51. schôdza

Ja si dovolím krátko vo faktickej tiež predniesť svoj postoj. A, žiaľbohu, rovnako tento zákon aj ja považujem za selektívny a nesystémový. A krátko a jednoducho to vysvetlím. Ja totižto považujem každého dôchodcu, ktorý dnes živorí z 200, 300 eur, a takýchto máme, nedajbože ešte zaťaženého nejakou exekúciou, a toto tu dnes máme, 30-tisíc dôchodcov je zaťažených exekúciou, ja takýchto ľudí dôchodcov považujem naozaj za olympijských víťazov a majstrov nie Európy, ale sveta. A preto touto formou nieže sa prihováram, ale očakávam, že ak podporujeme selektívne športovcov, ja naozaj voči tejto skupine ľudí nič nemám, je smutné, že do skupiny živoriacich dôchodcov patria aj takíto významní ľudia. Ja očakávam, že tu bude prednesený návrh zákona, v ktorom sa bude hovoriť nielen o zvýšení priemernej mzdy, ale aj o pomoci a zvýšení dôchodkov pre našich ľudí. Z toho dôvodu, že tento zákon naozaj považujem za diskriminačný voči ľuďom, ktorí ťažko pracovali a dnes živoria z 200 eur, 300 eur, mám problém ho podporiť.

Ja budem krátko hovoriť a pánu poslancovi Érsekovi znovu zopakujem to, čo som povedal aj na výbore. Viete veľmi dobre, aká bola situácia okolo LA, čo bola letná olympiáda v Los Angeles v roku 1984. (A predtým bola letná olympiáda v roku 1980 v Moskve.) Bola to príčina, ktorú nemôžeme odstrániť. Príčinou to bolo preto, že sa do olympijského športu vťahovala politika, politika, ktorá do športu nepatrí. A v tomto prípade sa rovnako vyjadril k tomu Lord Killanin, ktorý odchádzal zo svojej funkcie ako prezident Medzinárodného olympijského výboru, a nastávajúci prezident Medzinárodného olympijského výboru pán Samaranch, ktorý nastúpil a bol zvolený do Predsedníctva Medzinárodného olympijského výboru v roku 1980. Teraz sa to nedá riešiť, ale znovu opakujem, akýkoľvek zásah politiky do olympionizmu je neprípustný. A cítili sme ho, ale našťastie olympijské výbory sa proti tomu postavili, aj v súčasnom období, keď sa takýto atak robil voči olympiáde v Soči. Nepatrí tam politika a, žiaľ, nemôžeme to teraz vo vzťahu k minulosti vyriešiť.

Ďakujem pekne.

Chcete reagovať, pán poslanec, na faktické? (Reakcia z pléna.) Prosím, nech sa páči.

Ďakujem za faktické otázky. Moc dlho nebudem k tomu hovoriť. Súhlasím s pánom Čaplovičom, s tým, čo povedal. Samozrejme, politika tam nepatrí, ja som o tom vôbec nerozprával, ale sme už druhýkrát predložili my tú olympijskú rentu a to je druhý iný zákon. Je to podľa mňa štandardnejší zákon, ktorý sa týka len olympijských športov a olympionikov a olympijských víťazov. Čiže tam by sme odbremenili tieto možnosti, či v tom zahrnutý má byť alebo nemá byť šach, majster Európy, majster sveta. Ten zákon, čo sa týka olympijskej renty, je vo svete štandardný. Majú ho Ukrajinci, Maďari, Rusi, Poliaci, Rumuni. Myslím si, že je tu z čoho sa odraziť. Tento zákon je iný v niečom, to sa týka príplatku ku dôchodku. Ale ja si stále myslím, že bezúhonnosť tam musí byť v každom prípade.

A nehovorte mi o tom dopingu a tak ďalej, odobratí medaily. Ale niekto môže byť trestaný za to, musím povedať vulgárne, že robí trénera a znásilní svoju žiačku, potom odsedí si v base dva-tri roky. A potom takýto človek bude dostávať tento príplatok za to, že bol špičkový športovec? Špičkový športovec musí byť vzorom ako tréner aj ako športovec.
Stretávame sa s týmito viac-menej udalosťami, ktoré sú vo svete a môžu byť aj na Slovensku. A ja neviem, na Slovensku či vôbec sú, možno aj sú alebo možno aj nie sú. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán predseda. Kolegyne, kolegovia, ja sa vyjadrím len k tomu, čo som nestihol povedať vo svojej faktickej poznámke.

Máte pravdu, pán kolega, že tento zákon nie je do istej miery inovatívny a určite je veľa krajín, kde to funguje omnoho inak, a určite je veľa krajín, ktoré si svojich športovcov oceňujú prostredníctvom samotnej olympijskej renty, ale to je presne to, o čom ste hovorili.

Žiaľbohu, a nadviažem aj slová pani poslankyne Mezenskej. Na Slovensku je strašne veľké množstvo dôchodcov a ľudí, ktorí majú svoje problémy a pre ktorých by istotne nebolo nijakým spôsobom príjemné mať za svojho suseda, známeho, priateľa osobnosť, vzor, kohokoľvek, kto v produktívnom veku aj napriek jeho športovým úspechom bude dostávať olympijskú rentu rádovo v starých korunách v desiatkach tisícov slovenských korún.
Ja mám za to, a myslím si, že tu bude asi taký náš principiálny rozpor, že z týchto športovcov, ktorí ukončia aktívnu športovú kariéru, a ja im prajem, nech majú akékoľvek úspechy, či majú zlatú medailu z majstrovstiev sveta, Európy, olympiády, deaflympiády, mnohí, ktorí skončia kariéru aj napriek svojmu úspechu relatívne v skorom veku, sú ešte stále schopní a spôsobilí zaobstarať si svoje živobytie a postarať o svoju sociálnu situáciu tak, aby neboli odkázaní na príspevok od štátu vo forme nejakej renty. Ak skutočne nechceme vytvárať pnutie ani nijakú zlú atmosféru medzi samotnými produktívnymi a neproduktívnymi ľuďmi v tejto krajine dôchodcami, musíme veľmi zodpovedne a solidárne pristupovať k tomu, kto za akých podmienok dôchodok dostane. Dnes žijú ľudia v tejto krajine skutočne ťažko. A myslím si, že by nebolo fér, aby 30-roční, 40-roční športovci, hoci aj bývalí športovci dostávali odmeny a renty rádovo v stovkách eur.
Čo sa týka ešte tej bezúhonnosti a tých Hier priateľstva, no na jednej strane hovoríte, že ten zákon je nesystémový a že vytvárame dve kategórie športovcov, a na druhej strane hovoríte o tom, že treba uznať aj nejaké Hry priateľstva Zväzu sovietskych socialistických republík, ktoré jednoducho uznané Medzinárodným olympijským výborom neboli, a tam je to v poriadku a inde to v poriadku nie je. Čiže ja tomu nie úplne dobre rozumiem.

A k tej bezúhonnosti. Ja súhlasím s tým, že štát by nemal podporovať ani gaunerov, ani grázlov, ani ľudí, mnohých športovcov, ktorí by pre mladú generáciu prestali alebo nemali byť vzorom. Ale bezúhonnosť vo forme, v akej ste to navrhovali vy, jednoducho nie je riešením tohto zákona. Existuje množstvo trestných činov, nedbanlivosti, neúmyselných, ktorých sa môže človek dopustiť nie na základe svojho vlastného úmyslu. A tým pádom vo vašom ponímaní by aj úspešný športovec, ktorý mal v živote tú smolu, že sa mu niečo také prihodilo, prišiel o možnosť, aby dostal samotné dorovnanie svojej dávky. Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Čože je to, tento zákon oproti tomu, čo len príde? To bude dneska. Ešte tu máme zákon o vesmírnych bytostiach v podaní slávneho dua. Prosím vás pekne, ja poviem len procesne, pán predseda, ak dobre čítam, to je zákon o sociálnom poistení, však sme dneska ráno schválili jeden zákon o sociálnom poistení, minimálny dôchodok. Viete, to svedčí naozaj o legislatívnej práci, hej. Takže vlastne doobeda sme schválili jeden zákon, ten istý zákon sme schválili minimálny a teraz ho máme znova a upravujeme jeho nejaké ustanovenie. Ten istý zákon máme na tej istej schôdzi, jaj, bože. Ja mám také určité výhrady voči tuná klubu OĽaNO, tiež majú taký, tiež by som povedal, špecifický postoj k legislatívnej práci, tiež predkladajú trikrát ten istý zákon na jednu schôdzu, keď dokonca jedna kolegyňa predložila takto dvakrát ten istý. Ale určitá dôvodnosť tam je. Ale, viete, to si môže podľa mňa dovoliť opozičný klub, kde ľudia sa učia, lebo učiť sa treba. Ale pokiaľ vládna strana ústami svojich najaktívnejších poslancov proste takto spotvoruje legislatívny proces, tak to je podľa mňa na zamyslenie. Nerozumiem tomu, ak sme dneska doobeda schválili zákon o sociálnom poistení, poobede tu máme znova zákon o sociálnom poistení... (Reakcia z pléna.), o doplnení zákona o sociálnom poistení. To znamená, že vkladáte tam niečo do toho zákona. Dobre? Čiže na tomto sa vieme zhodnúť. Viete, ja sa tu chytať nebudem. Je to smiešne. Proste potrebujete dvakrát zapíliť pod ten istý strom. Proste v jednom poviete, že ste vybavili minimálny dôchodok, teraz ešte penzie športovcom. To je celé.

Ďakujem veľmi pekne, pán predseda. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážení hostia na balkóne, dovoľte aj mne vystúpiť a povedať pár pripomienok, aj kritických teda, tiež pozmeňujúci návrh k tomuto návrhu zákona
Myslím si, že myšlienka pomôcť športovcom je výborná, avšak ten spôsob, ktorý vy ste pri tom zvolili je nanič. Je to podľa mňa bez nejakej zásadnej koncepcie.

A čo mi tu najviac chýba, je to, že my neriešime tie príčiny, ale až ten dôsledok. A to je podľa mňa obrovská chyba.

A keď sa na chvíľku vrátim k včerajšiemu dňu, tak aj takýto prístup nášho parlamentu spôsobil to, že, teraz nehovorím iba o vládnej strane SMER, to, že naši včera hokejisti nepostúpili do štvrťfinále, či chceme alebo nechceme, je to proste tak. (Reakcia z pléna.) Bolo to dnes?
Pán poslanec Galis, ide o toto. Opäť, my neriešime to, čo sa tu deje. A že pomáhame pritom niekomu? Toto v zásade možno ani nepotrebujeme. A to nie je koncepčné riešenie športu. Športovci jednak potrebujú materiálne zabezpečenie, potrebujú organizačné zabezpečenie a určite potrebujú motiváciu. A my sa stretávame s tým, že mladí športovci odchádzajú alebo končia v puberte, lebo nevidia v tom víziu. Ja sa tomuto budem venovať až v závere, ale podľa mojej mienky nemá koncepciu tento návrh.

Kritériá tohto zákona, ktoré ste nastavili, sú také, aby ten človek bol reprezentant, aby jeho meno zarezonovalo doma alebo v zahraničí. Preto chceme ho odmeniť a doplniť jeho dôchodok do nejakej výšky. Lenže vy zabúdate na to, že niektorí športovci pre túto krajinu odviedli naozaj skvelú prácu a tento príspevok proste nedostanú. Podľa pôvodného návrhu zákona ho nemajú. Je super, a to teraz chválim, pán poslanec Martvoň že prišiel s návrhom, o ktorom sme komunikovali na výbore, aby príspevok patril aj športovcom majstrom sveta, resp. druhým a tretím na majstrovstvách sveta. To je výborné. Ja ten pozmeňujúci návrh pre istotu dám tiež, keby náhodou sa čokoľvek stalo.
Váš návrh nezahŕňa takých športovcov ako je Sagan, Hrbatý, Zuzulová, Hamšík, Žampovci, Cibulková. Vy si môžete povedať, že títo ľudia majú teraz zarobené, ale my nikdy nevieme, čo bude s týmito ľuďmi o 20 – 30 rokov. Existujú športovci, ktorí dnes nemajú domov a boli pomerne slávni. A na týchto ľudí proste zabúdame.
Pripomeniem aj, že tento návrh, ktorý predkladáte, sa netýka Jozefa Adamca, nebohého Jána Popluhára, ktorí boli druhí v Čile v roku 1962 na majstrovstvách sveta vo futbale, alebo pomerne známych, nielen teda na Slovensku, Barmoša s Jurkemikom či súčasného trénera slovenskej reprezentácie, boxera Franeka. Neviem, či sa ich týka. Pán Brixi určite povie, či sa týka Tomiho Kida Kovácsa. Mne sa javí podľa toho, čo som tam čítal, že sa ho netýka. Jeho úspechy nespĺňali tie kritériá, ktoré vy ste nastavili. Tých športov, tých disciplín je niekoľko, kde ste ich proste opomenuli (Filip Polc). Mali sme výborných vrhačov gúľ, kulturistov.
Ja keď som čítal ten návrh zákona, čítal som dôvodovú správu, nenašiel som prečo práve selektujete týchto, a nie tých druhých. Čakal som tam možno nejaké finančné zdôvodnenie, ale to som tam nenašiel, koho sa to bude týka, aké budú na to náklady. Vy ste iba konštatovali, že to zaťaží štátny rozpočet. Nič viac, nič menej ste tu neuviedli. Preto ja neviem, čo bolo dôvodom tohto návrhu. A je to škoda.
Mám dva pozmeňujúce návrhy, z nich prvý dávam s Ľudom Kaníkom, sa týkajú hlavne toho, že chceme rozšíriť tie umiestnenia, ktorých sa bude týkať tento zákon. Prvý pozmeňujúci návrh rozširuje teda zameranie alebo postupnosť aj na druhých a tretích športovcov na majstrovstvách sveta. A ak by toto neprešlo, tak aspoň nech sú tam zahrnutí tí strieborní, ktorí podľa môjho názoru si zaslúžia väčšie ocenenie.

A, ešte raz, som rád, že ste s takým návrhom prišli. Je to dobré.
Prečítam tie dva pozmeňujúce návrhy.
Doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Miroslava Kadúca, Ľudovíta Kaníka k návrhu poslancov Národnej rady Otta Brixiho, Antona Martvoňa, Dušana Čaploviča, Dušana Galisa na vydanie zákona o príspevku športovému reprezentantovi a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.

Tento návrh sa dopĺňa takto:
Bod 1. V čl. I § 2 ods. 1 písm. a) 2. bode sa za slová „1. miesto“ vkladá čiarka a slová „striebornú medailu (2. miesto) alebo bronzovú medailu (3. miesto)“.
A druhý návrh, podobné znenie teda, návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Otta Brixiho, Antona Martvoňa, Dušana Čaploviča, Dušana Galisa na vydanie zákona o príspevku športovému reprezentantovi a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov sa dopĺňa takto:
Bod 1. V čl. I § 2 ods. 1 písm. a) 2. bode sa za slová „1. miesto“ vkladá čiarka a slová „striebornú medailu (2. miesto)“.
Chcel by som ešte povedať, keď mám ten priestor, že ja sa veľmi teším, keď sem príde zákon o športe, lebo z toho, čo o ňom viem, javí sa, že to bude jeden zo svetlých okamihov tejto vlády. A je to dobré.

Dúfam, že sa budeme zaoberať tým aj, ako posilniť športové kluby, aby dostávali príspevky možno podľa zásluh, podľa výsledkov, podľa toho, ako pracujú s mládežou.

Môžeme sa zamerať aj na daňové úľavy pre kluby. Celkove daňový systém zameraný na šport dnes je celkom neprehľadný a nie je taký záväzný ako úmysel zákonodarcu v minulosti predpokladal.

By som rád vedel, myslím, máme presný zákon na to, ktorý hovorí o tom, koľko majú byť príspevky do športu, pričom nie som si istý, či je toto číslo dodržiavané. V minulosti určite nebolo dodržiavané, hovoríme o 0,5 %, ak sa nemýlim, zo stávok a hier. Opravte ma možno. Ale to percento bolo v minulosti stále pod týmto percentom.

Tiež myslím, že je dobré sa zamerať aj na organizáciu športových podujatí, pretože dnes tie športové kluby žijú hlavne zo vstupného, z predaja reklamných predmetov a tiež z nejakých televíznych práv, ktoré dneska sa pohybujú v úrovniach stoviek eur, pričom tiež tá návštevnosť nie je bohvieaká, pretože ak my pomôžeme vytvoriť tie vhodné podmienky a tí ľudia sa budú mať chodiť kam na to pozerať, budú aj tie príjmy vyššie. Je to komplexná problematika, ktorej, verím, sa budeme venovať podrobne a konštruktívne, lebo ten šport si našu pozornosť nepochybne zaslúži.

Ďakujem, pán predsedajúci. Čisto technicky sa vyjadrím. Náklady ročné na pokrytie týchto športových dorovnaní sú asi vo výške do 60-tisíc eur na kalendárny rok. Čiže na štyri roky je to adekvátna suma, pokiaľ sa plénum (teda asi to ďalšie) neuznesie na tom, že by tento okruh športov mal byť rozšírený aj o športy, ktoré sú uznané Medzinárodným olympijským výborom, či už boli alebo neboli na olympiáde.

A čo sa týka tých športovcov, ktorých si, Miro, menoval, teda Sagana a Cibulkovej a Zuzulovej, ja každému z týchto športovcov veľmi fandím, mnohých poznám osobne, mnohých lepšie, mnohých horšie, ale fakt je ten, že títo športovci dnes zarábajú ak nie milióny, tak státisíce eur. Pri všetkej úcte, ak si športovec nedokáže zo svojho ročného takéhoto príjmu ušetriť 10 % na slušný život v dôchodkovom veku, tak sa treba zamyslieť nad tým, či jeho tá výchova a ten prínos pre ten šport bol taký, aký mal byť. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pán poslanec Kadúc, ďakujem za odborné vystúpenie, ale musím naň zareagovať.

Povedal si, že náš návrh zákona nerieši príčiny, rieši až dôsledok. Dobre si skonštatoval, že strana SMER za to nemôže. Práve tu je ten problém, že v podstate 20 rokov už každý hovorí o tom, ako treba pomôcť športovcom, ako im treba prispieť nejakým spôsobom na tie dôchodky, pričom riešenie nie je nikde. Každý o tom hovoril, ale riešenie bolo ako u toho yetiho. Každý o ňom hovoril, ale nikto ho nikdy nevidel. Čiže jednoducho my sme s niečím prišli. Je to úplne nový zákon. Čiže nie je to tak, ako pán Hlina hovoril, že znova otvárame zákon o sociálnom poistení. Áno, je to v podstate článok II, ale prichádzame s novým zákonom.

No a čo sa týka tých športovcov, no ja by som bol tiež najradšej, aby sa pomohlo všetkým skupinám športovcov, nielen olympijským športom a Medzinárodným olympijským výborom uznaným športom, ale aj neolympijským športom, ktorých sú tiež stovky. Ale nedá sa to tak urobiť. Prvý krok tu robíme tak, že snažíme sa aspoň malej skupine pomôcť, teda tým olympijským športom, ktorých je 53. A ďalší krok potom do budúcnosti môžu byť aj tie Medzinárodným olympijským výborom uznané športy, ktorých je 35, ale ktoré teraz neriešime. To je práve to wushu, ako spomínala pani poslankyňa, alebo ten šach. Ale momentálne na to priestor nie je, tak sústreďujeme sa na to kritérium, to bolo jediné objektívne kritérium, ktoré sme mohli na začiatku zvoliť, a to kritérium bolo to, že jednoducho riešime tým olympijské športy, kde máme aj evidenciu, či ten šport na olympiáde bol, nebol. Máme nejaký zoznam tých športovcov, ktorých vieme vyhľadať. Ale pri týchto ostatných typoch športov to by bol problém. Čiže do budúcnosti nevylučujem, aby niektorá iná vláda toto potom riešila. To je toľko z mojej strany.

Ďakujem pekne. Ja som teda povedal, že tú koncepciu neriešil doteraz nikto a ani toto nie je koncepčné riešenie. Takže myslím, že neprinášate zásadne niečo, čo by nám malo všetkým alebo čo môže športovcom pomôcť.

Čo som vyčítal, to bolo, že ak teda dbáme a niektorí sú tu v poslednej dobe nejakí úzkostliví na legislatívnu techniku a legislatívny proces, to si ešte vypočujem, tak v tej dôvodovej správe proste chýbalo vyčíslenie tých dopadov. To tam proste musí byť. Vy ste to tam nemali. Inokedy na tom bazírujete, teraz to tam nebolo. Keby to tam bolo, toto by sme si mohli odpustiť.

Ale čo je tá zásadná moja faktická? Ja som vymenoval niektorých športovcov, ktorí to teraz zrejme majú, mňa to nejako extra netrápi, ale v budúcnosti nikto nevie, či to budú alebo nebudú mať. Ale povedali ste zároveň, že milióny zarábajú. Tak nejako ste to povedali, pán poslanec Brixi. A tí, ktorých teraz vy idete odmeňovať alebo ktorým dávate príspevok, teraz nezarábajú toľko? Čiže žiadny majster sveta ani olympijský medailista nezarába milióny, to chcete povedať? Ten istý argument môžem použiť úplne proti vám. Ale ak sa chceme proste zhodnúť na správnej koncepcii a správnom úmysle, ktorým má byť úspešná reprezentácia športovcov našej krajiny, tak potom by sme mali k tomu pristupovať snáď rovnocenne. A toto nie je rovnocenné pristupovanie.