51. schôdza

Ďakujem pekne. No, pán poslanec Hlina, tak ako tradične, vaše vystúpenie, všetko podľa svojho vzoru veľkého Mečiara, ktorému ste sa pchali. Ale tak ja chápem, že keď to robíte vy, tak si myslíte, že to robia všetci.
Pán poslanec Hlina, no, viete, vám tu vadia určité veci, len skúste sa spýtať vašich kolegov v poslaneckom klube KDH, že či náhodou ich jednému z hlavných sponzorov, KDH, nerobila hovorkyňu pani Pőtheová. Skúste sa spýtať na pána Reháka. Skúste sa spýtať pána Figeľa na to.
Druhá vec. Pán Hlina, vám tu vadí, že niekto niekde kedysi robil, ale, viete, to, že pán Galko sa stal ako človek, ktorý nemal vôbec skúsenosti v oblasti obrany, ministrom obrany, to vám nevadí. To, že pán Beblavý ako 25-ročný fagan bez skúseností sa stal štátnym tajomníkom na ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny, kde sa rozhodovalo o sociálnej situácii miliónov ľudí, to vám nevadí, ale tu zrazu, že niekto kandiduje, ktorý je odborník vo svojom fachu, teda v oblasti žurnalistiky a práce s osobnými údajmi, tak to vám zrazu vadí. Čiže vy ste taká osôbka, ktorú už myslím, že celé Slovensko pozná. Ale poviem vám iba toľko: tie kvalifikačné kritériá na šéfa, alebo teda predsedu Úradu na ochranu osobných údajov sú rovnaké ako na predsedu Štatistického úradu a dokonca nie sú o nič prísnejšie ako na riaditeľa Slovenskej informačnej služby. Čiže tu vidíte, že pani Pőtheová za určitých okolností, alebo ľudia, ktorí majú rovnaké vzdelanie, by mohli kandidovať aj na tieto pozície.
Čiže čo tým chcem povedať? Pozrite sa najskôr do vlastného košiara opozičného, a potom, pre ktorý robila pani Pötheová, a potom kritizujte nás.

S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Hlina.

Ďakujem pekne. Pánovi Jožkovi Mikloškovi, že áno, v zásade je aj v iných krajinách, je to tak, že tie deti, dajme tomu, z dobrých rodín, z bohatých rodín, alebo proste majú určitý náskok. To tak je proste, to si nenahovárajme. Otázka stojí, jak sa s tým vysporiadame. Niektoré decko sa aj nevydarí, nepodarí, niektoré má aj, áno, možno má náskok. Ale tá zdravá, normálna spoločnosť dovolí uspieť aj niekomu, kto sa nenarodil do zlatej kolísky, a vie prečo. Lebo to je v záujme tej spoločnosti. Normálne to je v existencionálnom záujme tej spoločnosti, aby nechali vyrásť niekoho, kto proste osvieži tú krv, alebo jak by som to povedal. Veď to bol veľký spor na Harvarde, že či majú brať deti bývalých absolventov, alebo to majú otvoriť. A Harvard vtedy vyskočil, to bol kľúčový moment. Tam bola tendencia, že nie, že Harvard zostane v zásade len pre tých. Potom sa prijala koncepcia: nie, že otvoríme Harvard. A kde je Harvard? A presne o tom to je, že keď nedolejete čerstvej krvi, keď neumožníte niekomu, proste nevytvoríte tú atmosféru v tejto spoločnosti, že má to zmysel, tak tá spoločnosť skape. Aj Harvard by už nebol teraz Harvardom, keby sa neotvorili. My sme urobili presne to, tá dezilúzia, tá rezignácia je obrovská. Je úplne útrpné, ja sa to až bojím počúvať tých, rečí mladých ľudí, ako nič nemá význam. To je nebezpečné. A tie signály, aj toto je jeden zo signálov, ktorý to prepotvrdzuje, že nemá to význam. Načo to má význam? Musíš robiť u Pašku, potom ťa Paška vytiahne do toho úradu. To je presné, na to som upozorňoval, o tom som hovoril.

Ďakujem pekne. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chcem sa spýtať, pán navrhovateľ, či ešte chce reagovať v záverečnom slove.
Tak nech sa páči, už dokončíme tento bod. Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predseda. No tak, samozrejme, pán poslanec Beblavý utiekol, ako je to jeho dobrým zvykom, pretože by nemohol počúvať realitu.
Pán Hlina, vy nemáte historickú pamäť a príde chvíľa, raz, keď možno, alebo vlastne to je úplne jedno. Nie ste dôležitý pre to, aby sme sa vami zaoberali. Pretože napríklad pani Pőtheová bojovala v Markíze za demokraciu v čase, keď vy ste nosili to tričko HZDS v roku ´98. Bola na tej správnej strane, dokiaľ vy ste si mýlili dojmy s pojmami a obdivovali ste veľkého vodcu.
To je ten základný, obrovský rozdiel. To je ten základný rozdiel medzi ľuďmi a medzi tým, čo vo svojom živote naozaj dokázali. V čase, keď bola demokracia, Markíza ohrozená, tam práve vtedy stála na čele, spovedala politikov v rôznych diskusných reláciách. Bola veľmi nepríjemnou novinárkou. A novinári boli vždy strážcami demokracie, tak ako to tu často rozprávate. Ale je pravda, že odkedy v klube KDH sa povie iný názor, tak sa poslanci vyhadzujú, tak je pravda, že tá demokracia už vám blízka nie je. Že si to slovo vôbec niekedy máte odvahu zobrať do úst, to je pre mňa úplne šokujúce.
A k pánovi poslancovi Beblavému a k tomu, že kto je najlepší. Tak aby sme si, bolo jasné: raz budete so svojimi slovami konfrontovaný, raz budete v tej koalícii vládnej a budete uzatvárať dohody.
Momentálne sa vymieňa predsedníčka Úradu pre ochranu osobných údajov len preto, lebo pani Kročianová odstúpila. Viete, po kom nastúpila pani Kročianová? Aby sme si tu pripomenuli reálne hodnoty. My na rozdiel od vás, pán Hlina, sme rešpektovali to, že na čele tohto úradu by mal stáť niekto z opozície. A tak v roku 2006, keď prišla táto vláda, sme nerobili zmeny a pán Gyula Veszelei, ktorý bol koaličnou dohodou podpísaný – čiže aký nominant? – čisto politický nominant, čisto politický nominant. Tam, kde vy sedíte v tom klube teraz, sa podpísala, tam, kde hájite tie farby, sa podpísala koaličná zmluva a pán Gyula Veszelei sa stal predsedom Úradu na ochranu osobných údajov.
A keď prišiel SMER, ten pre vás nenávidený, sme ho nechali, pretože sme to považovali za kontrolnú funkciu. To je demokracia. Nechali sme ho tam celé štyri roky, predsedal opozičný predseda na čele tohto úradu.
A keď sme potom žiadali potom vládu Ivety Radičovej, aby tam dala opozičného, veď tak by to malo byť, tak to celá koaličná rada odmietla.
Rozumieme sa, pán Hlina? Ak vy chcete niekomu tuná spovedať svedomie, spovedajte si ho vo vlastnom klubu najprv. Vo vlastnom klube, kde odvolávate ľudí len preto, lebo majú iný názor, ako máte vy.
S vami príde totalita, pán Hlina. To je presne: vy, lebo len váš názor je správny. Vás nezaujíma história, neštudujete.
Pán Beblavý tu čo obhajoval konkrétne? Bol súčasťou tej koalície, bol taký istý politický nominant. Akurát SMER nechal pána Gyula Veszeleia, už z mena je jasné, ani možnože ho nevyslovujem dobre. Ja som sa s ním musel boriť celý čas, pretože sme robili spolu Schengen. Nebolo to jednoduché, ale nerobili sme rozdiely, či je smerácky alebo nie je smerácky. Nedávali sme tam ľudí, ako vy hovoríte, vašich, lebo ste SMER.
Vy viete sám, že klamete. Vy viete sám, že klamete, ale pre vás je to pracovná metóda. Vy ste pravdu nepovedali, no snáď možno, keď ste nastupovali do prvého ročníka základnej školy. My sme nechali opozičného predsedu na čele toho úradu. Je to tak? To je proste pravda, to je proste pravda. A nová vláda Ivety Radičovej odmietla vymeniť.
O čom hovoril pán Beblavý, o čom hovorila pani Žitňanská? Mohli to dokázať, mohli v roku 2011 nominovať niekoho z opozície. Nemusel to byť SMER, veď nie sme jediná, neboli sme vtedy jediná opozičná strana. Len neurobili ste to.
Robíte tu divadlo okolo voľby šéfa NKÚ. Úrad na ochranu osobných údajov je niečo podobné v oblasti práve osobných údajov. Ale my sme to dodržali na rozdiel od vás, vy ste to slovo nedodržali a popravili ste túto tradíciu, popravili ste tú tradíciu. Ste v tom klube, ktorý to presne urobil, a hrdo sa k tomu hlásite.
Čiže ešte raz to zhrniem. Pán Beblavý tu mal vystúpenie, ako je to tu hrozné a čo všetko. Pani Pötheová v roku 1996 až 1998 bola presne v Markíze v čase, keď ju napádalo HZDS. Aj možno práve preto si ju za blízku spolupracovníčku zvolil ešte doktor Ernest Valko. Sú ľudia, ktorí vo svojom živote preukázali, že majú chrbtovú kosť. To je niečo, čo netušíte a neviete nájsť presne na tom röntgene. Majú chrbtovú kosť a vedeli sa postaviť za svoje hodnoty. A keď prišiel SMER v roku 2006, ešte raz to zopakujem, potvrdili sme, že to bude patriť opozícii a nechali sme tam nominanta vtedy ešte SMK, ktorý bol podpísaný koaličnou zmluvou. To je niečo, čo budete robiť, keď raz budete vo vláde. To presne budete robiť. A vtedy sa vás budem pýtať: Vážne? Kde sú tie vaše ostré slová, pán Hlina? Kde sú? Kde je vaša obrovská – čo, ako tomu hovoríte: – osobnosť? Ani do jedného vrecka na nohaviciach sa vám nezmestí, pretože vtedy hneď zabudnete na to, že ste tu dávali televízory (pozn. red.: narážka na nástroj limitovania času pre opozíciu, ktorý využívala terajšia opozícia v čase, keď bola vládnou koalíciou) a všetky tie veci, ktoré súvisia s nedemokraciou. Nikdy ste proti tomu neprotestovali. Nič podobného sa neudialo. Vtedy ste všetci ticho mali sklopené uši.
Fakty. Viete, vy postupujete totižto podľa, podľa takej tej teórie, neviem, či Darwin vtedy hovoril, že keď ti nesedí, keď ti fakty nezodpovedajú tvojej teórii, treba vymeniť fakty. A to je to, čo robíte. Ale v tomto prípade fakty hovoria jasnou rečou.
Pozrite si históriu Úradu na ochranu osobných údajov. Pozrite si, aký tam bol predseda v čase prvej vlády SMER-u, čo sa dialo počas vlády Ivety Radičovej, že boli kvôli tomu hádky v samotnej koalícii, tak nakoniec ste boli voči všetkému. A čo sa potom stalo? Čiže ak chcete niekomu spytovať svedomie, spytujte si tých kolegov, s ktorými teraz sedíte v jednom klube.
A pre pána Beblavého patrí to isté. Ani jedno slovo som vtedy nepočul. Ani jedno slovo som vtedy nepočul, že: viete, čo, pani premiérka, alebo hocikto, kto o tom rozhodoval, lebo však predseda vlády to nemal na starosti, pán Beblavý sa nepostavil a nepovedal: chlapci, ale nemali by sme tam mať nášho človeka, mal by tam byť taký ten, viete, odborník, mal by vyhrať ten najlepší, tieto všetky veci. Všetci ste boli ticho. Všetci ste boli ticho.
A dnes jediné, čo viete, je proste snažiť sa deštruovať. Ale s tým, bohužiaľ, sa pre Slovensko veľa urobiť nedá, to je príliš málo. To je príliš málo. To je proste štekanie za plotom. (Potlesk.)

Ďakujem pekne, pán minister.
Pýtam sa spravodajcu, či chce zaujať záverečné slovo. Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Panie poslankyne, páni poslanci, o návrhu na voľbu predsedníčky Úradu na ochranu osobných údajov, tlač 1536, budeme hlasovať dnes po sedemnástej hodine. A keďže k bodu 87 programu, ktorým je návrh na voľbu kandidátov na člena Regulačnej rady, tlač 1534, poslanci podali tiež návrh na tajné hlasovanie, podávam návrh na prerokovanie tohto bodu 87 dnes o 16.30 s tým, že ak Národná rada schváli návrhy na tajné hlasovanie, vykonali by sme tieto tajné hlasovania spoločne o obidvoch týchto bodoch. Je všeobecný súhlas? Ďakujem veľmi pekne.
Takže dnes po sedemnástej budeme hlasovať aj o členoch Regulačnej rady, aj o predsedníčke Úradu na ochranu osobných údajov.
Vyhlasujem obedňajšiu prestávku do štrnástej hodiny.

(Prerušenie rokovania o 12.13 hodine.)

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade so zákonom o rokovacom poriadku bude nasledovať

hodina otázok,

ktorú týmto otváram. Ešte pred tým, ako začneme s týmto bodom, mi dovoľte, aby som tu na pôde Národnej rady Slovenskej republiky v rokovacej sále privítal seniorov z Bošian z okresu Partizánske. Vítajte u nás. (Potlesk.)
Poslanci písomne položili do včera do dvanástej hodiny 55 otázok na predsedu vlády a na členov vlády 40 otázok. Overovatelia schôdze vyžrebovali ich poradie. Upozorňujem že na otázky poslancov, ktorí nie sú prítomní v rokovacej sále, sa neodpovedá.
Panie poslankyne, páni poslanci, pán predseda vlády Robert Fico sa písomne z rokovania o tomto bode programu ospravedlnil. Svojím zastupovaním poveril podpredsedu vlády a ministra vnútra Roberta Kaliňáka, ktorého prosím, aby oznámil, kto z členov vlády bude odpovedať na otázky za neprítomných členov vlády.
Pán podpredseda, nech sa páči.

Ďakujem pekne. Vážený pán predseda Národnej rady, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som z poverenia predsedu vlády a podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky ospravedlnil z dnešnej hodiny otázok neprítomných členov vlády a oznámil ministrov poverených ich zastupovaním.
Podpredseda vlády a minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Miroslav Lajčák je na zahraničnej pracovnej ceste v Turecku, zastupuje ho podpredseda vlády a minister financií Peter Kažimír. Tak isto pán minister spravodlivosti je na pracovnej ceste, Tomáš Borec, a zastupuje ho podpredseda vlády, minister financií Peter Kažimír.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Prosím vás pán podpredseda vlády, aby ste v limite 15 minút odpovedali na otázky adresované predsedovi vlády podľa vyžrebovaného poradia.
Prvá otázka je položená od pána poslanca Petra Gažiho a znie: "Vážený pán premiér, môžete nám priblížiť priority, ktoré vyplynuli z rokovania medzi vládami Slovenskej republiky a Českej republiky vo Valticiach?"
Nech sa páči.

Pekný deň vám všetkým prajem. Vážený pán predseda parlamentu, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som z poverenia pána predsedu vlády prečítal odpoveď na otázku pánovi poslancovi Petrovi Gažimu súvisiacu s prioritami, ktoré vyplynuli z rokovaní medzi vládami Slovenskej republiky a Českej republiky predvčerom vo Valticiach.
Vážený pán poslanec, úvodom odpovede na vašu otázku mi dovoľte skonštatovať, že vzťahy medzi Českou a Slovenskou republikou si udržujú výnimočný charakter a ťažko môžeme vidieť podobný príklad v celej Európskej únii. Ich rozvoj ostáva prioritou oboch vlád. Česká republika je pre Slovensko druhým najvýznamnejším obchodným partnerom a piatym najväčším investorom.
Aj programové vyhlásenie vlády hovorí, že základnou líniou zahraničnej politiky Slovenskej republiky v jej regionálnom rozmere je politika dobrých susedských vzťahov založených na partnerstve, rovnoprávnosti štátu a dialógov s Českou republikou, Poľskom, Rakúskom, Maďarskom a Ukrajinou, zameraná na podporu hospodárskej, sociálnej dimenzie, územnej súdržnosti a solidarity.
Pravidelné spoločné zasadnutia vlád, ako sa uskutočnilo vo Valticiach a bolo už tretie v poradí, sú užitočným a efektívnym spôsobom komunikácie pri riešení aktuálnych úloh v oblastiach spoločného záujmu. Táto tradícia začala v roku 2012, keď sa uskutočnilo prvé spoločné zasadnutie vlády Slovenskej republiky a Českej republiky v Uherskom Hradišti a v Trenčíne. Druhé spoločné zasadnutie vlád zorganizovala Slovenská republika v apríli 2014 v Skalici.
Rokovanie vládnych kabinetov Slovenskej a Českej republiky vo Valticiach otvorilo viacero tém, ktoré môžu prispieť k lepšiemu rozvoju spolupráce oboch štátov. Problematika Európskej únie sa rozoberala v piatich základných bodoch. Súvisiacou témou bola aj energetická únia a energetická infraštruktúra či problematika rozvoja dopravy. Ďalej sme hovorili o otázkach spoločnej obrany, bezpečnosti, predsedníctva Českej republiky vo V4, v školstve a tiež o príprave spoločných osláv 100. výročia vyhlásenia samostatnej Československej republiky.
Pozrime sa teda na jednotlivé body rokovania podrobnejšie. Ako prvej sa budem venovať spolupráci v európskej agende, ktorá je na vynikajúcej úrovni. Zhodli sme sa na potrebe zintenzívniť koordináciu spoločných pozícií v európskej i zahraničnej politike. V súvislosti s tragickými udalosťami v Stredomorí a s problematikou migrácie sme ocenili rýchle zvolanie mimoriadnej Európskej rady 23. apríla 2015 a podporili jej výsledky. Obe krajiny sa aktívne zapoja do rozpracovania prijatého vyhlásenia mimoriadnej Európskej rady. Čo sa týka migrantov, česká aj slovenská strana uznáva princíp dobrovoľnosti, ako aj právo každej krajiny rozhodnúť, akým spôsobom napomôžeme riešeniu tohto závažného javu. Uvedomujeme si, koľko ľudskej tragédie a obetí migrácia v poslednom čase priniesla. Zahynuli nevinní ľudia, ktorí opustili svoje domovy, lebo sa necítia bezpečne. Odmietame však akúkoľvek politiku kvót, je to aj v súlade s politickými závermi Európskej rady, ktorá sa nedávno stretla v Bruseli.
Vývoj a eskalácia konfliktov v našom bezprostrednom susedstve i vo svete stavia Európsku úniu pred potrebu komplexne vyhodnotiť aktuálne bezpečnostné riziká a výzvy. Preto sme uvítali zameranie júnového zasadnutia Európskej rady, ktorá sa bude zaoberať spoločnou bezpečnostnou a obrannou politikou, kde budeme presadzovať opätovne spoločné pozície.
V tejto súvislosti za významnú tému rokovania júnovej Európskej rady pokladáme aj diskusiu k situácii na Ukrajine a k ďalšiemu vývoju vzťahov s Ruskou federáciou. Zdôraznili sme význam dodržiavania Minských dohôd všetkými stranami konfliktu a podporili sme previazanie ekonomických sankcií voči Rusku s implementáciou Minských dohôd v duchu záverov marcovej Európskej rady. Za kľúčový považujeme predovšetkým spoločný európsky postup. Zhodli sme sa na tom, že Ukrajina ma právo na suverénnu a slobodnú voľbu svojho politického i ekonomického smerovania. Vyslovili sme sa za poskytnutie finančnej pomoci Ukrajine zo strany Európskej únie a deklarovali sme svoju pripravenosť rokovať o jej možnom navýšení.
V oblasti európskej politiky zostáva našou spoločnou prioritou problematika čerpania fondov Európskej únie a dobrá príprava na nadchádzajúce programové obdobie. Chceme naďalej spoločne postupovať pri vyvíjaní tlaku na Európsku komisiu, čo sa týka zlepšenia podmienok čerpania. Obe vlády privítali prijatie investičného plánu pre Európu a zdôraznili jeho význam pre posilnenie investičných aktivít v členských krajinách Európskej únie, ktoré by mali viesť k zvýšeniu hospodárskeho rastu a k zníženiu nezamestnanosti.
Rokovali sme aj o slovensko-českej spolupráci na projektoch spoločného záujmu v oblasti exportu energetického strojárstva. Tieto projekty môžu byť významnou referenciou pre ďalšie exportné aktivity slovenských a českých firiem. Spomeniem napríklad spoluprácu medzi Škodou Praha a SES Tlmače, prípadne inými slovenskými a českými firmami.
Energetika bola ďalšou témou, ktorej bola venovaná samostatná pozornosť. Náš spoločný záujem vyplýva predovšetkým z podobnosti štruktúry výroby elektrickej energie. Spoločne chceme postupovať aj pri presadzovaní väčšieho využívania jadrovej energie, úzko spolupracovať pri komunikácii s európskymi partnermi v oblasti jadrovej energetiky a rovnako aj pri výskume a vývoji pokročilých jadrových technológií a v jadrovom strojárstve. Princíp suverenity tvorby národného energetického mixu musí byť zachovaný. To sa týka najmä využívania jadrovej energie, ktorá tvorí podstatnú časť energetického mixu obidvoch krajín. Európske fórum pre jadrovú energetiku, ktorá sa bude konať 26. a 27. mája v Prahe, bude tiež vhodným priestorom na koordináciu aktivít v uvedenej oblasti.
Dôležitým spoločným cieľom zostáva dokončenie strategického severo-južného plynárenského koridoru prechádzajúceho krajinami V4. Diverzifikácia zdrojov plynu jednoznačne prispeje k ďalšiemu zvýšeniu energetickej bezpečnosti. Bude posilnená aj diverzifikáciou prepravných trás, preto obidve vlády považujú za užitočný pripravovaný projekt Eastring ako jednu z možností ako zabezpečiť dodávky plynu do strednej Európy. Realizácia, vyhlásenie Gazpromu, na základe ktorého v najbližšej budúcnosti Ukrajina má stratiť status tranzitnej krajiny, by ohrozilo ekonomické a národné záujmy tak Slovenskej, ale určite aj Českej republiky. V záujme obidvoch vlád je preto potrebné zabezpečiť efektívne využitie existujúcich prepravných kapacít v rámci významnej európskej prepravnej trasy pre plyn prechádzajúcej územím obidvoch štátov. Téma má byť predmetom ďalších rokovaní, ktoré majú nájsť spoločný postup v tejto otázke.
Vlády Slovenskej a Českej republiky pokladajú za hlavnú platformu stredoeurópskej regionálnej spolupráce vyšehradskú spoluprácu, ktorá vo februári 2016 oslávi dvadsaťpäť rokov od svojho vzniku. Počas jej existencie sa podarilo vybudovať medzi členmi jedinečnú mieru dôvery. Zhodli sme sa na tom, že spoločným záujmom je túto spoluprácu ďalej rozvíjať predovšetkým v tých oblastiach, kde spoločné úsilie môže prinášať konkrétne výhody. A Slovenská republika chce byť tiež nápomocná pri príprave nadchádzajúceho českého predsedníctva vo V4, ktoré bude v mnohých oblastiach nadväzovať na slovenské predsedníctvo.
Veľmi pozitívne bolo hodnotené aj naštartovanie trojstrannej spolupráce Slovenskej a Českej republiky s Rakúskom a posilnený formát je zameraný hlavne na susedské vzťahy, európske politiky a podporu rastu zamestnanosti. Budúce stretnutie predsedov vlády v tomto formáte sa uskutoční začiatkom roka 2016 na Slovensku.
Vlády zhodne vnímajú závažnosť súčasnej bezpečnostnej situácie v Európe. Rokovali sme o možnostiach spoločného zapojenia Vyšehradskej skupiny do plánovaných opatrení v rámci nadchádzajúceho českého predsedníctva.
V uplynulom období boli utvorené podmienky na úzku spoluprácu vzdušných síl Slovenskej a Českej republiky. Pripravujeme zmluvu medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o spolupráci pri vzájomnej ochrane vzdušného priestoru pred hrozbami vojenskej, ale aj nevojenskej povahy. Na rokovaní sme hovorili aj o rozšírení spolupráce pri ochrane vzdušného priestoru v regionálnom formáte V4. Obe strany majú záujem o rozvoj koordinácie logistickej podpory lietadiel JAS-39 Gripen vrátane spoločného výcviku pilotov. Počas rokovania sme boli informovaní o práve prebiehajúcom spoločnom cvičení ženijných jednotiek Ozbrojených síl Slovenskej republiky a Armády Českej republiky, ktoré bolo dohodnuté na minuloročnom spoločnom rokovaní vlády. Aj realizácia tohto cvičenia je dôkazom, že spoločné zasadnutia vlád majú veľmi pragmatický charakter a prinášajú viditeľné výsledky. Obidve strany zároveň potvrdili pripravenosť pokračovať v realizácii spoločných cvičení aj v budúcnosti, vrátane cvičení zameraných na posilnenie cezhraničnej spolupráce v oblasti krízového manažmentu a tiež praktickej spolupráce pozemných síl obidvoch krajín. Náčelníci generálnych štábov pripravia do budúceho spoločného zasadaniu vlád koncepčný materiál, ktorý bude obsahovať zhodnotenie možnosti spolupráce pozemných síl, vrátane návrhu konkrétnych spoločných aktivít a projektov.
Neobišli sme ani tému rozvoja spolupráce medzi slovenským a českým obranným priemyslom. Zhoda panuje aj v potrebe koordinovať stanoviská k európskej obrannej legislatíve v oblasti obstarávania vojenského materiálu.
Otázky rozvoja dopravy a realizácie spoločných projektov v tejto oblasti tvorili osobitný bod rokovaní. Pre celý ťah R6 Slovensko – Česká republika – Púchov vypísala Národná diaľničná spoločnosť verejné obstarávanie na štúdiu realizovateľnosti. Cieľom štúdie realizovateľnosti je navrhnutie technicky, ekonomicky a environmentálne najvhodnejšieho riešenia trasy. Daný úsek má prepojiť slovenskú a českú diaľničnú sieť a spolu s českou rýchlostnou cestou R49 vytvoriť kapacitnú spojnicu medzi hlavnými diaľničnými ťahmi na Slovensko a v Čechách v strednej časti spoločnej hranice. Stavba R5 preberie podstatnú časť tranzitu medzi Českou republikou a Slovenskom a prispeje k regionálnemu rozvoju. V súčasnosti zabezpečuje Národná diaľničná spoločnosť spracovanie expertízneho posudku a posúdenie efektívnosti stavby a stavba je zaradená medzi rezervné projekty Operačného programu Integrovaná infraštruktúra na roky 2014 a 2020. Vybudovaním úseku R5, ktorý je dôležitý pre obe krajine, sa zlepší životné prostredie a zvýši bezpečnosť obyvateľov v okolí súčasnej cesty 1/11 a zároveň sa zvýši cestovná rýchlosť a pohodlie jazdy pre užívateľov novej cesty.
Rokovali sme aj o modernizácii železničného spojenia Břeclav – Bratislava – Štúrovo, ktoré je súčasťou siete TNT a nákladného železničného koridoru európsky významnej dopravnej osi Berlín – Praha – Brno – Viedeň – Bratislava – Budapešť.
Veľmi intenzívne sme diskutovali aj o projekte prepojenia vodných tokov Dunaj – Odra – Labe. Česká strana sa v programovom vyhlásení vlády zaviazala, že zabezpečí štúdiu uskutočniteľnosti. České ministerstvo dopravy pripravuje medzinárodnú súťaž na spracovanie takejto štúdie, ktorá by posúdila možnosti a finančné nároky takéhoto obrovského vodného diela. Pravdaže, je to projekt s dlhodobou víziou realizovateľnosti. V rámci toho veľkého projektu sa hovorilo o prepojení riek Váh a Morava niekde na úrovni Hlohovca alebo možno vyššie Nového Mesta, záleží od toho, ako ďaleko bude rieka Váh splavnená. Je to ambiciózny projekt, ktorý má už svoju históriu, ale jeho realizácia by vytvorila neuveriteľne zaujímavú dopravnú cestu a dopravnú infraštruktúru.
V oblasti školstva sme na stretnutí venovali pozornosť výmene poznatkov v oblasti implementácie stratégie inteligentnej špecializácie. Slovensko a Česká republika si budú vymieňať skúsenosti v oblasti súťažného financovania v rámci výskumu a vývoja a fungovania grantových agentúr. Zamerať sa chceme aj na možnosti prísunu zahraničných investícií do vedy a výskumu, najmä s ohľadom na využitie moderných kapacít vybudovaných zo štrukturálnych fondov Európskej únie. Dohodli sme sa na vytváraní podmienok pre profesijný rast zamestnancov vo vede cestou výmeny doktorandov, postdoktorandov v rámci vzdelávacích inštitúcií oboch krajín. Budeme tiež hľadať možnosti spoločného využitia personálnej infraštruktúry a výskumu a zabezpečenia efektívneho využívania dostupnej výskumnej infraštruktúry v oboch krajinách.
Predmetom rokovania bola aj spolupráca oboch krajín pri podpore spoločných projektov slovenských a českých subjektov v rámci horizontu 2020. V oblasti regionálneho školstva sme rokovali o spoločnom postupe pri vytváraní inkluzívneho prostredia v regionálnom školstve a otvorili sme aj problematiku začleňovania žiakov z marginalizovaných skupín do hlavného vzdelávacieho prúdu. Rozbiehame aj spoluprácu v oblasti transformácie odborového vzdelávania pre potreby trhu práce. Otvorili sme aj otázku spolupráce pri tvorbe spoločných učebníc a učebných textov. V tejto súvislosti bola vytypovaná oblasť odborného a jazykového vzdelávania.
Na záver chcem informovať ešte o dvoch významných podujatiach. V novembri tohto roku usporiadame na Slovensku historicky prvé rokovanie zástupcov českej a slovenskej tripartity. Budú to mimoriadne zaujímavé stretnutia, pretože budeme porovnávať, kde sa nachádzame z hľadiska postavenia zamestnávateľov, zamestnancov, ale aj na lokálnej, aj na regionálnej samospráve.
Výsledkom našich rokovaní vo Valticiach bola aj dohoda o príprave spoločných osláv storočnice vzniku prvej Československej republiky v roku 2018. Súčasťou spomienkových akcií bude aj československá výstava ako bilancia doterajších vzťahov odrážajúcich nielen spoločnú históriu v jednom štátnom útvare, ale aj vzťahov dvoch samostatných štátov. Prípravou dôstojných osláv boli poverení ministri kultúry v spolupráci s ministrami zahraničných vecí.
Vážené dámy poslankyne, páni poslanci, zasadnutie vlád Českej a Slovenskej republiky vo Valticiach potvrdilo nadštandardnosť našej spolupráce. S bonitou vzťahov stúpa i váha a hodnota a atraktivita našich krajín a regiónu ako dôveryhodných a spoľahlivých partnerov... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Pán minister, musím vás upozorniť, že váš čas už uplynul.

Kaliňák, Robert, podpredseda vlády a minister vnútra SR
... áno, posledná veta, a zároveň sa výnimočná úroveň vzťahov prejavuje v profite oboch krajín.
Ďakujem pekne.