51. schôdza

Ďakujem pekne. Pánovi Jožkovi Mikloškovi, že áno, v zásade je aj v iných krajinách, je to tak, že tie deti, dajme tomu, z dobrých rodín, z bohatých rodín, alebo proste majú určitý náskok. To tak je proste, to si nenahovárajme. Otázka stojí, jak sa s tým vysporiadame. Niektoré decko sa aj nevydarí, nepodarí, niektoré má aj, áno, možno má náskok. Ale tá zdravá, normálna spoločnosť dovolí uspieť aj niekomu, kto sa nenarodil do zlatej kolísky, a vie prečo. Lebo to je v záujme tej spoločnosti. Normálne to je v existencionálnom záujme tej spoločnosti, aby nechali vyrásť niekoho, kto proste osvieži tú krv, alebo jak by som to povedal. Veď to bol veľký spor na Harvarde, že či majú brať deti bývalých absolventov, alebo to majú otvoriť. A Harvard vtedy vyskočil, to bol kľúčový moment. Tam bola tendencia, že nie, že Harvard zostane v zásade len pre tých. Potom sa prijala koncepcia: nie, že otvoríme Harvard. A kde je Harvard? A presne o tom to je, že keď nedolejete čerstvej krvi, keď neumožníte niekomu, proste nevytvoríte tú atmosféru v tejto spoločnosti, že má to zmysel, tak tá spoločnosť skape. Aj Harvard by už nebol teraz Harvardom, keby sa neotvorili. My sme urobili presne to, tá dezilúzia, tá rezignácia je obrovská. Je úplne útrpné, ja sa to až bojím počúvať tých, rečí mladých ľudí, ako nič nemá význam. To je nebezpečné. A tie signály, aj toto je jeden zo signálov, ktorý to prepotvrdzuje, že nemá to význam. Načo to má význam? Musíš robiť u Pašku, potom ťa Paška vytiahne do toho úradu. To je presné, na to som upozorňoval, o tom som hovoril.

Ďakujem pekne, pán predseda. No tak, samozrejme, pán poslanec Beblavý utiekol, ako je to jeho dobrým zvykom, pretože by nemohol počúvať realitu.
Pán Hlina, vy nemáte historickú pamäť a príde chvíľa, raz, keď možno, alebo vlastne to je úplne jedno. Nie ste dôležitý pre to, aby sme sa vami zaoberali. Pretože napríklad pani Pőtheová bojovala v Markíze za demokraciu v čase, keď vy ste nosili to tričko HZDS v roku ´98. Bola na tej správnej strane, dokiaľ vy ste si mýlili dojmy s pojmami a obdivovali ste veľkého vodcu.
To je ten základný, obrovský rozdiel. To je ten základný rozdiel medzi ľuďmi a medzi tým, čo vo svojom živote naozaj dokázali. V čase, keď bola demokracia, Markíza ohrozená, tam práve vtedy stála na čele, spovedala politikov v rôznych diskusných reláciách. Bola veľmi nepríjemnou novinárkou. A novinári boli vždy strážcami demokracie, tak ako to tu často rozprávate. Ale je pravda, že odkedy v klube KDH sa povie iný názor, tak sa poslanci vyhadzujú, tak je pravda, že tá demokracia už vám blízka nie je. Že si to slovo vôbec niekedy máte odvahu zobrať do úst, to je pre mňa úplne šokujúce.
A k pánovi poslancovi Beblavému a k tomu, že kto je najlepší. Tak aby sme si, bolo jasné: raz budete so svojimi slovami konfrontovaný, raz budete v tej koalícii vládnej a budete uzatvárať dohody.
Momentálne sa vymieňa predsedníčka Úradu pre ochranu osobných údajov len preto, lebo pani Kročianová odstúpila. Viete, po kom nastúpila pani Kročianová? Aby sme si tu pripomenuli reálne hodnoty. My na rozdiel od vás, pán Hlina, sme rešpektovali to, že na čele tohto úradu by mal stáť niekto z opozície. A tak v roku 2006, keď prišla táto vláda, sme nerobili zmeny a pán Gyula Veszelei, ktorý bol koaličnou dohodou podpísaný – čiže aký nominant? – čisto politický nominant, čisto politický nominant. Tam, kde vy sedíte v tom klube teraz, sa podpísala, tam, kde hájite tie farby, sa podpísala koaličná zmluva a pán Gyula Veszelei sa stal predsedom Úradu na ochranu osobných údajov.
A keď prišiel SMER, ten pre vás nenávidený, sme ho nechali, pretože sme to považovali za kontrolnú funkciu. To je demokracia. Nechali sme ho tam celé štyri roky, predsedal opozičný predseda na čele tohto úradu.
A keď sme potom žiadali potom vládu Ivety Radičovej, aby tam dala opozičného, veď tak by to malo byť, tak to celá koaličná rada odmietla.
Rozumieme sa, pán Hlina? Ak vy chcete niekomu tuná spovedať svedomie, spovedajte si ho vo vlastnom klubu najprv. Vo vlastnom klube, kde odvolávate ľudí len preto, lebo majú iný názor, ako máte vy.
S vami príde totalita, pán Hlina. To je presne: vy, lebo len váš názor je správny. Vás nezaujíma história, neštudujete.
Pán Beblavý tu čo obhajoval konkrétne? Bol súčasťou tej koalície, bol taký istý politický nominant. Akurát SMER nechal pána Gyula Veszeleia, už z mena je jasné, ani možnože ho nevyslovujem dobre. Ja som sa s ním musel boriť celý čas, pretože sme robili spolu Schengen. Nebolo to jednoduché, ale nerobili sme rozdiely, či je smerácky alebo nie je smerácky. Nedávali sme tam ľudí, ako vy hovoríte, vašich, lebo ste SMER.
Vy viete sám, že klamete. Vy viete sám, že klamete, ale pre vás je to pracovná metóda. Vy ste pravdu nepovedali, no snáď možno, keď ste nastupovali do prvého ročníka základnej školy. My sme nechali opozičného predsedu na čele toho úradu. Je to tak? To je proste pravda, to je proste pravda. A nová vláda Ivety Radičovej odmietla vymeniť.
O čom hovoril pán Beblavý, o čom hovorila pani Žitňanská? Mohli to dokázať, mohli v roku 2011 nominovať niekoho z opozície. Nemusel to byť SMER, veď nie sme jediná, neboli sme vtedy jediná opozičná strana. Len neurobili ste to.
Robíte tu divadlo okolo voľby šéfa NKÚ. Úrad na ochranu osobných údajov je niečo podobné v oblasti práve osobných údajov. Ale my sme to dodržali na rozdiel od vás, vy ste to slovo nedodržali a popravili ste túto tradíciu, popravili ste tú tradíciu. Ste v tom klube, ktorý to presne urobil, a hrdo sa k tomu hlásite.
Čiže ešte raz to zhrniem. Pán Beblavý tu mal vystúpenie, ako je to tu hrozné a čo všetko. Pani Pötheová v roku 1996 až 1998 bola presne v Markíze v čase, keď ju napádalo HZDS. Aj možno práve preto si ju za blízku spolupracovníčku zvolil ešte doktor Ernest Valko. Sú ľudia, ktorí vo svojom živote preukázali, že majú chrbtovú kosť. To je niečo, čo netušíte a neviete nájsť presne na tom röntgene. Majú chrbtovú kosť a vedeli sa postaviť za svoje hodnoty. A keď prišiel SMER v roku 2006, ešte raz to zopakujem, potvrdili sme, že to bude patriť opozícii a nechali sme tam nominanta vtedy ešte SMK, ktorý bol podpísaný koaličnou zmluvou. To je niečo, čo budete robiť, keď raz budete vo vláde. To presne budete robiť. A vtedy sa vás budem pýtať: Vážne? Kde sú tie vaše ostré slová, pán Hlina? Kde sú? Kde je vaša obrovská – čo, ako tomu hovoríte: – osobnosť? Ani do jedného vrecka na nohaviciach sa vám nezmestí, pretože vtedy hneď zabudnete na to, že ste tu dávali televízory (pozn. red.: narážka na nástroj limitovania času pre opozíciu, ktorý využívala terajšia opozícia v čase, keď bola vládnou koalíciou) a všetky tie veci, ktoré súvisia s nedemokraciou. Nikdy ste proti tomu neprotestovali. Nič podobného sa neudialo. Vtedy ste všetci ticho mali sklopené uši.
Fakty. Viete, vy postupujete totižto podľa, podľa takej tej teórie, neviem, či Darwin vtedy hovoril, že keď ti nesedí, keď ti fakty nezodpovedajú tvojej teórii, treba vymeniť fakty. A to je to, čo robíte. Ale v tomto prípade fakty hovoria jasnou rečou.
Pozrite si históriu Úradu na ochranu osobných údajov. Pozrite si, aký tam bol predseda v čase prvej vlády SMER-u, čo sa dialo počas vlády Ivety Radičovej, že boli kvôli tomu hádky v samotnej koalícii, tak nakoniec ste boli voči všetkému. A čo sa potom stalo? Čiže ak chcete niekomu spytovať svedomie, spytujte si tých kolegov, s ktorými teraz sedíte v jednom klube.
A pre pána Beblavého patrí to isté. Ani jedno slovo som vtedy nepočul. Ani jedno slovo som vtedy nepočul, že: viete, čo, pani premiérka, alebo hocikto, kto o tom rozhodoval, lebo však predseda vlády to nemal na starosti, pán Beblavý sa nepostavil a nepovedal: chlapci, ale nemali by sme tam mať nášho človeka, mal by tam byť taký ten, viete, odborník, mal by vyhrať ten najlepší, tieto všetky veci. Všetci ste boli ticho. Všetci ste boli ticho.
A dnes jediné, čo viete, je proste snažiť sa deštruovať. Ale s tým, bohužiaľ, sa pre Slovensko veľa urobiť nedá, to je príliš málo. To je príliš málo. To je proste štekanie za plotom. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Vážený pán predseda Národnej rady, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som z poverenia predsedu vlády a podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky ospravedlnil z dnešnej hodiny otázok neprítomných členov vlády a oznámil ministrov poverených ich zastupovaním.
Podpredseda vlády a minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Miroslav Lajčák je na zahraničnej pracovnej ceste v Turecku, zastupuje ho podpredseda vlády a minister financií Peter Kažimír. Tak isto pán minister spravodlivosti je na pracovnej ceste, Tomáš Borec, a zastupuje ho podpredseda vlády, minister financií Peter Kažimír.
Ďakujem pekne.

Pekný deň vám všetkým prajem. Vážený pán predseda parlamentu, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som z poverenia pána predsedu vlády prečítal odpoveď na otázku pánovi poslancovi Petrovi Gažimu súvisiacu s prioritami, ktoré vyplynuli z rokovaní medzi vládami Slovenskej republiky a Českej republiky predvčerom vo Valticiach.
Vážený pán poslanec, úvodom odpovede na vašu otázku mi dovoľte skonštatovať, že vzťahy medzi Českou a Slovenskou republikou si udržujú výnimočný charakter a ťažko môžeme vidieť podobný príklad v celej Európskej únii. Ich rozvoj ostáva prioritou oboch vlád. Česká republika je pre Slovensko druhým najvýznamnejším obchodným partnerom a piatym najväčším investorom.
Aj programové vyhlásenie vlády hovorí, že základnou líniou zahraničnej politiky Slovenskej republiky v jej regionálnom rozmere je politika dobrých susedských vzťahov založených na partnerstve, rovnoprávnosti štátu a dialógov s Českou republikou, Poľskom, Rakúskom, Maďarskom a Ukrajinou, zameraná na podporu hospodárskej, sociálnej dimenzie, územnej súdržnosti a solidarity.
Pravidelné spoločné zasadnutia vlád, ako sa uskutočnilo vo Valticiach a bolo už tretie v poradí, sú užitočným a efektívnym spôsobom komunikácie pri riešení aktuálnych úloh v oblastiach spoločného záujmu. Táto tradícia začala v roku 2012, keď sa uskutočnilo prvé spoločné zasadnutie vlády Slovenskej republiky a Českej republiky v Uherskom Hradišti a v Trenčíne. Druhé spoločné zasadnutie vlád zorganizovala Slovenská republika v apríli 2014 v Skalici.
Rokovanie vládnych kabinetov Slovenskej a Českej republiky vo Valticiach otvorilo viacero tém, ktoré môžu prispieť k lepšiemu rozvoju spolupráce oboch štátov. Problematika Európskej únie sa rozoberala v piatich základných bodoch. Súvisiacou témou bola aj energetická únia a energetická infraštruktúra či problematika rozvoja dopravy. Ďalej sme hovorili o otázkach spoločnej obrany, bezpečnosti, predsedníctva Českej republiky vo V4, v školstve a tiež o príprave spoločných osláv 100. výročia vyhlásenia samostatnej Československej republiky.
Pozrime sa teda na jednotlivé body rokovania podrobnejšie. Ako prvej sa budem venovať spolupráci v európskej agende, ktorá je na vynikajúcej úrovni. Zhodli sme sa na potrebe zintenzívniť koordináciu spoločných pozícií v európskej i zahraničnej politike. V súvislosti s tragickými udalosťami v Stredomorí a s problematikou migrácie sme ocenili rýchle zvolanie mimoriadnej Európskej rady 23. apríla 2015 a podporili jej výsledky. Obe krajiny sa aktívne zapoja do rozpracovania prijatého vyhlásenia mimoriadnej Európskej rady. Čo sa týka migrantov, česká aj slovenská strana uznáva princíp dobrovoľnosti, ako aj právo každej krajiny rozhodnúť, akým spôsobom napomôžeme riešeniu tohto závažného javu. Uvedomujeme si, koľko ľudskej tragédie a obetí migrácia v poslednom čase priniesla. Zahynuli nevinní ľudia, ktorí opustili svoje domovy, lebo sa necítia bezpečne. Odmietame však akúkoľvek politiku kvót, je to aj v súlade s politickými závermi Európskej rady, ktorá sa nedávno stretla v Bruseli.
Vývoj a eskalácia konfliktov v našom bezprostrednom susedstve i vo svete stavia Európsku úniu pred potrebu komplexne vyhodnotiť aktuálne bezpečnostné riziká a výzvy. Preto sme uvítali zameranie júnového zasadnutia Európskej rady, ktorá sa bude zaoberať spoločnou bezpečnostnou a obrannou politikou, kde budeme presadzovať opätovne spoločné pozície.
V tejto súvislosti za významnú tému rokovania júnovej Európskej rady pokladáme aj diskusiu k situácii na Ukrajine a k ďalšiemu vývoju vzťahov s Ruskou federáciou. Zdôraznili sme význam dodržiavania Minských dohôd všetkými stranami konfliktu a podporili sme previazanie ekonomických sankcií voči Rusku s implementáciou Minských dohôd v duchu záverov marcovej Európskej rady. Za kľúčový považujeme predovšetkým spoločný európsky postup. Zhodli sme sa na tom, že Ukrajina ma právo na suverénnu a slobodnú voľbu svojho politického i ekonomického smerovania. Vyslovili sme sa za poskytnutie finančnej pomoci Ukrajine zo strany Európskej únie a deklarovali sme svoju pripravenosť rokovať o jej možnom navýšení.
V oblasti európskej politiky zostáva našou spoločnou prioritou problematika čerpania fondov Európskej únie a dobrá príprava na nadchádzajúce programové obdobie. Chceme naďalej spoločne postupovať pri vyvíjaní tlaku na Európsku komisiu, čo sa týka zlepšenia podmienok čerpania. Obe vlády privítali prijatie investičného plánu pre Európu a zdôraznili jeho význam pre posilnenie investičných aktivít v členských krajinách Európskej únie, ktoré by mali viesť k zvýšeniu hospodárskeho rastu a k zníženiu nezamestnanosti.
Rokovali sme aj o slovensko-českej spolupráci na projektoch spoločného záujmu v oblasti exportu energetického strojárstva. Tieto projekty môžu byť významnou referenciou pre ďalšie exportné aktivity slovenských a českých firiem. Spomeniem napríklad spoluprácu medzi Škodou Praha a SES Tlmače, prípadne inými slovenskými a českými firmami.
Energetika bola ďalšou témou, ktorej bola venovaná samostatná pozornosť. Náš spoločný záujem vyplýva predovšetkým z podobnosti štruktúry výroby elektrickej energie. Spoločne chceme postupovať aj pri presadzovaní väčšieho využívania jadrovej energie, úzko spolupracovať pri komunikácii s európskymi partnermi v oblasti jadrovej energetiky a rovnako aj pri výskume a vývoji pokročilých jadrových technológií a v jadrovom strojárstve. Princíp suverenity tvorby národného energetického mixu musí byť zachovaný. To sa týka najmä využívania jadrovej energie, ktorá tvorí podstatnú časť energetického mixu obidvoch krajín. Európske fórum pre jadrovú energetiku, ktorá sa bude konať 26. a 27. mája v Prahe, bude tiež vhodným priestorom na koordináciu aktivít v uvedenej oblasti.
Dôležitým spoločným cieľom zostáva dokončenie strategického severo-južného plynárenského koridoru prechádzajúceho krajinami V4. Diverzifikácia zdrojov plynu jednoznačne prispeje k ďalšiemu zvýšeniu energetickej bezpečnosti. Bude posilnená aj diverzifikáciou prepravných trás, preto obidve vlády považujú za užitočný pripravovaný projekt Eastring ako jednu z možností ako zabezpečiť dodávky plynu do strednej Európy. Realizácia, vyhlásenie Gazpromu, na základe ktorého v najbližšej budúcnosti Ukrajina má stratiť status tranzitnej krajiny, by ohrozilo ekonomické a národné záujmy tak Slovenskej, ale určite aj Českej republiky. V záujme obidvoch vlád je preto potrebné zabezpečiť efektívne využitie existujúcich prepravných kapacít v rámci významnej európskej prepravnej trasy pre plyn prechádzajúcej územím obidvoch štátov. Téma má byť predmetom ďalších rokovaní, ktoré majú nájsť spoločný postup v tejto otázke.
Vlády Slovenskej a Českej republiky pokladajú za hlavnú platformu stredoeurópskej regionálnej spolupráce vyšehradskú spoluprácu, ktorá vo februári 2016 oslávi dvadsaťpäť rokov od svojho vzniku. Počas jej existencie sa podarilo vybudovať medzi členmi jedinečnú mieru dôvery. Zhodli sme sa na tom, že spoločným záujmom je túto spoluprácu ďalej rozvíjať predovšetkým v tých oblastiach, kde spoločné úsilie môže prinášať konkrétne výhody. A Slovenská republika chce byť tiež nápomocná pri príprave nadchádzajúceho českého predsedníctva vo V4, ktoré bude v mnohých oblastiach nadväzovať na slovenské predsedníctvo.
Veľmi pozitívne bolo hodnotené aj naštartovanie trojstrannej spolupráce Slovenskej a Českej republiky s Rakúskom a posilnený formát je zameraný hlavne na susedské vzťahy, európske politiky a podporu rastu zamestnanosti. Budúce stretnutie predsedov vlády v tomto formáte sa uskutoční začiatkom roka 2016 na Slovensku.
Vlády zhodne vnímajú závažnosť súčasnej bezpečnostnej situácie v Európe. Rokovali sme o možnostiach spoločného zapojenia Vyšehradskej skupiny do plánovaných opatrení v rámci nadchádzajúceho českého predsedníctva.
V uplynulom období boli utvorené podmienky na úzku spoluprácu vzdušných síl Slovenskej a Českej republiky. Pripravujeme zmluvu medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o spolupráci pri vzájomnej ochrane vzdušného priestoru pred hrozbami vojenskej, ale aj nevojenskej povahy. Na rokovaní sme hovorili aj o rozšírení spolupráce pri ochrane vzdušného priestoru v regionálnom formáte V4. Obe strany majú záujem o rozvoj koordinácie logistickej podpory lietadiel JAS-39 Gripen vrátane spoločného výcviku pilotov. Počas rokovania sme boli informovaní o práve prebiehajúcom spoločnom cvičení ženijných jednotiek Ozbrojených síl Slovenskej republiky a Armády Českej republiky, ktoré bolo dohodnuté na minuloročnom spoločnom rokovaní vlády. Aj realizácia tohto cvičenia je dôkazom, že spoločné zasadnutia vlád majú veľmi pragmatický charakter a prinášajú viditeľné výsledky. Obidve strany zároveň potvrdili pripravenosť pokračovať v realizácii spoločných cvičení aj v budúcnosti, vrátane cvičení zameraných na posilnenie cezhraničnej spolupráce v oblasti krízového manažmentu a tiež praktickej spolupráce pozemných síl obidvoch krajín. Náčelníci generálnych štábov pripravia do budúceho spoločného zasadaniu vlád koncepčný materiál, ktorý bude obsahovať zhodnotenie možnosti spolupráce pozemných síl, vrátane návrhu konkrétnych spoločných aktivít a projektov.
Neobišli sme ani tému rozvoja spolupráce medzi slovenským a českým obranným priemyslom. Zhoda panuje aj v potrebe koordinovať stanoviská k európskej obrannej legislatíve v oblasti obstarávania vojenského materiálu.
Otázky rozvoja dopravy a realizácie spoločných projektov v tejto oblasti tvorili osobitný bod rokovaní. Pre celý ťah R6 Slovensko – Česká republika – Púchov vypísala Národná diaľničná spoločnosť verejné obstarávanie na štúdiu realizovateľnosti. Cieľom štúdie realizovateľnosti je navrhnutie technicky, ekonomicky a environmentálne najvhodnejšieho riešenia trasy. Daný úsek má prepojiť slovenskú a českú diaľničnú sieť a spolu s českou rýchlostnou cestou R49 vytvoriť kapacitnú spojnicu medzi hlavnými diaľničnými ťahmi na Slovensko a v Čechách v strednej časti spoločnej hranice. Stavba R5 preberie podstatnú časť tranzitu medzi Českou republikou a Slovenskom a prispeje k regionálnemu rozvoju. V súčasnosti zabezpečuje Národná diaľničná spoločnosť spracovanie expertízneho posudku a posúdenie efektívnosti stavby a stavba je zaradená medzi rezervné projekty Operačného programu Integrovaná infraštruktúra na roky 2014 a 2020. Vybudovaním úseku R5, ktorý je dôležitý pre obe krajine, sa zlepší životné prostredie a zvýši bezpečnosť obyvateľov v okolí súčasnej cesty 1/11 a zároveň sa zvýši cestovná rýchlosť a pohodlie jazdy pre užívateľov novej cesty.
Rokovali sme aj o modernizácii železničného spojenia Břeclav – Bratislava – Štúrovo, ktoré je súčasťou siete TNT a nákladného železničného koridoru európsky významnej dopravnej osi Berlín – Praha – Brno – Viedeň – Bratislava – Budapešť.
Veľmi intenzívne sme diskutovali aj o projekte prepojenia vodných tokov Dunaj – Odra – Labe. Česká strana sa v programovom vyhlásení vlády zaviazala, že zabezpečí štúdiu uskutočniteľnosti. České ministerstvo dopravy pripravuje medzinárodnú súťaž na spracovanie takejto štúdie, ktorá by posúdila možnosti a finančné nároky takéhoto obrovského vodného diela. Pravdaže, je to projekt s dlhodobou víziou realizovateľnosti. V rámci toho veľkého projektu sa hovorilo o prepojení riek Váh a Morava niekde na úrovni Hlohovca alebo možno vyššie Nového Mesta, záleží od toho, ako ďaleko bude rieka Váh splavnená. Je to ambiciózny projekt, ktorý má už svoju históriu, ale jeho realizácia by vytvorila neuveriteľne zaujímavú dopravnú cestu a dopravnú infraštruktúru.
V oblasti školstva sme na stretnutí venovali pozornosť výmene poznatkov v oblasti implementácie stratégie inteligentnej špecializácie. Slovensko a Česká republika si budú vymieňať skúsenosti v oblasti súťažného financovania v rámci výskumu a vývoja a fungovania grantových agentúr. Zamerať sa chceme aj na možnosti prísunu zahraničných investícií do vedy a výskumu, najmä s ohľadom na využitie moderných kapacít vybudovaných zo štrukturálnych fondov Európskej únie. Dohodli sme sa na vytváraní podmienok pre profesijný rast zamestnancov vo vede cestou výmeny doktorandov, postdoktorandov v rámci vzdelávacích inštitúcií oboch krajín. Budeme tiež hľadať možnosti spoločného využitia personálnej infraštruktúry a výskumu a zabezpečenia efektívneho využívania dostupnej výskumnej infraštruktúry v oboch krajinách.
Predmetom rokovania bola aj spolupráca oboch krajín pri podpore spoločných projektov slovenských a českých subjektov v rámci horizontu 2020. V oblasti regionálneho školstva sme rokovali o spoločnom postupe pri vytváraní inkluzívneho prostredia v regionálnom školstve a otvorili sme aj problematiku začleňovania žiakov z marginalizovaných skupín do hlavného vzdelávacieho prúdu. Rozbiehame aj spoluprácu v oblasti transformácie odborového vzdelávania pre potreby trhu práce. Otvorili sme aj otázku spolupráce pri tvorbe spoločných učebníc a učebných textov. V tejto súvislosti bola vytypovaná oblasť odborného a jazykového vzdelávania.
Na záver chcem informovať ešte o dvoch významných podujatiach. V novembri tohto roku usporiadame na Slovensku historicky prvé rokovanie zástupcov českej a slovenskej tripartity. Budú to mimoriadne zaujímavé stretnutia, pretože budeme porovnávať, kde sa nachádzame z hľadiska postavenia zamestnávateľov, zamestnancov, ale aj na lokálnej, aj na regionálnej samospráve.
Výsledkom našich rokovaní vo Valticiach bola aj dohoda o príprave spoločných osláv storočnice vzniku prvej Československej republiky v roku 2018. Súčasťou spomienkových akcií bude aj československá výstava ako bilancia doterajších vzťahov odrážajúcich nielen spoločnú históriu v jednom štátnom útvare, ale aj vzťahov dvoch samostatných štátov. Prípravou dôstojných osláv boli poverení ministri kultúry v spolupráci s ministrami zahraničných vecí.
Vážené dámy poslankyne, páni poslanci, zasadnutie vlád Českej a Slovenskej republiky vo Valticiach potvrdilo nadštandardnosť našej spolupráce. S bonitou vzťahov stúpa i váha a hodnota a atraktivita našich krajín a regiónu ako dôveryhodných a spoľahlivých partnerov... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Pán minister, musím vás upozorniť, že váš čas už uplynul.

Kaliňák, Robert, podpredseda vlády a minister vnútra SR
... áno, posledná veta, a zároveň sa výnimočná úroveň vzťahov prejavuje v profite oboch krajín.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, vážený pán predseda. Nechcem začínať zoširoka, ale v podstate je povinnosťou každého z nás byť identifikovaný. Nemusí to byť občiansky preukaz, pán poslanec. Ľubovoľný preukaz, ktorý vás, zvýši vašu totožnosť. To je vec, ktorá je našou určitou základnou povinnosťou.
Pravdou však je, že si nepamätám, že by sme niekedy za to udeľovali sankcie. Je to pre zjednodušenie kontroly a zjednodušenie aj identifikácie človeka, ktorého stretnete na ulici. Jediné riziko, ktorému sa vystavuje, keď takýto doklad totožnosti pri sebe nemá, je to, že bude predvedený na políciu, aby bol stotožnený, čo je strata času. Ale nemám vedomosť o tom, že by sme takéto pokuty dávali. Ak vás môžem poprosiť, keby ste mohli nás upozorniť na konkrétne prípady s miestom, časom, aby sme vedeli identifikovať aj prípadne policajtov. Lebo nemám tú vedomosť, neviem, či to je, proste neviem to posúdiť. Jednoducho mám málo informácií a rád by som ten konkrétny prípad prešetril a radi by sme to dali vedieť. Sa snažíme viesť k tomu ľudí, aby mali proste nejakú identifikačnú vec. Minimálne zdravotný preukaz, proste čokoľvek, čo potvrdí, že sa napríklad volá Robert Kaliňák. To je dôležité.
Ale žeby sme za to mali dávať – koľko ste hovorili? – 20 euro alebo niečo podobné? To sa mi zdá ako skôr, že by to bolo spojené s niečím iným alebo nejakým iným priestupkom, či už na bicykli, ktorý je spojený väčšinou s alkoholom. Najčastejšie sťažnosti cyklistov sú vo vzťahu vlastne k fúkaniu. Ale, bohužiaľ, tie čísla mŕtvych cyklistov v podnapitom stave, ktorí spadnú z bicykla a ležia potom na ceste, je také veľké množstvo, že nevieme v tomto prípade byť ešte úplne ústretovejší, keď zvažujeme, aké možnosti by sme dali, ktoré komunikácie, by sme jasne povedali, že tuto až taký problém nie a tuto je veľký problém, ale riešime tú otázku. Lepšie vám odpovedať neviem. Keď mi dáte konkrétne údaje, budeme to, samozrejme, okamžite preverovať.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán minister, za veľmi korektnú odpoveď. A tú informáciu, ktorú som mal, bola informácia, ktorá je na sociálnych sieťach, a mám ju zo sociálnych sietí, že teda stávajú sa prípady, že kontrolujú občiansky preukaz a dávajú za to pokutu. Veľmi ma to zaskočilo. Takisto ma to prekvapilo. Pamätám sa, že niekedy bol taký zákon, ale to ešte možno pred 89., že musíte mať 50 metrov od svojho bydliska už občiansky preukaz. Ale absolútne súhlasím s vami, že mali by ste vedieť v nejakej kolíznej situácii identifikovať občana. Čiže mal by mať pri sebe nejakú identifikáciu. Súhlasím aj s tým. Ale nerozumel som ani ja týmto pokutám. Takže ak budem mať nejakú konkrétnu informáciu takého typu, samozrejme, ju posuniem vám, pán minister.
Ale takisto chcem poprosiť, využijem tento priestor aj na to, aby som poprosil vás, aby ste možno to, čo ste teraz povedali dali jasne aj na vedomie Policajnému zboru, že teda kontrolovať, identifikovať občana je absolútne namieste, nikto nemá voči tomu žiadne výhrady, ale dávať pokutu za to, že niekto zabudol nejaký doklad totožnosti, je asi nenáležité. Ja si myslím, že sa to dá riešiť aj tak, že policajti odprevadia dotyčného domov a skontrolujú ho. Osobne si totižto nemyslím, že by mali kontrolovať doklady spôsobom, že sa prechádzam s manželkou po ulici a niekto nás zastaví, že ukážte občianske preukazy, ale skôr je to v súvislosti s niečím, ako ste aj vy uviedli. Takže len by som vás možno poprosil, aby ste presne tak, ako ste to povedali mne, dali to na vedomie aj Policajnému zboru. A ja ak budem mať nejaké konkrétne informácie konkrétneho občana, tak by som si dovolil takúto informáciu vám posunúť.
Ďakujem pekne.

Áno. Ďakujem pekne, pán poslanec. Faktom je, že tým, že ste podali túto otázku, sa to už dostalo do kuloárov a chcem bližšie informácie od vedenia polície k tejto veci, čiže určite sa k tej informácii nejakej dostanem. Keby bola zaujímavá, tak vám ju písomne potom pošleme. Z nášho pohľadu tlačivá, ktoré sa interne nazývajú káočká, teda KO ako kontrola osoby, vytvárajú určitú 3D mapu spätne, keď sa snažíme zistiť nejaký, nejakú formu trestného činu. Preto sa najčastejšie vykonávajú v určitých krízových oblastiach alebo krízových časoch. Ale v prípade, že ten doklad totožnosti pri sebe nemá, väčšinou sa vystavuje iba v tej miere stotožneniu na príslušnom obvodnom oddelení, ale pokiaľ situácia nie je vážna, tak to väčšinou neriešia. Čiže aj my skúsime zistiť, že či také mohlo nastať. Budeme vedieť, dáme odpoveď. Ale hovorím, každá konkrétna informácia nás poteší, lebo nemám takú vedomosť v tejto chvíli, možno sa ja mýlim, ale uvidíme. Dáme vedieť.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy, vážení páni, vážený pán poslanec. V prvom rade by som vás chcel trošku poopraviť. Súčasná vláda neprivatizovala. Štát má stále 100-percentnú kontrolu nad železničnou spoločnosťou Cargo a tým pádom aj plný vplyv nad všetkým, čo sa v tejto spoločnosti deje. Druhá minioprava je v tom, že švajčiarska spoločnosť AAE nie je najväčší európsky hráč na trhu manažmentu koľajových vozňov, aj keď patrí medzi najväčších, ale najväčším je nemecká spoločnosť VTG, ktorá v minulom roku práve so švajčiarskou spoločnosťou AAE sfúzovala a dnes je európskou jednotkou v tomto segmente trhu. Zároveň je aj partnerom slovenského Carga.
V záujme ozdravenia železničnej spoločnosti Cargo sa v júli 2013 rozhodla vláda, že budeme hľadať strategického partnera pre činnosti, ktoré nie sú hlavným poslaním tejto spoločnosti. Týmto spôsobom sme sa rozhodli hľadať strategického partnera pre manažment vozňového parku železničnej spoločnosti Cargo. Do súťaže o strategického partnera sa prihlásilo 11 investorov, z nich piati predložili do 2. decembra 2013 indikatívne ponuky. Z týchto piatich boli štyri od top päť európskych železničných lízingových spoločností na nákladné vozne. Súťaž následne pokračovala otvorením data roomu pre hĺbkový audit v januári 2014. Do 30. mája 2014 mali spoločnosti čas na predkladanie záväzných ponúk, ktoré predložili dve firmy. Víťaznú ponuku predložila švajčiarska spoločnosť Ahaus-Alstätter Eisenbahn Cargo, známe AAE. Táto spoločnosť mala v čase predkladanej ponuky jeden z najväčších súkromných vozňových parkov v Európe. Na jeseň roku 2014 prebehli zmeny v akcionárskej štruktúre samotného AAE, ktorá sa sfúzovala s nemeckou spoločnosťou VTG, o ktorej som už hovoril, že je najväčším operátorom a dnes jednoznačne najväčším európskym operátorom na manažment vozňov. Disponuje viac ako 80-tisíc vozidlami a jej trhová kapitalizácia sa blíži k pol miliarde eur. Spojenie spoločností AAE a VTG znamená, že do boja o partnerstvo so slovenským ZSSK Cargo sa zapojilo v konečnom dôsledku všetkých päť najväčších európskych firiem v tomto segmente trhu.
Takže odpoveď na vašu otázku je jednoznačne áno, trvám na tom, že Cargo získalo v maximálne transparentnej súťaži partnera z absolútnej európskej špičky v odbore.
Ak narážate na to, že podľa medializovaných informácií si renomovaná nemecká firma VTG našla na túto transakciu partnera, k tomu môžem povedať iba toľko, že ide o rozhodnutie renomovanej nemeckej spoločnosti, a podľa vyjadrenia jej predstaviteľov je takýto postup v krajinách Európy úplne bežný a štandardný. Čiže keď máte konkrétne otázky, prečo práve tohto partnera a ako si ho vybrali, smerujte tieto otázky na spoločnosť VTG, najväčšieho európskeho operátora, kótovaného na burze pod reguláciou všetkých relevantných inštitúcií európskych.
Ďakujem za slovo, skončil som.

Ďakujem pekne, pán minister. Aj povedzme za tie drobné opravy, ktoré síce nehrajú rolu v súvislosti s meritom tejto otázky, vzhľadom na to, že ja momentálne mám tu v ruke, a predpokladám, že aj vy máte k tomu dosah, výpis z registra maltskej finančnej správy, kde tento investičný fond, o ktorom som hovoril, bol založený 7. mája 2014 a teda iba pár týždňov pred uzavretím tendra na privatizáciu o 12-tisíc železničných vagónov štátneho Carga. Chcem sa, chcem sa vás teda opýtať ako doplňujúcu otázku, či máte informácie o tom, že tento investičný fond bol špekulatívne zriadený iba pre túto privatizáciu a stoja za ním určité osoby zo Slovenska. A ak máte takéto info, viete aj identifikovať takéto osoby?

Nemám takéto informácie, žiadne z nich. Na všetky otázky môžem odpovedať len, že nemám žiadne takéto informácie, o ktorých hovoríte. A opäť upozorňujem, že výber ich finančného partnera si zmanažovala samotná firma VTG, ktorá je štandardná obrovská firma, kótovaná na burze, ktorá podlieha úplne prísnym pravidlám regulácie a nakladania a podnikania v rámci Nemecka aj švajčiarskych práv, a kľudne môžete tieto otázky smerovať na nich, kde určite vám podajú, keď tak, oni relevantnú informáciu, prečo práve tohto partnera si vybrali.
V každom prípade pre nás podľa celej tendrovej dokumentácie je situácia jasná. Je to unikátne a autonómne rozhodnutie tohto najväčšieho európskeho operátora na trhu.
Ďakujem za slovo, skončil som.