51. schôdza

Dobrý deň. Ďakujem za slovo, vážený pán predseda, potrebujem povedať jeden príbeh a nebude to dlhý príbeh, ale je reálny.
Každý, kto príde k nám do Humenného do bytu, tak je prekvapený jednou takou milou vecou na stene. Sú to malé detské topánočky. Ozaj sú pekné a majú svoj príbeh. Sú to topánočky, ktoré môj starý otec, obuvník Ján Mikulík z Mýta pod Ďumbierom, v roku 1955 vyrobil pre mňa, pre svojho vnuka. Na tých topánočkách je zaujímavá jedna rozkošná vec. Tie topánočky som nenosil iba ja, ale nosili ich aj moje deti, nosili ich susedove deti, nosili ich švagrove deti, odhadujem, že tie topánočky nosilo okolo 10-12 detí. Stále sú krásne, stále vytvárajú naozaj veľmi peknú kompozíciu, ktorá tvorí celkom prirodzenú ozdobu nášho bytu, a ja som celkom rád, že ľudia sa spytujú na tie topánočky, že vlastne prečo tam visia.
Prečo hovorím o tých topánkach? Tušíte. Tie topánky vydržali niekoľko detí práve vďaka tomu, že boli vyrobené veľmi kvalitne, určite aj s láskou starého otca, ale predovšetkým nesmierne kvalitne s tým, že bez problémov vydržali tých 12-15 detí, že ich okopávali, nosili, a napriek tomu ich nerozbili.
Nuž ak by sme zobrali všetky dnešné detské topánočky, ktoré určite nemajú najmenšiu šancu vydržať v konkurencii s tými mojimi starootcovskými, logicky by sme museli predpokladať, že do všetkých týchto topánočiek boli vložené nejaké kazítka.
Myslím si, že problém je tu jeden v tejto diskusii. Veľmi nešťastne tu bolo zvolené kľúčové slovo, kľúčová téma. Stalo sa to až takým populárnym. Naozaj slovo kazítko je slovo hlúpe a predstava, že výrobca dáva do svojich výrobkov vedome nejaké komponenty, ktoré majú za cieľ zničiť jeho výrobok v istom čase, sa mi zdá takisto hlúpy. Pretože to neni otázka nejakého názoru, ako tu teraz budeme zápasiť medzi sebou, ale otázka zákonu prežitia na trhu. Ak chce niekto na trhu prežiť, tak musí mať snahu, aby jeho výrobky obstáli a aby obstáli aj svojou kvalitou. Preto si zobrať takú predstavu, že niekto to tak urobí špekulatívne, sa mi zdá, že to a priori môžme vylúčiť. Ale tým nechcem povedať, že predkladatelia sa dopustili úplne vo všetkom nejakého zásadného chybného prístupu. Ono naozaj existuje niečo, čo by sa dalo nazvať kazítkom, ale ja tento názov dopredu odmietam. Existuje niečo, ale čo veľmi silne pripomína práve to, čo predkladatelia pod kazítkom chápu. Je to znižovanie kvality komponentov.
Ale, páni predkladatelia, to nebude otázka postavená tak, že sa tieto komponenty nekvalitné dávajú kvôli tomu, aby sa vyrobili nejaké kazítka, ktoré v nejakom čase majú zničiť výrobok a umožniť kúpu nového. Je to jednoducho opäť len zákon ekonomiky, zákon prežitia na trhu, ktorý výrobcov dnes naozaj núti, a je to úplne prirodzená vec, dávať do svojich výrobkom komponenty, ktoré nie sú také kvalitné, ako by bola možnosť. Použili ste tu veľa príkladov, napokon aj ten fúrik, aj ten mixér Hlinov, to všetko vlastne tomuto nasvedčuje. Ale nazvať túto vec kazítkom je a priori nesprávne. Je to otázka nutnosti pôsobenia na trhu, že výrobcovia do svojich komponentov dnes, v roku 2015, dávajú určite mnohokrát menej kvalitné súčiastky, aké dávali v roku 1995. To vám potvrdia mnohí opravári, ktorí sa pozerajú do našich práčiek, umývačiek, chladničiek, je to naozaj fakt. Ale stotožniť tento úmysel s kazítkami je zlý, oni to robia len kvôli tomu, v úvodzovkách len, aby prežili na trhu. Ovšem do akej miery môžu toto robiť? Ak by robili nezmyselne, no tak asi by popreli svoj zámer prežiť na trhu a zarobiť na ňom. Ono jednoducho ekonómovia to poznajú, musia použiť diagram prelomu. Musia si vedieť napočítať, o koľko môžu znížiť kvalitu komponentov svojich výrobkov a za akú cenu, aby sa im ešte stále darilo na trhu prežiť, aby mali tam isté postavenie, istú mieru zisku. Je to iste nie jednoduchá úvaha a my ju tu do tohto mikrofónu ani nezvládneme, ale je to nepochybné, že vedomé znižovanie kvality súčiastok vo výrobkoch je podmienené práve dôsledkom prežitia na trhu.
Preto by som si dovolil povedať, že stotožniť tento úmysel s tým, ako to je naformulované v zákone, je naozaj veľmi chybné, ale ak by tento zákon prešiel v tom znení, ako je navrhnutý, tak naozaj sa stotožňujem s mojimi predrečníkmi, ktorí poukázali na to, že vlastne všetci výrobcovia by mohli podľa tohto zákona podliehať konaniu, ktoré by malo na jeho konci výrok, že vmontovali do svojich výrobkov tie nešťastné kazítka.
Predpokladám, že toto predkladatelia nemohli chcieť, lebo ak by sme to takto schválili, tak by sme sa dopustili niečoho, čo by spôsobilo obrovský chaos na trhu, spôsobilo by to možno, keď to preženieme do ad absurdna, až skutočnosť tú, že by nikto nebol ochotný na trh so svojím výrobkom prísť, pretože vždy by sa dalo dokázať, že sú tam vmontované komponenty, ktoré nie sú tak kvalitné, ako kvalitné mohli byť. Predkladatelia tomu hovoria kazítko, ja tomu hovorím kvalita súčiastky, diktovaná úmyslom výrobcu mať čo najnižšie náklady, to je zákon trhu, a čo najvyšší zisk. Je to na ňom, ako diagram prelomu si napočíta, pri akej miere zníženia kvality komponentov sa mu, ktorá, teda keď si predstavíme tú jednu krivku, sa mu ešte oplatí ísť dole s touto kvalitou, aby mal istú mieru zisku. V istej chvíli sa tie krivky pretnú a je jasné, že už ďalej znižovať kvalitu výrobku nemôže.
Preto si dovolím teda povedať, začal som s tými topánočkami a môžem nimi vlastne aj končiť. Ak by sme toho môjho starého otca s tými kvalitnými topánkami považovali za teda ten vzor, ktorý chceme dosiahnuť, aby boli výrobky s maximálne možnou kvalitou výbavy súčiastok, ktoré sú v nich použité, a na druhej strane, ak sa pozrieme na tých všetkých ostatných výrobcov topánok dneska, tých detských, tak by sme museli povedať, že podľa znenia tohto zákona, ak by bol schválený, je úplne jasné, že všetci vložili do svojich výrobkov kazítka, a preto ich treba podrobiť konaniu. Veľmi ľahko by sme odhalili, netreba na to žiadnych mimoriadnych špecialistov zo ŠOI-ky, že neurobili pre tie topánky to, čo urobiť mohli, a ich kvalita je jednoznačne nie taká, ako mohla byť.
Takže hranie sa s pojmom kazítko, nekazítko je pre ducha tohto zákona veľmi nesprávne a domnievam sa, že z tohto pohľadu treba zásadne odmietnuť, aby sme išli naznačeným smerom, bolo by to veľmi nešťastné riešenie, pretože by naozaj všetky výrobky bolo možné považovať za výrobky, ktoré obsahujú istým zmyslom to, čo nazvali tvorcovia tohto návrhu komponentami, ktoré znižujú vedome kvalitu výrobkov.
Možno by bolo treba len zmieniť sa o tom, že treba chrániť spotrebiteľa, možnože treba siahnuť iným smerom a toto určite je smer, ktorý nie je najšťastnejší.
Napadla ma aj iná vec, ktorá súvisí s týmto len okrajovo a ňou zakončím svoje vystúpenie. Kedysi som mal v Albánsku problém s našou fiatkou, s naším Puntom. Pokazil sa mi stierač a urobil mi tam jeden opravár na pumpe veľmi rýchly zákrok, ktorý mi vtedy pomohol, pretože v hustom daždi po albánskych cestách nebolo čo jazdiť, žiadna radosť, dal mi tam drôt a povedal, keď prídete domov, tak si to na tomto stierači to opravíte riadne. Prišiel som a v servise mi povedali, že ten čap, ktorý sa pokazil a ktorý ten albánsky opravár nahradil hrubým drôtom, nemajú, ale že mi s radosťou vymenia celý stierací systém. Bolo to možné, dokonca skoro na počkanie, akurát by to stálo 8-tisíc korún. Vtedy boli ešte koruny. Nuž som to odmietol, povedal som si, že takéto niečo nezaplatím, a ten albánsky drôtik je v tom Punte dodnes a dodnes dobre slúži. Napadá mi, že by sme teda na základe tohto príkladu, chcem len poukázať na to, mohli mať zákon, ktorý by nútil v zákonnej lehote výrobcov robiť také komponenty pre výmenu súčiastok, ktoré by umožňovali lacnejšie opravy a nenútili by zákazníka vymieňať drahé, zložité súčasti. V tomto smere by som ich podozrieval z úmyslu profitovať na zákazníkovi nekalým spôsobom alebo spôsobom, ktorý by sme mohli zákonom riešiť. Ale to je úplne iná kapitola.
Preto prosím, aby sa v tomto zákone naozaj nepokračovalo, dám aj taký návrh, pretože by sme sa dopustili niečoho, čo určite predkladatelia nemohli mať na mysli.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Ono ten terminus technicus kazítko, ktoré sa tu zaviedol, je svojím spôsobom čarovný a ja ho asi začnem používať len trošku v inom kontexte.
Lebo kazítkom našej prírody a krajiny sú podľa mňa tie často otrasné vleky, lanovky, zjazdovky, príšerné a škodlivé stavby a zariadenia, ktoré sa vyskytujú aj v našich národných parkoch, dokonca aj v prírodných rezerváciách najvyššej kategórie.
Kazítkom našich miest a dedín sú mnohé skutočne otrasné stavby nie s nulovou, ale naozaj s mínusovou architektonickou hodnotou.
Kazítkom sú bilbordy pri našich cestách i často nezmyselné tzv. logistické, priemyselné a iné centrá zaberajúce neraz naše najúrodnejšie pôdy.
Kazítkom sú parkoviská, ktoré sa nám tu rozširujú na úkor parkov.
Kazítkom sú niektoré tzv. malé vodné elektrárne devastujúce najkrajšie úseky našich tokov a potokov, ako zvyknem hovoriť.
A takým personifikovaným kazítkom sú všetci tí, ktorí tieto záležitosti projektujú, presadzujú, schvaľujú a ktorí na nich zarábajú.
Takže, keď to zhrniem, ak predkladatelia prídu nabudúce s takýmto návrhom zákona, ktorý bude namierený proti týmto a ďalším kazítkam v našej prírode, krajine a životnom prostredí, veľmi rád ich podporím.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Kolegyne, kolegovia, myslím si, že aj irónie, aj sarkazmu už tu bolo pri tomto zákone asi dosť. Naším cieľom bolo určite otvoriť a vyvolať diskusiu ohľadne toho, či kazítka sú, aké sú, kde sa a či vôbec vyskytujú a ako je možné spotrebiteľa pred nimi chrániť. A ja som veľmi rád, že tu zaznievajú rôzne návrhy, avšak keby som mohol kolegov poprosiť, pokiaľ sa máme držať témy a máme sa držať toho, od čoho parlament vlastne je a od toho, teda aby sa tu diskutovalo a diskutovalo podľa možnosti vecne.
Tak skúsme aj v tom prvom čítaní prinášať nejaké konkrétne návrhy riešení a konkrétne opatrenia, skúsme sa tu navzájom nevybíjať na tom, aby sme negovali hneď ten ideový zámer, pre ktorý samotné prvé čítanie je určené. A teda možno by bolo úplne dobré, keď tu je množstvo odborníkov i na výrobu samotných výrobkov, aj na spotrebiteľské trhy, aby skúsili povedať teda, že ak teda kazítka nie, tak teda ako zabezpečiť ochranu toho spotrebiteľa pred takýmito konaniami, ktoré môžu také výrobky do budúcna poškodiť alebo môžu sa objaviť.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Janko, ja s tebou súhlasím, áno, kedysi tie výrobky boli lepšie, kvalitnejšie, dlhšie vydržali, ale dlhšie vydržali aj z toho titulu, že sa tam dali pomerne jednoducho vymeniť jednoduché súčiastky. Dneska tie stroje, prístroje sú zložité a v mnohom aj celý ten proces výmeny je o čosi zložitejší.
Ak chcem reklamovať výrobok, môžem to urobiť z troch dôvodov: konštrukčná vada, materiálová vada alebo výrobná vada. A navrhovatelia mali zrejme na mysli tú materiálovú vadu a v podstate tam môže dôjsť, alebo teda môže ku nej dôjsť takým spôsobom, že, ja neviem, ozubené koliesko trebárs v tom mixéri, už spomínanom tuná, namiesto troch milimetrov bude mať len dva milimetre a naozaj vydrží len tie dva roky a jeden mesiac a potom sa pokazí. Ale musíme tuná brať do úvahy aj to, že nemôžeme porovnávať naše slovenské pomery s pomermi v zahraničí a hlavne zárobkov. Pretože pre toho človeka v tom zahraničí je naozaj výhodnejšie kúpiť si nový, dizajnovo nový výrobok, aj keď sa mu po tých dvoch rokoch pokazí jedna jediná súčiastka, takže preňho nie je problém jednoducho ten starý stroj vyhodiť a vymeniť ho za nový.
Ten problém s tými náhradnými dielmi je teda dvojaký. Buď sa nevyrábajú a musí si človek kúpiť celý stroj, alebo sa na náhradných dieloch dá ešte lepšie zarábať ako na samotnom produkte. Zoberme si obyčajné auto. Pokazí sa vám turbo, je to len jedna súčiastka, ale nemôžete v nej vymeniť jedno koliesko, musíte ho kúpiť celé. A to je potom naozaj celkom dobrý biznis. A tie náhradné diely bývajú naozaj predražené.
Ale čo si ja myslím, že naozaj navrhovatelia v tomto prípade naozaj neriešia podstatu problému, a to ani nevyriešia, pretože to by museli mať vlastnú výrobnú halu, vlastný skúšobný podnik a tak ďalej, ale snažia sa akože riešiť dôsledok. Možno by riešením bolo predĺženie záručnej doby na tri roky z dvoch a už by sme tuná mali trošku iné podmienky. No ale, samozrejme, tam sa dá polemizovať zase o tom, že ako sa výrobok opotrebuje, či bude oprávnená, alebo nebude oprávnená, ale to sa nevyrieši tak či tak.

Ďakujem. Ďakujem všetkým trom pánom poslancom, ďakujem aj za originálne prepojenie kazítok na krajinu, kde naozaj toto by som podpísal, máme kazítok veľmi veľa a bude veľmi dobré, keď sa budeme orientovať týmto smerom.
Ďakujem aj tebe, Igor, za to, že si sa venoval možno aj tej časti, ktorú si tak trochu prilepil do svojho vystúpenia v rozprave, kde tá hra s tými náhradnými dielami je mnohokrát veľmi poškodzujúca z hľadiska spotrebiteľa, pretože miesto malej šraubičky za 50 centov nás nútia niekedy urobiť výmenu súčiastky za 200 eur.
A pánovi poslancovi Briximu, že mali by sme teraz v prvom kole hovoriť nejak ako vecne o nejakých doplnkoch, pripomienkach. Ja si myslím, že práve naopak, my pri prvom čítaní máme, pán poslanec, sa vyjadriť k atmosfére, k idei a celkovému zámeru samotného návrhu a až to druhé čítanie je na to, aby sme ho vylepšovali. A ja si myslím, že práve toto dosť často zaznievalo, že v prípade, ak by sme túto ideu považovali za správnu, mohli by sme sa dopustiť obrovskej chyby, že by mnohí výrobcovia podľa tohto znenia sa dostali do situácie, ktorá by bola likvidačná, a preto ten duch zákona, tak ako ho ja čítam, je pre mňa hodný odmietnutia. A to som chcel iba vo svojom vystúpení povedať.
Ďakujem pekne.

Vážený pán predseda, vážený pán navrhovateľ, pani spravodajkyňa, prítomní poslanci, ja vám hneď v úvode sľubujem, že môj príspevok v ústnej rozprave už nebude taký rozvláčny a rozsiahly ako včera, ako som uviedla vo faktickej poznámke. Bolo to len preto, že v zákone o ochrane spotrebiteľa vidím mnohé nedostatky a mnohé defekty, ktoré mi potvrdzuje reálna spätná väzba, kontakt s ľuďmi, a považujem za moje právo a rovnako aj za povinnosť, za záväzok voči spotrebiteľom, ktorí ma do parlamentu poslali, o tomto sa zmieňovať, o tomto hovoriť, na tieto defekty a nedostatky upozorňovať a, samozrejme, spolu s tým je mojím právom a mojou povinnosťou predkladať doplňujúce a pozmeňujúce návrhy, prípadne vyjadriť sa kriticky k niektorým predkladaným návrhom. Takže chcem poprosiť o väčšiu benevolenciu, o väčšiu toleranciu, väčšiu akceptáciu k otázkam, s ktorými, aj keď kriticky, možno nevhodne pre navrhovateľov, vystúpim.
Včera sa mi nepodarilo pre ten čas, v ktorom sme to prerokovali, v ktorom som vystúpila, bolo krátko pred skončením schôdze, zhrnúť to, aký je môj postoj k predkladanému návrhu, dnes som to sčasti vyjadrila vo svojich faktických poznámkach. Aj keď som sa viackrát zmieňovala o tom, že sa mi nepáči nekomplexný, nekompletný vstup do jednotlivých zákonov, týka sa to aj tohto zákona o ochrane spotrebiteľa, takéto útržkovité vstupy ja nepovažujem za prejav a dôkaz profesionálnej práce so zákonom. Vzhľadom na to, že v zákone o ochrane spotrebiteľa v samotnom systéme ochrany spotrebiteľa existuje množstvo nedostatkov, vítam to, že tento zákon znova na rokovaní schôdze je, a rovnako chcem zdôrazniť, že ja na rozdiel od mnohých opozičných poslancov, ktorí výrazne kriticky k tomuto návrhu zákona vystúpili, ja k tomuto konkrétnemu návrhu, čo sa týka kazítok alebo čipov krátkej plánovanej životnosti, nebudem vystupovať tak, že budem tento návrh zákona dehonestovať, ani ho zosmiešňovať. Nie som spôsobilá na to, aby som vedela vyhodnotiť, nakoľko tézy o tom, že takéto kazítka, takéto diely sú do výrobkov implantované, sú konšpiráciou alebo nie. Naozaj ja sa na toto necítim byť spôsobilá, aby som to vedela vyhodnotiť. Ale už aj vo faktických poznámkach som sa snažila načrtnúť riešenie, ako by sme to na báze exaktnej, na báze čo najväčšej snahy objektivizovať technický stav výrobkov, ako by sme to vedeli riešiť.
A znova sa vrátim k tomu, čo tu vlastne predkladám opakovane pri prerokovávaní zákona o ochrane spotrebiteľa, a to je ten systémový prvok, ktorý dodnes v zákone o ochrane spotrebiteľa v § 18, ktorý pojednáva o reklamačnom procese, o reklamáciách, nie je zadefinovaný. Je to opravný prostriedok, je to inštitút, prostredníctvom ktorého by sa mohol spotrebiteľ v prípade zamietnutej reklamácie predajcom, ktorá ale však nevychádza z nejakého faktického posúdenia stavu, nevychádza z nejakého riadne uskutočneného, vykonaného odborného posudku, keď takáto reklamácia býva na povrchnom princípe spotrebiteľovi zamietnutá, spotrebiteľ nemá možnosť sa voči takémuto vyjadreniu brániť. Až keď, tak len cestou, že podá podnet, podá návrh, žalobu alebo návrh na vydanie platobného rozkazu na súd. A neviem, či s týmto navrhovatelia legislatívci počítajú, alebo nie, je to demotivačné riešenie pre spotrebiteľov, ktorí v mnohých prípadoch možno nedisponujú dostatočnými finančnými prostriedkami na to, aby sa mohli obrátiť na komerčných advokátov. Sú poškodení na svojom spotrebiteľskom práve, nemajú ani kvalitný výrobok, ani peniaze zaň. Ocitajú sa možno v dlhodobom spotrebiteľskom spore, ktorým sú traumatizovaní, nie sú naozaj v realite motivovaní, aby išli na súd, aby si zháňali advokáta, ktorého poriadne a draho zaplatia, a aby boli pripravení na tú záťaž, ktorú každý jeden spor, súdny spor, či už finančnú, alebo časovú záťaž, prináša. Jednoducho medzi tou zamietnutou reklamáciou, voči ktorej sa nemôže spotrebiteľ brániť a mnohokrát je zamietnutá na neexaktnom a nie nezávislom základe, a medzi tým podaním na súd a obhajobou svojho práva cez súd existuje veľká priepasť. A túto priepasť je potrebné vyplniť. Vyplniť ju môžme tým, že zavedieme mimosúdne inštitúty, že budeme inštitucionalizovať mimosúdne riešenie a v rámci neho posunieme význam aj takých akreditovaných subjektov, autorizovaných subjektov, ktoré nám mnohé reklamačné spory a predmet reklamácií vedia na odbornej a nezávislej báze vyhodnotiť.
Ja neviem, čo nám bráni v tom, aby sme takéto inštitúty posilnili, aby sme kategorizovali jednotlivé subjekty, posudzovacie subjekty, ktoré sa tohto reklamačného procesu a zhodnotenia oprávnenosti reklamácie môžu zúčastniť. Dlhodobo sa dovolávam zavedenia takéhoto inštitútu a som presvedčená o tom, že kategorizácia jednotlivých subjektov, ktoré môžu vstupovať do posúdenia reklamácie spolu so zavedením inštitútu posúdenie vlastne a tá kategorizácia, to odstupňovanie jednotlivých subjektov nám dá, poskytne aj návod, ako môžme vlastne objektivizovať technický stav jednotlivých výrobkov. Predsa je iný, iný posudok nám dá učená osoba, nejaký opravár, autorizované stredisko k danému výrobku, autorizovaný servis, ktorý je možno v nejakom prepojení v obchodnom vzťahu s predajcom, a očakáva sa, že iné stanovisko obsahovo aj formálne na vyššej úrovni nám dá akreditovaná a autorizovaná osoba. A takýmto spôsobom môžme dať odpoveď, jednoznačnú odpoveď nielen spotrebiteľovi, ktorý sa potrebuje čo najlepšie v mimosúdnom procese domôcť svojich nárokov, a takýmto spôsobom môžme nájsť konkrétny praktický návod, riešenie, ako odhaľovať rôzne výrobné vady, či už sú úmyselné, alebo neúmyselné, s ktorými pracujú výrobcovia a ktoré sú potom prenášané následne aj na predajcov.
Poukazujúc na toto riešenie, chcem už opakovane avizovať, že budem sa usilovať predložiť pozmeňujúci a doplňujúci návrh. Ja budem veriť, že aj po tých prestrelkách, ktoré máme za sebou, sa dokážeme na vec pozrieť konštruktívne z nadhľadu a dokážeme si možnosti riešenia bez afektu, bez nejakých emócií, bez nejakých animozít prebrať v záujme toho, aby sme hľadali riešenia, aby sme naozaj posilňovali dôveru spotrebiteľov v nákupy jednotlivých výrobkov. V tomto prípade ide viac-menej o prístroje, zariadenia a možno domáce spotrebiče, bielu a čiernu elektroniku.
Nedá mi, aby som záverom ale opäť neupozornila na to, že spolu s týmto návrhom a bodom pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu ho doplním aj o to, čo trápi nielen mňa, ale trápi, už ako som včera avizovala, 45-tisíc dôchodcov, ktorým sú zrážané nemalé sumy, nemalé zrážky v prospech exekučných úradov. A tento pozmeňujúci návrh bude súvisieť s tým, aby sa výška odmien pre exekútorov znížila a aby sa proaktívne zo strany štátu, vlády vykonali opatrenia, ktorými bude preverená táto široká skupina najzraniteľnejších obyvateľov, aby tak nemuseli byť traumatizovaní neopodstatnene tým, čo momentálne nevedia ovplyvniť a o čom ani nevedia. Neviem posúdiť, aká je štruktúra tejto skupiny. Neviem posúdiť ani to, nakoľko je týchto 45-tisíc dôchodkov informovaných o prijatej legislatívne, ktorá bola schválená práve za účelom eliminácie a zníženia úžery so zámerom posilnenia spotrebiteľa na finančnom trhu.
Rovnako tak sa budem snažiť pri príležitosti otvorenia tohto zákona o ochrane spotrebiteľa, snažiť sa presvedčiť pozmeňujúcim, doplňujúcim návrhom, že podnety zo spotrebiteľskej praxe ma vedú k povinnosti predložiť návrh na zavedenie povinnosti predkladania predexekučných výziev jednotlivým spotrebiteľom. Lebo práve takýmto systémovým opatrením, preventívnym opatrením vieme množstvo ľudí, ktorí dnes sa ocitajú v exekučných konaniach, myslím, že sa to ráta už ani nie na desaťtisíce alebo na stotisíce, myslím, že tých ľudí je jeden milión, takýmto spôsobom, že by boli, mali možnosť sa voči spusteným exekučných konaniam brániť ešte v predexekučnom konaní formou svojich podaných námietok na predexekučné výzvy, vedeli by sme takémuto nežiaducemu stavu, veľkému nárastu exekúcií zabrániť.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne. Pani poslankyňa Mezenská, v podstate vítam vaše vystúpenie, bolo konštruktívne. Ja by som to mohol povedať, že vy ste rovnako na jednej lodi z pohľadu ochrany spotrebiteľov ako ja a kolega Brixi a niektorí, samozrejme, poslanci zo strany SMER, aj niektorí z opozície, ktorí podporujú spotrebiteľov. Samozrejme, konštruktívne nemáme problém sa pozrieť na tú vec, aj náš návrh vieme ešte upresniť, spresniť, to vždy sa robí v druhom čítaní. Teraz prvé čítanie je o tom, či tento návrh treba, alebo nie. My sme toho názoru s kolegom Brixim, že takýto návrh v našej právnej úprave treba, aby sme ochránili bežných občanov.
Ale tento návrh zákona má ešte jednu špecifickosť. Na tomto návrhu zákona sa krásne ukáže, že či ide niekomu o ochranu bežných ľudí a spotrebiteľa, tak ako to navrhujeme my s kolegom Brixim, lebo my cez tento návrh nehájime záujmy žiadnych nejakých veľkých korporácií, firiem, biznisu alebo podvodníkov, alebo nejakých skupín, ako sa tu objavujú niektoré poslanecké návrhy, ale hájime záujmy bežných ľudí, aby ten bežný človek mal aspoň tú záruku, že keď si kúpi ten výrobok, tak nie je umelo skrátená jeho životnosť len preto, že niekto ju chce umelo skrátiť, ale je to ponechané čisto iba na to, ako ten vyrobený výrobok vydrží. Čiže my a strana SMER, v tomto prípade ide nám o ľudí, týmto to dokazujeme.
A myslím si, tu sa jasne ukáže, kto z opozície háji záujmy korporácií veľkých, veľkých biznisov, veľkých firiem a kto iba rozpráva o tom, ako chce chrániť prírodu, ako chce chrániť spotrebiteľa, ako chce pomáhať bežným ľuďom, keď idú voľby, ale počas reálnych návrhov nič pre to neurobí. Tu sa to jasne ukáže, a preto si myslím, že čo je dôležité, je, že táto myšlienka je tu, chceme pomôcť bežným ľuďom a spotrebiteľom, a myslím, že na tom sa, pani Mezenská, s vami spolu zhodneme, že spotrebiteľom treba pomáhať. (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem. Páni, chceli ste konštruktívne, tak poďme konštruktívne. Ten procedurálny návrh, aby to bolo stiahnuté, už podal., predpokladám, že kolega Viskupič ho dal. Ja dávam procedurálny návrh teda, ak neprejde tento návrh, vrátiť tento zákon na prepracovanie predkladateľom s tým, že treba zodpovedať niekoľko základných otázok.
Prvá otázka je: Potrebujeme vôbec novú zákonnú úpravu? To znamená, či európske normy na ochranu spotrebiteľa, súčasne platné normy na ochranu spotrebiteľa, podmienky na vracanie výrobkov, podmienky na reklamácie nie sú dostačujúce na to, aby pokryli všetky dokázateľne existujúce prípady. Dokázateľne existujúce prípady, to je prvá otázka.
Druhá otázka: Ako je to s tým Francúzskom. Máme tu Parlamentný inštitút, dajte požiadavku, tú zákonnú normu budete mať preloženú do týždňa. To nie je žiadny problém. Parlamentný inštitút sa môže spojiť s francúzskou stranou, už sa to stalo niekoľkokrát, tá komunikácia je pomerne živá, vyžiadajme si dôvodové správy, výcuc z diskusie, námietky ministerstva hospodárstva Francúzska a dôvody, prečo niektoré časti boli prijaté, niektoré nie. Príďte s niečím relevantnejším, ako je Le Monde, článoček. Vy tvrdíte jedno, ja tvrdím druhé. Rád sa s vami stavím, aký je reálny stav veci. Ja nemusím vedieť po francúzsky na to, aby som vedel, ako to vo Francúzsku vyzerá, to sa snáď zhodneme, že? Takže to je druhá vec.
Tretia vec: reálny dopad navrhovanej novely. Nielenže budeme rozprávať o tom, že či je preventívna, nepreventívna. Reálny dopad. To znamená, komunikácia s ministerstvom hospodárstva, komunikácia s ministerstvom financií, koľko ľudí kde na ŠOI-ke bude robiť čo, koľko to bude stáť, koľko to zaberie času, ako bude vyzerať technicky vybavenie takejto sťažnosti, ako bude technicky vyzerať posúdenie toho domnelého kazítka. Toto sú otázky, ktoré musíte zodpovedať pred tým, než sem prídete s prepracovaným návrhom, páni kolegovia. A nie že v druhom čítaní. Toto sú veci, ktoré by poctivý zákonodarca spravil, pán Martvoň. (Reakcia poslanca.) Áno, tie sú presne takto robené, tie sú presne takto robené. Presne takto robené. A boli urobené ešte lepšie, keď sme boli zástupcovia vládnej strany. Vy máte k dispozícii aparát celej vlády a vy tu s hanbou, s hanbou prídete s takouto blbosťou! No!
A nedivte sa potom, pán Martvoň, že ľudia spochybňujú vašu schopnosť vôbec podávať niečo z tohto ďalej na tých študentov, ktorými sa tu oháňate. (Reakcia poslanca.) Hm, nedivte sa tomu, no, nedivte sa tomu, keď dokážete v pripravenej reči, ktorou predkladáte zákon, spraviť toľko logických chýb, ako ste spravili.
Ja sa môžem za čokoľvek, čo som tu kedykoľvek povedal, postaviť. Kedykoľvek. Vy dokázateľne nepoznáte stav veci a robíte logické chyby. Prehrajte si svoj včerajší príhovor. Vy ste rozprávali o kazítkach v momente v roku 1924, tuším, pri tej kartelovej dohode, ktoré s tým nemá nič spoločné. Tak už si aspoň priznajte, že ste spravili chybu. A keď toto nedokážete, tak dokazujete iba jedinú jednu vec, že vám vôbec nejde o dobrú vec, že vám vôbec nejde o to, aby sa niečo zmenilo. Vám ide iba o to, aby ste si tu naháňali proste pre seba svoje vlastné bodíky. To, že tu idete s osobnými útokmi na polovicu parlamentu, to už sme si zvykli, že si ťukajú na čelo vaši vlastní kolegovia, keď vás vidia vo dverách, na to sme si zvykli. Ale že máme zaťažiť štátnu inštitúciu povinnosťami, zobrať im peniaze, zobrať im čas a zobrať im energiu, tak to už je nový level. A keď už to chcete spraviť, tak to spravte tak, že sa môžme oprieť o fakty, a nie o pol hodinu, ktorú ste strávili s vašimi asistentmi na Googli, sakra!
Nemôžte sem prísť ako zástupca novej generácie politikov, ako nová vlna SMER-u s tým, že ste si trištvrte hodinu pogúglili niečo na konšpiračných weboch, že ste si spravili fotky. Viete, ako vznikla celá agenda kazítok, ktoré sa predtým volali tuším kurnítka alebo tak nejak? Ako recesia. Recesia, ktorá začala na stránke Necyklopédie, kde pár ľudí prišlo a povedali, toto sa mi pokazilo, rozmontoval som to, dal som to dokopy, funguje to, ale, aha, ostali mi dva šroubíky. Tak vznikla celá táto agenda kazítok. A vy to dáte do zákona!
Samozrejme, že plánované zastarávanie je téma. Ale nie je v tom zmysle, čo z toho vy robíte, že niekto vkladá úmyselne do výrobkov softvérové alebo hardvérové súčasti, ktoré ich kazia. Plánové zastarávanie je teória efektívneho narábania s materiálmi a technológiami podľa toho, koľko výrobca predpokladá, že užívateľ tú vec bude užívať. A na jednej strane sú relevantné argumenty, ktoré hovoria o tom, že je to neudržateľné, ktoré hovoria o tom, že ten ekonomický model sa nedá dlhodobo ustáť. Na druhej strane sú ale argumenty, ktoré hovoria, že práve toto je udržateľné. Pretože ak by sme mali naozaj veci, ktoré reálne používame dvakrát, vyrábať také, žeby, teda veci, ktoré reálne používame dva roky, vyrábať tak, aby vydržali desať, tak ich aj tak ľudia budú vyhadzovať a tie materiály, ktoré tam budú investované, drahšie súčiastky, ktoré tam budú robené, durabilnejšie, teda proste také, ktoré vydržia dlhšie, tam budú zbytočné. O tomto sa rozprávajme a nerobme z toho naozaj už ako šou. Ale to ste vy začali tými štyrmi riadkami, ktoré ste bez hanby sem doniesli.
To, že na úrovni Európskej únie, to, že na úrovni francúzskeho parlamentu reálne na tom sedia ľudia, ktorí možno tomu rozumejú, ktorí dokážu posúdiť váhu toho, kde končí záujem normálny trhový, to znamená vyrobiť vec, ktorá sa dá za normálnu cenu normálne predať, a kde začína nejaká špekulácia, to je legitímna diskusia. Oddeľovanie, oddeľovanie... Napríklad štandardy pre USB porty, štandardy pre zásuvky, štandardy pre nabíjačky do počítačov, áno, to je legitímna diskusia. Prečo tri generácie toho istého počítača majú každý iný port na nabíjanie, to je legitímna diskusia. Ale to tu vy nemáte. Na to nemáte. Na to nemáte! Ale hľadať škriatkov, pomaly pôjdeme ešte do novín hľadať novinových škriatkov, čo kradnú písmenká, tak na to by vás bolo. Už naozaj si robíte prdel z tohto parlamentu celý jeden deň?!
Môj návrh je jediný. Ak neprejde návrh na to, aby sa nepokračovalo v prerokovávaní tohto bodu, dávam návrh, aby bol vrátený na prepracovanie, aby chlapci, ktorí si tu z nás robia pol dňa prdel, sa mohli posadiť s niekým, kto im o tom povie, o čom to naozaj je, aby sa o tom mohli porozprávať a aby sem prišli s niečím, o čom sa dá hlasovať.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Myslím si, že, pán kolega, nemusíme to robiť vôbec takýmto ani agresívnym, ani násilným spôsobom. Cieľom celej tejto iniciatívy, opakujem to po štvrtýkrát, bolo na pôde tohto parlamentu, ktorý je legitímnym miestom, aby sa tu tak stalo, otvoriť diskusiu o riadenej poruchovosti a riadenom znižovaní hodnoty výrobkov prostredníctvom súčiastok, ktoré do nich môžu byť inštalované. Nikto z nás tu teraz nevymyslel ani Ameriku, nikto z nás tu neprišiel ani s geniálnym riešením, sedíme tu pol dňa presne preto, lebo tento parlament na to má slúžiť. Má slúžiť na to, aby sme sa o tom pobavili. O tom, čo si myslíte vy, o tom, kde sme spravili chybu my, o tom, či je to kontradiktórne oproti tomu, čo bolo zadefinované vo Francúzsku, či ten výklad je v istých bodoch identický, či máme využiť Parlamentný inštitút na to, aby sme zistili, kde ten výklad je iný, a v konečnom dôsledku na to, aby sme prišli na konci dňa prvého čítania, druhého čítania, je jedno, bez ohľadu na to, ako sa to podporí, k nejakému záveru o tom, či takýto zákon má v slovenskom spotrebiteľskom prostredí zmysel, alebo nemá.
Nemusíme tu používať ani invektívy, ani sa osočovať, vážim si rovnako názor pána Hlinu, aj pána Poliačika, aj kdekoho, kto vôbec má záujem sa k tejto téme vyjadriť. Ale robme to, prosím, tak, aby sme navzájom na seba tu nenadávali. Ide tu, myslím si, teda dúfam, všetkým o dobrú vec a o to, aby sme sa pobavili aj o zákonoch, ktoré možno majú pro futuro charakter inovácií a môžu pomôcť slovenským občanom alebo slovenským spotrebiteľom a nemusia byť vôbec v dnešnej dobe, v dnešnom systéme a v dnešnom právnom poriadku ukotvené ani... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Pán poslanec, neviem, že či môžem súhlasiť s vami v tom, že táto téma bola alebo vznikla ako recesia, či téma ochrany spotrebiteľa je témou recesie. Nemyslím si. A dokazujú to, myslím si, aj tie skutočnosti, že o tejto téme, alebo téme, ktorá súvisí s týmto, diskutujú aj iné krajiny Európskej únie a snažia sa hľadať nejaký nástroj na riešenie.
Pokiaľ ide o celú túto rozpravu, tak ja by som chcel upriamiť pozornosť na aj rokovací poriadok, aj na ten legislatívny proces, že sme v prvom čítaní. V prvom čítaní by sme mali diskutovať o filozofii toho návrhu, jeho ciele, že či vôbec tento parlament, alebo Slovenská republika potrebuje takúto právnu úpravu, ktorá má riešiť ochranu spotrebiteľa, alebo ju nepotrebuje, a akým spôsobom. To konkrétne znenie právneho textu je už potom otázkou druhého čítania, či už výborov, alebo v pléne, kde sa dá vylepšiť, kde sa dá upraviť tak, aby to bolo možno legislatívne alebo právne najlepšie a najvykonateľnejšie.
Ja osobne si tiež myslím, že to konkrétne znenie nie je najdokonalejšie, ale viem si predstaviť vylepšenia typu toho, že tu musí byť úmyselné konanie, ktoré nemá za cieľ iný pozitívny vplyv na ten výrobok. Hovorím, teraz len parafrázujem, nehovorím ako paragrafové znenie, ale niečo v tomto zmysle. Ale na to máme dostatok času v druhom čítaní, aby sme to znenie upravili tak, aby sa aj procesne potom s tým cieľom, na ktorom, ak sa na ňom zhodneme, aby sa dal potom realizovať aj v praxi.
No tu je tá otázka vlastne, či v prvom čítaní tomu vôbec dáme šancu, aby sa o takomto niečom potom... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)