51. schôdza

Pán predseda, ani vy ste neoznámili žiadny procedurálny návrh, a preto rovnako vás musím pokarhať ako pána Viskupiča.
Pán Viskupič, ešte chcete vystúpiť aj vy? Ale tentokrát s procedurálnym návrhom.

Vyhnúť sa karhaniu od predsedu parlamentu, chcel by som iba veľmi dobromyseľne oznámiť, že procedurálne návrhy pri obedných pauzách hovoríme, oznamujeme zasadnutie výborov a tá prax tu bola. Čiže v tejto miere som nezneužil nič a chcel som iba oznámiť, že zasadáme o siedmej.

Je zvyklosťou oznamovať rokovania výborov samotnými pánmi predsedami výborov. Ďakujem pekne.
Vyhlasujem trojminútovú prestávku, budeme pokračovať 17.15.

(Prestávka.)

(Po prestávke.)

Panie poslankyne, páni poslanci pristúpime k prvému čítaniu o

návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Miroslava Beblavého a Martina Fedora na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

Návrh zákona má parlamentnú tlač 1487, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 1497.
Pán poslanec Beblavý, máte slovo. Poprosím vás, uveďte návrh zákona.

Vážená pani predsedajúca, ďakujem za slovo.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi predniesť tento návrh zákona, ktorý sme predložili spolu s kolegom Martinom Fedorom za Sieť. Táto téma protischránkových zákonov je jednak už pomerne známa a jednak aj na tejto schôdzi sú tri návrhy, ktoré sa tejto témy týkajú. Ja som podrobne vystupoval pri prvom z nich, ktorý bol vládny návrh novely tohto zákona. Z tohto dôvodu mi dovoľte tentokrát byť stručnejší a naozaj poukázať len na tie najvýznamnejšie prvky toho, o čo nám v návrhu ide. Nebudem sa tým pádom zameriavať na obsiahle zdôvodňovanie toho, prečo protischránkový zákon je potrebný, to je dnes predmetom širokej politickej zhody a priznám sa, že nezachytil som nejakú relevantnejšiu oponentúru názoru, že protischránkový zákon potrebujeme. A to je pomerne účinný. Dovoľte mi možno len vysvetliť, že prečo navrhujeme tú cestu, ktorú navrhujeme, a to je cesta naozaj verejnej kontroly majiteľov alebo tých skutočných majiteľov firiem.
My už dnes máme v rámci celej Európy – a dokonca aj v niektorých veciach globálne – predpisy, ktoré sa týkajú prania špinavých peňazí a odhaľovania identity ľudí, ktorí profitujú z prania špinavých peňazí a zo zločinu. Tieto predpisy sú medzinárodne konformné a sú pomerne ostré. Problém je však v ich vymáhaní.
Ako sme videli na viacej kauzách od emisií cez rôzne škandály napríklad súvisiace aj s Váhostavom, ochota a záujem našich orgánov využiť tieto možnosti, ísť povedzme na ich hranu alebo na maximum je veľmi nízka a tým pádom ich vymáhanie je veľmi nízke. Dokonca, ako už tu bolo pred chvíľou povedané, ešte aj v situácii, keď nám zahraničné orgány poskytnú takéto údaje, našim orgánom, tak ochota a schopnosť našich orgánov s tým pracovať je veľmi nízka.
Preto protischránkový zákon sa vydáva, ktorý predkladáme, sa vydáva inou cestou, a to je cesta verejnej kontroly a to je cesta iného typu, by som povedal, budovania múru proti protischránkovým firmám. Tá cesta je postavená na štyroch princípoch, ktoré sme ešte, ktoré som ešte s kolegyňou Luciou Žitňanskou prezentoval v novembri minulého roku a na ktorých je táto novela postavená. Tie štyri princípy dobrého protischránkového zákona, účinného protischránkového zákona sú nasledovné:
Prvý z nich je, že takýto zákon, nech upravuje čokoľvek, sa má týkať nielen a nie formálnych majiteľov, ale tých, ktorí z podniku naozaj profitujú, ku ktorým nakoniec dotečú tie peniaze, ktoré daná firma zarobí. To je to, čo sa v technickom žargóne nazýva konečný užívateľ výhod, čo je, by som povedal, pre laikov asi veľmi taký zvláštny pojem, ale teda to, čo označuje a o čom budem ja hovoriť, je skutoční majitelia, čo je možno ľudovejšie, ale z hľadiska občanov asi presnejšie.
Druhý princíp, ktorý sme navrhli už vtedy, je princíp verejnej kontroly. To znamená, že akékoľvek deklarácie a tvrdenia uchádzačov vo verejnom obstarávaní v iných typoch súťaží alebo zmlúv s verejným sektorom by mali byť verejne skontrolovateľné. Tuto chcem zdôrazniť, že náš návrh ide nad rámec aj navrhovanej európskej smernice a aj tie princípy štyri, ktoré schválila Národná rada, tieto štyri princípy, v decembri minulého roku, idú nad rámec práve schválenej európskej smernice, pretože tá ustanovuje, že národné registre konečných užívateľov výhod nemusia byť dostupné verejnosti, už vôbec nie na internete, môžu sa k nim dostať len tí, ktorí preukážu nejaký relevantný záujem a tým pádom orgány najmä v jurisdikciách, ktoré nemajú záujem o širokú verejnú expozíciu konečných užívateľov výhod, napríklad Cyprus, Luxemburg a podobne, ani po tejto smernici nebudú musieť skutočne odhaliť, kto vlastní, teda minimálne nie širokej verejnosti. Budú môcť stavať do toho rôzne prekážky. Preto, naopak, my sme navrhli, aby tí, ktorí, my nevieme, samozrejme, ovplyvniť ani cyperskú legislatívu, ani luxemburskú legislatívu, ale vieme povedať, že ten, kto nie je ochotný preukázať, nielen deklarovať, ale preukázať svoje skutočné vlastníctvo, nemôže na Slovensku robiť obchody s verejným sektorom. A to je ten druhý princíp, ktorý sme zaviedli.
Ten tretí princíp je, že by sa mal týkať všetkého využitia verejných prostriedkov aj používania verejnej moci. Dovoľte mi povedať, čo tým myslím. Ten najzjavnejší príklad, okolo ktorého sa točia všetky zákony, je verejné obstarávanie. Verejné obstarávanie však, mnohí ľudia si neuvedomujú, že napríklad pokrýva to, keď verejný sektor niečo nakupuje, a nepokrýva už vôbec to, keď verejný sektor niečo predáva alebo niekomu dáva peniaze. Zároveň, keď verejný sektor nakupuje, ale nejde to striktne podľa zákona o verejnom obstarávaní, tak sa to tiež do týchto chlievikov nezmestí. Aby som prešiel z abstrakcie na konkrétny príklad. Zákon o verejnom obstarávaní a protischránkový zákon, ktorý upravuje len verejné obstarávanie, nepokryje napríklad to, keď si zdravotné poisťovne z verejných peňazí objednávajú záchranné služby od dodávateľov, pretože tieto výberové konania a zmluvy sa neriadia zákonom o verejnom obstarávaní. To znamená, kauza Falck, kde polovicu najväčšieho poskytovateľa záchranných služieb, ktorý žije z veľmi hojných verejných dotácií na túto tému, vlastní, polovicu tohto vlastní schránková firma, tak ak zmeníme aj zákon o verejnom obstarávaní, nič sa o tom nedozvieme.
Druhý príklad, ten je známejší, sú zdravotné poisťovne samotné. Máme dve súkromné zdravotné poisťovne, Union a Dôveru. Vlastníctvo Unionu, pokiaľ viem, je pomerne jasné. V prípade zdravotnej poisťovne Dôvera, cez ktorú prechádza ročne asi miliarda eur z verejných prostriedkov, je jasné, že je vlastnená dvoma tiež schránkovými firmami. K jednej z nich sa hlási aktívne skupina Penta, môžme jej veriť aj nemusíme, a k druhej sa hlási oficiálne jeden bratislavský advokát, na základe, by som povedal, jeho životnej dráhy a biznisu uveriť, že by mal na to, aby vlastnil polovicu zdravotnej poisťovne, cez ktorú prejde ročne miliarda eur, je v zásade nemožné. A zdravotná poisťovňa Dôvera preto ilustruje naozaj nevyhnutnosť dobrého protischránkového zákona, lebo to, aby miliarda eur z verejných peňazí tiekla ročne cez niekoho, koho polovicu vlastní neznámy subjekt, je z môjho pohľadu neprijateľné. Zároveň treba zdôrazniť, že vďaka rozhodnutiu, ktoré sa udialo za prvej Ficovej vlády, si táto zdravotná poisťovňa môže z verejného zdravotného poistenia odlievať nad rámec štandardných ziskov cez neštandardné nástroje spolu asi pol miliardy eur, z ktorých si už veľkú časť aj vyčerpala, odliala týmto schránkam. Preto najväčšie vyciciavanie slovenského zdravotníctva za posledných 7 rokov sa udialo cez zdravotnú poisťovňu Dôvera a cez toky, ktoré z nej idú do schránkových firiem.
Aby sme ale boli ešte konkrétni, využitie verejných prostriedkov sa týka napríklad aj eurofondov a dotácií, týka sa aj investičných stimulov, aby tie nebolo možné poskytnúť schránkovým firmám. Týka sa však napríklad aj konkurzu a reštrukturalizácie. Konkurz a reštrukturalizácia je tiež spôsob využitia verejnej moci na úpravu záväzkov a v kauze Váhostav sme veľmi jasne videli, že pomocou schránkových firiem je možné takmer úplne znefunkčniť konkurzné právo, pretože konkurzné právo upravuje to, že spriaznené osoby s dlžníkom majú veľmi sťažené postavenie v procese konkurzu a reštrukturalizácie, aby dlžník nemohol cez takéto osoby manipulovať konkurzný a reštrukturalizačný proces. Tieto veľmi podrobné ustanovenia, ktoré sa týkajú všetkého od rozhodovania o reštrukturalizačnom pláne alebo o konkurze od prihlasovania, popierania pohľadávok a všetkých ďalších dôležitých úkonov v konkurznom a reštrukturalizačnom konaní, sa dajú veľmi ľahko podvrátiť, ak sú v tomto konaní firmy síce blízke, spriaznené s dlžníkom, ale ktoré sa tvária, že s ním nie sú, a sú to teda schránkové firmy oficiálne s neznámym vlastníkom.
Preto v tomto zákone navrhujeme aj to, aby firmy, ktoré sú schránkové, nevedia a nie sú ochotné preukázať svoje vlastníctvo, boli považované automaticky v konkurznom a reštrukturalizačnom konaní za spriaznené osoby, ak nepreukážu opak. Inými slovami, ak chce niekto oklamať slovenskú legislatívu tým, že si vytvorí firmu na Novom Zélande a dá ju spravovať piatim kostarickým právnikom, tak mu to nepomôže, pokiaľ nepresvedčí slovenský súd a slovenský registrový orgán, že ho naozaj títo piati Kostaričania aj vlastnia a sú finálnymi užívateľmi jeho výhod.
Mohol by som ísť takto ďalej, ale myslím, že postačuje to na ilustráciu toho, že ak chceme naozaj zastaviť vyciciavanie Slovenskej republiky ľuďmi v pozadí, ktorí môžu byť biznismeni, môžu nimi byť politici, môžu nimi byť rôzne združenia biznismenov a politikov a niekedy tí ľudia sú podľa mňa aj biznismeni, aj politici naraz, tak naozaj potrebujeme odseknúť tieto väzby vo všetkých oblastiach narábania s verejnými prostriedkami. To je tretí princíp.
Štvrtý princíp je vymáhateľnosť takéhoto zákona. To znamená, že aby neobsahoval také procesné diery, ktoré ho vlastne okamžite urobia, by som povedal, nevykonateľným alebo minimálne ľahko oklamateľným. Tam, samozrejme, je možno vždy diskutovať o tom, čo ešte je vymáhateľné, čo nie je, kde tie diery sú alebo nie sú. Z môjho pohľadu ten návrh, ktorý podávame a ktorý je veľmi blízky aj návrhu, ktorý dal Úrad na verejné obstarávanie, je naozaj taký, aby na jednej strane to samotné prvotné zapísanie do registra užívateľov výhod bolo pomerne jednoduché, ale aby v prípade akejkoľvek pochybnosti alebo podnetu, ktorý ani nemusí byť preukázaný, bol ten registrový orgán, v tomto prípade Úrad pre verejné obstarávanie, povinný skúmať a vyžiadať si aj súčinnosť orgánov, ako je finančná polícia a tak ďalej a tak ďalej. To znamená, aby sa nestalo to, že budeme mať zapísané firmy v registri schránkových firiem alebo v registri firiem, pardon, konečných užívateľov, a pritom v skutočnosti všetci budú vedieť, že je to celé len lož.
Tento návrh, tak ako asi všetky v tak zložitej téme, môže byť vylepšený a môže prechádzať aj určite ďalšou diskusiou. Musím však zdôrazniť, že oproti tomu návrhu, ktorý nám tu predložila vláda, je významne a zásadne iný v tom dôraze na všetko využitie verejných prostriedkov. A tu chcem ešte raz zdôrazniť, že Národná rada 115 hlasmi drvivej väčšiny poslancov v decembri prijala uznesenie, ktorým vyzvala vládu, aby pripravila a predložila zákon, ktorý bude spĺňať tieto štyri princípy. Ony sú tam naozaj uvedené aj v tom uznesení. A vláda nám predložila návrh, ktorý spĺňa, povedal by som, dva a trištvrte z nich. Ten pôvodný vládny návrh, ktorý sa tu schvaľoval v decembri, za ktorý som ja osobne nehlasoval a myslím, že ani ostatní kolegovia z opozície zaňho nehlasovali, nespĺňal ani jeden. To znamená, že ten pokrok je z nuly na dva a trištvrte. Myslím si, že keď však raz 115 poslancov tejto snemovne rozhodne, má nejaký zákon spĺňať štyri princípy, tak nemôžme sa uspokojiť s dva a trištvrte, a preto sme predložili s pánom poslancom Fedorom tento návrh, ktorý spĺňa všetky štyri princípy a uchádzame sa s ním o vašu podporu.
Ďakujem.

Nemôžte, to bolo úvodné slovo pána poslanca. Nebolo to jeho vystúpenie v rozprave. To len pánovi poslancovi Fedorovi, ktorý sa prihlásil s faktickou poznámkou.
Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre hospodárske záležitosti, poslancovi Jozefovi Mikušovi. Nech sa páči, pán poslanec.

Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážené kolegyne, kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma uznesením č. 419 určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Miroslava Beblavého a Martina Fedora na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, ktoré máme pod tlačou 1487.
V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa všetky náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky a zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti, ktorý navrhujem aj za gestorský výbor.
Vážená pani podpredsedníčka, prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem pekne, pán spravodajca. Zaujmite miesto určené pre spravodajcov.
Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, kto sa hlási do rozpravy ústne. Pán poslanec Hlina. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.
Nech sa páči, pán poslanec Hlina.

Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, ja len taký aj výraz úcty k práci. Lebo naozaj to, tá miera ignorancie je obludná a kolegovia si dali tú prácu, že to vypracovali. Len z úcty k práci teda aj takouto veľmi krátkou formou oceňujem, že nestratili tú vieru a elán, že to má zmysel predložiť. My, keď možno aj niekto hľadá zmysel toho bytia svojho tu, tak malo byť, teda že prečo predkladáme, lebo mňa sa to tak pýtali, že prečo. No, teoreticky potom môžete pretransformovať to, čo ste predkladali a nepresadili, do volebného programu. A to by som prípadne teda odporúčal, že naozaj, aby aj tuná kolegovia so Siete, lebo to je otázka, ktorá stojí za to. Proste tu vám to neprejde, ale nájsť tie mechanizmy tak, aby to sa stalo súčasťou volebného programu, aby to potom prešlo.
Naozaj podľa mňa, že to, že varia držkovú polievku v nemocnici v Banskej Bystrici alebo že zostavujú receptúru v Luxemburgu, je naozaj luxus. Proste my sme sa fakt k tomu dopracovali a treba to riešiť. Naozaj ja si myslím, že podľa mňa nejaká taká pani Helenka z Radvane by navarila lepšiu držkovú polievku, hej, keby ste jej dali tú šancu a moc. Nie že moc, tú šancu, že vyskúšať, že proste dostala by tú dôveru a ona by verila tomu nášmu systému, že sa to dá, že keď bude robiť. Viete, že keď dáte ľuďom istotu, že keď budú robiť, že zarobia a dostanú zaplatené, lebo u nás sa ľudia tešia dvakrát. Prvýkrát, keď majú robotu, a druhýkrát, keď im ju zaplatia. Žiaľ, tam sme sa dopracovali. Naozaj, ja si myslím, že by ste našli v Banskej Bystrici a neviem kde ešte všade vyhrali tí Luxemburčania to stravovanie v tých nemocniciach, hej, že našli by sme. V Trenčíne. Aj v Trenčíne je podľa mňa niekde nejaká firma, ktorá je schopná zamestnať nejaké kuchárky a tie sú schopné uvariť držkovú polievku a proste to, čo sa navarí, sa aj zje. To, čo sa zarobí, zostane v Trenčíne. Viete, to je to, že prečo musia variť držkovú polievku v nemocniciach slovenských z Luxemburska? Povedzte mi. Normálne hamletovská otázka pomaly (povedané s pobavením), ja teraz sa do remesla pani Vášáryovej. Ja naozaj žasnem nad tým, prečo je to tak. Kde na to prišli vlastne v tom Luxemburgu, že potrebujú variť držkovú polievku alebo receptúry pre pacientov v Banskej Bystrici. Kde prišli Belizania, že potrebujú v Piešťanoch cétečko? Prečo sú domorodci v Curacau nespokojní so systémom našej privatizácie? (Reakcia z pléna.) Žiaľ.
Viete, a to sú tie paradoxy. No to je už absurdné, na úrovni, aj sa človek usmeje, ale je to taký úsmev cez slzy, že čo s tým. Ideme to tolerovať alebo skúsime to zastaviť, hej? Naozaj je to bezbrehé. Kradne sa aj v Dánsku, predpokladám, aj v Nemecku. Podľa mňa neexistuje krajina, kde sa nekradne. Ale niekde majú mieru. A my sme ušli z miery. A nemusíte ani knižky čítať, stačí Nový čas, že keď ujdete z miery, tak na konci je nešťastie úplne zákonité. Úplne zákonite. To je normálne logickým vyústením toho, že keď ujdete z miery, na konci je nešťastie. A my sme už ušli z miery. Už keď držkovú varia v Luxemburgu, tak to je už jednoznačným dôkazom toho, že niečo je zlé, že niečo sme pokazili.
Oceňujem snahu kolegov a nezlomnú vieru (zasmiatie sa rečníka), nádej, že to má zmysel, lebo má to zmysel. Každá, viete, keď dlho ocikávate betónový múrik, pustí. Takže treba, je, viem, že je ľahšie sa vzdať alebo možno čakať, ale toto nie je správna cesta. Správna cesta je to, oceňujem, odporúčam potom prípadne zahrnúť aj do volebného programu a vysporiadať sa s tým. Ja verím v Radvani pani Helenke, Janke, Božke, Zdenke, ktorá by podľa mňa s láskou varila pacientom v banskobystrickej nemocnici, hej, proste verím, že sa tam nájde firma. Nemusíme si objednávať dodávku stravy z Luxemburgu.
Ďakujem pekne.

Na vystúpenie pána poslanca nie sú faktické poznámky. Chcete sa prihlásiť do rozpravy? Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Pán navrhovateľ, chcete zaujať stanovisko? Áno. Nech sa páči, máte slovo.