51. schôdza

Ďakujem pekne. Osobne si myslím, že v tej záverečnej rozprave by navrhovateľ už nemal zneužívať možnosť reagovať na to, aby sa negatívne vymedzoval voči vystupujúcim. Ale dovoľte mi pár poznámok, ktoré, myslím, že pán kolega Hlina nevezme nejak negatívne, ak áno, tak sa mu ospravedlňujem a sľubujem, že mu to nejak vykompenzujem. Len pár vecí možno trochu upraviť a opraviť. (Reakcia z pléna.) Áno.
Prvá vec sa týka toho Luxemburgu. No, ono práve je to tak, že pani Helenka z Radvane ďalej varí v tej nemocnici. Podľa tých zmlúv všetky panie Helenky, ktoré tam varili za tých smiešnych 380, 420, 450 eur, tam ďalej varia za tie isté peniaze. Aj stavebne všetko prešlo, aj hrnce prešli tie, ktoré ešte boli v stave, len zrazu sa zdvojnásobilo to, čo sa za to platí. A ten rozdiel ide do Luxemburgu.
A druhá vec, ktorú by som chcel povedať, je, a to je, samozrejme, vec názoru, že ja som ochotný sa staviť s vami, že ony v tom Luxemburgu nezostávajú, ale sa vracajú k nám domov, k dobrým, bohabojným Slovákom, ktorí to tu celé zorganizovali. Takže to len, a preto hovorím, verím, že nejak som sa vás nedotkol tým, že som to povedal v záverečnom slove bez možnosti reagovať.
Na druhej strane pozitívna vec, pani kolegyňa Vášáryová než odišla, povedala: "Lebo zlodeji sú veľmi tvoriví". V niečom áno, ale práve, myslím, že aj denník SME alebo N minule urobil minule takú obrovskú grafiku všetkých tých schránok a vlastne ukázal, že až takí tvoriví nie sú. A myslím, že pán Lipšic to hovoril v predchádzajúcej rozprave, že každý z tých ľudí má nejakú svoju obľúbenú advokátsku kanceláriu, obľúbenú destináciu teda, ale nie na turizmus, ale na schránkové firmy, obľúbený spôsob, ako to robiť, a práve cez túto signatúru ich vlastne možno identifikovať dneska. Lebo keby to robili naozaj dobre, naozaj tvorivo, tak máme ministra hospodárstva naozaj a navyše by to nebolo možné rozoznať. Takže to len také drobné poznámky k tomu, ale veľmi pekne ďakujem za vystúpenie v rozprave aj za povzbudenie.
Ja k tomu poviem len toľko, že problémov na Slovensku je toľko, že vyriešenie akéhokoľvek množstva z nich nijak neredukuje možnosť budúceho volebného programu, lebo zostáva ich vždy viac než dosť. Takže ja sa vždy teším, aj keď sa niečo schváli z toho, že nijako nám neubúda z toho zoznamu, ale môžme si niečo pripísať na tú pozitívnu stranu. Ja za pozitívum považujem naozaj to, že sa nám podarilo vďaka tlaku mnohých z nás, nebudem si teraz osobne len pripisovať, že ten návrh, ktorý vláda teraz predložila, vyšiel z nula na 2,75 z tých štyroch kritérií, ktoré sme zvolili. A tým pádom si myslím, že sme naozaj dneska už sa niekam posunuli, a ja verím, že ak bude verejný tlak pokračovať túto a najmä najbližšiu schôdzu parlamentu, že ešte z 2,75 sa možno dopracujeme na 3,25 alebo 3,5, že možno nebudú tam eurofondy a dotácie, ale budú tam aspoň zdravotné poisťovne. Takže v tom vidím hlavne zmysel, tlačiť to čo najviac vpred. A máte pravdu, že ak sa to nepodarí, samozrejme, treba to potom aj tlačiť cez občanov, cez voľby. Ale ja osobne sa poteším, ak nebudeme musieť, lebo aj tak tam zostane dosť iných dôležitých vecí.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, ja tu naozaj vystupujem len ako zástupca predkladateľov z viacerých politických strán a viacerých klubov. Je tu skupina predkladateľov, ktorí tvorili spolu aj s pánom Brixim zo SMER-u pracovnú skupinu, ktorá mala pripraviť takúto novelu na základe všeobecnej politickej dohody ešte z jesene 2012. My sme takú novelu pripravili, my sme na tejto novele sa s pánom Brixim aj dohodli, potom dokonca s ňou vyslovil súhlas aj vtedajší pán predseda parlamentu Paška, a to bolo všetko v lete 2013, a potom zrazu teda nastal problém, ktorý dodnes nikto nebol schopný identifikovať.
Ak predchádzajúci bod bol o schránkových firmách, o neznámych vlastníkoch, tak tu možno hovoriť o neznámych a tieňových oponentoch. Lebo tento zákon, ktorý by mal riešiť otázku konfliktu záujmov, zneužívania verejnej funkcie a majetkových priznaní verejných funkcionárov a ich kontroly, sa nikto v tomto parlamente zatiaľ nechcel priznať k tomu, že aký presne a kto má problém. Sú tu poslanci a strany, ktorí sa hlásia k tomuto návrhu, ktorý sme spoločne vypracovali naprieč politickým spektrom, sú to tí, ktorí sú pod ním podpísaní, ale aj všetci ostatní, ktorí sedia na opozičnej strane lavice zaňho vždy hlasovali, aspoň pokiaľ som to bol schopný zachytiť, takže opozícia sa k nemu hlási. Na strane SMER-u je k nemu odpor, ale tento odpor nebol jednak nikdy nijako konkrétne artikulovaný a nebol ani vyargumentovaný, a dokonca nemá ani niekoho, jasného zástancu, niekoho, kto by sa bol ochotný postaviť pred kamery a povedať, ja mám problém s týmto a s týmto a pre toto.
A podľa mňa je to symptomatické, lebo v skutočnosti pri otvorenej diskusii je k tejto novele takmer nemožné mať zásadné námietky, pretože ona reaguje dnes už na viac ako desaťročné skúsenosti, ktoré máme s týmto ústavným zákonom o ochrane verejného záujmu. Tento ústavný zákon bol prijímaný v roku 2004 v snahe nahradiť do veľkej miery nefunkčný ústavný zákon, ktorý bol prijatý desať rokov predtým v roku ´95. Vtedy s ním boli spájané veľké nádeje a z týchto nádejí sa však len málo naplnilo. Málo, nie nula, bol lepší ako ten predchádzajúci zákon, aj je, keď je vôľa a ochota, tak môže byť aj skutočným kladivom na tých, ktorí zneužívajú verejnú funkciu alebo nie sú ochotní v nej konať transparentne, ale až príliš často to nefunguje.
My sme v tejto novele navrhli vyriešiť tie najväčšie a najboľavejšie prípady, keď to nefunguje, a ja nebudem hovoriť veľmi dlho o všetkých zmenách, ale dovoľte mi možno vysvetliť len tých zopár najdôležitejších.
Prvá vec, ktorú sme sa snažili zmeniť, je to, aby majetok, ktorý deklaruje ústavný činiteľ, verejný funkcionár, bol naozaj ten, ktorý užíva, aby jednoducho nebolo možné jednoduchými spôsobmi obchádzať podmienky tohto zákona. Uvediem niekoľko príkladov:
Prvý príklad a ten základný je, že dnes verejný funkcionár musí zverejňovať a uvádzať, aký je jeho nehnuteľný a hnuteľný majetok, ale stačí to, keď to uvádza veľmi všeobecne a v podstate neoveriteľne. Stačí, keď napíše auto, podiel v spoločnosti. Keby sme aj náhodou zistili, že nemenovaný poslanec a minister vlastní schránkovú firmu na ostrove Curacao, pokiaľ predtým v majetkovom priznaní mal napísané, že vlastní podiel v obchodnej spoločnosti, tak z pohľadu dnešného zákona je nepotrestateľný. Preto prvá zmena, ktorú sme tam navrhli, je, aby bolo nutné identifikovať ten veľký majetok. Ja teraz nehovorím o drobnostiach, všetko nad 10-tisíc eur jednotlivo, aby bol nútený identifikovať konkrétne, o čo ide, a identifikovateľne.
Ja chápem, že sú kolegovia vo vysokých ústavných funkciách, pre ktorých to môže byť pomerne prácne. Ja keď som si to testoval na svojom majetkovom priznaní, bolo to pomerne ľahké a rýchle, ale verím, že sú tu kolegovia, pre ktorých je to prácne, ale myslím, že raz by za tú investíciu to stálo.
Druhá zmena, ktorú môžeme nazvať aj Slotov dodatok, sa týka užívania majetku, ktorý formálne nepatrí verejnému funkcionárovi. Preto sa nazýva Slotov dodatok, lebo pán Slota, bývalý a verme, že naozaj už len bývalý verejný funkcionár, lietal na lietadle, ktoré oficiálne mu nepatrilo, jazdil autami, ktoré mu oficiálne nepatrili, chodil dokonca, ak sa nemýlim, aj do prímorskej vily, ktorá mu oficiálne nepatrila, a užíval majetok, ktorý mal niekto iný. To, čo my navrhujeme v tejto novele, je, aby aj takýto majetok, ak prekročí nejakú hodnotu, musel tiež uvádzať, teda výhody, ktoré poberal.
Zmysel tejto prvej skupiny zmien je naozaj v tom, aby vôbec takýto zákon mal zmysel. Lebo zákon, ktorý hovorí, že obsahuje majetkové priznania, aby sme mohli verejne kontrolovať, čo vlastní verejný funkcionár, od koho to získal, za akých podmienok a či to zodpovedá jeho legálnym príjmom, nemá zmysel, ak je to neskontrolovateľné. A dnes je to evidentne absolútne neskontrolovateľné.
Druhá skupina zmien, ktoré navrhujeme, sa týka vymáhateľnosti tohto zákona, pretože dnes na to, aby sa zahájilo konanie v prípade verejných funkcionárov na úrovni celoštátnej, musí s tým súhlasiť výbor pre nezlučiteľnosť funkcií. Tento výbor dnes vďaka, dnes je to vďaka poslancom SMER-u, ale o rok môže byť iná situácia, rutinne zastavuje aj konania v prípade evidentného porušenia zákona tým, že poslanci jednoducho zablokujú toto konanie, poslanci SMER-u, aby som to povedal jednoznačne. Preto my navrhujeme, aby v prípade, že to väčšina spraví, sa mohla menšina obrátiť na Ústavný súd, ktorý už aj dnes je odvolacím orgánom v prípade odsúdenia. Preto aj navrhujeme, aby bol odvolacím orgánom aj v prípade nečinnosti alebo zastavenia. To by znamenalo, myslím si, že keby to raz začalo fungovať, tak by veľmi jednoducho väčšina prestala zneužívať svoju väčšinu vo výbore, pretože by zistila, že jej na nič nie je. Takže počet prípadov na Ústavnom súde by nijak významne nenarástol, ale táto poistka by to sama osebe alebo možno po prvom precedense vyriešila.
Ďalšia skupina zmien, ktoré už sú skôr technického charakteru, a preto ich nebudem dlho opisovať, sa naozaj týka zverejňovania informácií a celkovej transparentnosti, kde navrhujeme, aby oproti dnešku to malo trošku lepšiu formu, aby to sa dialo aj elektronicky a aby aj na úrovni samosprávy o niečo väčší počet funkcionárov musel k tomuto pristúpiť.
Sľúbil som na úvod, že nebudem hovoriť dlho, keďže táto téma je predmetom aj záujmu viacerých kolegov, ktorí spolupracovali na novele, takže dovoľte mi týmto ukončiť úvodné slovo a poprosiť vás o podporu.

Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy, vážení páni, dovoľte, aby som v zmysle § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpila v prvom čítaní ako spravodajkyňa určená ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu ústavného zákona. Návrh ústavného zákona spĺňa po formálnoprávnej stránke náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.
Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh ústavného zákona prerokoval výbor pre nezlučiteľnosť funkcií, ústavnoprávny výbor, výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj a výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny. Ako gestorský navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh ústavného zákona do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v Národnej rade v prvom čítaní.
Zo znenia návrhu ústavného zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Ako spravodajkyňa určená navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh ústavného zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh ústavného zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu ústavného zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pani predsedajúca, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu. Ďakujem.

Príjemný podvečer, vážené dámy a páni.
Predkladané znenie novely ústavného zákona o konflikte záujmov ako návrh skupiny poslancov Beblavý, Kadúc, Poliačik, Přidal, Sólymos a Lucia Žitňanská bol prvýkrát doručený do Národnej rady Slovenskej republiky už 26. 9. 2013. Bol prerokovávaný v pléne ako tlač 735 a predkladatelia vtedy navrhovali jeho účinnosť k 1. januáru 2014.
Chcem sa ale vrátiť k zasadnutiu poslaneckého grémia na začiatku júla 2013, kde vtedajší predseda Národnej rady Pavol Paška deklaroval, že on v tomto návrhu nevidí zásadný problém, ale ešte to bude konzultovať s klubom, zvolá stretnutie ešte v priebehu júla tak, aby sa stihol ešte v augustovom termíne predložiť zákon do Národnej rady, a tak, aby na septembrovej, októbrovej schôdzi sa mohol prerokovať a aby bol účinný od 1. januára 2014. Opakujem, od 1. januára 2014.
30. 10. 2013, keď sa o tomto návrhu hlasovalo, návrh podporilo zo 127 hlasujúcich 54 opozičných poslancov. Nepodporil ho ani jeden jediný poslanec zo strany SMER. Dokonca sa zdržal aj jeden z členov pracovnej skupiny, ktorá návrh pripravila, pán poslanec Brixi, a to i napriek tomu, že v pracovnej skupine vyjadril súhlas s týmto spoločným kompromisným návrhom. Poslanec Brixi v tejto pracovnej skupine vystriedal pôvodne nominovanú zástupkyňu SMER-u pani Renátu Zmajkovičovú.
Premiér Robert Fico návrh, ktorý pripravila poslanecká skupina vrátane aj jeho poslanca Brixiho, tento návrh odmietol a sľúbil, povedal, že pokračuje príprava vládneho návrhu zákona a SMER chce predložiť určité opatrenia do budúcnosti.
V júli 2014 povedal Pavol Paška, že k návrhu sa vráti parlament na jeseň, aby účinnosť zmien bola od roku 2015. V lete 2014 Brixi uviedol, že novelu pripravuje niektoré z ministerstiev a Pavol Paška uviedol v rovnakom období, že návrh je už pripravený. Zákon mal byť prijatý i podľa jeho slov tak, aby platil od januára 2015, a teda aby už verejní funkcionári podávali v roku 2015 majetkové priznania podľa nových pravidiel. Pripravený návrh zákona, aj keď o tom pochybujem, že bol pripravený, však vláda ani poslanci SMER-u nikdy nedoručili do Národnej rady.
26. 9. 2014 sa rozhodlo preto šesť poslancov – opäť pán Miroslav Beblavý, Gábor Gál, pán Kadúc, Martin Poliačik, Přidal a Lucia Žitňanská – opätovne predložiť návrh novely na rokovanie. Boli sme pripravení i na politické rokovania so SMER-om, aby predložená novela bola schválená tak, aby sa verejnosť mohla do nadchádzajúcich volieb dozvedieť, aké sú skutočné, skutočné majetkové pomery a majetkové prírastky verejných funkcionárov do parlamentných volieb. Ak by bol zákon schválený s účinnosťou 1. 1. 2015, museli by kandidáti na poslancov do Národnej rady a rovnako všetci verejní funkcionári podávať k 31. 3., alebo my sme navrhovali ten termín posunúť do 30. 4. 2015, po novom. Predkladatelia preto navrhli Národnej rade pevný dátum rokovania o tomto zákone, vysvetľujúc, že ak to tak nebude, tak sa, aj keby bol zákon rovno prijatý, stratí šanca, aby bol účinný od 1. januára 2015. Tomuto návrhu rokovania v pevnom termíne vtedy nebolo poslancami SMER-u vyhovené, ba naviac i tento náš návrh, rovnako ako iné opozičné návrhy zákonov, bol arogantne z októbrovej schôdze presunutý až na decembrovú. Bolo jasné, že účinnosť zákona, ak by bol prijatý, bude taká, že voliči sa o majetkových pomeroch kandidátov na poslancov Národnej rady pred voľbami nedozvedia. Preto pán kolega Miroslav Beblavý zobral návrh predkladateľov späť.
Ja chcem ešte raz pripomenúť, že už v lete 2014 poslanec Brixi uviedol, že novelu pripravuje niektoré z ministerstiev, a Pavol Paška uviedol v rovnakom období, že návrh je pripravený. Keďže do 17. apríla, ktorý bol ostatným termínom na doručovanie návrhov zákonov do Národnej rady, poslanci za stranu SMER ani minister spravodlivosti, ktorého vláda dokonca zaviazala plniť úlohy vyplývajúce zo schválených opatrení na zabezpečenie plnenia odporúčaní prijatých skupinou štátov proti korupcii (GRECO), neavizovali a potom ani neprišli s novelou ústavného zákona, rozhodli sme sa 13. apríla už tretíkrát predložiť novelu ústavného zákona o konflikte záujmov do Národnej rady.
Ja som presvedčený, že tento náš návrh zákona je i v súlade s odporúčaním skupiny GRECO, ktorá je orgánom Rady Európy a jej cieľom je napomáhať jej členským krajinám v boji proti korupcii tým, že sleduje dodržiavanie protikorupčných štandardov. Skupina GRECO pomáha štátom identifikovať nedostatky v národných protikorupčných politikách, odporúča im potrebné legislatívne, inštitucionálne a praktické reformy. V súčasnej dobe zahŕňa 48 európskych štátov a Spojené štáty americké.
Náš návrh rieši i niektoré odporúčania zo správy GRECO o Slovensku zo 4. kola hodnotenia, publikovanej v októbri minulého roku. V tejto správe sa hovorí o značnom korupčnom riziku poslancov, ale aj sudcov a prokurátorov. Správa poukazuje tiež na spoločné výzvy, ktoré predstavujú nedostatky pri vykonávaní predpisov o konflikte záujmov a nedostatku vymáhateľných kódexov správania. V prípade poslancov kritizuje najmä reguláciu kontaktov s lobistami. Z odporúčaní a opatrení vo vzťahu k poslancom Národnej rady zdôrazním potrebu zdokonaľovať a spresňovať predpisy týkajúce sa zverejňovania majetkových pomerov tak, aby zahŕňali pravidelné podávanie informácií o finančných záujmoch, partnerstvách, iných obchodných dohodách, ako i o výhodách zo strany domácich a zahraničných subjektov presahujúcich určitú stanovenú hranicu.
Snáď najdôležitejším opatrením, ktoré určite tento náš návrh novely ústavného zákona rieši, je posilniť kontrolu dodržiavania a presadzovania pravidiel týkajúcich sa konfliktov záujmov, majetkových priznaní a iných obmedzení vzťahujúcich sa na poslancov Národnej rady, ktoré ustanovuje práve zákon o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov predovšetkým tým, že treba posilniť mandát výboru pre nezlučiteľnosť.
Skupina GRECO odporučila termín realizácií opatrení vo vzťahu k Národnej rade do 1. 2. 2015. Vláda Slovenskej republiky uznesením 542 z 29. októbra 2014 uložila ministrovi spravodlivosti plniť úlohy z opatrení do 15. 2. 2015. Keďže, bohužiaľ, minister spravodlivosti ani vedenie Národnej rady termíny z uznesenia vlády nestihlo a aby sme u skupiny GRECO neutrpeli hanbu, riešením by bolo podporiť tento náš návrh. Skôr si však myslím, že poslanci SMER-u ho opätovne odmietnu, i keď by som sa rád mýlil.
Náš návrh zabezpečuje podávanie takých majetkových priznaní verejných funkcionárov, ktoré by skutočne ukazovali ich majetkové prírastky, skutočné príjmy z výkonu ich funkcií, zamestnaní a činností, takzvané aktívne príjmy, ale, čo je nóvum a o tom už kolega Beblavý hovoril, i pasívne príjmy, ako dividendy, tantiémy, príjmy z prenájmu pôdy, budov, nehnuteľností, a dokonca i výhry v lotériách.
Možno si niektorí pamätáte, v minulosti bol veľmi známym úspešným tipujúcim bývalý šéf obrany Pavol Kanis. Myslím, že mal dokonca kópie výherných tiketov, bolo ich asi za 850-tisíc korún, viac ako 28-tisíc eur.
Verejný funkcionár by podľa nášho návrhu bol povinný uviesť svoje majetkové pomery na predpísanom formulári. Vlastníctvo nehnuteľností by muselo byť špecifikované listom vlastníctva. Verejný funkcionár by musel uviesť tiež spôsob jeho nadobudnutia, napríklad kúpa, dedičstvo, vytvorené vlastnou činnosťou, bezodplatne a podobne. Nie získanie vlastnou hlavou. Podľa tohto návrhu by verejný funkcionár musel uviesť i vlastníctvo každej hnuteľnej veci podľa druhu, ktorej zvyčajná hodnota je nad 10-tisíc eur, a tiež užívanie hnuteľnej veci inej fyzickej osoby alebo inej právnickej osoby v hodnote užívania nad 4-tisíc eur od jednej osoby. Napríklad pri motorových vozidlách sa verejnosť dozvie aj ich typ, napríklad Škoda Felícia, Fiat Clio a podobne. Pamätáte, dokonca ani Vladimír Mečiar nemal problém oznámiť verejnosti značku svojho vozidla Opel Korzička.
V súlade s požiadavkou otvorenosti majetkových priznaní sa verejnosť dozvie aj názvy jednotlivých bánk, kde majú verejní funkcionári svoje peniaze uložené, ak na účte budú mať nad 10-tisíc eur. Dôležitou zmenou je, že pod majetkové pomery budú patriť aj prenajaté veci, vypožičané veci, ktoré verejní funkcionári užívajú, čím sa zabráni obchádzaniu ústavného zákona, pretože dnes sa to obchádzať dá.
Chcem však zdôrazniť pre tých verejných funkcionárov a hlavne poslancov, ktorí budú o tomto hlasovať, že v žiadnom prípade nenavrhujeme zverejňovanie – a to platí i dnes – akýchkoľvek údajov o hnuteľnom majetku, ktoré by ho umožnili bližšie identifikovať. Takisto ako dnes sa nebudú zverejňovať majetkové priznania neplnoletých detí, manželov a manželiek. Návrh zákona teda zachováva ochranu súkromia. Tieto informácie budú k dispozícii výboru pre nezlučiteľnosť, aby vedel kontrolovať nárast majetku a súlad príjmov a majetkov.
Zachováva sa, že podrobnosti o hnuteľnom majetku by sa nezverejňovali tak, aby ich bolo možné identifikovať napríklad pre zlodejov, ale aby ich mal k dispozícii výbor pre nezlučiteľnosť funkcií.
Dôležitou zmenou, jednou z podstatných, je zadefinovanie majetkových prírastkov tak, že majetkové prírastky budú predstavovať najmä rozdiel medzi údajmi uvedenými v majetkovom priznaní za daný rok a údajmi za predchádzajúci rok.
Tou kľúčovou zmenou, o ktorej tu už pán kolega Beblavý hovoril a ja si myslím, že treba ju zdôrazniť, ktorú navrhujeme, je zaistenie objektívnosti konania proti verejnému funkcionárovi, respektíve objektívnosti konania výboru pre nezlučiteľnosť. Výbor pre nezlučiteľnosť funkcií sa obsadzuje pomerným princípom zastúpenia podľa zastúpenia v Národnej rade. Výbor má 15 členov.
Dňa 15. marca 2014 riešil výbor dve podania, podanie nášho bývalého kolegu Ondreja Dostála na predsedu Národnej rady Petra Pellegriniho a podanie poslanca Miroslava Beblavého na ministra hospodárstva Pavla Pavlisa. V súlade s čl. 9 ods. 2 platného ústavného zákona o konflikte záujmov mal výbor začať konanie alebo konštatovať, že sa konanie začalo podaním, pretože v oboch prípadoch išlo o kvalifikované podnety. Boli riadne odôvodnené, bolo zrejmé, kto ich podáva, ktorých verejných funkcionárov sa týka a čo sa namieta. Aj napriek týmto skutočnostiam nadpolovičná väčšina členov výboru, poslancov SMER-u, konala podľa môjho presvedčenia v rozpore s ich poslaneckým sľubom, v rozpore s ústavným zákonom o ochrane verejného záujmu a neschválila v oboch prípadoch uznesenie o tom, že konanie sa začalo dňom doručenia podnetu, odmietla vyžiadanie stanoviska od dotknutých verejných funkcionárov, odmietla vyžiadanie aj iných navrhovaných stanovísk pre rozhodnutie vo veci a odmietla určiť v predmetnom konaní spravodajcov výboru. Tieto konania boli teda aroganciou poslancov SMER-u zmrazené a de facto zastavené, teda sú v stave, s ktorým ústavný zákon ani nepočíta.
Tiež chcem upozorniť na skutočnosť vyplývajúcu zo súčasnej dikcie čl. 9 ods. 6, hlavne však čl. 9 ods. 9. Ide o to, že ak sa v konaní preukázalo, že verejný funkcionár nesplnil alebo porušil povinnosť alebo zákonom ustanovené obmedzenie, výbor v rozhodnutí uvedie, v čom verejný funkcionár pochybil, odôvodní svoje rozhodnutie, poučí verejného funkcionára o opravnom prostriedku a rozhodnutie obsahuje aj povinnosť zaplatiť pokutu.
To najpodstatnejšie však je, že dnes výbor musí prijať takéto rozhodnutie najmenej trojpätinovou väčšinou prítomných členov výboru. Výbor je schopný uznášať sa, ak je prítomná najmenej polovica jeho členov. Priznám sa, že nerozumiem, čo viedlo zákonodarcov k tomu, že potrebné kvórum nie je stanovené z celkového počtu členov výboru, ale z prítomných.
Čo teda môže nastať a v praxi aj nastáva? Náš výbor pre nezlučiteľnosť má pätnásť členov. Dnes je v ňom sedem poslancov za stranu SMER a osem opozičných poslancov. Tak vládni a ešte ľahšie aj opoziční majú dostatočnú silu na zablokovanie akéhokoľvek rozhodnutia a môžu rozhodnúť o neudelení pokuty. V prípade účasti všetkých členov výboru na jeho rokovaní je na prijatie rozhodnutia potrebné minimálne 9 hlasov. To znamená, že sedem poslancov, ktorých SMER vo výbore má, má možnosť rozhodnutie zablokovať a tiež sedem poslancov z ôsmich, ktorých má vo výbore opozícia, môže urobiť to isté. Druhý krajný prípad môže nastať, ak je vo výbore prítomných osem poslancov, výbor je uznášaniaschopný a rozhodnutie môže byť zablokované štyrmi poslancami opozície alebo SMER-u. Prijatie či neprijatie rozhodnutia je v značnej miere ovplyvnené momentálnou účasťou koaličných či opozičných poslancov na rokovaní výboru. To bude podľa môjho názoru v druhom čítaní treba ešte zmeniť.
Teda naozaj, hlavným problémom zákona je skutočnosť, že i keď verejný funkcionár evidentne porušil zákon pri súčasnom znení čl. 9 ods. 9, viac ako jedna tretina prítomných poslancov môže definitívne zablokovať rozhodnutie o udelení pokuty a rozhodnutie výboru je v tomto prípade konečným, čo však nie je logické napríklad i preto, že ak je prijaté rozhodnutie podľa ods. 6 ústavného zákona a verejnému funkcionárovi je udelená pokuta, môže tento verejný funkcionár podať návrh na preskúmanie rozhodnutia na Ústavný súd a jeho podanie má teda dokonca aj odkladný účinok a až rozhodnutie Ústavného súdu o pokute je konečné.
V doterajšej praxi výboru pre nezlučiteľnosť funkcií je známych niekoľko prípadov, kedy došlo k očividnému porušeniu ústavného zákona, no kvôli zloženiu orgánu a kvôli pravidlám, ktoré sú platné, teda v súlade so zákonom dochádzalo k neodôvodneným zastaveniam začatých konaní, respektíve sankcia sa neudelila a nič sa nedalo robiť. Preto navrhujeme, aby proti rozhodnutiu o zastavení konania dotknutý verejný funkcionár, ale aj jedna tretina členov orgánu, ktorý vo veci rozhodol, mohol podať odvolanie do 30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia verejnému funkcionárovi okrem konania, ktoré bolo zastavené za porušenie povinnosti podať oznámenie v stanovenej lehote v súlade s čl. 7 ústavného zákona. Príslušný orgán, ktorý vo veci rozhodoval, môže o odvolaní rozhodnúť sám, ak mu v plnom rozsahu vyhovie.
Ak tento orgán odvolaniu nevyhovie, postúpi ho v lehote 30 dní na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky a Ústavný súd Slovenskej republiky rozhodne o odvolaní do 60 dní odo dňa jeho doručenia. Ústavný súd Slovenskej republiky preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu, ak sú pre to dôvody, rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí. Ústavný súd rozhodnutie zruší a vec vráti správnemu orgánu, ktorý ho vydal, na nové prerokovanie a rozhodnutie, pokiaľ je to vhodnejšie najmä z dôvodov rýchlosti alebo hospodárnosti, a rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky bude konečné.
Chcem zdôrazniť, že obava zo zahlcovania, a to už tu pán kolega Beblavý hovoril, Ústavného súdu Slovenskej republiky týmito odvolaniami nie je odôvodnená, pretože ten bude môcť v zjavných prípadoch rozhodnutie jednoducho zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie.
V závere chcem oznámiť, že poslanci Kresťanskodemokratického hnutia tento návrh zákona podporia, a očakávam, že návrh zákona podporí i väčšina opozičných poslancov, a chcem vyzvať i poslancov strany SMER, aby sa zachovali podobne. Ja nevylučujem tiež, že v druhom čítaní akceptujeme nejaké prípadné pozmeňujúce návrhy, nie však také, ktoré by zákon vykastrovali a spravili ho bezzubým.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca.
Pán poslanec Přidal, ja som sa chcel len spýtať jednu vec, na základe toho, čo ste hovorili, ako chcete zabrániť, lebo som to nepochopil, hej, preto by som poprosil vysvetlenie, ako chcete zabrániť tomu, aby sa majetky poslancov nedali prekrývať napríklad cez rodinných príslušníkov alebo aby sa nedali prekrývať cez manželky, lebo máme tu v tomto parlamente nesmierne veľa chudobných poslancov, o to viacej majetnejšie sú ich manželky, čo sa teda rieši spôsobom podľa môjho názoru dosť nenáležitým. Ak som to nepostrehol v tom, čo ste hovorili, tak sa ospravedlňujem, keby ste boli taký láskavý mi to vysvetliť.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. No, preukazovanie majetku poslancov bude asi dosť tvrdý orech, ktorý bude treba riešiť. Viete, čo odkazujú ľudia z reálneho života spred dvoch týždňov z môjho mítingu k tejto otázke? A ja viem, že je to možno naivná otázka, ktorú dávajú, ale hovoria, že veď predsa je jasné, kde robil, za čo robil, ako robil, koľko robil, napočítať a teraz mi povedz, ako je možné, že máš toľko. Skade? Toto je úvaha obyčajných ľudí z reálneho života, preukáž, pán s vlastnou hlavou vyrábajúci, alebo neviem skade, akým spôsobom si k tomu majetku prišiel. U nich je matematika takáto. To vám tlmočím, jednoduchá matematika, ktorá hovorí skade, koľko, kde.
Takže, vážení, keby sme toto vyriešili, tak myslím si, že aj ten kredit toho poslanca, aj tých, čo prídu po nás, ja tu nemusím byť nabudúce, ani vy tu nemusíte byť, ale myslím, že by išiel asi veľmi hore, keby sme takto nad tým zákonom teda pouvažovali. Viem, že možno je to utópia, ale ja ju takto vidím, že keď Boh dá, možno aj motyka vystrelí a že to nejako zvládneme.
Ďakujem pekne.

Pán poslanec Přidal, verím, že vysvetlíte pánovi poslancovi Jarjabkovi, že tie majetkové priznania obsahujú a majú iným spôsobom, tak aby to bolo preukázateľné, obsahovať aj majetok rodinných príslušníkov, koniec koncov robíme to aj dnes akurát v neúčinnej forme, ide o to, aby sa to robilo účinne.
A možno poviete aj pánovi poslancovi Feckovi, že nie Boh musí dať, ale poslanci SMER-u musia dať, aby sme mali účinný zákon o preukazovaní pôvodu majetku, aby sme mali účinný zákon o konflikte záujmov, na základe ktorého sa bude účinne preukazovať majetok ústavných činiteľov a zároveň aby jeho dodržiavanie bolo aj vynútiteľné. Takýto je aj tento návrh zákona, ktorý som za MOST – HÍD aj s pánom poslancom Gálom opakovane, opakovane podpísala, a za MOST – HÍD môžem povedať, že podporujeme túto novelu zákona o konflikte záujmov.
Ďakujem pekne.

Pán kolega Jarjabek, povedala vám to pani kolegyňa Lucia Žitňanská, jednoducho toto je vyriešené už teraz. Ja neviem, či ste si vy sám niekedy vypisovali majetkové priznanie a či ste si to skontrolovali, lebo tam by ste museli naraziť, ak ste ženatý, ja neviem, či ste ženatý, ja sa pozriem porád do vášho majetkového priznania, že tam je aj majetkové priznanie manželky aj neplnoletých detí. Jednoducho, a verím, že ste priznali vy aj majetok manželky.
A naozaj, záleží od poslancov SMER-u, či chcú, aby občania vedeli, aký majú majetok, aké sú majetkové prírastky, a jednoducho či sa chcú podrobiť verejnej kontrole verejnosti, ktorá má na toto určite právo.

Ďakujem pekne, vážená pani podpredsedníčka, za slovo.
Kolegyne, kolegovia, počúval som pozorne prejav aj navrhovateľa, aj pána Přidala. U pána Přidala, že či teda takto agresívne obviňujúci prejav je rovno výzvou k spolupráci, ale to dôležité nie je.
Dôležité je, že je známe vyhlásenie predsedu Národnej rady a členom grémia je známe, že je snaha vedenia parlamentu vytvoriť situáciu, aby sme mohli spoločne posúdiť štyri základné úkony, ktoré sú veľmi dôležité, jednak novelu tohto zákona, ktorý teraz opätovne predkladáme, ale zároveň aj zákon o rokovacom poriadku, mám ešte aj zákon o poslancoch, plus máme výzvy z GRECO, ale aj niektoré ďalšie, napríklad zo stretnutia s podnikateľmi a podobne, teda dotknúť sa rokovacieho poriadku. Spracoval sa medzitým teda materiál, ktorý dostali všetci členovia vedenia parlamentu, a už by sme sa boli stretli, dokonca aj konzultácie s niektorými alebo s niektorým členom grémia z opozície, že predsa len pravdepodobne musíme ešte počkať, kým skončí voľba predsedu, pretože ešte včera bolo v rozprave vystupovať dosť nebezpečné, že?
Takže v najbližších dňoch a možno už zajtra je možné, pokiaľ sa nájde zhoda v koaličných a opozičných radoch, aby sme sa stretli a posúdili rozsah. Okolnosti, ktoré tu sú, zákon, aby bol účinný, aby mal zmysel, stačí, keď bude účinný k 31. 12. 2015, logicky, pretože ďalšie podania poslancov sa dávajú až v marci. To znamená, nie sme zatiaľ tlačení nejakým veľkým časovým tlakom, samozrejme, bolo by žiaduce už aby prípadne na najbližšej schôdzi, ale keď aj hneď na septembrovej predložíme tento návrh, tak máme dostatok času na to, aby sme sa pokúsili o zhodu. Pretože všetky tieto štyri otázky sú práve tie, ktoré upravujú rokovanie parlamentu, upravujú politické pravidlá nášho fungovania a aj v minulosti, aj teraz bola istá snaha a bola ochota všetkých zúčastnených strán sadnúť si a posudzovať komplexnejšie fungovanie postavenia parlamentu a bola snaha, aby sme tieto veci prijali konsenzuálne, čo možno najväčšou väčšinou a zvýšili aj legitimitu takýchto ustanovení.
No, takže takýto je stav z nášho pohľadu. Teraz k opätovne predkladaným týmto návrhom, ktoré tu sú. No tak možno využívať túto tému, samozrejme, na politický zápas. Je to v konečnom dôsledku legitímne a môžeme rôznym spôsobom demonštračne a inak vstupovať do týchto procesov a vlastne sabotovať snahu o prijatie spoločného riešenia. Takže tieto okolnosti iba pripomínam. Iba pripomínam, že tu sú.
Napríklad v návrhu, ktorý je predložený tu a teraz, navrhovatelia vymysleli podľa nich teda vynikajúci mechanizmus, že rozhodnutie parlamentu bude v konečnom dôsledku sanovať rozhodovanie Ústavného súdu. Ja teda mám tú česť trošku sa zaoberať ústavným právom a veľmi pozorne som si pozeral, aké sú vlastne kompetenčné oprávnenia Ústavného súdu. No a v danom prípade, aby sa stal orgánom, ktorý rozhoduje o parlamente, o parlamentných aktivitách a fungovaní v parlamente, tak pravdepodobne by potreboval nové ustanovenie ústavné alebo minimálne teda nový pohľad na úlohu Ústavného súdu v našej krajine.
Čo sa týka vlastného návrhu v danom prípade, ak by aj sme niekedy na súdne posudzovanie aktov parlamentu chceli nejakým spôsobom do budúcnosti aktivizovať Ústavný súd, tak si viem predstaviť, ale iba z hľadiska právneho, iba kontrolu dodržiavania zákonnosti. To znamená, že či postup orgánu, ktorý vo veci koná, je alebo nie je v súlade so zákonom. Ale robiť meritórne rozhodnutia na Ústavnom súde o tom, čo robí Národná rada, potom musíme dramaticky meniť učebnice, vážené kolegyne, kolegovia, pretože v danom prípade Ústavný súd aby rozhodoval o pomeroch v parlamente a nie povedzme že iba o právom chránených záujmoch občanov a tak ďalej, alebo niečo podobné. Takže už napríklad tento zásadný moment možno by nestál, aby sme o ňom takto nediskutovali, keby sme ho posúdili expertne a spoločne.
Takže, samozrejme, ale máme niekoľko možností: využívať parlamentnú pôdu na permanentný politický zápas, alebo môžme nejakým spôsobom pokúsiť sa aspoň v tejto časti, ktorá sa dotýka fungovania parlamentu Slovenskej republiky ako takej, sa aspoň pokúsiť o spoločné konanie. Pokiaľ nedokážeme zhodu, samozrejme, potom budeme musieť konať každý sám a rovnako aj SMER bude musieť zobrať zodpovednosť a bude musieť, samozrejme, návrh predložiť sám. Len chcem teraz tu povedať, že nechceme to urobiť. Chceme to urobiť seriózne a korektne a chceme to urobiť v spolupráci s vami a pokúsiť sa nájsť čo možno najväčšiu zhodu v danej veci. Takže ak by náhodou tieto moje slová mohli dať nejakú odozvu, už teraz vyzývam vážených pánov kolegov, členov grémia, zajtra môžu určiť ktorúkoľvek hodinu, ktorá im bude vyhovovať, a môžeme sa stretnúť, aby dali stanovisko k nášmu návrhu, aby navrhli mechanizmus. Buď budú chcieť od nás, aby sme my navrhli základné osnovy možných legislatívnych zmien, alebo ich chceme urobiť na nejakej expertnej báze podobne.
Chcem ubezpečiť všetkých, že ako vy, aj my máme pripravené návrhy a nie je problém s nimi pracovať aj už ako s hotovými. Len chceme vytvoriť ten mechanizmus, aby aspoň v náznaku boli možné základné politické rokovania o tomto dokumente. Ak odmietnete tento typ spolupráce, a to budeme vedieť pravdepodobne na tejto schôdzi, tak potom si viem predstaviť, že budeme každá politická strana fungovať z logiky našich straníckych pohľadov.
Veľmi pekne vám ďakujem za pozornosť.

Pán kolega Číž, ja neviem, či ste ma dobre počúvali. Na zasadnutí poslaneckého grémia na začiatku júla 2013 predseda Národnej rady Pavol Paška povedal, že s týmto návrhom, ktorý bol spoločne pripravený skupinou poslancov, kde mal SMER poslanca Brixiho, aj keď ten vystriedal pani Zmajkovičovú, ktorá bola podpredsedníčka Národnej rady, a už vtedy som cítil, že slovo podpredsedu Národnej rady asi je viac ako slovo poslanca Brixiho, jednoducho tu bola dohoda, Pavol Paška v tom nevidel žiadny problém. My sa opäť vraciame na začiatok. To netreba, jednoducho posuňte tento návrh zákona do druhého čítania, tak ako som povedal, my sme pripravení na politické rokovania, ale nepodporíme návrh zákona, ktorý bude vykastrovaný a bezzubý.
A čo sa týka, že ja som agresívny? Však ja ani agresívny neviem byť. Všetci, čo ma poznajú, vedia, že som milý a láskavý. Ja mám dokonca aj vás rád ako svojho blížneho. Takže naozaj nemusíme nič prerokovávať, stačí, keď posunieme tento náš návrh zákona do druhého čítania. A na drobné zmeny sme pripravení, ale nie prijať vykastrovaný zákon, ktorý nič nerieši. Občania majú právo vedieť, aké majetky majú poslanci, aké majetky majú verejní funkcionári, aké majú mať majetkové prírastky, či sa to vôbec z toho, čo vykonávajú legálne, dá mať. (Reakcia z pléna a potlesk.)