51. schôdza

Ja ďakujem za túto faktickú poznámku. V podstate dáva nám veľkú nádej, pretože sám dobre viete, pán poslanec Martvoň, že stačí, aby sa s touto požiadavkou a s týmto návrhom uzrozumel a podporil ho váš politický, vaša politická strana, vládna strana. Máte tú politickú moc, prosím pekne, presvedčte svojich kolegov poslancov o potrebe podpory tohto návrhu. Pretože on naozaj dáva možnosť kandidovať nielen politickým kandidátom, ale aj nezávislým kandidátom.
A ak sám vyslovujete svoj názor a postoj, že súčasný volebný systém volieb do parlamentu je skostnatelý, tak to zmeňme. Ak nám tento systém nevyhovuje a nevyhovuje občanom, čo nám bráni v tom, aby sme tento systém zmenili? A tento návrh zákona dáva možnosti, ako to upraviť, ako priblížiť parlament a voľbu občanov čo najviac ich potrebám, ich vôli. Zmeňme to.
Ak sa vám niektoré technické nedostatky, obsahové nedostatky nepáčia, posuňme to do druhého čítania, tam bude priestor pre to, aby sa mnohé, či už formálne, alebo obsahové, vecné prvky zmenili. Ale naozaj na tomto zákone máme možnosť deklarovať, či to s občianskou demokraciou myslíme vážne.

Vážený pán predseda, vážení predkladatelia, vážený spravodajca, vážená snemovňa, nebudem dlho diskutovať, ale dovolil by som si na úvod, a to bude asi jediné, čo vás možno celkom predkladateľov nepoteší, vysloviť istú drobnú pochybnosť o tom, že občania nesúhlasia so systémom, aký je, čo odvodzujete, samozrejme, od jednotlivých názorov, celkom oprávnene, ale to sú kazuistiky.
Účasť vo voľbách je taká, že možno nie tak ako v krajinách, kde sú povinné voľby a účasť na nich je teda povinná, ale očividne sa už za štvrťstoročie občania akosi stotožnili so systémom viacerých politických strán, po ktorých sa v novembri volalo a ktorý je štandardný v celom svete, a chápu tú, by som tak povedal, základnú zaradenosť do myšlienkových prúdov podľa politických strán. Ale oprávnene iste by sa dalo diskutovať o tom, že existujú iste nie jednotlivci, ale iste i väčšie počty občanov, ktoré by uvítali váš návrh.
Ja sám nejako kategoricky by som mu nečelil. To bola jediná taká, taký komentár k tomu, že nedomnievajme sa, že prevažná väčšina občanov kategoricky odmieta existujúci systém a že ak by sa zaviedol tento systém, takže by sa parlament vyľudnil od politických strán a zaľudnil nezávislými kandidátmi. To si proste nemyslím, hoci by to zdanlivo z toho posolstva tak trochu vyznievalo. Ale nikdy by ma nenapadlo podozrievať kolegu Mičovského, že by čokoľvek predkladal nie inak ako s čistým srdcom, takže to len teda na okraj.
A potom mám takú jednu technickú otázku. Ak sa stanoví hranica, a tá sa musí stanoviť, pre počet získaných podpisov, trošku mi tam s tým koliduje, aj keď vy mi správne poviete, a bodaj by ich bolo 150, možno ich bude len 64, čo to zvládnu. Čo ak sa nájde 173 takých, ktorí nazbierajú desaťtisíc podpisov? Neexistuje, ak je hranica 10-tisíc podpisov, povedať, že ich môže byť len 150. Musí ich byť toľko, ktorí to splnili. To znamená, nie je možné vopred určiť, koľko ich bude, keď neviem, koľkí nazbierajú, ale tí majú určenú hranicu. Ak bude kvalifikácia na výšku 234, tak nemôžem povedať, viete čo, vy sa mi tak nejak nepáčite, vy ste síce skončili 234., ale nepôjdete do finále. Teda musí ísť každý do finále, aj keby ich bolo 192. To len tak jako technická otázka.
Inak dá sa povedať, že ten návrh dáva možnosť nezávislým. Nemyslím si, že by narušoval princípy demokracie, a rozhodne sa nebudem brániť v ďalšom sledovaní jeho vývoja.

Ďakujem za slovo, vážený pán predseda. Ďakujem aj vám, vážený pán poslanec Osuský, ja si myslím, že vlastne sme v zhode. Určite tu neexistuje obava, že by sme mali po prijatí tohto zákona zrazu tú 150-ku nezávislých poslancov. Ja si myslím, že práve tým, že my vôbec občanovi nebereme jeho právo to, ako ste vy povedali, zaužívané právo voliť politické strany. To naďalej platí, lebo som to zdôraznil, občan vôbec nemusí siahnuť po nezávislých poslancoch, nemusí siahnuť ani dokonca po tej možnosti, loviť vo viacerých politických rybníkoch. On môže pokojne sa rozhodnúť pre svoju stranu a tých desať hlasov tam dá a dá ich dokonca na prvých desať miest. To znamená, že naprosto potvrdí stotožnenie sa s politickou stranou ako takou, aj s umiestnením kandidátov.
Zaujímavá je vaša tá technická pripomienka, neviem naozaj teraz, či náhodou by sme nenarazili na nejaký problém, ja to chápem tak, a dopredu sa ospravedlňujem, ak to chápem zle, že ak sme povedali, že 150-ka vznikne z tých poslancov, ktorí dostanú najviac zo všetkých hlasov, to znamená, tie hlasy občanov rozhodnú, ktorí budú dávať do jednotlivých politických strán, tak aj keď bude 230 na kandidátke nezávislých, stále platí princíp, že na 150. mieste bude ten, ktorý bude mať 150. najvyšší počet hlasov zo všetkých zoskupení. Preto som tú istú neistotu priznal, že neviem, že tým, že kandidátky, keď sú 150, maximálne miest, že keď tam bude tých 230, do akej miery by sme natrafili na porušenie čohosi. Uznávam, že je to pripomienka vecná a že sa s ňou treba zaoberať. Aj priznávam aj to, že presnú odpoveď nepoznám.
V každom prípade ďakujem za to, že tú myšlienku ako takú ste si vedeli predstaviť, že neodporuje možno aj tomu aktuálnemu volaniu po istej zmene a neodporuje ani tomu, že je o čom rozprávať.
Ďakujem pekne.

Ja len, ďakujem pekne, nadviažem na to, čo hovoril pán poslanec Osuský, že volebná účasť v parlamentných voľbách nenasvedčuje tomu, že by nejak dramaticky odmietala táto spoločnosť systém, ktorý máme. A možno k tomu len dodám, že máme iné voľby, regionálne a komunálne voľby, kde môžu kandidovať nezávislí poslanci s pomerne malým počtom hlasov, ktoré získajú ako podpisy. A treba povedať, že aj vo VÚC-kach, aj v komunálnych voľbách máme dramaticky nižšiu volebnú účasť. Čiže to jadro problému, priznám sa, že ja vidím niekde inde a určite je zodpovednosťou politických strán, aby sa nad tým zamysleli, lebo je to predovšetkým o nich a o tom, čo dokážu ponúknuť.
A snáď ešte jednu poznámku. Možno vyslovene v malých obciach, kde tie zastupiteľstvá sú veľmi malé, to funguje, ale zároveň musím povedať, že to absolútne rozdrobenie zastúpenia najmä v tých väčších zastupiteľstvách na komunálnej aj regionálnej úrovni efektívnosti spravovania vecí verejných, poviem to tak, nie vždy prispieva. Aspoň to, čo ja môžem sledovať najmä vo veľkých mestách. Pretože práve chýba nejaké to hodnotové spojenie nejakej časti toho zastupiteľstva, ktoré napomáha tomu, aby sa dospelo k zhode a spolupráci.

Ďakujem pekne obidvom kolegom. No, k tomu počtu skutočne musím povedať, že tak ako v prezidentských voľbách je postavená latka na istý počet podpisov a kto ho splní, ten kandiduje, i keby kandidátov bolo 227 na prezidenta, neexistuje už potom prehlásiť, že ale z nich len týchto prvých päť. To už by bolo, by som povedal, protirečenie s kritériom, ktoré to umožňuje. Takže to je bod, ktorý sa musí akýmsi spôsobom vyriešiť. Ale ten návrh, že by to bolo len prvých 150, to zas nie, ak je kritérium vopred pevne postavené.
Samozrejme, treba rátať s tým, že keď si pomyslíme, že veľké petície prinášajú stovky tisíc podpisov, 150 kandidátov po 10-tisíc podpisov je 1,5 milióna. Sčítavanie hlasov by, samozrejme, tiež asi bolo oveľa komplikovanejšie. Ale pravda je, že demokracia niečo stojí. Takže ja by som sa rozhodne neopieral o nejakú ekonomickú argumentáciu.
Každopádne nedomnievam sa, že by ešte raz tento parlament v roku 2016 v prípade prijatia tohto zákona osídlili nezávislí. A potvrdzujem to, čo tvrdím, že nedomnievam sa, že táto idea, hoci nie je zavrhnutiahodná, božechráň, že je spasiteľná. To znamená, že nezanedbateľná časť občanov, ktorí kašlú na veci verejné z podstaty veci, zo svojho založenia, nie pretože by ich tak strašne všetci na zemeguli sklamali, tak je dosť veľká na to, že tie margá tých, ktorí nechcú politické strany, ale zároveň chcú voliť, sú také, že by to dramaticky neotriaslo štruktúrou, na akú je naša demokracia navyknutá a nastavená. Ale, prosím, ako úvaha je to otvorené pre ďalšie pracovanie s tým.
Ďakujem.

Ďakujem, pán predseda, za slovo. Ďakujem aj všetkým, ktorí sa zúčastnili v rozprave a vyjadrili sa k tejto podľa nás veľmi dôležitej téme.
Je otázne, naozaj, ako by volič zareagoval a tvrdiť tu sebaisto, že by sa nám dramaticky zvýšila účasť na voľbách, asi nie je dosť možné. Napriek tomu, ak vychádzame z presvedčenia, že občania by radi dostali do tejto siene aj nezávislých poslancov, tak minimálne v tom prvom efekte som presvedčený, že voľby v roku 2016 by určite zaznamenali - je to, samozrejme, presvedčenie, neviem to dokázať - zvýšený záujem a zvýšenú účasť voličov.
Je to otvorené a netvrdím, že máme vo všetkom patent na to, aby sme to odhadli. Ale potrebujem zdôrazniť v mene celého nášho klubu, nie zato, že my sme tí, ktorí sú istým predvojom nezávislosti, ako často zvyknete tu vytýkať, že tu máme štyroch straníkov a tých ostatných nejakých takých, že ani poriadne nevieme, čo sú to tie Matovičove deti. Nuž verte tomu, a po trojročnej skúsenosti to možno tvrdiť celkom s istotou, že určite sme neurobili dieru do vesmíru, ani sme s tým úmyslom neprišli, ale určite to zoskupenie nezávislých poslancov, ktorí sú viazaní len svojím svedomím a nie žiadnymi príkazmi, je, poviem to trocha možnože nenáležite, sú obohatením tohto parlamentu. Sú obohatením v tom slova zmysle, že naozaj konáme tak, ako sme obdarení či neobdarení svojimi schopnosťami, možnosťami a presvedčením komplet všetci v súlade so svojím svedomím a s tým najlepším úmyslom. Tým nepopieram, že úmysly ostatných členov snemovne sú nepoctivé. Len zdôrazňujem, že naša nezávislosť je nie odvedená len z ústavy, ale aj z princípu fungovania tohto zoskupenia.
Je to naozaj tak, bude to možno neľahké, možno aj tie diskusie sú oveľa zložitejšie ako v ostatných kluboch, ale je to v súlade s ústavou, a to by som chcel podtrhnúť, že sa mýlime vo všetkom, ak je to návrh, ktorý, aj keď ďakujem za to, že viac-menej zazneli z obidvoch strán celkom zaujímavé a nádejné stanoviská a že je to návrh, ktorý veľmi presne rešpektuje Ústavu Slovenskej republiky.
Ja som ani raz nepovedal, že politické strany sú akýmsi zlom. Povedal som iba, že sa svojou prácou prepracovali k strate dôvery alebo že tá dôvera klesá. A zároveň tvrdíme, že nikde sa nehovorí o tom, že na to, aby sa poslanec sem dostal, by mal byť alebo musí byť členom politického zoskupenia. Nuž ak je to tak, ak to takto tvorcovia ústavy mysleli, tak potom nemôžte nám mať za zlé, a myslíme, že to je tá podstata tejto diskusie, že to tak aj v našom návrhu realizujeme, že ten článok, hovoríme, áno, kto ho tu chce mať, má ho, naším návrhom ho neoberáme, voliča, o túto možnosť, ani systém, ako je zabehnutý doteraz, to znamená žiadna deštrukcia, ale obohatenie, obohatenie o to, čo ten návrh vyčítal z ústavy.
Ešte raz si to dovolím povedať: "Mandát vykonávajú osobne podľa svojho svedomia a presvedčenia a nie sú viazaní príkazmi." To sú všetko silné slová.
"Osobne", to znamená, že nie je možné povedať, že nejaká strana je zástupcom občanov, jedine poslanec osobne vykonávajúci mandát, bez ohľadu na to, ktorá strana ho sem dostala, je poslancom, ktorý zodpovedá občanovi. Je ich zástupcom. Nikde nenájdete, že politická strana. Vykonáva osobne, teda nie prostredníctvom stany.
"Podľa svojho svedomia a presvedčenia", slová, ktoré možno sú niekedy až profanované. Presvedčenie? Mnohí voliči sú asi presvedčení o to tom, že nám presvedčenie chýba, že máme len presvedčenie o akomsi prospechárstve, že za 3-tisíc eur mesačne je tu dobre posedieť, pohlasovať tak, ako nám ktosi povie, a mať nádej, že o štyri roky nás zase dajú na takú istú kandidátku, ktorá by nám to umožnila. Nuž, možno chápe niekto presvedčenie aj tak, ale ak čítame poctivo ústavu, tak presvedčenie znamená, že pri každom jednom rozhodovaní konáme v presvedčení, že zastupujeme svojich voličov a nie svoje strany. Tie sú naozaj len umelou, nie zlou, nie nadbytočnou, ale ústavou nemienenou vsuvkou na tie príkazy.
Tá posledná vec, nie je viazaný príkazmi. Ako často sme tu demonštrovali, že príkazy sa vlastne počúvajú. Dokonca, že keď sa nepočúvajú, že sa za nie v niektorých stranách aj trestá. Mali sme tu nedávno prípad kolegu Štefana Kuffu, aj reakciu mediálne známu šéfa hnutia Matoviča. Zaregistrovali ste, že sme Štefanovu, nazvali sme to zradou, ale s tým slovom súhlasím, chceli potrestať?
Takže aj toto platí, že príkazy možno niekde fungujú a možno to považujete za správne, sme presvedčení, že príkazy poslanca majú vychádzať len z jedného zdroja: z jeho svedomia a z rozumného zváženia všetkých faktov, lebo to svedomie by nestačilo, však? Svedomie bez rozumného zváženia všetkých faktov by nám ešte nepomohlo rozhodovať sa tak, aby sme naplnili slová ústavy.
Ďakujem za túto diskusiu. Ďakujem aj vlastne za to, že oproti prvýkrát prednesenému tomuto návrhu sme sa dostali celkom o schodíček vyššie a možná aj o dva schody vyššie.
Pred časom ste nám hovorili o tom, že demontujeme demokraciu a že sme protiústavní, resp. že robíme nejaké zlo. Dnes zazneli z obidvoch strán stanoviská, že dá sa o tom diskutovať. Občania, to je odkaz pre vás. O návrhu Obyčajných ľudí, ktorý umožňuje priniesť do siene zákonnosti nezávislých poslancov a ktorý vám zároveň dá právo potlačiť vplyv politických centrál a rozhodnúť sa pre svojich ľudí, pre svoje osobnosti, lebo o všetkom rozhodujú ľudia, je to teda pokrok. Ak budeme týmito schodíkami stúpať ďalej, tak sa dopracujeme, možno nie v tejto podobe, netvrdíme, že sme priniesli tu zlaté písmená, ktoré sú vytesané naveky do skaly, ale že sa budeme môcť baviť o podobe, ktorá bude z tohto návrhu vychádzať. A ja verím, že to nebude len preto, aby sme naplnili slová ústavy, aj keď to je to hlavné, ale že to bude najmä preto, aby naša krajina fungovala lepšie, pretože som presvedčený, a teraz to berme sebakriticky, že keď tu miesto nás bude sedieť 150-ka ľudí, ktorých si vyberú občania a nie politické centrály, tak ich bude zastupovať lepšie. A to je to hlavné posolstvo.
Ďakujem pekne.

Milá pani podpredsedníčka, kolegovia, kolegyne, dovoľte, aby som predstavil návrh zákona, ktorým chceme riešiť doslova diskrimináciu rodičov, ktorých dieťa nedostane miesto v materskej škôlke.
Dnešný stav je veľmi alarmujúci, lebo za posledných päť rokov narástol počet týchto ľudí o 300 % a dnes dosahuje približne 10-tisíc detí. Inak povedané, približne teda 10-tisíc detí ročne nedostane miesto v materskej škôlke a tým pádom toto dieťa a rodičia tohto dieťaťa, rodina tohto dieťaťa sú diskriminovaní voči deťom, ktoré miesto v materskej škôlke dostanú.
Samozrejme, môžme povedať, že však tá rodina môže ísť do súkromnej škôlky a v tej súkromnej škôlke miesto dostane. Áno, ale tam je trošku ten zásadný rozdiel a to je ten, že v prípade materských škôl, ktoré prevádzkuje obec, poplatok je naozaj minimálny, v prípade súkromných škôl je približne o 300 eur vyšší mesačne. Takže každopádne prichádza k diskriminácii, nezákonnej diskriminácii a navrhujeme veľmi elegantný spôsob, jako diskrimináciu odstrániť, a to tým, že by sme dnešný príspevok na starostlivosť o dieťa, na ktorý má nárok každá rodina, ktorej, alebo teda každý rodič, ktorý sa stará o dieťa do 3 rokov, ale rozhodne sa ísť do zamestnania, tak v tomto prípade takýto rodič dostáva príspevok de facto na to, aby mohol dať dieťa do nejakej starostlivosti, čiže trebárs do materskej škôlky, tak dostáva 230 eur mesačne. Tak navrhujeme, aby tento príspevok mohli aj poberať aj tie rodiny, alebo teda tí rodičia, ktorých dieťa nedostane miesto v materskej škôlke.
Čo je elegantné na tomto návrhu, je to, že je veľmi jednoduchý, je spravodlivý a hlavne že nás nebude stáť de facto skoro nič, lebo príspevok na starostlivosť o dieťa čerpáme z eurofondov, ktoré tak či tak nie sme schopní vyčerpať. Takže môžme si túto diskrimináciu, ktorá je dôsledok našej vnútornej nerozumnej politiky, zaplatiť prostriedkami, ktoré nám poskytuje Európska únia.
V návrhu riešime, samozrejme, aj preukazovanie, ako presne preukázať neprijatie dieťaťa do spádovej materskej škôlky. Určujeme vlastne, definujeme, čo je spádová materská škôlka, aby neprichádzalo k nejakým špekuláciám, že rodičia, ktorí v skutočnosti nemajú záujem dať svoje dieťa do materskej škôlky, budú hľadať obec, alebo teda materskú škôlku, ktorá by im ho neprijala, a vlastne by nejakým špekulatívnym spôsobom sa chceli dostať k tomuto príspevku, takže navrhujem presný a zároveň aj jednoduchý mechanizmus, ako dosiahnuť to, aby k takýmto situáciám neprichádzalo.
Keď sa zamyslíme nad tým, prečo deti dnes nemajú miesto v škôlkach, tak dôvod je jednoduchý. Preto, lebo, bohužiaľ, mnohí starostovia, primátori a obecní, mestskí poslanci uprednostnili svoj vlastný záujem, svoje vlastné vrecko veľakrát pred záujmom spoločným a materské škôlky, ktoré boli dostatočne husté vlastne po Slovensku, a keď vieme, že teda v období 70., 80. rokov sa rodilo dvakrát viacej detí ako dnes, tak, a všetky mohli byť v materskej škôlke a zároveň existovali aj detské jasle, takže týchto zariadení bolo možno na súčasné pomery možno trikrát viac, ako ich máme dnes, tak, bohužiaľ, primátori, starostovia, obecní, mestskí poslanci rozpredali tieto materské škôlky, alebo teda budovy týchto materských škôlok a dnes v týchto budovách sú veľakrát herne, ktoré ničia rodiny a deti, ktoré by mohli byť vychovávané v materskej škole, tak miesto nemajú, čo by v podstate zase rodine pomohlo.
Takže nastala taká paradoxná situácia, hovorím, na základe pažravosti veľakrát miestnych politikov, a sme dlžní tým rodičom, ktorým hovoríme, že chceme vytvárať zo Slovenska prorodinné prostredie alebo prorodinný štát, sme dlžní odpoveď na tento problém.
Riešenie, ktoré navrhla vládna strana SMER, obávam sa, že je v podstate buď neúčinné, lebo tým, že ste schválili, myslím teda pred pol rokom, 10 mil. eur na dobudovanie kapacít materských škôl, zajtra vraj idete urobiť niečo obdobné, tak nerobíte nič iné, iba že dobudujete materské školy vtedy, kedy už opäť nebudú deti, ktoré by mali záujem do týchto škôlok chodiť.
Vzhľadom na demografické prognózy, v čase, kedy vy za tieto peniaze dobudujete kapacity materských škôl, už sa na Slovensku bude rodiť približne o 10-tisíc detí ročne menej, tým pádom to, čo dobudujete kapacity, nebude mať de facto kto využiť a dnešné kapacity budú stačiť na to, aby sa záujem o miesto v materskej škole pokryl.
Preto - neviem, či je definitívne rozhodnuté - čo zajtra idete predstaviť vo vašom "sociálnom balíčku", ale ak chcete reálne matkám a rodinám pomôcť, riešenie, ktoré navrhujeme, je omnoho jednoduchšie, výrazne rýchlejšie, lebo tá pomoc môže byť okamžitá a hlavne nás nebude nič stáť, lebo to môžeme zaplatiť z eurofondov.
Pri tom, že keď tá štandardná situácia, ktorá nastáva, tak je vlastne ešte aj nespravodlivá voči tej matke v tom, že zamestnávateľ jej počas materskej dovolenky musí držať pracovné miesto, keď sa vráti z materskej dovolenky, aby vlastne o to pracovné miesto neprišla. Avšak tým, že matka nedostane svoje miesto pre svoje dieťa v materskej škole, tak nastáva situácia, kedy matka na miesto, ktoré jej zamestnávateľ drží, nemôže nastúpiť, dôvody sú na jej strane a zákon v takomto prípade túto matku vôbec nechráni a zamestnávateľ tým pádom jej môže zrušiť jej pracovné miesto alebo dať jej výpoveď a vôbec už vlastne neni viazaný tým, že by ju nejakým spôsobom mal chrániť alebo mal by chrániť, alebo držať jej to pracovné miesto.
Čiže paradoxne matke do troch rokov, alebo matky do troch rokov motivujeme, aby odišli z materskej dovolenky čím skôr do práce, ešte im za to zaplatíme 230 eur príspevok na starostlivosť o dieťa, avšak matkám, ktoré si tie roky odslúžili pri svojom dieťati a následne im nedáme miesto pre dieťa v materskej škole, tak hádžeme polená pod nohy, že tejto matke zoberieme rodičovský príspevok, nedáme jej príspevok na starostlivosť o dieťa, nedáme jej miesto pre jej dieťa v škôlke a zároveň aj stratí prácu, keďže nemôže nastúpiť, lebo sa musí o to dieťa svoje starať.
Čiže ešte raz, nastala veľmi paradoxná situácia a veľmi nespravodlivá, že takáto matka aj s dieťaťom automaticky padá do sociálnej siete a musí vlastne ísť poberať sociálne dávky. Čiže približne štvornásobne klesá táto dvojica, keď zoberieme matka s dieťaťom, klesá jej príjem a automaticky sa stáva naozaj ohrozená, nie že ohrozená, ale automaticky sa posúva do pásma chudoby, a ak to je ešte aj teda slobodná matka s dieťaťom, tak ten problém je o to väčší.
Takže ešte raz, navrhujeme vám veľmi jednoduché riešenie, ako zadosťučiniť spravodlivosti, ako odstrániť diskrimináciu, ako si zaplatiť de facto riešenie alebo liek na naše vlastné hriechy, na hriechy, že sme rozpredali škôlky, z peňazí z Európskej únie cez eurofondy, a to tým, že iba jednoducho zmeníme, že príspevok sa nebude poberať do troch rokov, ale bude sa môcť poberať do šesť rokov, a teda aj v situácii, keď matka nedostala pre svoje dieťa miesto v škôlke.
Pevne verím, že keď si vládni poslanci odložia bokom nejaké to politikárčenie, ktoré zvyčajne pri posudzovaní návrhov vyhráva, tak za tento návrh zákona v utorok o jedenástej zahlasujete.

Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre sociálne veci za spravodajcu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 1516. V menovanom súvise si dovoľujem predložiť informáciu k tomuto návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku aj legislatívnych pravidiel tvorby zákonov.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 1527 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Pani predsedajúca, ďakujem, skončil som. Prosím vás, otvorte všeobecnú rozpravu.

Vážená pani predsedajúca, vážení predkladatelia, vážený spravodajca, len veľmi stručne s takou, niekto by povedal, "in eigener Sache", vo vlastnej veci, poznámkou k tomu, čo predniesol pán poslanec Matovič.
No, fakt je ten a hovorím to len ako vicestarosta, nie ako starosta, že vo svojom vystúpení niekoľkokrát povedal, ako starostovia predali a zanikli kvôli nim. Len na pravú mieru treba uviesť, že starosta sám osebe môže predať len psiu búdu svojho psa na svojom pozemku. Nemôže nič predať bez súhlasu zastupiteľstva. Teda tie škôlky zanikali so súhlasom volených zástupcov ľudu a nie starostov. To je, dokonca ten starosta pri predajoch ani nehlasuje.
V Starom Meste nikdy starosta a zrejme, samozrejme, ani inde nemá hlasovacie právo. Takže toľkoto len k tomu, kto je zodpovedný za predaje - všetci volení zástupcovia ľudu, ktorí v konkrétnom prípade za ne hlasovali.
Hovorím to ako vicestarosta, ktorý mal na starosti materské školy v mestskej časti, kde za štyri roky nedošlo k prípadu, že by dieťa, ktoré je územne príslušné, nedostalo miesto v škôlke. Paradoxne teda u nás sme tento problém nikdy nemali a v tých desať tisícoch, ktoré správne zmienil poslanec Matovič, Staré Mesto nemá ani jedno dieťa.
Ale potreboval som to povedať kvôli poriadku a spravodlivosti voči tým, ktorí sú skutočne zodpovední.
Ďakujem.

Prepáčte, pán kolega Osuský, ale trošku mi to pripadá také obhajovanie takého zbavovania sa viny, ku ktorému veľakrát prichádza v takýchto situáciách na obecných a mestských zastupiteľstvách, že starosta sa vyhovára, že však to vlastne mestské či obecné zastupiteľstvo. Obecné zastupiteľstvo, však vlastne starosta to nemal podpísať alebo starosta to nemal zaradiť do programu a podobné. Nie. Ako vieme sami, jak to funguje veľakrát, že to je ruka ruku myje, keď aj zvyčajne je to o tom, že starosta je, de facto má aj väčšinu v svojom zastupiteľstve, keď ju aj nemá, tak je to ixkrát o tom, že teraz my tebe niečo pomôžeme, ty potom zase nám niečo schváliš. A sú to takéto obchodíky, ktoré sú o tom, že si myslím, že sú zodpovední aj ten starosta, aj to obecné, mestské zastupiteľstvo.
Áno, možno na Slovensku sa nájdu niektorí, ktorí za to zodpovední nie sú a robili všetko pre to, aby to tak nebolo. Ale osobne poznám príklad v Bratislave, kde miestna časť predala škôlku za 5 mil. korún a ten, komu bola predaná, a bol to člen politickej strany, tak v priebehu, myslím, dvoch rokov ju predal za 50 mil. korún. Škôlku s areálom, dnes tam stojí činžiak. Čiže takýmto spôsobom politici rozkrádali, miestni politici niečo, čo bolo naše spoločné a na úkor detí, ktoré dnes nemajú miesto v škôlkach.