51. schôdza

Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec Kuffa, vo väčšine s tebou súhlasím, hlavne s tým, čo si povedal, že tento návrh vôbec nevyrieši problém, ktorý súvisí s neprispôsobivými občanmi. Ako som povedal, už na to existuje právna úprava, nie je dostatočne využívaná. Jednoducho tu zjavne je to osobné, že pán Hlina má nejaký problém s nejakými bezdomovcami. Zjavne sa chce zavďačiť nejakým policajtom s takouto úpravou, ale jednoducho nevyrieši sa tým ten problém, ktorý, ako si to ty pomenoval, je hlavne sociálneho charakteru. A jednoducho tí ľudia sú tam alebo majú ten problém, lebo to s niečím súvisí. Čiže, súhlasím s tvojím vystúpením, tento návrh to vôbec nerieši.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pani predsedajúca. No, pán poslanec Kuffa, ty si hovoril, prečo nemal prejsť tento návrh zákona do druhého čítania. Tak ja poviem len krátku repliku na to. V tom prvom čítaní sa posudzuje téma, obsah témy toho zákona, vhodnosť tej témy, aktuálnosť tej témy a tak ďalej a tak ďalej. Čiže to je len dôkazom toho, že naozaj túto tému berieme vážne. A tá téma je skutočne aktuálna, o ktorej hovorí pán poslanec Hlina. Preto prešla do druhého čítania. Avšak potom, ja to, prepáčte, opäť ako neprávnik, poviem veľmi jednoducho, zasadli odborníci, zasadli právnici, zasadli legislatívci so snahou teda niečo s tým spraviť. A toto sa nepodarilo realizovať. Ja som nebol v tej skupine, ktorá o týchto veciach rozhodovala, ale verím týmto ľuďom, že jednoducho táto téma, hoc nanajvýš je aktuálna, sa nedá v tejto podobe, ktorú pán poslanec Hlina predkladá, opraviť. Čiže beriem to na vedomie, že niekto túto tému určite v budúcnosti bude riešiť a bude ju riešiť formálne iným spôsobom, ako je riešená doteraz. To je všetko. Ale dôkazom toho, že táto téma je naozaj aktuálna a že sa týka nás všetkých a že je tu chcenie riešiť tento problém, je práve to, že prešla do druhého čítania. Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne. Z toho som mal trošku obavu, že zase je to o riešení svetového mieru. V Sudáne je hladomor, v Sýrii strieľajú kresťanov, vo Venezuele sú vojny gangov. Prosím vás, ja neriešim svetový mier a ja neriešim bezdomovectvo, pán kolega. Viete, nie je to, ako sa to povie, rovnaké slovo, rovnaký výraz. Čiže bezdomovec, opilec, to nie je to isté. Vy mne, prosím vás, na moju sociálnu empatiu nesiahajte. Ja sa nedovolím vašej takejto empatie ani dotknúť, lebo viem, čo robíte. Ale ja sa tu nebudem chváliť, čo ja robím a nebudem si točiť video o tom. Ja čo robím, robím a nikomu o tom nehovorím. Sociálnu empatiu mám vyvinutú veľmi vysoko. Mne nevadí ani trošku človek, ktorý niekde stojí a drží NOTA BENE, ani trošku mi to nevadí. Mne vadia ľudia so zdravými rukami a nohami, ktorí celý deň chľascú a znečisťujú okolie a terorizujú ostatných ľudí. To mi vadí. Bezdomovectvo nie je to isté ako opilectvo. Ja neriešim bezdomovectvo. V tomto návrhu mám ambíciu, verím, že koniec koncov ste sa k nej prihlásili aj tí, ktorí zahlasovali za ten návrh v prvom čítaní, aby sme vyriešili problém, ktorý reálne a veľmi trápi ľudí. Len, prosím vás, neprisudzujme tomu niečo, čo vôbec tu neašpiruje tak, že týmto návrhom my vyriešime bezdomovcov. Ani ním nevyriešime hladomor v Sudáne. My keď toto urobíme, tak pomôžeme námestiam slovenských miest a pomôžeme často dôchodcom, bezbranným ľuďom, ktorí sú terorizovaní už pomaly programovo na dennodennej báze, ľuďom, ktorí sú imúnni priestupkovo, nie zákonne. Niekomu to treba vysvetľovať, niekomu to netreba vysvetľovať, lebo vieme, o čom hovoríme. Tá priestupková imunita nie je definovaná v zákone. Je definovaná skrz sociálny status. Proste ale je to tak. Nenahovárajme si, že riešim bezdomovectvo. Riešim opilectvo v tomto prípade, čo ste vy spomínali.

Ďakujem za slovo. Začnem od konca.

Dodo, ja som nespochybňoval tvoju sociálnu empatiu. Nepochybujem o nej. Myslím si, že naozaj ju máš dostatočnú. Ale ja som si dovolil nesúhlasiť s tým návrhom zákona. Myslím si, že tu si sa sekol, hej. Ja som to aj v prvom čítaní, keď to tu bolo, áno, bezpochyby aj pán kolega Jarjabek to spomínal, je to téma, ale táto téma je 25 rokov, ale dovolím si povedať, povedal, a stojím si za tým, toto nie je spôsob riešenia. Hľadajme riešenie, ktoré vyrieši tento problém. Ja viem, aj mňa to veľakrát mrzí. Ja tu spomeniem možno jeden taký netradičný spôsob riešenia, na ktoré nabral odvahu nebohý pán biskup Baláž. A on vo svojej diecéze napísal list, v ktorom zakázal pred kostolmi Banskobystrickej diecézy žobrať. Toto urobil biskup Baláž. Ja som to v prvom čítaní aj spomínal, napríklad na Malte, je to ostrovný štát, je zákaz žobrať. Tam keby ste žobrali, zavrú vás do basy. Malťania hovoria, keď si mal peniaze na lietadlo alebo na loď, tak musíš mať aj peniaze na to, aby si tu mohol dôstojne žiť.

K tomu, že mnohí ľudia naozaj tak sa správajú. Áno, si aj spomenul aj tých opilcov. Ale aj to je obrovský problém, lebo z alkoholizmu sa nedá, Dodo, vyliečiť. Sú experti, ktorí boli 5-, 6-, 12-krát na Prednej Hore. My to platíme z našich peňazí. A znova padajú do toho istého problému. Je to veľký problém. Ale predsa len alkohol sa dá vyliečiť, nad alkoholizmom dá sa zvíťaziť, hej, ale na kolenách s Božou pomocou.

Keď ja neviem, či už vôbec aj to pripomienkovať, ale napríklad to skladovanie tých vecí odňatých. Tuto boli spomínané, hej, tie základné životné potreby, kto ich bude limitovať, a zisťovanie vlastníckeho práva... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem. Teraz mám takú moc v rukách tu zdržiavať, ale zdržiavať nebudem. Ctené plénum, chcel by som sa stručne vyjadriť k tomu, lebo toto nie je jednoduchá vec. A myslím si, že mohla by mať ambíciu, i keď veľmi prekvapivo tento návrh zákona bol posunutý z prvého čítania do druhého. A viac-menej videl som v ňom aj iné parametre, aké spomína jeho navrhovateľ, pretože problém bezdomovectva alebo opilectva na námestiach, respektíve znevýhodnených sociálnych skupín, ktoré trávia veľké množstvo svojho denného času na verejných priestranstvách, vnímame úplne rovnako tak Bratislavčania, ako aj my v Trnave a kdekade po Slovensku.

A myslel som si, že táto ťažká téma, pretože ona má v sebe ako keby rozšírenie aparátu alebo sankčného mechanizmu našich policajtov, bude potrebovať minimálne oporu v poslaneckých laviciach, aj v miere vysvetľovania, že ak nám tento neblahý stav v našich mestách hrozí, tak existuje možno diapazón nejakých riešení, pričom jedno z riešení je tu.

Ja som si voľne pozeral to rakúske riešenie, pretože možno aj vám niekde, vašim kamarátom alebo známym sa stalo, že nemali v Rakúsku dostatočné finančné prostriedky na zaplatenie pokút a prišli tak o fotoaparát a podobne. A často nám to ľudia píšu, že takýmto spôsobom by to malo byť riešené aj na Slovensku a podobne. To bol ako keby ten prvoplán.

A v druhom slede, keď som to počúval v prvom čítaní, som sa s tým veľmi stotožnil. A mňa len tak voľne napadlo, keďže sme len predsa v tom politickom ringu, že túto tému totižto som ja zachytil v roku 2010 s nejakou ambíciou riešenia vtedajším kandidujúcim budúcim poslancom aj súčasným stávajúcim poslancom trnavského mestského zastupiteľstva, čuduj sa svete, za stranu SMER. A keďže on bol dlhodobo krajským šéfom Policajného zboru v Trnave, tak mal vo volebnom programe takú peknú vetičku, ktorá znela pekne, ľúbivo pre voličov. A to bolo, že bude sa snažiť vytláčať opilcov, ak tamojšia mestská polícia a konanie toho mestského úradu bude vytláčať bezdomovcov a opilcov z námestia. Lenže on tak tuho narazil, lebo si ho vzali do úst všetky média. Zľakol sa toho, asi po týždni zverejnenia toho volebného programu túto vec stiahol. A ten problém od novembra 2010 v podstate v Trnave pretrváva a rieši sa možnými inými represívnymi účinkami, či už tej mestskej polície, alebo je to tam, ako keby sa snažili tým ľuďom ten pobyt znepríjemniť. Ale je pravdou, že nemá žiadnu zákonnú ani legislatívnu oporu.

Preto, a to vyplynulo z tej rozpravy, bol som si to overiť, ja aj informoval som o tom navrhovateľa, ja dávam to, čo som dvakrát spomenul vo faktickej poznámke, návrh na teda riešenie, aby sme podľa § 83 ods. 1 procedurálne vrátili tento zákon v druhom čítaní na dopracovanie. A tým pádom by sa otvoril diapazón možností zmeny a zlepšenia ustanovenia, ktoré nás naozaj trápi.

A tu sa chcem ohradiť proti slovám nie všetkých poslancov vládnej strany, len niektorých z nich pretože my vieme tu v opozícii, že sú návrhy, ktoré dokážu prejsť, len musia mať dva parametre. Z nich jeden parameter je, že návrhy, ktoré prípadne prejdú, musia byť spolu predkladané alebo teda minimálne odobrené ministrami a klubom strany SMER. A predpokladám aj z tých vyjadrením predkladateľa, že dosť brutálny proces v tomto absolvoval. A netvárme sa tu, že sme nečakali, že príde pozmeňujúci návrh zo strany SMER-u, ktorým, keď ho schválime, tak vie toto riešenie prejsť ako také. Čiže nikto tu nečakal od pléna alebo od niekoho, že bude nejakým zásadným spôsobom vylepšovať tento návrh. A ja som tiež absolvoval kvôli tomuto návrhu možno dva-tri rozhovory so samotným ministrom vnútra. Tam bol problém, často navrhovateľ kritizuje smeráckych poslancov. A mal si dať na to pozor, lebo mohol by zákon inak prejsť. A teraz je to otázne. Ale to sa medzičasom vyriešilo. Takže to sú tie zásadné parametre o ktorých sa tu bavíme. Ale nemyslím si, že by mali byť pri návrhu tohto zákona podstatné, pretože on chce riešiť vec, aj keď tu môžeme mať riziko, aby sme zas to neprehupli na druhú stranu. A to je vysoká represia

Ja z opozície sa chcem dosť výrazne ohradiť proti slovám, ako budú policajti ohmatávať dievčatá a brať telefóny doktorom a živnostníkom, pretože môžu tak robiť. Myslím si, že taký policajt by sa dlho neohrial na tom svojom poste, ktorý zastáva. A naozaj nerobme z nich odľudov, pretože tu máme aj príklady, keď policajt zneužíval svoje postavenie. Ja som sa tej téme teda nevenoval. Ale viem, že tu hovorilo o tom viacero poslancov. A aj nakoniec potrestali toho, ja si to meno jeho nepamätám, Tiefenbach sa tuším volal. Nakoniec teda presne tam, kde má zákon zafungovať, zafungoval. A myslím, že bol postavený mimo služby alebo ho nejako riešia. Čiže nestrašte ľudí policajtmi, pretože je tu tá druhá časť ľudí, ktorá má práve vtedy, keď potrebujú najviac pomoc, práve vtedy, keď sú šikanovaní, tak už tá posledná inštancia, ktorá im má pomôcť. A nakoniec im ten policajt nevie pomôcť, lebo nemá legislatívne nastavenie a právo pomôcť. Tak s týmto ja mám v poslednom čase omnoho viacej problémov. A myslím si, že aj omnoho viacej ľudí na Slovensku má s tým väčší problém ako s tým, že niekde nejaký policajt by bral, panebože, mobil doktorovi, ktorý je v službe. Myslím si, že ak by to malo nastať, tak to teda vyriešme, možno aj taxatívne, vymedzením toho, za čo by tieto orgány, ktoré v tom priestupkovom konaní sú, mohli pokračovať.
Toľko som chcel povedať a nechcem to viacej naťahovať, preto je môj procedurálny návrh na vrátenie zákona na dopracovanie predkladateľovi a teda pár poznámok k tomu, že prihováram sa za to, aby sa nám to tu v druhom čítaní stalo ústavne konformné s tým, že tu bude politická vôľa vyriešiť vypuklý problém, napriek tomu, že my sa veľmi teda v rámci politiky nemusíme o tom baviť. Myslím si, že toto vieme vyriešiť takto, pretože ide o občanov tejto krajiny. A nestrašme ich policajtmi zbytočne. Ďakujem.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Pán poslanec Viskupič, nikto tu nestraší typom, že bude policajt alebo kontrolór zneužívať svoju právomoc. To, čo tu Hlina navrhuje, bude už zákon a už to bude zákonná právomoc. Čiže tu nepôjde o zneužitie, tu už pôjde o zákonný výkon ich činnosti ako takej. A to je rozdiel. A dotkne sa to všetkých ľudí, lebo keďže pán Hlina dal formuláciu do všeobecných ustanovení o priestupkoch, tak konajúci orgán v priestupkovom konaní bude môcť odobrať akúkoľvek vec. Čiže tu nepôjde iba o telefóny, tu pôjde o akúkoľvek vec. A bude to na základe zákona. Čiže nepôjde o zneužitie právomocí verejného činiteľa, pôjde o zákonný výkon kompetencie toho kontrolóra, policajta, strážnika, teda keď pôjde o stráže, teda poľovnícku stráž alebo stráž prírody a krajiny alebo kontrolórov ako takých.

Ďakujem pekne pánovi poslancovi Viskupičovi za veľmi vecný tón jeho vystúpenia a vysvetlenie.

Čiže ja to naozaj len prakticky dám na pravú mieru. To znamená, policajt zastaví normálneho človeka, mňa v aute (alebo niekoho iného) a povie, že: „Urobili ste priestupok a zaplatíte pokutu. Ste ochotný zaplatiť v blokovom konaní?“ A ja poviem nie, lebo si nie som vedomý priestupku, chcem aby ma riešil príslušný orgán. Tak to jednoducho odloží takýmto spôsobom. Keď poviem, že som ochotný to zaplatiť, tak to jednoducho zaplatím. A keď poviem, že nie som ochotný to zaplatiť, ale zaplatím to a on ma vidí sedieť v aute v obleku, v kravate, zrejme nepredpokladá, že nemám 50 eur, ale že len akurát ich pri sebe v hotovosti nemám. V takom Chorvátsku by vás vtedy odprevadil k bankomatu ináč policajt, mimochodom, vedia to z nás tí, ktorí tam chodia na dovolenku, pretože vie, že je to riskantné, či mu ten Slovák zaplatí tú pokutu, hej. Tak, mimochodom, len to hovorím. Ale tento návrh zákona, ktorý sem doniesol pán poslanec Hlina, je o niečom inom a myslím, že pán poslanec Viskupič to veľmi jasne vysvetlil.

Tento návrh je to tom, že keď niekto sedí na lavičke, dostane pokutu v blokovom konaní, v okamihu keď to blokové konanie s ním policajt dovedie dokonca, tak on mu povie, že on jednoducho tie peniaze nemá a on to nezaplatí, zasmeje sa a zahodí to a policajt potom neurobí nič, pretože on je v hmotnej núdzi. Môže ho ešte predvolať prípadne na okresný úrad, tam s ním tiež nič neurobia, lebo on je v hmotnej núdzi. Tento prípad je o tom, že keď u toho uja, ktorý býva v rodinnom dome vedľa cigánskej osady v Sačurove, bude jeho sused, ktorý teda z tej osady pochádza, oberať jeho ovocie a smiať sa mu do tváre, tak keď príde policajná hliadka, bude môcť aspoň zobrať mobil tomu človeku a zaistiť ho, pretože nič iné s ním nevie urobiť, keďže je v hmotnej núdzi. Takže toľko som chcel k tomu dať, aby... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem. Ja som celkom rád, že niekedy tie moje vystúpenia majú taký ten utlmujúci charakter. A ďakujem za obe faktické poznámky. A, áno, tu sme presne na tom, pán poslanec Martvoň, že my hovoríme alebo teda pri prvom čítaní aj viacero vašich kolegov z poslaneckého klubu sa vyjadrilo, že je to problém a že chceme dať represívnym zložkám tohto štátu v priestupkovom konaní túto právomoc. Tá právomoc je, že budú môcť konať na základe a podľa zákona, ako to je tu definované, a odobrať veci, ak teda zjavne ide o priestupok a nebude to chcieť dotyčný uhradiť, tak túto právomoc by sme mali. A teraz to je to podstatné vysvetliť aj ľuďom, lebo tá represia sa zvyšuje. Čiže mali by sme byť na jednej lodi s tým, že budeme pravdepodobne riskovať vyššiu policajnú alebo inú správnu alebo priestupkovú represiu kvôli tomu, že si uvedomujeme, že policajti alebo kontroly nemajú reálne nástroje pri uplatnení svojej moci, ak niekto je priestupkovo imunizovaný na základe svojho sociálneho statusu. Toto keď pochopíme ako základnú premisu, tak potom sa bavme o tom, ako to urobiť, aby to malo čo najmenšie škody. Čo je nebezpečné na tom, keď niekto tu bude kritizovať presne tak ako vy a strašiť ľudí tými extrémnymi ukážkami toho, čo by sa asi mohlo stať. Myslím si, že to by znieslo to prvé čítanie. A tu sme mali presne dať, aby sme po tomto strašení proste nešli, ale vyšpecifikovali to. Preto som dal procedurálny návrh. A dúfam, že tento návrh zákona do konca volebného obdobia nejakým spôsobom upravíme, lebo si to... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)