Ďakujem. Teraz mám takú moc v rukách tu zdržiavať, ale zdržiavať nebudem. Ctené plénum, chcel by som sa stručne vyjadriť k tomu, lebo toto nie je jednoduchá vec. A myslím si, že mohla by mať ambíciu, i keď veľmi prekvapivo tento návrh zákona bol posunutý z prvého čítania do druhého. A viac-menej videl som v ňom aj iné parametre, aké spomína jeho navrhovateľ, pretože problém bezdomovectva alebo opilectva na námestiach, respektíve znevýhodnených sociálnych skupín, ktoré trávia veľké množstvo svojho denného času na verejných priestranstvách, vnímame úplne rovnako tak Bratislavčania, ako aj my v Trnave a kdekade po Slovensku.
A myslel som si, že táto ťažká téma, pretože ona má v sebe ako keby rozšírenie aparátu alebo sankčného mechanizmu našich policajtov, bude potrebovať minimálne oporu v poslaneckých laviciach, aj v miere vysvetľovania, že ak nám tento neblahý stav v našich mestách hrozí, tak existuje možno diapazón nejakých riešení, pričom jedno z riešení je tu.
Ja som si voľne pozeral to rakúske riešenie, pretože možno aj vám niekde, vašim kamarátom alebo známym sa stalo, že nemali v Rakúsku dostatočné finančné prostriedky na zaplatenie pokút a prišli tak o fotoaparát a podobne. A často nám to ľudia píšu, že takýmto spôsobom by to malo byť riešené aj na Slovensku a podobne. To bol ako keby ten prvoplán.
A v druhom slede, keď som to počúval v prvom čítaní, som sa s tým veľmi stotožnil. A mňa len tak voľne napadlo, keďže sme len predsa v tom politickom ringu, že túto tému totižto som ja zachytil v roku 2010 s nejakou ambíciou riešenia vtedajším kandidujúcim budúcim poslancom aj súčasným stávajúcim poslancom trnavského mestského zastupiteľstva, čuduj sa svete, za stranu SMER. A keďže on bol dlhodobo krajským šéfom Policajného zboru v Trnave, tak mal vo volebnom programe takú peknú vetičku, ktorá znela pekne, ľúbivo pre voličov. A to bolo, že bude sa snažiť vytláčať opilcov, ak tamojšia mestská polícia a konanie toho mestského úradu bude vytláčať bezdomovcov a opilcov z námestia. Lenže on tak tuho narazil, lebo si ho vzali do úst všetky média. Zľakol sa toho, asi po týždni zverejnenia toho volebného programu túto vec stiahol. A ten problém od novembra 2010 v podstate v Trnave pretrváva a rieši sa možnými inými represívnymi účinkami, či už tej mestskej polície, alebo je to tam, ako keby sa snažili tým ľuďom ten pobyt znepríjemniť. Ale je pravdou, že nemá žiadnu zákonnú ani legislatívnu oporu.
Preto, a to vyplynulo z tej rozpravy, bol som si to overiť, ja aj informoval som o tom navrhovateľa, ja dávam to, čo som dvakrát spomenul vo faktickej poznámke, návrh na teda riešenie, aby sme podľa § 83 ods. 1 procedurálne vrátili tento zákon v druhom čítaní na dopracovanie. A tým pádom by sa otvoril diapazón možností zmeny a zlepšenia ustanovenia, ktoré nás naozaj trápi.
A tu sa chcem ohradiť proti slovám nie všetkých poslancov vládnej strany, len niektorých z nich pretože my vieme tu v opozícii, že sú návrhy, ktoré dokážu prejsť, len musia mať dva parametre. Z nich jeden parameter je, že návrhy, ktoré prípadne prejdú, musia byť spolu predkladané alebo teda minimálne odobrené ministrami a klubom strany SMER. A predpokladám aj z tých vyjadrením predkladateľa, že dosť brutálny proces v tomto absolvoval. A netvárme sa tu, že sme nečakali, že príde pozmeňujúci návrh zo strany SMER-u, ktorým, keď ho schválime, tak vie toto riešenie prejsť ako také. Čiže nikto tu nečakal od pléna alebo od niekoho, že bude nejakým zásadným spôsobom vylepšovať tento návrh. A ja som tiež absolvoval kvôli tomuto návrhu možno dva-tri rozhovory so samotným ministrom vnútra. Tam bol problém, často navrhovateľ kritizuje smeráckych poslancov. A mal si dať na to pozor, lebo mohol by zákon inak prejsť. A teraz je to otázne. Ale to sa medzičasom vyriešilo. Takže to sú tie zásadné parametre o ktorých sa tu bavíme. Ale nemyslím si, že by mali byť pri návrhu tohto zákona podstatné, pretože on chce riešiť vec, aj keď tu môžeme mať riziko, aby sme zas to neprehupli na druhú stranu. A to je vysoká represia
Ja z opozície sa chcem dosť výrazne ohradiť proti slovám, ako budú policajti ohmatávať dievčatá a brať telefóny doktorom a živnostníkom, pretože môžu tak robiť. Myslím si, že taký policajt by sa dlho neohrial na tom svojom poste, ktorý zastáva. A naozaj nerobme z nich odľudov, pretože tu máme aj príklady, keď policajt zneužíval svoje postavenie. Ja som sa tej téme teda nevenoval. Ale viem, že tu hovorilo o tom viacero poslancov. A aj nakoniec potrestali toho, ja si to meno jeho nepamätám, Tiefenbach sa tuším volal. Nakoniec teda presne tam, kde má zákon zafungovať, zafungoval. A myslím, že bol postavený mimo služby alebo ho nejako riešia. Čiže nestrašte ľudí policajtmi, pretože je tu tá druhá časť ľudí, ktorá má práve vtedy, keď potrebujú najviac pomoc, práve vtedy, keď sú šikanovaní, tak už tá posledná inštancia, ktorá im má pomôcť. A nakoniec im ten policajt nevie pomôcť, lebo nemá legislatívne nastavenie a právo pomôcť. Tak s týmto ja mám v poslednom čase omnoho viacej problémov. A myslím si, že aj omnoho viacej ľudí na Slovensku má s tým väčší problém ako s tým, že niekde nejaký policajt by bral, panebože, mobil doktorovi, ktorý je v službe. Myslím si, že ak by to malo nastať, tak to teda vyriešme, možno aj taxatívne, vymedzením toho, za čo by tieto orgány, ktoré v tom priestupkovom konaní sú, mohli pokračovať.
Toľko som chcel povedať a nechcem to viacej naťahovať, preto je môj procedurálny návrh na vrátenie zákona na dopracovanie predkladateľovi a teda pár poznámok k tomu, že prihováram sa za to, aby sa nám to tu v druhom čítaní stalo ústavne konformné s tým, že tu bude politická vôľa vyriešiť vypuklý problém, napriek tomu, že my sa veľmi teda v rámci politiky nemusíme o tom baviť. Myslím si, že toto vieme vyriešiť takto, pretože ide o občanov tejto krajiny. A nestrašme ich policajtmi zbytočne. Ďakujem.
