51. schôdza

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Nebudem veľmi dlho zdržovať, ale keďže sa tie podnety tak nejak uložili, tak by som rád hneď reagoval.
Veľmi ďakujem kolegovi Jurzycovi za doplnenie o prípadných úsporách z hľadiska, by som povedal, verejných výdavkov pri prijatí tohto zákona. Áno, má pravdu. Mali sme tu obdobie, keď napríklad neexistovali limity na trvanie kampane a mohla prebiehať až ku dňu volieb. Keď sme zaviedli to obmedzenie, hoci len krátke, tak dostal, to je doložené a iste sa to dá doložiť v archívoch Ústavného súdu, Ústavný súd vyše dvoch stovák podnetov na porušovanie volebného zákona práve tým, že niekto niekomu, neznámy, samozrejme, páchateľ, napchal do schránky na dome alebo na rodinnom dome akési materiály po termíne. Teda neviem, či si bol o polnoci pozrieť prázdnu schránku, ale možno o jednej v noci to tam už bolo. To znamená, že presne vzaté sa s tými podnetmi musel Ústavný súd zaoberať.
A je svätá pravda, áno, ako povedal kolega Jurzyca, že to stojí čas, výkonnosť, papiere a tak ďalej, dokonca ešte i poštovné na odpovede, nech už boli akékoľvek, takže znamená to úsporu. A možno aj zníženie nápadu prípadov na Ústavný súd, ktorý potom by sa nemusel dopúšťať takých vecí, že pri zdôvodňovaní svojich nálezov povie, ako sa ľudovo vraví, "per hubam" sudca Ústavného súdu pánovi prezidentovi niečo a keď mu to dá "na písme", ako sa tak pekne archaicky hovorí, tak je to zase niečo iné. Takže áno, ak by Ústavný súd sa mohol venovať závažným veciam a nemusel riešiť veci vyplývajúce z takto deformovaného volebného zákona, bola by to aj finančná, ale povedzme si otvorene, aj duchovno-praktická úspora.
Kolega Lipšic, ktorý tu už nie je, ale aj tak v neprítomnosti, teda takmer in contumationem, mu môžem povedať, že ctím jeho konzistentnosť. Keď som prvýkrát predkladal zákon o osvienčimskej lži, tak mu kategoricky čelil doktor Ján Čarnogurský ako vtedajší minister rezortný a potom mu čelil i pán poslanec Lipšic. A dokonca s tým záverom jeho vystúpenia sa aj veru nerád, smutne, ale predsa stotožňujem, že trendy k obmedzovaniu slobody prejavu, ktoré sa šíria v civilizovanom európskom svete, nehovorím teraz o trendoch, ktoré riešia tí, ktorí hlásajú nevhodné pravdy guľkou na moskovskom moste, tak samozrejme, nie sú dobré. Chcem ale povedať, že akokoľvek existujú isté hranice, aj keď niekto si povie, aha, liberál a hranice!
Ja, pokiaľ ide o niektoré veci i v tomto zmysle, sa držím takého pekného klasického záhoráckeho: Sloboda prejavu: áno, "odtál až potál". Teda rád by som, a to, prosím, je súboj renomovaného právnika a dermatovenerológa, chcel počuť rozdiel medzi posolstvom "Cigáni do plynu" alebo medzi vyjadrením, "keď dával Hitler tých Cigáňov do plynu, tak niečo na tom bolo". Prosím, to jedno je priama výzva, uznáva kolega, že to teda nie. Je to druhé priama výzva? Je priama výzva konštatovanie "Židia si ten cyklón B zaslúžili"? Je to priama výzva? Hovorí to niekto, že má teraz niekto zobrať niekoho a dať ho do miestnôstky, kam nasype hore cyklón B? Nie. Nie je to žiadna výzva? Ak medzi týmto nevidí kolega Lipšic, ktorý je právnik a ja len doktor medicíny, rozdiel, ja ho teda vidím. A v tom je moje "potál" a "odtál" v reglementovaní takýchto vecí.
Ale ešte raz hovorím. Ten negatívny širší trend zachvacujúci slobodu prejavu nie je dobrý a v tom som s kolegom Lipšicom na tej istej lodi.
Ďakujem.

Ďakujem vám za slovo, vážený pán podpredseda, vážený pán predkladateľ, kolegyne, kolegovia, vážení hostia, dnes doobeda sa tu na pôde Národnej rady uskutočnilo také jedno zaujímavé stretnutie. Bolo to stretnutie s dvanástimi občanmi Ruska, zástancami, reprezentantmi rôznych občianskych združení. Prebrali sme veľa tém, porozprávali sme o Kryme, o tom, ako sa im žije, a jedna vec mi z toho rezonovala, ktorá je hodná prepojenia na zákon pána poslanca Osuského.
Keď sme sa dostali k tomu, že prečo tak veľa ľudí v tom Rusku tomu Putinovi verí, tak to nebola otázka len tá, ktorú ja som považoval možno za dominantnú, že je to útok na tie národné city, na tú veľkosť, ktorú mali stratiť a teraz ju chcú opäť nájsť, ale pomerne unissimo mi potvrdili, že je to otázka obrovských prostriedkov, ktoré Putinov režim dáva do propagandy. Že jednoducho, že majú dva zábery, jeden je z ruskej televízie, taký istý záber dáva iná televízia neruská a že to sú neuveriteľne veľké rozdiely v tých komentároch, že to vymývanie mozgov, keď to tak poviem nepekne, je tak masívne, že oni uznávajú, že 80, 90 % občanov nemajú problém stotožniť sa so svojím Putinom.
Premostím, vážený pán poslanec Osuský, oceňujem už tradične váš brilantný spôsob, ako vystupujete v snemovni, a páčilo sa mi aj vaše predstavenie toho, ako ste zákon uviedli. A chcem povedať, že súhlasím úplne úprimne so všetkými bodmi, ktorých sa vaša úprava, váš návrh týka. Avšak asi tušíte, čosi mi predsi len nedá a práve to prepojenie na tú skúsenosť doobeda s tými Rusmi sa mi žiada povedať, že ten jeden bod nezabráni síce tomu, aby som nehlasoval celkom rád a s ochotou za váš návrh, ale predsi len dávam takúto otázku, či bod, ktorý sa týka teda zrušenia obmedzenia nákladov na volebnú kampaň, je nie náhodou proti tomu, čo vaším dobrým návrhom celkovo sledujete. Teda aby kampaň bola demokratická a aby umožnila naozaj zúčastniť sa všetkým stranám za rovnakých podmienok, ktoré nie sú nezmyselne obmedzované.
Dnes je na volebnú kampaň k dispozícii každému subjektu čiastka 3 mil. eur, takmer 100 mil. starých korún. Už nedávno v inej súvislosti som o tom hovoril, zdá sa mi, že to je pomerne veľká čiastka, ktorá umožní Slovensko zaprášiť a zašpiniť množstvom letáčikov, ale o to, samozrejme, teraz nejde, ktorá podľa mňa umožňuje pomerne silne vstúpiť do kampane a mne sa tak zdá laicky, že tie náklady sú primerané záujmu subjektu, ktorý sa uchádza o dôveru občanov. Ak sa táto čiastka zruší, tak na jednej strane by som povedal ako človek, ktorý má rád pekné Slovensko, že bude tých plagátov sa povaľovať viacej po zemi po každých voľbách, ale to by mi tak nevadilo.
Obávam sa toho, čo naznačil aj pán poslanec Mikloško, že je tu nebezpečenstvo, ktoré možno nevyjadrujem celkom presne a nie je celkom na mieste, ale predsi len stojí vari za diskusiu, či neumožníme vstúpiť vďaka zrušeniu tohto maximálneho limitu do volebného zápasu aj subjektom, ktoré nebudú mať problémy s množstvom peňazí, ktoré použijú na volebnú kampaň, a ktorí v duchu toho, putinovskej metodiky, ktorú som spomínal v úvode, si budú vedieť občanov, voličov dostatočne umne kúpiť práve tým, že použijú na to prostriedky, ktoré nechcem hodnotiť ich legitímnosť alebo nelegitímnosť, ale bude ich tak veľa, že možnože voličom zoberú z ich životných skúseností nejaký ten triezvy úsudok a presvedčia ich o tom, že tá strana, ktorá teda tak pekne, tak veľa a tak presvedčivo, a tak aj tvorivo a umne pôsobí v predvolebnom boji, si ich aj zaslúži. A my sa vďaka tomuto odstráneniu limitu dostaneme k tomu, že sa budeme potom pozerať, že aký Putin nám to vďaka takýmto výsledkom, takýmto možnostiam zasadne do vlády Slovenskej republiky.
Uznávam, že je to trocha konštrukcia ad hoc pre tú moju skúsenosť z dnešného doobedu, a netvrdím, že je správna. Dávam len otázku, že či toto nebezpečenstvo nepovažujete za reálne.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
Na úvod toho slova, namojdušu, nedá mi, aby som neocenil, keďže, ako hovorí Fero Šebej, keď sa nepochváliš, budeš opľutý, neocenil kolegu Dušana Bublavého, kolegyňu Nachtmannovú a kolegyňu Gabániovú, moju kolegyňu dokonca, a pána predsedajúceho, ktorý to má ex offo, lebo pán minister, exminister Čaplovič mal malú faktickú poznámku preto, aby bolo vidieť, že tu bol, tak ja chcem vysloviť poďakovanie týmto vymenovaným, taxatívne statočným poslancom SMER-u, že si to vypočuli, aj keď si nerobím ilúzie o hlasovaní, ale aby v hanbe v porovnaní s Dušanom Čaplovičom neostali, pokladal som si to za záverečnú povinnosť voči nim.
A teraz ešte milému priateľovi Mičovskému na jeho celkom ako akceptovateľný podnet, toto, čo si o tom myslím.
Problém našich kampaní je jeden, že sa v nich zrejme používajú čierne peniaze, či už sú získané hlavou na splátky alebo v jednom balíku alebo v igelitke alebo inak, má proste u nás otázne financovanie dlhú tradíciu. Odpoveď je taká, že nič sme s tým veľmi neurobili. Pokiaľ ide o dĺžku kampane, tak síce existuje jasné pravidlo, kedy ten cirkus začína, ale to, že sa pestuje pol roka či rok pred tým, je bez ďalšieho sankcionovania. Ja chcem povedať, že ak sa budú v kampani používať transparentne, teda nie 50 na 50, peniaze, ktoré sú z čestných priznaných zdrojov a dodržiavať všetky ďalšie už dávno platiace body noriem volebného zákona, tak vaša starosť nebude veľmi relevantná. Pretože vám musím povedať, že už tri milióny je slušná suma. A ešte raz hovorím, začal som s tým, že keď to porovnám s tým, čo mávalo na svoje kampane a potom sa ešte zaviedla teda zložiť kauciu predvolebnú, OKS, tak pre nás tri milióny boli tak ďaleko ako súhvezdie Proxima centauri. To znamená, že predstava, že nám pomôže, že niekto má trojmiliónový limit, keď my sme mali 120-tisíc k dispozícii, alebo 150. Napríklad, ja som mal na prezidentskú kampaň, ako sa ukázalo, nebola celkom dlhá, ale každopádne to bolo tuším 60-tisíc alebo niečo okolo toho, limit je iný. To znamená, že v tomto by som problém nevidel.
A musím povedať ešte jednu vec. Demokracia umožňuje ľuďom rozhodovať sa. Môžu sa rozhodovať na základe konkrétnych skúseností s ľuďmi, so stranami, s ich názormi, s tým, čo presadzovali, čo nepresadzovali, čomu čelili, čo podporovali. A samozrejme, budú vždy existovať ľudia, ktorí sa rozhodujú podľa vyfotošopovaného letákového smogu. Keby som bol úplný cynik, tak poviem, že nakoniec tie letáky niekto vytlačí, niekomu dajú prácu, niekomu dajú zárobok a Fiľo v papierni tiež z toho bude profitovať, lebo predá papier. To znamená, že ony sa potom časom pozametajú, poodliepajú a zas sa Slovensko trochu vyčistí.
To znamená, že ak existujú medzi nami ľudia, ktorí sa rozhodujú podľa fotošopovanej tváre ružovolíceho Janka Slotu, tak je ich svaté právo vidieť ho na každom rohu, ak si to zaplatí, a ak potom s ním budú štyri roky na základe svojho fotošopového rozhodnutia žiť, tak je to len spravodlivé. Je to jednoducho ich voľba a majú ju mať. Proste každý z voličov by prisahal, že je zodpovedný, plnoprávny, pri zdravom rozume. Nikto neuzná, že má hlavu v hmle. No to znamená, že ak sa riadi nejakým kritériom tohto typu, o ktorom oprávnene hovoríte, jak sa hovorí, Boh s ním. Čo my s ním? Nič s ním neurobíme. Proste rozhodlo to, ako hovoríte, ten príval tých pekných materiálov. Ale my nemôžme snímať z voličov takouto reglementáciou zodpovednosť za svoje rozhodnutia. Proste ak naletí nádejný ženích na peknú tváričku, za ktorou je buď prázdno alebo zlo, et vice verza, áno, ak naletí dievčina, tak jej to nikto neodpára. Či sa ten chlapec opiera o Maserati alebo o skúter, je to jej slobodná voľba.
A ak si vyberieme toto kritérium, o ktorom hovoríte, nezabráni sa tomu podľa mňa, a dokonca si myslím, že je výchovné, aby ľudia niesli zodpovednosť za svoje rozhodnutia. Tí, ktorí sa chcú celkom racionálne a rozumne odpojiť od centrálneho zdroja kúrenia, o ktorom bola dneska tu hodinu a štvrť reč, by si mali zapamätať, kto im to znemožnil. Ak si to nezapamätajú a zvolia si ho opäť, tak nech potom plačú na správnejšom hrobe a nech mu spisujú petície, trebárs. Každý z nich, minimálne teraz by mal byť poučený, čo volil a čo mu to prinieslo. Ak ale ľudia nezbilancujú to, čo zažili za 25 rokov slobodných volieb, akokoľvek nám nadávajú, politikom, že sme takí a onakí. Ani jeden z nás, ani statočný Mičovský, ani ktokoľvek druhý neprišiel do parlamentu zadným vchodom pre služobníctvo. Všetci tam prišli hlasmi voličov podľa rovnakého volebného zákona pre Mičovského, Osuského i toť Dušana Bublavého. Nikto z nás nemá v ústave ani vo volebnom zákone svoj podparagraf.
To znamená, uznávam na prvý i na druhý pohľad takú intuitívnu pocitovo správnosť toho, čo priateľ Mičovský hovorí, ale napriek tomu sa domnievam, že kto sa takto nechá ovplyvňovať, tomu nie je pomoci a nie je našou úlohou prevziať jeho kríž.

Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené kolegyne, vážení kolegovia, pripadla mi milá povinnosť vystúpiť ako posledný na schôdzi Národnej rady, alebo pri poslednom bode 51. schôdze Národnej rady, takže chcem povedať, že budem veľmi vecný a maximálne stručný, ako sa dá. O to viac, že novela zákona o dani z príjmov, ktorú predkladám a uchádzam sa o podporu tejto ctenej snemovne, je skutočne technický návrh zákona a veľmi jednoduchý a bez akéhokoľvek politického alebo iného podtónu. Jedná sa v ňom iba o to, že sa snažíme uľahčiť zamestnávateľom administratívnu záťaž, snažíme sa uľahčiť zamestnávateľom komunikáciu so svojimi zamestnancami.
Podľa dnes platného zákona o dani z príjmov môže zamestnávateľ elektronickou formou doručiť svojmu zamestnancovi výplatnú pásku. A my navrhujeme, aby tak isto elektronickou formou mohol doručiť iné doklady a potvrdenia súvisiace s vyúčtovaním daní a potvrdením príjmu zamestnanca. Zdá sa nám to a zdá sa mi to absolútne logické, keď je to možné pri výplatnej páske, ktorá tak isto obsahuje nejaké osobné údaje, prečo to nie je možné pri potvrdení o príjme alebo pri vyúčtovaní daní, ktoré k daňovému priznaniu zamestnanec potrebuje? V súčasnosti to musí zamestnávateľ doručiť zamestnancovi v písomnej forme, dokonca proti podpisu. Čiže vzniká administratívna záťaž tým, že teda to treba vytlačiť, pripraviť a naháňať toho zamestnanca, aby prišiel si to podpísať a prevziať osobne a podať mu to do ruky.
V prípade, ak by ste podporili tento poslanecký návrh zákona, návrh zákona navrhuje aj to, aby správnu elektronickú formu, elektronický formát týchto dokladov a potvrdení pre zamestnanca určilo finančné riaditeľstvo. Navrhujeme, samozrejme, všeobecne rozšírený a používaný PDF formát tak, ako je to pri výplatnej páske. Rád by som ešte povedal, že doručovanie týchto administratívnych dokumentov v komunikácii medzi zamestnávateľom a zamestnancom umožňuje Zákonník práce, takže si myslíme, že je úplne logické, aby to umožňoval aj zákon o dani z príjmov.
Viem, že teraz si možno mnohí poviete, že je to úplná maličkosť, s čím som prišiel na rokovanie pléna Národnej rady, čo obsahuje tento poslanecký návrh zákona. Osobne si ale myslím, že práve množstvo maličkostí dnes neuveriteľným byrokratickým a administratívnym spôsobom zaťažuje zamestnávateľov. Čiže ak môžeme takúto malú nedomyslenosť, malú hlúposť, ktorá zostala v zákone o dani z príjmov, že výplatnú pásku možno doručiť elektronicky, ale vyúčtovanie dane a potvrdenie o príjme už musí zamestnávateľ doručiť písomne proti podpisu, ak to vieme odstrániť tým, aby to všetko prešlo do elektronickej komunikácie v elektronickom formáte, ktorý určí finančné riaditeľstvo, napríklad v PDF, tak určite odbremeníme zamestnávateľov aspoň malou troškou od zbytočnej administratívnej záťaže a možno aj zamestnancov tým, aby teraz museli utekať niekde na riaditeľstvo alebo do učtárne zháňať nejaký dokument a niečo podpisovať. Vychádza to jednoducho z filozofie, že snažme sa zamestnávateľom zjednodušovať prostredie, v ktorom fungujú, a hlavne odstraňovať administratívne bariéry. Určite to prispeje k priaznivejšiemu podnikateľskému prostrediu a, dámy a páni, nič nás to nestojí. V tomto prípade nás to nestojí ani jeden cent.
Preto hodnotím tento poslanecký návrh zákona v dôvodovej správe ako zákon, ktorý bude mať pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie a na informatizáciu spoločnosti tým, že znižuje administratívnu náročnosť. A keďže je už pokročilejšia hodina rokovania, sme na závere 51. schôdze, tak možno s úsmevom dodám, že má pozitívny vplyv aj na životné prostredie, lebo šetrí papier. Čo vieme poslať elektronicky, nemusíme to zbytočne posielať v papierovej forme. Návrh zákona je v súlade s ústavou Slovenskej republiky, so zákonmi, ako aj s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a právnymi predpismi Európskej únie.
Dámy a páni, poprosím vás o podporu tohto môjho poslaneckého návrhu v prvom čítaní. Ďakujem pekne.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Tak ako pán navrhovateľ v prednese tohto návrhu zákona uviedol, tento návrh zákona by mal uľahčiť život aj podnikateľom, aj hlavne pracujúcim, ktorí by takto v elektronickej podobe mohli dostávať potvrdenie o príjme. Som presvedčený, že to je, hoci je to rozsahom menšia novela zákona, tak uľahčila by život na Slovensku občanom, tak ako aj ďalšie opozičné návrhy zákonov, ktoré na tejto štvortýždňovej schôdzi Národnej rady odzneli. Myslím si, že aj keď boli vládnou stranou odmietnuté, napríklad návrh zákona o podpore rodinného podnikania z dielne KDH by pomohol občanom na Slovensku v tom, aby si mohli nájsť zamestnanie, aby malo zmysel viacej pracovať, ako poberať sociálne dávky.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.