52.schôdza

2.
Milé dámy, vážení páni, vážený pán predseda, ospravedlňujem sa za chybu v mene, bolo to spôsobené, asi ako viete, tým, že váš predchodca bol Pavol, ale chyba je moja a nebolo to, nebolo to úmyselné.
Konečne, dámy a páni, je tu v parlamente bod, pri ktorom by sme sa mali skoro všetci zhodnúť. Veď ktorý normálny politik by sa prizeral, ako nás finančné skupiny poučujú o právnom štáte, o prezumpcii neviny alebo výhodnejšom zdaňovaní? V normálnom štáte by oligarchovia tíško šúchali nohami. Ešte aj niektorými kolegami obdivovaný ruský prezident Vladimír Putin si od oligarchov nenechá takto skákať po hlave.
Podľa jedného z podozrivých, a hlavných podozrivých, v kauze Gorila Jaroslava Haščáka je dnešná schôdza popretím právneho štátu. K tomu ste sa dopracovali. Firma, ktorá obrala ľudí, a potom o tom budeme v rozprave hovoriť ďalej, na VÚB kupóne, na VSŽ, ktorá založila poistencov Dôvery a vyviezla precenené imanie 400 mil. eur pol na pol s pánom Širokým na Cyprus, táto finančná skupina nám ide vysvetľovať, o čom môže a o čom nemôže byť mimoriadna schôdza parlamentu. Vraj je to ako procesy v 50. rokoch, hovorí oligarcha, ktorý dlhé roky zamestnával posledného šéfa Štátnej bezpečnosti v Československu.
K podsvetiu podľa mojej mienky patria aj biele goliere, nielen hrubokrkí mafiáni. A ten názov podsvetie vychádza z toho, že tieto skupiny by mali byť niekde skryté. Nemali by byť na očiach, nemali by ovplyvňovať politiku, nemali by v lifestylových reláciách, ale v tom podsvetí. Na Slovensku je to naopak. Na Slovensku dnes veľkú časť politiky, veľkú časť justície a veľkú časť médií ovplyvňujú oligarchovia.
Vplyv oligarchov už cítia aj ľudia. 50 % z nich považuje vplyv oligarchov za najväčší problém súčasnosti. Za najväčší problém súčasnosti pred zdravotníctvom, pred životnou úrovňou, pred migráciou.
Keď som hovoril pri vzniku tejto vlády, že je koalíciou oligarchov, je jednofarebná, ale koalíciou oligarchov, tak som bol pomerne často napádaný. V tom čase slovo oligarcha ešte nebolo asi veľmi, veľmi známe. Dnes po troch rokoch vašej vlády to pociťuje ako najväčší problém tejto spoločnosti väčšina našich obyvateľov. A majú pravdu. Ak ste si mysleli, že vyčíňanie Juraja Širokého, Pavla Pašku alebo Penty ľudia nevidia, tak ste sa mýlili. A som presvedčený aj o tom, že to bude jedna z kľúčových tém, ako s touto krajinou ďalej.
Dovoľte mi v druhej časti môjho vystúpenia povedať niečo o priebehu vyšetrovania Gorily, aby sme si povedali konkrétne veci, kedy bola Gorila vyšetrovaná, kedy nebola vyšetrovaná a kto zodpovednosť nesie.
V roku 2010, keď som nastúpil na ministerstvo vnútra, som povedal do vnútra Policajného zboru aj špeciálnych jednotiek jedno, podľa mojej mienky samozrejmé posolstvo: "Polícia má voľné ruky. Môže stíhať kohokoľvek." V tom čase - a je tu aj v tejto sále pár ľudí, ktorí za mnou boli - kolovala taká, neviem, či historka, ale minimálne presvedčenie u mnohých, že na ministerstve vnútra je sedemstranový zoznam ľudí, ktorí majú byť odstíhaní. Moja reakcia na to bola vždy rovnaká: "Na ministerstve zoznam žiadnych ľudí, ktorí majú byť odstíhaní, neexistuje. Ale neexistuje ani iný zoznam." Zoznam ľudí, ktorí nemajú byť stíhaní, ktorí nemajú byť odstíhaní, ktorí stoja nad zákonom. Ani taký zoznam nikdy neexistoval.
Keď som na ministerstvo nastúpil, a keďže polícia mala voľné ruky, aj vyšetrovatelia, v roku 2010 začalo vyšetrovanie a trestné stíhanie v kauze Gorila na Úrade boja proti korupcii. Trestné stíhanie bolo vedené síce za zneužívanie právomoci verejného činiteľa, ale bolo vedené preto, že boli podozrivé osoby, ktoré neodovzdali závažné trestnoprávne informácie orgánom činných v trestnom konaní. Odcitujem, ako znel skutok, aby sme si boli na jasnom. "Išlo o informácie získané z odposluchov v kauze Gorila a tieto získané skutočnosti boli spôsobilé vážne ohroziť alebo poškodiť hospodárske záujmy Slovenskej republiky páchané organizovanou formou a tieto v rozpore so zákonom o Slovenskej informačnej službe neboli postúpené útvarom Policajného zboru ani prokuratúre."
Vtedy trestné stíhanie začalo práve preto, aby sa preverila autentičnosť spisu, aby následne bolo možné trestné stíhanie viesť aj v konkrétnych skutkoch, ktoré sa opisujú v kauze Gorila.
Už vtedy začal kolotoč dožiadaní o zbavenie mlčanlivosti. Áno, je pravda, že už vtedy Slovenská informačná služba nevyhovela žiadostiam vyšetrovateľa o zbavenie mlčanlivosti. Naviac začal veľmi podivuhodný príbeh aj na prokuratúre, kedy cez príslušné ustanovenia zákona o prokuratúre bola vec odňatá príslušnej prokuratúre opatrením Dr. Dobroslava Trnku, generálneho prokurátora, a pridelená Vojenskej obvodnej prokuratúre v Bratislave.
Ak sa opýtate ľudí, ktorí sa venovali kauze Gorila, a mnohí z nich boli a sú ku mne mimoriadne kritickí, či to je Tom Nicholson, alebo kľúčový svedok pán Holúbek, alebo Jozef Šátek, tak vám všetci povedia, že jediná doba, kedy sa reálne vyšetrovala Gorila, bola jeseň 2010. Samozrejme, ja som pokyn na vyšetrovanie Gorily v tom čase nedával. Ja som dal iný pokyn. Máte voľné ruky, robte čokoľvek, nikto nestojí nad zákonom!
Koniec koncov musím povedať, že neviem, aký by som ja osobne mal motív Gorilu nevyšetrovať. Ak si ju prečítate, tak zistíte, že o mne tam sú len dve poznámky, a veľmi lichotivé, veľmi lichotivé. O tom, ako ma nie je možné ovplyvniť, a o tom, že prvá vláda SMER-u urobí všetko pre to, aby na mňa niečo našla. Nič viac! Fajn.
Ako dopadlo to vyšetrovanie? Dopadlo slávnym listom Dobroslava Trnku z 12. apríla 2011, ktorý končil touto vetou, už vtedy bol námestníkom generálneho prokurátora, lebo mu skončilo funkčné obdobie: "Bez toho, aby som vás chcel navádzať," píše Vojenskej obvodnej prokuratúre, "akým spôsobom má byť v predmetnej veci rozhodnuté, tak Vás len upriamujem, aby ste si naštudovali ustanovenia Trestného poriadku, ktoré pojednávajú o zastavení trestného stíhania."
Pán Trnka v tom liste, v tom prípise písal ďalej: "Vyšetrujeme nedokázateľnú a nepreukázateľnú, možno nejakú spravodajskú hru a som zvedavý, ktorý prokurátor sa pod to podpíše." Argumentoval aj tým, že, citujem, "ide o fiktívne prepisy niečoho, čo buď neexistuje, alebo bolo vytvorené silou možného vydierania osôb, ktoré sú v týchto prepisoch uvedené."
A teraz sa vrátim k pánovi Trnkovi. V decembri 2010 skoro padla vláda Ivety Radičovej o jeden hlas, keď nebol zvolený pán Trnka. Áno, je pravdou, a smutnou pravdou, že šiesti poslanci vtedajšej vládnej koalície v tajnom hlasovaní hlasovali za pána Trnku ,vedomí si toho, že ich vlastná vláda padne. Viacerí z terajšej vládnej strany tvrdili: "Ale veď to možno bolo ich slobodné rozhodnutie." Možno sa im pán Trnka naozaj páčil. Mal svojský zmysel pre humor, mal dobré záhorácke vtipy. Prečo nepoložiť vlastnú vládu? Som presvedčený o tom, že rozumné zdôvodnenie, prečo hlasovali šiesti poslanci vládnej koalície za pána Trnku, je len jedno: buď boli vydieraní, alebo boli zaplatení.
Lenže smutný fakt je aj ten, že po všetkých kauzách, ktoré pán Trnka mal, hlasovala aj celá vtedajšia opozícia za pána Trnku. A ja som to už v parlamente spomenul a zdá sa mi byť príhodné povedať ešte raz, pretože si myslím, že je to príznačné pre to, v akom režime táto krajina funguje.
V jednej veľmi dobrej knižke, ktorá opisuje fungovanie organizovaného zločinu, opisuje svoje príhody, príbehy, skúsenosti s bojom proti mafiánskym štruktúram bývalý taliansky vyšetrujúci sudca Giovanni Falcone. To meno vám asi niečo hovorí. Bol to sudca, ktorého následne v Palerme sicílska mafia Cosa Nostra zavraždila. A v tejto knižke, ktorá sa volá Cosa Nostra, Falcone opisuje príbeh, kedy v roku 1985, alebo v 80. rokoch zatkli na Sicílii známeho sicílskeho mafiána Franca Nera. A do väzenia ho išiel vypočúval Falconeho mladší kolega, vyšetrujúcu sudca, ktorý, keďže bol mladý, bol asi aj drzý, by som povedal asertívny, a keď prišiel k tomuto starému mafiánovi, tak sa najskôr pýta: "Pán Nero, povedzte mi pred výsluchom ešte," tak posmešne sa ho pýta, "čo je to vlastne tá mafia?" A tento starý "ctihodný" muž sa cítil urazene a hovorí: "No, pozrite, čo je to mafia? Predstavte si, že máte troch kandidátov na generálneho prokurátora. Prvý z nich je skvelý odborník v trestnom práve. Druhý z nich má podporu všetkých vládnych strán v parlamente. A tretí z nich je absolútny kretén. A vyhrá ten tretí z nich. To je mafia." Toto písal Falcone v roku 1985. Tá príhoda sa stala. Ale príhoda slovenského parlamentu v roku 2010 je akoby cez kopirák, je úplne rovnaká! A v akom štáte žijeme, ak o tom, kto bude generálny prokurátor, môžu rozhodnúť zločinecké skupiny?
Pán Trnka svojím listom zastavil v roku 2011 trestné stíhanie v kauze Gorila. Ale to nebolo prvé vyšetrovanie, ktoré sa v tejto kauze viedlo.
To prvé, operatívne preverovanie, sa viedlo ešte za vašej prvej vlády, kedy v decembri 2009 Úrad boja proti korupcii vyhodnotil celú vec, že nie je dôvod na začatie trestného stíhania. Boli vypočutí hlavní podozriví, tí to popreli a tým pádom kauza skončila. Pod týmto materiálom je podpísaný a spracoval ho operatívny pracovník nadporučík Róbert Krajmer, vtedy bol nadporučík, dnes už je podplukovník a dnes je tento policajt riaditeľ Národnej protikorupčnej jednotky Národnej kriminálnej agentúry. Najvyššie postavený policajt na vyšetrovanie korupcie na Slovensku je ten istý, ktorý v roku 2009 zamietol celú kauzu pod koberec.
Áno, hovorme o tom. Kedy kto vyšetroval, kedy kto vystupoval, ale hovorme na základe faktov.
My sme zvolávali branno-bezpečnostný výbor práve za účelom, aby nám pán špeciálny prokurátor vysvetlil, z akého dôvodu blokuje zbavenie mlčanlivosti vo vzťahu jednak k riaditeľovi SIS, ale jednak aj ku kľúčovému svedkovi, ktorým je bývalý agent SIS Peter Holúbek, ktorý realizoval nasadzovanie ITP v tejto kauze.
Pán špeciálny prokurátor, a je to uvedené aj v návrhu na zvolanie schôdze, sa vyjadril, že, citujem: "Cieľom vyšetrovania nie je zistiť, kto je autorom materiálu, či príslušníci SIS, alebo niekto iný, ale či skutočnosti uvedené v tomto materiáli sa stali, a ak áno, či zakladajú podozrenie z niektorých trestných činov a či tieto konkrétne činy spáchala konkrétna osoba."
Áno, som presvedčený o tom, že informácie zo spisu Gorila je potrebné preveriť ďalšími dôkazmi. Ale som presvedčený aj o tom, že autenticita spisu je kľúčová pre ďalší postup. Koniec koncov, veď hlavní podozriví ju popierajú. Svedok, ktorý by mohol potvrdiť autenticitu spisu, pán Holúbek, alebo vyvrátiť, ak nie je autentický, všetci vieme, že je pri tom, tak je blokovaná jeho možnosť v tejto veci vypovedať. Je to, ako keby sme mali prípad vyšetrovania vraždy, kde máme priameho svedka, ktorý bol pri rozhovore objednávateľa a vykonávateľa vraždy, sa dohadujú na tom, kedy bude vražda spáchaná, kto bude zavraždený a ako bude zavraždený. Ale nebolo by podstatné ho vôbec vypočuť. To je nepodstatný svedok, nič nemôže do svetla priniesť. To je absurdná argumentácia! Aj z laického pohľadu, nieto ešte trestnoprávneho.
Argumentuje sa ďalej tým, že je tu nález Ústavného súdu, o ktorom môžem tiež potom v rozprave trošku hovoriť, ktorý zrušil príkazy na použitie ITP nasadené v kauze Gorila. Zrušil ich z dôvodov, by som povedal, čisto formálnych, môžem potom aj odcitovať kolegyniam a kolegom, v princípe kvôli tomu, že v príkaze nebolo, nebolo uvedené, len paragrafovým znením a nie aj citáciou zákona, podľa ktorého sa nasadzujú odposluchy, a že nie je zrejmé, je tam nečitateľný podpis, pričom je zrejmé, kto bol zákonný sudca, je overiteľné, kto bol zákonný sudca, ale ten podpis nie je čitateľný. Ale aj keby neboli odposluchy použiteľné v trestnom konaní, svedok, ktorý priamo videl, kto do bytu na Vazovovej ulici chodí, s kým sa stretáva - jeho vypočutie nie je pre kauzu zaujímavé?! Každý z nás vie, že áno. A nemusí mať nikto z nás právne vzdelanie. Paradoxom je, že nikto nepopiera obsah spisu Gorila, spochybňuje sa len forma.
A ideme ďalej a tým by som možno prešiel k tretej časti môjho úvodu. Sme v stave a v dobe, kedy sú kritici pomerov na Slovensku zastrašovaní. Zastrašovaní štátnou politikou, ale aj finančnými skupinami. A finančná skupina Penta to robí zvlášť. Štátnou politikou, poviem len príklad, je tu náš kolega pán poslanec Mičovský, ktorý je žalovaný štátnymi lesmi na 100-tisíc euro preto, že povedal o škandalóznom tendri na odvoz dreva. To vám čo pripomína, pán poslanec Galis? Mne to pripomína zastrašovanie. Určite áno.
A teraz vám poviem, prečo, prečo si myslím, že vyšetrovanie Gorily za, za tejto vlády veľmi ďalej nepôjde. Za prvej Ficovej vlády, som spomenul, že ste umožnili, bol to kolega Valocký, ktorý dával pozmeňovací návrh, aby cez precenenie poistných kmeňov pri zlučovaní poisťovní si poisťovňa Dôvera 400 mil. eur odčerpala na Cyprus cez negatívny goodwill, badwill tým pádom. A bez zdanenia, podpísané vtedajším vaším štátnym tajomníkom Kažimírom, to išlo na Cyprus. Dvesto - dvesto.
Ale poďme ďalej. Ako to bolo za vašej súčasnej vlády? Možno si už kolegovia nepamätajú, ale, ale ja si pamätám. Keď pred Vianocami... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Pán poslanec, dovoľujem si vás upozorniť, aby ste teda sa vyjadrovali k veci, ktorú prerokovávame. A uviedli materiál, ktorý ste predložili.

Lipšic, Daniel, poslanec NR SR
Pán predseda, ak sa vám zdá, že vplyv finančnej skupiny, ktorá je hlavná podozrivá v spise Gorila, na tento parlament nie je k téme, tak mne sa zdá, že k téme je.
Pred dva a pol rokmi do tohto parlamentu (ruch v sále), do tohto parlamentu prišiel pred Vianocami návrh novely zákona o obnoviteľných zdrojoch energie v skrátenom legislatívnom konaní, na ktorý som bol upozornený odvážnymi ľuďmi z energetiky, ktorý okrem mnohých, možno dobrých a pekných, zmien obsahoval jednu malú zmenu, jedno malé ustanovenie novely zákona, a to sa týkalo doplatkov pre paroplynové cykly nad 200 MW. Ja sám nie som na energetiku odborník, ja som rád, že viem, čo je watt. A ľudia, ktorí za mnou prišli, mi potom povedali, čo to vlastne znamená. Jedno slovo, jedna veta v novele zákona znamená, že by dostával jeden paroplynový cyklus, ten v Bratislave, doplatok na cenách elektriny 15 mil. eur, pardon, 30 mil. eur počas pätnástich rokov. Dokopy 450 mil. eur, skoro pol miliardy. A viete, kto vlastní bratislavské PPC? Finančná skupina Penta.
Ak by nebolo odvážnych ľudí v energetike, ktorí ma na to upozornili, tá novela zákona, alebo možno niektorého z kolegov, je dnes schválená, podpísaná, účinná. To bolo v čase, kedy štrajkovali lekári o mzdy v školstve (reakcia z pléna), a vláda im povedala: "Chcete 50 mil. eur? By sme vám to," učitelia, pardon, "by sme vám to strašne radi dali, ale nemáme, konsolidujeme, nedá sa." Ale finančnej skupine Penta 30 mil. po 15 rokov - no problem.
A to je problém, o ktorom chcem hovoriť, o ktorom som hovoril a o ktorom budeme hovoriť aj v rozprave, že pokiaľ budú finančné skupiny a oligarchovia takto drancovať krajinu, a nehovorím to s radosťou, dopadneme ako Grécko.
Chcem vám prečítať jeden citát z Gorily, ktorý, si myslím, že je kľúčový pre pochopenie toho, kvôli čomu sa kauza Gorila neposúva ďalej. Citujem: "Fakt je taký, že my Fica financujeme osem rokov. Ťažko si teraz predstaviť, že Fico vyštartuje proti nám v niečom, čo by malo trestnoprávny rozmer."
Ak v tejto krajine budú fungovať jednotlivci a skupiny, ktorí majú dlhodobo pocit, že stoja nad zákonom a nič sa im nemôže stať, dovtedy na Slovensku nebudú mať navrch bežní ľudia.
Táto schôdza je dôležitá. Je dôležitá aj z toho pohľadu, kto na nej vystúpi, aj z toho pohľadu, kto na nej nevystúpi. Pretože je najvyšší čas, aby sme kvôli našim občanom a našim deťom hovorili vážne o tom, že táto krajina sa stáva krajinou ukradnutou, krajinou, ktorá je ukradnutá nám, našim deťom, kde nevládne ani vláda ani červená, ani zelená, ale kde vládne pár vybraných oligarchov. A kvôli tomu je nezamestnanosť a životná úroveň a zdravotníctvo a školstvo a životné prostredie.
Ďakujem veľmi pekne, pán predseda. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo, pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky. Ctené dámy, vážení páni, dovoľte mi predniesť informáciu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť o výsledku prerokovania návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k postupu špeciálneho prokurátora Slovenskej republiky pri vyšetrovaní kauzy Gorila (tlač 1618).
Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k postupu špeciálneho prokurátora Slovenskej republiky pri vyšetrovaní kauzy Gorila pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 1635 z 9. júna 2015 na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Taktiež určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť, aby pripravil informáciu o výsledku prerokovania uvedeného návrhu.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť prerokoval návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k postupu špeciálneho prokurátora Slovenskej republiky pri vyšetrovaní kauzy Gorila na svojej 76. schôdzi dňa 15. júna 2015. Výbor neprijal platné uznesenie, keďže navrhnuté uznesenie nezískalo potrebný súhlas požadovanej väčšiny poslancov podľa § 52 ods. 4 rokovacieho poriadku, za návrh hlasovali 5 poslanci, proti hlasoval 1 poslanec, hlasovania sa zdržali 6 poslanci. Z celkového počtu členov výboru 13 bolo prítomných 12.
Iné výbory o uvedenom materiáli nerokovali.
Pán predseda, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu k predmetnému bodu rokovania.

8.
Vážený pán predseda parlamentu, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dnes mám premiéru. Je to prvýkrát, čo mám možnosť vystúpiť pred plénom Národnej rady Slovenskej republiky. Tejto možnosti si veľmi vážim a pristupujem k nej s pokorou. Na strane druhej ma veľmi mrzí tá skutočnosť, že moje prvé vystúpenie v Národnej rade Slovenskej republiky sa odohráva za takýchto okolností.
Vzhľadom na moju neskúsenosť vystupovať v Národnej rade Slovenskej republiky bude moje vystúpenie v niektorých poslancoch možno vyvolávať dojem, že sa snažím zákonodarný zbor poúčať. Ale toto nie je určite mojím cieľom. Mojou úprimnou snahou je vecne a argumentačne vysvetliť zákonné dôvody, prečo som sa dvakrát ospravedlnil za svoju neúčasť na Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť.
Vážený pán predseda parlamentu, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dvakrát som sa nezúčastnil rokovania Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť, pričom svoje zákonné dôvody mojej neúčasti som uviedol vo svojich listoch adresovaných predsedovi Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Ubezpečujem vás, že ani v jednom prípade dôvodom mojej neúčasti nebola neúcta k parlamentu, resp. pohŕdanie poslancami, tak ako to bolo viackrát prezentované médiami a médiám a verejnosti zo strany niektorých poslancov. Dnes som sa rozhodol vystúpiť na tejto mimoriadnej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky zvolanej k prerokovaniu bodu "Postup špeciálneho prokurátora Slovenskej republiky pri vyšetrovaní kauzy Gorila" v snahe vám podrobne objasniť zákonné dôvody mojej neúčasti vo výboroch, a to v dňoch 12. a 20. mája 2015. Vzhľadom na túto skutočnosť bude moje vystúpenie vecné, argumentačné a nie v rovine pocitov a emócií.
Snaha orgánov Národnej rady Slovenskej republiky požadovať od špeciálneho prokurátora informácie získané pri výkone dozoru nad zákonnosťou vyšetrovania vo veci pracovne označenej ako kauza Gorila je v rozpore s ustanoveniami viacerých právnych noriem.
Podľa § 26 ods. 1 písm. h) zákona 154/2001 o prokurátoroch a právnych čakateľoch sa prokurátorovi výslovne zakazuje zdržať sa verejného vyslovovania svojho názoru na prípady, ktoré nie sú právoplatne skončené. Povinnosť poskytovať informácie o trestnom konaní vyplýva pre orgány činné v trestnom konaní z ustanovenia § 6 Trestného poriadku, podľa ktorého orgány činné v trestnom konaní informujú verejnosť o trestnom konaní poskytnutím informácií v primeranom rozsahu, avšak s obmedzeniami stanovenými v tomto samotnom ustanovení, a to prostredníctvom oznamovacích prostriedkov. Národná rada Slovenskej republiky ani jej orgány určite medzi oznamovacie prostriedky nepatria.
V tejto súvislosti je potrebné poukázať aj na príslušné ustanovenia zákona 211/2000 o slobodnom prístupe k informáciám, ktoré tiež obmedzujú zverejňovanie informácií z prípravného konania, a to konkrétne v § 11 ods. 1, ak sa informácie týkajú rozhodovacej činnosti orgánov činných v trestnom konaní, teda prokurátorov a policajtov vykonávajúcich vyšetrovanie alebo skrátené vyšetrovanie. Je nepochybné, že za takúto rozhodovaciu činnosť je potrebné považovať nielen samotné vydávanie procesných rozhodnutí, ale aj opatrení a pokynov prokurátorov vydávaných v rámci výkonu dozoru v záujme ďalšieho smerovania prípravného konania vrátane pokynov na vykonanie jednotlivých vyšetrovacích úkonov, ako aj spôsobu ich vykonania.
Samotný zákon o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 neumožňuje žiadať od ktoréhokoľvek prokurátora vykonávajúceho dozor nad zákonnosťou vyšetrovania v prípravnom konaní, teda ani od špeciálneho prokurátora v takomto postavení, informácie o stave konania, o jednotlivých vykonaných úkonoch, úkonoch, ktoré sa plánujú vykonať, o spôsobe ich vykonania a tak ďalej.
Kompetencia Národnej rady vo vzťahu k orgánom prokuratúry a jej predstaviteľom je daná hneď v niekoľkých ustanoveniach. Konkrétne sa jedná o ustanovenie § 2 ods. 2 písm. k), podľa ktorého rokuje o správe generálneho prokurátora o stave zákonnosti v Slovenskej republike.
Ďalším ustanovením je § 53, podľa ktorého má generálny prokurátor právo zúčastňovať sa na schôdzach výborov a zároveň je povinný podať vysvetlenie, správu alebo potrebné podklady, ak ho o to výbor požiada. Generálny prokurátor si môže na schôdzu výboru vybrať odborníkov a požiadať predsedu výboru, aby im udelil slovo.
Ďalším ustanovením je § 128, podľa ktorého môže Národná rada a jej výbory žiadať správy okrem iných aj od vyšších štátnych funkcionárov, medzi ktorých patrí generálny prokurátor ako najvyšší predstaviteľ prokuratúry, a o otázkach patriacich do ich pôsobnosti. Špeciálny prokurátor ako podriadený generálneho prokurátora však do okruhu osôb povinných vyhovieť požiadavke o podanie správ nepatrí.
Napokon je tu ustanovenie § 131 ods. 1, podľa ktorého sa do programu schôdze Národnej rady zaradí hodina otázok, v ktorej okrem iných ústavných činiteľov aj generálny prokurátor odpovedá poslancom na ich aktuálne otázky v rámci svojej pôsobnosti.
Z týchto ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady, čiže § 2, § 53, § 128 a § 131, v spojení s ustanoveniami § 11 a § 55c zákona o prokuratúre síce vyplývajú určité všeobecné kontrolné mechanizmy vo vzťahu k činnosti Úradu špeciálnej prokuratúry, ale prostredníctvom generálneho prokurátora, avšak nie kontrolná právomoc voči špeciálnemu prokurátorovi, a to ani inému ktorémukoľvek prokurátorovi v konkrétnej trestnej veci.
Je pritom nepochybné, že Národná rada Slovenskej republiky ako najvyšší štátny orgán v sústave štátnych orgánov je povinná riadiť sa ústavnou zásadou, že štátne orgány môžu konať iba spôsobom, ktorý im umožňuje Ústava Slovenskej republiky a zákony, na rozdiel od občana, ktorí môžu konať všetko, čo ústavou ani zákonmi nie je zakázané.
Z uvedeného je teda zrejmé, že od špeciálneho prokurátora, ale ani od žiadneho iného dozorového prokurátora sa nemôže žiadať vysvetlenie, prečo sa v konkrétnom trestnom konaní postupovalo určitým spôsobom, prečo sa urobili alebo neurobili určité procesné úkony.
Napriek tomu z programu mimoriadnej schôdze, ako aj schôdze výboru pre obranu a bezpečnosť vyplýva, že predmetom vypočutia špeciálneho prokurátora mal a má byť jeho postup pri vyšetrovaní kauzy s pracovným názvom Gorila. Je zrejmé, že toto vypočutie má byť vedené tak, aby z neho vyplývalo naliehanie na špeciálneho prokurátora, aby postupoval určitým spôsobom, prípadne aby bolo kritikou jeho práce pri výkone dozoru nad uvedenou vecou.
Špeciálny prokurátor, ako aj každý iný prokurátor je pri výkone dozoru nad zachovávaním zákonnosti v prípravnom konaní plne autonómny a nezávislý, pričom sa riadi výlučne zákonom, konkrétne ustanovením § 230 Trestného poriadku, v rámci ktorého môže policajtovi dávať záväzné pokyny na vyšetrovanie, ktoré je policajt povinný rešpektovať. Môže zrušovať jeho uznesenia, ak sú nezákonné alebo neopodstatnené, ako aj vykonávať ďalšie oprávnenia vo vzťahu k policajtovi v zmysle uvedeného ustanovenia.
Spôsob výkonu dozoru prokurátora môže hodnotiť výlučne nadriadený prokurátor, ktorý je v zmysle ustanovenia § 54 ods. 2 písm. a), § 55 ods. 2 zákona o prokuratúre generálny prokurátor, ktorému špeciálny prokurátor zodpovedá za výkon svojej funkcie.
Účasti špeciálneho prokurátora na schôdzach pléna a výborov Národnej rady bránia aj ustanovenia § 11 ods. 3 a § 16 zákona o prokuratúre, podľa ktorých generálny prokurátor svoju pôsobnosť vo vzťahu k Národnej rade vykonáva osobne, teda problematiku prokuratúry v zákonodarnom orgáne prezentuje a prokuratúru zastupuje výlučne generálny prokurátor.
Odhliadnuc od vyššie uvedených zákonných prekážok brániacich účasti špeciálneho prokurátora na schôdzi výboru a pléna Národnej rady v súvislosti s výkonom dozoru v konkrétnej veci je potrebné poukázať aj na jeho povinnosť zachovávať mlčanlivosť vo veciach, o ktorých sa dozvedel v súvislosti s výkonom svojej funkcie, ak nebol tejto povinnosti zbavený zo zákona, konkrétne podľa § 26 ods. 3 zákona o prokuratúre a právnych čakateľoch. Zbaviť ho povinnosti zachovávať mlčanlivosť v zmysle tohto ustanovenia je oprávnený výlučne generálny prokurátor.
Záverom možno poukázať aj na ďalšie ustanovenie zákona o prokuratúre, z ktorého je zrejmé, že o problematike činnosti Úradu špeciálnej prokuratúry môže Národnú radu informovať len generálny prokurátor. Je to ustanovenie § 55c tohto zákona, podľa ktorého správu o činnosti Úradu špeciálnej prokuratúry, ktorá je súčasťou správy o činnosti prokuratúry, podáva generálny prokurátor a nie špeciálny prokurátor. Aj z tohto ustanovenia vyplýva, že problematiku Úradu špeciálnej prokuratúry v Národnej rade prezentuje generálny prokurátor ako najvyšší predstaviteľ rezortu a nie špeciálny prokurátor ako vedúci len jednej organizačnej zložky Generálnej prokuratúry, ktorou je Úrad špeciálnej prokuratúry.
Ďalším dôvodom mojej neúčasti bola tá skutočnosť, že trestná vec s pracovným názvom Gorila bola už v minulosti predmetom politického boja, a to pred voľbami roku 2011, a v súčasnosti sa ukazuje, že aj v tomto období táto trestná vec sa začína používať v predvolebnom boji, a ja sa odmietam zúčastňovať na týchto politických hrách.
To boli podrobne vysvetlené zákonné dôvody, prečo som sa zúčastnil, a nemohol sa zúčastniť dvakrát Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť.
Po oboznámení sa s odôvodnením podaného návrhu na zvolanie mimoriadnej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý spracoval pán poslanec, musím uviesť, že ak tento disponuje podozrením, resp. dôkazmi, že pri výkone dozoru v konkrétnej trestnej veci s pracovným názvom Gorila porušujem príslušné zákonné ustanovenia, resp. disponuje inými dôkazmi o mojom protiprávnom konaní v súvislosti s výkonom dozoru, tak už dávno mohol na mňa podať trestné oznámenie. Viackrát som ho k tomu vyzval, aby podal na mňa trestné oznámenie.
Na strane druhej pánovi poslancovi nič nebránilo v tom, aby požiadal generálneho prokurátora Slovenskej republiky, tak ako som už hore uviedol, o preskúmanie zákonnosti postupu špeciálneho prokurátora ako dozorového prokurátora v trestnej veci Gorila.
To sú jediné dva možné, zdôrazňujem, zákonné postupy, ako celú vec riešiť.
Počas posledných týždňov sú médiám a verejnosti neustále podsúvané nepravdivé informácie o tom, že moje kroky ako dozorového prokurátora v danej trestnej veci vytvárajú vážne podozrenia, že mojím zámerom nie je razantne kauzy vyšetriť, ale skôr zmariť jej vyšetrovanie. Ako dôkaz týchto tvrdení sú médiám a verejnosti neustále podsúvané skutočnosti o mojom znemožnení výsluchu terajšieho riaditeľa Slovenskej informačnej služby a ďalšieho príslušníka Slovenskej informačnej služby.
V tejto súvislosti musím uviesť, že po vydaní uznesenia o začatí trestného stíhania dňa 9. januára 2012 ako jeden z prvých svedkov vypočutých v tejto kauze bol vtedajší riaditeľ Slovenskej informačnej služby, a to pán Mitrík. Tento výsluch bol vykonaný v režime utajenia, a to pod najvyšším stupňom prísne tajné, a to z dôvodu obsahu tohto výsluchu. Samozrejme, že s obsahom tohto výsluchu vás nemôžem informovať, pretože by som porušil svoje zákonné oprávnenia.
Na základe tejto skutočnosti preto neexistuje žiaden zákonný ani iný dôvod na to, aby k tým istým otázkam bol opätovne vypočutý terajší riaditeľ Slovenskej informačnej služby, pretože na všetky otázky, ktoré boli položené, pán Mitrík už vo februári roku 2012 odpovedal.
Opätovne musím zdôrazniť svoju snahu, že po skončení vyšetrovania tejto predmetnej veci sám požiadam generálneho prokurátora Slovenskej republiky, aby ma zbavil mlčanlivosti, a zároveň ho požiadam aj o možnosť vystúpiť pred poslancami Národnej rady Slovenskej republiky, kde podrobne objasním všetky skutočnosti ohľadne priebehu vyšetrovania, záverov vyšetrovania a kde im zodpoviem aj všetky otázky.
Keď som napádaný, že bránim vyšetrovaniu a že v podstate marím nejakým spôsobom vyšetrovanie svojím postojom k výkonu svojich oprávnení ako dozorového prokurátora, dovolil by som poskytnúť len pár údajov, štatistických údajov, ktoré sa týkajú vyšetrovania kauzy s pracovnými názvom Gorila.
Celkovo bolo v tejto kauze od toho 9. januára 2012 vedených 20 trestných konaní, z toho je 13 skončených, 7 je stále živých, kde trestné stíhanie pokračuje. Základná trestná vec, v ktorej bolo vydané uznesenie o začatí trestného stíhania 9. januára 2012, ku dnešnému dňu má celkovo zhruba 45-tisíc strán. Tých zvyšných ostatných vecí celkovo je dohromady asi 15-tisíc strán. Ku dnešnému dňu bolo celkovo vykonaných 650 výsluchov svedkov. Bolo spracovaných 297 rôznych dožiadaní a žiadostí o súčinnosť, z toho 12 právnych pomocí do zahraničia.
Pýtam sa, je to málo? Je to naozaj zametanie veci pod koberec alebo nejakým spôsobom nevykonávanie si celej práce celého tímu a zároveň aj dozorujúceho prokurátora? Ja sa domnievam, že tu o nejakej nečinnosti alebo zametaní kauzy pod koberec sa nedá ani hovoriť, ani uvažovať.
Chcel by som len na záver ešte jednu takú poznámku, že naozaj úprimnou snahou jednak mňa ako dozorujúceho prokurátora, ale aj všetkých ľudí, ktorí sú zaradení do špecializovaného trestného tímu, je spraviť všetko pre to, aby kauza Gorila bola objasnená, aby sa v tejto kauze postupovalo zákonne, nestranne, ale rozhodne nedovolím a ani nikto z tímu nechce, aby sa do tejto kauzy vnášala politika a politikárčenie.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne. A ďakujem aj za možnosť reagovať s faktickou, lebo pán predseda sa tak zarazil, že či vôbec sa dá, alebo nedá, tak som rád, že sme sa zhodli, teda vedenie sa zhodlo, že sa dá reagovať na pána špeciálneho prokurátora.
A, pán špeciálny prokurátor, kto vás platí? Štát. Štát vás platí. Vás neplatí Lidl. Keby vás platil Lidl, keby ste niečo urobili, tak vás zavolajú do tej ich centrály a tam by ste šli vysvetľovať. Najvyššia možnosť, kde môžte ísť niekde niečo vysvetľovať, je parlament, ak vás platí štát, ak vás platia občania.
A ja nenamietam to, čo ste vy hovorili, že máte aj nejaké zákonné parametre k tomu, že ako informovať – neinformovať. Ale, pán špeciálny prokurátor, my sme vás nepozvali. My sme vás predvolali. A vy vysielate aj signál do spoločnosti, že tu existujú dve skupiny obyvateľstva. Pre niekoho by to možno bola česť, že ide do parlamentu niečo vysvetľovať. Vy ste dvakrát arogantne odmietli prísť na výbor. Na tom výbore ste mali prísť len kvôli štábnej kultúre. Ja som to tu už nie raz, nie dvakrát hovoril, anglickú kráľovnú by utiahol jeden kôň, ťahajú ju štyri. Vy ste nám dvakrát poslali list. Vy ste kľudne sa mohli posadiť pred nás a presne toto, čo ste povedali tu, ste mohli povedať aj nám. A bolo by to vecne príslušnejšie. Vy vysielate signál, ten veľmi nezdravý signál, o ktorom sa tu bude hovoriť, načal to už aj pán kolega, že tu je niekto nad zákonom, nad niečím.
Toto je parlament. Na to, aby vznikli parlamenty, pretiekli potoky krvi. Nie u nás, my sme ho dostali zadarmo, preto sa k nemu tak správame. Ak vás parlament predvolal, ak vás parlament platí prostredníctvom štátneho rozpočtu, tak je vašou povinnosťou tam prísť a informovať, prečo o niektorých skutočnostiach nemôžte informovať tak, ako by prípadne bol záujem niektorých poslancov.
To namietam v tejto veci. A naozaj to namietam, lebo ten signál je mimoriadne nezdravý, ktorý ste vyslali do spoločnosti. To namietam a budem namietať.

Ďakujem. Mňa v tejto veci, tak ako ste hovorili úvodom, veľmi v súčasnom stave netrápilo zákonné nastavenie, prečo ste neprišli dvakrát na výbor a podobne, ako kolega Hlina hovorí, ste mali možnosť niečo vysvetliť, ale ste tu pred plénom parlamentu a hovorili ste o tom, že vystupujete prvýkrát v parlamente a nebude to politické.
Toto bol par excellence politický prejav, pretože tie podstatné veci, a to je, čo všetkých nás zaujíma, prečo jedného člena Slovenskej informačnej služby nezbavíte mlčanlivosti, ste sa nedotkli jedným jediným slovom. Povedal ste, ja som čakal na ten, nejaké zákonné nastavenie, prečo nemôžete chodiť pred výbory, ale čakal som na to, ako sa postavíte k tomu, že je tu svedok, ktorý by mohol minimálne osvetliť to, ako spis Gorila vznikol, či je autentický, alebo nie, čo je podstatné, zaznelo to niekoľkokrát v úvodnom slove, a vy ste sa tejto téme aj vo vašom z môjho pohľadu úvodnom slove absolútne vyhol.
Hovorili ste o tom, že vypovedal šéf informačnej služby v roku 2012 a nevidíte dôvod, aby vypovedal nový, o tom sa môžeme sporiť. Ale prečo, to by mňa najviac zaujímalo, nezbavíte mlčanlivosti člena SIS, ktorý vie potvrdiť autenticitu spisu? Toto je podstatné z môjho pohľadu a vy ste sa podľa mňa veľmi politicky, a keď sa chcete vyhnúť politikárčeniu, vyjadrite sa k tejto veci. Toto zaujíma aj mňa a myslím, že viacerých z tohto pléna.

Ďakujem za slovo. Ďakujem za možnosť vypočuť si vás, pán špeciálny prokurátor, a všetka teda česť vašej práci, ale niekoľko dôležitých otázok a poznámok.
Po prvé. Základná otázka, keď som vás pozorne počúval, prečo to, čo ste povedali tu, ste odmietli povedať na výbore, kde ste si spokojne mohli zvoliť a požiadať o režim vyhradené, dôverné, prípadne iný utajený režim, a tam ste odmietol, tu ste priamo požiadali, odmietli, tu ste požiadali o vystúpenie. Nerozumiem tomu.
Druhá vec. Národná rada Slovenskej republiky vás volí, to znamená, je povinná vás kontrolovať, sme váš kontrolný orgán, a preto chceme, chceli sme naozaj bez nejakého politikárčenia na odborne príslušnom výbore túto vec prebrať spokojne aj mimo dosahu médií. Dneska je to už politikárčenie, pretože je to na verejnosti.
Tretia vec je, neviem, pán predseda výboru pre obranu a bezpečnosť veľmi nevidel tie zákony a ich výklad tak ako vy, pretože neodmietol zvolať tú schôdzu. On ju zvolal a potom prečítal vaše ospravedlnenie. A následne dokonca ešte poslanci za vládnu stranu SMER neodsúhlasili program. To znamená, príde mi to také, skôr ako procedurálny problém, než zákonný, alebo neochota.
A nakoniec, no dobre, v prípade, že nie ste podľa zákonov vraj povinný prísť, tak potom tu máme dobrý dôvod na to, aby sme zmenili legislatívu a spravili to tak, aby to, čo sme povedali, že teda keď vás volíme, aby sme vás mohli aj kontrolovať, aby v tom neboli nejaké pochybnosti a naťahovačky, ale mohli sme jasne dať občanom signál, že tieto veci chceme otvorene prebrať, príslušne, odborne, vecne, aby sa tie veci posunuli dopredu.
Ďakujem.

Pán špeciálny prokurátor, väčšinu vášho vystúpenia ste venovali tomu, prečo tu nemôžete vystupovať. Inak to tvrdí aj Jaroslav Haščák. Tvrdili ste, že zákon o prokuratúre zakazuje verejné vyslovovanie názorov. Veď práve kvôli tomu výbory častokrát bývajú neverejné a častokrát aj s účasťou prokurátorov, príslušných prokurátorov, či to bolo v kauze Glance House, keď prišiel pán Trnka, či to bolo v kauze tureckého kamiónu za môjho pôsobenia, keď so mnou prišla vtedajšia príslušná prokurátorka Generálnej prokuratúry. Vtedy boli rovnaké zákony a na základe iniciatívy niekedy aj poslancov vládnej väčšiny, vtedy opozície, sa konalo.
Tvrdíte, pán špeciálny prokurátor, že ste vypočuli v rámci vyšetrovania 651 svedkov. Len toho jedného jediného, ktorý celú operáciu spustil, ktorý bol vo vedľajšom byte, toho ste nevypočuli.
A dovoľte mi aj jednu poznámku. Vôbec, vôbec nie som rád, že táto schôdza prebieha, a vôbec nie som rád, že takýmto spôsobom postupuje šéf špeciálnej prokuratúry. Poznáme sa dlhé roky. Ako minister spravodlivosti som zriaďoval Úrad špeciálnej prokuratúry. Vôbec nie som rád, vôbec nie som rád, že takýmto spôsobom v súčasnosti vedenie špeciálnej prokuratúry koná alebo nekoná, ale nemôžem, ak sa takéto veci dejú, mlčať. Bol by som oveľa radšej, keby sme riešili iné veci.

Ďakujem pekne. No, pán špeciálny prokurátor, ja som si vypočul vaše vystúpenie, dosť sa opakujeme v tých faktických poznámkach. Ja tiež nerozumiem, že prečo ste toto všetko, čo ste tu dnes predniesli, neprišli povedať nám na výbor. Aký je rozdiel medzi rokovaním branno-bezpečnostného výboru a rokovaním pléna Národnej rady Slovenskej republiky? Ja tam nevidím žiaden rozdiel.
Vy ste nás dokonca informovali aj o určitých krokoch a o určitej stratégii, ktorú ste vykonali, napríklad o tak závažnom kroku, že bol vypočutý bývalý riaditeľ SIS pán Mitrík. Prečo ste toto neprišli povedať na výbor? Takisto ste vylíčili, koľko trestných konaní v Gorile bolo dodnes vykonaných: 650 výsluchov svedkov, 297 dožiadaní. Toto všetko ste mohli prísť a mali ste to prísť povedať na výbor.
Ale musím povedať, tak isto ako moji predrečníci, že ste sa vyhli medializovaným informáciám o vysvetlení medializovaných informácií o tom, že prečo ste nezbavili mlčanlivosti pána Holúbeka ako kľúčového svedka kauzy. Pretože tieto informácie ja osobne pokladám za kľúčové, nie to, či bol vypočutý pán Mitrík, alebo nebol vypočutý. A ja som presvedčený, že o tomto ste možno v utajenom režime na branno-bezpečnostnom výbore mohli, mali a boli povinný nás informovať.
Mňa osobne ste nepresvedčili, pán špeciálny prokurátor, o vašej úprimnej snahe, aby bola Gorila vyšetrená.
A jednu poznámku si dovolím ešte na koniec. Ste povedali, že vy vlastne nechcete sa stať súčasťou politického boja, preto ste neprišli na výbor a preto ste prišli až sem. Ja si práve myslím, že týmito krokmi, ktoré ste urobili, ste sa súčasťou toho politického boja stali a stali ste sa tou súčasťou celkom dobrovoľne.

Ďakujem pekne. Pán špeciálny prokurátor, vy ste garantom zákonnosti vo svojej pôsobnosti a treba povedať, že do vašej pôsobnosti patria okrem iného a v tomto prípade veľmi dôležité trestné činy korupcie. A zhodneme sa asi na tom, že korupcia je jeden z najhorších faktorov, ktorý ničí túto krajinu, a teda občania, máte priamy vplyv na to, ako občania vnímajú spravodlivosť, zákonnosť a aj vyšetrovanie korupcie.
A treba povedať teraz nasledovné. Je nepochybné, že zákonným prostriedkom, ako vy môžte komunikovať, je správa o činnosti prokuratúry za rok napríklad 2014, ktorú predniesol vo výbore pán generálny prokurátor a prednesie ju aj tu. V tejto správe vaša časť týkajúca sa korupcie obsahuje dva odseky, 12 riadkov, jednu tabuľku, nič viac. Z toho celého vyplývajú dve veci: pokles korupčných trestných činov v minulom roku oproti roku pred tým, pokles, a to, že korupcia je predovšetkým v zdravotníctve. Nič iné z tejto vašej časti nevyplýva.
Toto je nedostatočné, toto dáva jasný signál, že vy nemáte záujem vyšetrovať korupčné trestné činy, alebo vyšetrujete iba to, čo sa vám páči, alebo to, čo je vhodné. A toto nie je práca hodná špeciálneho prokurátora, ktorý bol zvolený v tomto parlamente.
Ja budem žiadať prostredníctvom výboru, aj som to urobil dnes a urobím to ešte raz, doplnenie tejto správy, aby sme vedeli, v akom stave je vývoj, aký je trend korupcie, pretože všetci vieme, viete to určite aj vy, že korupcia na Slovensku je a určite sa nepohybuje v desiatkach či stovkách prípadov, ako tvrdíte vo svojej jednoduchej tabuľke.

Ja prvý raz vidím živého špeciálneho prokurátora, oceňujem vašu neľahkú prácu, aj ďakujem vám za ňu, aj vašim kolegom, iste to neni ľahké.
Ale máme teraz správu generálneho prokurátora, pred chvíľou pán Kadúc o tom hovoril, je to komplexná správa, už druhý rok si ju všímam, veľmi precízne vypracovaná, naozaj, táto dnešná má 102 strán a tam teda tie témy hlavné, ktoré sa najmä vás týkajú, sú prakticky neni spomenuté, to znamená Gorila vôbec, schránkové firmy, ich majitelia, daňové raje, obrovské úniky, podvodnícke verejné obstarávanie, strácanie peňazí v eurofondoch, o korupcii ani nehovorím, nemajetkové ujmy, to je tiež téma, ku ktorej v pléne sa k tomu vrátime. Všetko sú to témy vaše a vy tam máte v tejto správe päť a pol strany, veľmi stručné, prakticky nič, skoro, neviem, jak to vaši ľudia vypracovali, ale dajme možnosť aspoň parlamentu povedať, čo sa u vás deje. Určite sa tam veľa deje, je to rizikové povolanie. Ešte raz vám zaňho ďakujem, ale sa mi zdá, že vaše výsledky málo prezentujete ako v parlamente, tak aj vo verejnosti, čiže potom bežia fámy a mnohí vám krivdia určite vo vašich výsledkoch. Ale troška je to aj vaša vina, že vaši hovorcovia alebo hovorca, alebo vy sám nevystúpite častejšie a nevysvetľujete, „o co, o co kráčí“.
Ďakujem pekne.