52.schôdza

Ďakujem pekne za slovo. No, vážení kolegovia, zvolali ste si schôdzu ku Gorile a počas vystúpenia pána poslanca Galka tu bolo osem vašich kolegov, a to počítam i pani podpredsedníčku, ktorá viedla schôdzu, a teda tu musela byť.
Mala som dojem, pán poslanec Galko, že ste si nezapamätali, k čomu bola dnešná schôdza zvolaná a o čom by sme mali rokovať. Téma podľa pozvánky bol návrh skupiny poslancov na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k postupu špeciálneho prokurátora Slovenskej republiky pri vyšetrovaní kauzy Gorila (tlač 1618).
Prečo ste teda nehovoril o kauzách, ktoré táto Gorila obnáša? Slovenské elektrárne, privatizácia teplárne, Transpetrol, privatizácia letiska Bratislava a ďalšie, ďalšie. Viac ako pol hodiny ste nám tu tlačili do hlavy nejaké kauzy špeciálneho prokurátora Kováčika. Dokonca sme sa dozvedeli, že aj viete, čo je na švédskej ambasáde vo Švédsku uložené v obálkach. Mám pocit, že ste sa to dozvedeli asi pri odpočúvaní vašich kolegov, ktoré ste realizovali počas vášho ministrovania.
Viete, ja si myslím, že v tých obálkach môžu byť fotografie z vášho kurzu angličtiny na výlete, ktorý ste si urobili na Maltu, či kde ste to bol?
A ešte, škoda, že odišla pani podpredsedníčka Jurinová, chcela by som ju poprosiť, keď bude druhý raz viesť schôdzu, aby upozornila kolegov k téme, o ktorej rokujeme, aby nenechávala vykecávať k kdečomu inému.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Skúsim postupne odpovedať.
Pán poslanec Šuca, no jasné, že toto nebola odborná diskusia, ktorú sme chceli na výbore, lebo na to, aby ste diskutovali, potrebujete mať aj nejakého oponenta, toto bolo vystúpenie v rozprave. Pokiaľ by pán špeciálny prokurátor Kováčik na výbor prišiel, tak tam by, samozrejme, mohla prebehnúť diskusia.
Chcem ale zdôrazniť, a to je aj odpoveď pre pani Košútovú, že toto nie je mimoriadna schôdza ku Gorile ako k takej, ale k postupu špeciálneho prokurátora, ktorý vyšetruje túto Gorilu. Pani Košútová, vám, mi nezostáva nič iné, len poďakovať za zvyšok intelektuálneho vášho príspevku, ale pri všetkej úcte, s vaším dovolením, na tie ďalšie veci nebudem reagovať.
Čo sa týka pána Jarjabeka, vy ste, vy ste povedali, že, že ma ubezpečujete, že nič sa nezjaví večer v médiách. Vy to viete zabezpečiť? Že sa tam nič nezjaví? No ja si to pozriem, asi áno, že sa tam nič nezjaví.
Ale teraz vážnejšie, pán kolega, my máme celkom dobrý vzťah, prosím vás, nespochybňujte to, čo som tu rozprával o tom dievčati. To je mimoriadne vážna vec. Je to mimoriadne vážna vec, som veľmi podrobne informovaný o všetkom, čo sa prihodilo za ten rok, a môžem vám povedať, že by ste to nepriali nikomu, ani dcére, ani neterke svojho najväčšieho nepriateľa. Chcem vás veľmi požiadať a zároveň poprosiť, aby sme to nespochybňovali. Bolo to niečo hnusné, bola to jedna obrovská špinavosť a má to na svojich paprčiach špeciálny prokurátor.
To som si pokladal za povinnosť povedať a v zásade je to všetko, čo som chcel, všetko, čo som chcel povedať.
Ďakujem pekne.

90.
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Milé kolegyne, milí kolegovia, ako jeden zo spolunavrhovateľov tejto, tejto schôdze by som si dovolil naozaj krátko zopár postrehov, ktoré podľa mňa ešte nezazneli, a jedna z nich je možno ten politický dopad, ktorý je tu spomínaný. Slovo politika sa, bohužiaľ, a politici sa veľmi sprofanovali aj práve vďaka takýmto kauzám alebo rôznym naťahovačkám. Ja osobne teda som v Národnej rade Slovenskej republiky od marca 2012 a dalo by sa povedať, že Gorila alebo teda tá kauza, alebo škandál mal dopad práve na tieto voľby, ale zdá sa, že taký neproporčný. Že ak sa objaví kauza, v ktorej sú namočení zástupcovia, nazvem to, terajšej opozície a zástupcovia terajšej vlády, tak tým opozičným to uškodí a tých vládnych to vynesie hore. To je otázka aj zamerania, aj reflexie voličov a s tým, s tým sa treba, treba nejak, nepoviem, že zmieriť, ale treba to vnímať ako, ako realitu.
Správne, ako povedal pán poslanec Galko, táto téma je dnes postup špeciálneho prokurátora pri, pri vyšetrovaní kauzy Gorila. A ja ešte zopakujem jednu vec. Ma tak až prekvapilo, že skúsenejší kolegovia, špeciálne z KDH, až tak zaváhali, keď som tvrdil vo faktickej poznámke, že my ho volíme, tak sme si to naozaj pozreli, lebo ja dám na tých múdrejších a skúsenejších, naozaj mi ho volíme v tajnej voľbe, už to tu bolo jasne spomenuté viackrát, myslím, že 15. mája 2014, zhruba pred rokom, sme ho volili, teda ja som ho osobne nevolil, ale dostal tých spomínaných, myslím, 92 hlasov. Čiže je úplne legitímne, že ho aj kontrolujeme.
Veľakrát sa hovorí o tom, že nie sme vyšetrovatelia a nemáme zasahovať do vyšetrovania. Samozrejme, a na našom branno-bezpečnostnom výbore sa veľmi časti práve stretávame s vecami, ktoré sú, ktoré sú vyšetrované, týkajú sa obrany a bezpečnosti našej krajiny, rôznych dopadov. Nič nechceme vyšetrovať, chceme kontrolovať. Nás volia občania a my ako zástupcovia občanov, ako zástupcovia ľudí potom dávame ďalej, delegujeme nejakú právomoc aj tým, že, že volíme špeciálneho prokurátora a on je preto nami kontrolovaný.
Z takéhoto dôvodu sme spolu s ďalšími kolegami na branno-bezpečnostnom výbore iniciovali stretnutie. Veľakrát sa tieto výbory uskutočnili. A ja by som chcel možno tak objasniť pre tých, ktorí, ktorí to možno až tak nesledovali, a pre kolegov, ktorí nie sú z tohto výboru, že prebehlo to tak zvláštne. Ja som zažil prípad, keď pán premiér ešte pred nejakým, relatívne už dosť dlhým časom hovoril o tom, že má informácie o tom, čo sa deje na prokuratúre, vyjadroval sa v súvislosti s voľbou generálneho prokurátora ešte pred tým, ako ste zvolili pána Čižnára, a ja som tu cítil teda, že to je vážna vec, ak pán premiér má takéto informácie, nech príde ich prezentovať na výbor pre obranu a bezpečnosť. Niekoľkokrát sme sa to takto pokúsili urobiť, ale poslanci SMER-u na výbore vždy výbor zablokovali. To znamená, buď nejak obštrukčne neprišli a, pochopiteľne, bez nich je výbor neuznášaniaschopný, alebo teda neodhlasovali program.
Musím povedať, že politicky to chápem, že si chránite premiéra, ako hokejisti si chránia brankára. Ale vôbec nerozumiem tomu, prečo takýmto spôsobom chránite pred kontrolou špeciálneho prokurátora. Naozaj sa mi zdá postup teda výboru pre obranu a bezpečnosť pod vedením jeho predsedu pána poslanca Bašku taký zvláštny. Pretože keď sme sa prvýkrát zišli, tak, tak bolo, bolo povedané, že ani teda neschválime program a potom akože niekedy po výbore tak neoficiálne bol prečítaný ospravedlňujúci list. No, pán špeciálny prokurátor tu dnes dôvodil, že vlastne podľa zákona on ani nemôže a nemusí prísť, tak v tom prípade pán predseda, keď vyhodnocoval tie zákonné dôvody takisto, tak nemal ten výbor zvolať, ak je to proti zákonu. Ale evidentne on ho zvolal a potom len, len tak obštrukčne neschválili program, čím prikryli úplne zbytočne podľa mňa politicky ospravedlnenie pána špeciálneho prokurátora.
Veľmi podobne sa to opakovalo aj v druhom prípade, a to bol dôvod, prečo sme preniesli túto diskusiu sem. A, čuduj sa svete, pán špeciálny prokurátor zrazu zmenil názor, a to, čo mohol povedať medzi, myslím, je nás tam trinásť, medzi trinástimi poslancami branno-bezpečnostného výboru za zatvorenými dverami bez médií, tak príde a tuto bude rozprávať do celého sveta, do celého Slovenska všetkým poslancom. Akoby na požiadanie kontrolného orgánu, ktorý hovorí, nechce prísť, ale potom si to rozmyslí alebo s niekým sa poradí a príde a začne hovoriť o týchto veciach.
Viete, aj toto si myslím, že prináša takú, takú konfrontáciu, také napätie, aj takú nedôveru. To je normálna vec. To, že sa pýtame, ja sa stretávam s ľuďmi a oni sa pýtajú: Prečo ten, prečo ten pán zo SIS-ky nevypovedá? Prečo ho nezbavia mlčanlivosti? Veď, veď už všetkým to lezie na nervy, nech sa to proste vyšetrí. Tak bolo to naozaj, nebolo to naozaj, tak my sa na to pýtame úplne legitímne. My nechceme zasahovať do vyšetrovania.
Viete, riešili sme všeličo možné. Poviem úprimne, mali sme výbor, však vieme, že sa to dialo kvôli tomu, že či bývalý pán prezident bol na poľovačke, nebol na poľovačke, samozrejme, za zatvorenými dverami, nič sme nevynášali von, pochopiteľne. Tu sú vážne veci. Občania sa na to pýtajú. My poslanci ich zastupujeme, a preto sa na to pýtame v ich mene. Takže sme očakávali, že pán Kováčik príde, a boli sme prekvapení. A skutočne, keď je teda z hľadiska interpretácie problém, tak treba potom aj jeho zaradiť medzi tie osoby, ktoré sú povinné prísť na predvolanie, na požiadanie výboru. A teda budeme určite v tejto, v tejto veci budeme konať.
Takže zopakujem. My ho volíme, preto ho aj kontrolujeme a vôbec nám neprekáža, že je nezávislý. Aj nezávislý orgán môže niekto kontrolovať. A to, že mu položíme nejaké otázky, na ktoré on podľa svojho uváženia a podľa možnosti zákona odpovie, na tom nie je žiadna závislosť, žiadne vnucovanie, naopak, si myslím, že teraz vykazuje a budí podozrenie, že nie je nezávislý vo svojom konaní, čo mi bolo veľmi ľúto. Na druhej strane on nás môže vyšetrovať, resp. byť činný v trestnom konaní, čo si myslím, že by bolo veľmi dobré, keby to naozaj tak prebiehalo, keby skutočne bez ohľadu na to, či opozícia, vláda, ktokoľvek, minulí, bývalí ministri vlády, aby proste boli subjektmi, alebo teda tými, tými, ktorých niekto vyšetruje ako každého jedného občana tejto krajiny. Ak sa preukáže vážne pochybenie alebo škoda, alebo trestný čin teda, tak aby za to znášali následky.
Viete, veľakrát sa tu tak nejak možno, možno navzájom až tak napádame, že ty máš ísť do basy, ty máš ísť do basy, mali by sedieť. Ja neprajem nikomu, žiadnemu človeku, žiadnemu ani tu, aby išiel do väzenia, je to naozaj vážna vec. Ale viac si prajem spravodlivosť, skutočnú spravodlivosť, objektívnu spravodlivosť, ktorá potom aj ľudí vedie k tomu, že si uvedomujú, že naozaj je dôležité konať v každodennom živote spravodlivo.
K tomu, nechcem to zľahčovať, ale dobre sa to potom pamätá, jeden taký malý, malý fórik. Chlapík, taký mierne pod parou, prichádza na Úrad vlády a hovorí, že či by sa mohol stať ministrom mora. Oni hovoria: "Ministrom mora? Veď more u nás nemáme." A on hovorí: "A spravodlivosť áno? Veď máme ministerstvo spravodlivosti."
A ľudia to naozaj takto veľakrát vnímajú. Že, že spravodlivosť tu nie je, a pokiaľ naozaj nebudú aj bez ohľadu na to, aký post zastávajú, všetci ľudia znášať dôsledky, tak je to len fiktívne.
Prečo, prečo tieto veci prinášame do parlamentu? Parlament je na to, aby sa o tom hovorilo. Keď nie na výbore, tak v pléne. Treba tieto veci vyniesť na svetlo Božie, treba povedať, pomenovať to, čo sa pomenovať má, ak sú nejaké podozrenia, treba ich vyvrátiť. Aj na to mohol odpovedať pán, pán špeciálny prokurátor.
Tak ako spomenul už pán poslanec Galko, toto plénum nie je úplne ideálnym priestorom na nejakú vecnú diskusiu, ktorá by na výbore bola iná, a vieme, že tam častokrát býva iná a býva aj vo vyhradenom režime. Tuto je, samozrejme, viac, viac politická, viac mediálna a pán špeciálny prokurátor, bohužiaľ, odišiel a už na naše otázky neodpovedá, čo by bolo iné na výbore. Takže my by sme uprednostnili radšej ten výbor a tam by sme sa teda chceli spýtať tie veci, prečo nezbavil mlčanlivosti toho príslušníka SIS, prípadne ďalšie.
Ľudia si zaslúžia poznať pravdu a zaslúžia si naozaj spravodlivosť. Preto sme tu, ja vás chcem naozaj všetkých povzbudiť, aby sme to nevnímali naľavo, napravo, ale aby naozaj táto vec dala ľuďom nádej, že sa môžu tieto veci vyriešiť, vyšetriť, urobiť tak objektívne a spravodlivo.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Ja dve poznámky by som si dovolil.
Richard sa pýtal, že prečo SMER postupoval na branno-bezpečnostnom výbore tak, ako keby bol špeciálny prokurátor takpovediac ich. To znamená, že prečo ho politicky prikryli. No preto, lebo on je ich. Lebo im zamietol a naďalej zametá pod koberec všetky kauzy, ktoré sa čo len obtrú o stranu SMER. Takže z toho dôvodu. Pri tých mnohých smeráckych kauzách, ktoré som pomenoval vo svojom vystúpení a riešil ich práve špeciálny prokurátor Kováčik, sa to jednoznačne preukázalo.
A druhá poznámka k tomu, čo si povedal. Máš pravdu, táto platforma rokovania, to nie je miesto na nejakú vecnú diskusiu alebo na nejakú odbornú diskusiu, ale zasa na druhej strane aspoň sme niekedy svedkami takých duchaplných myšlienok, aké tu napríklad predviedla pani Košútová a pán Šuca, a to si myslím, že tiež môže splniť svoj účel.
Ďakujem pekne.

Pán poslanec, vy ste povedali jednu vetu zase. No budí podozrenie, že je, budí podozrenie, že nie je závislý. No ako sa niekto môže voči takejto vete brániť? Tak alebo je závislý, alebo je nezávislý. A keď máte nejaké podozrenie, no tak predsa sú na to nejaké úkony, ktoré môžete spraviť, aby ste si to dokázali alebo nedokázali. Vy ste vypustili takúto vetu, nechali ste to vo vzduchu a spochybnili ste vlastne, okamžite ste spochybnili špeciálneho prokurátora, ktorý akú má možnosť, aby sa bránil, alebo akú má možnosť, aby vám dokázal to alebo ono? Tak to povedzte! To, že príde alebo nepríde na výbor, alebo proste čo má urobiť?! Alebo tomu špeciálnemu prokurátorovi veríte, alebo neveríte. Povedzte to otvorene a nepustite takúto hmlu do vzduchu, lebo tu naozaj niet obrany, to proste nie je, to nie je korektné. Ďakujem.

Budem vlastne reagovať len na pána Jarjabka. Skúsim v takom dialógu. Ja si myslím, že je to úplne korektné. Ja som nepovedal len tak do vzduchu a do hmly, že budí podozrenie. Ja som povedal, že ak niekto postupuje takým spôsobom, že to vyzerá, že sa nedá. (Reakcia z pléna.) Áno. Áno, ale v tom kontexte, že ak nepríde na výbor a potom zrazu príde do pléna s tou istou vecou, ktorú vlastne odargumentoval, že preto nemôže prísť na výbor, kde to mohlo byť v utajenom režime, tak naozaj to budí podozrenie.
A chcem povedať jednu vec. Ja si vážim osobne každého človeka, aj pána Kováčika, ale politikom sa neverí, politici sa kontrolujú a my sme tu ako Národná rada od toho, aby sme ho kontrolovali. My sme nechceli ho prísť pozvať na výbor pred súdny tribunál, ale položiť mu úplne legitímne otázky, ktoré mňa ako poslanca Národnej rady sa pýtajú ľudia, oni sa potom opýtajú úplne legitímne: Čo vy tam robíte? Však ty sa ho môžeš opýtať, ty si ho môžeš privolať. A my to urobíme, on to odmieta, potom zrazu príde do pléna, a to nie že ja si myslím, ale to u ľudí budí podozrenie, oni mi to hovoria.
Čiže ja neobviňujem jeho, že nie je nezávislý, ale že takýto postup vzbudzuje to podozrenie. Daj, Bože, aby bol nezávislý a spravodlivý. Ja sa z toho budem tešiť. Ale sme tu od toho, nie aby sme verili len na základe tvrdenia, ale aby sme kontrolovali, a keď sa to podozrenie vyvráti, radosť bude na mojej strane. Ja budem rád, ak sa to vyvráti, ale na to treba podniknúť nejaké kroky a vystaviť sa nejakej konfrontácii.
Ja keď ako učiteľ alebo aj ako politik sa vystavím otázkam ľudí, ktoré nie sú dopredu pripravené na nejakej diskusii v triede, a odpoviem im, tak tí ľudia posúdia, či som hodnoverný, alebo nie som hodnoverný. Mne sa stalo niekoľkokrát na výbore, že prišli ľudia, odpovedali na otázky, a napriek tomu, že ja som mal podozrenie, tak ja som bol spokojný po výbore. A bol by som rád aj teraz. Bohužiaľ, tuto sa to nedá úplne dotiahnuť do konca, lebo to nie je úplne to pravé orechové.
Ďakujem.

Vážený pán podpredseda, vážení kolegovia, už všelikto mi hovorí, čo sa do toho miešaš, buď ticho. A nebudem, no. Tú schôdzu sme zvolali preto, že nás táto téma, samozrejme, zaujíma a, myslím, nielen opozíciu, ale aj koalíciu zaujíma, pretože je to téma otvorená. A takých tém je veľa otvorených, netýkajú sa len koalície alebo len opozície, a teda slovenskí ľudia sa pýtajú, kde je pravda. A veľmi často mnohé veci odsúvame a proste dostratena, to všetci vidíme.
Mne sa tiež zdá to, že keď som to raz podpísal, aby sa to o tom tu hovorilo, a nie aj moji kolegovia, ale viacerí, tak by niekto mal vystúpiť a povedať, prečo to vlastne podpísal, no. Tak mňa nikto s tým nepoveril, ale cítim sa ako zaviazaný pár slov povedať a vlastne to nebudú ani moje otázky, ale bude to ľudí z ulice, ktorí čakajú na to, že niečo sa pohne a že niekde sa spravodlivosti zadosťučiní.
Ja som prišiel do tohto parlamentu v roku 2012, vtedy Gorila vlastne už bežala, bolo nejaké uznesenie, že každý polroka sa bude o nej tu hovoriť, tri-štyrikrát sa o nej hovorilo, bolo to veľmi, by som povedal, až, až také trápne, až troška aj urážlivé pre parlament, lebo vlastne tu sa vyskakovalo, vykrikovalo, správa bola veľmi strohá, veľmi jednoduchá, vyšetruje sa, bude sa vyšetrovať, zas to išlo dostratena. Proste som sa divil, že vlastne aj z opozície už všetci rezignovali a nepripomínali to uznesenie, že každý polroka by sa malo o tom debatovať, tak teraz sme to trocha ako snáď pripomenuli, no. V 2016 končíme a mnohé veci sa nedotiahli, tak ja by som aspoň do smrti sa rád dozvedel, že jak to vlastne bolo a kde teda je pravda.
Nakoniec to, že tu pán špeciálny prokurátor bol, nebolo zbytočné, napríklad on povedal niektoré veci, ktoré sú zaujímavé. To, že bolo 13 ukončených káuz, to som prvý raz počul, by ma zaujímalo, ktoré ukončené kauzy boli, či niekto bol potrestaný, niekto nebol oslobodený, to je úplne tak potichučky, nič sa o tom nehovorí. Sedem pokračuje káuz, tiež by ma zaujímalo vlastne, ktoré sú tie kauzy, ktoré pokračujú, a teda aká je nádej, že sa raz aj skončia. To, že 45-tisíc stránok spisu už existuje, tak to je už šílenstvo, to je tiež nová informácia. To, že 650 výsluchov svedkov, 12 právnych pomocí zo zahraničia a tak ďalej, to sú informácie, že to beží. Len proste beží, beží zajac a stále ho chytáme za chvost a stále nám uteká. Čiže toto nás musí mrzieť, že znova sa vráťme k tomu, objektívne skúsme posúdiť, kde je pravda, čo sa ešte dá v tom urobiť, napríklad ešte v tomto volebnom období sa ešte niečo udialo, veľmi sa obávam, že sa moc neudeje.
Mojou bolo, dôvodom, prečo som sa aj prihlásil, bolo to, že som čítal správu generálneho prokurátora, už som sa to tu v jednej poznámke snažil povedať, to je dobrá správa, komplexne posudzuje, čo sa tu v kriminalite vlastne deje.
Ináč špeciálny pán prokurátor tam mal päť a kúsok strany veľmi suchej a takej veľmi, by som povedal, všeobecnej a v celej správe generálneho prokurátora ani slovo o Gorile, teda už keď nie o Gorile, tak o korupcii, vôbec nič o verejných obstarávaniach podvodných, o mnohých iných veciach, daňových rajoch, schránkových firmách. To sú veci, ktoré každého zaujímajú, každý vidí, že neni to férové a vlastne v správe GP vlastne o tom prakticky nič nebolo a takisto v správe špeciálneho prokurátora. Ale tá správa špeciálneho prokurátora už niekoľko rokov je veľmi suchá a ja neviem, prečo by nemohol viac povedať o svojej činnosti a predstaviť svoj úrad aspoň parlamentu. Ale to som už sám, myslím, že som už aj povedal.
No, napríklad tie nemajetkové ujmy. Tak musí nás to mrzieť, keď tuná pán Mičovský, ktorý tu bojuje za lesníkov veľmi kvalifikovane, naraz ho niekto vraj súdi, to som sa teraz dozvedel, o 100-tisíc euro za to, že tam nejaký zmanipulovaný tender. Lebo však jasné, že drevo sa vyváža von vo veľkom, teraz som bol pred pár dňami, včera vlastne, v Demänovskej doline, je tam krásna tabuľa, že lykožrút, boj proti lykožrútom pomocou európskeho tohto, a vykácané dva-tri pre J&T, lyžovačka nejaká, tak lykožrút, vlastne tak bojujú proti nemu, že tam vykácu dva kopce, a takých kopcov tam už bolo desať vykácaných, no. Čiže 100-tisíc dostane za to? Politik, niekto naňho povie, že je to a to, vzápätí chce vyhrať tiež milióny doslova, a pritom naozajstná obeť trestného činu nedostane temer nič. Ja som to už tu spomínal. Vnúčika mi zabilo pri nehode, osem rokov sme sa súdili o to, aby 3 300 euro dostal ako veľmi odškodné za to, že vlastne zomrel proste zavinením úplne druhej strany. Čiže to je, to sú právne nonsensy absurdné, ktoré už nechcem tu zdôrazňovať, ale tiež sa patrí, či to by nás malo zaujímať, aby sa také veci nekonali.
No, ja poviem teraz snáď jednu vetu, ktorá trocha s tým nesúvisí, ale predsa s tým súvisí, ale za to ma všelikto nebude mať rád. Ale to, že tých neobjasnených Goríl tu beží veľmi veľa a že sme si už na to vlastne zvykli, že sa to neobjasní, že ide to dostratena, no. Slovensko si na toto zvyká už, by som povedal, 60 a 15, 75 rokov. Že proste veci sa udejú a nikoho nepotrestajú. Je to také až, by som povedal, prekliatie Slovenska, že to takto je, no. Slovensko je, áno, naozaj aj národ holubičí, aj trpel, aj všetko toto, ale pritom tieto veci, ktoré spomeniem, nerobili ani Marťania, ani Rusi, ani Nemci, ani Maďari, ani Češi, ani nikto, ale robili naši ľudia, ktorí porobili veľa zlého, a pritom išlo to dostratena, spraví sa vždy čiara, išlo sa ďalej, no. Tak nechcem pripomínať Židov a všetko, čo s tým súviselo, nechcem pripomínať eštebákov, normalizátorov a tak ďalej, dnešných kapitalistov, ktorí prepúšťajú ľudí, vytunelujú fabriky. Ale tých kolaborantov s fašizmom, arizátorov, eštebákov, udavačov, likvidátorov reholí, kulakov, učiteľov a tak ďalej, tu bolo veľmi, veľmi veľa, vlastne nikomu sa nikdy nič nestalo. Tu bolo 70-tisíc nespravodlivo odsúdených politických väzňov, boli tu normalizátori po roku 1968, ktorí 20 rokov odstavili veľkú skupinu ľudí, a nič, celkom sa im nič nestalo. Po novembri ´89 v našom holubičom národe rýchlo vystriedal egoizmus, nadšenie vystriedalo egoizmus, závisť a nenávisť.
Daniel Hevier, spisovateľ, povedal, a možná som to tu už niekedy povedal: "Revolúcia v roku ´89 nás všetkých oslobodila, duchovne založených k duchovnu", a teraz prepáčte za výraz, "a hajzlov k špinavostiam. Vyústilo to do súčasného mafiánskeho kapisocializmu." Tu končí Daniel Hevier. A teda, bohužiaľ, tie Gorily pokračovali straníckymi privatizáciami, korupčnými aférami, klientelizmom a vždy sa všetko vlastne vyriešilo hrubou čiarou, no.
Pamätáte si aj na prvé privatizácie ´94-95, keď tie rozdiely, ktoré vtedy vznikli, sa už nikdy nedohonia tými podnikateľmi, ktorí naozaj pracujú, fachajú. Tam to vlastne začalo, keď naše striebro, VSŽ, sa odovzdalo pár minút pred koncom vlády do rúk iných a tak to pomaly išlo a dneska je VSŽ tam, že ani futbalový zväz, futbalový klub v Košiciach nevedia podporiť. Ale bola tam Nafta Gbely, bolo tam milión privatizácií, boli tam rôzne udania, ktoré sa vlastne ani novými vládami nikdy nepotvrdili a žiadna vláda si s tým prsty nelámala. Pamätáte si veľmi dobre na tie prípady, no.
To ma mrzí teda a ja som tu nedávno povedal, ako sa privatizovalo. Človek, ktorý bol pri tom, tri strany, jeden riadok, jeden podnik a teraz tých pár ľudí, čo tam sedelo, nechcem povedať, že gadžov, Ferovi áno, Mišovi nie, Janovi áno, tomu hento, za jeden deň bolo všetko privatizované, rozdané kamarátom, od ktorých sme mohli čakať nejaké revanše. Čiže toto tiež je zlo, ktoré sa pred nami valí, ktoré sa nikdy nepotrestalo. A tie podniky mnohé sa vytunelovali, mnohé sa predali, mnohé išli do krachu a potom sa predali a tak ďalej. Čiže to je naša vina, Slovenska, ktorú nás, aj Gorila je na konci toho alebo niekde v strede, by som povedal.
Málo sa tu hovorí o príčinách toho všetkého, že je nedostatok morálky, zlá výchova ľudí, ich nevhodný výber. A už vyšetruje sa to temer desiaty rok a to už troška veľa, no. Napríklad nikto tu nespomínal, v akej sme to veľmi sa pýtali, tak existujú Gorilie nahrávky, alebo neexitujú? Voľakedy sme hovorili, stratili sa, určite existujú, no, ticho je o tom. Ja by som sa rád dozvedel, či existujú. Určite existujú.
A potom otázka, jako je možné, že finančné skupiny naozaj získali taký vplyv nad politikou a ekonomikou? Česi okolo toho majú teraz veľa diskusií, to určite príde aj sem, o tom sa tu tiež relatívne málo hovorilo.
Vážení, záverom čo povedať, no. Slovensko je šokované tým, že vlastne na každú kauzu, na každý prípad, ale aj zahraničný, sa objaví desať článkov proti, desať článkov za. A vyberte si. Žiadne analýzy, ktoré by troška informovali tých ľudí, jeden platený tými a druhý tými, a tak píše, aby svojim majiteľom novín, televízii sa zavďačil. Čiže troška musíme aj my ľuďom otvárať oči, že teda kde je tá pravda. Nie všetci sú zlodeji, ani v tomto parlamente, ani vo vláde, ani v spoločnosti. A teraz týmto pádom, že je to takto polarizované, tak vlastne všetci vyzeráme ako zlodeji, ktorí kradnú, a proste všetci sú politici lumpi.
Ja chcem, to je troška také kresťanské, ale to som presvedčený hlboko svojím životom, že každý ukradnutý cent sa raz vráti a padne na toho človeka, a veľmi tvrdo padne. Čiže darmo ste si privatizovali alebo zobrali, alebo neviem čo, nebude to, ako my hovoríme, Božie požehnanie na tom, ale aj ľudsky sa to tomu človeku vráti a veľmi na to doplatí, potom darmo bude kričať. A to, že nepotrestané zlo sa vracia, stále to je tuná Božia pravda.
Lev Tolstoj povedal raz takú vetu, tu to ešte dokončím, ale to všetci iste poznáte, je to vo Vojne a mieri a tá veta znie takto: "Ak sa zlo spojí, aby robilo zle, tak aj dobro sa musí spojiť, aby bojovalo proti zlu." Tak tuná chcem zdôrazniť, ten boj ide nad národy, strany, štáty, rodiny a ide dokonca nad jednotlivcov a blížia sa voľby, a teda ten vyhrá, kto sa pokúsi Slovensko zjednotiť. A určitá aliancia proti tým lumpom by tu mohla a mala byť, lebo fakt, že tak to ide dole vodou a tých káuz sa kopí a ľudia nám to spočítajú, keď nebudú nikomu absolútne veriť. A to je chybou, lebo iný systém momentálne nemáme ako, ten je zlý, ale proste lepšejší nateraz nikto nevymyslel, hoci by ho vymyslieť mal.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pán kolega, ja sa s tebou, samozrejme, ja vnútorne súhlasím, čo si povedal, že može sa nedožiješ, že by sa kauza Gorila vyšetrila. Lebo ja keď som tu, už teraz bude, neviem, či chvalabohu, či bohužiaľ, piaty rok 5. 7. 2015, čo mám tú česť byť v Národnej rade a čo som pochopil, že tu si nevieme vážiť čas. My si tu nevieme vážiť čas, ktorý nám medzi prstami uniká, a mnoho vecí, tak ako si povedal, dostratena hrubou čiarou nevyšetrí sa, necháme to tak.
No, zlo sa bude šíriť vtedy, keď dobro bude mlčať, s tebou musím súhlasiť, a dobro sa musí spájať, kto chce ísť za dobro, tak nech ukáže. Len u nás to je tak, že máme menšie zlo, väčšie zlo, menšie dobro, väčšie dobro. Desatoro čo hovorí? Nie že nepokradneš iba toľko. Nepokradneš! Nie že nezosmilníš iba toľko. Nezosmilníš! Nie že cti otca, matku svoju iba toľko. Na tristo, päťsto generácií ju cti! No len u nás, žiaľ, mne sa zdá, že žijeme len veľmi farizejský život. A pokiaľ sme veriaci a, žiaľ, aj medzi nami však je tu kopu veriacich aj v parlamente, tak nech si každý potom začína od svojho svedomia spytovať, čo vlastne tu robí, aká je brázda vyoraná v tej vinici Pánovej, ktorá by tu mala byť vyoraná na slovenskom národe.
Takže dúfam, že raz sa dožijeme aj normálnych, by som povedal, že pomerov, ktoré v tomto parlamente budú vládnuť tak, že pravda bude pravdou, zlo bude zlom a všetko bude pomenované správnym slovom.
Ďakujem pekne.

102.
Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, je mi cťou, že vedie teraz schôdzu pán Číž, verím, že sa budeme chápať v tom, že idem v zmysle rokovacieho poriadku.
Som cez víkend, takú zaujímavú myšlienku, že nemal som čas pripraviť si krátky prejav. To znie zvláštne, ale ináč je to tak. Na to, aby ste si pripravili krátky prejav, potrebujete čas. A ja som nevenoval čas príprave môjho prejavu, pretože som si nebol istý, či vôbec táto schôdza bude. Hej, do poslednej chvíle proste sme nevedeli. Keby som bol vedel, tak by som tomu venoval čas a by sme to stihli za sedem minút, teraz negarantujem. Možno desať (zasmiatie sa rečníka), možno jedenásť, neviem. Ale budem sa snažiť byť stručný.
Môj vzťah ku Gorile je, myslím, že, teda ja ho vnútorne pomenujem, dobre? Tak nebudem, povedal by som, že by ste ho mali poznať. Prečo by ste ho mali poznať, ja vám poviem teda.
Keď vznikali tie protesty, tak kráľom zástrčky na Námestí SNP, starý generál Sun-c´ povedal dvetisíc rokov dozadu: "Keď chceš boj vyhrať, musíš byť tam." A my máme kontrolu nad Námestím SNP, teda iba nad zástrčkou. Ak chce niekto spraviť nejakú akciu na Námestí SNP a chce mať dobrú zástrčku a nechce vybavovať zložito, je lepšie sa dohodnúť s nami. A na tom aj pohorela celá Gorila, lebo najskôr sa otáľali, potom nás poprosili o zástrčku, potom niekto im tam namietol, že musia byť hrdinskí a robiť nepolitickú politiku, potom nemali zástrčku, potom nemali zvuk a tak to celé dopadlo. Ale to hovorím položartom. Hej, to je proste, naozaj chcel som tým povedať, že mňa to fascinovalo. Fascinovalo ma to, že tí ľudia sa zozbierali. To, že chceli svetový mier, už bolaotou chybou, a preto to vlastne aj zakapalo, jak to zakapalo. Ale to, že došlo k tomu vzplanutiu, bola fantastická vec. To bola fantastická vec. A mal som to, mimoriadne silne som to prežíval a tešil som sa tomu, že to nastalo.
Keď ma tu zvolili, tak ja som dvakrát neviem akým zázrakom, ale možno to bolo v tej eufórii, že ešte doložme tej pravici, dvakrát prešlo hlasovaním, aby bola správa o Gorile v parlamente, ktorí ste si všimli, ktorí nie. Bola to síce, fakt, že formálna záležitosť, ale aspoň sa držal oheň na pahrebe, hej. Už keď som chcel žiadať o tretiu, tak vtedy sa to vyhodnotilo, že čo je moc, je veľa, tretia nebude. A nebola.
Proste celé to už zakapalo a myslím, že pri tej druhej, keď sme o tom debatovali, tak som tu spravil takú skúšku správnosti s pánom Kaliňákom, tu sedel a som sa ho spýtal, že či poruším nejaký zákon, keď pustím časť tej nahrávky. A Kaliňák takto na mňa pozeral, že podľa toho, ktorú časť. Asi mal na mysli to, že keď by som hocičo iné pustil, nevadí, ale keby som pustil tú časť, v ktorej sedel premiér Fico, údajne, podľa toho údajne, mám si dávať pozor na slová, pre mňa za mňa ma zažalujte, v tom spise, kde sedel Fico, že keby som asi pustil tú, tak vtedy by som asi porušil.
Nespomínam ju náhodne, tú nahrávku. Ja som sa tej záležitosti venoval. A naozaj tá nahrávka je traumou našej spoločnosti. Je traumou našej spoločnosti. Tá nahrávka je v hľadáčiku záujmov. Tá nahrávka je atómovým kufríkom, proste tá nahrávka má silu, má cenu. Proste tá nahrávka má vysoký kurz. A viete, ako ju zbezcenníte? Tým, že ju zverejníte. Proste jediná šanca, ako zbezcenniť túto nahrávku, je ju zverejniť. A na to vyzývam.
Ja som vyzýval pred ix, teda dva roky možno je to dozadu, som apeloval na ľudí, ktorým by prípadne záležalo na tejto krajine, že nech ju nejakým spôsobom zverejnia. Nič sa neudialo. Tri mesiace dozadu, a tu to aj zopakujem, sme dali ponuku, že sa nám podarilo zozbierať, nie ja, lebo to je veľká suma, ale podarilo sa zozbierať alebo je pripravená suma 100-tisíc euro, vážení, tí, ktorí počúvate na peniaze, je pripravená, tu za týmto pultom tu deklarujem, a keby som to neurobil, tak mi môžte potom povedať, že moje slovo stojí za fajku tabaku, je pripravených 100-tisíc euro pre tých, ktorí si s nami dohodnú systém, ako to chcú, ale proste tá nahrávka sa zverejní.
Ja viem, že to je málo. Ja viem, že to je málo. Ja viem, že išli rádovo väčšie sumy na to, aby sa nezverejnila tá nahrávka. Rádovo väčšie sumy. Rádovo väčšie sumy, ale jak sa hovorí, jeden nikdy neviem. Možno sa niekto ulakomí aj na túto malú sumu. My nemáme šancu. A to zase nikto nemôže spravodlivo požadovať, aby niekto nageneroval takú sumu, aby prebil nejakú inú ponuku, ktorá umlčala nahrávku.
Tento záujem je vedený úmyslom, dobrým úmyslom zbezcenniť túto nahrávku. Jej zverejnením sa stane bezcenná. A nikto už s ňou nebude vyhrážať, nikto už s ňou nebude vydierať, táto krajina zhodí svoje okovy a vzlietne jak ten orol z tej bájnej, lebo teraz je zviazaná. Každý tu každého vydiera. Prosím vás, tu o slobode, nechcem komentovať niektoré príspevky, ktoré tu dneska zazneli, vedel by som o tom niečo svoje povedať. Pomohlo by to tej krajine, keby to takto dopadlo.
Oceňujem prístup kolegu pána Lipšica, že proste má stále chuť a vôľu a dohľadáva tie skutočnosti, ktoré znova a znova refrešujú celú tú záležitosť, ktorá je odsúdená na zapadnutie. To znamená, že začal akcentovať tú skutočnosť, že špeciálny prokurátor odmietol vypočuť, ak to teda správne poviem, pána Holúbeka, človeka, ktorý to videl, hej, človeka, ktorý to videl. A to je, teraz poďme rozprávať, prosím vás, vy ste z tohto urobili pomaly spovedné tajomstvo. Naozaj, spovedné tajomstvo hovorí, že za žiadnych okolností, za cenu exkomunikácie a zbavenia nemôže nikto vyzradiť nejaké, vy ste z tohto urobili spovedné tajomstvo. To znamená, že ste povýšili niečo, že niekto potvrdí niektoré skutočnosti, na úroveň, normálne ste to dostali do takýchto, do takýchto polôh. Len otázka stojí, či je to namieste, či nie.
Ja rozumiem tomu, že príslušníci tajných služieb sú v inom režime. Ja tomu rozumiem, že musia o niektorých skutočnostiach, o ktorých sa dozvedia, tomu rozumiem. Ale potom sú okolnosti, ktoré menia uhol pohľadu, tak by som povedal. A toto je skutočnosť, ktorá mení uhol pohľadu, a ak niekto bol vedľa toho bytu a videl a spoločnosť to považuje za vážny problém, tak by malo byť podľa mňa tou pohnútkou toho, aby sa ten uhol pohľadu na túto skutočnosť zmenil.
Áno, aj mňa ako kolegu Lipšica vyrušuje to, že špeciálny prokurátor odmieta zbaviť mlčanlivosti, alebo respektíve SIS-ka odmieta zbaviť mlčanlivosti pána Holúbeka a oni ho odmietajú vypočuť. Ja už ani neviem to všetko, jak sa procesne formálne volá. No proste máte niekoho, kto to videl, máte niekoho, kto to počul, a nechcete to dať na papier. Hej, lebo keď je to na papieri, už s tým treba niečo robiť.
A ja viem, že vy to ustojíte, lebo ste dostali zabezpečenie alebo ubezpečenie, že sa to mediálne ustojí. Že proste to bude v poriadku. Ani ja si nepomáham, ani Lipšic si nepomohol, že tu skáče, hryzie a že proste, lebo tu už to funguje proste tak. Čo je kúpené, je kúpené a všetko bude upratané. Kto pôjde vonku, pôjde vonku. Kto bude počúvať, pôjde vonku, kto nebude počúvať, nepôjde vonku. Možno sa o ňom dozvie, ako ho zrazí auto, maximálne. Viete, že to...
Ja viem, ja viem, že vám to tu niektorým nevadí. Kľudne si to žite. Ja kvôli tomu do vankúša neplačem. Len upozorňujem, že to tejto krajine nepomôže. Toto nie je správny typ krajiny. Že toto je podľa vás a niekoho riešením.
Poviem ešte jednu takú skutočnosť, že, a možno zafrešujem, Hrad a hradné garáže je tiež vlastne taký, by som povedal, prípad toho, že kam sme to dopracovali. Ľudia vnímajú hradné garáže ako niekde, že nejaké keltské múry rozbúrali. Nie. Hradné garáže je vlastne už symbolom. Je vlastne symbolom toho, ako táto krajina funguje. A v tomto príbehu sa stretla elita. Naozaj, v kutku elita, ale dám do úvodzoviek, elitný rozviedčik Široký, elitný kachličkách Paška so submisívnym pánom Maďaričom sa stretli na jednej kope a dokázali, čo by jeden nepovedal, a vytvorili niečo, čo verím, že tie hrdé generácie, čo po nás prídu, po nás submisívnych zberačoch odpadkov zo stola, ešte prídu sem nejaké hrdé generácie ľudí, ktorí túto skutočnosť vyhodnotia ináč. Tam sa stretla tiež nejaká elita.
A teraz chcem, preto to hovorím, ja neviem, kde je aká elita. Niekto mi raz povedal, že nechajte, keď som zavesil ten banner "Skonfiškovať" na Malchárka, že nechaj ho tak, však už s ním nikto nikdy žiaden obchod neurobí, že on sa už spoločensky znemožnil. Nie je to pravda! Lebo Malchárek po tom všetkom prenajímal autá Čaplovičovi. Viete, to je to. Že proste nie je to pravda. Ani Paška svoj, po tých lapsusoch, čo nastváral, nezmizne z učebníc a z príručiek SMER-u. Práve naopak. Chodí vás učiť, vzdelávať.
A na to chcem apelovať, že ak sú ľudia spojení s príbehom alebo s kauzou Gorila, sú to nositeľmi niečoho, tak poďme ich pomenovať, či to je, ja neviem pre túto chvíľu a nebudem vynášať tak ľahko sľuby, ako niekomu z úst idú. Pravdou však je, že tá arogancia a pocit tej moci je u tých ľudí obrovský, čo sa napríklad prejavuje aj vyjadreniami typu ten lyžiarsky, čo povedal, že on ide Rakúšanov učiť, ako majú robiť. Tuná druhý vás, ten bankár, vás učí, ako nezdaňovať, hej. Haščák nás učí, parlament nás tu cvičí, čo môžme, čo nemôžme. To je prejavom arogancie, to je prejavom toho, že vlastne oni vychádzajú z toho, že si to môžu dovoliť. A asi ich niečo k tomu oprávňuje. A to ma mrzí, že keď niekto vychádza z tej premisy, že toto si dovolí povedať, to znamená, vychádza z toho, že si to môže dovoliť. A ten trend, mám pocit, že sa bude zhoršovať už len pre, a teraz to poviem už pomaly na úrovni sloganu, lebo Eva je ŠANCA.
Viete, že to sú tiež veci, ktoré nás tu prenasledujú, ak tu niekto naozaj má tú slobodu silne obmedzenú, tak ten trend je, mám pocit, že posilňujúci v tom, že na udržateľnosť tohto stavu. Už keď každý z nich si urobí jednu stranu, tak už potom neviem, že koho zápas to tu bude. Zápas ideí alebo zápas toho, že kto zaplatí drahší Dom Pérignon a tým pádom hlasovanie dopadne tak, ako má dopadnúť. To sa mi nepáči.
Ak títo ľudia urobili peniaze, a urobili ich, zvykne sa hovoriť, že za každým veľkým majetkom je zločin. Ja nehovorím, že je to tak, ale to som počul, a niečo možno na tom bude. Aj v Amerike vznikalo bohatstvo nejako. Ale zjednodušene sa zvykne hovoriť, ale deti sa učili hrať na klavíri a po francúzsky. Deti sa učili hrať na klavíri a po francúzsky, obrazne aj doslovne. A prečo to hovorím? Ak naozaj je, už veci boli ďaleko a už nevieme ich uchopiť, tak ak zaujíma nás, že či obrazne a doslovne sa tie deti učia po francúzsky a na klavír? To znamená, mení sa tá situácia? Alebo práve naopak, sú z nich ešte väčší gauneri, ako boli? To by malo byť aspoň podľa mňa pre potreby tejto krajiny do budúcna, že akú my tu klímu nastavíme, že sa uspokojíme, že proste to akceptujeme?
Ja vám to poviem na jednom príklade zatiaľ bez mien, ale dokumentuje tú skutočnosť. Ak je jedna skupina, jedna firma, ktorá patrí pod určitú finančnú skupinu, a táto firma dokázala, preto to hovorím, lebo ľudia si niektoré veci vedia predstaviť. Predstavte si cca 12 metrov štvorcových jeden záchod na policajnej stanici v Dúbravke. Má 12 metrov štvorcových, no nech, alebo desať, to je jedno, stále malý, normálny záchod. Predstavte si, že existuje výkaz práce, výkaz - výmer, tí, čo robíte v stavebníctve, kde bol preplatený, že z tých 12 metrov odviezli 5 kontajnerov, sedemkubičných kontajnerov suti. Chcete to počuť ešte raz? Z miesta 12 metrov štvorcových podpísala tá firma, vyfakturovala, a niekto to prebral, 5 sedemkubíkových kontajnerov stavebnej suti. To sa ani nedá.
A niekto povie, čo tu splietaš o nejakých kon...? Ja hovorím o tom princípe, že ten princíp pokračuje ďalej. Ak na začiatku niekoho príbehu stála divoká privatizácia, nech sa páči, ale potom už začal sa učiť hrať na klavíri, aj svoje deti, a po francúzsky alebo sa stal z neho ešte väčší lumen? Ak je niekto schopný dať do mzdového listu a niekto to podpísať, že z tejto plochy viem vyviezť 5 kontajnerov sedemkubičných, tak proste to je pre ľudí, aby si to vedeli predstaviť, toto je ten systém, toto je tá vaša pridaná hodnota?! Toto je príbeh Steva Jobsa, slovenského Steva Jobsa?!
Ja by som nemal najmenší problém obchádzať sa, aj vzdať úctu a rešpekt Stevovi Jobsovi, niekomu, niečomu, čo niekto niečo vytvoril, po sebe niečo nechal, prípadne to zdanil. Steve Jobs nebol žiaden svätý František, ale niečo po sebe nechal.
A v čom je príbeh týchto našich oligarchov? Čo je príbehom našich oligarchov? Len to, že vás poznajú? To, že ich pustíte do válova, a to, že dokážu vyviezť to, čo iný nedokáže? To, čo by Copperfield nedokázal? To, čo by nikto nedokázal? Že z malého záchodu dokážu vyviezť 5 kontajnerov suti?! Samozrejme, vyfakturovať ich a tento štát zaplatiť? To je pridaná hodnota tohto sveta, ktorý ideme žiť?! A s tým mám ja veľký problém a budem mať veľký problém, stále. Aj keď som taký maličký.
Budem s tým mať veľký problém a nemôže nikto odo mňa očakávať úctu a rešpekt, aby som vzdával ľuďom, ktorí sú schopní, ich podnikateľský príbeh je postavený na tomto. Takíto ľudia si nazaslúžia rešpekt. Darmo sa ho budú domáhať. A oni sa ho raz budú domáhať. Raz sa budú domáhať to, tej, tej úcty. A ja sa bojím, že tento submisívny porobnícky ľud, na ktorom orali tisíce rokov, je ju im schopný dať. Zdvihne svoje ubolené oči a povie: "Áno, áno, pán veľkomožný, tešíme sa, že nám tak hlboko oriete po chrbte." Ešte aj tak to môže dopadnúť.
To je sociologický, sociologická sonda do kauzy Gorila, prepáčte, pán kolega, ja sa nebudem venovať právnickej časti, lebo na tú si netrúfam, nikdy som sa tomu nevenoval, ale s kauzou Gorila sú spojené aj sociologické faktory. Sociologické faktory, ktoré vplývajú na túto spoločnosť, lebo nepredstavujeme príbeh úspešných ľudí, ktorí niečo dokázali. Nepredstavujeme príbehy ľudí, ktorí proste niečo vymysleli, vytvorili a sú úspešní. My predstavujeme príbehy lumenov, arogantných, ktorí pokračujú v tom, čo niečo nadivoko začalo, a pokračujú v tom preto, lebo im to umožňuje tento systém, tento štát sa tomu nebráni. Politici sa tomu nebránia. Spoločenská klíma a pomaly sú to hviezdy večierkov. To sú lifestylové, ja chcem povedať, lifestylové hviezdy, pomaly v tých seriáloch niektorí z nich vystupujú. To ma mrzí. To nie je cesta, to je cesta do Byzancie, to je cesta do, do, na Ukrajinu, to je cesta, s ktorou ja sa nikdy nezmierim. Táto krajina má na viac ako na to, aby ju ovládali tri, štyri, piati ľudia. Má na viac. Lebo aj keby tých päť ľudí boli svätí Františkovia odrazu a na šupu všetci, tak to nemôže fungovať, lebo nikdy to nefungovalo. Ak ste niečo zmonopolizovali takýmto spôsobom. Tie zdravé krajiny vždycky fungovali na systéme bŕzd a váh, proste zdravého podnikateľského prostredia, konkurencie, chuti byť najlepší a vôli byť najlepší. Tuná to už vôbec nefunguje.
A to je ten môj apel a s tým končím. Kováčik nech vyšetruje, deklaroval, že bude, pán špeciálny prokurátor nech vyšetruje. Možno potom bude aj otázka stáť, že čo to vlastne celé stálo. Môj odhad je 3-4 mil. eur. Podľa mňa stálo už túto krajinu vyšetrovanie kauzy Gorila. Tak potom dobre zvážte, ako tým ľuďom poviete, že za tie peniaze sa nič nevyšetrilo.
A ak si môžem dovoliť osobný odkaz pre oligarchov, nerobte z tohto, z tejto peknej krajiny Byzanciu. Nerobte z tejto peknej krajiny Byzanciu. Učte svoje deti obrazne aj doslovne hrať na klavíri a učte ich po francúzsky.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Pokiaľ ešte sledujete mienkotvorné printové médiá, možno ste si všimli, že som sa pokúsil nájsť paralelu medzi dvoma kauzami, ktorým sa venoval kolega Hlina, a to kauze Hradné garáže a kauze Gorila. Pričom tú kauzu Hradné garáže som nazval Gorilou II, ktorá sa líši od dnes diskutovanej Gorily I najmä tým, že okrem ekonomického rozmeru má aj rozmer kultúrneho barbarstva.
Kolega Hlina, ale aj viacerí predrečníci tu poukázali na to, že keby sme tu čelili len tejto jednej kauze, akokoľvek obludnej, nebolo by to také zlé, keby to nebola len špička ľadovca, ľadovca systémovej poruchy, s ktorou sa stretávame čím ďalej častejšie a takpovediac na každom kroku. A o to je tá tragédia našej doby väčšia, že naozaj tie jednotlivé kauzy, ktoré tu občas riešime a o ktorých tu občas diskutujeme, sú len akési symptómy choroby, choroby, ktorá začína naberať charakter naozaj smrteľnej choroby a epidémie.
Ďakujem.