53.schôdza

180.

Tak opäť si dovolím vystúpiť k predloženému návrhu zákona o dotáciách poskytovaných na rozvoj bývania a o sociálnom bývaní. A pri štúdiu dôvodovej správy, aj navrhovanej úpravy zákona som sa pozastavila pri slovnom spojení a pri tej ambícii navrhovanej úpravy zadefinovať kúpu nájomného bytu.

Vo viacerých ustanoveniach tohto zákona sa určujú podmienky či už pre obstaranie nájomných bytov alebo podmienky a kritériá na pridelenie dotácií pri odstraňovaní systémových porúch bytových domov, prípadne aj určené kritériá a podmienky na obstaranie technickej vybavenosti. Avšak napriek tomu, že v dôvodovej správe sa uvádza, že je ambíciou tohto navrhovaného zákona presnejšie a jasnejšie vymedziť definíciu kúpy nájomných bytov, ako som sa snažila hľadala v tomto zákone, ja definíciu kúpy nájomných bytov v takejto úprave nepovažujem za dostatočnú. Ba naopak, považujem ju za strohú a nejasnú.

Preto som si dovolila vystúpiť pri predložení tohto zákona v prvom čítaní s požiadavkou objasnenia, v akých prípadoch bude zabezpečovaná kúpa týchto nájomných bytov? Aké kritériá na kúpu nájomných bytov sa budú viazať, prípadne obmedzenia, aj čo sa týka posudzovania súladu s koncepciou riešenia bytovej politiky jednotlivých miest, prípadne vyšších územných celkov, prípadne, ak sa bude táto kúpa nájomných bytov vzťahovať aj na správcovské organizácie, správcovské spoločnosti, prípadne na spoločenstvá vlastníkov bytov? Naozaj tento účel, s ktorým sa umožňuje v zákone kupovať nájomné byty, mi nie je celkom zrejmý. Naozaj by ma zaujímalo, že ak takýto pojem sa zavádza a definuje, je to výsledkom požiadaviek aplikačnej praxe. Zaujímalo by ma, aké konkrétne prípadové štúdiá alebo konkrétne prípady sa viažu na to, aby boli upravené legislatívne a týmto zákonom. V takejto podobe naozaj definíciu kúpy nájomným bytov ja vnímam ako nepostačujúcu.

Ďakujem dopredu, keď mi to, pán minister, bližšie objasníte.

182.

Ja len úplne krátko. Pani kolegyňa, vo vyhláške je to, nech sa páči, v § 5. Všetko o dotáciách, nech sa páči, môžete si to a vo všetkých ostatných.

184.

Ja som sa neprihlásila, ani som nestihla, som ešte bola v myšlienkach. Mňa by skôr zaujímalo, že na ktoré konkrétne prípady sa to viaže? Lebo skutočne aj z praxe komunálnej poslankyne viem skôr o tom, že obec alebo možno aj vyšší územný celok vstupoval do obstarávania bytov tak, že priamo sa zúčastňoval výstavby týchto sociálnych bytov. Nestretla som sa s tým, aby bol vytvorený legislatívny priestor na kúpu nájomných bytov. Takže by ma naozaj zaujímali možno konkrétne prípady, špecifické prípady, ktoré vplývajú na túto zákonnú úpravu, pre ktoré bolo potrebné zaviesť tento inštitút kúpy nájomných bytov, ktorý z môjho pohľadu, dovolím si povedať, nie je zrozumiteľne a obsažne zadefinovaný.

186.

Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy, vážení páni, hlavným zámerom legislatívnej úpravy je skvalitnenie správy bytového fondu, najmä prevádzky, systematickej údržby, plánovania obnovy a predĺženie životnosti bytových domov prostredníctvom zavedenia minimálnych požiadaviek pre výkon činnosti správcov bytových domov. Predkladaná úprava sa nevzťahuje na správcov budov, ktoré nemajú charakter bytového domu. Jednou z podmienok zabezpečenia profesionalizácie v oblasti správy bytových domov je odborná spôsobilosť správcov, ktorá sa nadobúda absolvovaním akreditovaného odborného vzdelávania. Zároveň sa vytvára verejne dostupný zoznam správcov na účely lepšej informovanosti vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ktorí sú v pozícii spotrebiteľa. Osoby, ktoré už podnikajú v oblasti správy bytových domov, sú povinné splniť podmienky zákona do 31. 12. 2017. Ďakujem za slovo, skončil som.

188.

Vážená pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma uznesením č. 443 určil za spravodajkyňu k vládnemu návrhu zákona o správcoch bytových domov a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý aj účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa, ako spravodajkyňu vyplývajú z rokovacieho poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny výbor, výbor pre hospodárske záležitosti a výbor pre sociálne veci. Za gestorský navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 10. septembra a v gestorskom výbore do 11. septembra 2015.

Pani predsedajúca, prosím, otvorte rozpravu.

190.

(Reakcia z pléna.) A ja myslím, že to stihnem takto, lebo viac-menej budem k tomu pozmeňujúcemu návrhu do druhého čítania hovoriť potom už v druhom čítaní.

Ja nadviažem na to, čo som uviedla predtým. Mňa mrzí, naozaj, aj napriek tomu, že sa zaktivizoval pán poslanec Beblavý, že mi vysvetlí jednotlivé konkrétne kritériá a podmienky, ktoré sú spojené s vylúčením akýchkoľvek pochybností o tom, že by netransparentným spôsobom boli prideľované prostriedky na, alebo teda dotácia na kúpu nájomných bytov. Naozaj ma mrzí, pán minister, že nepovažujete možno ani za potrebné vystúpiť a k tomu uviesť to, na čo sa pýtam, lebo v podstate toto je pre nás priestor, v ktorom môžeme dostať odpovede možno aj k podnetom, ktoré nanesieme. Takže ja verím, že tá informácia, ktorú mi podá pán poslanec Beblavý, bude uspokojujúca.

Čo sa týka zákona o vlastníctve bytov (reakcia z pléna), pardon, pán poslanec Bublavý, prepáčte.

Čo sa týka samotného zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, my sme už v podstate predkladali pozmeňujúci návrh a doplňujúci návrh, ktorým sme sa snažili reagovať na najčastejšie problémy spotrebiteľov, respektíve, alebo lepšie povedané užívateľov bytov a bytových služieb. Tieto požiadavky v podstate predstavovali aj sumarizáciu hlavne z pohľadu ani nie tak zástupcov orgánov bytových spoločenstiev, ale samotných vlastníkov bytov. Tí nás viackrát upozorňovali na to, že v prípade výkonu správy v bytových domoch, či už z pozície správcovských spoločností subjektov alebo orgánov spoločenstva, v mnohých prípadoch dochádza k využívaniu aj nekalých praktík alebo dokonca k zneužívaniu dominantného postavenia voči samotnému vlastníkovi, užívateľovi bytu.

Tie podmienky, ochranné podmienky, ktorými sa on môže brániť, sú značne obmedzujúce, značne limitujúce, lebo v podstate, ak sa ocitne vlastník v nemilosti či už predsedu bytového spoločenstva alebo aj zástupcov jednotlivých orgánov, tak v podstate jediný obranný prostriedok, ktorý má, keď je nefunkčná a nečinná aj dozorná rada, je obrátiť sa na súd. A toto je výrazne odrádzajúce hlavne z toho dôvodu, že súdy sú pre slovenské obyvateľstvo hlavne pre takých osamotených Titanov vlastníkov veľkou či už časovou, finančnou alebo aj dokonca, dovolím si povedať, psychickou záťažou. To už nechcem hovoriť o tom, že čo sa týka súdnej praxe, neexistujú precedensy alebo judikáty, o ktoré by sa mohli jednotliví spotrebitelia v rýchlo sa meniacej nielen legislatíve, ale aj v rýchlo sa meniacich podmienkach na bytovom trhu, o ktoré by sa mohli teda oprieť.

Ja pre krátkosť času nebudem obšírne vystupovať k tomu, čo bolo predmetom a obsahom pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu vtedy, keď bol tento zákon naposledy v parlamente. Iba v skratke uvediem, že opäť v druhom čítaní sa budeme snažiť získať podporu hlavne vládnej strany a aj ministerstva k zákonu, kde sa snažíme presadiť zvýšenú a posilnenú ochranu pre užívateľov bytov hlavne v prípadoch, keď správcovské subjekty využívajú mnohé nekalé praktiky. Za také nekalé praktiky možno považovať aj to, že v mnohých prípadoch, keď dochádza k vyúčtovaniu bytových služieb za celý rok a na konkrétneho užívateľa bytu, vlastníka bytu sa viaže preplatok, tak tieto preplatky nie sú automaticky spotrebiteľom, užívateľom bytu vyplácané. V mnohých prípadoch sa stáva, že dochádza k výraznému omeškávaniu a v tomto smere, ak to porovnáme s povinnosťou vykonávaných úhrad zo strany užívateľov bytov, ktorými sú viazaní voči poskytovateľom energetických médií, ak nedodajú spotrebitelia alebo užívatelia v riadnom termíne, neuhradia služby týmto dodávateľom energií, tak sú prísne a rýchlo sankcionovaní. V prípade, že sa takýchto vád dopúšťajú, či už správcovské subjekty, alebo aj samotní dodávatelia týchto médií, tak naozaj veľmi obtiažne a ťažko si tieto oprávnené nároky užívatelia vymáhajú.

Rovnako to platí aj pre uplatnené reklamácie. Máme bohatú skúsenosť s tým, ako v mnohých prípadoch opodstatnené, vecne vyargumentované reklamácie ostávajú v šuflíkoch zapadnuté prachom, alebo v mnohých prípadoch vlastne nedochádza zo strany správcovských subjektov ani k dodaniu odpovedi. To už nehovorím o nejakom odbornom posúdení nanesených reklamácií a sťažností.

V tomto smere majú užívatelia bytov výrazne zviazané ruky aj preto, lebo v mnohých prípadoch, ak svoje sťažnosti prednesú či už regulačným orgánom, dozorným orgánom alebo inšpekčným orgánom, tak naozaj vo väčšine prípadov skôr, ako by našli odpovede na riešenie ich situácie, skôr ako by sa hľadali riešenia ich situácie, stávajú sa títo spotrebitelia pri uplatnených reklamáciách svedkami pingpongu a kompetenčných sporov medzi jednotlivými kompetentnými regulačnými a dozornými kontrolnými orgánmi.

Takže opäť v tom pozmeňujúcom návrhu, ktorý pripravíme do druhého čítania, bude snaha, tak ako v prípade základného basekového zákona o ochrane spotrebiteľa, uviesť zoznam nekalých marketingových praktík, ktoré mnohí dodávatelia energií alebo správcovské spoločnosti uplatňujú pri uzatváraní zmlúv alebo pri riadení a plnení výkonu správy. Našou ambíciou bude znova určiť povinnosť správcovským subjektom a dodávateľom energií, aby pri vzniknutom preplatku pre vlastníka užívateľa bytu mu bol záväzne uhradený tak, ako to platí pre spotrebiteľa voči dodávateľom, do 30 dní. Takto to taxatívne zaviesť.
No a opäť sa pokúsime v podstate v korelácii so snahou navrhnúť v zákone o ochrane spotrebiteľa inštitút mimosúdneho riešenia. Budeme sa aj v tomto prípade snažiť vytvoriť legislatívny a inštitucionálny priestor na to, aby sprostredkovatelia sporov, ktorí sú schopní a kompetentní riešiť nesúdnou, mimosúdnou cestou takéto dielčie reklamácie a sťažnosti, rôzne sporové situácie, aby bol pre tento inštitút vytvorený priestor v zákone.

Toľko z mojej strany. Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi z poverenia vlády Slovenskej republiky uviesť v prvom čítaní na dnešné rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Vláda Slovenskej republiky vypracovala predložený návrh zákona z dôvodu transpozície smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/61/EU z 15. mája 2014 o opatreniach na zníženie nákladov na zavedenie vysoko rýchlostných elektronických komunikačných sietí. Návrh zákona ďalej v oblasti európskych satelitných navigačných služieb zriaďuje a zabezpečuje činnosť príslušného orgánu verejnej regulovanej služby podľa rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady č. 1104/2011/EU a upravuje vybrané ustanovenia zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov, ktoré vyplynuli z doterajšej praxe.
Ďakujem za slovo.

4.
Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, dámy a páni, pán minister, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma uznesením č. 443 určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 351/2011 o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 1577). V súlade s § 73 odsek 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny a výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 10. septembra 2015 a v gestorskom výbore do 11. septembra 2015.
Pani predsedajúca, prosím, otvorte rozpravu.

6.
Ďakujem za slovo. Tento návrh predkladá vláda Slovenskej republiky na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky podľa článku 86 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky, na základe ktorého Národná rada Slovenskej republiky vyslovuje súhlas s medzinárodnými zmluvami, ktoré priamo zakladajú práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb. Zároveň ide o medzinárodnú zmluvu podľa článku 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, na vykonanie ktorej nie je potrebný zákon a ktorá má prednosť pred zákonmi.
Vláda Slovenskej republiky schválila návrh na uzavretie zmluvy uznesením č. 329 z dňa 19. mája 2010. Zmluva bola podpísaná dňa 12. novembra 2014 v Ammáne. Začiatkom januára 2015 jordánska strana oznámila splnenie vnútroštátnych predpisov pre nadobudnutie platnosti zmluvy.
Účelom zmluvy je vytvoriť právne podmienky na vykonanie možných leteckých dopravných služieb medzi Slovenskou republikou a Jordánskym hášimovským kráľovstvom a na prevádzku lietadiel v obchodnej leteckej doprave. Predkladaný text zmluvy je v súlade s takzvanou horizontálnou dohodou medzi Európskym spoločenstvom a Jordánskym hášimovským kráľovstvom o určitých aspektoch vykonávania leteckých dopravných služieb, ktorá bola podpísaná 25. februára 2008.
Ďakujem za slovo, skončil som.

Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, dámy a páni, pán minister, predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 1559 zo 7. mája 2015 pridelil návrh na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a Výboru Národnej rady pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor určil výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti.
Ústavnoprávny výbor Národnej rady o návrhu rokoval 9. júna 2015 a prijal uznesenie č. 612.
Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti o návrhu rokoval 11. júna 2015 a prijal uznesenie č. 423. Obidva výbory odporučili Národnej rade podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Jordánskym hášimovským kráľovstvom o leteckých dopravných službách a rozhodnúť, že zmluva je medzinárodná zmluva podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi.
Gestorský výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky podľa článku 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas so zmluvou medzi Slovenskou republikou a Jordánskym hášimovským kráľovstvom o leteckých dopravných službách a rozhodnúť, že zmluva je medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi.
Spoločná správa výborov Národnej rady o prerokovaní návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady so zmluvou medzi Slovenskou republikou a Jordánskym hášimovským kráľovstvom o leteckých dopravných službách (tlač 1389a) vrátane návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky bola schválená uznesením gestorského výboru č. 444 zo 16. júna 2015. Týmto uznesením výbor poveril spoločného spravodajcu, aby informoval o výsledku prerokovania výborov, odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru uvedené v spoločnej správe a predniesol návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky.
Ďakujem, pani predsedajúca, skončil som, otvorte rozpravu.