146.
Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, stavebný zákon je ťažký zákon a priznávam, že som si ho iba teraz pozrel. Ale nevylučujem, ak pán minister, ako teda povedal, že pokiaľ mu niekto nerozbije konštrukciu zákona, že ho donesie do druhého čítania. Tak nejaký ten čas cez prázdniny pri slniečku venujem, aby som si pozrel, že čo ste to vlastne doniesli.
Ja sa chcem len pristaviť pri niektorých skutočnostiach a je prvé čítanie, takže je to úplne na mieste. Pamätáte si, ktorí si pamätáte, bolo pred komunálnymi voľbami vo veľkej sláve pomaly už, neviem, fanfáry a dychovka chýbala, tu došiel zákon, pani Zmajkovičová s pánom Chomom išli zachraňovať svet. Pamätáte? Išli čistiť mestá od smogu. Pamätáte? To bolo, čo? To bolo slávy. To bolo tu prehlásení, neviem čo. Pamätáte? To malo zo tri strany, zo štyri to malo. Ja som to namietal, že čo ste tu doniesli, že čo ste tu, preboha, doniesli? Z celej tej veľkej slávy nezostal ani názov, prosím vás. Ani názov nezostal. Už sa to nevolá ani reklamné zariadenie, už je to konštrukcia pre informácie. Pamätáte? Pamätáte, že tu definovali, že čo všetko je reklamné zariadenie? Že aj to, čo si dáte u pána, jaj, vypadlo mi, pána Blanára, tam ľudia, čo ešte žijú tým, že niekto prespí, že Zimmer frei. To všetko. Ináč som zvedavý, že koľkí vaši starostovia a koľkí poslali, že Zimmer frei, či si ohlásili tú tabulečku na miestnom úrade. Mali, mali, mali. (Rečník zdvihol varovný prst.)
Ja len hovorím, že na severe to tam majú po veľa plotoch. To všetko tam malo byť. To všetko sme tu definovali ako reklamné zariadenie do, od - do, neviem čo, bum. Pozrite ho. Už je to konštrukcia na informácie. To sa, tu už nikto nič negarantuje, ako v tej reklame. Fakt. Proste bolo to, potreby komunálnych volieb a bolo to pre prepašovanie, Korbáčka Peter s vami koľko? Dlho ste debatovali, že ako to tam dostanete, čo? Zoberte si, že tak niečo brutálne do zákona, ja som nevidel, že vlastne to záujmové združenie, čo definovali, definovali cez počet plôch, ktorými disponuje a má 9 300, z toho 300 takých. Už ste tam odrazu mohli napísať, že je tam Korbačka a BigMedia. Odrazu ste tam mohli napísať. Prečo tu sa trápite? Prečo míňate papier? Jeden riadok, druhý riadok. (Povedané so smiechom.)
No, takže z reklamných zariadení nezostalo nič, ale záujmové združenie tam zostalo. A to si pozriem, že čo z toho vyplýva, resp. nevyplýva, lebo vám sa tou slávnou novelou, pani Zmajkovičová, viete, čo podarilo? Že nezmizol ani jeden bilboard. Ani jeden billboard nezmizol. Ale všetky billboardy, ktoré boli na križovatkách a v zmysle platných zákonov dovtedy tam boli nelegálne, lebo dovtedy bolo nelegálne umiestňovať billboardy do križovatiek, už sú legálne. To ste spôsobili. Ja som vám to vtedy hovoril, pamätáte? Pamätáte? Ešte ste sedeli tam. No vidíte a už je po veľkej sláve. Už je po veľkej sláve. To je jeden rozmer, na ktorý som chcel upozorniť, že tu motáte, krútite len kvôli voľbám a vydávate. Pozriem si, ako to, pán minister, bude súvisieť, čo ste im tam nechali, čo ste nenechali. Lebo mimochodom ten zákon umožňoval vstupovať na cudzie. To, čo ako tá novela na cudzie pozemky prísť odstrániť reklamu, keď teda nie je z BigMedie.
Ja sa chcem pristaviť pri inom ustanovení a potom si ľudia povedzme, že či je to, čo sme chceli, alebo, že či takto to je. Paragraf 30 hovorí o tom, že územný plán obce, a teraz v územnom pláne obce, pozrime tie formulácie, teda s čím sa budeme musieť teraz boriť. Ak ide o obec, na ktorej území sa nachádza urbanistická koncentrácia marginalizovaných skupín obyvateľstva, vymedzí sa obytné územie pre tieto skupiny obyvateľov. Počkajte, povedzte mi meno nejakého poriadneho architekta. Trebárs pán Milučký, aj pán Beluš, Mladá Garda je ako je, ale tak peknú stavbu, čistú som dávno nevidel. Kto by to bol povedal, že je to urbanistická koncentrácia marginalizovaných skupín obyvateľstva? Je to v zákone. Ale prečo to hovorím?
Je to na to, že pokiaľ územný plán obce vymedzí a určí, že takéto územie má, má územie pre obytné, má rekreačné a má ešte takéto územie, tým splní prvý predpoklad na to, aby ste mohli využiť § 46. Hej? Poďme ďalej. Aby ste mohli využiť § 46, ktorý hovorí o vyvlastnení, vyvlastňovať môžete vo verejnom záujme. Sú iks zákonov, cez ktoré budete definovať o pozemných komunikáciách, banský zákon, lesnícky, vodný, neviem aký, ale aj, a to treba ľuďom korektne povedať, že verejným záujmom je aj umiestnenie a uskutočnenie obytnej budovy pre marginalizované skupiny na takýchto územiach. Čiže zjednodušene. Chcete to počuť zjednodušene? Ak poslanci v Jarovniciach obecného zastupiteľstva si určia nejakú plochu v územnom pláne, že je to urbanistická koncentrácia marginalizovaných skupín obyvateľstva, dajú to do územného plánu, tak potom využijú § 46 a vo verejnom záujme bude vyvlastnenie pozemkov pod týmto územím. Je to vo verejnom záujme.
Čiže, vážení občania, je vo verejnom záujme, (povedané so smiechom) podľa pána ministra, aby ste pozemky pod osadami, ktoré vzniknú, vznikli, vznikajú a ešte aj vzniknú, ešte aj vzniknú, tak keď ich zaradíte do územného plánu, splníte predpoklad na to, aby mohli byť vyvlastnené. Ak je toto verejný záujem, nech sa páči. Ja len korektne ľuďom hovorím, že takto to v zákone je. Podľa predloženého zákona je toto vo verejnom záujme. Ak, ja neviem teda presne, čo sú tie marginalizované. Však to prísne vzaté asi nemusia byť len Rómovia. Tak potom prípadne odporúčam aj našim, lebo už aj naši sú marginalizovaní. Naši už tie nevedia. Viete, čo robia našim ľuďom? Alebo vašim, našim, to je jedno. Tu je človek človeku vlkom, pán minister, by ste neverili. Tu je človek človeku vlkom.
Prosím vás, niekedy sa sťažovali na Žida, Maďara, neviem na koho. To by ste neverili, že dnes sused aký vie byť vlk svojmu vlastnému druhému susedovi. Socialistický člen, socialistického, strany SMER, aký vie byť vlkom susedovi. Vaši, pán Burián, ľudia, ktorí sa angažujú v úžerníckych spoločnostiach, viete, akí vedia byť vlkom. Oni, naši sú už marginalizovaní.
Čiže táto skupina marginalizovaných ľudí, prosím vás, vyberte si nejaké územie v obci, rozložte tam unimobunky, dohodnite sa s poslancami, nech vás dajú cez voľby, keď budú voľby, nech vás dajú do územného plánu, aby ste boli urbanistickou koncentráciou, je povinnosť potom to vyvlastniť a bývate.
Ja nechcem z toho robiť, že teda, že Rómovia, ale asi vieme, že sa to týka Rómov, ale v zásade to môže platiť aj pre ne Rómov, hej, že proste tieto skutočnosti. Čiže toto je cesta? Obsadiť nejaké územie, dohodnúť sa s poslancami. Dneska tie poslanecké zbory fungujú, ako fungujú. Ja vám poviem, ako fungujú v Jarovniciach. Viete, ako fungujú poslanecké zbory v Jarovniciach? Že každý z nich má svojich dvesto, to je, mne to vysvetľovali, a každý musí odovzdať päť eur z tých dvadsať eur, čo dostal, tomu poslancovi. By ste neverili, čo vám dokážu také Jarovnice urobiť so štátnym rozpočtom. Myslíte, že na tomto miestnom zastupiteľstve, či obecnom, keď im niekto poradí, ako vytvoriť koncentrované, no však, kde to mám, ja sa to naučím, že čo to vlastne, urbanistickú koncentráciu, že ju neurobia, tú urbanistickú koncentráciu a nezahrnú ju do územného plánu? Myslíte, že to neurobia? V Stráňach pod Tatrami? Myslíte, že to neurobia? (Reakcia z pléna.) Ale to je už urobené.
Lenže teraz hovoríte, že tým, že oni definovali postup, ako sa dopracovať, že to, čo obsadíte, aby bolo vaše. Chápete? Zjednodušene. Štát po dlhom, naveľa, po dlhých úvahách, brainstormingu, trápeniu, sedeniach prišiel na to, ako proste zabrať si územia, zlegalizovať cez vyvlastňovanie. Nazval to urbanistickou koncentráciou cez územný plán.
Pán minister, ak ho teda nestiahnete, môžem vám jednu vec sľúbiť, že na druhé čítanie sa pripravím radovo lepšie. Budem zvedavý, že ak sa vy idete popasovať s tým, že je verejným záujmom, že je verejným záujmom proste umiestniť a uskutočniť výstavbu obytnej budovy. To znamená, aj keď tam nestojí, tak potom aj ďalej, že môže na tomto zabratom území. Podľa mňa ľudia majú dosť kopu aj iných starostí a ešte ich učiť sa zvykať na takéto, by som povedal, nezvyčajnosti, bude náročné. Ale tak naši ľudia, dá sa povedať, že sú pripravení na veľa. Či zjedia toto, neviem. Nevylučujem, že vám to zjedia.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)