53.schôdza

Ďakujem za úvodné slovo, dávam teraz slovo spoločnému spravodajcovi, ktorý bol určený z výboru pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport, pánovi poslancovi Ľubomírovi Petrákovi, aby informoval parlament o rokovaní o výsledku rokovaní výborov a návrhu a stanovisku gestorského výboru.

Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Vážený pán minister, ctené kolegyne, kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 79 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov správu výborov o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 13. mája 2015 č. 1725 sa uzniesla prerokovať vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) (tlač 1498), v druhom čítaní a prideliť ho týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru a výboru pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Ako gestorský výbor určila výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport a určila lehoty na jeho prerokovanie. Výbory prerokovali návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Iné výbory o návrhu zákona nerokovali. Gestorský výbor konštatuje, že do začatia rokovania o návrhu zákona nedostal žiadne stanoviská od poslancov podané podľa § 75 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku.
K vládnemu návrhu zákona (tlač 1498) zaujali výbory nasledovné stanoviská: ústavnoprávny výbor v uznesení č. 611 z 9. júna 2015 a výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport v uznesení č. 189 z 11. júna 2015. Oba výbory zhodne odporúčajú návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi uvedenými v časti IV spoločnej správy.
Z uznesení výborov uvedených v III. časti spoločnej správy vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktorých je celkovo 21 a sú uvedené v IV. časti spoločnej správy. Gestorský výbor odporúča Národnej rade hlasovať o návrhoch uvedených pod bodom 1 až 21 spoločne s odporúčaním schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v ich uzneseniach odporúča Národnej rade vládny návrh zákona (tlač 1498) schváliť v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto spoločnej správe.
Predmetná spoločná správa výborov o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona bola schválená uznesením výboru pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport zo 16. júna 2015 pod č. 192. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril ako spoločného spravodajcu, aby som na schôdzi Národnej rady informoval o výsledku rokovania výborov, stanovisku a návrhu gestorského výboru, a zároveň ma poveril predložiť návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona o rokovacom poriadku.
Pán predsedajúci, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem pekne, otváram rozpravu, do ktorej som dostal aj písomnú prihlášku so štyrmi menami, za klub MOST - HÍD Arpád Érsek a potom tri individuálne prihlášky, Peter Vörös, Martin Fronc a Martin Poliačik. Takže nech sa páči v tomto poradí.
Prvým rečníkom je Érsek Arpád. (Reakcia z pléna.) Tak to bude aj na tabuli.

Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada, vážený pán minister, nakoľko som vystúpil k tomuto zákonu v prvom čítaní, nemienim sa opakovať, preto mi dovoľte, aby som prečítal naše pozmeňujúce návrhy, ktoré sa týkajú tohto zákona, návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa... - prvý pozmeňovací návrh - k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 1498) podávam nasledujúce pozmeňovacie návrhy:
1. § 29. ods. 1 nadobúda účinnosť 1. septembra 2016.
Odôvodnenie:
Zámerom predkladaného návrhu je odloženie účinnosti ustanovenia zákona upravujúce minimálne počty žiakov v triede základnej školy, a to v nadväznosti na novelizačný bod č. 13 prerokúvanej vládnej novely zákona o výchove a vzdelávaní. Vládny návrh v dôvodovej správe k novelizačnému bodu č. 13 uvádza, že navrhované ustanovenie zosúlaďuje dikciu s § 30 ods. 2 zákona a umožní spájanie žiakov viacerých ročníkov do jednej triedy na prvom stupni základnej školy. Ide o odstránenie problému v málotriednych základných školách, aby týmto školám nehrozil ich zánik z dôvodu výraznejšieho poklesu žiakov na prvom stupni. Podľa v súčasnosti platnej právnej úpravy je možné do jednej triedy spojiť žiakov viac ako dvoch ročníkov. Máme za to, že prerokúvaný vládny návrh zákona novelizačným bodom č. 13 rieši problém málotriednych základných škôl, a z tohto dôvodu sa stanovenie minimálneho počtu žiakov v triede základnej školy, ktoré má nadobudnúť účinnosť 1. septembra 2015, sa javí ako nadbytočné. Napriek uvedenému za účelom získania reálnych relevantných informácií o počte žiakov v základných školách, ako aj vo vzťahu k úprave obsiahnutej v novelizačnom bode č. 13 vládneho návrhu zákona a jej dopadu v aplikačnej praxi navrhujeme zatiaľ len posunutie účinnosti § 29 ods. 8 zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Prvý pozmeňovací návrh.
V druhom pozmeňovacom návrhu mi dovoľte prečítať k zákonu, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 1498), podávam nasledujúci pozmeňovací návrh:
Čl. 1
1. V § 11 ods. 2 sa v prvej vete za slová „Pedagogická dokumentácia" vkladajú slová „a vnútorná pedagogická dokumentácia" a v druhej vete sa na konci pripájajú tieto slová „a vnútorná pedagogická dokumentácia sa vedie v jazyku národnostnej menšiny, v ktorom sa uskutočňuje výchova a vzdelávanie".
2. V § 1 odsek 3 znie:
„(3) Pedagogickú dokumentáciu tvoria
a) štátny vzdelávací program,
b) výchovné štandardy,
c) triedna kniha,
d) triedny výkaz,
e) katalógový list dieťaťa,
f) katalógový list žiaka,
g) osobný spis dieťaťa,
h) osobný spis žiaka,
i) protokol o maturitnej skúške,
j) protokol o záverečnej skúške,
k) protokol o absolutóriu,
l) protokoly o komisionálnych skúškach,
m) protokol o štátnej jazykovej skúške."
3. V § 11 sa za odsek 3 vkladá nový odsek 4, ktorý znie:
„(4) Vnútornú pedagogickú dokumentáciu tvoria:
a) školský vzdelávací program,
b) výchovný program,
c) denný záznam školského zariadenia,
d) rozvrh hodín,
e) školský poriadok školy,
f) školský poriadok školského zariadenia,
g) plán výchovno-vzdelávacej činnosti,
h) plán práce školy,
i) plán práce školského zariadenia,
j) denník výchovnej skupiny,
k) tematické výchovno-vzdelávacie plány jednotlivých vyučujúcich predmetov."
Doterajšie odseky 4 až 12 sa označujú ako odseky 5 až 13.
4. V § 11 ods. 5 sa v prvej vete slová "písm. a) až f)" nahrádzajú slovami "a) a b)", v druhej vete sa slová ,,Pedagogickú dokumentáciu" nahrádzajú slovami "Učebné plány, výchovné plány, učebné osnovy a výchovné osnovy", vypúšťajú sa slová uvedené v odseku 3 písm. a) až d)".
5. V § 11 odsek 6 znie:
"(6) Pedagogická dokumentácia školy alebo školského zariadenia uvedená v odseku 3 písm. c) až m) a vnútorná pedagogická dokumentácia školy alebo školského zariadenia uvedená v odseku 4 písm. c) a d) sa vedie na tlačivách podľa vzorov schválených a zverejnených ministerstvom školstva.
V školách a v školských zariadeniach podľa tohto zákona, v ktorých sa uskutočňuje výchova a vzdelávanie v jazyku národnostnej menšiny, sa pedagogická dokumentácia podľa odseku 3 písm. c) až m) vedie na dvojjazyčných tlačivách podľa vzorov schválených a zverejnených ministerstvom školstva, a to v štátnom jazyku a v jazyku príslušnej národnostnej menšiny, a vnútorná pedagogická dokumentácia podľa odseku 4 písm. c) a d) sa vedie na tlačivách schválených a zverejnených ministerstvom školstva v jazyku príslušnej národnostnej menšiny."
Odôvodnenie:
Navrhujú sa zmeny za účelom zefektívnenia práce pedagogických zamestnancov škôl a školských zariadení, v ktorých sa uskutočňuje výchova a vzdelávanie v jazyku národnostnej menšiny a ktorí v súčasnosti vedú pedagogickú dokumentáciu dvojjazyčne, t. j. aj v štátnom jazyku a v jazyku národnostnej menšiny. Diferencuje sa pôvodná pedagogická dokumentácia na
1. pedagogickú dokumentáciu, ktorú bude tvoriť štátny vzdelávací program, výchovné štandardy, triedna kniha, triedny výkaz, katalógový list dieťaťa, katalógový list žiaka, osobný spis dieťaťa, osobný spis žiaka, protokol o maturitnej skúške, protokol o záverečnej skúške, protokol o absolutóriu, protokoly o komisionálnych skúškach, protokol o štátnej jazykovej skúške a
2. na vnútornú pedagogickú dokumentáciu, ktorú bude tvoriť:
a) školský vzdelávací program, výchovný program, denný záznam školského zariadenia, rozvrh hodín, školský poriadok školy, školský poriadok školského zariadenia, plán výchovno-vzdelávacích činností, plán práce školy, plán práce školského zariadenia, denník výchovnej skupiny a tematické výchovno-vzdelávacie plány jednotlivých vyučujúcich predmetov.
Podstata zefektívnenia práce pedagogických zamestnancov škôl a školských zariadení, v ktorých sa výchova a vzdelávanie uskutočňuje v jazyku národnostnej menšiny, bude spočívať najmä v tom, že na rozdiel od súčasného stavu, keď sú títo zamestnanci povinní viesť celú pedagogickú dokumentáciu dvojjazyčne, predkladaný pozmeňujúci návrh zákona umožňuje vedenie vnútornej pedagogickej dokumentácie len v jazyku národnostnej menšiny, v ktorom sa uskutočňuje výchova a vzdelávanie v danej škole alebo školskom zariadení. Nakoľko vnútorná pedagogická dokumentácia slúži najmä na interné účely konkrétnej školy a školského zariadenia, jej dvojjazyčné vedenie v súčasnosti nadbytočným spôsobom zaťažuje prácu pedagogických zamestnancov, ktorí by svoj daný čas mohli účelnejšie využiť na prácu s deťmi a žiakmi daného zariadenia.
Keďže niektoré dokumenty pedagogickej dokumentácie alebo vnútornej pedagogickej dokumentácie sa vedú na tlačivách podľa vzorov schválených a zverejnených Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo"), ministerstvo školstva ukladá povinnosť schváliť a zverejniť dvojjazyčné vzory tlačív pre vedenie takejto pedagogickej dokumentácie v školách a školských zariadeniach, v ktorých sa výchova a vzdelávanie uskutočňuje v jazyku národnostných menšín, a povinnosť schváliť aj zverejniť vzory tlačív v jazyku príslušnej národnostnej menšiny na vedenie takejto vnútornej pedagogickej dokumentácie v školách a školských zariadeniach, v ktorých sa výchova a vzdelávanie uskutočňuje v jazyku národnostnej menšiny.
ČI. II
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky v znení nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 260/1997 Z. z., zákona č. 5/1999 Z. z., zákona č. 184/1999 Z. z., zákona č. 24/2007 Z. z., zákona č. 318/2009 Z. z., zákona č. 35/2011 Z. z. a zákona č. 204/2011 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
V § 4 ods. 3 sa za slová "národnostnej menšiny" vkladá čiarka a slová "ak osobitný predpis neustanoví inak" a sa vypúšťa posledná veta.
Odôvodnenie:
Aby bolo možné viesť vnútornú pedagogickú dokumentáciu v jazyku národnostnej menšiny, je nevyhnutné zabezpečiť súlad so zákonom č. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ktorý v súčasnosti explicitne ustanovuje povinnosť dvojjazyčného vedenia pedagogickej dokumentácie v školách a v školských zariadeniach, v ktorých sa výchova a vzdelávanie uskutočňuje v jazyku národnostnej menšiny.
Ďakujem za pozornosť, skončil som.

41.
Ďakujem pekne. Ďalším rečníkom prihláseným písomne do rozpravy je Péter Vörös.

Nech sa páči, pán kolega.

Pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Vážený pán minister, vážené kolegyne a kolegovia, dovoľte mi povedať niekoľko myšlienok k predkladanému návrhu školského zákona. Poviem svoj názor z pohľadu príslušníka maďarskej národnosti, pretože národnostné školstvo so svojimi špecifikami si zaslúži pozornosť aj pri tejto novelizácii. Po prerokovaní predloženého vládneho návrhu školského zákona v prvom čítaní predstavitelia strany MOST - HÍD iniciovali konzultáciu s organizáciami a odbornými združeniami maďarských pedagógov, kde sme ich informovali o plánovaných zmenách, ako aj o tom, ktoré dlho očakávané zákonné úpravy chýbajú v predkladanej novele.
Pán minister, pedagogické organizácie a odborníci zo školstva vám vyčítajú, že pri vypracovaní pedagogických programov a rôznych legislatívnych iniciatív s nimi plánované zmeny nekonzultujete. To isté sa stalo aj v tomto prípade. Ako som sa dozvedel od predstaviteľov Zväzu maďarských pedagógov na Slovensku, vôbec nemali žiadne informácie o predkladanom návrhu zákona, ktorý tu dnes máme na stole. Dokonca v posledných rokoch od nastúpenia súčasnej vlády s nimi málokto z ministerstva a Štátneho pedagogického ústavu konzultoval akékoľvek záležitosti týkajúce sa škôl s vyučovacím jazykom maďarským.
A teraz niekoľko slov o nedostatkoch predkladanej novely z hľadiska národnostného školstva. Ešte v čase, keď bol šéfom rezortu školstva pán Čaplovič, konkrétne v decembri v roku 2013, sa pred budovou Národnej rady konala spoločná demonštrácia maďarských organizácií vrátane politického zastúpenia ohľadne zavedenia minimálneho počtu žiakov na základných školách. V dôsledku zmeny zákona, ktorá vstúpi do účinnosti práve teraz v septembri roku 2015, budú totiž ohrozené tzv. málotriedne školy na vidieku. Asi nemusím pripomínať, že najviac sa toto rozhodnutie dotkne národnostne zmiešaného územia a predovšetkým národnostných škôl, v ktorých sa z roka na rok znižuje počet žiakov v dôsledku asimilácie, nepriaznivého demografického vývoja a odlivu ľudí do zahraničia pre nedostatok pracovných miest. Ale spomínané opatrenia sa netýkajú iba výlučne týchto škôl. Podobne sa to citlivo dotkne aj slovenského regionálneho školstva.
Tento problém si všíma aj predkladateľ zákona, pretože zavádza možnosť zlúčenia viacerých ročníkov na prvom stupni základnej školy, predpokladajúc, že sa tým celá záležitosť ohľadne minimálneho počtu žiakov nevyrieši. Toto opatrenie je však len akýmsi hasením požiaru. Možno tým niektoré školy získajú čas, ale problém ako taký sa nevyrieši. Spomínané opatrenie totiž neráta s tým, ako bude možné v 21. storočí pri súčasnom rozsahu učiva zabezpečiť vyučovanie viacerých ročníkov naraz, keď na to momentálne neexistuje učebný plán, technická podpora, keď na to neexistuje ani pedagogická metodika. Čo si myslíte, koľko rodičov bude súhlasiť s tým, aby ich deti chodili do takejto integrovanej triedy za súčasných podmienok?
Vážený pán minister, vzhľadom k tomu, že máte bohaté skúsenosti s fungovaním školských systémov v západných krajinách, dlhé roky ste študovali v zahraničí, sa určite zhodneme na tom, že záujmom nás všetkých je, aby náš vzdelávací systém neživoril, ale aby sme mali kvalitné školy, zdatných pedagógov a vyučovaní systém. Taký vyučovací systém, ktorý reálne pripraví naše deti na život a uplatnenie sa tak u nás doma, ako aj v zahraničí. Pán minister, vy ste pragmatický človek. Chápem vaše predstavy o tom, že je potrebné racionalizovať školský systém, pretože súčasné financovanie je dlhodobo neudržateľné. Ale nemyslíte si, že prišívate kabát ku gombíku? Prioritou by predsa logicky mala byť príprava komplexnej novely zákona o financovaní regionálneho školstva vrátane učebných plánov pre zlúčené ročníky. Ide o proces, ktorý je nevyhnutné dôsledne pripraviť. Totiž právna úprava, ktorú dnes máme na stole, nerieši situáciu komplexne a už vôbec nie systémovo. Čiastkové riešenia nie sú riešením, pretože naliehavé problémy to neodstráni, iba viac zakonzervuje. Už spomínaný problém málotriedok je jeden z týchto naliehavých problémov. Preto chcem podporiť návrh môjho kolegu Arpáda Érseka ohľadne zrušenia platnosti ustanovenia o minimálnom počte žiakov.
Zákon nerieši ani ďalšiu otázku, ktorú už dlhodobo žiadajú predstavitelia Zväzu maďarských pedagógov na Slovensku a ďalších združení, a to je zabezpečenie prekladu štátneho vzdelávacieho programu, rámcových učebných plánov a vzdelávacích štandardov jednotlivých predmetov do jazykov národnostných menšín. Tieto dokumenty majú dotknuté školy k dispozícii výlučne v štátnom jazyku, čo znamená veľkú administratívnu záťaž pre učiteľov, pretože pri vyučovaní či príprave na samotný vyučovací proces musia vychádzať práve z týchto dokumentov. Zladiť terminológiu je mimoriadne časovo aj odborne náročné.
Preto mi, pán minister, dovoľte predložiť pozmeňujúci návrh k prerokovanému zákonu.
V § 6 sa dopĺňa o nový bod č. 7 v nasledovnom znení:
"7. Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky zabezpečuje preklad štátneho vzdelávacieho programu, vzdelávacích štandardov a rámcových učebných plánov do vyučovacích jazykov škôl s vyučovacím jazykom národnostných menšín."
Odôvodnenie:
Predstavitelia národnostných škôl už dlhodobo žiadajú ministerstvo školstva o zabezpečenie prekladu relevantných pedagogických dokumentov do ich vyučovacieho jazyka, nakoľko pri vyučovaní musia vychádzať práve z týchto dokumentov. Predkladaný pozmeňujúci návrh by znamenal významné uľahčenie pedagogickej práce a výrazne by sa tým znížilo administratívne zaťaženie učiteľov škôl s vyučovacím jazykom národnostných menšín.
Pán minister, vážené panie poslankyne, páni poslanci, ďakujem za pozornosť, skončil som.

Ďakujem pekne. Na vystúpenie pána poslanca Vörösa je jedna faktická.
Nech sa páči, Martin Fronc.

Ďakujem pekne, pán podpredseda. Musím povedať, že kolegove Vörösove prirovnanie o prišívaní kabáta ku gombíku sa mi veľmi páčilo a vcelku trefne vystihuje ten problém, ktorý existuje, a to sa týka a o tom budem aj hovoriť vo svojom vystúpení, spájania všetkých tried alebo možností spojiť všetky triedy na prvom stupni v málotriednych školách. Ako ten problém, neklamme sa, je problém finančný a ja si myslím, že finančné riešenia sú podstatne lepšie, dať tam peniaze v tomto prípade, pretože áno, problém málotriednych škôl nie je len problém menšiny maďarskej alebo inej, málotriedne školy na zmiešanom území je problém aj pre slovenské málotriedne školy.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán poslanec Martin Fronc, máte hneď aj možnosť pokračovať.
Nech sa páči, nasleduje vaše vystúpenie.

46.
Ďakujem pekne, pán podpredseda. Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, ja by som chcel povedať niekoľko faktických pripomienok, pretože aj návrh zákona je skôr tak štruktúrovaný, že sa dotýka jednotlivých citlivých bodov jednak v školskom zákone, jednak v zákone o pedagogických zamestnancoch, a aj tuná otvorene poviem, nemyslím si, že parlamentná debata z pozície opozície má byť len o kritike. Beriem, že v tomto návrhu zákona sú aj veci, ktoré sú citlivé a ktoré v danom okamihu treba riešiť. I keď tie riešenia sú aj tie, ktoré pochválim, také, že v podstate len problém posúvajú. A sú to dva také veľmi citlivé problémy. Jeden z nich sa týka pedagogických zamestnancov a ich kreditov, pretože dlhodobo všetci vieme, že to bol zákon, ktorý bol prijatý počas prvej vlády Roberta Fica, počas ministrovania pána ministra Mikolaja, a bol to zákon, ktorý bol prijatý zle a robí dlhodobo problémy. Dobre, aspoň čiastočne, tým, že zostáva platnosť tých kreditov, tak istým spôsobom sa tá pedagogická komunita na chvíľu upokojí a povedal by som, že problém v danom okamihu nevybuchne.
Druhý dlhodobý problém, ktorý sa takisto odsúva, lebo to riešenie, ktoré bolo prijaté takisto za prvej vlády Roberta Fica a za ministra Mikolaja, týka sa osemročných gymnázií a stanovenie numerus clausus ako, ktorý som vtedy povedal, že to predsa je nereálne, aby sme len takýmto spôsobom riešili a povedali, že tu v Bratislave tak ako všade inde bude len 5 %. To sa nedá. Pokiaľ viem, tá štatistika hovorí, že v Bratislave tých detí, nechcem robiť celkom nepresné číslo, ale tých detí, ktoré chodia na také gymnáziá je vyše 20 %. A zase takisto ako záujem o také gymnáziá nie je rovnomerne rozvrstvený po celom Slovensku. Iná situácia je celkom prirodzene v Bratislave, čo chápem, pretože v Bratislave povedzme ako v centre sa nachádzajú zo Slovenska ako veľa vzdelaných ľudí, ktorí majú záujem a snažia sa o svoje deti, takýmto spôsobom, aby sa vzdelávali. Čiže to riešenie bolo zlé. Odsúva sa. Chvalabohu! Je to, aspoň z tohto pohľadu dobré, že znova tento problém nevybuchne.
A teraz chcem povedať k veciam, ktoré, s ktorými sa nestotožňujem a ktoré nepokladám za dobré. Jedna vec je naozaj podľa mňa vážna, bola tu už povedaná a hľadali sa a sú aj podané pozmeňujúce návrhy. Ja takisto podám. Týka sa spájania alebo možnosti spojiť všetky triedy na prvom stupni, samozrejme, týka sa to v prvom rade málotriednych škôl, ten problém existuje, tie školy majú finančné problémy, nedokážeme ich dostatočne financovať. Pravdou je aj to, že tie náklady sú neúmerne vysoké pre spoločnosť, lebo minimálne 85 % nákladov, ktoré škola má, sú mzdové náklady. A ani tých 15 % nie je na energie, na ostatné výdavky. To znamená, že keď máte málotriednu školu, dnes môžete spojiť 1. a 3. ročník, 2. a 4., inak nie, no tak musíte mať dvoch pedagógov. Takto, keď pospájate všetkých, tak budete mať jedného pedagóga. Ja tomu rozumiem, prečo to je. To sú finančné dôvody, ale myslím si, že toto by sme nemali pripustiť, pretože to je podľa mňa návrat spôsobu výučby na slovenských obciach a dedinách v 19. storočí. To určite posunie kvalitu vzdelávania smerom dole.
A, prepáčte, ale keď máme na kopu iných vecí, tak na to, aby sme na naše deti nenašli finančné prostriedky v rozpočte a nenavýšili ho, to ako pokladám za neuveriteľné! A myslím si, že finančne to treba riešiť. Naozaj tento problém je v prvom rade taký a toto je riešenie, ktoré ja nepokladám za dobré. Čiže potom prednesiem aj pozmeňujúci návrh.
Asi v rozpore s niektorými kolegami ja pokladám za rozumné, aby minister mohol udeliť výnimku z kvalifikačných predpokladov. Žiaľbohu, ten návrh sa obmedzuje len na tie prípady, keď ide o školu, ktorá je zriadená a v ktorej sa učí podľa medzinárodného programu. Ale na druhej strane si myslím, že je to celkom férové, aby, ak sa udelí výnimka, táto výnimka vždy bola zverejnená aj s odôvodnením. Ja by som vcelku rád bol, keby ste aj dali ešte širší návrh, aby tá výnimka bola aj v širšom rozsahu, nielen pre školy, ktoré učia podľa medzinárodných programov, ale vôbec aby to taká výnimka bola. Ale vždy s tým, že je to na webovej stránke, uverejnenie výnimky, komu bola daná, pre akú kvalifikáciu, zdôvodnenie prečo.
Ja som to už spomínal a veľmi krátko zopakujem, máte veľa prípadov ľudí, ktorí sú vysoko vzdelaní, ktorí majú aj rôzne praktické pedagogické skúsenosti. Vezmite si, ja neviem, človeka, ktorý je profesor alebo docent vysokoškolský, a na staré kolená treba, ide vypomáhať učiť, povedzme kde býva, ešte nejaké hodiny, lebo im chýba, ja neviem, informatika alebo slovenčina. A preňho už ani nejde o tie, koľkokrát o tie financie, ale je to dehonestujúce, aby išiel a bol vedený v kategórii nekvalifikovaných. Profesor, ktorý povedzme vychoval desiatky stredoškolských profesorov slovenčiny, on sám, keď pôjde učiť, bude nekvalifikovaný, a pritom to bol pedagóg. Ja si myslím, že sú, tých prípadov je viac takých. Nechcem to rozoberať kde. Ja stále si myslím, že minister je na to, hej, v podstate máme vládu 16-člennú, je to pár ľudí, takže ako im dať do rúk zodpovednosť. Samozrejme, sledovať, kontrolovať, ale ja som nie za to, aby všetko bolo zviazané, aby mal ruky minister takto pri svojom výkone, to nepokladám za dobré. To sú, to je pár pripomienok, ku ktorým som sa chcel vyjadriť.
Rád by som sa aj vyjadril k pozmeňujúcim návrhom, ktoré boli prednesené vo výbore, kolegu Petráka, len aj teraz som ešte pozeral do spoločnej správy, ale mám problém s hlasovaním, lebo sú také, za ktoré by som zahlasoval, a sú také, za ktoré by som nezahlasoval. No tak je to tak zmiešané, že sa to dá zle oddeliť ako. Som sa o to pokúšal, ale neviem to oddeliť, čiže ten problém tu mám, poviem otvorene. V zásade po nejakých úpravách, keby sme sa boli dokázali dohodnúť na výbore, by som si vedel predstaviť aj po niektorých zmenách, že by som tento zákon podporil, poviem. V tejto chvíli to, myslím, že urobiť nemôžeme, a nepodporíme, ale vedel by som si predstaviť a v každom prípade nie, ak ešte dôjde k istému pozmeňujúcemu návrhu, to opäť poviem dopredu. Nebudem to rozoberať, lebo ešte nie je predložený, ale k tomu sa vyjadriť dá potom, keď zaznie taký, povedzme si, návrh. Čiže ja by som splnil aj povinnosti, ktoré mám, keď predkladám pozmeňujúce návrhy. Takže predkladám v mene skupiny poslancov pozmeňujúce návrhy.

Prvý pozmeňujúci návrh:

"V článku I sa vypúšťa bod 13." Ide o to, aby nebola rozšírená možnosť pospájať všetky triedy. Čiže de facto navrhujem, aby zostalo pôvodné znenie. To je jednoduchá úprava.
A druhý pozmeňujúci návrh, to je, v čl. III bode 9 sa za poslednou vetou vkladá táto veta:
"Ministerstvo na svojej webovej stránke udelenie výnimky s jej odôvodnením zverejní."

To je o tom, že ak udeliť výnimku, tak aby bola prístupná vedomosť o udelení výnimky, a prečo bola taká výnimka udelená. To je jednoducho o transparentnosti. Poprosím pána spravodajcu, aby sme potom o pozmeňujúcich návrhoch hlasovali osobitne. Odovzdám. (Rečník odovzdal papier s návrhmi navrhovateľovi.)
No a na záver trošku inak. Viete, tu ku kolegom z vládnej koalície, ja často s vami debatujem, s mnohými, a v kuloároch sa na mnohých veciach aj dokážeme dohodnúť. A nie celkom tomu rozumiem, lebo nie všetko je politika a politický zápas. Prečo by nebolo možné, aby sme sa občas dohodli aj tak, že sa to prejaví nielen tu v pléne, ale aj v predlohe príslušnej legislatívnej normy. Ja sa osobne domnievam, že politika a zápasy iste sú jedna vec, ale mali by sme citlivo vážiť, kedy budeme hľadať skôr vecné riešenia v odborných problémoch a kedy budeme politicky zápasiť.
Ďakujem.