53.schôdza

Kolegovia, dovoľte mi pripomenúť všetkým dohodu z poslaneckého grémia, že teraz po skončení hlasovania sa stretneme a posúdime možnosti spolupráce pri príprave oných 4 zákonov, ktoré súvisia so zákonom o nezlučiteľnosti a rokovacím poriadkom a zákonom o poslancoch.
Ďakujem.

Ďakujem. Dovoľte mi pripomenúť, európsky výbor o 12.00 hod. v miestnosti č. 149. Ďakujem.

Ďakujem, ja len k tým procedurálnym. Alojz, keď silno chceš dodržiavať dress code, tak nemôžeš si dať z jedného obleku nohavice a z druhého sako, tak ako si to urobil včera. To je len veľmi priateľská rada, keď naozaj to chceš dodržiavať, tak si daj ráno z toho istého vešiaku nohavice aj sako dokopy. Naozaj to len, akože keď chceš, keď sa ideme na tom naťahovať, mne na tom tak nezáleží, ale keď sa chceš naťahovať, tak... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Pán poslanec, poďme teda už k veci, nech sa páči.

Poliačik, Martin, poslanec NR SR
K veci. Druhý pozmeňujúci návrh sa týka minimálneho počtu, minimálneho počtu žiakov na stredných školách. Keď bol ešte ministrom pán kolega Čaplovič, tak vtedy nám bolo povedané, že keď sa zavádzal minimálny počet žiakov na základných a stredných školách, tak je to kvôli financovaniu, to znamená, že bude na rozhodnutí zriaďovateľa, že ak bude mať menej detí v triede na základe niečoho, tak ten rozdiel za tie deti, ktoré by mali byť do toho počtu 17, má platiť, má platiť samotný zriaďovateľ. Toto platí dnes pre základné školy, ale neplatí to pre školy stredné.
A na stredných školách sme sa dostali do veľmi prekérnej situácie, kedy v momente, keď klesne počet žiakov pod počet 17, tak trieda bez ohľadu na to, či je schopný ju dofinancovať zriaďovateľ, alebo nie, automaticky zaniká. Ja viem, že zo strany štátnej tajomníčky ministerstva školstva bol prísľub, že sa s týmto bude niečo diať, možno sa to nestihlo, lebo prišiel ten školský zákon do parlamentu skôr, než sme všetci predpokladali. Toto konkrétne upravuje bod 5 spoločnej správy, ale neupravuje to napr. v prípade tanečných konzervatórií. Tie máme na Slovensku tri a všetky tri majú triedy menšie ako 17 detí, lebo nemôžte mať na tanečnom konzervatóriu 17 tancujúcich detí v jednej triede, to je technicky nemožné. A podľa súčasného stavu zákona k 30. 6. deti, ktoré budú v triedach, kde bude menej ako 17 žiakov, tieto triedy zaniknú. To znamená, že všetky triedy tanečných konzervatórií na Slovensku, ak to čítam správne, zaniknú k tomuto dátumu a deti, ktoré dovtedy tancovali na tanečných konzervatóriách, v ďalšom školskom roku na žiadnom náhradnom konzervatóriu tancovať nebudú.
Predpokladám, že rovnaká situácia sa týka športových, jednoodborových škôl, akadémií, lýceí atď., a myslím, že to, kvôli čomu bol ten počet zavádzaný za kolegu Čaploviča, nebolo splnené, lebo my nedávame do rúk, my nedávame do rúk zriaďovateľom možnosť doplatiť ten rozdiel medzi minimálnym a reálnym počtom, jediné, čo robíme, je, že natvrdo v zákone teraz hovoríme, nielenže ak na začiatku nebolo 17, ale aj počas školského roku ak nám náhodou niekto vypadne, tak tá trieda jednoducho zaniká, čo nepokladám za správne riešenie, preto navrhujem vypustiť bod 5 spoločnej správy a vyňať ho na samostatné hlasovanie, pán spravodajca.
(Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Kde máme spravodajcu? Pán poslanec Petrák, poprosím vás, aby ste zaujali miesto určené pre spravodajcu. (Reakcia z pléna.)

Poliačik, Martin, poslanec NR SR
Hej, ako bod 5 spoločnej správy žiadam vyňať na osobitné hlasovanie, kľudne môžete sedieť.

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Treba sedieť na mieste.

Poliačik, Martin, poslanec NR SR
Tak už nebudem sa prieť tuto s predsedajúcou. Seďte tu. (Povedané so smiechom.) Takže bod 5, a ten pozmeňujúci návrh, ktorý teraz prečítam, je v zásade súčasný bod 5 v jeho plnom znení s pridaním jedného riadku.
Takže pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Martina Poliačika k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní, teda školský zákon, a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým s menia a dopĺňajú niektoré zákony.
V čl. 1 za bod 14 sa vkladá nový bod 15, ktorý znie:
15. V § 33 ods. 8 znie:
"Zriaďovateľ strednej školy môže určiť v osobitnom prípade aj nižší počet žiakov v triede, ako je počet žiakov uvedený v ods. 7, a to v dennej forme štúdia 9 žiakov a v externej forme štúdia 5 žiakov. Za osobitný prípad sa považuje
a) zaradenie študijného odboru alebo učebného odboru do zoznamu študijných odborov do zoznamu študijných odborov a učebných odborov s nedostatočným počtom absolventov pre potreby trhu práce 32b), ak nie je možné zriadiť triedu podľa ods. 10
b) výchova a vzdelávanie vo vzdelávacom programe nižšieho stredného odborného vzdelávania
c) výchova a vzdelávanie žiakov vo výkone trestu odňatia slobody alebo
d) stredná škola, v ktorej sa výchova a vzdelávanie uskutočňuje v štátnom jazyku a súčasne v jazyku príslušnej národnostnej menšiny, ak pre výchovu a vzdelávanie v štátnom jazyku alebo v jazyku príslušnej národnostnej menšiny nie je možné zriadiť triedu podľa ods. 7, alebo
e) ďalšie prípady hodné osobitného zreteľa."
Toto je kopírovanie dikcie, ktorá platí dnes pre základné školy. Keď sa pozrieme do súčasne platného zákona, tak tam máme § 29 ods. 16, ktorý takisto ďalšie prípady hodné osobitného zreteľa dáva na koniec pre možnosť naozaj posúdiť, či takáto trieda nemá špecifické osobitné postavenie, a som presvedčený o tom, že skopírovanie toho istého postupu aj pre stredné školy v podstate napĺňa tú myšlienku, s ktorou prišiel pán kolega Čaplovič na začiatku, keď určoval minimálne počty žiakov.
Uvedomme si, že dnes máme už prijaté deti do týchto tried, školy plánujú nejakým spôsobom, ako budú platiť svojich učiteľov, rozpočtujú si školský rok, ale zároveň oni do 15. septembra nevedia, koľko budú mať detí. A keď sú na kraji, keď sú 16-17, 15-18, tak oni nevedia vopred povedať, či decká, ktoré boli prijaté na dve-tri školy, im reálne nastúpia, či 15. septembra budú mať 17, menej alebo viacej. A podľa mňa je už nesprávne nechať im to padnúť na hlavu a podľa toho, či im dieťa jedno prihlási - odhlási v priebehu školského roka. Jednoducho tá dynamika môže byť všelijaká a nám sa reálne môže stať, že deti, ktoré nastúpia do prvého ročníka, tak ho dokončia do 30. 6. a šlus, koniec, trieda skončila, lebo je ich len 16. To jednoducho nepovažujem za správne.
My sme sa pýtali aj spolu s Asociáciou súkromných škôl štátnej tajomníčky ministerstva školstva pani Kanovskej a ona pri základných školách povedala, že ak zriaďovateľ základnej školy určí nižší počet žiakov v triede, ako stanovuje školský zákon, potom si aj rieši dofinancovanie takejto triedy z vlastných zdrojov. Preto je tam aj to d), déčko pri základných školách, že ak je osobitný zreteľ, mám menej detí, ja ako zriaďovateľ jednoducho musím zaplatiť za to, čo mi tam robí rozdiel. To je v poriadku.
Zriaďovatelia aj tých umeleckých škôl, aj športových škôl, aj tých lýceí, aj akadémií, pri tých triedach rátajú s tým, že tam nejaké peniaze budú musieť zainvestovať do tej triedy, aby ona mohla prežiť. Pri základných školách to funguje, pri stredných nie a podľa mňa by sme s rovnakou dikciou mali pristúpiť aj k stredným školám.
Pevne dúfam, že čas, ktorý bude, ktorý máme do hlasovania o tomto zákone, bude využitý na to, aby, aby ešte bol doladený tento jeden konkrétny bod na úrovni spoločnej správy alebo môjho pozmeňováku. Podľa môjho názoru tu naozaj žiadna politika nie je, tu ide o tie decká a vypustiť bod 5 zo spoločnej správy a nahradiť ho mojím znením, ktorý, je úplne totožné, plus ten jeden bod, ktorý nám tá dáva trochu voľnosti, nám, nehovorím, že donekonečna, ale na tento čas pri súčasne platnom zákone a vyhláške, ktorá sa ho týka, na ministerstve školstva dá priestor na to, aby jednoducho do 30. 6. nám tie triedy nezanikali v závislosti od toho, či nám tam jedno alebo dve deti kolíšu na hrane, na tom minimálnom počte.
Takže ocením aj zo strany pána ministra, ak sa vyjadrí k obidvom mojim pozmeňujúcim návrhom. Pri tom prvom pochopím, ak neprejde a ak ministerstvo príde so svojou vlastnou dikciou, nemusí byť dokonalá, to paragrafové znenie, ale ocením, ak pán minister sa vyjadrí aspoň k tomu, či filozoficky súhlasí s tým, aby takýmto spôsobom ukončovanie experimentálnych programov fungovalo. Pri tom druhom naozaj si myslím, že ak prejde tento pozmeňovák a neprejde bod 5 spoločnej správy, tak to situáciu zlepší, a niežeby ju to ďalej komplikovalo.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem. Podporujem pozmeňujúce návrhy, osobitne ten druhý, si myslím, že Martin Poliačik vymyslel extrémne dobre a že je to rozumná vec.
Chcel by som ešte pridať jednu pripomienku, tá sa týka toho, že návrh zamedzuje žiakovi prijatému do učebného odboru strednej odbornej školy prestup do študijného odboru, rozumiem, že predkladateľovi ide o to, aby žiak, ktorý bez prijímačiek sa dostal na strednú školu, aby sa nejak bajpasom nedostal na študijný odbor, ale tam predsa by sa dali urobiť prijímačky pri takomto prestupe, inak mi to potom pripadá tak, že, ako som to už povedal v pléne minule, že, že tvorba zákonov na ministerstve školstva je dosť blízko priemyselným firmám, ktoré vyplácajú nízke mzdy. Toto, tento návrh, o ktorom hovorím, naozaj pomôže tým firmám, ktoré, ktoré vyplácajú 400-eurové mzdy, a tí dostanú väčší, väčší počet absolventov stredných škôl, pretože inak, keby im odišli študovať na študijné odbory, tak dosiahnu vyššie vzdelanie, môžu dosiahnuť vyššie vzdelanie, a teda nepôjdu robiť za 400 eur. Tak mi to pripadá, že je to z rovnakého vrecka ako, ako istá časť zákona o odbornom vzdelávaní, kde takisto zamestnávateľ dostáva možnosť po ukončení duálneho vzdelávania uzavrieť na tri roky zmluvu s absolventom školy, ktorý potom musí 3 roky pre tohto zamestnávateľa robiť, a to aj za nízku, veľmi nízku mzdu. Tak na toto riziko upozorňujem.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Pán poslanec, ja len pre korektnosť chcem k tomu komentáru, ktorý ste uviedli v súvislosti s experimentálnym štúdiom 6-ročného gymnázia, tam to nebolo tak, ako ste to uviedli vy, že záchrancom v postate ste boli vy a že ste do toho vstúpili, lebo v opačnom prípade by tí absolventi toho alebo presnejšie v prebiehajúcom štúdiu 6-ročného ostali na dlažbe. Nebolo to tak, pretože, samozrejme, o tom (reakcia z pléna), no tak to vyznelo, preto to chcem dať na pravú mieru. Tam bolo otázka, že bola snaha, toto 6-ročné štúdium aby pokračovalo ďalej napriek tomu, že už malo ukončiť svoj experiment a neukončilo ho.
Myslím si, že odborníci posúdili to celé toto štúdium a je teraz na rezorte, aby vyhodnotil, či pôjdeme tou cestou, alebo nie, pretože máme tu schválený systém 8-ročných gymnázií, ktoré tu fungujú na celom Slovensku, a myslím si, že aj s týmito 8-ročnými gymnáziami sa vedie diskusia, ako to bude ďalej pokračovať, ďalej.
Čiže len pre korektnosť som chcel uviesť, aby bolo jasné, že Gymnázium Viliama Paulinyho-Tótha nebolo v pozícii takej, že všetci tí, ktorí študovali na tom 6-ročnom gymnáziu, by ostali na dlažbe, a nebodaj by nepokračovali ďalej, keby neprišiel pán poslanec Poliačik a ďalší, ktorí to zachránili.
Ďakujem pekne.

Pán kolega, prosím vás, naozaj buďme korektní, buďme korektní. Obidvaja sme pri tom boli. Ja som nepovedal, že niekto ostal na dlažbe. Dokonca som to dneska povedal vo svojej reči, že v tomto konkrétnom prípade, áno, bol uspokojivo vyriešený prechod na 8-ročné gymnázium. Tak mi nevkladajte do úst niečo, čo som nepovedal. To je prvá vec.
Druhá vec, nie je to na ministerstve, že či bude takýto systém výučby pokračovať, alebo nie, pretože už skončil. Tam nebola ani snaha vyhodnocovať výsledky a obidvaja dobre vieme, že tie výsledky na tej škole boli naozaj excelentné, tam boli dobré. Aj na úrovni metodickej prípravy, aj na úrovni výsledkoch tých žiakov.
Mne ide tým pozmeňovákom iba o to, aby sa na začiatku jasne nastavili pravidlá, aké kritériá a aké predpoklady, aké hypotézy treba potvrdiť na to, aby experimentálne overovanie bolo uznané ako úspešné a potom aby automaticky takáto škola sa stala súčasťou siete škôl.
Ďakujem pekne.

114.
Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi vystúpiť k tomuto zákonu bez pozmeňovacieho návrhu, ale chcel by som sa vyjadriť k dvom závažným a jednej, síce z pohľadu systému možno nie až tak závažnej, ale z pohľadu konkrétnych ľudí a ich životov mimoriadne závažnej téme.
Začnem tou najzávažnejšou a to je otázka menovania riaditeľov škôl vo verejných školách, základných aj stredných, kde, máme tu dlhé roky systém v ktorom riaditeľa školy volí vo výberovom konaní školská rada, ktorá pozostáva zo zástupcov zriaďovateľa, ale aj rodičov a aj učiteľov. Je to nastavené tak, aby žiadna z týchto skupín nemohla sama zvoliť riaditeľa, dokonca ani keď sa dohodne medzi sebou, ale aby bol potrebný..., určitá väčšia miera konsenzu medzi kľúčovými hráčmi. Je to niekde na polceste medzi verejnými vysokými školami, kde dekanov a rektorov volia výhradne učitelia a študenti, a medzi, nazvime to štandardnou štátnou správou, kde si, a verejnou správou, kde si riaditeľov organizácií vyberá samotný zriaďovateľ. Tento kompromis ako každé riešenie nefunguje v 100 % prípadov, ale vzhľadom na mimoriadne citlivú povahu školstva aj z hľadiska jeho politizácie, aj z hľadiska toho, že každý z nás tam musí posielať svoje deti alebo má mimoriadny záujem na tom, aby toto prostredie bolo aj kvalitné, ale aj oddelené od naozaj od politiky, tak, si myslím, že je to riešenie, ktoré veľmi dobre fungovalo za posledných viac ako 15 rokov. V tomto návrhu zákona je zmena, je zmena, ktorá hovorí, že zriaďovateľ bude môcť odmietnuť takýto návrh rady školy, čím sa posilňujú právomoci zriaďovateľa. Avšak v kompromise, ktorý súčasný minister pán Draxler dohodol, je tam zároveň uvedené, že ak druhý, ak aj v druhom výberom konaní rada rozhodne nejaký spôsobom, tak už zriaďovateľ je povinný takého rozhodnutia akceptovať.
To znamená, zriaďovateľovi sa dáva naviac okrem toho, že má tretinu zástupcov, akýsi, nazvem to, že varovný prst voči kandidátovi. Dovolím si zároveň pripomenúť, že už podľa súčasného znenia zákona má zriaďovateľ možnosť odvolať riaditeľa pri porušovaní všeobecne záväzných predpisov a finančnej disciplíny a takto odvolaný riaditeľ nemôže byť znovu zvolený za riaditeľa. To znamená, tam, kde kompetencia zriaďovateľa je nespochybniteľná, a to je v organizačno-ekonomických veciach a v zodpovednosti s nakladaním s verejnými financiami, je aj jeho právomoc voči riaditeľovi jednoznačná.
Zároveň však ten súčasný systém umožňuje to, že zriaďovateľ nie je absolútnym pánom nad riaditeľmi, čo jednak ochraňuje školy pred ideologickými zásahmi a politickými zásahmi a ochraňuje pracovné miesta v školách pred ich politizáciou a politickým klientelizmom.
Návrh pána ministra z môjho pohľadu nie je nevyhnutný, ale nemení až tak zásadne túto rovnováhu, aby sme ho museli zároveň ostro odmietnuť. Preto hoci by som za neho nehlasoval, ani by som voči nemu neviedol nejaký zásadný odpor. Ako však vieme, pred niekoľkými týždňami na sneme Združenia miest a obcí Slovenska predseda vlády Robert Fico ohlásil, že v druhom čítaní bude predložené iné znenie a bude to znenie, podľa ktorého bude konečné slovo mať zriaďovateľ, a to dokonca obecné alebo mestské alebo krajské zastupiteľstvo v prípade, že dôjde k nezhode medzi zriaďovateľom a radou školy, čo by znamenalo, že napr. krajské zastupiteľstvo Žilinského kraja by v prípade nezhody medzi radou školy a županom rozhodovalo o tom, kto bude riaditeľom konkrétneho gymnázia alebo konkrétnej strednej odbornej školy.
Vzhľadom na to, že máme, najmä v krajoch a väčších mestách pomerne už rozsiahlu skúsenosť s tým, ako sa obsadzujú pracovné miesta, manažérske miesta, ktoré podliehajú takýmto rozhodnutiam, je možné bez nejakého zbytočného strašenia predvídať, že takéto ustanovenie by viedlo buď k priamym politickým koaličným dohodám o miestach riaditeľov, a teda by sme sa dočkali aj toho, že gymnázium v Myjave by patrilo SMER-u, ale stredná odborná škola v Trenčíne KDH alebo neviem ešte komu inému (reakcia z pléna), napríklad Sieti, áno. A to je podľa mňa niečo, čo je treba odmietnuť veľmi jednoznačne. Takže preto tento návrh, naopak, návrh predsedu vlády, oficiálne ohlásený viac ako tisícke zástupcov miest a obcí, považujem za veľmi nebezpečný. Odkedy to predseda vlády a musím povedať najvyšší predseda vlády, ktorý je zvyknutý, že je po jeho v jednofarebnej vláde, ohlásil, sme svedkom takého zvláštneho mlčania.
Minister školstva a síce verejne vyjadril, že on má iný názor ako predseda vlády, ale nedostali sme žiadnu jasnú odpoveď na to, čo sa naozaj tuto v legislatívnom procese stane. V tejto chvíli sme v druhom čítaní, tesne teda pred hlasovaniami, je tu ešte teda piati kolegovia v rozprave, ale potom už zákon bude schvaľovaný v takom alebo onakom znení.
Na školskom výbore, kde by teda mali byť predkladané pozmeňovacieho návrhy a kde aj pán kolega Petrák ako zástupca SMER-u predložil pomerne obsiahly pozmeňovací návrh k tomuto zákonu, táto otázka riešená nebola. Zostáva teda naozaj už len rokovanie v pléne. Keď sa pozriem na tabuľu, ktorá je vedľa, tak vidím, že pán poslanec Blanár sa prihlásil hneď po mne. A ak teda ide SMER predložiť takýto pozmeňovací návrh, tak, predpokladám, že on bude jeho nositeľom. A aj keď, samozrejme, napríklad vždy sa môže ešte prihlásiť spravodajca do rozpravy, ak, ak tak zatúži, takže úplne vylúčené to nie je. (Reakcia z pléna.) Ale cieľom tohto môjho vystúpenie nie je špekulovať.
Cieľom tohto môjho vystúpenia je povedať dve iné veci. Prvá je, že bolo by veľmi zlé, veľmi zlé, ak by takýto návrh, aký predseda vlády avizoval, bol tu naozaj predložený a schválený, z dôvodov, ktoré som už vysvetlil. Bola by to politizácia a klientelizácia nášho školského systému s absolútne nedostatočným zdôvodnením. Neexistuje žiadna analýza, žiadny rozsiahly podklad, ktorý by analyzoval, akým spôsobom dnes výber riaditeľov prechádza, čo sa v skutočnosti deje, a ktorý by zdôvodnil, že ten dnešný systém je nefunkčný. Neexistuje ani žiadny pokus ho nejakým spôsobom vylepšovať. Koniec koncov dnes ten proces je v zákone pomerne neupravený výberového konania, on by sa dal aj upraviť, aby bol precíznejší, ak máme pocit, že negeneruje najlepšie výsledky. Ale keďže nie je ani analýza, že by negeneroval dobré výsledky, je to celé špekulatívne.
Namiesto toho vyslovene z politických dôvodov v snahe ulahodiť ľuďom, ktorí držia moc na lokálnej a regionálnej úrovni a dať im možnosť politicky - a niektorí to dokonca aj klientelisticky - ovládnuť ešte aj posty riaditeľov škôl, bol ohlásený tento návrh. A ja si dovolím aj v mene strany SIEŤ povedať, že ho odmietame a že v prípade, že bude predložený a schválený, tak to bude jedna z vážnych tém nastávajúceho politického boja o tom, či naozaj chceme mať takto spolitizované školstvo alebo či chceme ísť, naopak, opačným smerom, aj do iných sektorom verejného života, napríklad do kultúry, do zdravotníctva, do sociálnej sfére zaviesť princípy podobné, aké sú dnes v školstve, teda princípy, kde politická moc má svoje právomoci a svoj vstup, ale nie je jediná, nie je, nie je dominantná a nie je valcujúca, ale nejakým spôsobom aj zástupcovia klientov, rodičov, pacientov majú svojej slovo. Ale aj zástupcovia zamestnancov, teda učiteľov, opatrovateľov, zdravotníkov.
A zároveň, a to je môj druhý bod, chcem pána ministra vyzvať, tak ako som ho vyzval aj výbore, aby v prípade, že takýto návrh bude predložený, aby využil právomoc, ktorú mu dávajú zákony, a stiahol tento návrh zákona z rokovania, pretože proti jeho vôli ako predkladateľa, nie je možné tento zákon schváliť. Ak ho on stiahne a ak to kredibilne povie, tak nie je možné tento návrh do neho vložiť. A preto chcem aj povedať, že ak by taký návrh bol predložený a bol schválený, nikto nesníme politickú zodpovednosť ani zo strany SMER, ale ani z vás, pán minister, ako nového ministra školstva, ktorý mal priniesť aj nové vetry. Toľko k voľbe riaditeľa školy.
Druhá vec, ku ktorej sa chcem stručne vyjadriť je to, na čo upozornil kolega Jurzyca a čo sa mi opäť zdá nekompatibilné s tým, akú filozofiu prezentuje nový pán minister školstva, a to je ustanovenie v zákone, podľa ktorého sa zakáže žiakom zo stredných odborných škôl prestupovať na iné školy, s výnimkou teda škôl v tom istom odbore, by som povedal, v tej istej oblasti. Je to ďalší filozofický krok k tomu, aby sme vnímali žiakov ako niekoho, koho treba niekam nútene poslať a potom ho tam nútene udržať, aby nám náhodou niekam neutiekol. Ak je problémom to, že máme obavy zo špekulatívnych prestupov, napr. zo stredných odborných škôl na gymnázium, tak je na to, samozrejme, veľmi jednoduchý recept. A proti tomu receptu nikto nič nemá, ten recept sa volá diferenčné skúšky alebo opak, alebo, by som povedal, ekvivalent prijímacích skúšok. Teda že ak niekto prestúpiť, tak, samozrejme, škola ho nemá povinnosť prijať. Ale ak by ho aj riaditeľ chcel prijať, tak môžme dať do zákona povinnosť vykonať skúšky, ktoré sú ekvivalentné tým, ktoré museli vykonať tí žiaci, ktorí sa na tú školu dostali.
Inými slovami, neprotestujem a nenamietam proti tomu, aby vstup do školy aj počas štúdia bol za rovnakých podmienok, ako keď tam niekto prišiel cez štandardné prijímačky. Nejaké obkľuky nám netreba, ale čo nám takisto netreba, je modulárny, je modulárny, je zrušiť modulárny a slobodný systém, kde žiaci môžu meniť a vylepšovať svoju vzdelávaciu cestu. A ja len pripomeniem, že keď som pred dvoma rokmi v mene poslancov podával na Ústavný súd návrh, ktorým mu Ústavný súd aj vyhovel, aby ako protiústavné zrušil obmedzenia pri prijímaní na stredné školy, tak táto istá vláda argumentovala práve tým, že je možné v rámci stredných škôl prestupovať a že tým pádom argument, že ak raz niekto je prijatý na nejakú strednú školu, už je uzamknutý v tej ceste, a ani keď preukáže väčší talent, schopnosti, keď má lepšie známky, že jednoducho už sa nemôže zmeniť, že ten argument nie je pravdivý.
Takže vy ste vtedy argumentovali niečím, čo dnes chcete zakázať. Chcete zakázať to, aby ak niekto na to má, aby mohol prestúpiť. A zároveň chcem zdôrazniť, že nejde len o prestup, nazvem to smerom hore, napr. z nematuritného odbor na maturitný alebo z maturitného odboru na gymnázium, ale ide aj o prestup do iného odboru. Keď v sebe niekto zistí počas štúdia, že niečo iné, nejaká iná oblasť zo skutočnosti ho viac napĺňa alebo niekedy, povedzme si pragmaticky, aj z rodinných dôvodov proste potrebuje zmeniť, zmeniť školu čo pri strednej škole nemusí byť až také zriedkavé.
Takže, pán minister, chcem na vás apelovať, nepodávam pozmeňovací návrh, lebo myslím, že v tejto chvíli to nemá zmysel, a chcem na vás apelovať, aby sme túto vec vyriešili, aby ste nepokračovali vo filozofii, kde najlepší žiak je uzamknutý žiak, a najlepší žiak je ten, ktorý nemá, nemá nijakým spôsobom možnosť zlepšiť svoje postavenie.
A tretia vec a tu už budem naozaj stručný, sa týka toho spomínaného šesťročného gymnázia, ktoré tu už bolo v rozprave. Ja som k tomu ani nechcel vystupovať, ale keďže aj pán Blanár dosť ostro a nekorektne vystupoval voči pánovi Poliačikovi, musím zdôrazniť, že keď išiel rušiť pán minister Čaplovič toto šesťročné gymnázium, tak pán Poliačik a ja sme naozaj politicky sa v tom najviac angažovali. A ja si nebudem prisluhovať zásluhu, mňa to ani nezaujíma, kto k tomu prispel. Ale ani pán Čaplovič, ani pán Blanár vtedy neboli veľmi ústretoví a jednali, ak, tak pod tlakom.
Ale podľa mňa je dôležitejšia skôr všeobecná pointa. A to je opäť niečo, čo by som od ministra školstva akoby očakával, že pochopíte a podporíte, že náš dnešný systém je veľmi zvláštny v tom overovaní. On v podstate hovorí, že ak je nejaká inovácia, treba ju experimentálne overiť a vyhodnotiť. To je v poriadku. Ale potom v podstate ponúka len dve cesty. Buď sa tá inovácia zavedie do celého školstva, alebo sa musí zrušiť aj to miesto, kde sa testovala. Inými slovami, vybudujete novú experimentálnu školu, dáte do toho veľké zdroje a teraz nehovorím o finančných zdrojoch, emocionálnych, intelektuálnych, manažérskych zdrojov, vybudujete niečo, čo funguje, ako bolo šesťročné Gymnázium pána Paulinyho-Tótha, a na konci experimentu ministerstvo školstva pre mňa aj z legitímnych politických dôvodov rozhodne, že nechce rozširovať šesťročné gymnáziá po celom Slovensku, lebo to nesedí do politickej koncepcie súčasného vedenia. To je niečo, čo ja by som vám nikdy nechcel zobrať. Ani vášmu predchodcovi. Minister školstva a vláda musia mať možnosť povedať, že naša koncepcia je takáto.
Ale to, že dnešný zákon umožňuje v takej situácii len aj tú samotnú školu, na ktorej sa to pilotovalo, zrušiť, že neumožňuje nič iné, to je podľa mňa chyba. Prečo nenechať žiť niečo, čo funguje? Môžeme povedať, že nech sa to nešíri. Ale prečo to nenechať žiť?
A musím povedať, že boli opakovane odmietnuté návrhy týmto smerom, kde sme nechceli nejak narušovať právomoc z ministerstva určovať koncepciu a určovať to, ktoré experimenty sa majú stať stredným prúdom a ktoré nie. Ale hovorili sme, prečo zabíjať gymnáziá, ako je napríklad Gymnázium Paulinyho-Tótha, ktoré sa osvedčili. Máme toľko super kvalitných stredných škôl, aby sme mohli povedať, že jedna z nich nás nezaujíma? Máme ich tu také desiatky a stovky? Nemyslím si to.
Takže to je možno tretí podnet, pán minister, že ak chcete, nazvem to tak, vašu imidžovú stránku, teda to, ako pôsobíte, ako hovoríte, akú filozofiu verbálne presadzujete, ak to chcete naplniť aj, by som povedal, skutočným obsahom počas tých ešte ôsmich mesiacov, ktoré vám vo funkcii zostávajú, a možno aj, samozrejme, aj v ďalších rokoch, tak myslím, že nemôžete v tomto pokračovať v tom prístupe, ktorého sme doteraz boli svedkami, a myslím si, že musíte trošku i na trošku inú koľaj prehodiť. A nie je to koľaj, ktorá sa vyznačuje snahou o politizáciu školstva, a nie je to koľaj, ktorá sa vyznačuje snahou o čo najväčšie obmedzenie slobodného rozhodovania jednotlivcov aj bez akýchkoľvek relevantných dôvodov.
A je to cesta ku kvalitnejšiemu školskému systému aj cez, samozrejme, reguláciu rozhodovania jednotlivcov a taká, ktorá v nich podnecuje to najlepšie. Nie, ktorá z nich robí väzňov a otrokov.
Ďakujem veľmi pekne.
 

2.
Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážení kolegovia dvaja, ktorí sú v sále, traja, vážený pán minister, vážený pán spravodajca, dovoľte mi pár slov, krátko sa len vyjadriť k tomuto návrhu zákona, zmeny školského zákona. Nebudem sa vyjadrovať k zákonu ako k celku. Veľa tu už bolo povedané, s veľa vecami sa stotožňujem.
Chcem v prvom rade pochváliť pána ministra, že prišiel s novým zákonom, že sa snaží mnoho vecí zlepšiť. Takisto mnoho vecí sa snaží zlepšiť aj pán poslanec Petrák, ktorý dal pozmeňovací návrh vo výbore.
Zároveň musím jedným dychom povedať také moje sklamanie, konštatovanie toho, že ono asi sa s tým už nič nebude dať spraviť, ale asi to bude, asi teda je to bežná prax v parlamente, že príde deň predtým večer na mail pozmeňovací návrh, ktorý má, ja neviem, desať strán, a potom na výbore sa o ňom diskutuje a sú tam veľmi závažné veci uvedené, ktoré bežní ľudia, keď sa chcú s nimi oboznámiť, tak ich, sa nevedia k nim poriadne ani dostať. Tieto informácie z takéhoto pozmeňujúceho návrhu, ktorý je na výbore prijatý, sú potom v spoločnej správe a tie, tie informácie si potom ľudia môžu nájsť elektronicky na stránke Národnej rady. Avšak treba zdôrazniť, že k takýmto zmenám potom nie je možná celospoločenská diskusia a prípadné chyby, ktoré možno sa aj nedopatrením tam dostanú, potom nemožno na ne upozorniť alebo veľmi neskoro a zistíme ich potom až v praxi, že čo tieto veci, ktoré sa snažíme ustanoviť, čo spôsobia a čo sa môže stať, a zbytočne ten zákon sa stále otvára dookola, a chyby, ktoré možno neúmyselne sa tam dostali, sa potom musia opravovať.
Takisto sa mi zdá veľmi nedôstojné to, že poslanci čakajú v pléne, či príde nejaký pozmeňovák, či nepríde, či sa bude meniť spôsob volenia riaditeľa školy, čo je tak závažná vec, že sa mi zdá absolútne nedôstojné, že vlastne už od rána rokujeme o tomto zákone, a stále nie je pozmeňujúci návrh a dá sa teda predpokladať aj z vystúpenia pána poslanca Beblavého, že takýto nejaký návrh na zmenu voľby riaditeľa školy príde. Neviem, či tomu bude tak, alebo nie. Nechce sa mi skúmať tieto zákulisné hry. Každopádne chcem povedať, že sa stotožňujem s tým, že pokiaľ rada školy nebude mať rozhodujúce slovo pri voľbe riaditeľa, tak táto jej funkcia je potom úplne zbytočná, lebo zriaďovateľ kedykoľvek bude môcť povedať, že nesúhlasí s týmto riaditeľom, a voľba sa bude musieť opakovať. To znamená, že takisto ani mne sa takýto spôsob nepáči. Nemyslím si, že je to správny krok. Skôr si myslím, že je to krok späť. Aj keď chápem teda sčasti dôvody, ktoré vysvetlil aj pán poslanec Petrák, čo sa týka voľby riaditeľa školy, už teda v rozprave v prvom čítaní.
Čoho by som sa chcela ale dotknúť a skôr by som poprosila aj pána ministra, možno pána poslanca Petráka, keby mi k tomu dal nejaké vysvetlenie alebo tie pochybnosti, ktoré teraz vznesiem, žeby nejak uviedli na pravú mieru. A to je zo spoločnej správy bod 12 a bod 3.
Bod 12 v spoločnej správe hovorí, teda mení § 107 školského zákona a hovorí o výchove a vzdelávaní detí zo sociálne znevýhodneného prostredia a žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia. Veľmi oceňujem, že prišiel takýto paragraf a že sa snažíme nejakým spôsobom tieto deti riešiť. Čo je veľmi dobré, je, že sa v týchto, konkrétne budem citovať tento paragraf, v 1. ods. sa hovorí, že výchova a vzdelávanie detí zo sociálne znevýhodneného prostredia sa uskutočňuje podľa individuálnych podmienok, čo sú úprava organizácie výchovy a vzdelávania takýchto detí, úprava prostredia, v ktorom sa výchova a vzdelávanie uskutočňuje, a uplatnenie špecifických metód na vzdelávanie.
Druhý bod, druhý odsek. Dieťa alebo žiak, ktorého špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby vyplývajú výlučne z jeho vývinu v sociálne znevýhodnenom prostredí, nemôže byť prijaté do špeciálnej školy alebo špeciálnej triedy materskej školy, základnej školy alebo strednej školy. Veľmi pekný cieľ. Avšak pýtam sa, kto vie odlíšiť, výchovný poradca, psychológ, že či sú to odchýlky u toho dieťaťa, ktoré sú vyslovene spôsobené len tým, že teda žilo od nula do šesť rokov v sociálne znevýhodnenom prostredí alebo sú nejaké presné kritériá na to. To sa totižto nedá oddeliť. Všetky tie deti alebo takmer všetky majú nejaké poruchy, poruchy pozornosti, poruchy učenia, môžu mať akékoľvek a nikto vám presne nevie povedať, že či to súvisí len s tým, že boli v sociálne znevýhodnenom prostredí alebo ozaj mali nejakú genetickú predispozíciu na toto ochorenie. Myslím si, mám za to, že sa to nedá celkom dobre oddeliť, aj keď, ešte raz hovorím, že oceňujem to, že sa snažíme, aby tieto deti boli integrované medzi normálne deti, lebo, myslím si, že toto je jeden zo spôsobov ako z tohto bludného kruhu von. Avšak tu znova chcem zdôrazniť, že pokiaľ tieto deti nebudú povinne v materskej škôlke a nebudú, povinne sa nezačne so vzdelávaním skôr, tak v škole už sú to len komplikácie, ktoré sa navyšujú, nabaľujú jedna na druhú a je to o to ťažšie riešiteľné.
Zaujímavý je tretí bod z tohto § 107, ktorý bol vložený nanovo do novej spoločnej správy, že deti zo sociálne znevýhodneného prostredia alebo žiaci zo sociálne znevýhodneného prostredia sa zaraďujú do triedy materskej školy, základnej školy s ostatnými deťmi alebo žiakmi. A čo je ešte zaujímavejšie, že teda ministerstvo školstva môže prideliť takýmto deťom príspevok na skvalitnenie podmienok na výchovu a vzdelávanie žiakov z tohto prostredia znevýhodneného. A tieto prostriedky môžu byť použité na mzdu alebo plat asistenta učiteľa, vybavenie didaktickou technikou, účasť žiakov na aktivitách, všetko v poriadku až na bod d), kedy sa hovorí, že tieto peniaze môžu byť určené na výchovu a vzdelávanie žiakov v špecializovaných triedach. Tak na jednom mieste hovoríme, že nemôžu ísť do špecializovaných tried, na druhej strane príspevky, ktoré chceme týmto deťom dať, môžu ísť na žiakov do špecializovaných tried. Tak nie celkom asi tomu dobre rozumiem. Keby sa mi to dalo nejak dovysvetľovať, lebo toto sa mi zdá ako také, také nelogické niečo. Tak buď chceme, aby boli v normálnych triedach, a potom im tie peniaze určíme len na to, aby sme ich tam mohli dobre vzdelávať, alebo môžu byť potom v špeciálnych triedach. Hej? Čiže toto je podľa mňa taký, taký trošku chaos, také nezrozumiteľné.
No a potom sa ešte chcem venovať bodu 3, ktorý sa mi zdá trošku taký ľahko zneužiteľný a nie celkom fér voči našim deťom. Tu by som chcela, keby aj rodičia, ktorí náhodou počúvajú, alebo niekde to odznie, aby zbystrili pozornosť, aby sme, ako v dobrom to hovorím, aby sme sa trošku nad tým zamysleli, že čo chceme zaviesť. Odcitujem teraz: "Ak riaditeľ materskej školy alebo príslušné školské zariadenie výchovného poradenstva", to znamená výchovný nejaký pedagóg, "zistí, že vzdelávanie začleneného dieťaťa nie je v prospech začlenenému dieťaťu alebo deťom, ktoré sú účastníkmi výchovy a vzdelávania," čiže tým zdravým deťom, "navrhne po písomnom súhlase zriaďovateľa materskej školy a písomnom súhlase príslušného zariadenia výchovného poradenstva", teda toho výchovného poradcu, "zákonnému zástupcovi iný spôsob vzdelávania dieťaťa. Ak zákonný zástupca nesúhlasí so zmenou spôsobu vzdelávania svojho dieťaťa, rozhodne o tom súd."
Zároveň v ďalšom bode hovoríme, že "v základnej škole sa môže zriadiť špecializovaná trieda. V špecializovanej triede sa vzdelávajú žiaci, ktorí nemajú predpoklad úspešne zvládnuť obsah vzdelávania príslušného ročníka na účely kompenzácie chýbajúceho obsahu vzdelávania. Žiaka do špecializovanej triedy zaraďuje riaditeľ školy na návrh triedneho učiteľa po vyjadrení výchovného poradcu s informovaným súhlasom zákonného zástupcu žiaka na nevyhnutne potrebný čas, najviac na dobu jedného roku."
Čo je zaujímavé, že túto špecializovanú triedu môžeme založiť na škole a vlastne môžeme na ňu dostať aj peniaze, ako som vám čítala predtým, najmenej pre štyroch žiakov a môžu to byť žiaci z rôznych ročníkov školy, najviac pre 8 žiakov. Tu chcem povedať, že napríklad budem mať ja dieťa, ktoré má ADHD, čiže má poruchu pozornosti a hyperaktivitu. A teraz toto dieťa bude natoľko robiť problémy v tej triede, že učiteľ sa nebude snažiť získať asistenta pre toto dieťa, ktorý by mu pomohol začleniť toto dieťa, ale jednoduchšie preňho bude si povedať, tak mám takýchto detí viacej, no tak si založím na mojej škole špecializovanú triedu, kde toto dieťa pôjde. Zriaďovateľ povie, áno, máš pravdu, môžeš, riaditeľ to podpíše, rodič je o tom informovaný, keď nesúhlasí, môže sa obrátiť na súd. Čiže kým dieťa sa dostane na strednú školu, tak súd možno aj rozhodne. Teraz preháňam, ale zámerne to robím. Každopádne môže sa moje dieťa dostať do špeciálnej triedy, kde, si dovolím tvrdiť, že skončilo. Ak bude so štyrmi ďalšími deťmi, ktoré má ADHD, a nebude tam na to vhodný personál, pedagóg a nebude mať pozitívne vzory to dieťa, tá porucha nebude tak ťažká, že by muselo byť v tej špeciálnej triede, ale napriek tomu tam bude zaradené, môže nastať problém a nebude to celkom, nieže celkom, je to nevhodné pre to dieťa.
Ja si myslím, že je najlepšie, keby tie deti boli začlenené do zdravého kolektívu, ale tu zdôrazním, ak ma teraz počúvajú nejakí učitelia, ktorí takéto deti majú, ja viem veľmi dobre, jak je ťažké s týmito deťmi pracovať, ako to narúša klímu v tej triede. Práve preto sme zdôrazňovali ešte niekedy s Jankou Žitňanskou potrebu asistentov učiteľov. Každé takéto dieťa by malo mať asistenta. Možno jedného na viac detí, ktorí by boli schopní pracovať extra s tými deťmi v triede, ale nesmieme ich z tej triedy vyčleňovať, neni to správny krok. Ideme späť, ideme proti tomu, čo sa deje v moderných výchovno-vzdelávacích inštitúciách aj v západných vyspelých krajinách, nie je to dobre.
Čiže tu upozorňujem na to, že v bode 3 a v bode 4 spoločnej správy môže dôjsť k takejto nejakej modelovej situácii. Navyše to, čo som teraz spomínala, sa mi zdá veľmi také ľahko zneužiteľné. Na jednej strane hovoríme, že deti zo sociálne slabšieho prostredia, ktoré tam od malička vyrastajú, musia byť začlenené medzi normálne deti. Na druhej strane hovoríme, že ak takéto dieťa nezvládne toto začlenenie, môže ísť do špeciálnej triedy. Ja si dovolím tuná dať svoju takú nejakú obavu, že nedá sa to celkom dobre oddeliť. Také deti jednoducho sa ťažšie prispôsobujú. Vždy ten riaditeľ môže povedať alebo aj zriaďovateľ, že takéto dieťa jednoducho nie je schopné fungovať a je ako, v úvodzovkách poviem, na škodu tým ostatným deťom, ktoré idú, napredujú pomalšie vďaka nemu.
Čiže bola by som veľmi rada, keby sme sa spoločne vedeli k tomu nejaké stanovisko relevantné dať a k tejto čiastkovej veci sa nejak vyjadriť. K ostatným veciam sa nechcem vyjadrovať, pretože nemám rada, keď sa opakujú tie isté veci dookola.
Takže týmto vám ďakujem za pozornosť.

Ctené kolegyne, kolegovia, keďže chceme efektívne využívať čas, dovoľte, aby som vystúpil v rozprave aj ja ako spravodajca a v zásade aby som povedal možno to, čo tu už bolo niekoľkokrát spomínané, a je to v zásade očakávané, aby som sa vyjadril aj k voľbe riaditeľov škôl.
Ak dovolíte, tak ja budem postupovať tým spôsobom, že najskôr prečítam pozmeňujúci návrh, ktorý podpísalo celkovo 20 poslancov, v mene všetkých 20 poslancov a potom k tomu dám nejaké aj krátke osobné zhodnotenie toho procesu, ako sa to celé vyvíjalo, prečo sme dospeli k tomuto návrhu.
Takže v zmysle zákona čítam pozmeňujúci návrh poslancov národnej rady k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 1498).
K čl. I
1. Za bod 20 sa vkladá nový bod 21, ktorý znie:
"21. V § 63 sa za odsek 3 vkladá nový odsek 4, ktorý znie:
(4) Termíny podľa odseku 2 sa nevzťahujú na uchádzača, ktorým je mladistvý odsúdeným vo výkone trestu odňatia slobody.
Doterajšie odseky 4 až 7 sa označujú ako odseky 5 - 8. Ostatné body sa primerane prečíslujú."
Odôvodnenie:
Navrhované doplnenie výnimky z lehôt ustanovených v § 63 ods. 2 je potrebné v dôsledku špecifického postavenia mladistvého odsúdeného vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý je uchádzačom o výchovu a vzdelávanie podľa školského zákona. Tretí oddiel školského zákona, uvedený termín podania prihlášky na štúdium na strednej škole nie je možné v podmienkach vzdelávania odsúdených umiestnených v ústavoch na výkon trestu odňatia slobody. Mnohí odsúdení nastupujú do výkonu trestu odňatia slobody až po tomto termíne z dôvodu umiestnenia vo výkone väzby, ďalšieho trestného stíhania a s tým spojených procesných úkonov alebo sa z dôvodu absolvovania súdom nariadenej liečby v ústave na výkon trestu odňatia slobody v tomto termíne nenachádzajú. Navrhovaným doplnením ustanovenia § 63 školského zákona sa umožní odsúdeným podať si prihlášku na štúdium na strednej škole aj po lehote uvedenej v § 63 ods. 2 školského zákona.
Myslím, že je vcelku jednoduché ustanovenie, ktoré nadväzuje na ten pozmeňujúci návrh, ktorý bol predložený vo výbore, a precizuje tento pozmeňujúci návrh, ktorý umožňuje sa vzdelávanie sa odsúdených, a vieme, že v zásade medzi odsúdenými sa nachádza relatívne vysoký počet osôb, ktoré nemajú ukončené buď základné vzdelanie, alebo nemajú ukončené stredoškolské vzdelanie. Ak prejavia záujem o vzdelávanie, je aj v záujme spoločnosti, aby im toto vzdelávanie a prevýchovu umožnila.
Pokračujem v texte pozmeňujúceho návrhu:
"K čl. II
2. bod pozmeňujúceho návrhu, bod 1 znie:
1. V § 3 odsek 2 znie:
(2) Zriaďovateľ vymenúva riaditeľa na päťročné funkčné obdobie na návrh rady školy. Rada školy predkladá návrh na kandidáta na riaditeľa na základe výsledkov výberového konania podľa § 4 okrem kandidáta, ktorý bol odvolaný podľa odseku 7 písm. a) až c) a e) a odseku 8 písm. c). Zriaďovateľ do 30 dní odo dňa predloženia návrhu rady školy vymenuje riaditeľa alebo písomne odôvodní svoj nesúhlas s navrhnutým kandidátom rade školy. Zriaďovateľ vyhlási druhé výberové konanie podľa § 4 do 15 dní odo dňa doručenia nesúhlasu rade školy. Zriaďovateľ do 30 dní odo dňa predloženia návrhu rady školy na základe druhého výberového konania vymenuje riaditeľa alebo predloží návrh na vyslovenie nesúhlasu s navrhnutým kandidátom na najbližšie zasadnutie príslušného zastupiteľstva.
Na schválenie návrhu na vyslovenie nesúhlasu s navrhnutým kandidátom sa vyžaduje súhlas trojpätinovej väčšiny všetkých poslancov príslušného zastupiteľstva. Ak príslušné zastupiteľstvo neschválilo návrh na vyslovenie nesúhlasu s navrhnutým kandidátom, zriaďovateľ do 15 dní odo dňa prijatia uznesenia príslušného zastupiteľstva vymenuje riaditeľa na základe návrhu rady školy. Ak príslušné zastupiteľstvo schválilo návrh na vyslovenie nesúhlasu s navrhnutým kandidátom, zriaďovateľ do 15 dní odo dňa prijatia uznesenia príslušného zastupiteľstva vyhlási výberové konanie na obsadenie miesta riaditeľa postupom podľa osobitného predpisu. 3a)
Poznámka pod čiarou k odkazu 3a znie:
"3a) § 5 zákona č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov."
Odôvodnenie:
Týmto návrhom sa výrazným spôsobom zrovnoprávňuje postavenie zriaďovateľa verejných škôl v porovnaní s ostatnými zriaďovateľmi. Zriaďovateľ bude mať možnosť vysloviť nesúhlas aj s druhým kandidátom navrhnutým radou školy, avšak tento nesúhlas sa musí potvrdiť v zastupiteľstve trojpätinovou väčšinou všetkých poslancov. V prípade prijatie uznesenia za nesúhlas s navrhnutým kandidátom sa zrovnoprávňuje spôsob výberu riaditeľa v porovnaní so súkromnými a cirkevnými školami, keďže v prípade nesúhlasu s kandidátom navrhnutým na základe druhého výberového konania sa uskutoční výberové konanie podľa zákona o výkone prác vo verejnom záujme, a teda nepredkladá kandidáta rada školy. Toto odôvodnenie potom vo svojom ďalšom vystúpení ešte viac rozvediem.
3. Za čl. III sa vkladá nový čl. IV, ktorý znie:
Čl. IV
Zákon č. 568/2009 Z. z. o celoživotnom vzdelávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 315/2012 Z. z. a zákona č. 292/2014 Z. z. sa mení takto:
V § 28b sa slová "30. septembra" nahrádzajú slovami "31. decembra".
Účelom navrhovaných zmien je umožnenie uskutočňovania skúšok na overovanie odbornej spôsobilosti organizácii zriadenej Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu SR na zabezpečovanie alebo plnenie úloh v oblasti celoživotného vzdelávania v rámci pilotného overovania nového systému uznávania výsledkov ďalšieho vzdelávania a praxe do doby ukončenia experimentu.
Čiže to je jeden pragmatický návrh, ktorý umožňuje riešiť aktuálne problémy. To, čo určite... Toľko znenie pozmeňujúceho návrhu aj s odôvodneniami, a ak dovolíte, ja sa vrátim trošku podrobnejšie k zdôvodneniu voľby riaditeľa.
Už v prvom čítaní sme významným spôsobom diskutovali o tom, čo je demokratické, čo nie je demokratické, či má byť rozhodujúca samospráva školy v zásade zastúpená radou školy, či tento orgán, rada školy má dostatočné kompetencie, dostatočnú odbornú spôsobilosť, či veci, ktoré vyplývajú zo zákona, z vyhlášky, sú v nejakom vyváženom alebo nevyváženom pomere a či právo zriaďovateľa zasahovať do procesu voľby a menovania riaditeľa školy sú oprávnenými alebo neoprávnenými.
Samozrejme, doteraz sa názory na tento proces významným spôsobom líšia a veľmi často zaznieva z úst opozície, že je to spolitizovanie školstva. Ja opätovne odmietam a zásadne odmietam takéto označovanie tohto návrhu. Opätovne zopakujem, zriaďovateľ v prípade cirkevných a súkromných škôl má aj doteraz v platnom návrhu zákona alebo v doteraz platnom texte zákona možnosť v prípade, že po druhom návrhu rady školy nesúhlasí s navrhnutým kandidátom na riaditeľa školy navrhnúť alebo vymenovať si svojho riaditeľa školy. Dobre, môžeme diskutovať o tom, či v prípade cirkevných škôl je tým rozhodnutím zriaďovateľa etické kritériá, náboženské kritériá a niektoré ďalšie kritériá, čo zásadným spôsobom nemá, nemá vplyv a nemôže byť inak vnímané ani v prípade verejného zriaďovateľa. V prípade súkromných škôl je tento krok a tento postup, ktorý je dnes v platnom texte zákona označovaný, že súkromný zriaďovateľ musí mať právo menovať riaditeľa, nakoľko riaditeľ disponuje so súkromnými prostriedkami zriaďovateľa. Opätovne môžeme hovoriť o tom, áno alebo nie, ale ja sa pýtam a verejná škola, riaditeľ verejnej školy disponuje akými prostriedkami. Disponuje verejnými prostriedkami. Väčšinou ide o prenesenie výkonu štátnej správy okrem materských škôl, tie prostriedky sú posielané zriaďovateľovi, ktorý odúčtováva na príslušné ministerstvo. Ten, kto odúčtováva tieto prostriedky a kto schvaľuje hospodárenie, a keď si pozriete jednak znenie zákona, jednak vyhlášky, správu o hospodárení školy schvaľuje obecné zastupiteľstvo. To znamená, obecné zastupiteľstvo je zo zákona spôsobilé rozhodovať o tom, či škola hospodári alebo nehospodári dobre, ale už sa nemôže vyjadriť k tomu, že ten, kto podľa jej názoru, teda alebo názoru obecného zastupiteľstva nehospodári dobre, tak už v zásade nemôže sa v ďalšom kole výberového konania podieľať na tom, či má právo alebo nemá právo byť riaditeľom školy.
Čiže ja dávam len také porovnanie, súkromné hospodárenie so súkromnými prostriedkami, verejné hospodárenie s prostriedkami nás všetkých. Hovorme o demokratickej legitimite. Bolo tu spomínané, že smeráci si idú sprivatizovať školstvo, lebo majú väčšinu, väčšinu primátorov a starostov a väčšinu poslancov v obecných zastupiteľstiev. Je jednoznačne preukázané z údajov Štatistického úradu, najväčšiu časť primátorov a starostov a poslancov obecných zastupiteľstiev tvoria nezávislí kandidáti. Podčiarkujem, tvoria nezávislí kandidáti. To znamená, ak títo kandidáti sú lokálnymi osobnosťami, ak títo kandidáti dostali dôveru vo voľbách, a treba povedať, ak budeme hovoriť o legitimite týchto ľudí, ktorí boli zvolení, účasť v komunálnych voľbách patrí medzi najvyššie na Slovensku a pohybuje sa nad 50 %, že môžeme hovoriť, že majú absolútnu demokratickú legitimitu a majú právo sa vyjadrovať k hospodáreniu so spoločnými prostriedkami a riadiť ich. Vrátim sa k pomeru, akým spôsobom je menovaná alebo volená rada školy. Rada školy sa, pre zjednodušenie budem hovoriť prípad základnej školy a väčšej základnej školy, kde rada školy pozostáva z troch zástupcov zamestnancov, zo štyroch zástupcov rodičov a zo štyroch zástupcov zriaďovateľa.
Zástupcovia zriaďovateľa sú volení obecným zastupiteľstvom. To znamená, ten zriaďovateľ má právo alebo to obecné zastupiteľstvo má logicky právo nominovať zástupcov do rady školy, ale už podľa iných interpretácií, to isté obecné zastupiteľstvo je natoľko nespôsobilé, že sa nemôže objektívne vyjadriť k voľbe riaditeľa školy. Sprostredkovane cez svojich zástupcov áno, ale priamo už nie. Ako mne to osobne nedáva žiadnu logiku. Pri tomto, pri tomto porovnávaní demokratickej legitimity som uviedol a uvádzam ešte niekoľko ďalších faktov.
Zástupcovia rodičov bývajú väčšinou tí, ktorí najčastejšie spolupracujú so školou, sú aktívni, v mnohých prípadoch sú to ľudia, ktorí priamo alebo nepriamo aj sponzorujú chod školy aj finančnými prostriedkami, alebo svojou aktivitou. Títo ľudia sa najčastejšie stretávajú v nie priamo s učiteľmi, nie priamo sa zapájajú do výchovno-vzdelávacieho procesu, ale najčastejšie sa stretávajú s vedením školy a tým chcem povedať, že v prípade, že ide o voľbu rady školy, tak je veľká pravdepodobnosť, že existujúce vedenie školy navrhuje aj zástupcov rodičov, ktorí sa potom následne volia.
Pri voľbe zamestnancov môžeme hovoriť o rade prípadov, kde aj z úst odborárov, aj z úst zamestnancov zaznievajú dve slová mobbing, bossing, iným spôsobom šikanovanie zamestnancov niektorými riaditeľmi. Ak je riaditeľ dostatočný despota, ospravedlňujem sa za tento výraz, dokáže si zmanipulovať aj nominovanie zamestnancov do rady školy. Ak sa pozriete na to, ak sa pozriete, ak sa pozriete na tento model, tak zistíte, že štyria rodičia, kde má vplyv riaditeľ školy alebo existujúce vedenie školy pred voľbou riaditeľa školy a traja zamestnanci z 11 členov tvoria nadpolovičnú väčšinu, tým pádom zriaďovateľ de facto aj de iure nemá absolútne žiaden vplyv na výber riaditeľa školy. Je pravdou, že vo výberovej komisii sa ešte nachádzajú ďalší dvaja členovia, jeden je z obvodného školského úradu a druhý je tam za inšpekciu školstva. Ale aj pri týchto počtoch zriaďovateľ nemá v zásade reálny dosah na voľbu riaditeľa školy, lebo tvorí, tvorí výraznú menšinu. A toto sa mi zdá ako v nepomere. Ak budeme hovoriť o demokratickej legitimite, obecné zastupiteľstvo, ktoré je zvolené viac ako polovicou obyvateľov mesta alebo obce, obecné zastupiteľstvo, ktoré je z väčšej časti tvorené lokálnymi osobnosťami, ktoré sú nespochybniteľné a ktoré sú volené preto, že majú etické, morálne vybavenie, odborné, odborné vybavenie, osobnostné vybavenie, tieto vraj nemajú demokratickú legitimitu na to, aby mohli rozhodovať o riaditeľovi školy, ale rada školy, ktorá je zvolená, nehovorím, že nedemokraticky, ale hovorím, za ďaleko menšej demokratickej legitimity, zrazu je ten orgán, ktorý má právo rozhodovať o všetkom.
Ja som už v prvom čítaní povedal, ak si pozriete vyhlášku, o čom rozhoduje rada školy, to, o čom rozhoduje, rozhoduje, je právo voľby riaditeľa. Ku všetkým ďalším bodom, ktoré sú tam uvedené, sa vyjadruje a všetky ďalšie veci ako správa o výchove a vzdelávaní, správa o financovaní škôl, o hospodárení, všetky tieto správy, ktoré sú rozhodujúce, schvaľuje obecné zastupiteľstvo a rada školy sa k nim iba vyjadruje. Potom aká je tu, aká je tu rovnováha týchto dvoch situácií, ak ich chceme nejakým spôsobom jednoznačne vyvážiť? Ja osobne sa nedomnievam, že v tomto prípade dochádza k niečomu inému ako k zrovnoprávneniu postavenia verejných škôl voči súkromným a cirkevným. Ja sa nedomnievam, že dochádza k niečomu inému ako k zrovnoprávneniu postavenia zriaďovateľa, ktorý je zodpovedný za chod školy, za financovanie školy, za úroveň odborného vzdelávania, a je to zrovnoprávnenie voči rodičom, ktorým v zásade tiež záleží na týchto veciach, ale môžme diskutovať, či im záleží iba na týchto veciach.
Ak by som chcel pritiahnuť svoju argumentáciu možno trošku za vlasy, tak poviem, že v mnohých prípadoch alebo v očiach mnohých rodičov je dobrý riaditeľ ten, ktorý zabezpečuje, aby na škole deti dostávali jednotky bez toho, aby sa vyžadovali vedomosti. Z pohľadu mnohých učiteľov je dobrý riaditeľ ten, ktorý nemá vysoké odborné nároky na svojich zamestnancov a ktorý prerozdeľuje maximum finančných prostriedkov na odmeny a mzdy, a nie do kapitálových výdavkov na chod školy a na zabezpečovanie iných vecí. Čiže nemá snahu zvyšovať extrémne odbornú úroveň vzdelávania, ale má snahu uspokojovať potreby učiteľov a zamestnancov. Toto sú argumenty, ktoré sú reálne a ktoré sa nedajú nijakým spôsobom spochybňovať. Ja nehovorím, že sa podľa tohto modelu chovajú všetci riaditelia, drvivá väčšina riaditeľov, drvivá väčšina riaditeľov sa snaží o vyvážený pomer a ja im ďakujem za prácu, ktorú vykonávajú, lebo učiteľské povolanie nie je zamestnaním, ale je povolaním a na to musí byť aj osobnostná výbava človeka, aby bol schopný túto prácu vykonávať. Ale dávam, dávam, na misku váh úvahy jednej skupiny ľudí, ktorí argumentujú jednými vecami, a druhej skupiny ľudí, ktorí hovoria, že niečo nie je v poriadku.
S istotou je celá táto problematika možno na omnoho dlhšiu a omnoho vážnejšiu debatu, ale myslím si, že sme venovali maximálny možný priestor na to, aby sme hľadali nejaký konsenzus. Hľadali sme v procese prípravy tohto pozmeňujúceho návrhu konsenzus so všetkými zúčastnenými, samozrejme, že ten konsenzus vcelku asi nie je celkom dobre možné dosiahnuť.
Uvažovalo sa o iných modeloch, napr. modeli takom, že by sa voľba riaditeľa školy v prípade, že ju odmietne zriaďovateľ, lebo to v zásade nebolo spochybňované, že by zriaďovateľ mal právo odmietnuť túto voľbu, že by sa vrátila späť do rady školy, kde by rada školy väčšinou tak, aby tam boli aj hlasy zriaďovateľa, mohla prelomiť veto starostu alebo primátora. Ale potom sa tu vyskytovali otázky, že máme, a to si znovu musíme povedať ako úplne otvorene a naliať si čistého vína, máme u zriaďovateľov v niektorých mestách a obciach starostov, ktorí nezabezpečujú predpoklady dobrého riadenia škôl, máme na niektorých samosprávnych krajoch predstaviteľov, ktorí nezabezpečujú predpoklady pre dobré personálne riadenie stredných škôl. Treba si to povedať úplne na rovinu. Ako určitá rovnováha je v samosprávnom systéme vymyslené dve komory, dva orgány, ktoré sú samosprávnymi orgánmi, lebo zo zákona o obecnom zriadení je samosprávnym orgánom starosta alebo primátor a samosprávnym orgánom je obecné zastupiteľstvo. Ak to preženiem, tak ak je primátor slabý, tak to obecné zastupiteľstvo môže cez svoje rozhodnutia schváliť alebo neschváliť určité veci a v zásade to vytvára rovnováhu. Rovnako je to aj v opačnom prípade, v prípade, že je obecné zastupiteľstvo poskladané nie celkom ideálne a okrem verejného záujmu obhajujú aj iný ako verejný záujem, tak starosta má právo nepodpísať uznesenie obecného zastupiteľstva. Samozrejme, že vždy sa dá prelomiť veto, ale je to, je to model, ktorý je odskúšaný od roku 1990, je to model, ktorý je funkčný a ktorý doteraz vždy bol schopný vyriešiť všetky vnútorné problémy v samospráve.
Preto sa domnievam, že rovnako vyvážený model, ktorý ponúkame v podobe voľby riaditeľa, bude tým modelom, ktorý zabezpečí voľbu zodpovedných osôb na miesta riaditeľov tak, ako je postavený model, že v prípade druhej, druhého návrhu toho istého kandidáta rozhoduje obecné zastupiteľstvo trojpätinovou väčšinou, a povedzme si, kedy rozhoduje obecné zastupiteľstvo trojpätinovou väčšinu, napr. v prípade zrušenia školy. To znamená, ak by si to zastupiteľstvo nevedelo inak pomôcť, že tam bude riaditeľ, ktorý je nepohodlný, tak vždy má nástroj, že tou istou trojpätinovou väčšinou hlasov poslancov obecného zastupiteľstva zruší danú školu alebo rozhoduje o predaji majetku obce hodných osobitného zreteľa, to sú tie, kedy sa v zásade dáva priamym predajom, a nie, nie výberovým konaním.
To znamená, že to sú tie najzávažnejšie prípady, na ktoré pamätal zákonodarca pri zákone o obecnom zriadení. Celú voľbu riaditeľa, aby to nemohli byť zneužité, aby to nemohlo byť spolitizované, aby tam nebola jednoduchá nadpolovičná väčšina, sme posunuli do trojpätinovej väčšiny zas..., teda poslancov obecných zastupiteľstiev, to znamená, z nášho pohľadu sme to dali do modelu, ktorý vytvára predpoklady na to, aby ten model nebol zneužiteľný. A myslím si, že tento krok je posunom, posunom vpred.
Ctené kolegyne, kolegovia, určite vyvolá tento návrh rad debát, som pripravený, že bude, budú možno sa ozývať hlasy, ktoré budú významne, významne protestné. Ja si dovolím povedať, že ja osobne som presvedčený, že model, ktorý sme navrhli, je model, ktorý je dobrý, model, ktorý je životaschopný, a model, ktorý pomôže slovenskému školstvu do budúcnosti vysporiadať sa s nie veľa problémovými vecami, ale napriek tomu problémovými vecami v niektorých mestách, obciach alebo v niektorých župách.
Ďakujem za vašu pozornosť a prosím o podporu tohto pozmeňujúceho návrhu.

Ďakujem za slovo, vážený pán podpredseda. Pozerám sa na dátum, je 17. jún 2015. Vy, pán poslanec Petrák, nezvyknete zbytočne hovoriť, a keď poviete, je to celkom kultivované. Ja ten dátum pripomínam len kvôli tomu, že si ho treba zapamätať, že práve 17. júna 2015 ste vyhlásili v sieni zákonnosti, že demokracia, že demokracia je hlúposť. Opakujem, vy ste inými slovami povedali, že demokratický spôsob je hlúposťou, teda aspoň na pôde školy, pretože keď budeme podozrievať, že páni učitelia chcú mať riaditeľa, ktorý je mäkký, rodičia riaditeľa, ktorý dáva jednotky, to je niečo také, ako keby sme povedali, že veď SMER chce, aby ľudia dostali vyššie vianočné dôchodky a vlaky zadarmo, my zase chceme, aby boli odpolitizované nominácie do významných funkcií. Nuž čo je na tom divné, že rôzne záujmy sa stretnú a v demokratickej voľbe nejakým spôsobom vyvrbia? Prečo posledný ostrov demokracie v tomto prepolitizovanom štáte chcete zlikvidovať?
Pán poslanec Petrák, pri všetkej úcte k vám, vy ste vyhlásili, že demokracia je hlúposť. Veľmi ma to mrzí, pretože ste síce volili kultivovanejšie slová, ale ja som ich inakšie nemohol prečítať.