53.schôdza

Ďakujem pekne, vážený pán kolega, ja vám dám trošku do pozornosti, aby ste si možno pozreli zákony, ktoré hovoria o financovaní školstva, kde sa hovorí o tom, že zriaďovatelia, či už súkromní, cirkevní alebo verejní, dostávajú rovnako platbu, nie je tam žiadny rozdiel.
Avšak vy si mýlite školy so školskými zariadeniami, pretože centrá voľného času sú školské zariadenia, a to je trošku niečo iné. Ale to už nechám na posúdení tých, ktorí nás budú sledovať, lebo vy napádate neustále samosprávu, že ona si to nejakým spôsobom sama prerozdeľuje a nejako zle. Len vy ste zabudli napríklad na to, že keď samospráva dostane síce na deti, samospráva okrem toho, že financuje aj tieto školské zariadenia, napríklad CVČ-ka, ešte financuje napríklad aj zľavy, v tomto prípade krajská samospráva zľavy na cestovnom pre všetkých študentov a žiakov na prímestskej autobusovej doprave, čo sú obrovské čiastky. Ale to vám, samozrejme, uniklo pozornosti, ale nevadí.
V každom prípade treba povedať jednu vec, že obhajujete rady školy, čo ja nespochybňujem absolútne, ako to, čo je najlepšie, a pritom hovoríte, že medzi nami sú rôzni zvláštni ľudia. Čiže pripúšťate, že aj v radách školy sú rôzni zvláštni ľudia, ktorí si všeličo môžu robiť.
A na druhej strane hovoríte, načo majú tí zriaďovatelia svojich zástupcov v radách školy, keď si to nevedia presadiť. Tak ja sa pýtam, načo majú tí zriaďovatelia súkromných škôl v radách školy svojich zástupcov, keď si to nevedia presadiť a môžu dvakrát vetovať zriaďovatelia tento návrh. Skúste mi na to odpovedať, pán poslanec.

Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Pán poslanec, vy ste hovorili v úvode, že tu ideme, najmä teda pozmeňujúcim návrhom pána poslanca Petráka ovplyvňovať politicky, kto je dobrý riaditeľ alebo zlý riaditeľ, resp. že ideme vplývať na kvalitu vzdelávania a podobne. Vy v zásade ste týmto potreli celý princíp zastupiteľskej demokracie v komunále, a pritom tento pozmeňujúci návrh vôbec nerieši kvalitu vzdelávania. Rieši zodpovednosť za hospodárenie v zásade s verejnými zdrojmi, verejnými financiami z rozpočtu obcí a o to tu ide, aby ten, kto bude riaditeľom tej školy, mal aj zodpovednosť, lebo ten zriaďovateľ inak nevie ovplyvniť nakladanie s takýmito verejnými financiami.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. Kolega Blanár, áno, samospráva si to svojvoľne rozdeľuje, ale mestská a miestna samospráva neprideľuje žiadne financie z tých normatívov na žiadnu dopravu. Áno, VÚC-ky to robia. Ale tak snáď to máte už ošetrené, nie, ako predseda samosprávneho kraja.
Okrem toho ešte by som vám pripomenul, že ste síce hovorili, že vystupujete ako zriaďovateľ, ale zabudli ste podotknúť, že ste v konflikte záujmov v tomto. Čiže tento zákon sa priamo dotýka aj vašej činnosti. To ja len na dopresnenie.
No, a keď som hovoril o zvláštnych ľuďoch, ja som odpovedal na otázku vášho kolegu Petráka, len vtedy ste nepochopili súvislosti, takže preto vám to vyznelo tak zvláštne. Takže skúste si to s ním potom rozdiskutovať, keď som hovoril o zvláštnych ľuďoch, že sú aj na jednej strane, aj na druhej strane. Ale demokratický proces je proces pluralitný, nie taký, ktorý môže vyšším spôsobom stupňa zasahovať do určitého riadenia. Nikto neoponuje, a to už odpovedám aj kolegovi Suskovi, nikto nespochybňuje to, že školy narábajú s financiami samosprávy. Nikto to nespochybňuje. Ale ja som nehovoril o zásahu do vzdelávacieho systému. Ten je predsa daný na určitej národnej úrovni v rámci plánov a tak ďalej. Ale tu sa jedná o to, že, viacerí hovorili o tom, že je tu možná zvýšená miera politizácie, to znamená, že politického zásahu zo strany zriaďovateľov, ktorých, ako sme hovorili, že áno, naozaj vládna strana SMER má aj niektorých nezávislých, ktorí naozaj sa tvária nezávislí, tak sú čiernymi koňmi vládnej strany.
Takže z tohto titulu je to politizácia.

34.
Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Bol som druhýkrát vyzvaný, aby sme reagovali na pripomienky, ktoré vzniesla pani poslankyňa Horváthová. Takže pokúsim sa v krátkom vystúpení na ne reagovať. Pani kolegyňa, tretí bod spoločnej správy, to je ten pozmeňovák, ktorý bol predložený na výbore, ktorý sa týka § 28 ods. 13, je v zásade riešenie otázok, keď si zoberiete súčasné znenie § 28 ods. 13, tak nás kritizovala Európska únia za to, že tým, že sa vyčleňujú deti z tried, tak sa vyčleňujú do osobitných škôl, do špecializovaných škôl, to znamená, že vytvárame umelú segregáciu. Tým, že sa vytvára toto ustanovenie, tak zabraňujeme tomu, lebo sa vytvárajú predpoklady pre vyučovanie na tej istej škole, čiže nie segregované niekde inde, ale v špecializovaných triedach. Ak by ste sa pozreli na ustanovenie 28 ods. 13 a súvisiaci § 29, rovnaké ustanovenie je v § 29, ktoré sa týka základných škôl, čiže toto, čo je v tomto pozmeňujúcom návrhu urobené, je iba to, že sa preklápa to, čo je platné pre základné školy, sa preklápa na materské školy. Toto je tá logika celého toho, ktorá je tu.
Ďalšia vec, ktorá tu bola z vašej strany nejakým spôsobom namietaná, je otázka dvanásteho bodu, ktorý je uvedený v spoločnej správe a týka sa § 107, predovšetkým ods. 4, kde je zaradený bod d), ktorý hovorí o výchove a vzdelávaní v špecializovaných triedach. Tu treba povedať dve alebo tri veci. Prvá vec. Toto znenie bolo v doteraz platnej vyhláške. Urobilo sa iba to, že sa z vyhlášky prenáša do zákona, to znamená do právneho predpisu vyššej právnej sily.
Druhá vec. Špecializované triedy nie sú špeciálne triedy. Špecializované triedy sú tie triedy, v ktorých výchovno-vzdelávací proces absolvujú deti, ktoré majú napríklad zlomenú nohu alebo dočasne sú nejakým spôsobom hendikepované, na rozdiel od špeciálnych tried, kde, v ktorých prebieha výchovno-vzdelávací proces postihnutých detí, čiže aby som to povedal takouto zrozumiteľnou rečou. Čiže tu je tá vnútorná logika, ktorá je v tomto, a nie je to vôbec vo vzájomnom rozpore, lebo je to v zásade potreba len vyloženia si pojmov a vyloženia si súvislostí.
Ak dovolíte, kolegyne, kolegovia, ja si dovolím predložiť ešte jeden pozmeňujúci návrh vzhľadom na to, že ten pozmeňujúci návrh, ktorý som predkladal pred chvíľou a ktorý sa týkal voľby riaditeľov škôl, nepostihoval všetky oblasti, to znamená, nedal sa dobre aplikovať na školy, kde je zriaďovateľom štát. Takže pre školy, kde je zriaďovateľom štát, bude tento pozmeňujúci návrh, ktorý si dovoľujem predniesť.
Pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 1498).
K čl. II za bod 2 sa vkladá nový bod 3, ktorý znie:
1. § 3 sa dopĺňa ods. 15, ktorý znie:
(2) – tu mám nejakú chybu, ktorú opravíme v treťom čítaní v rámci gramatických opráv –
"(2) zriaďovateľ podľa § 19 ods. 2 písm. c) vymenúva riaditeľa na päťročné funkčné obdobie na návrh rady školy. Rada školy predkladá návrh na kandidáta na riaditeľa na základe výsledkov výberového konania podľa § 4 okrem kandidáta, ktorý bol odvolaný podľa ods. 7 písm. a) až c) a e) a ods. 8 písm. c). Zriaďovateľ do 30 dní odo dňa predloženia návrhu rady školy vymenuje riaditeľa alebo písomne odôvodní svoj nesúhlas s navrhnutým kandidátom rade školy. Zriaďovateľ vyhlási druhé výberové konanie podľa § 4 do 15 dní odo dňa doručenia nesúhlasu rade školy. Zriaďovateľ do 30 dní odo dňa predloženia návrhu rady školy na základe druhého výberového konania vymenuje riaditeľa alebo vyhlási výberové konanie na obsadenie miesta riaditeľa postupom podľa osobitného predpisu. 3a)"
Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
Odôvodnenie:
Týmto návrhom sa upravuje spôsob vymenovania riaditeľa v prípade škôl a školských zariadení, ktorých zriaďovateľom je okresný úrad v sídle kraja v nadväznosti na zmeny v spôsobe vymenovania riaditeľa.
Čiže toto je krátky text pozmeňujúceho návrhu, aby v zásade všetky menovania voľby riaditeľov na všetkých úrovniach a pre všetky typy škôl bez ohľadu na zriaďovateľa, súkromné, cirkevné, verejné, ktorých zriaďovateľom je samospráva, ale aj tie, ktorých zriaďovateľom je štát, mali rovnaký postup pri voľbe riaditeľa.
Ďakujem pekne.

36.
Ďakujem pekne za slovo. Ja ďakujem, pán poslanec, že ste reagovali na to, čo som ja vzniesla, aké, aké komenty k tomu. Chcem povedať, že to, čo ste spomenuli, je to napísané aj v tom odôvodnení, ja tomu rozumiem, prečo to tak bolo urobené, ale vzniesla som aj takú pochybnosť o tom, že akým spôsobom sa budú tie deti vyčleňovať z toho kolektívu. Môže o tom rozhodnúť, ja viem, že je to aj teraz možné, ale obávam sa toho, že pri náraste porúch u detí, ktoré sú, a možno neprispôsobivosti niektorých detí a poruchy pozornosti sa môže stať, že na základe rozhodnutia riaditeľa materskej školy alebo aj základnej školy po súhlase zriaďovateľa a výchovného poradcu takéto dieťa bude môcť byť začlenené do špeciálnej triedy.
Ak som to dobre porozumela, tak tie špeciálne triedy sa môžu zriaďovať. To je niečo nové... (Reakcia z pléna.) Špecializované, áno. Bojím sa, že do tých špecializovaných tried sa nakopia deti, ktoré bez súhlasu rodiča alebo s informovaným súhlasom sa tam budú môcť dosť, a ten rodič sa bude môcť brániť len tak, že dá takúto zmenu vo vzdelávaní svojho dieťaťa na súd. Čiže to je ďalšia vec, ktorú, ktorú som kritizovala, a sa mi to, bojím sa, že sa otvára týmto niečo, čo nevieme, čo celkom prinesie. Hej?
A čo sa týka tých vzdelávaní detí zo sociálne znevýhodneného prostredia, tak tam ste mi v podstate zodpovedali. Áno, je tam, že sa tie dotácie môžu dávať na výchovu a vzdelávanie žiakov v špecializovaných triedach a nemôžu byť zaraďované do špeciálnych tried. Hej? Tu chcem podotknúť, že znova tie deti, ktoré budú zo sociálne znevýhodneného prostredia, a to, čo má vplyv na ich, napr. na ich poruchu alebo neprispôsobivosť, či to je len vplyv toho prostredia, alebo vplyv aj nejaký iný, a to dieťa môže byť zaradené do špecializovanej triedy, nie celkom sa to dá oddeliť. Čiže v tom, si myslím, že môžu byť úskalia.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. No, myslím, že sme si zodpovedali tieto otázky navzájom. Ja chcem povedať iba možno dve-tri poznámky.
Prvá. Je to doteraz v platnom zákone, používa sa to na základných školách a treba povedať, že v prípade, že deti prídu zo znevýhodneného prostredia alebo bez toho, aby absolvovali predškolskú výchovu, sú v ďaleko horšom postavení, ako keď budete zaraďovať deti do materských škôl. Ak to v tomto stave neprináša aplikačné problémy, dá sa domnievať alebo môžeme sa domnievať, že rovnako alebo s menšími problémami sa to bude aplikovať pri materských školách. Takže z tohto pohľadu, ja rozumiem tomu, čo hovoríte. Každé ustanovenie, ktoré je v zákone, ktoré neni úplne striktne napísané bez akejkoľvek možnej interpretácie, teda úplne jednoznačne je to najlepšie.
Ale toto ustanovenie, ktoré sa používa pri základných školách, neprináša problémy v aplikačnej praxi. Je pravdou, že v niektorých prípadoch by mohlo dôjsť k zneužitiu, ale v prípade, že by k takému niečomu začalo dochádzať, stále zákonodarca má možnosť toto, toto zmeniť.
A myslím si, že všetky ostatné veci si vieme vydiskutovať úplne v pochode na výbore.

Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Kolegyne, kolegovia, v podstate k jednému problému chcem vystúpiť, pretože už o ostatných som hovoril.
Ale musím otvorene povedať, že ja sám mám už v tejto chvíli z tých pozmeňujúcich návrhov trošku chaos, a ak to niekto sleduje, tak asi bude mať takisto chaos, a preto, nieže sa dnes predkladajú návrhy, veď pozmeňovacie návrhy sú, takýmto spôsobom sa predkladajú podľa rokovacieho poriadku a inak ich nejde. Však v prvom čítaní nejde dať pozmeňujúci návrh, čo by bolo zlé a čo by som pokladal, keby sme skrátili čas na to, ten 24-hodinový čas, ktorý treba na to, aby sme si to trošku utriasli a aby sme si urobili obraz a jednoducho aby to bolo dobré. To je prvá poznámka.
Druhá, aby som nezabudol ešte k tomu samotnému. Ja mám návrh pre kolegu predkladateľa pozmeňujúci návrh Petráka, aby v tých troch bodoch, ktoré dáva, ale to závisí od neho, dal hlasovať osobitne, o bode dva osobitne a o tých dvoch, tam to môže byť spolu. Je to trošku z mojej strany, si myslím, že ako ústretový krok, ale už je to tak.
A teraz k samotnej téme. Viete, tu zaznievalo akože robiť politiku. Zneužívať politiku je zle, ale jednoducho celkom sa to nedá oddeliť. Povedať, že viete, toto je politikum alebo nie je, a že poslanci obecného zastupiteľstva, to sú osobnosti, iste. Keď získali dostatok hlasov, z toho pohľadu sú, ale už samotné voľby, to je jedno, či parlamentné, alebo obecné, mestské, to je politikum. Ale na, hovorím ešte raz, politikum ako vec verejná a ja nepokladám za, z tohto pohľadu za čosi, čo máme hovoriť strašiaka, že je zlé.
Moja druhá poznámka, ešte skôr ako začnem hovoriť o svojom postoji k tejto veci, sa týka všelijakých tých excesov. To je jednoduché vytiahnuť. Máme približne 3-tisíc škôl plus-mínus, základných aj stredných. No, viete, vždy existovať excesy, tomu sa nedá zabrániť pri takom počte, a to z jednej aj druhej strany. Ako zo strany, trebárs nezodpovedného starostu, ako zo strany takisto nezodpovedného alebo darebného riaditeľa, resp. riaditeľky škôl. Ja zo svojho pôsobenia by som vedel pomenovať aj povedať prípady z jednej i druhej strany, keď si starosta nevedel poradiť s riaditeľkou školy, ktorá mu vyvádzala, a naopak. Takže to asi nie je najšťastnejší argument. Keby to bolo masívne, by sme vedeli preukázať z jednej strany, tak potom by sa dalo o tom uvažovať.
A teraz k tej, k tomu pohľadu, že malo by to byť rovnako pre súkromné a cirkevné školy a školy - ja im poviem - štátne, lebo oni sú vždy štátne ako, a to je len prenesený výkon štátnej správy. Nie som si celkom istý, pretože tu je istý rozdiel. Obec ani mesto v úvodzovkách nie je vlastníkom. Vlastníkom je vždy v tomto prípade štát. Je to čosi iného. Ja, ja chápem tú snahu, len viete, trošku tie prirovnania. Každé prirovnanie je také, že trošku na jednu nohu zvykne pokrivkávať. Toto je debata asi na dlhšie a nie je to, to základné meritum veci, ktoré tu máme, čiže nechcem ju rozvíjať, len nie som nadšený tým, že my sme nepripravení urobili úplne zrovnoprávnenie, čo sa týka fungovania rady školy.
A teraz k mojim pohľadom. Viete, tá myšlienka, dokonca ešte bola prv, ja som hovoril 2003, v podstate bola konštituovaná rada vysokej školy, pardon, rada školy, ale rada školy vznikla ešte prv, dokonca po roku 1990, i keď nebola dobre konštituovaná.
A ja si myslím, že rovnako, ako keď háji samospráva výkon svojich práv ako samosprávnych, ale rada školy je orgán samosprávy školy. Skúsme to pochopiť, že aj druhá strana je v tomto zmysle samosprávou. Aj preto tým školám, aby mali priestor, bola daná právna subjektivita. Rada školy aj škola mala v minulosti podstatne väčšie kompetencie. Postupne právnymi, legislatívnymi krokmi sme ich kompetencie istým spôsobom okresali. Ja nechcem teraz diskutovať o jednotlivých tých okresaniach. Niektoré možno boli dobré, ale niektoré nie celkom. A tá myšlienka tej samosprávy školy, teda rady školy, bola založená na tom, aby sa v nej zúčastnili všetci tí, ktorých sa to dotýka. To znamená, áno, rodičia, áno, je pravda, že stále máme problém s tým, že rodičia sa málo angažujú, pedagógovia, ktorí na tej škole učia, a, samozrejme, samospráva. A možno by bolo lepšie diskutovať, ako zmeniť túto dikciu zákona o tom, že by sa zmenilo zloženie rady školy. Ale tú samosprávnu funkciu tej rade školy by som veľmi nerád, aby sme odoberali. A je to jednoducho o tom, aby mala priestor zodpovedne sa tá škola správať, kde vždy musí byť spojené to, že niekomu dám istý priestor, práva, kompetencie a potom môžem povedať, si zodpovedný.
Prečo to nefunguje? A tu už mám pocit, že ideme podľa mňa ako za hranicu. Ťažko som sa zmieroval, priznám sa, ale aj verejne som to povedal, že ešte s tým prvým návrhom, keď sa povedalo, že prvý návrh rady školy môže starosta alebo primátor vetovať a v druhom už ho musí akceptovať, tak podľa mňa je to veľmi silné. A ešte som ho akceptoval. Ale aby úplne to prešlo, to nie som ako schopný a ochotný akceptovať.
Ak tu zaznel návrh, to je len nedomyslené ako, pretože ten čas je krátky, ale skôr by som bol za takú zmenu, keď už, tak aby jednoducho druhý návrh, ktorý dá rada školy, musel byť schválený podstatne silnejšie. Ako ja neviem, povedzme kvalifikovanou väčšinou zo všetkých členov rady školy alebo dokonca dvojtretinovou väčšinou ako. To už je trošku moc, lebo to potom by sme museli hovoriť o zrušení školy (povedané so smiechom), čiže o tomto... (Rečníkovi zazvonil mobilný telefón.) Pardon. Ospravedlňujem sa, ale neviem, mal som to vypnúť.
No. Čiže skúsme hľadať a bolo by naozaj lepšie, aby sme hľadali riešenie, ktoré bude kompromisom. Čas ukáže, že či dobrým, ale práve preto, aby neutrpeli povedzme ani na jednej ani na druhej strane. Nakoniec ja nechcem to zase vyťahovať to množstvo reakcií, však ich máte, či už od pedagógov, od združení samosprávnych škôl, od odborov nakoniec, odbory takisto sú proti a tak ďalej. Ja si myslím, že ak túto dikciu zákona, tak ako to je navrhnuté, prijmeme, tak celkom iste táto nemalá skupina ľudí sa bude cítiť ako ukrivdená. A my by sme mali tu v parlamente sa pokúšať o istú rovnováhu, balans pre ľudí, lebo zákony robíme pre nich. Ako niekedy je možno lepšie hľadať kompromis a je to aj užitočnejšie pre všetkých.
Čiže ja, ešte raz, pokladám za dôležité zachovať istým spôsobom samosprávnu funkciu školy. A ten orgán dnes je rada školy. Skúsme do budúcnosti uvažovať o istom kompromise, čo sa týka zloženia tej rady školy, ak potrebujeme, potrebujeme alebo cítime, že treba niektorú zložku posilniť, ale zasa aby to bolo vybalansované, aby to nebolo tak, že jedna zložka bude mať majoritu. Ja si presne pamätám tie nekonečné debaty, keď sa konštituoval ten zákon a konštituovala sa rada školy, že kto tam má byť, kto má mať koľko. No, samozrejme, každá z tých troch strán sa usilovala o to, aby mala majoritu. Nakoniec ten návrh bol kompromisný a potom vznikol ďalší kompromis, ktorý dlho mal problém, pretože pôvodne štát nemal zastúpenie. Teraz má dvoch. Jednak kedysi zo školského úradu, teraz obvodného školského úradu a zo štátnej školskej inšpekcie. Viete, tam život ukázal, že to bolo potrebné. Ja musím povedať, že to bolo potrebné a poviem prečo. Pretože častokrát sa stávalo, že všetky tri zložky, ktoré tam boli, boli, povedal by som, právne, v školskom právnom systéme nekvalifikované. Čiže občas prichádzali s návrhmi, ktoré aj odhlasovali, ktoré ako neboli v súlade so školskou legislatívou. A v podstate ten zástupca štátu, lebo je to v tomto prípade zástupca štátu, či už štátna školská inšpekcia, alebo obvodného školského úradu, dohliadali na to, aby takéto chyby sa nestávali, ktoré vyvolávajú problémy.
Moje záverečné slová, skúsme hľadať rozumný kompromis v prvom rade pre všetkých tých, ktorých sa to dotýka.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega, nikto nechce stavať proti sebe samosprávu obce, mesta a samosprávu školy. Asi sa zhodneme na tom, že v demokratickom, na demokratickom princípe sa funguje tak, že musí dôjsť k dohode väčšiny. V tomto prípade zostáva právo navrhovať alebo vyberať kandidáta na riaditeľa samospráve školy. Ak starosta, ktorý môže mať subjektívny názor, rozhodne, že to nie je dobrý návrh, znovu to ide do toho istého orgánu, znovu do samosprávy školy, ktorá povie, že sme, trváme si na svojom názore, a preto je tam poistka, že už presvedčiť tri pätiny poslancov zastupiteľstva je ďaleko ťažšie, ako ovplyvniť jeden subjektívny názor starostu, ktorý sa môže zaseknúť. Čiže my nestaviame proti sebe ani samosprávu školy, ani samosprávu, ale tvrdíme jednu jedinú vec, že obe strany musia mať záujem predložiť relevantného kandidáta, ktorý nachádza, na ktorom nachádza zhodu väčšina.
Čiže toto je ten princíp demokracie, ktorý tam podľa nášho názoru je veľmi silne zastúpený a nie je v rozpore s ničím.

Ďakujem. Vážený pán kolega, snažíte sa navodzovať atmosféru, ako keby sme spochybňovali samosprávu školy. Ale to nie je pravda. Možno práve vám by to vyhovovalo, že by takto to bolo vnímané, ale nie je to pravda.
Naopak, v tom návrhu je povedané jasne, že trojpätinová väčšina bude tá, ktorá bude odmietať prípadne návrh rady školy. Ale úplne, si myslím, ak by som mal brať úprimne vaše vystúpenie, tak mali by ste sa postaviť za tento pult a predložiť pozmeňujúci návrh, že beriete alebo že idete vrátiť radám školy u súkromných zriaďovateľov a cirkevných zriaďovateľov ich samosprávu, ktorým bola zobraná tým, že majú dvakrát právo veta. Keby ste prišli s takýmto pozmeňujúcim návrhom, že ho predložíte, bol by som pripravený vám uveriť.
Ale ak chodíte okolo horúcej kaše, toto ignorujete, kde je podľa vašich slov už je rada školy oklieštená a nerešpektuje sa jej samosprávnosť, ale na druhej strane, keď sa ide zaviesť presne to isté pre druhého, tak to kritizujete, nie je to z vašej strany úprimné, o to viacej, pán poslanec, že ste bývalý minister školstva, a veľmi dobre viete, ako sa to vytvorilo.

Ďakujem pekne. Vážený pán kolega, som si vypočul vaše vystúpenie, kde ste celú vlastne dobu rozprával o fungovaní rady škôl zriadených mestami a obcami, ale vôbec ste nehovoril, akým spôsobom prebieha proces či už voľby riaditeľa na cirkevných a súkromných školách v doteraz platnej legislatíve. Práve od vás som čakal, že budete nejakou formou obhajovať, alebo poviete nám svoje postoj k tomuto, lebo je to rozdielne v súčasnosti, a práve my touto novelou nabádame k tomu, aby sme práve umožnili ten proces k tomu, že aj poslanci obecného zastupiteľstva, ktorí budú následne môcť vetovať a prelomiť to veto, budú môcť zasiahnuť nejakým spôsobom do procesu vzdelávania v škole.
Ešte som zachytil jednu otázku, ktorej som nerozumel, a možno by bolo dobre, keby ste mi na ňu zodpovedal. Vy ste vraveli v svojom vystúpení, že obec nie je vlastníkom čoho, a potom ste sa zasekol a nepokračoval ste ďalej. Neviem, k čomu bola táto myšlienka mienená.
Ďakujem pekne.