53.schôdza

48.
Áno. Ďakujem pekne za poznámky. Prepáčte, kolega pán Blanár, ja nebudem osobný, ja nebudem reagovať.
K tým dvom. Kolega Petrák. No áno, len posledné slovo. Tam je vždy teraz otázka, kto má posledné, či to je to zastupiteľstvo alebo či je to rada školy. A ja som za to, aby to bola tá rada školy, a som ochotný, ako som povedal, ústretovo hľadať istý kompromis. V tom sa asi nezhodneme. To je všetko ako.
Pán kolega Fitz, ja som povedal, ak som to zle vyslovil, čo sa týka toho "vlastníka". Ide o to, vy sa pýtate a chcete, aby to bolo rovnoprávne. Teda rovnoprávne. Aby to bolo rovnakým spôsobom, lebo rovnoprávne, to neviem, či je, pre cirkevné, súkromné, a teda ja im hovorím štátne, lebo je to prenesený výkon štátnej správy, školy. No práve tu som poukazoval na to, že istým spôsobom je iný "vlastnícky vzťah", či už súkromnej, alebo cirkevnej školy a školy štátnej. Čiže to nie je vcelku to isté a ja som neodmietol tú debatu. Ja som povedal, že tú debatu treba viesť, ale v tejto chvíli si myslím, že to nebolo ani meritum toho problému, a tá debata, viete, nie je taká, aby sme ju šili horúcou ihlou, ale treba to, ja si myslím, trošku ako aj premyslieť aj mne, aj vám a som pripravený aj o tejto veci viesť diskusiu.

50.
Ďakujem pekne. Nikdy neviem, či je správne posledný či ostatný, ale slovenčinári hovoria, že jedno aj druhé môže byť, aj keď mne voľajako neznejú rovnako tie slová.
Ďakujem pekne, vážená pani podpredsedníčka.
Vážený pán predkladateľ, spravodajca, ctené kolegyne, kolegovia, vážená učiteľská i neučiteľská verejnosť, žiaci, študenti, je mi do istej miery - a úprimne to poviem - cťou, že vôbec môžem tu vystúpiť s tým, že, asi nedokážem byť rovným partnerom takým osobnostiam, ako sú bývalí ministri školstva, súčasný pán minister, šéfovia VÚC-iek, profesori. Skúsim teda to zvrtnúť do tej podoby, že keďže ani jednému z takto pomenovaných osobností sa nemôžem rovnať, tak aj keď už je to pomerne dávno, poviem to z pohľadu študenta, žiaka.
Čo je naozaj na našom vzdelávaní až také najzákladnejšie? Naozaj sa jedná len o vedomosti? Nuž áno, do školy chodíme kvôli vedomostiam, ale moja osobná skúsenosť a aj také presvedčenie je to, že na tej škole tie vedomosti neboli ani v mojich časoch to najzákladnejšie, kvôli čomu, si myslím, že žiaci tam chodia - ak vám to pripadá kacírske, tak môžem vysvetliť - a že tobôž ani teraz to nebude to úplne hlavné. Dovolím si povedať, že podľa mňa na takej škole je veľmi dôležitá aj atmosféra, prístup individuálny. To, čo povedia učitelia žiakom nie od katedry, ale možno vtedy, keď ich stretnú za školou, pred školou, na chodbe.
Je obrovské množstvo situácií, ktoré vytvárajú charakter budúcich dospelých ľudí, žiakov, ktorí sa denne stretávajú so svojimi profesormi, a ja si myslím, že tá atmosféra pozostáva z takého množstva prvkov, že to nedokážeme pomenovať, ale nepochybne jeden z tých dôležitých stavebných prvkov atmosféry na škole, ktorá je podľa môjho názoru dôležitejšia ako vedomosti, ktoré tam žiaci získavajú, je aj tá istá... Sloboda? Nezávislosť? Nechcem povedať akademickosť, lebo o vysokých školách tu nehovoríme, ale niečo, čo tú školu naozaj odlišuje od bežných pracovísk. A tak si myslím, že nech budeme akokoľvek obracať kameň školstva, školský zákon, vždy by sme mali myslieť na to, aby tá atmosféra, ktorá vytvára budúce charaktery tých ľudí, ktorí budú už o chvíľočku dospelými a riadiť a pracovať a žiť v tejto krajine, aby bola čo najlepšia, aby sme urobili všetky zákonné prvky, lebo sme tu kvôli zákonom, ktoré túto atmosféru podporia. A možno to by mohlo byť také študentské, žiacke moje entrée pre vstup do tejto diskusie.
Mohlo by sa povedať, že, vážení kolegovia zo SMER-u, že máte už skoro všetko, neraz vám to tu stadiaľto bolo vytýkané – vládu, parlament, ovládate políciu, prokuratúru –, že možno je toho tak, tak veľa, demokraticky, že možno práve ako keby tá škola bola ešte takým tŕňom v oku, že ako keby tam ostali nejaké záchvevy čohosi, na čo nemáte priamy dosah, a preto sa snažíte v jednej časti tohto zákona, ktorý obsahuje veľa dobrých prvkov, urobiť niečo, čo som nazval po vystúpení pána spravodajcu istou demontážou demokracie. Ja viem, sú to možno, pán poslanec Petrák, pritvrdé slová, možno si ich celkom nezaslúžite, ale ja na to ešte raz zareagujem, ako som sa vám to snažil vo faktickej poznámke pripomenúť. Jednoducho sa mi zdá, že táto vec ako keby bola v tom dobrom zákone tou horkou pilulkou. Viete, keď chcete psíka donútiť, aby vám zjedol horkú pilulku, tak mu ju zabalíte do nejakej sladkosti. A mne sa vidí, že tá sladkosť je naozaj v tom, a v dobrom slova zmysle, že vnášate v tomto zákone veľa prvkov, ktoré už mnohí aj pochválili aj z opozície, ale tá horká pilulka je, je v podobe toho nepochopiteľného, aj keď uznávam, veľmi úspešne - a dá sa povedať - aj politicky zdatnému obhajovanému demontovaniu tej asi najdôležitejšej kompetencie rady školy, voľby riaditeľa.
Naozaj boli to majstrovské vyhlásenia, obdivuje a je to aj hodné, a teraz to myslím bez irónie, istého učenia sa od vás, ako dokážete to, o čom si myslím, že aj vnútorné presvedčenie vám chýba, stadiaľto obhajovať. Len sa spytujem, prečo naozaj toto je ten prvok, ktorý pomôže atmosféram na našej škole. Kvôli tomu, aby tá atmosféra budovala tie budúce charaktery? Myslím si, že, že s týmto nemôžete byť vnútorne stotožnení. Niečo mne na tom osobne nepasuje.
Ale asi treba byť konkrétnejší a veľmi často ste tu teraz vyzývali práve na to porovnanie tých cirkevných, súkromných a štátnych škôl. Uznávam, je to dobrý argument, to dovolávanie sa istej rovnosti, ale ja vám na to odpoviem svojím príkladom, ktorý vás neuspokojí, ale napriek tomu by som ho považoval za dobrý príklad. Bude to lesnícky príklad na prekvapenie, ale človek obyčajne argumenty vyťahuje z toho, čo dobre pozná. Viete, že je veľká časť lesov štátnych, veľká časť lesov cirkevných, súkromných. Garantujem vám, že, a nesmú sa zástupcovia tých neštátnych pohnevať, že je dosť veľký rozdiel v mnohých aspektoch štátnych a neštátnych lesov. Som presvedčený, že tie rozdiely sú tu vzniknuté logicky a budú ešte aj dlhodobo a možno aj navždy pretrvávať. Som totiž presvedčený, že práve štátne lesy, štátne lesníctvo musia byť v našej krajine pre lesníctvo ako také istým ťahúňom, vlajkovou loďou, istým vzorom.
Preto ak máme tu štátne školy, ktoré by som si dovolil zrovnať práve s tým typom škôl, kde by štát mal ukázať tie svoje najlepšie úmysly, tradície a predstavy o tom, ako sa má vychovávať mladý človek a vzdelávať, nuž tak sa teda snažme túto vlajkovú loď slovenského vzdelávacieho systému zachovať a nevŕtať do jej trupu diery, aby sa začala potápať a aby išla kdesi na inú úroveň. Veľmi zlý príklad ste volili, teda že keď existuje istá nedemokracia cirkevných, súkromných a iných typov neštátnych škôl, tak že je veľmi vhodné, aby sme takýmto spôsobom tú nedemokraciu implementovali aj do systému štátnych škôl.
Zdá sa mi, naopak, vážení predstavitelia školstva a toho a tí, ktorí školstvu rozumiete, mali by ste byť na to hrdí a povedať si, dobre, že to ten rozdiel máme a že dokážeme ukázať, že pre nás je rada školy ozaj predstaviteľom demokratického orgánu, ktorý vznikol historicky v istej dobe a ktorý nechceme demontovať, resp. ktoré kompetencie nechceme obmedzovať. Viete, za žiakov, za učiteľov, za profesorov, za mnohých už tu padla akási reč, len prečo sa tu nespomína vlastne orgán, ktorý reprezentuje možno najviac reprezentatívne školstvo? Aspoň ja si myslím, že sú tam ľudia veľmi nadšení. Slovenská komora učiteľov. Neviem, či ste ju tu niekto spomínali, mne sa vidí, že dnes ani, ani nikto nespomenul pri tejto diskusiu Slovenskú komoru učiteľov. Načo máme komory? Aby tí, ktorí dajú svoj život do nie povolania, ale poslania, aby si ten svoj istý výkvet, tú elitu, tých reprezentantov dali do komory, kde teda budú môcť realizovať svoje predstavy o tom, ako sa má ich profesia vyvíjať.
Prosím vás, prečo tu nikto nespomenul to, že komora má zásadné výhrady, pán minister, vy o tom určite viete, voči množstvu bodov, ktoré ste priniesli v tejto novele? Je veľa toho, čo je treba pochváliť, ale asi tento priestor je práve určený na to, aby sa body, ktoré pochvalu neznesú, redukovali. Ja by som si dovolil povedať, že Slovenská komora učiteľov je orgánom, ktorý mal byť vypočutý nielen s tým, že vznáša pripomienky, ale že ich považujete pre tvorbu zákona za dôležitého partnera a mne sa vidí, že toto vám, súčasnému i bývalým ministrom, profesorom, predsedom VÚC-iek akosi uniká. Každý argumentujete, len tí, ktorí majú plné právo povedať, ako to cítia, pretože o tom nerozprávajú chvíľu v rozprave, ale žijú tu celý život, týchto ste do úvahy nikto nezobrali. Nerozumiem a spytujem sa, naozaj nepredstavujú pre vás istú elitu v tom najlepšom slova zmysle, ktorú treba vypočuť? Naša krajina dopláca na to, že elity buď nemáme, alebo keď máme, tak sú také mlčiace a tu máme skupinu ľudí, ktorá otvorene hovorí o tom, ako si predstavuje, a odvážne, lebo vieme, že to vyžaduje aj istú odvahu pôsobiť v tejto komore, a zrazu ich pripomienky ako keby neexistovali.
Ďalšia poznámka, ktorú som si urobil, je, pán spravodajca Petrák, na to konto, čo ste zdôvodňovali, prečo vlastne tá rada školy pre vás nie je dostatočne... Hodnoverná? Reprezentatívna?
Možno, možno to boli veci, ktoré ste použili, ja viem, v diskusii nám príde kadečo, tu príde na um a možno niekedy ad hoc príde aj nie najšťastnejšia kombinácia. Ale vy ste hovorili o učiteľoch, ktorí by chceli mať riaditeľa, ktorý bude mäkký. Vy ste hovorili o rodičoch, ktorí by chceli mať riaditeľov, ktorí rozdávajú jednotky. Veď vy ste človek, ktorý disponuje obyčajne rozumnými poznámkami. Toto ste nemohli myslieť vážne.
Ja vám poviem jeden príklad, ktorý by vás mohol trocha nieže zahanbiť, ale ako dávam do takej konfrontácie, že takto rozmýšľať jednoducho nesmiete. To nie je správne rozmýšľanie. To je podcenenie ľudí, ktorí žijú svoju profesiu učiteľskú. Minule sme mali, a ten príklad je krátky, mali sme takú milú návštevu zo Slovenskej Ľupče, bolo tam 40 žiakov u nás na výbore pôdohospodárskom, boli sme tam s pánom poslancom Feckom, no tak boli zvedaví na všetko a ja som si povedal v jednej chvíli, viete čo, najlepšie vám predstavím prácu parlamentu, keď sa na chvíľočku zahráme na plénum a budeme rokovať o nejakom zákone. Stíchli tie deti, základná škola, a ja hovorím, asi ste všetci čítali alebo aspoň počuli o románe Julesa Verna Dva roky prázdnin, taký lákavý atraktívny názov pre žiactvo, pre študenstvo. Čo by ste povedali na to, keby sme teda tu mali zákon o dvoch rokoch prázdnin, ako by ste k tomu pristúpili? A v dobrom som si teda myslel, že to plénum tých ad hoc poslancov, žiakov v tej chvíli zatlieska a povie jednohlasne: "Jasné, schvaľujeme." A ono sa zdvihol taký malý chlapček, naozaj maličký a škoda, teda že nemáme nakrútené to, čo povedal krásnymi slovami: "Takýto zákon nemôžeme prijať, pretože my by sme sa nenaučili toho veľa. To, čo sme sa naučili, by sme zabudli. Dva roky prázdnin je niečo také, čo by veľmi poškodilo nášmu..." Krásnymi, múdrymi slovami popísal niečo, že ak aj bolo v tom pléne niekoľko žiakov, ktorí by boli hlasovali za dva roky prázdnin, keď sme dali hlasovať, všetci boli proti zákonu o dvoch rokoch prázdnin.
Tým len chcem povedať, pán Petrák, pán poslanec Petrák, že podceniť kohokoľvek z tej skupiny učiteľov, žiakov, lebo na stredných školách je aj zástupca žiakov, zriaďovateľa, rodičov, tak ako ste to urobili vo svojom vystúpení, možno vám to tak akože ušlo, ale to bola argumentácia veľmi nedobrá, pretože vy ste, samozrejme, hľadali dôvod pre to, aby ste mohli povedať, že tá rada školy nemá až také zloženie reprezentatívne, aby ste jej zverili konečnú voľbu riaditeľa školy, a preto sa to teda odsúva spôsobom, ktorý, ja ani vlastne neviem, kde vám tento hlavný cieľ vznikol, že prečo tak veľmi chcete, aby táto vec naozaj nebola riešená radou školy.
Takže chcem len dať na vedomie svoje presvedčenie aj cez toho malého žiačika zo Slovenskej Ľupče, ale aj cez všetkých rodičov, všetkých zástupcov, zriaďovateľa, všetkých učiteľov, ktorí sú v radách školy, že určite by s vaším videním nesúhlasili, určite si neželajú riaditeľov, ktorí budú len dobrí, viete, aj my ako žiaci si spomíname na tých učiteľov, ktorí neboli len dobrí, ktorí vedeli aj ruku možno zdvihnúť, aj keď možno nedopadla vždy, ale určite vždy s odstupom času vieme, že, že ľúbivá politika, mäkkosť a za každú cenu byť s každým dobrý, keď je niekto vo funkcii, že to je zlá vec, a obojstranne sa to potom hodnotí zle.
Takže si myslím, že sme týmto ľuďom teraz ublížili a my vlastne ubližujeme celým naším rokovaním, keď hovoríme, že rada školy nie je dostatočne spôsobilá na to, aby zvolila toho riaditeľa, ktorý bude nie ideálny, ideálni riaditelia neexistujú nikde, nebudú ani na školách, ale ktorý bude tie rôzne záujmy kĺbiť tak, aby v konečnom dôsledku sme mohli nazvať v tom štatisticky významnom počte prípadov riaditeľom optimálnym. Iste, už ste to tu všetci sa na tom zhodli, že vždy budú excesy, a s tým sa dá súhlasiť, ale treba sa pozerať na práve z hľadiska štatistiky na tú väčšinu, ktorá je dôležitá pre všetko, všeličo a aj pre vytváranie zákonov.
Takže to je poznámka aj na to porovnanie tých cirkevných, aj na to, ako ste dehonestovali podľa mňa rady školy a ako tú dôležitú kompetenciu ste im zobrali, a teraz sa chcem spýtať, keď tak už veľmi toho zriaďovateľa chceme akože poľutovať, a povedať, no, aby si teda mal viacej práv, tak konečné slovo bude u teba, nerozumiem tomu a nerozumiem ešte jednej veci, prečo sa tu nezjavil, naopak, vážení poslanci zo SMER-u, vážený pán minister, iný návrh. Návrh na posilnenie kompetencie rady školy. Vy si naozaj myslíte, že rada školy ako reprezentatívny orgán by nemusela mať ešte viacej kompetencií? Že by to bolo na škodu nášmu školstvu? Že tých 9-11 ľudí by tam bolo zbytočných? A mám na mysli konkrétnu vec. Prečo predsedovi rady školy nedať napríklad oprávnenie, ktoré by ho porovnalo možno s odborovým predákom, a povedať, že predseda rady školy nemôže byť považovaný za človeka, ktorý sa môže ocitnúť napríklad pri organizačnej zmene na kandidátke prebytočných učiteľov?
Práve odišiel bývalý pán minister Čaplovič. Keď som ho voľakedy navštívil vo veci jedného známeho učiteľa a povedal som mu, že ale veď pán učiteľ Žarnay bol aj predseda rady školy, tak pán minister Čaplovič hovorí: "Hej? To som nevedel." Predseda rady školy, ktorý si plnil svoju povinnosť, ktorý poukázal veľmi jasne na zlé finančné hospodárenie svojho riaditeľa, ktoré potvrdil aj najvyšší kontrolór VÚC-ky, sa dostal medzi prepustených a ten prípad je známy. Pán minister, nestálo by nám za to z pohľadu moderného školstva, z pohľadu atmosféry, ktorá je dôležitá v školstve, aby sme chránili radu školy? Aby sme jej zvýšili jej kompetencie? Bojíme sa, že tých 9 či 11 ľudí by nám pokazilo školstvo?
Ja si myslím, že to školstvo nám kazia práveže mnohokrát tie väzby, že pán riaditeľ, keď by mu aj niekto pozrel na prsty takým spôsobom, ako je tento známy prípad, ktorý som tu už neraz spomínal, tak si to s úsmevom vybaví, pretože väzby jeho na VÚC-ku alebo na zastupiteľstvo sú tak pevné, že sa vlastne ani veľmi nemusí obávať, a tá rada školy, ten zvyšok až tak strnie v istom strachu, že, bože, aby aj na nás nedošlo, radšej buďme ticho. Viete, že toto nie je už okrajová vec, o ktorej rozprávam, štatisticky, že to sa, to sa deje veľmi často. Strach je dosť silným motívom, ktorý riadi mnoho procesov v tejto krajine, a vaším návrhom, ktorým ste tú horkú pilulku zakomponovali do toho celkom dobrého zákona, vlastne tento strach, tú istú neodvahu ozvať sa, povedať o veciach verejných to, čo si myslíme, zvyšujete. A to je najväčšia chyba tohto zákona a to je najväčší útok nielen na rady školy, ale práve na fungovanie demokratických ostrovčekov na Slovensku v podobe škôl.
Asi tá podstata bola povedaná, veľmi prosím, pán minister, ja by som sa dokonca prihováral, ak ešte raz môže zaznieť ten návrh, mne sa naozaj zdal dobrý, ja som určite nezakričal, že aby, že nesúhlasíme, že keby možno ešte, aby, niekedy sa treba na to vyspať. Ak je to ešte možné, nehlasujme dnes ešte o tomto zákone, zvážte tieto pripomienky. Už dopredu ste avizovali viacerí, že očakávate veľké útoky. Vy ste si boli vedomí toho, že robíte niečo, čo nie je celkom kóšer. Možnože teda vám bude diktovať istá pýcha, že to musíte obhájiť, a možnože istá pokora pred tým plénom, kde zazneli s dobrým úmyslom dobré pripomienky, by vám možno, keď sa na to všetci vyspíme, mohla nadiktovať, že možno čosi by sme mohli vrátiť a možno práve v prípade tej voľby riaditeľa sa vrátiť tam, kde to napokon nebolo až také, veď tam bola možnosť toho zriaďovateľa práva veta, až druhýkrát už nemal mať šancu. Aj tie, aj tie tri pätiny by možno ešte stáli, len už, už jednoducho nežiadať, aby konečné slovo mal zriaďovateľ, pretože toto obhájite ťažko nielen pred opozíciou, s tou si poradíte ľahko, ale ťažko obhájite to pred sebou, som presvedčený, že neveríte, pán poslanec Blanár, vy ste to tu pekne zdôvodňovali, neveríte tomu, že je to celkom potrebné. Nechcem hľadať motívy toho, prečo, prečo ste tak tvrdo po tom vykročili, ale neverím, že veríte, že toto je krok, ktorý slovenskému školstvu prospeje, a ja si myslím, že aj mohli by ste pomôcť svojmu pánovi ministrovi, keby naozaj dozajtra sa mohli niektoré úpravy v tomto smere ešte urobiť.
Veľa dobrých vecí, ktoré ste do zákona dali, treba schváliť a túto horkú pilulku z neho vybrať. Navrhujem, že to bude dobré riešenie.
Ďakujem vám.

Ďakujem, pán poslanec, aj za to možno také citové pôsobenie, ktoré ste sa snažili na mňa použiť pri vašom vystúpení, ale faktom je úplne niečo iné.
A poviem vám možno to takým prirovnaním, že pre jednu triesku sa nevidí les. To je lesnícke prirovnanie, ktoré si dovolím použiť, pretože vy hovoríte o tom, že rada školy nie dosť spôsobilá na to, aby navrhla správneho riaditeľa. Tak potom prečo rada školy súkromnej a cirkevnej školy nie je dosť dobrá, aby navrhla správneho riaditeľa? A musí tam byť zriaďovateľ, ktorý to môže vetovať? To ste už ale nedopovedali.
Viete, prečo je to? Preto, že je tam dobre vyvážená spoluzodpovednosť, rada školy a zriaďovateľa. Tu o nič iné nejde, pán poslanec, o vyváženie spoluzodpovednosti, ktorá nie je dostatočne vyvážená u verejných zriaďovateľov, ale je vyvážená u súkromných a cirkevných, čo si myslím, že je celkom správne, pretože každý má svoju zodpovednosť, a vôbec ju nikto neokliešťuje, pretože stále rada školy je tá, ktorá bude predkladať návrh. Ale musí trošku aj reflektovať názor toho zriaďovateľa, s ktorým musí dôjsť ku nejakému kompromisu. A na tom sa určite zhodneme, že je potrebné vytvárať dobrý kompromis, lebo všetko je o kompromise, keď je viacej ľudí. A my sa snažíme práve tento kompromis vytvárať. A preto by som chcel poďakovať aj všetkým učiteľom, riaditeľom našich škôl po celom Slovensku za ich prácu, ktorí sa o to neustále snažia, a rovnako aj tým zriaďovateľom, ktorí to tiež robia.
A tento návrh je o spoluzodpovednosti, ktorá by mala byť vyvážená, pán poslanec, nič iné.
Ďakujem.

No veľmi rád sa k vám, vážený pán poslanec Blanár, pridávam s tým, že teda chcem poďakovať tiež všetkým učiteľom a ľuďom, ktorí bojujú na tomto výchovnom fronte, len si myslím, že práve týmto rozhodnutím, vy hovoríte o vyváženosti, ja hovorím o demontáži demokratických princípov na škole, tým im beriete práve tú atmosféru a to poďakovanie dostáva taký horký nádych.
Veď predsi ak je tam demokraticky zvolených niekoľko skupín predstaviteľov školskej rady a medzi nimi aj zástupcovia zriaďovateľa v nie nevýznamnom počte, tak potom čoho sa bojíme? Prečo teda to považujeme nie za nejaké reprezentatívne? Potom si povedzme aj tak, no čo keby sme ešte zriadili aj nejakú skupinu nejakých rodičov, ktorí si povedia, no aj my chceme vetovať rozhodnutie rady školy a napokon by sa možno k tomu pridali aj učitelia. Viete, toto je komplikácia, ktorá zhoršuje toto všetko, a ja si myslím, že je to falošný argument, keď vy hovoríte o vyváženosti, pretože práve vyváženosť, ktorá je v rade školy, týmto demontujete. No a z hľadiska toho lesníckeho prirovnania, ja som uznal, že máte pravdu v tom, že cirkevné a súkromné školy majú iné a v tomto ohľade teda ako keby väčšie kompetencie, ale ja hovorím, že to je nesprávne, že zo školstva urobme práve príklad toho, že vieme si ctiť tieto princípy, a radšej nech sa hoc aj v budúcom rokovaní parlamentu prispôsobia tí, ktorí nemajú demokratické princípy v tých školách, kde vlastne ten predstaviteľ cirkvi alebo predstaviteľ súkromného nejakého školstva vetuje riaditeľa. My chceme znížiť školské systémy štátu na úroveň tých neštátnych a mne sa to zdá nesprávne. Naopak by sme sa mali snažiť.
Nebojme sa to, že štát je v tomto lídrom. Je lídrom v dobrej veci a vy mu tú dobrú vec dneska chcete zobrať.

Ďakujem pekne za slovo. Kolegyne, kolegovia, aby to bolo v súlade s rokovacím poriadkom, a keďže bola požiadavka opozície, myslím, pána poslanca Fronca, aby som rozdelil hlasovanie o mojom pozmeňujúcom návrhu, tak robím to korektne v súlade s rokovacím poriadkom a navrhujem, aby sa hlasovalo o bodoch 1, 3 z prvého pozmeňujúceho návrhu spoločne, o bode č. 2 osobitne, tým pádom aby bol vytvorený priestor aj pre opozíciu, aby mohla svojím hlasovaním dať súhlas alebo nesúhlas k jednotlivým bodom.
Prihlásil som sa do tohto vystúpenia, využijúc ustanovenia, ktoré oprávňujú spravodajcu vystúpiť, preto, aby som mohol, pán poslanec Mičovský, na vás reagovať v trošku dlhšej dobe, ako sú dve minúty, a povedať, že to, čo som povedal, som myslel skutočne vážne.
Som starostom obce dlhšie obdobie a bol som aj zriaďovateľom základnej školy. V našej základnej škole, tak ako aj v mojom súkromnom živote som názoru, že to najcennejšie, čo môžeme svojim deťom dať, či už vlastným, alebo v spoločnosti, je vzdelanie, lebo len to posúva celú spoločnosť dopredu. Na základe tohto môjho hlbokého presvedčenia som konal aj v škole tak, že som požiadal pani učiteľku, aby sa deťom, ktoré nemajú dostatočné vedomosti, venovala po vyučovaní nie tým spôsobom, že ich nechá po škole, ale keď vidí, že zaostávajú v určitej látke, aby im ju dovysvetľovala, a poviem to úplne jasne, v niektorých prípadoch boli deti aj zo sociálne slabšieho prostredia, a ak im rodičia pomáhali písať domácu úlohu, tak väčšinou tá úloha bola zle a skôr dezorientovali tie deti, ako by im pomáhali. Napriek ich hlbokému presvedčeniu, že svojim deťom pomáhajú. Aká bola reakcia týchto rodičov? Časť rodičov a takmer polovica žiakov školy prešla do inej školy v susednej dedine s odôvodnením, že ich deti sú dostatočne múdre, oni nemôžu nosiť zo základnej školy trojky a nepotrebujú zostávať po škole a na základnej škole v susednej dedine oni sú dobré, lebo dostávajú len jednotky alebo dvojky. Toto je moja hlboká skúsenosť, ktorú som zažil na vlastnej koži vo svojej vlastnej škole, kde som bol zriaďovateľom, a preto som si dovolil povedať to, čo som povedal. Lebo aj takáto je skutočnosť. Ja nehovorím, že všetci rodičia, je časť rodičov, a dovolím si povedať, že vcelku významná časť rodičov, pre ktorých sú v školách dôležité známky, a nie vedomosti. A preto som povedal to, čo som povedal.
Druhú poznámku, ktorú si dovolím povedať, je otázka, vy ste to pomenovali ako nedemokracia v cirkevných a súkromných školách. Ja osobne sa nedomnievam, že v cirkevných a súkromných školách vládne nedemokracia. Princíp, že rada školy navrhuje, navrhuje dvakrát, a zriaďovateľ sa potom nakoniec rozhodne, že nejakým spôsobom si vyberie iného riaditeľa školy, je to, čo povedal pán poslanec Blanár, rovnováha vo vzťahu zriaďovateľ a rada školy. Rada školy má pod určitým drobnohľadom pôsobenie riaditeľa školy, vie sa rozhodovať o týchto veciach, ale zriaďovateľ je ten, ako to som už povedal, schvaľuje správy o výchove vzdelávaní, schvaľuje správy o hospodárení, vyberá riaditeľa, všetky ostatné veci, ku všetkým ostatným veciam sa vyjadruje, má právo sa vyjadrovať aj podľa súčasne platného zákona.
A to, čo vytvárame týmto, je demokratický priestor pre dohodu. Vy nás nemôžte ovplyvniť alebo obviniť z toho, že zavádzame nedemokraciu, ako ste povedali, na úroveň, znižujeme úroveň demokracie na úroveň cirkevných a súkromných škôl. My vytvárame demokratický priestor pre dohodu. Prvýkrát rada školy, ktorá je de facto totožná s výberovou komisiou, navrhne. Môže starosta, primátor zastaviť toto rozhodnutie s odôvodnením. Sme ochotní prijať fakt, že starosta alebo primátor môže konať ako jedna osoba individuálne a subjektívne. To sme ochotní pripustiť, že v niektorých prípadoch to takto skutočne môže konať. Následne je opätovne priestor pre dohodu. Ak si rada školy stojí za svojím rozhodnutím a je pripravená bojovať a presvedčiť zastupiteľstvo, tri pätiny zastupiteľstva, je to demokratický priestor pre dohodu, ale ak nie je schopná presvedčiť tri pätiny legitímne demokraticky zvolených predstaviteľov obecného zastupiteľstva, tak potom je potrebné sa asi logicky sa zamyslieť nad tým, či je chyba na strane rady školy, alebo je chyba na strane volených predstaviteľov občanov.
A tu si ja dovolím tvrdiť, že sa prikláňam na stranu, že v tom prípade možno bude chyba na strane rady školy, a v tom prípade dávame priestor, aby obecné zastupiteľstvo si vybralo riaditeľa, ktorého považuje za vhodného. To je všetko. Toto je podľa môjho hlbokého presvedčenia najdemokratickejší spôsob, aký je, aj keď možno, to poviem, vedel by som si predstaviť, že z hľadiska optiky vnímania verejnej mienky by sme to mohli formulovať inak. Možno sme to postavili veľmi tvrdo, ale vzhľadom na to, že sme si vedomí, že toto bude zvyšovať vášne, ja navrhnem vo svojom záverečnom slove ako spravodajca postup hlasovania, ktorý vytvorí dostatočný priestor pre verejné diskutovanie všetkých týchto problémov.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

58.
Ďakujem za slovo. Asi nemá význam, aby sme v tomto priestore ešte po sebe teraz opakovali tie argumenty.
Povedali ste ale to, že najdôležitejšie, čo teda tým deťom môžeme dať, žiakom, je vzdelanie, a ja by som na konto môjho úvodu v rozprave oponoval a povedal, že je to najdôležitejšie, a nepovedal som to ja, povedal to Dalajláma a mne sa to strašne páči, čo môžeme našim deťom dať, je čas. Mať na nich dostatok času. Nie peňazí, nie vybavené učebne, aj keď to sú všetko dôležité veci, ale dostatok času. A možno tá atmosféra, ktorú som sa snažil zdôrazniť, že je podľa mňa veľmi dôležitá pre formovanie charakterov, je spojená práve s tým, aby sme vytvorili dostatok chute, chutí pre všetkých učiteľov na to, aby mali čas na riešenie svojich problémov, na problémov školy, na formulovanie toho, čo považujú za dôležité, na individuálny prístup k žiakom.
Zdá sa mi, že povyšovanie zastupiteľstva, ktoré má tisíc iných úloh kvôli kanalizáciám, osvetleniam a nedostatku financií, a povedať, že to sú tí, ktorí majú mať konečné slovo, stále mi to, pán poslanec Petrák, voľajako rezonuje len do tej podoby, že chcete tým zástupcom zriaďovateľa, rodičov, žiakov, aby ste mohol povedať, že nemajú vo vašich očiach dostatok dôvery a že viacej dôverujete tomu zastupiteľstvu. Ja si myslím, že toto neobstojí. Naozaj, prečo nechceme veriť tým členom tejto školskej rady? Prečo si myslíme, že sa nedokážu, hoc aj o dvojkolovom riešení, aké tu teraz platilo alebo ako by bolo navrhnuté, že by to mohlo byť dostatočné pre to, aby sme vedeli si povedať, áno, keď sa tam dostali tí jedenásti, nie sú ideálni, ale vyberú lepšie ako ľudia, ktorí nemajú dostatok času na riešenie tohto problému a možnože podľahnú tlaku pána primátora alebo pána starostu.
Zdá sa mi, že nemôžte celkom presvedčivo byť stotožnení sám so sebou, ale chápem, no, padlo to na vás... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

60.
Ďakujem za slovo. Zriaďovateľ je predovšetkým ten, ktorý nesie zodpovednosť za to vzdelávanie, a tuná teraz nejak to spochybňovať, tú demokratičnosť alebo nedemokratičnosť, dovoľte mi, aj aj ja som aspoň krátkou faktickou poznámkou tuná reagoval.
V podstate aj jedni, aj druhí sú zástupcovia ľudí. Aj školská rada je volená ľuďmi, však sú tam zástupcovia školských, pedagogických zamestnancov, nepedagogických zamestnancov. Dokonca zástupcovia obce a rovnako aj obecné zastupiteľstvá sú volené takisto ľuďmi a dá sa povedať, veľakrát tými istými ľuďmi, ktorí sú v obciach. Takže to je naozaj také na polemiku, že teda, že kto má väčšiu kompetenciu, či tá školská rada, alebo to zastupiteľstvo. Ale predovšetkým najväčšiu zodpovednosť nesie zriaďovateľ. Ale keď zriaďovateľ nesie zodpovednosť a sú naozaj veľakrát patové situácie aj v tej samospráve, ešte, myslím si, že stále sa učíme žiť tú demokraciu, to je v podstate ten, ktorý nesie zodpovednosť, tak musí aj rozhodnúť.
Ja si dovolím tuná ešte jednu vec povedať, lebo veľmi tuná rezonovalo to, a ja často zase hovorím tu ten iný rozmer a dovolím si ho pripomenúť znova, že vzdelávanie alebo vzdelanie je to najväčšie, čo môžeme deťom dať. Kolega tu teraz aj spomenul dokonca čas, to už bolo čosi lepšie, ale to nie je len tá atmosféra a vzdelanie, ale je to predovšetkým výchova a formovanie toho mladého človeka, lebo dnes naše deti sú vzdelané. Majú veľmi veľa informácií, hej, a cez to všetko aj mladí ľudia, aj vysokoškolskí ľudia, nielen ako to sú stredoškoláci základnej školy, ale nevedia žiť. Stratia sa v živote. A keď ty spoločensky prepadneš, to je ten najväčší problém a pedagóg, dobrý učiteľ je ten, ktorý nielen odovzdáva informácie, vedomosti, ale formuje toho človeka a formuje ho na každej hodine, či je to matematika, slovenčina, prírodné vedy, čokoľvek, ale formovať človeka v osobnosť. (Potlesk.)

Vážená pani predsedajúca Národnej rady, vážení páni poslanci, pani poslankyne, dovoľte, aby som na záver ešte raz podčiarkol, že tento súbor navrhovaných zmien ministerstvo dôkladne prediskutovalo so všetkými zúčastnenými, ktorí chceli diskutovať v rámci okrúhlych stolov, ktoré na ministerstve prebiehali na jeseň a na začiatku zimy. Týka sa to odborov, stavovských organizácií a ďalších zúčastnených, ktorí, ešte raz, boli ochotní aktívne sa zapájať do tohto procesu.
Áno, niektoré zmeny bolo potrebné zaradiť na poslednú chvíľu, týka sa to najmä súboru ustanovení, ktorými bolo potrebné ošetriť riziká segregácie na školách. Ministerstvo konalo po vlastnej línii, ale časovo nás pritlačila aj Európska komisia, ktorá mala určité výhrady. Tu som vďačný za dobrú spoluprácu, ktorú máme s poslancami, a vďaka tejto dobrej spolupráci sa nám podarilo spoločne pripraviť návrhy ustanovení, ktoré, ešte raz hovorím, ošetruje toto možné riziko segregácie na školách.
Podobne určitým spôsobom na poslednú chvíľu bolo potrebné zaradiť návrhy, ktoré vzišli z našej debyrokratizačnej jednotky na ministerstve, tu si ale naozaj myslím, že tie návrhy sú absolútne prehľadné, transparentné a ťažko sa s nimi nestotožniť. No a v určitej miere bolo potrebné zohľadniť aj to, že ministerstvo musí plniť realizáciu sociálneho balíčka, takže aj preto tieto zmeny.
Jedna zo zmien sa týka aj cizelovania procesu voľby riaditeľa školy. Z môjho pohľadu musím povedať, že som spokojný, že napriek obavám, ktoré panovali aj tu, nedošlo k žiadnej dramatickej zmene spôsobu voľby riaditeľa. K jedinému, k čomu môže dôjsť podľa pozmeňovacieho návrhu poslanca Petráka, je vytvorenie jednej špeciálnej poistky pre zriaďovateľa, ale nemení sa ani podľa tohto pozmeňovacieho návrhu to, že rada školy bude naďalej mať rozhodujúce slovo pri výbere riaditeľa školy. Chcem pripomenúť, že tá trojpätinová blokácia je naozaj veľmi silné kvórum. Ešte raz chcem pripomenúť to, čo už hovoril aj pán poslanec Petrák. Tri pätiny je väčšina, pri ktorej zastupiteľstvo rozhoduje dokonca už o rušení školy. Takže naozaj je to veľmi silné kvórum, je to veľmi silné kvórum, je to poistka. Nič viac, nič menej, beriem to ako vyrovnávanie systému. Takýto návrh sa mi zdá rozumný a s takýmto návrhom sa stotožňujem aj ja a podporujem ho.
Rovnako podporujem aj tie ďalšie body pozmeňovacieho návrhu pána poslanca Petráka, ktoré sa týkajú vzdelávania väzňov, podobne ako predĺženia lehôt skúšky na overovanie odbornej spôsobilosti, čo je vyslovene technická záležitosť. Podobne súhlasím aj s pozmeňovacím návrhom poslanca Érseka, ktorý sa týka posunutia účinnosti minimálnych počtov žiakov v triedach, a súhlasím aj s pozmeňovacím návrhom pána poslanca Poliačika, ktorý sa týka vytvorenia explicitnej možnosti toho, aby zriaďovateľ mohol dofinancovať triedy s menším počtom študentov. Toľko na záver z mojej strany.
Ešte raz chcem zdôrazniť, že tento celý súbor zmien podľa môjho presvedčenia vrátane teda pozmeňovacích návrhov, ktoré prešli výborom a ktoré som práve v tejto chvíli aj tu spomenul, prispieva k zjednodušovaniu školskej praxe, k sprehľadňovaniu a k zefektívňovaniu procesov v školách. Naozaj je to veľmi potrebný súbor zmien, preto pevne verím, pani poslankyne a páni poslanci, že tento súbor zmien podporíte.
Ďakujem, skončil som. (Potlesk.)

Ďakujem pekne, už pri tomto zákone poslednýkrát. Kolegyne, kolegovia, len štatistika. V rozprave vystúpilo desať poslancov. Pán poslanec Fronc vystúpil dvakrát, ja som vystúpil trikrát, využijúc svoje práva spravodajcu, za čo sa ospravedlňujem, ale považoval som to za potrebné. Bolo podaných osem pozmeňujúcich návrhov, ktoré budeme zvažovať. Pán minister naznačil, asi akým spôsobom, a vyslovil súhlas s niektorými pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré sú v rámci zákona a nejdú nad jeho rámec. V prípade, že idú nad jeho rámec, bol potrebný súhlas predkladateľa návrhu zákona, a tým je pán minister. Čiže všetky veci prebehli v súlade s rokovacím poriadkom. Vzhľadom na to, že možno je potrebné o niektorých veciach hovoriť dlhšie vzhľadom na to, že opozícia požiadala, aby sa mohla bližšie zoznámiť s pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré zazneli v tomto, vrátane odbornej verejnosti, dávam ako spravodajca návrh, aby sa o tomto návrhu zákona hlasovalo až 25. 6., vo štvrtok o týždeň, aby sme mali dostatok času, aby sme sa oboznámili so všetkými pozmeňujúcimi návrhmi.
Ďakujem pekne.

66.
Ďakujem pekne. Príjemné popoludnie prajem. Vážená pani predsedajúca, ctené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, cieľom návrhu zákona je zníženie súčasného limitu spoluúčasti v súvislosti s prekročením úhrnnej výšky úhrad poistenca za doplatky za lieky v príslušnom kalendárnom štvrťroku a súčasne rozšírenie okruhu poistencov, na ktorých sa limit spoluúčasti vzťahuje.
Podľa platnej právnej úpravy limit spoluúčasti sa vzťahuje na poistencov, ktorí sú držiteľmi preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, sú poberateľmi invalidného dôchodku, invalidného výsluhového dôchodku alebo sú invalidní a nevznikol im nárok na invalidný dôchodok, a ďalej na poistencov, ktorí sú poberateľmi starobného dôchodku, dôchodku z výsluhového zabezpečenia policajtov a vojakov vo veku ustanovenom na vznik nároku na starobný dôchodok alebo dovŕšili dôchodkový vek a nevznikol im nárok na starobný dôchodok. Limit spoluúčasti pre tieto skupiny poistencov navrhujeme znížiť na 25 eur a pre ťažko zdravotne postihnuté deti mladšie ako šesť rokov na 0 eur za kalendárny štvrťrok.
Rozšírenie okruhu poistencov, na ktorých sa vzťahuje limit spoluúčasti, navrhujeme v dvoch rovinách, a to upustením od sledovania výšky príjmov tých skupín poistencov, ktorí sú už v súčasnosti uvedení v zákone, ako aj doplnením novej skupiny poistencov, na ktorých sa vzťahuje ochranný limit doplatku na lieky, sú nimi deti mladšie ako šesť rokov, pre ktoré sa navrhuje limit spoluúčasti 8 euro za kalendárny štvrťrok. Všetky tieto opatrenia sa vzťahujú na najzraniteľnejšiu skupinu poistencov, ťažko zdravotne postihnuté osoby, dôchodcov a deti.
Poistenci v dôchodkovom veku sú, častejšie ako iné vekové skupiny poistencov trpia chronickými ochoreniami vyžadujúcimi dlhodobú liečbu, pričom viaceré lieky využívajú niekoľko rokov alebo doživotne. Prijatím navrhovaného riešenia tieto osoby zaplatia na doplatkoch za lieky najviac 100 eur ročne, ak budú užívať najlacnejšie lieky z jednotlivých referenčných skupín a využívať lacnejšie terapeutické alternatívy liečby. V praxi to bude znamenať, že ak takýto pacient zaplatí na doplatkoch za kalendárny štvrťrok viac ako 25 eur, zdravotná poisťovňa mu rozdiel vráti.
Rovnako deti v predškolskom veku sú vystavené zvýšenému riziku, najmä prenosných infekčných ochorení. Deti v prvých rokoch svojho života prekonávajú ochorenia súvisiace s ich celkovou adaptáciou a budovaním imunitného systému, ako je adaptáciou v kolektíve. Často sa u nich zaznamenávajú rôzne druhy alergií a diagnostikujú sa im mnohé vrodené dedičné ochorenia, ktoré sú chronické a spojené so zvýšenými finančnými nárokmi. Osobitnou skupinou sú deti v predškolskom veku, ktoré sú ťažko zdravotne postihnuté.
Navrhované opatrenia prispejú nielen k zlepšeniu poskytovania zdravotnej starostlivosti pre tieto skupiny poistencov, ale zároveň majú aj pozitívne sociálne dopady. Ide o také opatrenia sociálneho charakteru na zvýšenie dostupnosti liekov a zabezpečenie dostupnej zdravotnej starostlivosti v oblasti liekovej politiky, ktoré sú zamerané na nízkopríjmové skupiny obyvateľstva, ktoré sú v istých štádiách svojho života, detstvo a staroba, vystavené vyššiemu riziku, vzniku a vývoja ochorení v dôsledku svojho veku a fyziologického stavu.
Navrhované opatrenia majú zabezpečiť ako zdravotnú, tak aj sociálnu stabilizáciu predmetných vekových skupín obyvateľstva, aby tieto neplatili za hradené lieky viac, ako je sociálne únosné.
Vážená pani predsedajúca, ctené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, ďakujem pekne za vypočutie si úvodného slova.