53.schôdza

Ďakujem. Poviem tak, že tam, kde ty si skončil, s návrhom sa stotožňujem aj ja, ale keďže sú tu strážcovia legislatívneho procesu a parlamentnej debaty v počte dvaja, často si to ty a aj pán podpredseda parlamentu Číž, ja by som chcel, možno aj reagujúc na teba, poukázať na to, že by opozičné návrhy nemali robiť nejakú vykrývaciu vatu medzi vládnymi návrhmi, a zdá sa mi, že troška sme niekam uhli, pretože skáčeme v tom programe krížom krážom, a máme aj my právo napriek tomu, že sme opozícia, sa vyjadrovať kvalifikovane k návrhom zákonov a takisto vedieť, kedy asi minimálne, ak nie v hodinách, tak aspoň v dňoch, kedy prídu na program. A ja si myslím, že toto je setsakra dôležitá téma na to, ak sa bavíme o možnej zodpovednostnej rovine prokurátorov, aby dôstojnosť rokovania s tým, že vieme predpokladať aspoň deň, keď, nehovoriac o hodine, kedy návrh zákona príde na prerokovanie, pretože v tom predklone pred vládou ten parlament už viacej nemôže byť, ako keď vládne návrhy zasekávame na konkrétne hodiny a minúty a opozičné návrhy prichádzajú ako keby vyplňujúca vata medzi vládnymi návrhmi.
Ďakujem.

124.
Ďakujem pekne za slovo, vážený pán podpredseda. Pán poslanec Hlina, čakal som, a tak som si tipol, že povieš jedno také svoje obľúbené čínske zablúdenie do teda klenotnice čínskych hesiel. Vieš, ktoré mám na mysli? Tuším si to už párkrát použil, že keď chceš vystrašiť líšku, musíš sem-tam zarezať kuru. A mne sa to celkom páčilo a myslím si, že je to veľmi vhodné na tento prípad, ale nevadí, že si to nepoužil.
Mne ide len o to vystrašenie. Mám dojem, že v našej krajine je veľa vystrašených ľudí, len, žiaľ, z tých nesprávnych skupín. Vystrašení bývajú tí, ktorí cítia, že je korupcie veľa, a vidia ju okolo seba, a voľajako menej sú vystrašení tí, ktorí korupciu buď kryjú, páchajú alebo možno nedostatočne vyšetrujú, a tak si myslím, že takéto návrhy, a tak ako si sa ty s tým stotožnil, aj mne to pripadá ako nanajvýš náležité, sú jedným z dôležitých spôsobov, ako zmeniť, ako teda zmeniť tú štruktúru strachu, presunúť ju zo strany ľudí, ktorí sa nemajú prečo báť, na ľudí, ktorí by sa mali báť.
A je to potrebné nie kvôli tomu, že by sme sa chceli stať krvilačnou krajinou, ale kvôli tomu, aby sa morálne zdravie tejto krajiny podstatne zlepšilo, lebo mám taký dojem, že korupcia sa naozaj považuje za niečo, s čím sa mnohí predstavitelia aj nášho štátu z rôznych, možnože aj veľmi ťažkých dôvodov už zmierili. A s tým sa zmieriť tu v tejto sieni zákonnosti nemôžme.
Ďakujem.

126.
Pán Hlina, ja som pomerne citlivý na, na takéto zásahy, kedy sa znižuje miera obmedzenia niekoho neodvolať, dúfam, že som to správne povedal, lebo naozaj to môže, môže sa za tým zdať, že ide jedna moc, z tých troch mocí zasahovať do druhej, ale keď už miera arogancie presahuje neúnosnosť, tak proste treba s tým voľačo robiť.
A v tomto prípade musím povedať, že tento parlament, je to, je to verejné, to hlasovanie, myslím, že to boli hlavne poslanci SMER-u, zahlasovali za to, že oni dokonca nechcú počuť, čo robí špeciálny prokurátor, a ja vám odporúčam pozrieť si správu o činnosti Generálnej prokuratúry, pod ktorú spadá aj špeciálna prokuratúra, konkrétne, ak sa, ak sa nemýlim, strana 93, kde sa, kde má pán špeciálny prokurátor svoju časť o korupcii. Pán špeciálny prokurátor venuje korupcii dva odseky, dvanásť riadkov a vyplýva z tých odsekov, ja som mu to už hovoril, ale myslím, že to treba povedať, vyplýva z toho, že korupcia na Slovensku je na ústupe. Nič viac. Na ústupe je korupcia a je hlavne v zdravotníctve. Myslím si, že toto je nie nedostatočné, toto je zavádzajúce.
A takýto návrh, ktorý je, ktorý tu predložili kolegovia, je, treba podporiť, pretože tá, tá arogancia moci a teraz neviem, ono je to moc sui generis, ale arogancia niektorých výkonných zložiek tohto štátu proste nemá obdoby a dokonca je podporovaná členmi tohto parlamentu. A musím povedať, že mi to je úprimne ľúto.

Ono to čínske príslovie, dokonca ho viem aj po čínsky, to je "sha ji jing hóu", dúfam, že... Ale už som trošku stratil ten spev. (Povedané so smiechom.) To je "zabi sliepku, aby si vystrašil opicu". A len berte to s rezervou, to sú naozaj niekedy systémy riadenia.
Ale ja sa pri inej príležitosti chcem zastaviť, čo hovoril kolega Viskupič, že v tom som si tiež všimol tú tendenciu, že sa tu, lebo predseda parlamentu má pravdepodobne právomoc robiť program, čiže robí program a potom teda prednostne idú vládne, to nikto nenamietal a teraz som si všimol tú módu, že ministri chodia na určitý čas. Prídu sem ráno, asi kalkulujú s tým, že ráno je tu menej poslancov, to znamená, sa zrýchli debata možno o hodinu, hej, ale minimálne by to stálo za diskusiu, či majú ministri väčšie právo alebo väčšiu zákonodarnú možnosť iniciovať zákony ako poslanci, a tým pádom teraz sú prednostne, majú, ja nechcem znova že filozofovať alebo nejak tomu dávať nejaký právnický rozmer, ale všimol som si tú módu, hej, že proste zaraďujete ministerské návrhy na deviatu, na deviatu, na deviatu a my sme tu jak tak v polke. Viete, a, pán Číž alebo kolegovia, že skúste sa zabávať, idete na zábavu a utnú vás v polke, nechcem teda povedať aj iný príbeh, že kedy by to bolo ešte dramatickejšie, keď vás utnú v polke (povedané so smiechom) alebo vám to prerušia.
A podľa mňa to je naozaj, podľa mňa to je naozaj také zvláštne, že to ste dobre vystihol, že len vypĺňať vatu, kým budú mať čas ministri, hej, a to znova ideme v tom trende, ktorý, zdá sa, tu bude programovým, hej, že parlament je, je tu taký zvláštny, zvláštny nadbytočný orgán.

130.
Ďakujem veľmi pekne. Ja už potom nevystúpim v záverečnom slove, aby mohli kolegovia reagovať. Možno k tým veciam, ktoré teraz zazneli, k tým procedurálnym veciam, ja si to všímam už na viacerých schôdzach, že veľká časť vládnych návrhov zákonov je na termínovaný čas. Aj v minulosti to bývalo, že zásadné nejaké reformy, zásadná vec, jedna-dve za schôdzu, väčšinou jedna bola na nejaký termínovaný čas. Keď v minulosti na minulej schôdzi boli procesné kódexy nové ministra spravodlivosti, absolútne v poriadku, že bol na termínovaný čas.
Ale keď absolútna väčšina vládnych návrhov je na termínovaný čas, to mi príde, to mi príde naozaj otázne, že do akej miery potom je parlament v takej nejakej podriadenej pozícii. Ja keď som bol ministrom spravodlivosti, tak okrem naozaj vážnych vecí, ako boli trestné kodifikácie, a som mal strašne veľa zákonov vtedy, tak ja som strávil akože celé týždne ešte v trakte zadnom, lebo som nevedel, kedy prídu moje návrhy na program presne, teraz sa to vlastne kvôli, kvôli vyhovovaniu ministrom robí štandardne. Však nehovorím. Budúca vláda to možnože už zakotví tak, že ministri budú mať presný čas a poslanci budú musieť v princípe byť pripravení kedykoľvek, ale podľa mojej mienky to nie je celkom s kostolným poriadkom. Ako hovorím pri ťažiskových reformách, jasné, to sa robilo aj v minulosti. Ale dneska to už je vlastne bežné, že, že každý minister má proste, a to sa mi zdá, že je precedens, ktorý tu v minulosti nebol, nikdy nebol v takomto rozsahu.
A teraz k tomu samotnému, k tej novele zákona. Po prvé podľa mňa jedna, jedna garancia voči zneužívaniu možného odvolania špeciálneho prokurátora je, že tie dôvody musia byť tu v tomto parlamente prednesené verejne, on môže byť verejne odvolaný na základe argumentov, dôvodov, ktoré nech potom posúdia občania, samozrejme, ale to nie je že, niekde akože niekto zrazu je odvolaný bez udania dôvodov. Nie, proste musí sa to dať na papier, aké sú dôvody, prečo, a to sa mi zdá byť, že je najväčšia garancia proti možnému zneužitiu. Nie istota, ale garancia.
Druhá poznámka. Tá vôbec diskusia o tom, že, že, že kam patrí prokuratúra, by v nejakom okamihu asi, asi mala, mala začať, lebo, lebo prokuratúra, pán kolega, pán kolega Kadúc to spomenul, rada o sebe hovorí, že ona je mocou sui generis. No ono to tak učene znie, ale termín sui generis používajú právnici vtedy, keď nevedia niečo rozumné povedať, tak povedia, že to je sui generis. To je na prokuratúru (rečník sa obrátil k navrhovateľovi), že proste to je taká akože floskula, ktorá znamená, že znie to učene, znie to učene, ale ono to v princípe nič neznamená, samozrejme. To je, to je bezobsažný, bezobsažný termín.
Otázka znie, že či by prokuratúra mala patriť pod výkonnú moc, súdnu moc, ale, ale určite, určite trojdelenie štátnej moci je trojdelenie štátnej moci a prokuratúra nie je žiadnou osobitnou zložkou moci, možno bola kedysi za bývalého režimu, ale ešte je na východ od nás, ale, ale myslím, že my sme už v ústavnom systéme trošku ďalej. To len ako jedna poznámka, ktorú nechcem rozoberať ďalej, lebo by to bolo nadlho a to nie je ani predmetom tohto, tohto zákona alebo jeho novely.
Dve poznámky k tej korupcii. Ten problém, ktorý tu bol aj v pondelok, keď sme rokovali o postupe, o postupe v kauze Gorila, bol ten, že poslanci vládnej strany hovorili, že ale veď to sú nezávislé inštitúcie, špeciálny prokurátor je nezávislý, Ústavný súd je nezávislý a len problém je, že do funkcií v týchto orgánoch ste zvolili konkrétnych sudcov a prokurátorov - prokurátora v tomto prípade - vy. To nie je tak, volili ste aj špeciálneho prokurátora, aj väčšinu sudcov v senáte, Ústavný súd rozhodoval o sťažnosti Zoltána Vargu, že odposluchy boli nelegálne, čiže teraz sa tváriť, že veď to sú autority nezávislé, ktoré proste nám sem ustanovil, neviem, proste OSN, a vidíte tak... Nie! Vy ste ich ustanovili, vy ste ich zvolili, to sú v princípe vaši ľudia. Čiže to je prvá poznámka.
Aj ma trošku prekvapilo, sa priznám, keď poslanec Blaha včera, včera reagoval na pána doktora Kováčika spôsobom, že chce poďakovať pánovi kolegovi špeciálnemu prokurátorovi. Pánovi kolegovi? Tak neviem o tom, že by buď boli študenti spolu, alebo že pán Blaha je právnik, odkiaľ sú kolegovia, toto mi nie je celkom zjavné. Dúfam, že nie z jednej strany, to by som nebol veľmi, veľmi rád. Čiže takisto pri policajných funkcionároch, ktorých som niektorých spomínal v pondelok, to sú ľudia, ktorí boli vami ustanovení. Čiže tváriť sa, že čo s tými vlastne máme, však to vidíte, rozhodli nezávislé autority. To je nezmysel.
Druhá poznámka k tomu, že na Slovensku klesá korupcia. Spomeniem pár, pár prípadov. Keď som prišiel na, už to spomínal, ten prípad poslanec Hlina, keď som prišiel na ministerstvo vnútra v roku 2010, tak som na prvej porade s vedením policajného prezídia - ešte tam bol aj generál Gašpar, ktorý bol v tom čase riaditeľom Úradu boja proti korupcii - tak som sa na tej porade spýtal každého z nich, že aké mali najzávažnejšie prípady v ich pôsobnosti za prvej vlády Roberta Fica. A generál Gašpar mi povedal, že čo sa týka korupčných trestnej činnosti, tak najzávažnejší prípad, ktorý, ktorý mali, bol kauza Wänke. Ale to bol ten prípad s tými jablkami teda. Ja som si povedal: "Toto myslíte vážne?!" To na Slovensku nie je žiadna iná korupcia, že najväčší prípad je, prípad, kedy sa preraďujú hráči v tretej lige výmenou za debničky jabĺk? To je absurdné a práve naopak, to, že neboli žiadne významné prípady odvolávania korupcie, svedectvom toho, že ten systém nefunguje. Nieže jej je málo, že nikde nie je, že nefunguje, že sa nestíha korupcia. To je problém. Napriek niekedy evidentným dôkazom.
Keď sme začali stíhať korupciu pri výstavbe štadióna Osrblie, ak si pamätáte, kde bol stíhaný aj odsúdený poradca bývalej premiérky Radičovej, tak SMER zvolával mimoriadnu schôdzu s odôvodnením takým polohysterickým, že nikdy nebola korupcia tak blízko k predsedovi vlády. Nie. To bol dôkaz toho, že sa vtedy po korupcii išlo. A v princípe aj vo vlastných radoch! Lebo, medzi nami, to je lakmusový papier toho, či to myslíte s korupciou, teda s bojom proti korupcii vážne, či idete aj po vlastných, alebo sa tvárime, že však korupcia u nás teraz vo vláde nie je žiadna a pri premiérke Radičovej bola v jej blízkosti a pri premiérovi Ficovi bol akurát ten Wänke, lebo on mal rád proste jablkový kompót. A pŕ! To nikto tomu neverí, nikto tomu neverí a problém je, že, že dnes sú - a to je zlyhanie špeciálneho prokurátora - evidentné prípady, úplne evidentné prípady, ktoré aj boli stíhané a boli zastavené špeciálnym prokurátorom.
Keď nechcem hovoriť o nelegálnom financovaní strán, tak poviem kauzu zdravotného príjmu v Košiciach, kde boli, kde boli ľudia aj obvinení, kde boli odposluchy legálne a nikým nespochybnené, kde sa dohovárali na tendri. Urgentný príjem stál, myslím, okolo 23 mil. eur. V Košiciach. Čo vám hovorí zdravotníctvo, čo vám hovoria Košice? Aká je tam, aká je tam spojitosť? Kauza bola zastavená, pretože oni, pokiaľ som to čítal, popreli, že v tých, oni to v tých odposluchoch mysleli tak akože zo srandy, narážky proste. Zastavovať trestné stíhanie z takýchto absurdných dôvodov je proste pre právny štát zničujúce. Úplne, úplne zničujúce. A keď bude na tejto schôdza správa generálneho prokurátora o činnosti prokuratúry, ktorá je teda tiež, samozrejme, termínovaná, ale k tomu nemám ja osobne nejakú výhradu, tak sa k tomu vyjadrím, že za posledné tri roky znovu sme nemali žiaden väčší prípad odhalenej a odstíhanej korupcie, a obávam sa, že ani mať nebudeme, a tým, že som v kontakte aj s ľuďmi z prostredia bezpečnostného, tak tie informácie, ktoré, ktoré sem-tam dostanem od ľudí, ktorí sú aj nominanti tejto vlády, žiadni moji ľudia, tak tie informácie sú niekedy tak deprimujúce, že majú prípady, informujú, dávajú ich ďalej a nič sa s nimi nedeje. A dávajú sa do šuplíku.
A to už aj ich tak deprimuje, že ak to takto pôjde ďalej, ďalšie štyri roky v akejkoľvek konštelácii, tak tá krajina v princípe kľakne. Ja som o tom presvedčený, žiaľ. Takže treba o tom minimálne hovoriť, a pokiaľ o tom bude hovoriť čoraz viacej ľudí, pokiaľ tá reakcia ľudí bude mať určitú odvahu, tak nakoniec sa to bude musieť zmeniť, sa to zmení nakoniec, nech to už robí ktokoľvek, ale zmení sa to.
A preto tú tému netreba nechať zaspať, netreba rezignovať a povedať si, a to sa aj tak nič nezmení a, samozrejme, že novelu zákona vládna väčšina neprijme, o tom som presvedčený, ale netreba, netreba tú tému opustiť práve kvôli tomu, aký by mala mať táto krajina charakter.

132.
Ďakujem, viete, pán poslanec Lipšic, ja som na nedávnej schôdzi sa dozvedel presne v tom istom duchu, že boli robené odposluchy, boli nahratí ľudia, bol z toho vypracovaný nejaký spis, ten spis sa medzičasom nazval spisom Gorila a bol poslanec vládnej strany, ktorý povedal, že predsa nevieme doteraz odhaliť, že pokiaľ to bolo autentické odpočúvanie a odkiaľ tá Gorila bola, vlastne už oni sa tam bavili po tej dekonšpirácii iba o tom, že teda vedeli, že ich odpočúvajú, takže v tom duchu, mám pocit, že nejaké takéto mentálne nastavenie, že v podstate veď tu sa korupcia nedeje, nanajvýš sa diala za nejakých iných vlád ako našej, je ako keby systémové nastavenie a mám pocit, že je to skôr smiešne alebo smutno-smiešny príbeh.
No a druhú časť ste hovorili o tom, že orgány činné v trestnom konaní v prípravnom alebo proste konajú, majú informácie, rozbehnú sa poprípade, zatnú sa a potom z nejakých záhadných dôvodov sa im dostane nanajvýš tej odmeny, že získajú minimálne zarazený postup alebo budú zo svojich funkcií odídení, a tam sa s vami absolútne stotožňujem, že táto krajina toto v nejakom, a už si ani nemyslím, že dlhodobom horizonte, ale aj v krátko- a strednodobom horizonte uniesť nemusí, ako ste povedali, môže na to kľaknúť, lebo tá miera deprimovania, že nestojí to za to, je už taká veľká, že ak sa privrie príliš veľa ventilov, tak to naraz len môže vybuchnúť. A mám pocit, že tu niekto za korupčný trestný čin odstíhaný aj v tých najvyšších... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

134.
Ďakujem pekne. Pán Lipšic, ja v takejto komornej atmosfére si dovolím povedať toto, verím, že vám to neúmyselne ušlo, to, čo ste povedali, ale prokuratúra je orgán sui generis, učí to profesor Prusák, profesor Svák, Čič, Drgonec, ako neviem, na čo to bolo dobré, ale treba to povedať, ak tak, je to orgán a výkonný orgán sui generis minimálne, to, to myslím, že treba povedať, a toto, toto som od vás trošku nečakal. Dobre viete, že ak už je takéto delenie, všetko závisí od toho, ako je tá moc, ako je ten orgán kreovaný, akú má zodpovednosť, aké má právomoci, a to je jednoducho generálna prokuratúra alebo prokuratúra je naozaj špecifickým orgánom. Ako my, zaraďovať ho do trojdelenia moci je pomerne citlivé. A ja som povedal, že ja s tým návrhom súhlasím, pretože arogancia moci je dnes naozaj neuveriteľná.
Aby som sa vrátil k tej podstate. Pre mňa je zvláštne aj celkové nastavenie našej prokuratúry, pretože keď si dobre spomínam na ústavnoprávny výbor nedávny, tak keď som sa pána generálneho prokurátora pýtal na tú časť o korupcii, o ktorej som hovoril, tak mi povedal také celkom čarovné, že to by aj on rád vedel. A ja sa ho pýtam, veď vy máte pod sebou špeciálneho prokurátora, áno, ale ostalo také mlčanie, že z toho vyplynulo, že tá väzba, tie kompetencie a tá zodpovednosť medzi generálnym prokurátorom a špeciálnym prokurátorom očividne nie je nastavená správne. Pretože špeciálny prokurátor, teraz to poviem v úvodzovkách, "si dovolil neposlať generálnemu prokurátorovi" spracovanú časť zásadnej správy o zákonnosti v našej republike, a generálny prokurátor s tým nemá čo urobiť. Dokonca nepriamo vyzval na to, aby my sme ho vyzvali.
Tak už si teraz proste povedzme, že dnes je nastavenie prokuratúry nie úplne najšťastnejšie. Neviem, kto ho nastavoval, asi je to jedno, ale mali by sme s tým volačo robiť.

136.
Ďakujem pekne. Nuž, ľudia, občania tejto krajiny, čujte, aké máte to šťastie, že v žijete v krajine, kde sa piesok lial a voda sypala. Či ako je to? Žijete v krajine, proste bolo vám dopriate, narodili ste sa do krajiny, kde neexistuje korupcia. Naozaj. Je to, je síce v obkľúčení iných krajín, kde existuje korupcia, ale my sme tu ostrovom slobody, ostrovom bezkorupčným, ostrovom cnostných občanov plných ideálov a napriek tomu obkľúčeniu proste u nás neexistuje korupcia. My sme naozaj fantastická krajina a musí vám byť cťou tu žiť. To, že sa zjavil nejaký Wänke, to bola len chyba v systéme, keby nebolo Wänkeho a jeho kompótov nešťastných, tak to platí absolútne, absolútne, že to je fantázia tu vôbec žiť, vládne nám svätý František, sekunduje mu Matka Tereza, za predsedníckym pultom Národnej rady sedia pomazaní, proste je naozaj to preto, to ešte tí utečenci z tej Eritrei nevedia, lebo to je, o Slovensku sa veľa nehovorí. Ale to len bude peklo, keď presiakne tá informácia, že tu existuje niekde krajina, kde neexistuje korupcia, kde sa piesok lial a voda sypala a nebo bolo už na zemi. Proste aj na to možno by sme mohli niečo nájsť, aby sme tento imidž tejto fantastickej krajiny možno čiastočne naštrbili, lebo sa staneme naozaj vyhľadávaným cieľom, absolútnou... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

138.
Ďakujem pekne. Pán poslanec Lipšic, ako ste hovorili o kauzách, ktoré vám predstavoval najvyšší šéf polície, napadlo ma, ako sme mali prednedávnom v Národnej rade seminár ku korupcii, alebo týkal sa korupcie, kde bol pozvaný aj vlastne šéf polície pán Gašpar. A tam z jeho rozprávania vyznelo, že: "Ľudia, čo by vám bolo dosť, keby sme odhalili koľko, dve, desať, sto, tisíc korupčných káuz?"
A v tej chvíli teda mňa napadla odpoveď, ktorú som potom aj povedala, no nie, možnože by aj stačila jedna taká, ktorú naozaj ľudia vnímajú ako korupčnú, a každému je jasné, keď počujú o tom prípade, že naozaj stala sa špinavosť, a je nutné, aby bola potrestaná.
Pán Gašpar hovoril vtedy o kauzách typu, ako ste vy uviedli, jabĺčka, tak ja si spomínam, že hovoril vtedy o kupčení so športovcami v nejakých dedinských kluboch alebo o korupcii medzi lekármi, alebo teda pacient - lekár, ako tiež v malých formách. No ono je to fakt, že nám častokrát nejde o počty, ale aby ľudia videli výsledok, aby naozaj mali pocit, že žijú v slobodnej, spravodlivej, transparentnej, ešte neviem v akých..., superlatívy by sme mohli používať, ale proste v krajine, kde je dobre žiť, tak stačí, aby špinavosti, ktoré vyzerajú ako špinavosti, aby boli naozaj potrestané.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Hovoril si, pán poslanec Lipšic, o tom, že v našej krajine je teda treba znížiť množstvo strachu, že teda aby pribúdalo ľudí, ktorí sa neboja. Áno, je to pravda, otázka je, kde ich máme hľadať. Lesníka v lese, predavačku za regálom alebo má to byť robotník v továrni, ten to má vybojovať? No vieme, že ten to vybojovať nemôže, jednoducho chýbajú príklady. Kde máme hľadať príklady? Kto má začať? No, myslím si, že máme tu veľmi blízko okolo seba prostredie, ktoré by malo byť vzorom. My. My, sme to. Najvyšší predstavitelia štátu. Tí, čo vládnu, i tí, čo ich kontrolujú, a tak ako si povedal, hlavne ukázať aj na korupciu vo vlastných radoch. Má to obrovský ozdravný účinok a myslím si, že veľmi rýchlo by sa zmenila atmosféra v protikorupčnom boji, keby to niekto s bojom proti korupcii myslel naozaj vážne.
Ale môže to myslieť niekto v tejto sieni skutočne úprimne vážne bez nejakých pripomienok pod čiarou? Môže to byť úplne vážne, pokiaľ v tejto sieni máme ľudí, i v tejto chvíli, ktorí tých, ktorí bojujú proti korupcii alebo sa snažia statočne o nej niečo povedať, niektorí poslanci prehlasujú a nazývajú udavačmi. Tu treba začať. Tu je naša spoločná úloha ukázať vzory.
Ďakujem.