53.schôdza

40.
Ďakujem pekne, vážený pán predsedajúci.
Dámy a páni, som už od včera zvažoval, že či má význam sa zapojiť do diskusie k tejto téme. Veď toľko pekných vystúpení tu odznelo od mojich predrečníkov, a teda posledného som myslel pána poslanca Hubu napríklad. Určite som nemyslel pána poslanca Blahu. Ale nakoniec som si povedal, že to je tak vážna téma, že práve preto, že veľa poslancov vystúpi, tak dáva vážnosť tej téme zo strany Národnej rady. A preto, dámy a páni, chcem sa vám ospravedlniť, že som sa nezdržal komentára, keď predkladateľ tu vystúpil. Poviem prečo.
Dámy a páni, ja som tu trpezlivo čakal v poradí na svoje vystúpenie, dnes sme sa už mali baviť o sociálnych zákonoch pána ministra Richtera, ale bavíme sa o tejto vážnej téme. A pán Blaha vyskočil k pultu a povedal, že krátko povie doplnenie, návrh do uznesenia. Tak som to akceptoval, ale on sa vo svojom vystúpení nakoniec tak rozbehol, že sa zamotal tak, jeden z predrečníkov to nazval, to som si aj poznačil, že "v geopolitických nezmysloch a v marxistickej ideológii". A to ma vyrušilo, lebo ak ideme sa baviť teraz tu pri tomto vyhlásení, kde je zhoda o tom, že kto je na vine, teda za situáciu v Líbyi, kto stvoril Kaddáfího. Čo Kaddáfího stvorili kapitalisti? Veď Kaddáfího stvorili komunisti a marxisti. Nie?
No, ale prosím vás, pán Blaha, vás chcem poprosiť, už je zhoda na uznesení a verím, že budeme všetci za to hlasovať, prosím vás, nepokazte to, nepokazte to! Vy tu sedíte na tej stoličke, pokojne tam mohol sedieť hociktorý z tej komisie, ktorí pripravovali spoločné vyhlásenie za Národnú radu. Tak vás poprosím, aby ste svoju stoličku teraz nezneužívali.
A teraz k téme, ktorú; pán predseda, poprosím vás, alebo tohoto pána vymeňte za niekoho z tej komisie, aby ma nevyrušoval. Pán predsedajúci... (Obrátenie sa rečníka na predsedajúceho, reakcia predsedajúceho.)

Číž, Miroslav, podpredseda NR SR
Pán Brocka, snažím sa vec pochopiť a byť objektívny. Teraz ste celý čas hovorili nie celkom priateľským spôsobom k navrhovateľovi. Takže poprosím pána navrhovateľa aj vás, aby ste držali etiku spolupráce medzi poslancami, tak ako ste podpredseda mandátového výboru, rovnako ja som tam istý čas, spolu sme pôsobili. Takže skúsme vzorove ukázať, ako má vyzerať korektné rokovanie poslancov parlamentu.

Brocka, Július, poslanec NR SR
Ďakujem pekne.
Dámy a páni, pôvodne, keď začala táto schôdza minulý týždeň, tak sme zaradili bod programu Riešenie migračných výziev, ktorým aktuálne čelí Európska únia, ako posledný bod tejto schôdze. Zhodou okolností bod 100 je v programe. Samozrejme, s tou dohodou, že keď bude priestor pri rokovaní v programe schôdze, že tento bod predradíme. A my sme ho v podstate zaradili ako prvý bod tohto týždňa a ja som presvedčený, že my sme ho zaradili preto ako prvý bod tohto týždňa a že to tak urobil predseda Národnej rady, my sme sa snažili, respektíve boli pripravení navrhnúť to tak isto, aby to bol prvý bod tohto týždňa, ako reakcia na to, čo sa minulý týždeň v sobotu udialo v Bratislave.
Proste to bolo niečo neslýchané, na slovenské pomery nehorázne, a čo je poľahčujúca okolnosť, tých násilností, ktoré v bratislavských uliciach boli, tak poľahčujúcou okolnosťou je len to pre Slovensko, že to boli v podstate extrémisti, radikálni extrémisti minimálne z Vyšehradskej štvorky. Teda že to neboli len v úvodzovkách "naši" extrémisti a radikáli. A ja si myslím, že to je dostatočný dôvod na to, aby sa Národná rada zaoberala touto situáciou a v prvom rade odsúdila tie násilné prejavy xenofóbie, neznášanlivosti a rôzne iné, ako tu aj predrečníci nazývali, fašizoidné prejavy. Čiže naozaj spoločne odsúdiť to, čo sa tu v Bratislave udialo, je naša elementárna povinnosť. A ja by som dokonca očakával, že aj v tom stanovisku spoločnom to bude možno to odsúdenie mať väčší priestor, ale prosím.
Problémy s migráciou alebo problém migrácie vo svete je vlastne permanentný jav, odkedy existuje ľudstvo, že sa ľudia sťahujú za lepším prostredím, za lepšími pastvinami. Aj v Starom zákone to tak bolo, že utekajú pred vojnovými nebezpečenstvami, že si chcú zachrániť život. Čiže je to jav, ktorý nie je nový. Spoločnosť sa s ním konfrontuje a musí sa s ním istým spôsobom vysporiadať vždy. Čo ale urobilo z tohoto, z tejto problematiky tému v Európe, tak bola tá udalosť v apríli, keď 800 afrických utečencov sa utopilo v Stredozemnom mori. Išli z Líbye, išli za lepším životom. Niektorí z nich boli utečenci. Ja rozlišujem a som rád, že aj tu rozlišujeme medzi utečencami a medzi tými ekonomickými imigrantami. Neviem, koľko bolo ktorých. Ale jednoducho to bolo niečo, čo zatriaslo, by som povedal, všetkými v Európe, ktorí sa aspoň trochu zaoberajú verejnými otázkami.
To, že v tej súvislosti vyšlo najavo, že azylové systémy v krajinách, kde ten nápor utečencov alebo migrantov je najväčší, v Taliansku, Grécku, že tie azylové systémy krachujú alebo že to oni nezvládajú, jednoducho je naša povinnosť, aby sme sa týmto vážne zaoberali, vážne zaoberali, pretože sme súčasťou Európskej únie a to znamená spoločné radosti aj spoločné starosti. My nemôžeme sa odťahovať, že to je problém len jednej krajiny, lebo globálne problémy – a tento problém je globálnym problémom – sa nedajú riešiť na národnej úrovni. Na národnej úrovni sa to nedá riešiť. Hovoril o tom v istom zmysle aj prezident Kiska, keď tu bol pred pár dňami, keď hovoril, že musíme, musí nám záležať na dôvere v Európskej únii, že je to v našom záujme.
Predstavte si, že sa ten exodus z juhu nakoniec skončí, že tá Európska únia nájde spoločnú reč a účinné opatrenia ako tomu, ako to minimalizujeme, tento exodus, lebo tak sa to dá smelo nazvať, ale keď sa tento exodus zmení z južného na východný. Veď tie pomery na Ukrajine, a to dlhodobo naozaj sa ukazuje, že je tu reálne riziko a hrozba, že môže byť exodus aj z východu. A vtedy bude Slovensko prvé na rane. Aj vtedy budeme hovoriť, alebo vtedy nebudeme v Bruseli hovoriť, pomáhajte nám? Vtedy náš predseda vlády bude riešiť tú situáciu vo vlastnej réžii so svojím ministrom vnútra? Keď tu príde pol milióna Ukrajincov, veď nakoniec, dámy a páni, pri tom množstve pol milióna, to sú len 2 % tých, ktorí by chceli utiecť alebo teda zachrániť si kožu. Lebo mnohí z nich, také množstvo už utieklo, kde mali bližšie, do Ruska. Ale môže sa stať, že ak sa situácia, a to že sa bude zhoršovať do budúcna situácia, na to treba byť pripravený. Dnes jedna kríza strieda druhú. Vyšli sme z finančnej do dlhovej, z dlhovej do migračnej. No proste tak to bude. Už to tak bude len takto, že problémy sa budú zväčšovať.
A nakoniec tí migranti, povedzme si úprimne, majú smolu, majú smolu z viacerých dôvodov. Smolu, že sa nemali šťastie, nemali to šťastie ako my, že sa narodili na miestach, ktoré sú miestami nepokojov alebo nestabilné, že sú chudobné. A majú smolu aj v tom, že prichádzajú do Európy možno skoro. Lebo, a upozorňovali sme na to viacerí, pri takom demografickom vývoji, aký v Európe je, aký je aj na Slovensku, tak hovoria niektorí, že my budeme odkázaní na pomoc napríklad migrantov. Naozaj, naša ekonomika, dnes síce zápasíme s vysokou nezamestnanosťou, ale za 15, 20 rokov sa tá situácia môže obrátiť, že na trhu práce nebude dosť pracovnej sily. A ako to robili v Nemecku? V Nemecku pred rokmi to robili tak, že dnes tam majú milióny Turkov, že otvorili svoj trh pre voľnú pracovnú silu. Čiže jednoducho v budúcnosti je veľmi pravdepodobné, že my budeme potrebovať pomoc niekoho iného. Preto by bolo rozumné, aby sme v tejto veci sa správali zodpovedne.
A ja som aj včera reagoval na ten falošný tón predsedu vlády Roberta Fica. Ako v tomto kontexte hovoriť o referende, dámy a páni, z akého dôvodu? Referendum o kvótach? Veď v tejto sále všetci odmietame kvóty. V tejto sále máme všetci zhodu o tej veci. A Robert Fico chce o veci, o ktorej je 100-percentná zhoda v tejto sále, vyhlásiť prípadne referendum? Ako to ste už počuli, že bolo také referendum o veci, o ktorej je všeobecná zhoda? Ako akú to má logiku? To má len jednu logiku, že predseda SMER-u chce proste loviť voličov aj medzi extrémistami. Aj medzi tými, čo demonštrovali alebo teda demonštrovali akože v Bratislave v sobotu minulý týždeň. Akože on si myslí, že aj ich hlasy môže dostať. A to ja považujem za choré. Veď predsa pre štandardné politické strany to predsa nie sú naši súperi, to nie sú naši konkurenti v politickej súťaži. Veď takí nepatria na, by som povedal, do ligy tých, ktorí súťažia o to, aby spravovali túto krajinu.
Čiže ja to považujem za nezodpovedné aj voči Európskej únii. A pritom ja som za Lisabonskú zmluvu nehlasoval, dámy a páni, a Robert Fico hlasoval. A on tu teraz ide ukazovať svaly voči tým v Bruseli, ako Tsipras? Spomínate si, ako Gréci, ktorí sú vo veľkých problémoch, akože machrovať doma a odvolávať sa na to a zbavovať sa politickej zodpovednosti, že národ nech rozhodne? Ako o čom má národ rozhodovať, keď je tu všeobecná zhoda? To sú vyhodené peniaze do vzduchu! Ak Robert Fico, mu radím teraz, radšej nech 10 miliónov eur ponúkne ako dar Slovenskej republiky na pomoc k riešeniu problémov s utečencami, ako by tieto peniaze mali byť vyhodené na nejaké zbytočné referendum.
Dámy a páni, je už pred voľbami, to, že sa niekto snaží a myslí si, že na každej vlne sa dá zviesť, ja si myslím, že sa nedá. Nedá sa na každej vlne zviesť. Lebo byť populárny aj u jedných, aj u druhých, aj u tretích, aj u štvrtých, to sa proste nedá. Raz sa to ukáže, že to nejde a Robert Fico to nakoniec, verím, že sa dočká.
Aby som nezabudol povedať na záver, aj keď som teda mal možno aj viac vecí pripravených hovoriť, ale budem hlasovať, aj moji kolegovia z klubu KDH, za návrh toho spoločného uznesenia, ktoré vypracovala tá spoločná skupina.
Ďakujem za vašu pozornosť.

42.
Pán kolega, ja iba veľmi, veľmi vecne. Ako podľa mňa zbytočne tie osobné útoky tu predvádzate aj voči pánovi premiérovi, ktorý to myslí dobre s tým referendom. Hovorí ako o poslednej možnosti. A zneužívať to na to, aby ste si interpretovali tie veci, aby ste zase osobne útočili. Viete, ja keď som pred chvíľou vystupoval a hovoril som svoj osobný názor, hovoril som svoju interpretáciu udalostí, ja som do nikoho z vás neútočil. Ale vy útočíte do mňa, vy útočíte do pána premiéra Fica. Načo je to dobré práve v tejto téme, to by som sa chcel spýtať. Pretože môžeme mať iný názor na príčiny problému, môžeme mať iný názor na interpretáciu aj tých kvót, aj ďalších vecí, prečo tento problém migrácie vzniká, ale treba to rešpektovať. Môže to byť iný názor. Ja rešpektujem váš iný názor. Mali ste tak isto priestor na to, aby ste ho povedali. Ja som vám nekričal, aby ste skončili. Ale prečo tie osobné útoky, to mi povedzte! Potrebujeme to v tej politike? Musíte byť takýto osobný? Musíte byť takýto zlý?
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Vážený pán podpredseda, vážený pán navrhovateľ a zároveň aj spravodajca, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi niekoľko slov. Keď tak upieram pohľad akurát na tú Renátu, ja som tu tak zrána ju počúval, jej ten prejav, mne sa veľmi páčil. Naozaj aj ten záver, ktorý bol, aj ten list, ktorý nám adresovala, poslancom, chcem jej aj poďakovať touto formou. Aj ja sa zhodujem s tým, že život je nádherný, je najväčším darom, je božím požehnaním, tak ako to spomínala vo svojom tom texte. A nedá mi, aby som si tu teda ešte nepokračoval v tom. A včera som to tak možno spomínal takým deťom alebo mládeži, ktorí tu boli, a v tej chvíli ma to napadlo to isté, Keith Gilbert Chesterton, ktorý mal také nádherné vyjadrenie o živote a tak hovoril o svojom starom otcovi, ktorý bol anglikánskym kazateľom, kňazom alebo farárom, a on hovoril, že aj keby moja duša bola zatratená, ďakoval by som Bohu za svoj život.
A keď pozerám na kolegu Ľuboša Blahu, ktorý sa hlási ku ateizmu, Chesterton bol ten, ktorý takisto veľmi úprimne hľadal a bol úprimne hľadajúci. A ja na teba, pán kolega, sa tiež pozerám tak, že si úprimne hľadajúci, a preto si ťa vysoko aj vážim cez to všetko, že ty si ateista, ja som veriaci a snažím sa byť teda praktizujúcim katolíkom a nie stále sa mi to darí. Ale usilujem sa o to úprimne. A Chesterton bol ten, ktorý tiež prechádzal týmito kotrmelcami a hlásil sa aj k tomu, agnostikom, ale on tak hovoril, že kým agnostici pochybovali o existencii Boha, tak Chesterton bol takým agnostikom, že on pochyboval aj o existencii agnostika, hej? Ale cez to všetko zaradil sa k filozofom optimizmu a myslím si, že ten optimizmus nám dnes chýba. Aj v období, v ktorom žil, na prelome možno toho 19. a 20. storočia, nie možno, ale určite, lebo v 1936. roku zomrel, tak aj toto bolo obdobie, ktoré bolo poznačené takým skepticizmom a pesimizmom, ktoré veľakrát však aj cez literatúru, aj to spoločenské dianie vyúsťovalo do v podstate takej apatie a u mnohých jednotlivcov viedlo až k samovraždám.
Veľakrát aj my túto dobu dnes žijeme takého pesimizmu a ja tak chcem vyzvať k tomu optimizmu, aj keď veľakrát tá situácia vyzerá veľmi často priam neriešiteľná a veľmi komplikovaná. A rovnako je aj tá téma tej imigrácie.
Nedá mi, aby som nespomenul a nedotkol sa, a myslím si, že už včera aj niektorí to tak veľmi okrajovo spomenuli, ja tiež to tak okrajovo spomeniem, ale nepriaznivý demografický vývoj nielen v našej krajine, ale v celej Európskej únii. A toto nás čaká, že ten demografický vývoj sa bude musieť riešiť naozaj aj tou imigráciou, či to chceme alebo nechceme priznať. Alebo zmeníme politiku a jednoducho budeme viac otvorení pre prijatie detí a pre prijatie života. A ten život je naozaj nádherný a oplatí sa žiť, aj keď tí mladí ľudia, keď tu tak prichádzajú, ja ich tiež tak k tomu povzbudzujem, aj cez to všetko, keď človek sa stretáva s tými problémami, či je to už v politike, alebo v osobnom živote. Úsmevne im kladiem otázku, prekážky sú na čo? Prekážky sú na to, aby sme ich prekonávali. Tak je to aj v živote, tak je to rovnako aj v politike.
Tuná, ak by som sa dotkol tohto vyhlásenia, ktoré je tuná, sám za seba chcem povedať, že ďakujem za toto vyhlásenie aj tvorcom, kolegom, ktorí na tom pracovali. Ja som si to tiež pozorne prečítal. Súhlasím s ním, stotožňujem sa s ním a budem hlasovať za toto vyhlásenie.
Včera, keď som aj počúval pána premiéra, ja tiež sa stotožňujem aj s vecami, ktoré tam povedal. Nemám s tým problém sa priznať k tomu, že sa s tým stotožňujem. A trebárs to zavádzanie tých kvót, ktoré sme uviedli aj do toho nášho vyhlásenia ako tie povinné kvóty, no, je to veľkým problémom. Tie povinné kvóty dnes zavádzame pre jednotlivé členské krajiny, ak by sme to teda aj my prijali. A páčilo sa mi aj to, že pán premiér povedal, aj teda naznačil tú spoluprácu, aj tie stretnutia tej Vyšehradskej štvorky a ešte s poľskou stranou sa má stretnúť a takisto prijmú nejaký spoločný výstup, spoločné vyhlásenie. Myslím si, že to bude mať ešte väčšiu právnu silu a váhu aj v tom medzinárodnom poli, aj v rámci Európskej únie, ako keď by to bol len postoj našej krajiny a Národnej rady. Samozrejme, aj Národná rada, keď prijme toto vyhlásenie, je to istým spôsobom tiež signál a posolstvo pre celú Európsku úniu.
Ale tie kvóty, k tým sa vrátim. Len tak trochu, lebo vo mne to evokuje asi tak, že dnes zavádzame kvóty pre jednotlivé krajiny a zajtra to môže byť tak, že, páni kolegovia, že zavedieme kvóty pre jednotlivé rodiny, ktorá rodina bude musieť a koľko utečencov prijať. A to by bola len búrka nevôli.
Táto téma migrácie, žiaľ, musím aj ja skonštatovať to, že sa naozaj veľmi zneužíva. A to, čo sa udialo v tej Bratislave. Na jednej strane to, že ľudia jednoducho prejavujú svoje názory, s tým nemám problém zásadný. Ale akonáhle sa pácha násilie a pácha sa extrémizmus, a to, čo sa tam ako udialo, veď, myslím, štyri alebo päť policajných áut, ktoré boli rozmlátené, tak myslím si, že to nemá nič spoločné s demokraciou. Alebo má veľmi veľa spoločné s demokraciou, ale v tom zlom ponímaní a chápaní. Že ľudia si predstavujú demokraciu, že v demokracii si môžem robiť, čo chcem. Ale ja, keď som tú informáciu zachytil, tak som hneď tak skonštatoval, hoci som nemal presné tie informácie, hovorím, tak ja si nemyslím, že naši ľudia by boli až takíto agresívni, že to boli ľudia, ktorí prišli zo zahraničia; a boli. Boli, minimálne z tej Vyšehradskej štvorky, a boli to ľudia a chuligáni, ktorí páchali toto násilie.
Určite fašizmus a nacionalizmus, nedá sa s ním súhlasiť a v zárodku ho treba potláčať. Ja to tak, mi to nedá a poviem to, tú demokraciu aby sme naozaj svojsky nechápali. A to, že pán premiér tuná včera povedal, že sa zamýšľa teda nad tým, že by sme prijali zákon, ktorý sprísni to zhromažďovanie, ja s tým v zásade nemám problém. A ja budem hlasovať za takýto návrh zákona, pretože ak by malo mať zlo práva v našej krajine, to by bolo to posledné, čo by mohlo sa stať. Zlo nemôže mať žiadne práva. A toto, čo sa udialo v uliciach tej Bratislavy, nechcem teraz hodiť všetkých do jedného vreca, lebo mnohí ľudia tam išli možno v dobrom presvedčení, v dobrej viere, ale ten výsledok, ktorý bol, a to násilie, ktoré tu prepuklo, samozrejme, zlu nemôžme dávať priestor, pretože vidíme to, čo sa robí aj v susedných krajinách.
Pri tej imigrácii nedá mi nespomenúť, naozaj, my sa bavíme o tých ľuďoch, ktorí sa tlačia smerom z juhu na sever. Áno, ten juh je chudobný, sever je bohatý, môžem povedať bohatý, nie bohatší, ale bohatý. Samozrejme, ako tu niektorí kolegovia ste spomenuli, ja tiež rozlišujem, že je rozdiel medzi imigrantmi a medzi utečencami. Utečenci podľa môjho názoru sú tí ľudia, ktorí utekajú pred útlakom, pred vojnou, zachraňujú si holý život. A imigranti môžu byť aj tí, ktorí utekajú, a tiež je to útek za lepším životom.
V dávnej minulej dobe aj naši ľudia boli tí, ktorí utekali z Východu na Západ a nebolo to veľakrát len tá vidina toho bohatstva, mať sa lepšie. A ono ten Západ, keď sa teraz aj tak otvoril, nie je taký ideálny, a tak sa len tak usmievam, že to je ten vysnívaný Západ, o ktorom sme snívali, keď bola zdvihnutá vysoko železná opona. Je tu kopec, by som povedal, aj zla, aj mínusov, aj nedostatkov. Samozrejme, aj toho dobra. Ale to, čo sa stalo, keď sa otvorili tie hranice, tak Východ medzi Západom, to zlo tuná nás priam presiaklo alebo nás prepadlo a my sme to nedokázali zvládnuť. Tak rovnako aj jak aj mnohí z nás a mnohí z ľudí v našej krajine nedokázali sme zvládnuť bohatstvo a možno nárast bohatstva aj ako jednotlivci, možno aj ako skupiny alebo aj firmy. Lebo mať bohatstvo, mať peniaze, mať kapitál je predovšetkým mať aj tú zodpovednosť. A teda keď my sme ten bohatý sever, tak máme ten kapitál, máme peniaze, nesieme aj zodpovednosť. Nemôžme zase úplne sa zatvoriť pred tým a jednoducho odmietnuť všetkých ľudí. Bolo by to tiež čosi, s čím sa nedá súhlasiť, a bolo by to nesprávne. Treba mať aj otvorené srdce, otvorenú myseľ, ale treba byť aj dostatočne obozretný.
Samozrejme, tí ľudia, ktorí prichádzajú z toho juhu, je to naozaj veľký problém, či to už je, či sú to ľudia z Afriky alebo sú to ľudia z Malej Ázie, keby som to mohol takto povedať. Tak narážame tuná na seba jednak aj kultúrne a – nedá mi nespomenúť – aj nábožensky. Európa je stavaná na princípe kresťanskom a na kresťanských hodnotách. Či už to chceme priznať, alebo to nechceme priznať, je tomu tak. Môžeme mať na to, samozrejme, rôzne názory, ale ten kresťanský rozmer sa premietol všade. V školstve, v zdravotníctve, v sociálnej politike. A je tu vidieť, aký je aj rozdiel medzi kresťanským a moslimským svetom. Toto je veľmi markantné. Veľmi častým zjavom, a to aj bolo pôsobenie Matky Terezy, ktorá sa sama stretávala na uliciach Kalkaty, kde ľudia zomierali na uliciach a takmer prekračovali zomierajúcich ľudí, a ona ich zbierala alebo z tých ulíc, alebo priamo im takto pomáhala.
U nás v Európe, myslím si, že až k takému extrémizmu sme sa nedopracovali, aj keď je vidieť vo veľkej miere, že tá ľahostajnosť naozaj tuná je a máme tu aj tiež v nemalej miere bezdomovcov, ktorých veľakrát akoby sme nechceli vidieť alebo si nevšímali ich. Ale to nie je len u nás v našej krajine, na Slovensku, ale je to problém celej Európy. (Zaznievanie gongu, reakcia predsedajúceho.)
Ja skončím to do tej jedenástej úplne v pohode. Ešte dám priestor aj ďalším predrečníkom.
Nedá mi nespomenúť ešte a bolo to tu spomenuté, ja to tiež tak ešte zvýrazním, a to je vlastne ten konflikt a tá vojna. Ja to nazvem vojnou v susednej našej krajine, a to je Ukrajina. Bolo to tu spomenuté. Ja som to pred rokom a pol zhruba takto rozprával. Koľkí sme pripravení na to, my osobne, každý osobne, každá jedna naša rodina, ak by naozaj bol ten tlak vyvíjaný taký na tú našu krajinu, aby prichádzali utečenci z Ukrajiny? No to je to, že tá východná hranica, naša východná hranica je veľmi dobre strážená, to pán minister vnútra pán Kaliňák to tuná aj zdôraznil, ako dobre je chránená. Ale myslím si, že utečenci, ktorí by prichádzali z tých východných krajín, tak aj kultúrne, aj názorovo, aj nábožensky mali by sme oveľa bližšie ako k sebe. Toto môže byť do budúcna aj taká, prepáčte, keď to tak poviem, aj taká kultúrna vojna medzi národmi, lebo veľakrát si nerozumieme. Koľkokrát je to tak, že si nerozumieme aj my tuná v tom samotnom parlamente. Ale to možno taký ten prísny pohľad alebo aj prísny režim, ktorý máme voči východným krajinám. To je Rusko, Bielorusko, práve aj Ukrajina a máme zavedené povinné víza. Na jednej strane to je faktom a ako by sme sa takto báli. A tie rôzne formy xenofóbie, tie naozaj sa tuná veľmi často prejavujú. A odmietam tú skutočnosť, aby aj to dianie, ktoré tuná sa teraz deje a vo vzťahu k tejto migrácii, aby sa to zneužívalo na politické ciele, ale politické ciele v duchu extrémizmu, fašizmu, neonacizmu. To je to, to je to, to odmietnutie.
Myslím si, že som tu tak spomenul, lebo to je aj v tom vyhlásení toho, čo tu je od písmena a) až po i), aj tie historicko-sociálne, ekonomické špecifiká jednotlivých členských štátov zohľadňovať, teda tie kultúrne pri identifikácii opatrení. Nie je to určite ľahké a oveľa ľahšie sa možno mnohé veci kritizujú, a to sú aj tie postoje aj nás, aj politikov, aj Národnej rady, ako keď by sa čosi malo pohnúť a riešiť.
V jednej veci tuná pán kolega Brocka, ktorú spomenul. Možno to prípadné referendum vo vzťahu k tej migrácii, ktoré tu včera aj padlo aj zo strany pána premiéra. Myslím si, že nie je potrebné robiť v tejto veci referendum. Je to môj osobný názor, hej? A už, samozrejme, môžme ho mať rôzny, ale nie je potrebné tuná robiť referendum, ale je potrebné mať odvahu riešiť túto vec a zobrať aj túto zodpovednosť na svoje plecia. To nie je len mať kompetenciu, hej, ale mať aj zodpovednosť. A k tomu treba jednoducho aj tú odvahu. A ja to aj želám tým, ktorí naozaj budú rozhodovať v tejto veci a majú ten výkon moci v rukách, aby tú odvahu mali.
Ďakujem za pozornosť.

Vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, na úvod chcem uviesť, že sa stotožňujem s vyhlásením Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré je navrhnuté, a podporím ho, aj keď osobne si myslím, že mohlo byť napísané jednoduchším jazykom.
Cítim potrebu vyjadriť sa v rozprave k tejto dôležitej a v spoločnosti rezonujúcej téme imigrantov a utečencov z krajín Afriky a Ázie, k tomu, čo sa deje v Európe, a hlavne k tomu, čo sa deje na Slovensku. Svoje vystúpenie zhrniem do niekoľkých bodov.
Po prvé. Áno, povinné kvóty musíme odmietnuť. Pri existencii Islamského štátu, rastúcej náboženskej neznášanlivosti, akú zosobňujú islamskí radikáli, utečenci z Afriky a Ázie pre našich občanov predstavujú určité bezpečnostné riziko. Je to fakt, ktorý je možno síce v rozpore s našou ľudskou solidaritou a súcitom, ale preveriť množstvo ľudí, ktorí prišli do Európskej únie ilegálne, bez dokladov, je prakticky nemožné. Navyše, povedzme si pravdu: Slovensko nie je dlhodobo schopné integrovať ani Rómov, ktorí tu žijú, a jednoducho nie je schopné integrovať tisíce až desaťtisíce ľudí s úplne odlišnou kultúrou a inými životnými návykmi. Lebo vieme, že tých 800 ľudí, o ktorých sa teraz jedná, majú byť len prvou a rozhodne nie poslednou skupinou. Navyše každý azylant má právo, aby ho nasledovala jeho rodina, takže sa už bavíme o úplne iných počtoch.
Grécko a Taliansko nechránili riadne svoje hranice a zanedbali azylovú politiku. A teraz by prostredníctvom Bruselu radi týchto ľudí rozhodili po Európe bez ohľadu na to, kam vlastne oni sami majú namierené. Aj na Slovensko, a voči tomu sa treba jednoznačne ohradiť.
Povinné kvóty je našou povinnosťou odmietnuť aj preto, lebo je výlučne právomocou suverénnej Slovenskej republiky samostatne rozhodnúť, kto do nej môže a kto do nej nemôže prísť. Občania Slovenska povinné kvóty odmietajú, drvivá väčšina. Na to nepotrebujeme žiadne referendá. Ani smerácku predvolebnú kampaň v podobe referenda, ktorú avizoval pán premiér. (Hluk v sále.)
Pán predsedajúci, strašne ma vyrušuje ten hluk. Prerušíme to asi... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Číž, Miroslav, podpredseda NR SR
Kolegyne, kolegovia, poprosím, rešpektujte, že ešte máme tri minúty inak, ktoré potrebuje pán poslanec k dispozícii. Poprosím všetkých naozaj, hlasitý hovor nie. Poprosím zaujať miesta a nechajte, prosím, priestor pánovi kolegovi, aby sa mohol vyjadriť. Ďakujem vám všetkým veľmi pekne.

Galko, Ľubomír, poslanec NR SR
Ďakujem pekne. Ako bývalý minister obrany a člen branno-bezpečnostného výboru cítim v prvom rade zodpovednosť za bezpečnosť ľudí tu doma na Slovensku a som zvyknutý hovoriť aj nepríjemné veci priamo. Ozajstní utečenci z vojnových oblastí neutekajú bez žien a detí. Neutekajú bez dokladov a po príchode do Európy netvrdia, že majú štrnásť rokov napriek tomu, že je jasné, že majú dvakrát viac, len preto, aby sa k nim inak pristupovalo. O tejto skupine dnes hovorím. Je dnes úplne zbytočné sa na Slovensku dohadovať o tom, koľko percent z tých ľudí, ktorí doslova zaplavili Grécko a Taliansko, sú skutoční vojnoví utečenci a koľkí sú ekonomickí imigranti a koľkí sú, povedzme si to úplne otvorene, podvodníci a potencionálne kriminálne živly. Môžeme sa tu dohadovať o tom, ktoré video na internete ukazujúce výtržnosti prisťahovalcov v rôznych častiach Európy je staré, ktoré je nové, ktorý článok je konšpiráciou, ktorý je prikrášlený a, naopak, ktorý je pravdivý, ale bolo by to úplne zbytočné.
Žiaľ, som presvedčený, že tí ľudia, čo sú momentálne v Grécku a v Taliansku, aj tí ľudia, ktorí do týchto krajín každý deň prichádzajú, sú tak premiešaní, že my na Slovensku ich musíme v tejto fáze a hlavne pre spôsob, akých ich k nám chce poslať Brusel, odmietnuť komplet, takpovediac en bloc. Riešenie je poruke. Gréci a Taliani musia okamžite začať účinne strážiť svoje hranice, tak ako to robí napríklad Austrália. Ak budú Gréci alebo Taliani potrebovať pri tom strážení pomoc, je tu Európska únia a áno, sú tu aj vojská NATO.
Áno, dámy a páni, ani nasadenie armády na ochranu hraníc Európskej únie nesmie byť ani náhodou tabu. A ľudí, ktorí do Únie prichádzajú ilegálne, je potrebné obratom odviesť naspäť, odkiaľ prišli. Člny pašerákov treba nekompromisne potopiť alebo iným spôsobom zlikvidovať a Európska únia si musí v pobrežných častiach Afriky, kde sa nebojuje, prenajať územie a tam zriadiť utečenecké stanové tábory... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Číž, Miroslav, podpredseda NR SR
Ďakujem. Prepáčte, pán poslanec, máte ešte dlhší prejav?

Galko, Ľubomír, poslanec NR SR
Áno, mám dlhší prejav. Budem pokračovať potom...

Ďakujem pekne, pán predseda, no ja som mal práve návrh k tomu, alebo mám procedurálny návrh k bodu č. 80, alebo ktorý bol pod číslom 80, k tlači 1620, to znamená návrh Výboru Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie na voľbu člena rady pozemkového fondu. Aby bol tento návrh vrátený do výboru, nakoľko tento samotný návrh nerešpektuje vlastne dohodnuté kontrolné mechanizmy, ktoré boli dohodnuté medzi koalíciou a opozíciou na základe výsledkov volieb. A poviem to úplne normálne a otvorene, SKDÚ – DS tam malo v tomto návrhu nominanta, v tomto návrhu nominanta nemá, čo sa týka, čo vyšlo z výboru, napriek tomu, že tam SDKÚ – DS podalo takýto návrh. Čiže ja navrhujem, aby sa to vrátilo do výboru a sme si to tam vydiskutovali.

Pán predseda, ďakujem veľmi pekne, ja navrhujem, že by ste prijali nového človeka, ktorý by nás informoval o programe. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Pán poslanec, dajte procedurálny návrh, v opačnom prípade vám odoberiem slovo. Ja na toto už naozaj nemám nervy!

Hlina, Alojz, poslanec NR SR
Dávam procedurálny návrh. Prosím vás pekne, nechajte ma dohovoriť, dobre? Sám vidíte, sám vidíte, čo to spôsobuje, my už strácame prehľad absolútne, kto príde, kedy príde, ten príde potom, veď to takto nemôže fungovať, nemôžte v polke, v tom najlepšom to prerušiť, prosím vás, aj vy keď to doma robíte, tak sa to nedá, veď to sa nedá, že my budeme pokračovať, utneme, začnime, utneme... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Ďakujem, ja skúsim inak, pán predseda. Dávam procedurálny návrh, aby v budúcnosti, keďže toto bol naozaj precedens, ktorý sa predtým nestal, čo sa týka toľko načasovaných bodov, a zjavne je to problém. Tak aby v budúcnosti načasovanie bodov na konkrétny deň a konkrétnu hodinu pre ministrov všetkých za sebou alebo posúdenie toho, či majú byť načasované, podliehalo rozhodnutiu minimálne grémia pred schôdzou. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Chcem pripomenúť členom kontrolného výboru na činnosť SIS, že zasadnutie výboru v obvyklých priestoroch 12.15.

Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, ctené plénum, dovoľujem si požiadať o to, aby sme vedeli určiť bod číslo 51, náš zákon skupiny poslancov o potravinách, tlač 1608, ako termínovaný na stredu 14.00. Naozaj len z toho dôvodu, že prebiehajú veľmi intenzívne rokovania aj s rezortným ministerstvom, aj s viacerými kolegami z rôznych strán, aby sa stihli tieto rokovania dotiahnuť do konca. Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem, chcem dať len do pozornosti všetkým členom výboru pre verejnú správu, že výbor bude rokovať o 12.30. Ďakujem.