4.
Ďakujem. Vážený pán poslanec, mrzí ma, že to musím z poverenia predsedu vlády vysloviť, ale právna úprava kladenia otázok členom vlády a ostatným funkcionárom je systematicky zaradená v zákone o rokovacom poriadku medzi kontrolnú činnosť Národnej rady, a je zaujímavé, že ako právnik a člen ústavnoprávneho výboru uplatňujete kontrolný inštitút voči predsedovi vlády vo veciach, ktoré nepatria do jeho pôsobnosti.
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
4.
Ďakujem. Vážený pán poslanec, mrzí ma, že to musím z poverenia predsedu vlády vysloviť, ale právna úprava kladenia otázok členom vlády a ostatným funkcionárom je systematicky zaradená v zákone o rokovacom poriadku medzi kontrolnú činnosť Národnej rady, a je zaujímavé, že ako právnik a člen ústavnoprávneho výboru uplatňujete kontrolný inštitút voči predsedovi vlády vo veciach, ktoré nepatria do jeho pôsobnosti.
Podľa § 131 ods. 1 rokovacieho poriadku Národnej rady do programu schôdze Národnej rady sa zaradí hodina otázok, v ktorej odpovedajú členovia vlády, generálny prokurátor a predseda Najvyššieho kontrolného úradu na aktuálne otázky, najmä z ich pôsobnosti. Do pôsobnosti vlády Slovenskej republiky nepatrí ani vypracovanie správy o činnosti prokuratúry za predchádzajúci kalendárny rok, ale ani hodnotenie činnosti prokuratúry. Prokuratúra ani generálny prokurátor nie je zodpovedný vláde Slovenskej republiky. Vláda nezasahuje do činnosti prokuratúry Slovenskej republiky a vláda v zmysle programového vyhlásenia rešpektuje nezávislosť postavenia prokuratúry. Môžem citovať z programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky v zmysle odporúčaní záverov prijatých Európskou komisiou na presadzovanie demokracie pomocou práva a tiež v zmysle odporúčaní prijatých Benátskou komisiou v Správe o európskych normách týkajúcich sa nezávislosti justičného systému, posilní vláda funkčnú autonómiu generálneho prokurátora. Ak by vláda zasahovala do pôsobnosti generálneho prokurátora vo veci vami spomínanej správy, porušovala by aj programové vyhlásenie vlády schválené Národnou radou.
V právnom štáte kompetencie práv a povinností a zákonom upravené postupy orgánov štátu vytvárajú nevyhnutný predpoklad pre ústavnú rovnováhu. Jej súčasťou je i systém deľby moci na zákonodarnú, výkonnú a súdnu, ktoré sú v parlamentnej demokracii autonómne a vzájomne prepojené len väzbami ústavnej kontroly a spolupráce. Ako určite viete, prokuratúra, vychádzajúc z princípu ústavnosti a zvrchovanosti zákona i priority súdnej ochrany ústavných práv a slobôd občanov, je organickým článkom sústavy právnych záruk, zákonnosti v demokratickom právnom štáte. Prokuratúra je ústavne konštituovaná ako samostatný štátny mocenský orgán, sui generis fungujúci v rámci trojdelenia štátnej moci, ktorý nemožno bez výhrad zaradiť do žiadnej z troch sústav orgánov štátnej moci.
Prokuratúra Slovenskej republiky ako samostatná hierarchicky usporiadaná jednotná sústava štátnych orgánov na čele s generálnym prokurátorom v zmysle čl. 149 Ústavy Slovenskej republiky chráni práva a zákonom chránené záujmy fyzických a právnických osôb a štátu. V zmysle § 11 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre generálny prokurátor podáva Národnej rade raz za rok správu o činnosti prokuratúry, z ktorej vyplývajú jej poznatky o stave zákonnosti. Súčasťou správy sú aj štatistické údaje o činnosti jednotlivých prokuratúr. Opakujem, správu o činnosti prokuratúry, z ktorej vyplývajú jej poznatky o stave zákonnosti. Súčasťou správy sú aj štatistické údaje o činnosti jednotlivých prokuratúr. Uvedené tvorí zákonný rámec pre posúdenie, či správa má predpísané náležitosti alebo nie. Ako určite viete, štátne orgány môžu podľa čl. 2 ods. 2 ústavy konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Vypracovanie a predloženie správy o činnosti prokuratúry patrí do pôsobnosti generálneho prokurátora Slovenskej republiky, to znamená, je teda úlohou prokuratúry.
Ako som už zdôraznil, v zmysle § 131 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky odpovedajú na hodine otázok členovia vlády, generálny prokurátor a predseda Najvyššieho kontrolného úradu na aktuálne otázky najmä v ich pôsobnosti.
Vážený pán poslanec, vašu otázku ste mohli v rámci hodiny otázok skôr adresovať generálnemu prokurátorovi. Generálny prokurátor ako i predseda Najvyššieho kontrolného úradu sú povinní sa v zmysle stanoviska Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky k postupu podľa zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky zúčastniť hodiny otázok. Ak im bola položená otázka, na ich vystúpenie nie je potrebný súhlas Národnej rady Slovenskej republiky. Správu vypracováva generálny prokurátor na základe podkladov spracovaných okresnými a krajskými prokuratúrami, ako aj na základe zistených poznatkov a analýz vykonaných Generálnou prokuratúrou Slovenskej republiky, ďalej Registra trestov Generálnej prokuratúry a Úradom špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry.
Správa o činnosti prokuratúry a jej poznatkoch o porušovaní zákonov poskytuje teda obraz o jej činnosti a najmä o stave spoločnosti v tých oblastiach, v ktorých prokuratúra má zákonné oprávnenie na zabezpečovanie dodržiavania zákonnosti tam, kde k nim došlo. Predmetom správy teda majú byť primárne poznatky o stave zákonnosti s ohľadom na činnosť prokuratúry. Jej účelom teda nie je rozoberať dôvody a príčiny konkrétnej trestnej činnosti, k tomuto účelu sú vypracovávané iné dokumenty, ako napríklad akčné plány, stratégie a tak ďalej. Problematika dôvodov a príčin korupcie, ako aj trendov nepatrí do kompetencie orgánov prokuratúry, nakoľko ide o kriminologické aspekty. Prokuratúra je teda orgán represie, ktorý skúma stav zákonnosti, ale nemá možnosti ani prostriedky na skúmanie ich príčin.
Správa generálneho prokurátora sa venuje aj problematike korupcie. V správe je vyhodnotené plnenie úloh vyplývajúcich z uznesenia č. 542 z 29. októbra 2014 k návrhu opatrení na zabezpečenie plnenia odporúčaní prijatých skupinou štátov proti korupcii (GRECO), ako aj uznesenia č. 661 zo 17. decembra 2014 k návrhu na doplnenie úloh Strategického plánu boja proti korupcii v Slovenskej republike, schváleného uznesením vlády Slovenskej republiky č. 517/2011. Prioritou v činnosti prokurátorov bolo v zmysle správy i vyšetrovanie korupčných trestných činov. Zo správy generálneho prokurátora za rok 2014 ďalej vyplýva, že počet trestných činov korupčného charakteru v roku 2014 mierne poklesol oproti roku 2013. Najčastejšie sa vyskytujúcimi korupčnými trestnými činmi bol trestný čin podplácania a trestný čin prijímania úplatku. Korupcia bola najčastejšie odhaľovaná v zdravotníctve, jedná sa najmä o korupciu v prípadoch lekárov tzv. prvého kontaktu týkajúcu sa vydávania dokladov o práceneschopnosti, respektíve ich predlžovania.
Ďalšiu významnú oblasť predstavovala korupčná trestná činnosť príslušníkov Policajného zboru, najmä v oblasti riešenia priestupkov v doprave. Nakoľko sa v roku 2014 uskutočnili prezidentské a komunálne voľby, prvýkrát sa vyskytli aj prípady volebnej korupcie.
V oblasti korupcie sa v predmetnej správe poukazuje na nízku úroveň spolupráce občanov pri odhaľovaní korupčných trestných činov, čo je odôvodnené najmä tým, že z korupcie často profitujú obe strany, teda podplácaný aj podplácajúci. Možnosti polície pri odhaľovaní korupcie sú potom bez spolupráce občanov výrazne obmedzené. K zlepšeniu stavu odhaľovania nepomohlo ani zriadenie tzv. protikorupčnej linky na Generálnej prokuratúre. Naopak, dochádza k preťažovaniu tejto linky, a to rôznymi neodôvodnenými hlasovými podaniami občanov, ktoré v drvivej väčšine nemajú žiadnu súvislosť s korupčnou trestnou činnosťou.
Na základe uvedeného konštatujem, že Správa o činnosti prokuratúry za rok 2014 obsahuje zákonom stanovené náležitosti. To znamená skutočnosti o činnosti prokuratúry, z ktorých vyplývajú jej poznatky o stave zákonnosti. Súčasťou správy v skutočnosti sú aj štatistické údaje o činnosti jednotlivých prokuratúr.
Vyslovím celkom otvorene, že opakovane sa objavili výhrady k spôsobu spracovania správy a jej predkladania. Je však potrebné sa vrátiť k právnej úprave obsahu správy o činnosti prokuratúry. Viac ako desaťročný zákon o prokuratúre musí zaznamenať zmeny a reagovať na spoločenský vývoj aj v zmysle odporúčaní a záverov prijatých Európskou komisiou na presadzovanie demokracie pomocou práva a tiež Benátskou komisiou. V Správe o európskych normách týkajúcich sa nezávislosti justičného systému je nutné pokročiť pri verejnej kontrole prokuratúry. Podľa citovanej správy, tak ako všetky ostatné štátne orgány, vrátane sudcov, aj prokuratúra sa musí zodpovedať verejnosti. Spôsobom zabezpečenia tejto zodpovednosti je kontrola. A ďalej citujem: "Ak je prokuratúra nezávislá, je potrebné uplatniť niektoré konkrétne nástroje jej zodpovednosti. Jedným z nich môže byť povinnosť generálneho prokurátora predkladať verejné správy. Či tieto správy treba predkladať parlamentu alebo orgánu výkonnej moci, to môže závisieť od súčasne platného modelu, ako aj od tradícií jednotlivých štátov."
Vláda už mala v legislatívnom pláne vlády návrh novelizácie zákona o prokuratúre a zákona o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry, ale z dôvodu konania o nesúlade uvedením nového zákona z dielne exministerky Žitňanskej pred Ústavným súdom, bolo nutné plánované zmeny odložiť na koniec funkčného obdobia. Vláda v krátkej dobe predloží návrh novelizácie predmetných zákonov, čím naplní úlohu z programového vyhlásenia podporovať prijatie takej legislatívnej zmeny, ktorá ustanoví a bude garantovať nezávislé postavenie prokuratúry v systéme štátnych orgánov, bude garantovať funkčnú autonómiu generálneho prokurátora pri výkone prokurátorských oprávnení, modernizuje právnu úpravu prokurátorskej samosprávy, ktorú v zmysle záverov Benátskej komisie potupne spojí s výkonom verejnej kontroly prokuratúry, bude garantovať vymenovanie do funkcie prokurátora na časovo neobmedzené obdobie a ustanoví spôsoby a dôvody zániku funkcie prokurátora, bude garantovať právo prokurátorov na všetkých stupňoch prokuratúry vykonávať svoje právomoci nezávisle od iných štátnych orgánov.
Na margo vašej otázky, pán poslanec, ešte zdôrazním, že prokuratúra sa prihlásila k plneniu Akčného plánu na posilnenie Slovenskej republiky ako právneho štátu. Návrh akčného plánu v krátkej dobe predseda vlády prerokuje so sociálnymi partnermi a predloží na rokovanie vlády. Návrh akčného plánu pozostáva z troch častí, z ktorých sa každá venuje jednej z troch oblastí. Po prvé, transparentnosť a predvídateľnosť legislatívneho procesu, po druhé, korupcia ako negatívny a škodlivý faktor pre značku Slovensko a po tretie, transparentná a efektívna justícia ako pevný základ pre domácich aj zahraničných investorov.
Za vládu Slovenskej republiky môžem konštatovať, že v súlade s programovým vyhlásením patrí ku kľúčovým úlohám vlády aj zvýšenie vymožiteľnosti práva a systematická likvidácia korupcie na všetkých stupňoch spoločnosti. V tomto duchu boli predložené početné legislatívne návrhy a prijaté mnohé opatrenia v oblasti boja proti korupcii.
Ďakujem, pán predseda, skončil som.
Skryt prepis
25.6.2015 o 14:09 hod.
Ing.
Ľubomír Vážny
Facebook
4.
Ďakujem. Vážený pán poslanec, mrzí ma, že to musím z poverenia predsedu vlády vysloviť, ale právna úprava kladenia otázok členom vlády a ostatným funkcionárom je systematicky zaradená v zákone o rokovacom poriadku medzi kontrolnú činnosť Národnej rady, a je zaujímavé, že ako právnik a člen ústavnoprávneho výboru uplatňujete kontrolný inštitút voči predsedovi vlády vo veciach, ktoré nepatria do jeho pôsobnosti.
Podľa § 131 ods. 1 rokovacieho poriadku Národnej rady do programu schôdze Národnej rady sa zaradí hodina otázok, v ktorej odpovedajú členovia vlády, generálny prokurátor a predseda Najvyššieho kontrolného úradu na aktuálne otázky, najmä z ich pôsobnosti. Do pôsobnosti vlády Slovenskej republiky nepatrí ani vypracovanie správy o činnosti prokuratúry za predchádzajúci kalendárny rok, ale ani hodnotenie činnosti prokuratúry. Prokuratúra ani generálny prokurátor nie je zodpovedný vláde Slovenskej republiky. Vláda nezasahuje do činnosti prokuratúry Slovenskej republiky a vláda v zmysle programového vyhlásenia rešpektuje nezávislosť postavenia prokuratúry. Môžem citovať z programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky v zmysle odporúčaní záverov prijatých Európskou komisiou na presadzovanie demokracie pomocou práva a tiež v zmysle odporúčaní prijatých Benátskou komisiou v Správe o európskych normách týkajúcich sa nezávislosti justičného systému, posilní vláda funkčnú autonómiu generálneho prokurátora. Ak by vláda zasahovala do pôsobnosti generálneho prokurátora vo veci vami spomínanej správy, porušovala by aj programové vyhlásenie vlády schválené Národnou radou.
V právnom štáte kompetencie práv a povinností a zákonom upravené postupy orgánov štátu vytvárajú nevyhnutný predpoklad pre ústavnú rovnováhu. Jej súčasťou je i systém deľby moci na zákonodarnú, výkonnú a súdnu, ktoré sú v parlamentnej demokracii autonómne a vzájomne prepojené len väzbami ústavnej kontroly a spolupráce. Ako určite viete, prokuratúra, vychádzajúc z princípu ústavnosti a zvrchovanosti zákona i priority súdnej ochrany ústavných práv a slobôd občanov, je organickým článkom sústavy právnych záruk, zákonnosti v demokratickom právnom štáte. Prokuratúra je ústavne konštituovaná ako samostatný štátny mocenský orgán, sui generis fungujúci v rámci trojdelenia štátnej moci, ktorý nemožno bez výhrad zaradiť do žiadnej z troch sústav orgánov štátnej moci.
Prokuratúra Slovenskej republiky ako samostatná hierarchicky usporiadaná jednotná sústava štátnych orgánov na čele s generálnym prokurátorom v zmysle čl. 149 Ústavy Slovenskej republiky chráni práva a zákonom chránené záujmy fyzických a právnických osôb a štátu. V zmysle § 11 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre generálny prokurátor podáva Národnej rade raz za rok správu o činnosti prokuratúry, z ktorej vyplývajú jej poznatky o stave zákonnosti. Súčasťou správy sú aj štatistické údaje o činnosti jednotlivých prokuratúr. Opakujem, správu o činnosti prokuratúry, z ktorej vyplývajú jej poznatky o stave zákonnosti. Súčasťou správy sú aj štatistické údaje o činnosti jednotlivých prokuratúr. Uvedené tvorí zákonný rámec pre posúdenie, či správa má predpísané náležitosti alebo nie. Ako určite viete, štátne orgány môžu podľa čl. 2 ods. 2 ústavy konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Vypracovanie a predloženie správy o činnosti prokuratúry patrí do pôsobnosti generálneho prokurátora Slovenskej republiky, to znamená, je teda úlohou prokuratúry.
Ako som už zdôraznil, v zmysle § 131 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky odpovedajú na hodine otázok členovia vlády, generálny prokurátor a predseda Najvyššieho kontrolného úradu na aktuálne otázky najmä v ich pôsobnosti.
Vážený pán poslanec, vašu otázku ste mohli v rámci hodiny otázok skôr adresovať generálnemu prokurátorovi. Generálny prokurátor ako i predseda Najvyššieho kontrolného úradu sú povinní sa v zmysle stanoviska Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky k postupu podľa zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky zúčastniť hodiny otázok. Ak im bola položená otázka, na ich vystúpenie nie je potrebný súhlas Národnej rady Slovenskej republiky. Správu vypracováva generálny prokurátor na základe podkladov spracovaných okresnými a krajskými prokuratúrami, ako aj na základe zistených poznatkov a analýz vykonaných Generálnou prokuratúrou Slovenskej republiky, ďalej Registra trestov Generálnej prokuratúry a Úradom špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry.
Správa o činnosti prokuratúry a jej poznatkoch o porušovaní zákonov poskytuje teda obraz o jej činnosti a najmä o stave spoločnosti v tých oblastiach, v ktorých prokuratúra má zákonné oprávnenie na zabezpečovanie dodržiavania zákonnosti tam, kde k nim došlo. Predmetom správy teda majú byť primárne poznatky o stave zákonnosti s ohľadom na činnosť prokuratúry. Jej účelom teda nie je rozoberať dôvody a príčiny konkrétnej trestnej činnosti, k tomuto účelu sú vypracovávané iné dokumenty, ako napríklad akčné plány, stratégie a tak ďalej. Problematika dôvodov a príčin korupcie, ako aj trendov nepatrí do kompetencie orgánov prokuratúry, nakoľko ide o kriminologické aspekty. Prokuratúra je teda orgán represie, ktorý skúma stav zákonnosti, ale nemá možnosti ani prostriedky na skúmanie ich príčin.
Správa generálneho prokurátora sa venuje aj problematike korupcie. V správe je vyhodnotené plnenie úloh vyplývajúcich z uznesenia č. 542 z 29. októbra 2014 k návrhu opatrení na zabezpečenie plnenia odporúčaní prijatých skupinou štátov proti korupcii (GRECO), ako aj uznesenia č. 661 zo 17. decembra 2014 k návrhu na doplnenie úloh Strategického plánu boja proti korupcii v Slovenskej republike, schváleného uznesením vlády Slovenskej republiky č. 517/2011. Prioritou v činnosti prokurátorov bolo v zmysle správy i vyšetrovanie korupčných trestných činov. Zo správy generálneho prokurátora za rok 2014 ďalej vyplýva, že počet trestných činov korupčného charakteru v roku 2014 mierne poklesol oproti roku 2013. Najčastejšie sa vyskytujúcimi korupčnými trestnými činmi bol trestný čin podplácania a trestný čin prijímania úplatku. Korupcia bola najčastejšie odhaľovaná v zdravotníctve, jedná sa najmä o korupciu v prípadoch lekárov tzv. prvého kontaktu týkajúcu sa vydávania dokladov o práceneschopnosti, respektíve ich predlžovania.
Ďalšiu významnú oblasť predstavovala korupčná trestná činnosť príslušníkov Policajného zboru, najmä v oblasti riešenia priestupkov v doprave. Nakoľko sa v roku 2014 uskutočnili prezidentské a komunálne voľby, prvýkrát sa vyskytli aj prípady volebnej korupcie.
V oblasti korupcie sa v predmetnej správe poukazuje na nízku úroveň spolupráce občanov pri odhaľovaní korupčných trestných činov, čo je odôvodnené najmä tým, že z korupcie často profitujú obe strany, teda podplácaný aj podplácajúci. Možnosti polície pri odhaľovaní korupcie sú potom bez spolupráce občanov výrazne obmedzené. K zlepšeniu stavu odhaľovania nepomohlo ani zriadenie tzv. protikorupčnej linky na Generálnej prokuratúre. Naopak, dochádza k preťažovaniu tejto linky, a to rôznymi neodôvodnenými hlasovými podaniami občanov, ktoré v drvivej väčšine nemajú žiadnu súvislosť s korupčnou trestnou činnosťou.
Na základe uvedeného konštatujem, že Správa o činnosti prokuratúry za rok 2014 obsahuje zákonom stanovené náležitosti. To znamená skutočnosti o činnosti prokuratúry, z ktorých vyplývajú jej poznatky o stave zákonnosti. Súčasťou správy v skutočnosti sú aj štatistické údaje o činnosti jednotlivých prokuratúr.
Vyslovím celkom otvorene, že opakovane sa objavili výhrady k spôsobu spracovania správy a jej predkladania. Je však potrebné sa vrátiť k právnej úprave obsahu správy o činnosti prokuratúry. Viac ako desaťročný zákon o prokuratúre musí zaznamenať zmeny a reagovať na spoločenský vývoj aj v zmysle odporúčaní a záverov prijatých Európskou komisiou na presadzovanie demokracie pomocou práva a tiež Benátskou komisiou. V Správe o európskych normách týkajúcich sa nezávislosti justičného systému je nutné pokročiť pri verejnej kontrole prokuratúry. Podľa citovanej správy, tak ako všetky ostatné štátne orgány, vrátane sudcov, aj prokuratúra sa musí zodpovedať verejnosti. Spôsobom zabezpečenia tejto zodpovednosti je kontrola. A ďalej citujem: "Ak je prokuratúra nezávislá, je potrebné uplatniť niektoré konkrétne nástroje jej zodpovednosti. Jedným z nich môže byť povinnosť generálneho prokurátora predkladať verejné správy. Či tieto správy treba predkladať parlamentu alebo orgánu výkonnej moci, to môže závisieť od súčasne platného modelu, ako aj od tradícií jednotlivých štátov."
Vláda už mala v legislatívnom pláne vlády návrh novelizácie zákona o prokuratúre a zákona o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry, ale z dôvodu konania o nesúlade uvedením nového zákona z dielne exministerky Žitňanskej pred Ústavným súdom, bolo nutné plánované zmeny odložiť na koniec funkčného obdobia. Vláda v krátkej dobe predloží návrh novelizácie predmetných zákonov, čím naplní úlohu z programového vyhlásenia podporovať prijatie takej legislatívnej zmeny, ktorá ustanoví a bude garantovať nezávislé postavenie prokuratúry v systéme štátnych orgánov, bude garantovať funkčnú autonómiu generálneho prokurátora pri výkone prokurátorských oprávnení, modernizuje právnu úpravu prokurátorskej samosprávy, ktorú v zmysle záverov Benátskej komisie potupne spojí s výkonom verejnej kontroly prokuratúry, bude garantovať vymenovanie do funkcie prokurátora na časovo neobmedzené obdobie a ustanoví spôsoby a dôvody zániku funkcie prokurátora, bude garantovať právo prokurátorov na všetkých stupňoch prokuratúry vykonávať svoje právomoci nezávisle od iných štátnych orgánov.
Na margo vašej otázky, pán poslanec, ešte zdôrazním, že prokuratúra sa prihlásila k plneniu Akčného plánu na posilnenie Slovenskej republiky ako právneho štátu. Návrh akčného plánu v krátkej dobe predseda vlády prerokuje so sociálnymi partnermi a predloží na rokovanie vlády. Návrh akčného plánu pozostáva z troch častí, z ktorých sa každá venuje jednej z troch oblastí. Po prvé, transparentnosť a predvídateľnosť legislatívneho procesu, po druhé, korupcia ako negatívny a škodlivý faktor pre značku Slovensko a po tretie, transparentná a efektívna justícia ako pevný základ pre domácich aj zahraničných investorov.
Za vládu Slovenskej republiky môžem konštatovať, že v súlade s programovým vyhlásením patrí ku kľúčovým úlohám vlády aj zvýšenie vymožiteľnosti práva a systematická likvidácia korupcie na všetkých stupňoch spoločnosti. V tomto duchu boli predložené početné legislatívne návrhy a prijaté mnohé opatrenia v oblasti boja proti korupcii.
Ďakujem, pán predseda, skončil som.
Stav prepisu
Autorizovaný