53.schôdza

14.

Vážený pán, pani podpredsedníčka, vážený pán minister, vážený pán spravodajca, vážení kolegovia, ktorí mi tuná nevhodnými poznámkami strpčovali život, lebo ja som bol 760 dní na vojne za kubánskej krízy a vy, chlapci, všecki si vybavili modré knižky a neviete, čo to je vpravo bok. Ale stále som desiatnik, takže ja už 20 rokov prosím všetkých ministrov, či by sa to nedalo vybaviť, ale už ma vyradili celkove z vojenskej tejto, takže, bohužiaľ, umriem jako desiatnik v zálohe, no dobre. Teraz už vážne.

Pán minister, prepáčte za tento, ale vyprovokovaný mojimi kolegami z KDH. Však ja im to zajtra v rade KDH osladím.

Ja som dal 27. 11. 2012, deň po tom, ako sa v Sýrii použili kazetové bomby a svojím, by som povedal, katastrofálnym účinkom, naozaj tam pobili, zabili a zmrzačili veľa ľudí, to bolo 26. 11. 2012 a deň na to som dal interpeláciu na, vtedy na ministra Lajčáka s otázkami, prečo vlastne sme ešte k tomu dohovoru nepristúpili. Ba už vtedy existovalo uznesenie Európskeho parlamentu o zákaze kazetovej munície ešte z novembra 2011 v Štrasburgu, kde naliehavo vyzývali všetky členské štáty a kandidátske krajiny EÚ, aby tento dohovor podpísali a ratifikovali najmä tí, ktorí to ešte neurobili. Napriek týmto okolnostiam vtedy ešte Slovensko nedokázalo po štyroch rokoch od začatia od procesu v Osle jasne vyjadriť svoj postoj a podpísať dohovor. Takže sme ostali jedným vtedy z posledných štátov, ktoré to nepodpísali.

Ja som vtedy dal ministrovi niektoré otázky, asi to patrilo aj ministrovi zahraničia, či to ešte vyrábame, či s tým obchodujeme, aké sú príčiny nepodpísania dohovoru a tak ešte niekoľko iných. Pán minister mi celkom seriózne odpovedal, našlo si to aj v médiách dosť veľa ohlasov, pokiaľ sa pamätám, no a odpovedal mi najmä to, že ten dohovor vníma ako významný prvok medzinárodného humanitárneho práva, čoho potvrdením je široká podpora tohto dohovoru vo svete a jej cieľ je aj zapojenie aj najväčších výrobcov a užívateľov kazetovej munície do tohto, USA, Ruská federácia, Čína a Pakistan. Tak neviem, ako to doteraz je, to by bolo zaujímavé vedieť, že či niektoré z týchto krajín už to tiež podpísali, alebo ratifikovali.

Teraz, samozrejme, jedno z dopadov uplatňovania je, dohovoru je eliminácia možnosti odbytu kazetovej munície a bolo zaujímavé prehlásenie, že dôsledkom je skutočnosť, že slovenský výrobca kazetovej munície v Dubnici nad Váhom, ZVS, utlmil výrobu a Slovensko už kazetové munície za posledné roky nevyviezlo. Samozrejme, upozorňujem na to, že likvidáciu rieši ministerstvo obrany a bude riešiť, pričom ide o technicky a finančne náročný proces. A že teda treba zohľadniť aj potrebné obranné a ekonomické obchodné aspekty, čo bolo, samozrejme, pravdou, ale čas sa pohol a za tri roky teda prichádzame už k druhému, tretiemu čítaniu.

Ospravedlňujem sa za tento úvod, ktorý snáď s druhým čítaním a tretím až tak nesúvisí, ale pripomenúť to treba a samozrejme, do dohovoru sa už nedá dať žiadna zmena, čiže vlastne tam dávať nejaké námietky alebo otázky je zbytočné. Vláda toto schválila 15. januára, však je to v správe, aj ďalšie ministerstvá sa s ním stotožnili, zahraničie a hospodárstvo pred tým, určite je to humanitárny krok, ktorý treba oceniť, lebo každá munícia je najmä hrozbou pre civilné obyvateľstvo. To zakazuje aj všetky manipulácie s ňou, samozrejme, predaj, výrobu, aj použitie pochopiteľne, no a dáva štátu osem rokov na ničenie toho, pán minister asi aj povedal. Mne sa to zdá aj dosť veľa, lebo osem rokov je dlhý čas, to sú dve vlády, sa za ten čas vymenia a potom, keby to ešte ani vtedy nešlo, potom dáva ďalšie štyri roky a potom znova ďalšie štyri roky, čiže 16 rokov tým najpomalejším likvidátorom. To sa mi zdá aj dosť, neviem, prečo tak veľa, no, iste je to technologicky náročné, to ničiť, a aj finančne, ale to možno pán minister nám ešte k tomu niečo povie.

To, že sa Slovensko v 2008 nepripojilo k tým 94 signatárom, to teda bolo zaujímavé a bolo to v roku 2008, tak už tí vtedajší ministri musia o tom uvažovať, že prečo to tak nebolo, súviselo s tým, že sme to mali asi na sklade a ja mám vážny dojem, že sme to aj predávali, pretože občas aj v novinách sa objavilo, že slovenské kazetové bomby vybuchujú. Viete, že kazetová bomba je bomba, v ktorej ďalších 20, 30 bolo trieštivých a teraz si nevyberá vojenské ciele. Míny do toho nepatria, to je zaujímavé, že tam je to, k tomu sa ešte vrátim, ale už nebudem dlho. V zmluve sa myslelo odovzdanie na ich okamžitú likvidáciu a napriek tomu potom v ďalšom sa dáva osem rokov na, to je troška taký rozpor, v preambule je veľa pekných takých zásad a toto je jedna z nich na okamžité likvidácie.

Je tam zaujímavá pasáž, že štát, ktorý má s týmto niečo dočinenia, sa by mal postarať aj o obete kazetovej munície, zaručene uplatňovanie ich práv. Tak neviem, či to neni niečo také ako reštitúcia, rehabilitácia, odškodnenie, či my máme také prípady, samozrejme, nie ani u nás, u nás ťažko boli asi tie bomby používané, však už sme 70 rokov v mieri. Ale niekde vonku s našimi bombami, keby náhodou niekto pýtal si od nás odškodnenie, že či to je právne ošetrené, či naozaj sa nemáme o tieto obete aj nejakým spôsobom postarať a to tam sa opakovane opakuje. Neviem, koho sa to teda potom týka, keď bomba vybuchne v Sýrii, pozrú, bola taká a taká.

Ďalej sa, nevzťahuje sa to na míny. Tak tam je, samozrejme, otázka aj neodborníka, lebo mína môže byť tiež kazetová, že vybuchne teda a vyletí, čiže míny, my sme v tom špecialisti na ich likvidáciu a ja som v Bosne, keď som videl, čo robia míny, keď proste desať tisíc ľuďom odtrhlo nohy a tam na desiatom poschodí panelákov si museli žiť bez výťahov, lebo elektrika nebola, nebola to žiadna švanda. Čiže tie míny sú tiež, by som povedal, vážnym svinstvom, prepáčte za výraz, a teda, keď môžu byť kazetové? To ja neviem, ako desiatnik v zálohe som sa to nedozvedel. No. Až vtedy, keď žiadame o predĺženie, musíme požiadať, nie požiadať, informovať, koľko máme tých kazetových munícií a ich typy. Tak to nechcem sa tuná na verejnom rozhodnutí pýtať, ale zrejme ešte niekde v skladoch je ich dosť. Odstránenie iste je náročné, tam som sa nedozvedel, niekto mi to aj pripomenul, že to tam je, ale nenašiel som tam, že koľko to asi môže stáť, aká je to vlastne technológia. Čiže toto bude z rozpočtu iste ministerstva. O tom postupe a technológii, ani nie technológii, skôr jak sa to vlastne robí, možná krátku otázku, ale však nie je to záväzné.

No a to, že či máme obete na našom území, to som sa už pýtal. Samozrejme, aj to ma trocha zaujíma, že kedy sme posledné predali, či už nevyrábame, to som už pred troma rokmi sa dozvedel, že nie, len my sme boli, proste ľudia, ktorí, teda štáty, ktoré vyvážali dosť toho, veľmi často sa Havlovi dáva na krk, že on vlastne nám zakázal túto výrobu a tak ďalej, ja si myslím, že to nebolo vtedy tak až. Vtedy sa proste prestali predávať tanky a kanóny, ktoré sme vedeli vyrábať, dokonca sme ich za desatinu ceny nové ponúkali všelikomu. Ja som raz dokonca aj rokoval aj v Bombaji s Indiou, keď som tade prelietaval o tom, aby sme nedali štyri za dva tankov Pakistanu, lebo India sa, a tak ďalej. Čiže vtedy išiel prudko dole, chvalabohu, v mieri už predaj zbraní a teda aj toto sa tým pádom zrejme utlmilo a mnoho iné, že.

To, že naraz 300-tis. ľudí nemalo prácu z našich vysoko kvalifikovaných zbrojoviek a aj vysoko kvalifikovaných ľudí, samozrejme bolo náhle mínus, tá, ale to sem trocha nepatrí, tá reštrukturalizácia na inú výrobu išla veľmi pomaly, ale myslím, že aj dneska ešte úspechy v automobilizme vďačia za to, že sme tam mali veľa inžinierov, aj máme, ktorí vlastne z tých čias boli zvyknutí na veľmi precíznu prácu.

Samozrejme by ma aj zaujímalo, či už Amerika podpísala toto. Ja si pamätám, že dohovor o ľudských právach detí ešte nepodpísala, to občas pripomínam, neviem prečo, ale tak viem asi prečo, lebo tam je 50 federálnych zákonov a nie v každom sú to schopní dodržať. Ale, čiže, či takú otázku, až by ste to vedeli, ale to môžeme aj v kuloári.

Pán minister, ďakujem pekne a samozrejme, dohovor podporím a možná som troška viac vyprával, jak bolo treba.

Ďakujem pekne. (Potlesk.)

15.

Ďakujem, pán poslanec za vystúpenie a teraz dávam možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Aha, ešte s faktickou poznámkou na vystúpenie pána poslanca, s faktickou poznámkou pán poslanec Vašečka. Končím možnosť prihlásiť s faktickými poznámkami.

Nech sa páči, pán poslanec.

16.

Ďakujem za slovo. Ja sa nebudem hlásiť už ústne do rozpravy, tak len takto krátko pripomeniem. A ja vítam tento, túto ratifikáciu dohovoru. Tiež podobne, ako poslanec Mikloško, som interpeloval pána ministra Glváča. Aj sme sa stretli kvôli tomu a vysvetlili sme si teda ten postup, akým je možné dosiahnuť ten úspech, aby sme túto vec mohli naplniť. Takže to vítam, že sa to podarilo po určitom čase, ešte v tomto volebnom období a že budeme mať ďalšiu vec, pri ktorej budeme môcť mať spokojnejšie svedomie, že takéto veci teda už nepodporujeme a že robíme všetko pre to, aby naozaj tie dopady na civilné obyvateľstvo pri poľutovaniahodných vojnových konfliktoch, ktoré, bohužiaľ, po celom svete stále ešte prebiehajú, sa budú minimalizovať a že my ako Slovenská republika aj v tejto veci pridáme k tomu niečo pozitívne. Takže vítam to, určite podporíme a ďakujem za dobrú prácu.

17.

Teraz dávam možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Do rozpravy ústne sa hlási pán poslanec Galko. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

18.

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, len veľmi krátko, čo som si tu rýchlo napísal. Poslanci za stranu SaS podporia tento návrh pristúpeniu k Dohovoru o kazetovej munícií a ja som tiež rád, že to máme v parlamente, lebo toto je veľmi dlhodobo pripravovaný medzinárodný dohovor a chcem doplniť, lebo to tu nezaznelo, že áno, na výbore sme to podporili takmer všetci, ale zaznela tam jedna výhrada, s ktorou sa ja nestotožňujem a vysvetlím ju. A síce, že medzi tým množstvom takmer stovky krajín nie sú žiadne veľmoci. To je pravda, je to, žiaľ, fakt, lebo tam to nie je také jednoduché. Ťažko očakávať, že by napríklad Spojené štáty americké jednostranne pristúpili k tomuto dohovoru bez toho, aby k nemu pristúpilo Rusko. Alebo naopak. A práve tento dohovor, keď už prakticky na 94, alebo koľko, temer stovka krajín pristúpi k tomuto dohovoru, tak práve tam je predpoklad toho, že sa vytvorí diplomatický tlak na tieto veľmoci, aby začali spolu rokovať a aby postupom času sa pridali aj oni. Takže toto je vysvetlenie možno aj na nejaké otázky, ktoré by mohli vzniknúť, lebo u nás na výbore sa o tomto rozprávalo a zopakujem na záver ešte jedenkrát, že hodnotíme pozitívne tento krok a podporíme ho. Ďakujem pekne.

19.

Na vystúpenie pána poslanca nie sú faktické poznámky. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán minister, chcete pár slov k rozprave? Nech sa páči. A potešíte pána poslanca Mikloška.

20.

Ja len na doplnenie pre desiatnika Mikloška. Naozaj, Rusko, Čína, ani USA nepristúpili k tejto zmluve. Doplním pána poslanca Galka, Spojené štáty majú špeciálny zákon. Keď sa pán poslanec Mikloško pýtal, alebo potvrdzujem, nevyrábame. Mám tu presné informácie, máme v skladoch okolo 30 ton takejto munície a predstavuje to 10 872 kusov submunície a plus 669 rakiet. A s tou likvidáciou vlastne už sme začali. Ďakujem veľmi pekne.

21.

Ďakujem, pán minister. Pán spravodajca nechce zaujať stanovisko. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Pán minister, to je všetko.

Teraz budeme pokračovať v prerušenej rozprave v prvom čítaní o návrhu poslancov Chrena, Miškova, Kollára a Krajcera na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z o dani z pridanej hodnoty, tlač 1607. Prosím poslanca Juraja Miškova, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov. Pán spravodajca Pavol Zajac je už na svojom mieste, ktoré je určené pre spravodajcov.

Dávam slovo poslancovi Jozefovi Kollárovi, ktorý sa ako jediný prihlásil do rozpravy ústne.

Nech sa páči, pán poslanec Kollár, máte slovo. A vás, páni poslanci, poprosím o pozornosť.

(Pokračovanie v rokovaní o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Martina Chrena, Juraja Miškova, Jozefa Kollára a Daniela Krajcera na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, tlač 1607.)

22.

Ďakujem pekne za slovo, vážená pani predsedajúca, vážený pán predkladateľ, spravodajca, dámy a páni. Dovoľte mi na úvod povedať jednu kľúčovú tézu k môjmu vystúpeniu. Slovensko je potrebné odblokovať a dôvod, prečo je potrebné Slovensko odblokovať, je ten, že Slovenská republika už roky prešľapuje na mieste.
Druhá téza, ak chceme Slovensko skutočne odblokovať, tak potrebujeme, aby sa ľudia nadýchli a potrebujeme, aby sa nadýchli skutočne všetci občania Slovenskej republiky, všetky domácnosti, pretože Slovenská republika začína mať obrovský problém s chudobou a verím, že ak sa neurobí žiadna zmena politík, tak tento problém narastajúcej chudoby bude stále robustnejší a robustnejší a je úplne jedno, kto bude v nasledujúcom období pri moci.

Čo je veľmi smutným konštatovaním, že sociálne balíčky, ktoré boli predstavené z dielne vládnej strany, prvý a druhý balíček je známy, tretí balíček je zatiaľ v takej hmlovine zastretý, ale bude pravdepodobne predstavený v januári na budúci rok tesne pred parlamentnými voľbami, tak smutným konštatovaním je predovšetkým to, že spomínané tri sociálne balíčky majú dve obrovské chyby.
Prvou chybou je to, že nemajú tieto sociálne balíčky, ktoré sú, podčiarkujem, v celkovej sume približne 1 mld. eur, zdrojové krytie. Ja som k dnešnému dňu u všetkých troch sociálnych balíkov, opakujem, prvý, druhý pomerne má známe kontúry, aj kvantifikáciu, myslím, že prvý bol za 200 mil., druhý za 250 a ten avizovaný tretí má byť až viac ako 400 mil. eur, tak pokiaľ ide o zdrojové krytie týchto sociálnych balíkov, tak sme k dnešnému dňu počuli jednu jedinú vetu, a to bola, citujem, alebo voľne parafrázujem ministra financií Petra Kažimíra: "pokryjeme to zo zvýšeného výberu daní". A toto je naozaj nielenže nedostatočné konštatovanie, ale konštatovanie veľmi smutné a to je druhá výtka voči tým známym trom sociálnym balíkom z dielne vládnej strany SMER, že sú adresované selektívne vybraným skupinám obyvateľstva a nie je náhodou, že tieto skupiny sa takmer stopercentne prekrývajú s voličskou skupinou strany SMER. To je proste tak. A toto je veľmi veľké nebezpečenstvo spomínaných troch sociálnych balíkov z dielne vládnej strany SMER, že v konečnom dôsledku, teda pamätajme si tú prvú výtku, ktorá hovorí, že tieto balíky nemajú zdrojové krytie a tá druhá výtka je, že tieto balíky povedú k likvidácii strednej vrstvy obyvateľstva alebo presnejšie, ak chcete, strednej príjmovej skupiny obyvateľstva na Slovensku.
Preto spolu s mojimi kolegami Jurajom Miškovom, Martinom Chrenom, Danielom Krajcerom sme pripravili a verím, že na konci môjho vystúpenia nadobudnete aj vy toto presvedčenie, skutočný sociálny balíček. Skutočný preto, lebo sa netýka selektívne vybraných skupín obyvateľstva, ale ak bude prijatý, tak sa dotkne výrazným spôsobom naozaj všetkých domácností, všetkých občanov Slovenskej republiky. A po druhé, tento sociálny balík, ešte raz, dávam mu prívlastok skutočný, má zdrojové krytie, o ktorom budem veľmi podrobne hovoriť. Celú kvantifikáciu, ak chcete, zásobník šestnástich opatrení, ktoré je potrebné urobiť, podčiarkujem, na výdavkovej strane verejného rozpočtu, na výdavkovej strane, čiže nie na príjmovej strane cez zvyšovanie daní, odvodov a poplatkov, ale na výdavkovej strane rozpočtu a v tomto prípade vie byť aj takýto skutočný sociálny balíček zdrojovo, ak chcete, neutrálny alebo rozpočtovo teda neutrálny. Nebude tu zdôvodnenie, odkiaľ na to vziať peniaze. To len chcem tak jemne podotknúť, že aj kolega poslanec Hlina nie tak dávno za týmto rečníckym pultom, si pamätáme, porozkladal tie jednotlivé typy potravín a vecne bol jeho návrh správny a ja ho podporujem všetkými desiatimi, aby sme konečne dokázali nájsť politickú odvahu na Slovensku znížiť daň z pridanej hodnoty na potraviny. Takže v tej v prvej časti súhlasím aj s tým, čo tu, myslím, že na poslednej schôdzi prezentoval kolega Hlina, len mal rovnako ten jeden nedostatok, ten jeho návrh, že nepovedal, odkiaľ na to vziať peniaze, alebo to, čomu sa odborne hovorí zdrojové krytie takéhoto opatrenia.
Takže, dámy a páni, ak dovolíte, ten dôvod, prečo predkladáme spomínaný návrh alebo novelu zákona o dani z pridanej hodnoty, je ten, a to tu poviem naozaj veľmi exemplárne, ten dôvod je ten, aby si konečne ľudia na Slovensku vydýchli, aby konečne mohli, a nebudem to hovoriť teraz populisticky v zmysle, aby mohli profitovať na tom, že doteraz sa diala konsolidácia verejných financií na Slovensku na úkor ľudí a že konečne ľudia majú právo a nárok si vydýchnuť a podobne. A súčasne budem veľmi objektívny a poviem, že je úplne jedno, akú sme tu mali od roku 1989 vládu, či to bola vláda ľavicová alebo pravicová, je naozaj úplne jedno, čiže nevynímajúc aj pravicové vlády dostali sme sa do bodu, ktorý je ďalej neudržateľným. A ten bod je neudržateľný práve kvôli tomu, že nám narastá na Slovensku problém chudoby, narastá nám na Slovensku sociálne napätie a teraz bez nejakej patetickej snahy chcem povedať, že naozaj len hluchý to nepočuje a slepý to nevidí, že narastá na Slovensku sociálne pnutie a bude narastať veľmi rýchlo a do veľkých rozmerov. A súčasne ten bod je neudržateľný práve preto, že ak si pozrieme na nespochybniteľné tvrdé dáta, ak si pozriete na sadzbu dane z pridanej hodnoty na potraviny v okolitých krajinách, tak si myslím, že nie sú potrebné nejaké ďalšie zdôvodňovania tohto kroku. Myslím teraz tie zdôvodňovania, nie politické, ale vecné.

Sadzba DPH na potraviny v susednom Poľsku je 8 %. Koľko je na Slovensku? Dvadsať. Sadzba dane z pridanej hodnoty na potraviny v susednom Rakúsku je 10 %. Aj preto napríklad nie je žiadnym prekvapením, keď pôjdete do, tuto kúsok za hranicu do Hainburgu, koľko automobilov so slovenskou poznávacou značkou tam nájdete. Nejdú obdivovať krásy Hainburgu, idú si nakúpiť základné životné potreby, teda základné potraviny. Sadzba dane z pridanej hodnoty v susednej Českej republike je 15 %. Stále majme na pamäti tú slovenskú dvadsiatku. Sadzba dane z pridanej hodnoty v susednom Maďarsku je 18 %. Takže keď to zosumarizujem, tak Poliaci 8, Maďari (pozn. red.: správne má byť "Rakúsko") 10, Česká republika 15, Maďarsko 18. Na Slovensku máme najvyššiu sadzbu dane z pridanej hodnoty na potraviny spomedzi všetkých okolitých krajín.

Súčasne chcem povedať, že nami navrhovaná novela zákona o dani z pridanej hodnoty na potraviny prináša, alebo je súčasťou celého veľkého komplexného skutočného sociálneho balíka, ktorý je opretý o štyri kľúčové piliere. Nenájdete tam ani vlaky zadarmo, nenájdete tam ani rekonštrukciu spoločných nejakých priestorov alebo foajé alebo vestibulov v nemocniciach, čo nájdete v tom sociálnom balíku vládnej strany SMER. Apropo, zabudol som ešte povedať, že všetky tie tri sociálne balíky z dielne vlády sú len bohapustým priznaním zlyhania vlády v oblasti sociálnej politiky. Prečo zlyhania? Pretože ak niekto vládne sedem rokov z deviatich, z ostatných deviatich rokov a na sklonku toho vládnutia prichádza so sociálnymi balíkmi, tak de facto, či chce alebo nechce, priznáva svoje zlyhanie v oblasti sociálnej politiky.
Takže v našom balíku, vrátim sa k charakteristike nášho skutočného sociálneho balíka, nenájdete ani vlaky zadarmo, ani obnovu tých vestibulov alebo foajé, tých spoločných priestorov v nemocniciach, ktoré si myslím, že každá responzibilná zodpovedná vláda by mala sa starať o to, aby do tých nemocníc sa dalo vstúpiť, aby vám nepadala tá omietka na hlavu, čo tu odznelo veľakrát bez ohľadu na to, či chce prezentovať sociálny balík alebo nie. Takéto opatrenia naozaj nemajú čo hľadať v sociálnom balíku.

Ten náš sociálny balíček je postavený na teda štyroch pilieroch. Prvý z nich prezentujem práve teraz v spojitosti s predloženou novelou zákona o dani z pridanej hodnoty a týka sa, a to je úplne podstatné, zníženia sadzby DPH na potraviny z 20 na 13 %, ale jedným dychom musím dodať, že ide o zníženie sadzby DPH na všetky druhy potravín. Ešte raz podčiarkujem, na všetky druhy potravín. Preto ten košík, ktorý, diváci, ak sledujú toto vystúpenie cez webovú stránku Národnej rady, cez internet, tak ho nevidia, nie je v zábere, preto ten prostredný košík s označením Slovenskej občianskej koalície je plný potravín, pretože je to didaktická pomôcka, ktorá hovorí o tom, že navrhujeme znížiť DPH na potraviny z 20 na 13 %, podčiarkujem, na všetky typy a všetky druhy potravín. Ten košíček, ktorý je označený slovíčkom pravica, je prázdny.

Pozor, aby nevzniklo nedorozumenie, to neznamená, táto didaktická pomôcka, že za pravice ľudia nejedli. Táto didaktická pomôcka znamená, že ani pravica nenašla na Slovensku nikdy odvahu znížiť sadzbu DPH na potraviny.

A ten nákupný košík, ktorý vidíte na opačnej strane s označením ľavica, teraz sa prihováram aj kolegovi poslancovi Hlinovi, v ňom nájdete len štyri druhy základných potravín. Ak si dobre pamätám, je tam mäso, je tam pečivo, je tam mlieko a je tam maslo. Prečo tieto štyri druhy? Pretože tie sa nachádzajú v spomínanom druhom sociálnom balíčku z dielne vládnej strany. A už vidím nesúhlasné pokyvovanie hlavami niektorých kolegov, ale opäť sa vrátim, aj kolegu Hlinu, pretože myslím, že včera to tu povedal, že prečo nie takéto riešenie, ktoré znižuje DPH na všetky druhy potravín, veď to bude znamenať, citujem, voľne parafrázujem kolegu Hlinu: "veď to bude znamenať aj zníženie DPH na kaviár". Viem, čo mal touto metaforou na mysli, že aj niektoré luxusné typy potravín by potom boli v tej nižšej zníženej sadzbe dane z pridanej hodnoty.
Máte plnú pravdu, pán kolega, len bol by som veľmi nerád, keby sme viedli túto kľúčovú diskusiu, pretože nezabúdajme, že nad ňou stojí tá základná téza, že ľudia na Slovensku sa potrebujú nadýchnuť a potrebujeme sa veľmi rýchlo popasovať s chudobou na Slovensku, pretože narastá sociálne napätie, ale potrebujeme sa s tou chudobou popasovať tak, aby sme súčasne nelikvidovali na Slovensku strednú triedu.

A s týmto, pevne verím, že bude súhlasiť aj kolega Hlina, pretože spoločnosť, ktorá sa dostane do bodu veľkej extrapolácie, že na jednej strane tu bude promile obyvateľstva ultrabohatých, stredná trieda je diera, je vákuum, je "hole" a na konci budete mať 80 % populácie, ktoré bude buď už v pásme chudoby, buď pod ňou alebo v pásme ohrozenia. To znamená, že v najbližšom horizonte spadne pod tú hranicu chudoby. Tak takáto spoločnosť, ktorá nemá robustnú počtovo, myslím, veľmi vysoko zastúpenú strednú príjmovú skupiny obyvateľstva alebo strednú triedu, je z dlhodobého hľadiska odsúdená na zánik. To je proste tak.

Akonáhle tá príjmová nerovnosť alebo nerovnosť v tej distribúcii príjmov dostane tieto dve extrémne polohy, dve polohy, a ja som presvedčený o tom, ako sledujem vývoj v ekonomike na Slovensku, nie od roku 2010, len keď som vstúpil do politiky, ale v princípe ešte predtým, v predchádzajúcom povolaní som sa rovnako venoval makroekonomike a naozaj trochu niečo viem o fungovaní ekonomiky na Slovensku, tak konštatujem s plnou vážnosťou, že na Slovensku od roku 1989 sa systematicky a dlhodobo likviduje stredná trieda. A uvedomme si ešte raz jednu vec, že spoločnosť, ktorá si zlikviduje strednú triedu, je odsúdená na zánik.

A ak chceme to Slovensko, ako som povedal v úvode, odblokovať alebo, ak chcete, odomknúť alebo, ak chcete, uvoľniť potenciál Slovenska, ktorý je tu, je prítomný a je robustný, ale, bohužiaľ, vplyvom aj ľavice, aj pravice Slovensko prešľapuje dlhé roky na mieste. A myslím, že to cítime všetci v tejto sále, len nie každý chce, alebo má odvahu to pomenovať, pretože prirodzene nie je to celkom politicky populárne, nosí to so sebou výrazné politické náklady, obzvlášť, keď sa blížia parlamentné voľby. No ktorá strana by už politicky priznala, že Slovensko roky prešľapuje na mieste? Ktorá politická strana by priznala pred parlamentnými voľbami, ak sa čo i len na pár mesiacov mihla vo vláde, to znamená, že si je vedomá toho, že nesie aj ona spoluzodpovednosť za vývoj na Slovensku, je jedno, či tam bola dva roky alebo sedem z deviatich rokov, ktorá strana by priznala, že systematicky dochádza na Slovensku k likvidácii strednej triedy? Odpoveď je: žiadna politická strana.

Preto som presvedčený v najlepšej vôli o tom, že mnohí prítomní, mnohí z vás alebo aj mnohí z občanov, ktorí sledujú toto vystúpenie, budú súhlasiť so mnou, keď som povedal tie dve kľúčové tézy, že Slovensko sa začína veľmi vážne boriť s problémom narastajúcej chudoby a tá druhá téza, že na Slovensku sa dlhodobo likviduje stredná trieda.

Ale vrátim sa k tomu pomyslenému kaviáru. Tu chcem povedať, že nechoďme teda v tej diskusii tak po povrchu argumentačne a odbijeme takýto návrh takýmto protiargumentom,že no dobre, Slovenská občianska koalícia prichádza s návrhom na zníženie sadzby DPH na všetky typy potravín a teda by sa znížila sadzba aj na luxusné potraviny.

Tu treba povedať dve kľúčové poznámky. Tá prvá sa týka toho, že pozrime sa na tú vec z opačného uhla, pán kolega, prihováram sa k vám, prečo alebo na základe čoho si vláda osobuje vyjadriť názor, že nízkopríjmová skupina obyvateľstva konzumuje len tieto štyri typy základných potravín? Pýtam sa, nízkopríjmová vrstva obyvateľstva na Slovensku nekonzumuje jogurt? Prečo v tom košíku nie je? Prečo sa ten jogurt neobjavil v tom druhom sociálnom balíku? A tak by som mohol pokračovať ďalej, pretože tam je len čerstvé mäso. Ja sa pýtam, nízkopríjmová skupina obyvateľstva na Slovensku nekonzumuje mäsové výrobky, salámy? A mohol by som pokračovať ďalej a ďalej. Takže skúsme sa z opačnej strany pozrieť na ten problém. A tu verím, že aj kolega Hlina, aj všetci ostatní kolegovia alebo veľká väčšina z vás, všetci nie, pretože predseda výboru pre európske záležitosti určite nie, ale verím, že drvivá väčšina prítomných v sále ešte stále je zástancom otvorenej trhovej ekonomiky vybudovanej naozaj na tých princípoch voľnej súťaže. A pevne verím, že platí aj opak, že nie ste zástancami centrálne plánovanej ekonomiky, ktorá tu bola do roku 1989, a teda žiadna vláda, ani ľavicová, ani pravicová by si nemala privlastniť právo rozhodovať o tom, aké typy potravín, ktorá príjmová skupina obyvateľstva na Slovensku bude konzumovať. Ponechajme to láskavo na slobodnú voľbu jednotlivých spotrebiteľov.
A druhý argument, opäť sa vrátim ku kaviáru, je ten, že ak si zoberiete, akou percentuálnou mierou sú zastúpené potraviny v tom rodinnom mesačnom účte, v tom rozpočte, v tej spotrebe domácnosti, ako sa to oficiálne nazýva, tento údaj, tak rovnako sa zhodneme všetci na tom, že potraviny, čím je tá rodina, sa nachádza v tom nižšom pásme príjmovom, tak tým sú tam práve tie základné potreby zastúpené väčšou mierou. Na tom sa predsa zhodneme. A tu práve patria nielen potraviny, tu patria ostatné služby spojené s bývaním, náklady na teplo, kúrenie, vodu a tak ďalej. Vodné, stočné a tak ďalej.

Čiže tu chcem povedať, že práveže, ak navrhujeme zníženie DPH na všetky, podčiarkujem, typy potravín z 20 na 13 %, tak práveže toto opatrenie, akokoľvek sa to nezdá na prvý pohľad, ale keď si odkryjete tú pokrievku a pôjdete po rýdzo vecných, odborných, ekonomických argumentoch, tak práveže toto opatrenie je výsostne adresné. Pretože, opakujem, nižšie príjmové skupiny obyvateľstva majú v tom svojom spotrebnom koši výrazne väčšou mierou zastúpené potraviny a naopak, čím je tá domácnosť v tom pásme vyššieho príjmu, tak u nej, pokrytie u takejto domácnosti základných potrieb aj v rámci toho, teda potravín a nákladov na bývanie je zastúpené výrazne nižšou mierou. Čiže v tom je to opatrenie adresné, že samozrejme, že vo väčšej miere pomáha nízkopríjmovým skupinám obyvateľstva.

Druhý pilier toho nášho sociálneho, skutočne sociálneho balíka sa nazýva zníženie sadzby dane z pridanej hodnoty na energie pre domácnosti. Tretí pilier sa nazýva zníženie sociálnych odvodov pre zamestnancov o dva percentuálne body. To nájdete v paragrafovanom znení, tento návrh, myslím, že je pod bodom, teraz neviem, 49, ak sa nemýlim. Čiže dva body po, po tomto prerokovanom bode, prichádza paragrafované znenie z dielne Slovenskej občianskej koalície na zníženie sadzby, percentuálnej sadzby sociálnych odvodov o dva percentuálne body. No a nakoniec ten štvrtý pilier je návrh na zrušenie koncesionárskych poplatkov, ktoré kolega Krajcer, keď bol ministrom kultúry vo vláde Ivety Radičovej, už aj presadil. Po nástupe vlády SMER-u, bohužiaľ, tento návrh bol opäť vrátený do pôvodného stavu, alebo teda ten skutkový stav zrušenia koncesionárskych poplatkov prestal platiť.

A teraz, ak dovolíte, pár sumárnych čísel. Celý tento skutočný sociálny balík, ako som avizoval dopredu, má úplne presne kvantifikované dopady na štátny rozpočet a áno, poviem to na plné ústa, celkový objem týchto dopadov sa pohybuje vo výške tesne nad 816 mil. eur. Hovorím aj v jednotkách, tú šestku, ak tam máte na konci 816. Hovorím to preto, lebo je to naozaj kvantifikované s presnosťou na jednotky miliónov eur. Čiže 816 mil. eur.

Potiaľ by to mohlo opäť súc v tej diskusii plávajúc po povrchu sa javiť, že no veď fajn, veď tri sociálne balíky z dielne vládnej strany majú rovnako súčet niekde blížiaci sa k jednej miliarde, ale stále majme na pamäti to, čo som povedal, že tento balík sa netýka selektívne vybranej skupiny obyvateľstva, ktorá nie náhodou v prípade vládnej strany sa stomi percentami takmer prekrýva s elektorátom, teda s tou skupinou obyvateľstva, z ktorej sa rekrutuje elektorát ľavicovej strany. Toto je balík, ktorý postihuje v tom dobrom slova zmysle znamienkom plus všetky typy domácnosti na Slovensku, podčiarkujem, všetky typy domácností. No a proti tým 816 mil. eur, čo je cena, ak chcete, tohto sociálneho balíka, nielen zníženie sadzby DPH na potraviny z 20 na 13 %, ale aj zníženia sadzby dane z pridanej hodnoty na energie pre domácnosti, ale rovnako tak zníženia sociálnych odvodov o dva percentuálne body a zrušenia koncesionárskych poplatkov. Takže stále máme na pamäti tieto štyri piliere, na ktorých je postavený tento sociálny balík.

Ako som avizoval, 816 mil. eur je znamienko plus pre domácnosti. Skutočne na ročnej báze by všetky domácnosti na Slovensku mali v peňaženkách v súčte viac o 816 mil. eur. Niektorí z vás, ktorí bližšie sledujú to, čo produkujeme v ostatnom čase, tak veľmi dobre vedia, že sme predstavili aj kvantifikáciu podľa typov domácností, koľko na tom bude mesačne profitovať single, ako jeden človek, lebo aj to je domácnosť, manželia v bezdetnej domácnosti, manželia s jedným dieťaťom, s dvomi deťmi, s tromi deťmi, s tromi a viac deťmi až po dôchodcovskú domácnosť, lebo aj to je domácnosť. Takže sme to prepočítali v tomto prípade s presnosťou na euro a na mesiac a vychádza to, že podľa jednotlivých typov domácností ostane ľuďom v peňaženke po prijatí takéhoto sociálneho balíka mesačne viac, sa to pohybuje, myslím, od 19 alebo 23 eur až po 50 eur mesačne, čo je na ročnej báze 600 eur tých 50 mesačne. To je pre takú tú štandardnú, tú klasickú domácnosť, otec, mama, obidvaja pracujúci a dve deti, to je 50 eur na mesačnej báze, to je 600 eur ročne a to už je suma, ktorá sa pomerne tesne blíži k priemernej mzde, k mesačnej mzde na Slovensku, ktorá je v úrovni dnes niekde okolo 840, ak sa nemýlim, 842 eur, najnovší údaj.

No a teraz, čo je veľmi podstatné. Tak ako káže legislatívny proces, požiadali sme ministerstvo financií o stanovisko k tomuto predloženému návrhu zníženia DPH na všetky typy potravín z 20 na 13 %. Mňa naozaj veľmi negatívne prekvapila odpoveď z dielne ministerstva financií, keď došlo také na pár riadkov stanovisko, ktoré hovorí o tom, že ministerstvo nemôže s tým súhlasiť, pretože, a teraz počúvajte dobre, v návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2015 až 2017 sa nepočíta s takýmito zdrojmi. Ale keby sme si teraz osvojili túto vetu a vztiahli ju na všetky legislatívne návrhy, ktoré prichádzajú aj z dielne samotnej vlády, tak vláda by v prípade, teda by v sociálnej oblasti nemohla urobiť ale vôbec nič. Lebo prvý sociálny balíček strany SMER - sociálna demokracia 200 mil., druhý sociálny balíček 250, tretí sociálny balíček viac ako 400, zatiaľ ho nikto nevidel, len už bola niekde na tlačovke vládnych predstaviteľov tá suma spomenutá, takže sa dostávame v súčte k sume blízko jednej miliardy.

A ja sa pýtam, keď sme v novembri 2014 schvaľovali rozpočet verejnej správy na roky 2015 až 2017, lebo v rámci trojročného rozpočtovania, ja sa pýtam, kto z vás, ktorý si ten rozpočet prečítal, tam našiel zdroje krytia na spomínanú jednu miliardu, čo je súčet, približný súčet troch balíkov z dielne vládnej strany? Kto z vás tam našiel tie zdroje krytia, kde bolo presne položkovite uvedené v rozpočte verejnej správy na roky 2015 až 2017? Veď predsa v novembri 2014 o treťom sociálnom balíku ešte ani netušil ani minister financií. Nie? A keby tu sedel, pevne verím, že to potvrdí, lebo jednoducho, to je, to je holá pravda, to je holý nespochybniteľný fakt. A preto som bol trošku smutný, keď z dielne ministerstva financií prišiel, prišlo to stanovisko, ktoré hovorilo o tom, že no, že síce dobre, aleže nemáme na toto v rozpočte verejnej správy na roky 2015 až 2017 zdrojové krytie.

A preto, dámy a páni, keď bol predstavený nie tak dávno na tlačovke členov vlády druhý sociálny balík - nie, on dokonca bol pre verejnosť predstavený na tom veľkom takom slávnostnom nejakom sneme, ak sa nemýlim - tak otázka od novinárov: "Z čoho to chcete zaplatiť? Aké máte zdrojové krytie?", odpoveď: "Máme vyšší výber daní." No a toto považujem naozaj za nezodpovedné, za nezodpovedné.

No a teraz, ak dovolíte, vrátim sa k tej DPH na potraviny. Vzhľadom k tomu, že máme najvyššiu sadzbu dane z pridanej hodnoty na potraviny na Slovensku, to vedie okrem iného, sú tam aj iné príčiny, k tomu, že nakupujeme na Slovensku potraviny za najvyššie ceny v porovnaní s okolitými krajinami, a to v praxi vedie k tomu, ako som spomínal, že v tom Hainburgu nájdete na parkovisku slovenské ŠPZ-ky na autách. To vedie ale, pozor, aj k tomu, to sa netýka len Bratislavy, že ľudia z južných okresov Slovenska chodia nakupovať potraviny do Maďarska. A keďže ja pochádzam z Kežmarku spod Tatier, tak to vedie aj k tomu, že Spišiaci a ďalší zo severu Slovenska chodia nakupovať kam? No do Poľska. A teraz nebudem ťahať diskusiu do šírky o kvalite niektorých poľských potravín a tak ďalej, ale opakujem, toto nie je teraz téma môjho vystúpenia. Ale pravdou je, že ľudia na Slovensku žijúci v tých prihraničných oblastiach chodia nakupovať do Maďarska, do Rakúska, do Poľska a zabudol som ešte na našich susedov, Českú republiku.

Tento stav by mal mrzieť ministra financií každého štátu a nech je tým ministrom financií ktokoľvek. Pretože ak naši spotrebitelia budú nakupovať potraviny do susedných štátov, tak nielenže dávajú prácu, dávajú zamestnanie občanom susedného štátu. Tých efektov, alebo v tomto prípade pre Slovenskú republiku disefektov je tam celá rada. Tam ostáva potom, v tom Rakúsku, Poľsku, Maďarsku ostáva samozrejme aj slovenským spotrebiteľom zaplatená daň z pridanej hodnoty. Tam ostávajú, lebo ten Slovák, keď ide naspäť domov z Hainburgu, tak si spravidla ešte aj natankuje na pumpe, lebo ešte aj ten liter benzínu má lacnejší ako na Slovensku a to má ďalšie a ďalšie, podčiarkujem, nie efekty, ale disefekty pre Slovensko. Preto tvrdím, že takýto stav je dlhodobo neudržateľný a mal by mrzieť ministra financií, nech ním je, alebo v budúcnosti bude ktokoľvek.

Má to ešte jeden veľmi pozitívny dopad, ten skutočný sociálny balík, o ktorom hovorím, a to je ten, že v takomto prípade, ak jeho dôsledkom bude viac peňazí v peňaženkách ľudí, musím stále podčiarkovať - všetkých typov domácností - samozrejme, že je to diferencované. Ten dopad je kvantitatívne rozdielny podľa toho, o aký typ domácnosti ide, tak tí ľudia, keďže majú viacej peňazí, tak nejakým spôsobom s tou úsporou, ktorá môže dosiahnuť až spomínaných 600 eur ročne alebo 50 eur mesačne, nejako s tou úsporou tí ľudia, tie domácnosti naložia. A naložia s tou úsporou spravidla tak, s tou ušetrenou časťou, ale opakujem, to je suma 816 mil. eur, ktorá sa takto rozdelí občanom a zaparkuje v ich peňaženkách, tak môžu naložiť viacerými spôsobmi, buď napríklad presunú svoju spotrebu do tovarov dlhodobej spotreby, alebo budú zvyšovať vlastné úspory, čo je koniec koncov tiež dobrý signál pre ekonomiku, pretože platí jedna poučka v makroekonomike, že "i" rovná sa "s". V preklade "investment" rovná sa "savings", alebo ešte inak to poviem zrozumiteľne, každá krajina môže len toľko investovať, koľko ušetrila, že? Investície sa rovná úspory.

Ja som veľmi rád, že to upútalo aj kolegov z MOST-u - HÍD, aj kolegu Bélu Bugára a ďalších.

No a teraz, ak dovolíte, v druhej časti môjho vystúpenia sa povenujem trochu vopred avizovanej téze, že tento skutočný sociálny balík nielenže je s presnosťou na euro kvantifikovaný v oblasti dopadov na jednotlivé typy domácností, o koľko viac peňazí v peňaženkách to prinesie ľuďom, ale, a to je to obrovské ale, čo som doposiaľ počas môjho päťročného pobytu v politike ešte od nikoho nepočul, a to je to spomínané zdrojové krytie.

No a teraz možno trošku tie úsmevy pôjdu dole a teraz možno budeme mať naozaj vážnu diskusiu. Pretože ja nemôžem súhlasiť s odpoveďou ministra financií, že zdrojovo to budem kryť z vyššieho výberu daní. Vy môžete predsa, na Slovensku všetci vieme, že áno, oproti plánovaným parametrom máme "year to year", z roka na rok väčší objem vybratých daní, ale vieme veľmi dobre, že pod toto sa podpisujú tri kľúčové faktory.

Ten prvý je ten, že rastie daňový základ, čiže daňový základ jak fyzických osôb, tak právnických osôb rastie, lebo sa trošku začína dariť ekonomike, akokoľvek ten ekonomický rast je veľmi "fragile", je veľmi krehký, to všetci vieme, ale narastá vďaka ekonomickým fundamentom, ekonomickému rastu narastá, zväčšujú sa daňové základy.

Druhý dôvod, prečo nám rastie objem vybratých daní v štátnom rozpočte, je, a to už konštatujem menej radostne, skôr naopak, veľmi kriticky, lebo narástli výrazne daňové sadzby z 19 % najprv na 23, to bol naozaj, naozaj skok. Potom, keď vláda zistila, ministerstvo financií, uf, to sme trošku prepálili, tak ste to stiahli z 23 na 22 pre právnické osoby. To je to, čo som vtedy niekoľkokrát spoza tohto pultu hovoril, že nástroje fiškálnej politiky by mali byť ako chirurgický skalpel, že tie financie sa majú riadiť skalpelom, nie kladivom a toto bolo naozaj kladivo, z 19 na 23, ale pozor, vzrástli nám výraznou mierou napríklad odvody. Málokto si už pamätá, že maximálny vymeriavací odvod pre sociálne, teda základ pre sociálne a zdravotné odvody narástol z troj, až štvornásobku priemernej mzdy v národnom hospodárstve na päťnásobok priemernej mzdy v národnom hospodárstve. To je maximálny vymeriavací základ. No samozrejme, že z toho zväčšeného vymeriavacieho základu budete platiť v absolútnom vyjadrení viacej peňazí do sociálnej a zdravotnej poisťovne.

A tak by som mohol pokračovať ďalej. Nepôjdem cez tie elementárne, notoricky známe témy daňových licencií a tak ďalej. Jednoducho vzrástol daňový základ fyzických a právnických osôb na Slovensku, lebo sa ekonomike trošku začína dariť, zvýšili sa daňové sadzby, no a nakoniec ten tretí dôvod, ktorému naozaj úprimne fandím a tlieskam, je zvýšenie efektívnosti výberu daní. To akože celkom objektívne som ochotný podpísať, že sa trošku zavierajú alebo ucpávajú tie diery v tej lodi a že z tej lode už toľko vody neodteká. To je, to sú desiatky opatrení na zamedzenie daňových únikov, daňových podvodov a podobne. Takže toto sú tri kľúčové príčiny, prečo na Slovensku z roka na rok rastie výber, v absolútnom vyjadrení, podčiarkujem, výber daní alebo daňových príjmov.

No ale teraz konštatovať, že takto vybraté dane, ktoré ste vybrali od všetkých občanov Slovenskej republiky a od všetkých právnických osôb na Slovensku, čiže to je tá téza, že vláda najskôr všetkým zoberie a potom selektívne niekomu dá, presnejšie povedané niekomu rozdá a tu budem stále pripomínať tie vlaky zadarmo, lebo v živote, ale ani v ekonomike nie je nikdy nič zadarmo, tak s touto tézou, ale naozaj z duše, hlbokej duše nemôžem súhlasiť - zobrať všetkým a selektívne niekomu porozdávať. A ono sa to javí, ako sociálne, ale nemáte to spomínané zdrojové krytie, pretože v novembri 2014, keď minister financií tu prezentoval, za týmto pultom rozpočet na roky 2015 až 2017, nemohol ani len tušiť s určitosťou nič o druhom a treťom sociálnom balíku. Ale schválili tento balík. Zatiaľ ten tretí ešte nepoznáme, ako som hovoril, len bol avizovaný, že bude v hodnote vyššej ako 400 mil. eur.

Takže poďme teraz, ak dovolíte, k spomínaným zdrojom krytia. My sme pripravili v Slovenskej občianskej koalícii celkom zásobník, som to spomínal, šestnástich opatrení, ktoré v svojom súčte a všetky sa koncentrujú, fokusujú výsostne na výdavkovú stranu rozpočtu, nie na tú príjmovú, čiže diametrálne iný prístup a zodpovedný prístup a tento zásobník opatrení v svojom súčte prináša úsporu vo výdavkoch rozpočtových v hodnote približne 1 mld. eur. Takže poďme si to teraz spočítať. Máme tu hodnotu nášho balíka so znamienkom plus pre domácnosti a mínus pre štátny rozpočet 816 miliónov. Voči tomu sme pripravili, aby to bolo práveže rozpočtovo neutrálne, čiže nejdeme to riešiť ani na dlh, ani na deficit, tak sme pripravili zásobník spomínaných 16 opatrení. Všetky do jedného sa týkajú zníženia výdavkovej strany rozpočtu vo výške viac ako 1 mld. eur a ponechávame to, lebo sme vyberali, na rozhodnutie vlády, ktorá vzíde po parlamentných voľbách po marci 2016, ktoré z týchto opatrení z toho nášho zásobníka si vyberie. Samozrejme, sme si vedomí toho, že tie z nich si vyberie, ktoré budú politicky prechodné, pretože ešte dnes nikto nevie, ako bude zafarbená, alebo ako bude politicky hodnotovo orientovaná nová vláda po parlamentných voľbách. Tak to ponechávame naozaj, nech si tá vláda vyberie, tá nová vláda po marci 2016 tie opatrenia, na ktorých sa nájde politická zhoda. Ale tie opatrenia sú tu, sú kvantifikované, opäť s presnosťou na jednotky miliónov eur, podčiarkujem, a keďže nechcem rečniť až do, úplne do hlasovania, tak možno nevymenujem všetkých šestnásť opatrení, vymenujem kľúčových 5-6 týchto opatrení a kto má záujem o všetkých 16, o celý zásobník, tak vás len odkážem na webovú stránku, ktorá sa volá eurovratka.sk. Ak si toto natypujete do Googla, sa vám otvorí celá hrubá kniha, kde máte detailne popísaných všetkých 16 úsporných opatrení, všetky dotýkajúce sa výdavkovej strany rozpočtu.

Takže začnem hneď tým prvým, ktoré bude pre niekoho alebo pre menej zainteresovaného poslucháča znieť paradoxne. To prvé opatrenie, úsporné, vychádza z nerealizácie sociálneho balíka vlády strany SMER, pretože, a tu pri akejkoľvek snahe o objektivitu - ja som to pomenoval už minule na tlačovke verejne - sú opatrenia v tých troch sociálnych balíkoch vlády niektoré, ktoré podpisujem a ktoré sú dobré. To je to zvyšovanie materského príspevku, zvyšovanie kapacít škôlok a mohol by som pokračovať ďalej, to sú dobré opatrenia, ale sú tam aj opatrenia, ktoré tam ale absolútne nemajú čo hľadať, lebo sú, nieže nie sú sociálne, sú antisociálne, likvidujú spomínanú strednú triedu na Slovensku, ktorá len platí dane, chodí do práce a stáva sa tá stredná trieda, stredná príjmová skupina naozaj dojnou kravou štátneho rozpočtu Slovenskej republiky a pre objektivitu dodám, je jedno, ktorá vláda kedy vládla, či ľavicová alebo pravicová. Toto je len empirický popis, konštatovanie bodu, do ktorého sa Slovensko dostalo. Takže z nerealizovania niektorých opatrení sociálnych balíkov predstavených vládou by sme vedeli ušetriť približne 150 mil. eur. Ak chcete, môžme sa potom aj detailne pobaviť, z ktorých tých opatrení, ktoré by sa nerealizovali.

A teraz prichádzajú tie podstatné. Zníženie počtu zamestnancov vo verejnej správe. Ja som to už tu v mnohých minulých vystúpeniach veľakrát spomínal. Dnes máme na Slovensku 360-tis. ľudí vo verejnej správe. Ak niekto tvrdí, že podiel miezd týchto ľudí na hrubom domácom produkte je jedným z najnižších v celej Európskej únii, má plnú pravdu. A prosím vás pekne, to nič nevypovedá o tom, že tí ľudia pracujú efektívne, že dosahujú tie paretovské optimum v produktivite práce a že pracujú účelne. A viete prečo? Pretože pred nami, na tom, myslím, predposlednom mieste je Spolková republika Nemecko. A tiež v rámci 29 krajín Európskej únie je na nejakom druhom, treťom miestečku od konca v tom rankingu, pokiaľ ide, opakujem, o podiel miezd, alebo presnejšie personálnych nákladov pracovníkov verejnej správy na hrubom domácom produkte krajiny. Hádam nikto nechce v tejto sále tvrdiť, že efektivita, kvalita verejných služieb v Spolkovej republike Nemecko je na nižšej úrovni ako na Slovensku. To je, dúfam, téza, na ktorej sa tu všetci zhodneme. Aj napriek tomu v spomínanom rankingu sa nachádzame tesne vedľa seba.

A teraz, viete, aký je dôvod? Dôvod je ten, že my máme na Slovensku obrovskú armádu, obrovský počet pracovníkov vo verejnej správe a súčasne jedným dychom dodávam: a nízko zaplatených pracovníkov vo verejnej správe. A potom vo výsledku to znamená, že máme nákladnú verejnú správu a súčasne málo efektívnu, ktorá produkuje veľmi nízku kvalitu verejných služieb. Ak dokázali krajiny, ako je Veľká Británia, Kanada, ale aj niektoré pobaltské štáty práve v odpovedi na ekonomickú finančnú krízu ušetriť 7 % pracovníkov vo verejnej správe, či to boli, opakujem, vyspelá Kanada, Veľká Británia, ale aj pobaltské krajiny, ktoré majú aj ekonomicky, aj historicky veľmi blízky osud v minulosti, ako malo Slovensko, tak ja sa pýtam, prečo by sme toto nemohli konečne pomenovať a hlavne zrealizovať aj na Slovensku? Mne je veľmi ľúto, že doposiaľ nikto nenašiel politickú odvahu a nepovedal, že ideme znížiť počet pracovníkov vo verejnej správe. Ale pozor, to zníženie by súčasne znamenalo, že tí z nich, ktorí tam ostanú, budú aj kvalitnejšie zaplatení.

A teraz konkrétne číslo. Ak máme dnes 360-tis. pracovníkov vo verejnej správe, na ich personálne náklady štát vypláca sumu 5,4 mld. eur, ak chcete presne, 5 430 mil., toľko nás tí ľudia stoja, aby nedošlo k nedorozumeniu, jedným dychom musím povedať, že mnohí z nich sú prepotrební, slušní, pracovití, policajti mnohí, lekári, učitelia a tak ďalej, aby sme tu zase neviedli, viete, tú diskusiu po povrchu, nejako nesploštili, ale úspora už len o 5 % týchto pracovníkov, čo je naozaj fizibilné, čo je vykonateľné, len na to je potrebné nájsť odvahu, politickú odvahu a vôľu, tak už úspora o 5 % by znamenala vo finančnom vyjadrení 270 mil. eur na ročnej báze. Dvesto sedemdesiat miliónov eur, per, áno.

Pozrime sa na prevádzkové výdavky verejnej správy. V rozpočte na rok 2014 boli na úrovni 3 420 mil. eur. Opäť verím, že nikto z nás tu nechce tvrdiť, že všetky výdavky vo verejnej správe, tie prevádzkové výdavky sú vynakladané účelne, hospodárne a efektívne. Tu by som teraz ďalšie dve hodiny hovoril o predražených tendroch, predražených nákupoch alebo dokonca, keď aj ten nákup nie je predražený, ale kúpi sa vec, ktorá nikomu na nič nie je, to je to neúčelné, že to neslúži žiadnemu ekonomickému, zmysluplnému účelu. Čiže pozor, nemýľme si to, zase nesploštime tú diskusiu len, či sú predražené nákupy. Nie sú a keď sú, o koľko a kto za to môže. To je vážna téma, to sme pri téme korupcie. Ale opakujem, aj keď máte statok vo verejnej správe nakúpený za férové, trhovo primerané ceny, to ešte neznamená, že ste nakúpili statok, ktorý niekomu na niečo slúži, že je proste na nejaký zmysluplný účel. Tak už len päťpercentná úspora v týchto prevádzkových výdavkoch, ak si vypočítate 5 % z 3 420 mil., dostávate sumu 150 mil. eur. Tak to veľmi v rýchlosti prebehnem, ale máme to rozpracované opäť veľmi detailne, kapitálové výdavky, ktoré boli v rozpočte na rok 2014 vo výške 3 227 mil. eur. Úsporou v tejto oblasti sa dá dosiahnuť suma približne 107 mil. eur.

Prosím vás opäť, kritici, v diskusii nechoďte po tej, po tej úrovni diskusie, ktorá by hovorila: "No viete, ale na Slovensku máme jeden z najväčších kapitálových deficitov za uplynulých 25 rokov." My ho naozaj máme. Keď si pozriete, v akom dezolátnom stave sú opäť mnohé školy, nemocnice a ďalšie budovy, ale nielen budovy, cesty II., III. triedy a mohol by som pokračovať ďalej, tu je naozaj obrovský kapitálový deficit. Ale netvárme sa, že práve preto, že ten deficit tu je, tak sa, preboha, netvárme, že kapitálové výdavky vo výške viac ako 3 mld. eur opäť, že sú do posledného eura vynaložené hospodárne, efektívne a účelne. Verím, že na tejto téze sa tu všetci opäť do nohy zhodneme.

Veľmi zaujímavá téma - spolufinancovanie eurofondov. Napríklad na rok 2015 je na spolufinancovanie eurofondov plánovaná suma 673 mil. eur. Ja chcem tu vysloviť jednu provokatívnu tézu, že tá miera spolufinancovania eurofondov paradoxne podľa môjho presvedčenia by mala klesnúť a mala by klesnúť preto, pretože projekty financované z eurofondov, to je takzvaný NFP, kto z vás niekedy získal eurofondy, tak vie, čo to znamená. To je nenávratný finančný príspevok. A to NFP v tej výške, v akej ho používame aj na Slovensku v programovom období 2007 až 2013, to je to niekde na úrovni 25 %, to kofinancovanie, ktoré ide zo štátneho rozpočtu, teda z verejných zdrojov a teda z peňazí nás všetkých, je tak vysoké a je to navyše nenávratný príspevok, celý ten projekt, aj to kofinancovanie, aj to, čo príde z Bruselu, že potom opäť, a tu by ste mnohí z vás mohli hovoriť svoje vlastné empirické skúsenosti, zistíte, aké množstvo projektov na Slovensku financovaných z eurofondov je opäť neefektívnych, nehospodárnych a neúčelných. Tak v tejto oblasti, ak by sa upratalo, poviem to zjednodušene jedným slovom, vedeli sme na ročnej báze dosiahnuť úsporu 67 mil. eur až po opatrenie typu úspor na nákladoch na obsluhu verejného dlhu.

Pri tomto sa na sekundu zastavím, lebo to je naozaj alarmujúce číslo. Prosím vás, Slovenská republika mala náklady na obsluhu verejného dlhu, ľudovou rečou povedané úroky z dlhov, ktoré máme, ale to je zjednodušene povedané, v roku 2009 sme mali tieto náklady 864 mil. eur. Viete, aké boli v roku 2014? Miliarda tristo sedemdesiatdva miliónov. To je nárast približne z 850 na miliardu skoro 400 miliónov. To sa už blížime takmer k zdvojnásobeniu, a to som nešiel do histórie 25 rokov dozadu, to som len išiel po rok 2009. Čiže nám sa od 2009 do 2014, za päť rokov takmer zdvojnásobili náklady na obsluhu verejného dlhu, a to podotýkam, Slovenská republika sa refinancuje v ostatnom období naozaj pri veľmi nízkych úrokových sadzbách. To len upozorňujem, že tá kontrolka by už mala blikať dnes, čo sa stane, keď finančné trhy súc rozkolísané či už vývojom v Grécku, nevieme každým dňom a každou hodinou, ako to dopadne. Keď nám trošku vyletia hore tie úrokové sadzby čo i len o jeden jediný percentuálny bod, pri ktorých sa refinancuje verejný dlh Slovenskej republiky, sme v obrovských problémoch, ale v obrovských problémoch.

A preto som tvrdil, keď tu bola tak intenzívne diskutovaná téma, čo urobiť s výťažkom z predaja podielov štátu spoločnosti Slovak Telekom, preto som tvrdil takto celú sumu zobrať a použiť ju na splátku verejného dlhu. A viete veľmi dobre, že dokonca s týmto názorom unisono súhlasil aj minister financií Peter Kažimír, len vo vláde bola taká istá miera nie celkom unisono zladeného orchestra, kedy vtedajší minister Pavlis povedal: "za to si kúpim Slovenské elektrárne", inokedy niekto povedal, možno nám aj premiér niečo v tejto oblasti povedal, že však z toho výťažku z predaja Telekomu môžeme financovať a teraz, už si ani nepamätám, čo to bolo. Proste tých názorov bolo veľké množstvo, ale v tomto prípade opäť objektívne poviem, že si vážim a má moju úctu minister Kažimír, že bol unisono toho istého názoru, že výťažok z predaja podielu štátu v Slovak Telekome sa má celý do posledného centu použiť na splátku hrubého verejného dlhu Slovenskej republiky.

Prečo to hovorím? Len z tohto jediného opatrenia by sme mohli ročne znížiť náklady na obsluhu verejného dlhu o 25 mil. eur. Takže som sľúbil, že poviem nejakých 5-6 opatrení z toho celkového zásobníka šestnástich opatrení, ktoré sme pripravili. Oni v súčte nielenže sú kvantifikované s presnosťou na jednotky miliónov eur, ale v súčte naozaj dokážu priniesť úsporu viac ako 1 mld. eur, je to už len na rozhodnutí vlády, ktorá vzíde z volieb 2016.

Takže na záver zrekapitulujem. Na Slovensku sa nám veľmi v ostatnom čase otvárajú nožnice, otvára sa tu mnoho, mnoho nožníc, ale tie, ktoré súvisia s dnes prerokovávanou témou návrhu na zníženie DPH na všetky typy potravín z 20 na 13 %, tak tieto nožnice znamenajú, že keď ich nezačneme takto zatvárať, tak bohatí budú ešte bohatšími a chudobní budú ešte chudobnejšími. Tieto nožnice sa už roky rokúce otvárajú a každým rokom sa otvárajú stále viac a viac.

Preto sme navrhli skutočný sociálny balíček v Slovenskej občianskej koalícii, navrhli sme ho aj preto, že je potrebné naozaj odblokovať Slovensko, treba odomknúť potenciál, ktorý Slovensko má, pretože Slovensko už roky rokúce prešľapuje na mieste. A ako som podotkol, skutočne len hluchý to nepočuje a slepý nevidí. A mne je veľmi ľúto, že chýba politická vôľa, odvaha toto nahlas pomenovať, ale nie marketingovo, populisticky, na tlačovke, na kongrese akejkoľvek politickej strany. Ja som v tomto vystúpení nešetril ani pravicu, ak ste si všetci všimli. Je jedno, ktorá vláda kedy vládla, pomenujme si pravdivo bod, do ktorého sa Slovensko dostalo a poďme sa zamyslieť nad tým, kde to klbko začať rozmotávať a ako sa pohnúť z miesta, ako to Slovensko odblokovať.

V rámci toho zosumarizovania ešte dve poznámky. Som povedal, že tento balík je zdrojovo krytý, je zdrojovo krytý po kvantifikácii, ktorú sme urobili aj na základe objektívnych a otvorených dát Slovenského štatistického úradu a som presvedčený o tom, že nová vláda, ak si niektoré z týchto opatrení osvojí z toho zásobníka 16 opatrení, tak sú vykonateľné tieto opatrenia už do 100 dní od prevzatia moci novou vládou.

Takže vás, dámy a páni, chcem poprosiť o podporu tohto návrhu, akokoľvek som realista a chápem rozloženie síl v snemovni, ale napriek tomu vás o tú podporu žiadam. Majme odvahu povedať, čo je v tých dvoch balíkoch vládnej strany zlé, čo je nevykonateľné, čo je dokonca antisociálne a majme odvahu prijať naozaj opatrenia, ktoré sú kompetentné a majú za sebou to spomínané zdrojové krytie.

Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

23.

Ďakujem veľmi pekne. Dovoľte mi, pán poslanec, aby som vás aj ja požiadal do budúcna a dôrazne upozornil, že ja rešpektujem v rokovacej sále určité vizuálne prejavy, ale dôrazne vás chcem požiadať, aj ostatných, aby ste nezneužívali rokovací pult na prezentáciu loga strany, dokonca ešte takej, ktorá v tomto parlamente ani nikdy nebola v parlamentných voľbách zvolená. (Potlesk.) A poprosím aj ostatných kolegov, aby na rečníckom pulte nezverejňovali logá svojich politických strán.
S reakciou na vaše vystúpenie štyria páni poslanci. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

Nech sa páči, pán poslanec Huba.