53.schôdza

74.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Ctené kolegyne, kolegovia, neplánoval som vystúpiť k tomuto predloženému návrhu zákona. Ale nedá mi, keď si myslím, že Lojzo začína trošku vytĺkať politický kapitál. A ty obviňuješ politickú stranu SMER, že robí to tesne pred voľbami. Ale treba si niečo povedať k dépeháčke na potraviny, na základné potraviny trochu viac. Neviem, ako si ty, aj s Marošom Radošovským a či si ty bol, keď sa robila takzvaná reforma, veľká ekonomická, keď sme prijímali rovnú daň a rovná daň bola všeliekom na vyliečenie celej ekonomiky. A keď si myslím, že SMER celý jačal vtedy, že nie je možné zvýšiť DPH na potraviny takým spôsobom, jak to bolo urobené, arogantným spôsobom, že to vážnym spôsobom poškodí ľudí proste, tak to bolo argumentované tým, že rovná daň je všeliekom na vyliečenie ekonomiky a že musí byť zavedená. A vtedy sa upravila práve dépeháčka, keď ceny potravín významne narástli.

Nielen to, že na Slovensku máme najvyššiu dépeháčku na potraviny, hlavne základné potraviny, budem hovoriť o základných potravinách, aj keď poviem slovo potraviny, mám na mysli základné potraviny a keď hovorí, že Dáni majú vyššiu potravinu, vyššiu dépeháčku na potraviny, tak treba to zobrať do kontextu priemernej mzdy. A vo vzťahu k priemernej mzde má Slovensko jednoznačne najvyššiu dépeháčku na potraviny a že naši ľudia pri tých nízkych platoch, ktoré na Slovensku sú, jednoznačne platia najviac. A tu musím povedať, že arogantní liberálni ekonómovia slovenskej ekonomiky, ktorí vládli v tom čase, t. j. za Dzurindovej vlády, prijali túto dépeháčku a jednoducho ľuďom naordinovali recept zaplatenia a vybratia peňazí na potravinách.

Bohužiaľ, neurobili nič títo liberálni ekonómovia pre to, aby zlepšili výber daní. Až táto vláda, druhá vláda Roberta Fica urobila obrovské množstvo práce pre výber daní, hlavne aj na dépeháčkach a vlastne vytvorila priestor na to, aby sa našli peniaze, aby sa mohla postupne začať znižovať dépeháčka na základné potraviny. Toto je základný cieľ celého.

A keď sa budeme baviť o tom, Lojzo, či to bude o dva mesiace skôr, alebo o dva mesiace neskôr a či už to bolo pred rokom predložené, treba si uvedomiť tú skutočnosť, že na to, aby sa mohli prijímať zákony, ktoré sa vracajú späť vlastne, aj keď sa pozrieme, čo všetko sa musí robiť pre naprávanie chýb predchádzajúcej Dzurindovej vlády, či už to je privatizácia Gabčíkova, či zoberieme ktorúkoľvek časť energetiky, čo všetko sa udialo proste, to isté je aj v rovnej dani, to isté je aj v rovnej dani, tak treba na to nájsť zdroje. Samozrejme, že keď obchodníci nabehli na to, že okamžite reagovali na zvýšenie ceny dépeháčky, že zvýšili ceny na túto úroveň, tak cesta späť je oveľa, oveľa ťažšia. A vieš to sám, že dostať naspäť dépeháčku, keď sa zníži v zákone na požadovanú úroveň, aby sa následne za niekoľko mesiacov nedostali ceny tam, kde sú dneska, bude nesmierne zložité a že to bude obrovská úloha vlády, keď tento krok zavedie. A ja verím, že ho spraví od 1. januára, že urobia sa mechanizmy na to, aby obchodníci naspäť pod tlakom aj ich samotných ťažkostí, ktoré sa v obchode teraz momentálne objavujú, nenavýšili tie ceny na tú úroveň, kde sú dneska aj s tým, že štát vyberie menej peňazí.

Ale nato, aby štát mohol znížiť, aby mohla vláda znížiť dépeháčku, je základný krok - konsolidácia verejných financií a hlavne výber daní. Zlepšený výber daní od tých, ktorí okrádajú na dépeháčke, ktorí klamú na dépeháčke a ktorí neplatili dépeháčku. A keď sa pozrieme na úspechy tejto vlády, tejto vlády Roberta Fica, čo urobila pre dépeháčku, ak sa zlepšil výber daní na dépeháčkach, tak toto sú opatrenia, ktoré pomáhajú, aby sa mohli prijímať sociálne balíčky. Nie to, že prepustíme nejakých štátnych úradníkov, ktorých viem, že Slovensko má nadmieru, ale preto, že sa zlepšil výber daní, že sa sfunkčnil daňový systém.

Snáď netreba pripomínať, keď nastupovala táto vláda, že v akom stave boli daňové úrady. V akom stave bol výber daní vlastne, ako bol podchytený softvérom, programom? Nikto nevedel ani, koľko daní sa vyberá. Všetko, absolútny chaos bol na daňovom úrade. Pamätáte si to, pán kolega? Pamätáte si to. Bolo to za vlády pani Radičovej.

A práve vtedy pod zase mantrou zvyšovania alebo konsolidáciou verejných financií sa upravila dépeháčka z 19 na 20 %. Neviem, ako si ty hlasoval vtedy, ja som hlasoval proti. Neviem, ako hlasoval kolega Radošovský, ak tu bol, ako hlasoval. Ale by ma strašne zaujímalo, páni, a to si vás vážim, že sa k tomuto staviate pozitívne, ako ste hlasovali pri zavádzaní rovnej dane? Lebo si myslím, že ste tu boli, ty si tu nebol, prepáč, ty si tu nebol. Maroš, ty si tu bol. By ma zaujímalo, ako si hlasoval pri zavádzaní rovnej dane, keď sa zvyšovala dépeháčka na potraviny práve na tých 19 %. Toto bol kľúčový, chybný, chorý krok pre ekonomiku a nielen pri, nielen pri tom, že sa zrovnala daň a práve pre najbohatších, aby platili menej, ale keď zoberieme aj daň z príjmu fyzických osôb, keď sa, keď sa zrušil, vlastne zavádzala sa rovná daň, kde bohatí platili menej a tí menej príjmoví platili to isté. A keď sme to odôvodňovali tým, že ľudia si musia zaplatiť rovnako za svoje príjmy a že tí bohatší predsa len zaplatia viacej, lebo majú oveľa väčšie príjmy, tak vlastne to celkom tak nie je pravda.
Takže ja by som bol rád, keby sme nerobili z toho politiku, keby sme si uvedomili, že tento krok je správny, že vláda, aby mohla tento krok prijať, musela vytvoriť obrovské množstvo a urobiť obrovské množstvo práce práve pri výbere daní, pri zlepšení verejných financií a k tomu pomohol vlastne výber daní a zlepšenie ekonomiky a potom je možné prijímať aj takéto vážne rozhodnutie pre základné potraviny. Myslím si, že znížená dépeháčka má byť len na základné potraviny. Ten krok je správny a prosím, nevytĺkajme to, že či o dva mesiace skôr. Možno príde teraz OĽaNO s tým, že o tri mesiace skôr a tak ďalej. Ja si myslím, že je to načasované, krok je dobrý a budem rád, keď to spolu prijmeme.

Ďakujem pekne.

76.

Poďme akože, v čom nie je problém. Nemáme problém v tom, že áno, vzájomne nemáme. A pán kolega, ja som to už aj predtým hovoril. Ja som tu nikdy nestál a nikdy by som tu nestál a nebil sa do pŕs, že rovná daň je všeliekom. Ako to, to by som neurobil, aj keby som mal, neviem, aký pud sebazáchovy v sebe a išlo, by som tu chcel byť za každú cenu, aj za cenu toho, že budeš tu, ale povedz, že rovná daň. Tak viete, čo, či veríte, či nie, nedostali by ste to odo mňa. Čiže v tomto by sme mohli mať jasno, že teda nerozporujeme, že ju treba znížiť.

Mňa už teraz v tejto chvíli zaujíma len tá procesná záležitosť. Viete, minister tu bol na tejto schôdzi a povedal, lebo on doniesol novelu zákona o DPH. A ináč, ja mu do druhého čítania v septembri predložím tento zákon vo forme pozmeňovacieho návrhu. Len na to, aby sme len dokazovali znova tú procesnú neúprimnosť, vašu. Lebo sám minister Kažimír povedal, že zákon o DPH v zásade môžete upravovať v priebehu roka. To neni daň z príjmov, hej, že to má nejaké, že k 1. 1., hej? To proste nemá, nemá na to súvis. To môžete upravovať aj v priebehu roka. Nič nestojí v ceste. Nič nestojí v ceste prijať zmenu, aby znížená daň na DPH bola o dva mesiace skôr. Len je to váš studený cynický kalkul, že keď to dáte dva mesiace pred voľbami, tak ten impakt, ten dopad na voliča bude najväčší. O tom hovorím.

Však prísne vzaté, ten pozmeňovací návrh do druhého čítania ministrovi Kažimírovi dajte aj vy ako poslanci SMER-u. Dobre, tak mne ho nemusíte schváliť. Nie je problém. Dajte si ho vy. Dajte si poslanecký návrh poslancov SMER-u, že DPH na základné potraviny bude s účinnosťou znížená od 1. 11., o dva mesiace skôr. Pomôžte o dva mesiace skôr. Vráťme sa do civilizovaného priestoru Európy o dva mesiace skôr.

78.

Vážený pán Záhumenský, všimli ste vy ako vládny poslanec, že SMER tu vládne z posledných desiatich rokov ôsmy rok? Všimli ste si to? Táto vláda už štvrtý rok tu vládne v tomto volebnom období a s takýmto návrhom neprišla. Teraz na konci volebného obdobia prečo s tým prichádza? Lebo idú voľby. Lebo idú voľby. A vládli ste tu aj od roku 2006 do roku 2010. Po tej zlej Dzurindovej vláde, druhej Dzurindovej vlády, ktorú ste spomínali, ste vládli od roku 2006. Prebrali ste po tej, podľa vás, zlej Dzurindovej vláde našliapnutú ekonomiku, veľmi nízku nezamestnanosť. Prečo ste neznížili dépeháčku na základné potraviny vtedy? Prečo ste to neznížili vtedy, keď bola našliapnutá ekonomika, nízka nezamestnanosť, dobrý výber daní? Ale neznížili ste to. A teraz to idete znižovať na konci volebného obdobia. Vládnete ôsmy rok. Máte tu zodpovednosť ôsmy rok, pán Záhumenský.

A ešte vám chcem povedať. Všimli ste si ako vládny poslanec a chcem sa vás spýtať, ako ste hlasovali minulého roku, keď od 1. januára 2015 tohto roku sa dépeháčka na všetky tovary a služby v tejto republike mala znížiť z 20 % na 19? A čo sa tu udialo? Vaši kolegovia, vaši kolegovia navrhli, aby zostala na 20 %. A vy ste za to, všetci vládni poslanci, zahlasovali. To znamená, od 1. 1. 2015 podľa zákona, podľa zákona mala byť dépeháčka znížená na 19 % na všetky tovary a služby. Vy ste zahlasovali, že zostala na 20 %. Vládnete tu ôsmy rok, máte zodpovednosť a teraz na konci volebného obdobia tesne pred voľbami znížite DPH na základné potraviny. Tu je návrh, podporte... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

80.

Pán kolega Zajac, všímam si návrhy pravicových strán vždy, keď sú v opozícii. Majú neuveriteľne dobré návrhy vždy, ale keď sú v opozícii, ale keď vládnu, tak neurobia s ekonomikou a neurobia pre ľudí nič. Pamätám si aj to, akým spôsobom prebehli všetky tzv. reformy Dzurindovej vlády, aký katastrofálny dopad do dneska majú, či to je školstvo, či to je rozkradnuté zdravotníctvo, sociálny systém a už nehovorím vôbec o energetike. To všetko prebrala vláda Roberta Fica, bolo treba sa s tým nejakým spôsobom vysporiadať. A medzi to, bohužiaľ, prišla kríza, ak si nepamätáte, tak prišla kríza. Potom prišla vláda pani Radičovej, keď ste zvýšili znovu dépeháčku a potom došiel katastrofálny stav na daňovom úrade. Katastrofálny stav vo verejných financiách.

Ak hovoríte, že vtedy bol dobrý výber daní, nie. Vtedy ťahal automobilový priemysel, ale výber daní bol taký istý, ako je dneska. Nie dneska, ale aký bol predtým, než začali sa robiť opatrenia na zlepšenie výberu dépeháčky. Takže výber daní za vašej vlády nikdy nebol dobrý a nikdy ste nepozerali na to, aby tí, ktorí zarábajú obrovské miliardy na Slovensku, platili dane. Takže, takže to, že prichádza sa s tými opatreniami a sociálnymi, je možné tak, ako som to povedal v mojom vystúpení, je to len z toho dôvodu, že došlo ku konsolidácii verejných financií, došlo k zlepšeniu výberu daní a že začínajú sa tvoriť zdroje na to, aby aj ľudia mohli dostať z toho balíku viac.

Váš problém je, že vždy navrhujete pre ľudí lepšie systémy, keď ste v opozícii. Keď ste v koalícii, zásadne na nič neprihliadate. Zásadne. Vtedy máte úplne inú rétoriku a vtedy máte úplne iný postoj ku všetkým otázkam sociálneho života.

Čo sa týka, Lojzo, u teba, vieš, či to je dva mesiace, tri mesiace, päť mesiacov, sa môžeme predbiehať. Keď by bol navrhol SMER, že je to od 1. 11., tak tento istý problém tu je, že navrhneš od 1. júla alebo 1. augusta a tak ďalej. To by sme mohli sa predbiehať. Myslím si, že toto je chladný kalkul, to, čo robíš, že to chceme o dva mesiace skôr, tri mesiace skôr. Ja si myslím... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

82.

Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Vážení kolegovia, kolegyne, kolega už naložil, odchádza jednoducho, mohol by si vypočuť, Marián, aj iné názory, ako len svoje názory, lebo potom platí to ako na vojne, že veliteľ má vždycky pravdu a náhodou, keď nemá pravdu, tak potom platí čl. č. 1, má pravdu. Ty si sa vždycky správal v poľnohospodárstve ako veliteľ, tak teraz vydrž chvíľu a počúvaj aj tých, ktorí sú jednoducho, mali by byť tvojimi partnermi politickými.
To, či s dépeháčkou sa narábalo tak alebo onak, jednoducho ako zabudli sme na, alebo máme krátku pamäť na to, že v akom stave preberala prvá Dzurindova vláda túto ekonomiku? Veď vaša bývalá ministerka za SDĽ pani Schmögnerová v istej chvíli na vláde prehlásila, že hrozí Slovensku krach, pretože je posledných 360 mil. na účte. Ak to nikdy nezaznelo v tejto snemovni, tak to poviem tu teraz na plné ústa. Takže bolo treba robiť vážne veci a vážne kroky s konsolidáciou verejných financií po tej vykradnutej ekonomike, po tej deštrukcii, po tom zemetrasení, ktoré boli: Mečiarove vlády, Mečiarova privatizácia. Tak si na to láskavo spomeňte.

Ja som tiež vtedy bol vo výkone, jednoducho a tiež som nebol nadšený z toho, že akú bude mať, potraviny akú budú mať dane, ale na druhú stranu, iba rovná daň zabezpečila to, že sa konečne začali dane na Slovensku vyberať, platiť. To je to, čo jednoducho otočilo chod ekonomiky a začalo plniť štátnu kasu. To, že menej je viac, sa ukázalo ako dobrá téza a správne riešenie. A to, že to udržujete pri ohni, aj vy uznávate, že to je dobré riešenie, len hľadáte vinníka kdesi inde. Takže prestaňme tárať o týchto veciach a začnime sa venovať, keď sa už konečne skonsolidovali po tých rokoch financie a teraz máme aj dobrý chod a nie je pravda, že to je len vďaka vám, je to vďaka všetkým vládam, ktoré jednoducho sa na tom podieľali, tak v tejto chvíli treba začať ozaj uvažovať o tom, že čo spraviť s daňou a či využiť alebo nevyužiť tie nariadenia, ktoré vlastne umožňujú rozbiť tú jednotnú daň a jednoducho posunúť niektoré špecifické tovary, ktoré využívajú aj ostatné krajiny, do nižších úrovní výberu alebo zaťaženia dane.

Čiže v tejto chvíli je tá, myslím si, že dobrá chvíľa. Samozrejme, že vy ste si to načasovali tak, ako ste si to načasovali a že aj predrečníci mali pravdu, že jednoducho dalo sa to aj skôr. Otázka je rozsah. Váš košík, váš košík zníženia sadzby je veľmi maličký a veľmi plytký. Náš košík jednoducho hovorí o základných potravinách a ja vám poviem, čo znamená tento košík aj v tom, čo by to malo priniesť. To znamená, ten multiplikačný efekt, ktorý, samozrejme, nie mávnutím čarovného prútika príde, ale jednoducho treba poľnohospodárom ukázať, že jednoducho tento systém tu zavedieme a že treba sa naň pripraviť a treba, aby ho akceptovali aj obchodníci. Lebo tá obava aj u mňa je, že obchodníci môžu túto situáciu zneužiť.

Sto miliónov, ktoré predpokladáme, že toto opatrenie bude stáť, ja nepokladám za nejaký vážny škrt do príjmových častí vzhľadom na to, že do dvoch, troch rokov, keby tento systém fungoval, jednoducho prinesie to násobky do štátneho rozpočtu cez výbery ostatných daní, ktoré jednoducho s tým súvisia. Samozrejme, že mala by sa zvýšiť aj zamestnanosť, ktorá jednoducho v tomto sektore sa tragicky znížila, a to nehovorí len o rentabilite, ale o našej neschopnosti vyrábať niektoré druhy základných potravín.

Napriek všetkým tým podporným opatreniam, ktoré fungovali, čo sa týka poľnohospodárstva a ovplyvňovali a mali ovplyvňovať produkciu základných potravín, a to sú všetky tie podporné opatrenia, ako sú národné platby cez tú základnú doplnkovú osobitnú platbu na ovocie, zeleninu, integrovanú produkciu, potom systém ekologického poľnohospodárstva, to všetko, ak to vnímame cez štatistické ukazovatele, ktoré hovoria o tom, aká je výroba, sa iba sčasti naplnili vo svojom účinku. Vo veľkej miere sa, žiaľbohu, účinku minuli, alebo ten účinok bol iba krátkodobý, pretože napríklad pri tých ekologických typoch produkcie to viedlo len a len k sérii podvodov. Ty to tak dobre vieš, pán kolega Záhumenský, ako ja, že jednoducho tento typ produkcie jednoducho nebol dostatočne kontrolovaný a nebol dostatočne ani zvládnutý, čo sa týka väzby na produkciu.

Bol tu aj iný typ podpory a tiež nedosiahol tú patričnú úroveň, a to bola podpora školského ovocia, kde vlastne to bolo takmer na trištvrte kryté zo zdrojov Európskej únie a ostatné vlastne mali zaplatiť súkromné zdroje, to znamená rodičia. Celkom sa tento produkt nádejne rozbehol, ale nikdy nedosiahol tú úroveň, ako by sme boli žiadali, lebo sa dostal iba k trištvrte deťom, 75 % detí tento produkt dokázalo čerpať, a to znamená, že keď to v tom kvantifikačnom vyjadrení poviem, tak asi 900 t ovocia sa dostalo takto do škôl. Samozrejme, že minulo sa to v tom, že malo prísť ovocie a začali potom chodiť šťavy. Môžeme si povedať, že pridaná hodnota. Len je rozdiel produkovať šťavy a rozdiel je produkovať ovocie, ktoré má v sebe aj, samozrejme, ostatné efekty, čo sa týka vlákniny a všetkých ostatných účinných látok. To znamená, že tam sme zase narazili na pohodlnosť a nepochopenie škôl a neochotu distribuovať. A samozrejme, nezvládli sme a nezvládame dlhodobo výchovu spotrebiteľa v tom, aj teda detí, lebo typickým prejavom bolo zahadzovanie ovocia, ohadzovanie sa v školách, pred školami, jednoducho, žiaľ, tu ani rodičia nezvládali celkom a nezvládajú výchovu detí ku konzumácii či zeleniny, či ovocia.

Sami tí, ktorí sme v poľnohospodárstve, vieme, že ako sa vlastne zeleninárstvo a ovocinárstvo, hlavne zeleninárstvo vytratilo z produkcie a ako sa stratilo. A ja vám poviem zopár čísiel, aby sme si uvedomili, že síce, keď sa snažíme konzumovať čerstvé potraviny a chodíme si ich kupovať do obchodných sietí, ale dneska už aj povedzme na tie veľké trhoviská, že neznamená, že kupujeme slovenské výrobky. Poviem vám, že ak si kupujeme a máme spotrebu na obyvateľa 18 kg rajčín, tak iba jedna rajčina je slovenská. Ďalšie tri sú odinakiaľ. Paprika, štyri papriky z desiatich sú slovenské. Pri kapuste každá druhá kapusta je dovozová. To znamená, polovičku kapusty vyprodukujeme, polovičku musíme doviezť. To isté je s cibuľou, tak isto s cesnakom. Z troch hlávkových šalátov iba jeden je slovenský, iba jeden.

Obchodné saldo všetkých druhov zeleniny máme takpovediac úžasné. Jedna ku štyrom až jedna ku piatim v náš neprospech, v náš neprospech. Na importe sa najviac, samozrejme, podieľajú Poliaci - jednou pätinou, Česi jednou sedminou, Španieli jednou desatinou, Nemci jednou desatinou, Maďarsko jednou dvanástinou. Samozrejme, do toho ešte prichádzajú tretie krajiny, ako je Čína. Čiže toto sú vlastne čísla, preto vám ich hovorím, aby sme si uvedomili, že ten multiplikačný efekt, ktorý jednoducho by mohol priniesť v podobe zníženia sadzby a teda aj rozšírenia toho spotrebiteľského koša, tak sme ho my predložili vo svojom návrhu a je špecifikovaný podľa colného sadzobníka, presne, jasne stanovený. A to znamená, že nie na kaviár a podobné super drahé potraviny, ale tak, aby jednoducho ten spotrebiteľský košík tých základných potravín bol patrične vyvážený, patrične vyvážený a zabezpečoval zdravú potravu. Nielen žalúdok plný, ale zdravým spôsobom plný.

Čo sa týka hydiny a teda vôbec produkcie mäsa, máme ešte jeden špecifický problém a síce, okrem toho, že si nedokážeme vyrobiť, tak máme ešte iný problém. A poviem ho v tej ďalšej diskusii pri týchto komoditách. Pri hydine sme do roku 2000 dokázali vykryť produkciu vlastnou produkciou, to znamená spotrebu vlastnou produkciou, pardon. Dnes vykrývame menej ako polovicu spotreby hydinového mäsa slovenskou produkciou. Ale každé kura, ktoré je na Slovensku vykŕmené, je cudzieho pôvodu. To znamená, vyliahlo sa nie na Slovensku, najčastejšie sa vyliahlo v Čechách. A tak isto je to aj s krmivami, ktoré sa jednoducho na výkrm spotrebovávajú. To znamená, hlavne koncentráty prichádzajú zo zahraničia. To znamená, že tu sú vážne efekty, ktoré by toto opatrenie mohlo priniesť. Samozrejme, samo o sebe nie, patričnou výchovou.

Pri bravčovom, ak teda zoberiem spotrebu, že máme v 30 kilogramovej hodnote na kosti, 40 až 45 % produkcie vyprodukujeme doma. Ale, a to je to, čo som avizoval dopredu, keďže tá produkcia je kvalitná, ona sa dostane iba v malej miere z toho spotrebiteľského koša na náš pult, pretože sa vyváža von ako kvalitná produkcia.

A čo sa týka teraz hádzania číslami, tam sto miliónov, tam dvesto miliónov alebo podobne, hodnota importu živočíšnych výrobkov sa pohybuje v sume jedna miliarda. Za 1 mld. donesieme každý rok len v živočíšnych výrobkoch tovar na Slovensko. To sa nikomu nezdá smiešne a nikomu to v bilancii nezdá sa stratové? Pripomeniem len toľko pánovi kolegovi Záhumenskému, že s kolegom Simonom sme v roku 2002 vďaka opatreniam, ktoré sme začali veľmi razantne využívať voči aj spracovateľom, sme dokázali otočiť za jeden rok obchodnú bilanciu z negatívnej na pozitívnu. Samozrejme, že nás nechválili. Samozrejme, že nám nadávali a všetko možné robili, len vtedy sme boli, a to nikto nechce už dneska počuť, a aj dneska niekedy sme odpadkovým košom v potravinách, pretože sa jednoducho k nám vozili potraviny, ktoré, alebo základné suroviny, ktoré jednoducho boli zo štátnych hmotných rezerv jednotlivých krajín a boli na kraji, na limite svojej hygienickej upotrebiteľnosti.

Čo sa týka toho výpadku, tak s tými číslami, ja si myslím, že som dostatočne argumentoval, že jednoducho sto miliónov v danej chvíli neznamená prakticky nič a ten stomiliónový výpadok, vlastne my sme do toho nezahrnuli čokoládu, sladené nápoje, kávu, chlieb a všetky ostatné pekárenské, cukrárenské výrobky a tak isto sme sa nechceli pliesť do rožkovej vojny. Jednoducho rožková vojna to je trošku iná káva. A pokým bude slovenský spotrebiteľ akceptovať dopekané zmrazky, ktoré sa pokladajú za čerstvé, tak asi s tým ťažko niečo urobíme.

Čo sa týka ešte iného efektu zníženej dane, ja to nazvem a dovolím si to nazvať, že to je dovolená štátna pomoc. Dovolená smernicou Rady 2006/112/ES, ktorá toto umožňuje. To znamená, že to je nerokovaná, nešpecifikovaná, ale jasne vyjadrená štátna pomoc, takže snažme sa ju využiť, pretože stav ekonomiky to v tejto chvíli už dovoľuje.

Ďakujem pekne za pozornosť.

84.

Ďakujem pekne. Pán kolega Radošovský viac sa venoval vo svojom vystúpení obchodnej bilancii z ovocia a zeleniny, ako k dépeháčke, čo si myslím, že tiež patrí určite na pôdu parlamentu. Bohužiaľ, ten obrat výroby ničoho autor tohto celého diela bol tvoj minister, ktorý tu dneska nie je, ale on zaviedol podporu výroby ničoho. To znamená, že nasmeroval poľnohospodárov k ľahšej ceste, že je lepšie a efektívnejšie nevyrábať, ako sa trápiť s výrobou. A tam došlo k veľkému úpadku práve zeleninárstva a ovocinárstva, ale aj živočíšnej výroby. To sú všetky tie výroby s pridanou hodnotou a to znamenalo aj prepad obchodnej bilancie na Slovensku a to potom je dôsledok toho, čo si menoval, že koľko hlávkovej kapusty alebo šalátu musíme doviezť. A ak zoberieme práve južné Slovensko, tak tam došlo k najväčšiemu prepadu tejto výroby a práve tam má tvoj bývalý minister najväčšiu voličskú základňu. Takže tí ľudia si musia tiež zvážiť vlastne súvislosti, prečo to je tak, ako to je.

Ak hovoríš o dépeháčke, tak, samozrejme, pri pekárenských výrobkoch buď podporíme len čerstvé potraviny, žiadne mrazené potraviny a práve tie mrazené dopekané potraviny, ako je chlieb, alebo hlavne chlieb by nemal byť ako základná potravina, ktorá by mala byť podporená zníženou sadzbou z DPH.

A jednu krátku vetu k tej konsolidácii. Bohužiaľ, zavedenie rovnej dane bol najväčší problém pre ekonomiku a pre ľudí. Nebolo to riešením toho stavu ekonomiky, kde sa práve nachádzala vtedy ekonomika. Ale dneska sa dohadovať o tom, či to bolo alebo nebolo správne, ja si myslím, že zaviesť, zrušiť progresívne zdaňovanie bohatých ľudí, ktorí mali byť solidárni práve s tými nižšie príjmovými a zaviesť rovnú daň na každú korunu zarobenú rovnako zdanenú je katastrofa pre normálnych pracujúcich ľudí, pre väčšinu pracujúcich ľudí a vlastne bola to... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

86.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán kolega, ja by som chcel oceniť, že ste sa vo svojom vystúpení dotkli aj problémov prvovýroby, pretože naozaj, v tomto je na Slovensku veľký problém. Ja sa nebudem tváriť, že som odborník poľnohospodár, ale rozumiem sa, myslím, celkom dobre ekonomike. A je naozaj pravdou, keď sa bavíme aj o znižovaní DPH, že je problémom Slovenska, ak máme napríklad aj najvyššiu DPH nielen na potraviny ako koncový produkt, ale na kŕmne zmesi, čo predražuje celý reťazec výroby a naši prvovýrobcovia majú kvôli tomu drahšie vstupy, čo zase oslabuje ich možnosti uspieť na konkurenčnom trhu a predávať.

Tak isto ale nie sú to len daňové veci, ktoré trápia našich prvovýrobcov. Môžeme sa pozrieť naspäť, myslím to bol rok 2010, keď všetky krajiny V4 s výnimkou Slovenska v oblasti hydiny pristúpili na výnimku v oblasti schladzovania, kde v podstate všetky okolité krajiny môžu zabitú hydinu schladzovať ľadovou drťou, čo je výrazne energeticky menej náročné a trvá to 20 sekúnd, oproti Slovensku jedinému, ktoré nepristúpilo na túto výnimku a hydina sa u nás musí schladzovať vzduchom, čo trvá 20 minút a zase to predražuje náklady, zase to predražuje vstupy a zase je to jedna z takých chýb, ktoré oslabujú slovenskú prvovýrobu. Tu som si istý, že odborníci, aj pán Záhumenský by so mnou súhlasil, skoro by som sa bol schopný staviť.

Čiže je to taký reťazec možno nie úplne dobrých rozhodnutí za posledné roky, ktoré sa stali a je dobré, že o nich hovoríme, a je dobré, že začíname rozmýšľať nad tým, ako tento stav zmeniť, aj keď možno teraz s krížikom po funuse. A poďme o tom rokovať ďalej a poďme to rozoberať aj ďalej, pretože je dôležité podporiť aj prvovýrobu na Slovensku.

88.

Ďakujem pekne za reakcie, hoci nemôžem súhlasiť hlavne s tou prvou, pretože zase pán kolega zabudol možno z vďačnosti za možnosť privatizovať štátny majetok, jednoducho na svojich kolegov z HZDS, ktorí jednoducho v dezolátnom stave zlikvidovali, v dezolátnom stave zlikvidované poľnohospodárstvo nechali za sebou. Keď poviem, Slovinci desať rokov sa pripravovali na vstup do Európskej únie a štandardne s nami vstúpili a všetky možné spôsoby platieb a podpôr, aké mali štandardné krajiny, staré členské krajiny, jednoducho mali možnosť aplikovať. My sme nemali pripravené nič a zase. Vaším posledným ministrom bol minister Koncoš, ktorý jednoducho, žiaľ, aj potom uznal, že jednoducho stav pripravenosti na vstup do Únie bol absolútne zvládnutý. To znamená, že to riešenie, o ktorom pán kolega toľko a tak často rád hovorí, jednoducho bolo vynúteným riešením. Mali ho možnosť riešiť potom ministri za vlády, prvej vlády Roberta Fica. Žiaľbohu, venovali sa úplne iným veciam a teda zanedbali možnosť aplikovať iné podporné mechanizmy.

A zámerne som hovoril o bilancii jednotlivých produktov, čo sa týka zeleniny a mäsa, aby sme pochopili, aby pochopili slovenskí ekonómovia to, čo nechápu do dneska. A to, čo chápu nemeckí ekonómovia, britskí ekonómovia, francúzski, že poľnohospodárstvo je základ, ktorý dokáže okrem potravín multiplikovať priemysel strojársky, chemický, potravinársky. To sú veľmi vážne veci, ktoré dokáže poľnohospodárstvo okrem, samozrejme, krajinotvorných a ostatných ekologických úžitkov, ktoré dokáže zhodnocovať. Bolo by dobré, keby slovenskí ekonómovia si konečne všimli, že poľnohospodárstvo jednoducho potrebuje vážne injekcie.

90.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, ctení kolegovia, musím povedať, a ctená kolegyňa jedna, v podstate celý deň tu dnes diskutujeme o viacerých zákonoch, ktoré majú jeden taký spoločný menovateľ, že sa snažíme nejakým spôsobom lepiť problémy, ktoré sa u nás nakopili za dvadsať rokov v oblasti daní a odvodov a, bohužiaľ, dvadsať rokov sa o nich diskutuje a, bohužiaľ, je to tak, že v podstate každý, kto je v opozícii, tak prichádza s riešeniami, ale každý, kto je vo vláde, tak tie riešenia potom nepresadí. To sa týka aj zníženej DPH na potraviny. Môj kolega Juraj Miškov pred pár minútami jasne upozornil, že aj strana SMER predkladala návrh zníženia DPH na všetky potraviny približne pred desiatimi rokmi. Potom bola osem rokov vo vláde a zníženú DPH na všetky potraviny nepresadila. A takto by sme mohli pokračovať a je to taký ten klasický boj ľavice a pravice medzi sebou, ako na seba vzájomne nadávajú a kydajú a hovoria, toto je dobré a vy ste to nespravili a oni im hneď odvrknú, že no ale ani vy ste to nespravili, keď ste boli vo vláde. A výsledkom sú tie košíky, ktoré som tu pred sebou mal položené, že aj ten košík ľavice, aj ten košík pravice, aj košík SMER-u, aj košík opozície pre občanov v konečnom dôsledku sú prázdne. Veľa vody sa namúti, veľa rečí sa povie, ale občania z toho veľa nemajú.

Jedným takým obrovským problémom, o ktorom sa odjakživa hovorí, je aj problém vysokého odvodového zaťaženia práce na Slovensku. Ja si pamätám, v roku 1999 som štartoval kampaň Deň daňovej slobody v Slovenskej republike, v ktorej vyhlasujeme výšku celkového daňového a odvodového zaťaženia na Slovensku a prepočítavame ju na jeden rok, takže sa ukazuje, že dokedy vlastne ako keby občania pracujú pre štát a odkedy robia sami pre seba. Už v tom roku 1999 sme vo všetkých analýzach upozorňovali na to, že sadzby povinných odvodov zo mzdy na Slovensku patria medzi top 10 najvyšších spomedzi všetkých krajín OECD. Od roku 1999 sa na Slovensku vystriedali v podstate všetky vlády, ktoré sa vystriedať mohli. Vlády SMER-u, aj koaličné a ľavicové vlády, aj vlády pravice a koaličné pravicové vlády.

A hádajte, čo sa s odvodmi od toho roku 1999 zmenilo? Nič. Ba práve naopak, spýtajte sa ktoréhokoľvek drobného podnikateľa, spýtajte sa ktoréhokoľvek živnostníka, jasne vám povie, že podmienky pre jeho podnikanie sa z roka na rok zhoršujú a že podnikanie pre drobných živnostníkov a drobných podnikateľov je z roka na rok ťažšie, že odvody a hlavne tie minimálne odvody pre živnostníkov stále rastú a že štát im hádže stále viac polien pod nohy. A tu si musíme naliať úplne jasne čistého vína a toto je problém všetkých vlád, ktoré sa tu od roku 1999 vystriedali. Tu už nestačí povedať, že len lebo Fico. Alebo tu už nestačí povedať len, že lebo zlá pravica. Aj my sme boli vo vláde, síce som mal zodpovednosť za iný rezort, ale jasne si to treba priznať, aj my sme boli vo vláde, ktorá s týmto problémom nič neurobila. A odvody neznížila, napriek tomu, že sa k tomu vo svojej ideológii jasne hlásila.

Problémom Slovenska totiž je, že pre mnohé politické strany je ideológia len akýmsi prázdnym nástrojom na to, aby polarizovala voličov pred voľbami a aby ich mobilizovala k tomu, aby išli voliť, ale keď sa tieto strany do vlády dostanú, tak sa správajú v mnohých veciach úplne rovnako. Neurobia to, čo sľubovali, neznížia odvody tak, ako pravica, neznížia DPH tak, ako z opozície sľuboval SMER a správajú sa takmer úplne rovnako. A toto je systém, ktorý treba zmeniť. Ja viem, že je to nepopulárny názor a vidím mnohých z obidvoch strán, ako teraz znechutene krútia hlavami a tvária sa, že nesúhlasia, ale výsledok je ten, ktorý by si občan mal naozaj zapamätať, tie dva prázdne košíky pravice, aj ľavice sú výsledkom toho 20-ročného striedania týchto dvoch politických prúdov, ktoré o ideológii len hovoria, ale v skutočnosti jej sami neveria. Česť výnimkám.

Slovensko teda vyše 20 rokov prechádzalo fázou transformácie a bolo to obdobie, ktoré najmä pre ľudí vôbec nebolo ľahké, najmä z dôvodov svojich dopadov na slabšie príjmové skupiny. Otvorene povedané, za posledné roky, za posledných 10 rokov Slovensko zažilo vlnu zvyšovania daňovo-odvodového zaťaženia. Pravicová vláda sľúbila odvodový bonus, ale zaviedla len tie opatrenia, ktoré ešte sťažili život podnikateľom a občanom a tie dobré, na tie už nevyšiel čas. Ľavicová vláda, tá ani nesľubovala, jednoducho zavádzala daňové licencie a zvyšovala sadzby daní a keď DPH mohla klesnúť, tak zahlasovala proti tomuto poklesu DPH. A táto situácia sa priamo alebo nepriamo dotkla úplne všetkých rodín na Slovensku. Niektorí ju pocítili priamo na svojej výplatnej páske, iní ju pocítili nepriamo pri cenách nákupov na svojej peňaženke.

Existuje jedna veľká pravda. Slováci sú dnes chudobnejší, než by mohli byť. Na Slovensku sa prehlbuje sociálne napätie. Roztvárajú sa nožnice medzi bohatými a chudobnými. A jednoducho je to tak. Roztvárajú sa nožnice medzi Bratislavou a vzdialenejšími regiónmi. Roztvárajú sa nám nožnice takmer vo všetkých oblastiach života. Roztvárajú sa nožnice medzi počtom vysokých škôl a kvalitou vzdelania. Sčasti je pravda, že životná úroveň na Slovensku nemôže byť hneď taká dobrá, ako je napríklad životná úroveň v Nemecku. Nemôžeme mať rovnaké výplaty, je to daň za 40 rokov pred rokom 1989. Ale je zároveň faktom, že podiel miezd na HDP je na Slovensku druhý najnižší v celej eurozóne po Grécku. Keď si zoberiete všetko, čo sa na Slovensku vytvorí, tak ľudom na mzdách ide druhý najnižší podiel zo všetkých krajín v eurozóne. A to je reálny stav a je to reálny stav, o ktorom som ešte nepočul, že by sa v tomto parlamente niekto zmienil a že by o ňom hovoril.

Odvody pritom na Slovensku patria medzi najvyššie. Sadzby odvodov medzi top 10 spomedzi krajín OECD. No a ako sa tu diskutovalo v podstate celý deň, ako jediná z okolitých krajín Európskej únie nemáme na Slovensku nižšiu DPH na potraviny a preto nakupujeme drahšie, ako všetci ostatní. Životná úroveň na Slovensku sa ale dá zvýšiť aj skokom, aj bez zadlžovania. Občania neustále počúvajú, ako sa ekonomike darí, ale čo z toho dostávajú naspäť? Koľko z toho sa k nim vráti, aby mali plnšie peňaženky? Dobre spravovať štát neznamená, že musíme ľudom neustále uťahovať opasky. Naopak, uťahovanie opaskov nemôže byť nekonečný príbeh. A ak je uťahovanie opaskov nekonečným príbehom, niekde sa stala chyba.

My ako predkladatelia tohto návrhu zákona veríme, že po siedmich rokoch krízy si ľudia zaslúžia vydýchnuť. Vidíme, že existuje obrovský priestor na to, aby sa ušetrilo na štáte a aby sa tieto ušetrené peniaze vrátili ľudom. Stačilo by, aby tí, ktorí vládnu, si zamietli pred vlastným prahom a prestali namiesto toho vymetať peňaženky daňových poplatníkov.

Preto predkladáme návrh na zníženie povinných sociálnych odvodov o dva percentuálne body, ktorý by priemernej slovenskej domácnosti mohol priniesť niekoľko stoviek eur ročne na výplatnej páske. Ja viem, že ľudia sú alergickí na Slovensku na to, keď im niekto sľúbi vyššie mzdy, pretože v drvivej väčšine prípadov politici nemajú takmer žiaden vplyv na to, aká je výška mzdy v tom-ktorom konkrétnom podniku. Ale jedna z málo oblastí, kde politici majú vplyv na to, koľko človek dostane do svojej peňaženky, koľko dostane mesačne na výplatu, je práve úprava sadzieb povinných odvodov. A dnes na Slovensku existuje priestor na úpravu týchto sadzieb.

Celkové zníženie odvodov u zamestnancov navrhujeme o dva percentuálne body. Navrhujeme zníženie uskutočniť takým mechanizmom, aby sme vyrovnali hospodárenie fondov v sociálnom poistení a zároveň presadzujeme také úspory vo výdavkoch štátneho rozpočtu, ktoré umožnia vykryť tento znížený príjem Sociálnej poisťovne. Zamestnanci na Slovensku v súčasnosti odvádzajú spolu 9,4 % zdrojov zo svojej hrubej mzdy do štyroch poistných fondov Sociálnej poisťovne. Do nemocenského, invalidného, do fondu poistenia v nezamestnanosti a do starobného fondu. Všetky tieto fondy, okrem toho posledného starobného sú dlhodobo v prebytku. Vyberajú viac, než sa z nich vydáva. Zreálnenie týchto sadzieb tak, aby prebytkové fondy hospodárili vyrovnane, teda umožní zníženie sociálnych odvodov zamestnancov z 9,4 na 7,4 % hrubej mzdy a teda rast ich čistých príjmov. Opatrenie navrhujeme realizovať tak, aby celý benefit nižšieho odvodového zaťaženia niesol zamestnanec. Pre každú typickú rodinu s dvoma deťmi na Slovensku by toto zníženie znamenalo zvýšenie čistého príjmu ročne o 199 eur. Priemerná rodina by týmto návrhom získala 200 eur ročne.

Návrh predkladáme ako rozpočtovo neutrálny. Práve z toho dôvodu, že zároveň s návrhom zníženia odvodov aby sme nepredkladali, ako niektorí kolegovia, návrhy, ktoré zvyšujú štátny dlh, ktorý je už dosť vysoký na Slovensku, navrhujeme zároveň úspory na výdavkovej strane verejných financií. Tieto úspory máme spolu navrhnuté v celkovej výške viac ako 1,2 mil. eur, niekoľkonásobok, aký je potrebný. O týchto úsporách, keďže nechcem príliš naťahovať čas v tejto rozprave, hovoril už pri predchádzajúcom návrhu nášho balíčka v znížení DPH na potraviny pán kolega poslanec Jozef Kollár.

Z informácií Sociálnej poisťovne, resp. z dát Štatistického úradu, lebo sme si dali tú prácu, sme vypočítali očakávaný výpadok verejných príjmov v dôsledku zreálnenia sadzieb sociálneho poistenia na 247 mil. eur ročne. Čiže zhruba 5-násobne menej, než sú navrhnuté úspory, ktoré v našom návrhu prinášame. Pri výpočte vplyvu zreálnenia sadzieb sociálneho poistenia sme vychádzali zo vstupného údaja o hrubom pracovnom príjme rodiny. Z tohto príjmu sa dnes platia paušálne sociálne odvody vo výške 9,4 % do Sociálnej poisťovne až po hranicu maximálnych vymeriavacích základov, ktoré sú stanovené na úrovni 5-násobku priemernej mzdy. Po zreálnení týchto sadzieb by tento odvod klesol o dva percentuálne body. Úľava na odvodoch tak zohľadňuje pokles tejto sadzby, rovnako ako nárast zaplatenej dane z príjmu fyzických osôb vyplývajúcej z navýšenia daňového základu.

Vážené pani kolegyne, vážení páni kolegovia, veľmi často sme v tejto miestnosti, v tomto parlamente svedkami toho, ako prebiehajú také rôzne vzrušené súboje medzi pravicou a ľavicou, z ktorých sa ale v konečnom dôsledku občania nenajedia a osobne si myslím, keďže viem aj z vlastnej skúsenosti pôsobenia v jednej vláde, že veľmi často tá ideológia je len vymyslenou zásterkou na to, ako polarizovať voličov, aleže v skutočnosti tí, ktorí sa tou ideológiu najviac oháňajú, sa ňou vôbec neriadia, keď sa dostanú k moci a keď majú moc presadzovať konkrétne opatrenia, že je na čase snažiť sa ideológiu čo najviac zahodiť a snažiť sa viesť len ideológiou správnych riešení. Väčšina tých vecí, ktoré našich ľudí na Slovensku trápia, nie sú ľavicové, ani pravicové. Napríklad taký chodník pred domom nie je ľavicový ani pravicový, on je v zime buď odhrnutý alebo neodhrnutý. A my by sme mali hľadať správne riešenia, ktoré povedú k tomu, aby sa zlepšoval život obyvateľov na Slovensku.

Preto si vás dovoľujem požiadať o podporu tohto návrhu v zmysle tej novej ideológie, že prestaňme politikárčiť a hľadajme veci, ktoré nás spájajú na riešenie problémov občanov, namiesto politikárčenia, ktoré nás navzájom rozdeľuje.

Ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť.

92.

Vážený pán podpredseda, vážená Národná rada, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre sociálne veci za spravodajcu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 1609. V menovanom súvise si dovoľujem predložiť informáciu k tomuto návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku, aj legislatívnych pravidiel tvorby zákonov.

Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokoval: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 10. septembra a gestorský výbor do 11. septembra 2015 od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.

Pán podpredseda, skončil som, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.