53.schôdza

Ďakujem, pán podpredseda, za uvedenie návrhu štátneho záverečného účtu.
A teraz prosím predsedu Najvyššieho kontrolného úradu pána Karola Mitríka, aby uviedol v zmysle príslušných predpisov stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu k návrhu záverečného účtu.

37.
Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážený pán podpredseda vlády, minister financií, Najvyšší kontrolný úrad v zmysle § 5 ods. 1 zákona Národnej rady č. 39/1993 o Najvyššom kontrolnom úrade v znení neskorších predpisov vypracoval stanovisko k návrhu štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky na rok 2014.
Na základe výsledkov kontroly správnosti zostavenia záverečných účtov vybraných rozpočtových kapitol a štátnych účelových fondov, kontroly správnosti zostavenia návrhu štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2014, ako aj analýzy vyžiadaných informácií Najvyšší kontrolný úrad konštatuje, že návrh štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2014 obsahuje všetky náležitosti v zmysle zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy. Návrhy záverečných účtov kapitol štátneho rozpočtu na rok 2014 boli vypracované v súlade s príslušnou smernicou Ministerstva financií Slovenskej republiky na ich vypracovanie. Záväzné ukazovatele štátneho rozpočtu na rok 2014 boli dodržané. Rozpočtové opatrenia vykonané v roku 2014 boli v súlade so zákonom o rozpočtových pravidlách verejnej správy.
V hospodárení štátneho rozpočtu vykázanom na hotovostnom princípe sa za rok 2014 dosiahli príjmy vo výške 12 497 mil. eur, výdavky vo výške 15 420 mil. eur, schodok vo výške 2 923 mil. eur. V plnení príjmov štátneho rozpočtu za rok 2014 sa premietlo nielen zlepšenie ekonomického prostredia a vyrovnávania daňových povinností, ale aj zvýšenie efektivity výberu daní vplyvom účinného boja proti daňovým podvodom, a to najmä pri dani z pridanej hodnoty a spotrebných daní. V plnení výdavkov štátneho rozpočtu za rok 2014 sa prejavilo nižšie čerpanie kapitálových výdavkov v dôsledku nedostatočného čerpania finančných prostriedkov Európskej únie, ktoré podľa kontrolných zistení Najvyššieho kontrolného úradu k 15. máju 2015 dosiahli úroveň 67,3, najnovší údaj k 26. 6. 2015 je to 70,3%.
Najvyšší kontrolný úrad v tejto súvislosti na základe výsledkov svojej kontrolnej činnosti dospel k záveru, že jednou z príčin tohto nežiaduceho stavu v čerpaní finančných prostriedkov Európskej únie je nielen oneskorenie vyhlasovania výziev, ale napríklad aj príliš komplikovaný systém riadenia ich čerpania. Problémov je, samozrejme, viac a viaceré sú priamo ovplyvniteľné činnosťou alebo nie sú priamo ovplyvnené činnosťou vlády Slovenskej republiky. Je totiž na zamyslenie, prečo v treťom programovom období po uplynutí 18 mesiacov nebola vyhlásená ešte žiadna výzva. Nebudú sa chyby a problémy druhého programového obdobia opakovať aj v tomto období? V týchto rokoch? Nižšie čerpanie prostriedkov Európskej únie v roku 2014 je aj jeden z dôvodov, prečo skutočný schodok štátneho rozpočtu za rok 2014 vo výške 2 923 mil. eur bol v porovnaní so sumou rozpočtovanou v zákone o štátnom rozpočte na rok 2014 nižší o 360 mil. eur. Lepšie hospodárenie štátneho rozpočtu sa pozitívne premietlo v plnení schodku hospodárenia subjektov verejnej správy za rok 2014, ktorý na konsolidovanej báze v metodike ESA 2010 dosiahol úroveň 2 150 mil. eur, čo predstavovalo podiel na hrubom domácom produkte vo výške 2,87%. Pozitívne sa v roku 2014 vyvíjal aj konsolidovaný dlh verejnej správy, ktorý k 31. 12. 2014 dosiahol hodnotu 40 297 mil. eur, čo predstavovalo zníženie jeho podielu na hrubom domácom produkte medziročne o jeden percentuálny bod na úroveň 53,6%.
Najvyšší kontrolný úrad v súvislosti s vypracovaním tohto stanoviska vykonal kontrolu vo vybraných kapitolách štátneho rozpočtu a v štátnych účelových fondoch. Výsledky týchto kontrol potvrdili, že účtovné a finančné výkazy týchto subjektov verejnej správy k 31. 12. 2014 neobsahovali významné nesprávnosti a poskytovali verný a pravdivý obraz o ich finančnej situácii a o skutočnostiach, ktoré sú predmetom ich účtovníctva. Napriek tomu však boli kontrolou Najvyšším kontrolným úradom zistené viaceré porušenia všeobecne záväzných právnych predpisov. Tieto však neboli dôvodom na oznámenie porušenia finančnej disciplíny príslušným orgánom štátnej správy alebo neboli odstúpené orgánom činným v trestnom konaní. Najčastejšie boli zisťované nedostatky v oblasti účtovníctva preddavkov, inventarizácie majetku a záväzkov, zaraďovania majetku a podobne v súvislosti s dodržaním zákona o účtovníctve. V rámci kontroly dodržania zákona o verejnom obstarávaní išlo predovšetkým o rozdiely medzi zmluvnými cenami a výsledkami elektronickej aukcie alebo rozdiely medzi podmienkami dohodnutými v zmluvách o dielo a samotnými podmienkami kontrolovanej verejnej súťaže. Veľa nedostatkov súviselo s dodržaním zákona o správe majetku štátu, a to najmä v oblasti nakladania s pohľadávkami štátu po lehote splatnosti alebo nakladania s prebytočným majetkom.
To isté však neplatí v prípade kontroly vybraných obcí, miest a vyšších územných celkov, u ktorých boli zistené závažnejšie nedostatky. Podľa záverov viacerých kontrol NKÚ tieto nedostatky vyplývajú predovšetkým z nesprávnej aplikácie viacerých všeobecne záväzných právnych predpisov. Išlo predovšetkým o neplnenie podmienok pre prijatie návratných zdrojov financovania v zmysle zákona o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy, a to buď z dôvodu, že celková suma dlhu obce prekročila 60% skutočných bežných príjmov predchádzajúceho účtovného roka, alebo z dôvodu, že suma ročných splátok návratných zdrojov financovania vrátane úhrady výnosov prekročili 25% bežných príjmov predchádzajúceho rozpočtového roka. V tejto súvislosti boli zistené viaceré nesprávne a neúplné údaje o skutočnom stave návratných zdrojov financovania vo vybraných finančných výkazoch, ktoré mali za následok nielen skresľovanie údajov o skutočnom stave dlhu, ale aj o plnení podmienok pre prijatie návratných zdrojov financovania.
Medzi ďalšie závažnejšie nedostatky zistené kontrolou Najvyšším kontrolným úradom patrí nedodržiavanie účtovných postupov, porušovanie rozpočtovej a finančnej disciplíny, a to predovšetkým v súvislosti so zostavovaním, schvaľovaním, zverejňovaním rozpočtov a vykonávaním ich zmien, neprerokovávaním záverečných účtov v obecnom zastupiteľstve, poskytovaním rozpočtových nerozpočtovaných dotácií, nevymedzením zvereného majetku v zriaďovacích listinách rozpočtových a príspevkových organizácií obcí a podobne. Pozitívom kontroly Najvyššieho kontrolného úradu v územnej samospráve je skutočnosť, že ani jeden zo samosprávnych krajov pri dosiahnutom dlhu neprekročil zákonom o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy stanovenú hranicu 60% skutočných bežných príjmov predchádzajúceho roka, nakoľko ich výška dlhov k 31. 12. 2014 sa pohybovala v rozpätí od 20 do 46% skutočných bežných príjmov predchádzajúceho roka, čo vo finančnom vyjadrení predstavovalo rozpätie od 29 694-tisíc eur do 67 259-tisíc eur. Najvyšší kontrolný úrad na základe kontrolou zistených nedostatkov v územnej samospráve v súlade s § 13 ods. 2 zákona o NKÚ navrhol kontrolovaným subjektom odporúčania, ktoré by mali eliminovať nepriaznivý stav a jeho vplyv na vynakladanie verejných zdrojov a prostriedkov Európskej únie.
Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážený pán podpredseda vlády, minister financií, Najvyšší kontrolný úrad v kontexte výsledkov svojej kontrolnej činnosti nemá zásadné pripomienky k návrhu štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2014, a preto odporúča Národnej rade Slovenskej republiky jeho schválenie.
Ďakujem pekne.

Ďakujem vám, vážený pán predseda Najvyššieho kontrolného úradu, za stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu k návrhu záverečného účtu. A teraz poprosím predsedu výboru pre financie, rozpočet a menu pána poslanca Daniela Duchoňa, aby podal správu o výsledkoch prerokovania tohto návrhu vo výboroch.
Nech sa páči, máte slovo, pán predseda.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister financií, vážené poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som ako spravodajca predniesol spoločnú správu výborov Národnej rady o výsledku prerokovania návrhu štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2014.
Návrh štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2014 a jeho kapitoly pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 1562 z 13. mája 2015 výboru pre financie a rozpočet a výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Gestorskému výboru výbory predložili výsledky o prerokovaní vyššie uvedeného návrhu. Výbor pre financie a rozpočet vypracoval na základe spoločnú správu výborov Národnej rady.
Výsledky rokovania výborov k návrhu štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2014. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 1562 z 13. mája 2015 uvedený návrh prerokoval Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet uznesením č. 436 zo dňa 9. júna 2015, ktorý odporučil Národnej rade Slovenskej republiky:
1. schváliť návrh štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2014, podľa ktorého
a) podiel schodku verejnej správy Slovenskej republiky na hrubom domácom produkte v jednotnej metodike platnej pre Európsku úniu podľa údajov zverejnených Eurostatom dňa 21. 4. 2015 dosiahol 2,87 %;
b) konsolidovaný dlh verejnej správy podľa údajov v jednotnej metodike platnej pre Európsku úniu ESA 2010 podľa údajov zverejnených Eurostatom dňa 21. 4. 2015 dosiahol k 31. decembru 2014 sumu 40 297 mil. eur, čo predstavuje 53,58 % hrubého domáceho produktu;
c) príjmy štátneho rozpočtu Slovenskej republiky na hotovostnej báze dosiahli 12 497 mil. eur, výdavky 15 420 mil. eur a schodok 2 923 mil. eur.
2. vziať na vedomie, že schodok štátneho rozpočtu vykázaný v štátnom záverečnom účte Slovenskej republiky za rok 2014 vo výške 2 923 mil. eur bol k 31. decembru 2014 krytý finančnými prostriedkami získanými z predaja štátnych dlhopisov.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj o návrhu štátneho záverečného účtu za rok 2014 nerokoval, nakoľko podľa § 52 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov nebol uznášaniaschopný.
K návrhom kapitol štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2014 v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady návrhy záverečných účtov kapitol prerokovali výbory bez pripomienok s výnimkou dvoch výborov, a to Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj, ktoré o návrhoch jednotlivých kapitol nerokovali, nakoľko podľa § 52 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov neboli uznášaniaschopné.
Gestorský výbor uznesením č. 443 zo dňa 16. júna 2015
1. schválil spoločnú správu výborov Národnej rady,
2. navrhol Národnej rade vysloviť súhlas, aby predseda Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky Karol Mitrík uviedol stanovisko NKÚ SR k návrhu štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2014,
3. určil ma za spoločného spravodajcu výborov a splnomocnil ma, aby som predniesol spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady a navrhol Národnej rade postup pri hlasovaní.
Návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky je prílohou tejto spoločnej správy.
Pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predseda, nech sa páči, zaujať miesto pre spravodajcov. Otváram všeobecnú rozpravu, kolegyne, kolegovia. Do rozpravy sa písomne prihlásil ako poverený člen poslaneckého klubu KDH pán poslanec Pavol Zajac a riadne písomne do rozpravy sa prihlásil pán poslanec Jozef Kollár.
Takže nech sa páči, slovo má pán poslanec Zajac.

41.
Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán minister, pán spravodajca, dámy a páni, som celkom rád, že teraz iní vládni poslanci niečo vybavujú u pána ministra, lebo pred chvíľou, keď ako doňho pomerne dosť intenzívne hučal pán vládny poslanec Blaha, tak som mal strach, že doňho bude hučať nejakú marxistickú ekonomickú teóriu juhoamerického typu, a to by som sa teda veľmi obával. Ale teraz vážne.
Dámy a páni, aj keď som poslancom ešte len tri roky, pravdupovediac, vždycky ma trochu prekvapí, že keď je návrh štátneho rozpočtu vždycky na jeseň, tak je okolo toho veľký záujem, veľký záujem poslancov, hlavne opozičných, samozrejme, médií, veľa sa to rozoberá tento návrh, a pritom je to vždycky plán, dalo by sa povedať zbožné prianie vlády, ktoré síce vychádza z určitých výpočtov, ale ako to dopadne, to je vtedy ešte len taká chiméra.
A, naopak, keď je štátny záverečný účet, ako dneska máme ho predložený, tak ten štátny záverečný účet nevzbudí nejakú veľkú pozornosť verejností ani médií, odborníkov, pravdupovediac, ani poslancov Národnej rady.
Pritom ešte raz zopakujem, návrh štátneho rozpočtu je nejaký plán, to, čo by vláda chcela, minister financií čo by chcel, ako si to predstavuje. Štátny záverečný účet sú tvrdé čísla, tvrdé dáta. Pamätám si svojho času ešte za blahej pamäti za vlády Vladimíra Mečiara, keď minister financií pán Kozlík si dovolil povedať, že čísla sa nedajú oklamať, hlavne keď je nejaký záverečný účet, to je ako v reštaurácii. Príde čašníčka, spočíta to, darmo budete hovoriť, že sa vám to nepáči, proste toto je účet záverečný a takto vyzerá aj štátny záverečný účet. Nechcem ho zhadzovať, samozrejme, tieto dáta, ktoré sme dostali, ale je to tak.
Pán minister tu vo svojom úvodnom slove povedal základné údaje. Základným údajom je toho, ako táto republika, my všetci ako sme hospodárili. Na prvom mieste, samozrejme, vláda, ktorá to má v rukách, má jasnú väčšinu v pléne Národnej rady, tak ten výsledok je taký, že sme urobili schodok 2 156 mil. Niekto to môže nazvať stratu, ak by to hovorilo o nejakej firme, a urobili sme tento schodok už 21 rokov po sebe, od kedy je, odkedy vznikla Slovenská republika, za všetkých vlád Slovenská republika robí každý rok schodok, to znamená stratu. Skúste si to predstaviť u vás v rodine, že by ste 21 rokov robili len stratu, alebo pán Bublavý napríklad na obci, ak by mal 21 rokov po sebe robiť deficit, stratu, schodok, no neviem, ako, ako by tá obec fungovala a ako by taká rodina dokázala vyžiť. Ale to urobili všetky vlády, samozrejme, aby som bol korektný, a zvýrazňujem to preto, lebo žijeme v mesiacoch, v týždňoch, keď skoro každý týždeň pán premiér alebo pán minister ohlásia, že sa nám podarí toho roku, teda daňová prognóza hovorí o tom, že vyberieme viacej daní, ale aj minulého roku už boli takéto optimistické vyjadrenia. Vyberieme viacej daní, preto môžeme to vrátiť ľudom v rôznych podobách. Najlepšie vláde sa to páči baliť do takýchto balíčkov, lebo to sa marketingovo dobre predáva, blížia sa voľby, samozrejme, no tak to zabalíme do balíčkov a hurá ľudom to môžeme vrátiť. Preto zvýrazňujem ten schodok. My sme urobili stratu. My aj keď je o niečo lepší výber daní, vždycky robíme túto stratu.
Ďalej tu bolo spomínané rast HDP. Teda ešte aby som sa vyjadril ku schodku. Ten schodok je vyšší o 0,23 %, ako bol plánovaný, a je vyšší o 0,24 % ako v roku 2013. To znamená, ten schodok je vyšší ako predchádzajúci rok a je vyšší, ako bol naplánovaný. Rast HDP, rast ekonomiky HDP 2,4 %. Pánboh zaplať zaňho. Aj napriek tomu, čo robí vláda alebo skôr nerobí. Z môjho pohľadu vláda nič neurobila za tri roky pre zlepšenie podnikateľského prostredia. Aj vďaka tomu ekonomika narástla 2,4 % a je to aj vysvetlené, rast domáceho dopytu, rast ekonomiky v eurozóne, ktorý sú naši, ako keďže sme importná krajina, čo sa týka hospodárstva, tak tam sa ekonomika hýbala, domáci dopyt sa zvýšil a toto pomohlo na rast našej ekonomike. Ale vláda tomu nenapomohla nijako. Ja som nezaznamenal žiadne opatrenia systémové vlády v tom, aby tu podnikateľské prostredie bolo lepšie. Áno, vláda občas napomáha určitým mecenášom, oligarchom, aby sa im darilo viacej, niekoľkokrát sme to už spomínali. Typickým príkladom je Váhostav, súkromná firma, ktorú vlastní pán Široký, tak tá nevyplatí svojich subdodávateľov a vláda vyplatí za túto firmu dlhy. Nižšia miera nezamestnanosti, 11,6 %. Myslím si, že aj toto, tento rast ekonomiky napomohol tomu, že sa znižovala nezamestnanosť. A toto všetko súvisí aj s výberom daní, ktorého by som sa chcel dotknúť. Dovolím si to porovnávať, všetky tieto výbery, daní s rokom 2013, so skutočnosťou z roku 2013, aby som nehovoril o tom, čo si vláda naplánovala, ale toto, čo sa reálne v roku 2013 vybralo a čo sa vybralo v roku 2014. Tak je tu nárast pri DPH 180 mil., spotrebné dane 33, príjmy fyzických osôb plus 24, príjmy právnických osôb, pán minister, to ma prekvapilo, veľmi ma to neprekvapilo, ale príjmy fyzických osôb, teda dane z príjmov právnických osôb pokles o 86 mil. oproti roku 2013.
Pán minister, chcem sa spýtať, tak rast ekonomiky, domáci dopyt vyšší a dane z príjmov právnických osôb nižší o 86 mil. oproti 2013. Niečo tu, niečo tu nehrá. Mimochodom, ako ja budem vždycky ako pána ministra financií aj vládu chváliť za prísnejší, lepší výber DPH, napríklad kontrolu vratiek, karuselové podvody, proti ktorým aj táto vláda má určité úspechy. Predpokladám, že to sa podpísalo pod lepší výber DPH, ale ja si myslím, že aj ten vyšší domáci dopyt, tá domáca teda spotreba napomohla lepšiemu výberu DPH a to sa podpísalo podľa mňa spolu s nižšou nezamestnanosťou pod príjmy fyzických osôb. To znamená, dane z príjmov fyzických osôb a DPH súvisia so zvýšeným domácim dopytom a s nižšou nezamestnanosťou. Áno, čím viacej ľudí bude pracovať, tým viacej štát, finančná správa vyberie na daniach z príjmov fyzických osôb. A súvisí to, samozrejme, aj so spotrebnými daňami, pretože domáca spotreba, to, čo si ľudia kúpia, tým pádom platia aj spotrebné dane. Keď hovoríme o náraste príjmov DPH, o lepšom výbere DPH, rád by som sa pozastavil pri efektívnosti výberu DPH. Podľa mojich informácií ešte vždycky výber z dane z pridanej hodnoty nie je na úrovni ani roku 2006, ani na úrovni roku 2006. Toľko k daniam.
Krátko by som sa dotkol výdavkov rozpočtových organizácií a z môjho pohľadu to veľmi úzko súvisí s reformou ESO. Pán minister, vláda tu hovorí tri roky, najčastejšie síce pán minister vnútra pán Kaliňák o zásadnej reforme ESO, o efektívnej verejnej správe, ktorá nám pomôže znížiť výdavky. Ja som našiel údaje zase oproti roku 2013, mzdy a platy zamestnancov rozpočtových organizácií oproti roku 2013 vyššie v roku 2014 o 78 mil. Tovary a služby rozpočtových organizácií vyššie o 161 mil. Zamestnanci rozpočtových organizácií - nárast v roku 2014 plus 1 971 zamestnancov. Dámy a páni, o akom ESE tu hovoríme? Vyššie výdavky na mzdy, 78, vyššie výdavky na tovary a služby, 161 a vyšší počet zamestnancov v rozpočtových organizáciách verejnej správy o 1 971. Aká reforma ESO? Keď tu máme nárast výdavkov aj zamestnancov, čo je logicky viacej zamestnancov, viacej výdavkov. Reforma ESO neexistuje a je jako Yeti, o ktorej sa strašne veľa hovorí, ale nikto ju nevidel. Aspoň v týchto tvrdých číslach, ktoré máme pred sebou, to tak nie je. Lebo v opačnom prípade by výdavky na mzdy, na tovary, služby, ale aj na počet zamestnancov musel klesať, a nie stúpať.
Tretia oblasť, ktorej sa chcem dotknúť, sú eurofondy. Ak by som veľmi mal byť stručný, tak poviem, že čerpanie eurofondov v roku 2014 je jedna veľká katastrofa. Jedna veľká katastrofa. Vláda naplánovala čerpanie eurofondov na úrovni 3 173 mil. Skutočnosť 1 265 mil., čo je 39 % plnenie z toho, čo bolo naplánované. Aj keď viem, že všetky eurofondy nemá v rukách vláda, ale ona nastavuje systém, ona robí si plánovanie. Pri rozpočte na konci roka 2013 vláda naplánovala tie 3 173 mil., plnenie 1 265 mil., 39 % plnenie. A, dámy a páni, ak si očistíme eurofondy od pôdohospodárskych fondov, ktoré predsa len fungujú trochu inak ako, ako zvyšok eurofondov, a zoberieme si len druhé programové obdobie, to je to, čo vlastne v roku 2014 malo aj skončiť, ale je ešte predĺžené do konca roka 2015, tak tam bol plán 1 359 mil., plnenie 447 mil., 32 %, 32 % plnenie. Tam máme napríklad aj, aj infraštruktúru, Operačný program Doprava. Ja som to tu veľakrát hovoril, ale ja to tu musím zopakovať. Ak by diaľnica D1 bola realizovaná z PPP projektov, ktoré podpísala ešte prvá vláda Roberta Fica v roku 2010, čo by sme čerpali, aké by bolo čerpanie v tom druhom programovo období? Ja nechcem ísť do podrobností, ale vedel by som to vyčísliť, koľko z tých 447 mil. tvorí výdavky, ktoré súvisia s výstavbou D1 cez eurofondy, tak ako to spustila vláda Ivety Radičovej. Ak by toto tam nebolo, ak by sa to čerpalo, teda stavalo cez PPP projekty, tak to čerpanie by bolo úbohé. Aj tak je úbohé, 32 % oproti tomu, čo si vláda naplánovala.
Dámy a páni, tretie programové obdobie, to, ktoré vlastne minulého roku začalo, vláda naplánovala 270 mil. Vie niekto z prítomných poslancov, aká bola čerpanosť v roku 2014? Nula, nula, to sú tie tvrdé čísla. Aj pán minister, aj vláda, aj my všetci by sme si asi priali, aby sme už v tom prvom roku mali aspoň nejakú čerpanosť, ale tam je nula. Takto začíname programové obdobie. To znamená, druhé programové obdobie bez poľnohospodárskych fondov, ktoré to zachraňujú, celkovo to zachraňujú, lebo tam oproti plánu 667 mil. je skutočnosť 505 mil. Takže celkové plnenie 39 %, tretie obdobie nula, druhé obdobie bez poľnohospodárskych fondov 32 %. Preto som si dovolil hneď na úvod povedať, že eurofondy a ich čerpanosť je jedna veľká katastrofa aj podľa týchto tvrdých čísel. Vieme o tých problémoch, ktoré sú ohľadom eurofondov, že sú operačné programy, ktoré sú zastavené, sú tu korekcie, ktoré, ktoré nám Brusel udelil, Slovensku, ale aj preto bola aktivita opozičných poslancov aj na finančnom výbore, aj v pléne Národnej rady, kde sme sa snažili, aby v tomto poslednom v roku 2015 sa urobili určité opatrenia, aby táto katastrofa z roku 2014 sa nepreniesla aj do roku 2015. Sme neustále ubezpečovaní, napr. ministrom Vážnym, ktorý má na starosti tieto eurofondy, že v roku 2015 to celé zachránime. Obávam sa veľmi vážne, že po tomto výsledku z roku 2014 sa to nedá zachrániť v roku 2015, a to, čo nevyčerpáme v roku 2015, časť, len veľmi malú časť z toho sa podarí vláde popresúvať do ďalšieho, teda fázovať do ďalšieho programového obdobia, ale Slovensko pri eurofondoch podľa môjho názoru príde od 1,5 do 2 mld. eur. Samozrejme, s eurofondmi veľmi úzko súvisí spolufinancovanie. Ako každý rok musím konštatovať, jedna z najväčších úspor, ktorá sa vláde, a ministrovi financií to príde pomerne vhod, v rozpočte je tá, že oproti, oproti tomu, čo sme si naplánovali na spoluúčasť, reálne to, čo sa použilo na spoluúčasť, je nižšie, a teda úspora štátneho rozpočtu vo výške 252 mil. eur. To znamená, nerealizovali sme eurofondy, ako sme si naplánovali, a preto je tam úspora 252 mil. Škoda, ak by sme boli čerpali eurofondy, myslím si, že aj minister financií by veľmi rád oželel túto akože úsporu, ktorá je potrebná na spoluúčasť.
Dámy a páni, mohol by som ešte hovoriť o ďalších z pohľadu objemu financií. Pardon, ešte som chcel povedať pre informáciu možno niektorých poslancov Národnej rady, ale aj hlavne pre občanov, keď som hovoril toľko o eurofondoch, alebo chcel by som zvýrazniť toto, čo hovoril aj pán minister, naše výdavky, naše výdavky, naše príspevky do Európskej únie tvorili minulého roku 683 mil. eur po určitých úpravách. To dávam do pozornosti len preto, lebo občas, keď sa spomínajú eurofondy a čerpanosť eurofondov, tak sa to niektorým zdá, že veď fajn, dostaneme príspevky z Bruselu, eurofondy a tie môžeme míňať. Už som sa stretol s názorom, že to môžeme aj neefektívne míňať, veď to dostávame z Bruselu. Dámy a páni, nezabúdajme, že my do Európskej únie aj prispievame. To znamená, za minulý rok, aby som bol korektný, čerpali sme 1 265 mil., náš príspevok do Európskej únie 683 mil. Takže dalo by sa rozprávať o ďalších číslach, ale týmto trom oblastiam som sa chcel najviac venovať z tých drobných čísiel.
Určite ste si viacerí všimli ako každý rok za vlády Roberta Fica nárast rezervy predsedu vlády, predseda vlády mal naplánované 1,495 mil., skutočnosť bola 2, 409 mil. Nárast o 61 %. Koho z vás by zaujímalo, môže sa pozrieť na to, ako táto rezerva bola rozdelená, ale oproti tomu, čo som predtým rozprával, toto sú z pohľadu verejných financií predsa len menší objem, preto sa tomu nechcem nejako podrobnejšie venovať.
Ďakujem za pozornosť.

S faktickou poznámkou pán poslanec Duchoň. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Slovo má pán spravodajca.

Ďakujem pekne. Pán kolega, ten prejav si celý poňal a uchopil hodne politicky a by som povedal až neúprimne demagogicky, pretože si povedal napríklad vetu, že vláda nenapomáha tomu, aby sa zlepšilo podnikateľské prostredie, čo určite nie je pravda, pretože ak vláda začala masívne bojovať proti daňovým únikom, proti proste podvodníkom, tak absolútne nemožno povedať, že nenapomáha, aby sa zlepšilo podnikateľské prostredie, pretože opak je pravdou. Jednoducho vláda chce, aby tí, ktorí pristupujú nepoctivo k plateniu daní jednoducho boli potrestaní, aby sa očistilo podnikateľské prostredie, aby sa prijala všeobecne kultúra, ktorá je bežná v rozvinutých západných krajinách, že každý má povinnosť platiť dane. A jednoducho toto je povinnosť, ktorá je nespochybniteľná a ktorú si každý má plniť. Takže z tohto pohľadu je to absolútne zavádzajúce tvrdenie. Plus ďalšie zákony, ktoré boli prijímané proti tomu, aby tu unikali peniaze do daňových rajov, aby sa tu robili fenomény ako transferové ocenenia, aby sa proste odsávali materské spoločnosti dcérskymi, ktoré sídla v daňových rajoch, aby sa napríklad odpisoval majetok podľa toho, akú má reálnu životnosť a tak ďalej a tak ďalej. Zaviedlo sa tu obmedzenie nakladania s hotovosťou a podobné veci. Takisto sa, čo sa týka, veľa spomínaných a kontroverzných vašich vyjadrení, čo sa týka odvodov, tu takisto boli, by som povedal, deformity, ktoré bolo potrebné odstrániť.
Takže všetky tieto opatrenia a prijímajú sa ďalšie, smerujú k tomu, aby sa jednoducho napravilo a tým pádom zlepšilo podnikateľské prostredie, aby sa stalo štandardným podnikateľským prostredím bežným typu západných rozvinutých... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Zajac, nech sa páči, s reakciou.

Vážený pán kolega Duchoň, ja som vo svojom vystúpení aj spomenul aj, aj zlepšujúci sa výber daní alebo akože táto vláda, minister financií, že ide po daňových únikov, hlavne pri DPH, to som dokonca asi aj pochválil.
Čo sa týka zlepšovania podnikateľského prostredia, neviem tie ďalšie opatrenia, ktoré ste spomínali, ja mám skôr pocit, že viacej a viacej zväzujú ruky podnikateľom na Slovensku, ale kľudne ako my sa tu môžeme, vy ste povedal, že moje vystúpenie bolo politické, môžeme sa tu politicky sporiť. Ja sa stretávam s podnikateľmi, s drobnými živnostníkmi, strednými podnikateľmi, veľkými podnikateľmi, chodím na výjazdy, stretávam sa s ľuďmi, počúvam, počúvam podnikateľov, manažérov blízkych strane SMER. Nikto nechváli túto vládu za to, že by pri tom, akú má silu, že vlastne je vláda jednej strany, podarila nejakými zásadnými krokmi naštartovať podnikateľské prostredie alebo dokonca nejaké zásadné reformy, ktoré by zefektívnili fungovanie verejnej správy. Preto som to zvýrazňoval. Preto som zvýrazňoval to ESO, lebo bolo nám tu lakované neustále, že ako vláda urobí zásadnú reformu, no neurobila. V sociálnej oblasti, v školstve, teraz pred koncom volebného obdobia sú tu ponúkané ľuďom nejaké sociálne balíčky. Ale kto to zaplatí? Preto som na úvod zvýrazňoval, že my robíme schodok každý rok, preto my sa tu môžeme politicky prekárať, koľko chceme, ale nakoniec pôjdeme medzi tých podnikateľov, ktorí napĺňajú tú štátnu kasu, a tí hovoria, že sa nezlepšilo ich fungovanie, to prostredie... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)