53.schôdza

Ďakujem. V prvom rade ďakujem za podporné slová.
Pán poslanec Novotný, keby to záležalo len na mne, v sekunde zakážem zisk súkromného zdravotného poistenia. A verte mi, že aj pravicoví voliči by s tým súhlasili, lebo to nie je otázka pravicová alebo ľavicová, vypásať sa na tom, čo ľudia povinne musia platiť na to, aby to išlo na ich liečbu, a nie na zisky súkromných zdravotných poisťovní.
Pán poslanec Kuffa, dneska už sú tie kvóty na tú európsku tvorbu. A keby neboli, tak by boli len tie hollywoodske filmy. Čiže tam sa to ukazuje, že je to proste potrebné. My sme v priestore, keď jednoducho tie malé kultúry a v tej audiovízii aj európska kultúra ako taká keby si určité kvóty nenastavila, tak v tých televíziách súkromných máme len hollywoodske filmy, lebo, samozrejme, dokážu ich vyrábať a aj lacnejšie jednak, ale možnože aj v istom zmysle atraktívnejšie a menej hodnotne. A, samozrejme, vedeli by vlastníci súkromných televízií vytvoriť zase tie návyky také, že by to bolo len samá americká tvorba.
Ja som, pani poslankyňa Vášáryová, oficiálne nehovoril s ministrami V4 na túto tému a ani si neviem predstaviť, keby som náhodou sem prišiel s návrhom ešte zaviesť kvóty aj pre hudbu českú, poľskú a maďarskú, s akou by sa to stretlo odozvou. (S úsmevom povedané.) Ale myslím si, že našou povinnosťou je sa starať o tú slovenskú hudbu. No a si myslím, že sa relatívne ešte púšťa tá česká hudba, samozrejme, maďarská, poľská asi nie. No tak ale takto ďaleko som nezašiel, naozaj. Tak to je len toľko. (Potlesk.)

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, milé kolegyne, vážení kolegovia, ja teda nie som agentom Penty. (Reakcia z pléna.) Prosím?

A k tomu zdravotnému poisteniu niečo, keď ste s tým začali, pán minister, lebo je to také vtipné, že sa dušujete, aké by bolo fajn zakázať zisk zdravotných poisťovní, a pritom vaša prvá vláda umožnila zdravotnej poisťovni DÔVERA si vytiahnuť 400 mil. na precenení na Cyprus, nezdaniť ich (pol na pol Penta – Široký). Ja by som na vašom mieste o zákaze zisku zdravotných poisťovní až tak vehementne nehovoril, lebo si vytiahli zisk na 15 rokov dopredu. Ja som... (Reakcia z pléna.) Mýlite sa, ja som ten návrh ani nepodpísal, lebo si myslím, že to bola riadna blbosť, ale nie protiústavná. Nie všetko, čo je blbé, je aj protiústavné. Schvaľujete plno hlúpych zákonov, ktoré nie sú protiústavné. A ja si myslím, že prenášať spory ekonomicko-politické na Ústavný súd nie je správne. A preto som tento návrh nepodpísal. A za tým si stojím.

Ale ešte raz vám hovorím, vaša vláda umožnila si vytiahnuť 15-ročný zisk Pente a Širokému, áno, pán minister, pričom boli ste ticho a ste nepovedali ani pol slova. Čiže by som opatrne zvažoval na vašom mieste slová.
Ale teraz sa vyjadrím k návrhu zákona.

Ja som pôvodne teda chcel vystúpiť k osobitnej téme, ktorá sa týka osôb so sluchovým a zrakovým postihnutím a k tomu aj vystúpim, ale najskôr poviem predsa len pár poznámok k téme, ktorá asi je najrozdeľujúcejšia. A to sú kvóty. Ja sa priznám, že v mnohých kontextoch ja som proti kvótam. Ja si myslím, že určovanie kvót obmedzuje v princípe slobodu. Nie je to akože na všetko platné, ale moja prvotná reakcia tu je, že kvóty nie sú najlepším riešením.

Tu niekto spomínal, že v Slovenskej televízii už dávajú viacej slovenskej tvorby. Zaplať pánboh za to, ale zjavne bez kvót to išlo. Ja nechcem nikomu vnucovať môj vkus. Ja sa snažím pozerať na umelecké diela, či sú to výtvarné diela alebo filmy, alebo knihy, či sa to mne páči alebo nepáči, mne je jedno, či sú ruské alebo americké, alebo slovenské. Mám rád mnohé slovenské diela, aj mnohé americké, aj mnohé ruské. Ja sa nepozerám na to, akú národnosť má ten autor. A podľa toho nepoviem: „Á, to je dobré, alebo á, to je zlé.“ To sa mi zdá, že je to trošku prejav uzavretej mysle. Ale, v poriadku, každý má na to svoje právo.
Problém tých kvót je podľa mňa v tom, že tým my ako keby sme sa snažili ľuďom diktovať vkus. Určite je veľa slovenskej produkcie, ktorá je veľmi hodnotná, ktorá sa nám všetkým páči, a je aj veľa slovenskej produkcie, ktorá až taká hodnotná nie je. Ale kto sme my, aby sme to riešili? A ten ďalší krok môže byť ten, že povieme: „No, á, dobre, ale ešte by sme mali hrať nielen 25 % slovenskej, ale tej hodnotnej slovenskej hudby.“ Kto to povie? Zriadime komisiu, ktorá povie, ktoré dielo je hodnotné a ktoré dielo hodnotné nie je. V minulosti, vy to viete, pán minister kultúry, viac ako ja, boli prípady umelcov, ktorí v ich dobe boli veľmi zaznávaní, považovaní za umenie, ktoré nie je hodné žiadnej podpory. Aký problém mali sa v 19. storočí presadzovať impresionisti v Paríži? Čiže ja by som bol veľmi opatrný, aby sme komukoľvek predpisovali nejaký vkus. Napríklad ja osobne, ale to je možnože moja ignorantstvo umelecké, doteraz celkom nechápem, že sa stal celým umeleckým prúdom smer, ktorého takým najvizuálnejším dielom je proste konzerva od fazule, ktorá je ako výtvarné dielo. Ale kto som ja, aby som hovoril, že to je zlé alebo dobré alebo toto nie je umenie. Ja teda tak to poviem, že ja som zatiaľ ešte nepochopil tento smer, ale iní ho asi pochopili.
Tým chcem povedať, že bol by som veľmi zdržanlivý v tom, predpisovať ľuďom, čo majú a čo nemajú počúvať, čo je prejav dobrého a zlého vkusu. Ja teda si myslím, že niečo je dobré a zlé, ale nie som od toho, aby som hovoril iným v tejto oblasti, čo majú počúvať alebo nemajú počúvať, že majú počúvať viacej Suchoňa a menej Bacha alebo viacej Moyzesa a menej Mozarta. Ja neviem, či to je najrozumnejšie, keď teda to stiahnem na klasiku. Podľa mojej mienky až také to nie je. Preto by som bol veľmi opatrný s kvótami.
Bytostný záujem súkromných rádií je mať čo najviac poslucháčov. V tom sa zhodneme asi všetci. To je ich bytostný záujem, od ktorého závisí ich prežitie, ubezpečujem vás, na slovenských frekvenciách, ktoré im štát pridelil, áno. Ale, ešte raz, závisí od toho ich prežitie z hľadiska toho, lebo čím budú mať viacej poslucháčov, tým budú mať viacej reklamy a hodnotnejšie reklamy. Čiže je to v ich bytostnom záujme. Ak je slovenská hudba počúvanejšia, dobre, to znamená, že budú aj automaticky viacej vysielať.

Naviac, mne sa zdá byť také trošku domýšľavé v dnešnej dobe, keď je internet a každý si môže stiahnuť, čo chce na internete, a vysielať, čo chce na internete, prísť s návrhom, ktorý na licencovaných frekvenciách kvótuje pomery hudby, ktorá má byť vysielaná zo Slovenska alebo teda z iných krajín. Pripadá mi to veľmi domýšľavé. A podľa mňa efekt na podporu slovenskej hudobnej produkcie tohto zákona bude tak skôr marginálny.

Preto som pôvodne ani nechcel k tomu vystúpiť, aj keď to možnože je téma, ktorá je pre verejnosť zaujímavá z hľadiska toho, že počúvajú tú rozpravu, ale chcel som vystúpiť k osobitnej téme, ktorá sa týka pomoci podpory ľuďom so sluchovým a zrakovým postihnutím, pretože by som chcel v druhom čítaní priniesť viacero pozmeňujúcich návrhov. A myslím si, že je to veľmi dôležitá téma, možno nie tak sexi ako kvóty pre slovenskú hudbu. A to je téma skvalitnenia a sprístupnenia televízneho vysielania pre ľudí so zmyslovým postihnutím. Tejto téme sa venujem už niekoľko rokov, kde moja bývalá kolegyňa, naša bývalá kolegyňa Jana Žitňanská predkladala viaceré novelizácie zákonov, ja som potom dával tiež viaceré pozmeňujúce návrhy, ktoré sa týkali aj zákona o vysielaní a retransmisii, ale aj zákonov o podmienkach evidencie, verejného šírenia a uchovávania audiovizuálnych diel. Ale všetky tieto návrhy boli vládnou stranou SMER zamietnuté, čo mi je ľúto, lebo si myslím, že ľuďom so zdravotným postihnutím, teda ľuďom so zrakovým a sluchovým postihnutím by sme mali pomáhať, sprístupňovať tiež umelecké diela, aj keď v inej podobe.

Moja kolegyňa Jana Žitňanská aj tento predložený návrh pomerne rozsiahlo pripomienkovalo s ľuďmi z celej komunity zdravotne postihnutých, pričom však z podaných štyroch zásadných pripomienok ministerstvo akceptovalo len jednu pripomienku, a to zabezpečenie odvysielania informácií v naliehavom verejnom záujme štátnym orgánom dôležité a neodkladné oznamy, výzvy alebo rozhodnutia, ako aj informácie civilnej ochrany v zrozumiteľnej forme prostredníctvom textu a hlasovej správy pre osoby so sluchovým postihnutím a osoby so zrakovým postihnutím. To bola jediná pripomienka, ktorá bola akceptovaná.

Ďalšie pripomienky, ktoré tu neboli akceptované, a budem o nich hovoriť v druhom čítaní, pričom budem prekladať pozmeňujúce návrhy, sa týkali, po prvé, určenia sankcií za neplnenie navrhovaného nového paragrafu definície titulkov pre osoby so sluchovým postihnutím, po druhé, definície hlasového komentovania pre nevidiacich, nakoľko zákon o tom hovorí, ale nepozná definíciu, čo sa považuje za hlasové komentovanie, ako je tomu po novom, definované pri titulkoch pre osoby so sluchovým postihnutím, po tretie, postupného navyšovania percentuálneho podielu plnenia povinností pre vysielateľa zo zákona na zabezpečenie vysielania s titulkami pre osoby so sluchovým postihnutím a s hlasovým komentovaním pre osoby so zrakovým postihnutím.
Ja si myslím, že ak by zákon mal niekoho chrániť a zvýhodňovať, dajme tomu, aj kvótami, tak to sú nejaké menšiny. A jednou z tých menšín, ktorá je zanedbávaná, je menšina ľudí so zdravotným postihnutím, ľudia so sluchovým alebo zrakovým postihnutím. Tam sa mi zdá, že tie kvóty sú dôležité, lebo tam to trh nevyrieši, ich je zjavná menšina. To je len vec akejsi empatie, tolerancie väčšiny im prisúdiť nejaké osobitné zaobchádzanie, osobitnú ochranu, lebo väčšinovým hlasovaním, samozrejme, si ju sami nevydobyjú. Čiže ak majú byť nejaké kvóty, tak potom nech sú v rámci vysielania pre ľudí so zdravotným postihnutím, aby naozaj mali reálny prístup k televíznemu a k rozhlasovému vysielaniu.

Ja to avizujem preto, že podľa mojej mienky vyspelosť aj našej kultúry je spoludefinovaná tým, ako sa správame k ľuďom so zdravotným postihnutím. Podľa mňa im veľa vecí dlžíme my všetci, teraz nechcem hovoriť, či je to dnešná vláda, bývalá vláda alebo predtým ešte vláda. A to sa mi zdá byť, že je téma, ktorá by nás snáď mohla spájať. Zatiaľ nás nespájala, musím povedať.

A ja v druhom čítaní v septembri prinesiem pozmeňujúce návrhy. Keďže som ich už priniesol v nejakej parciálnej oblasti aj minule a neboli akceptované, pretože pán minister tvrdil, že sa zdá byť jemu alebo jeho kolegom ten legislatívny text nie akože úplne dokonalý, tak ja rád sa s ním aj stretnem a porozprávam tak, aby bol ten legislatívny text aj podľa predstáv ministerstva kultúry, ak sa vieme zhodnúť na vecnom riešení, ktoré by malo byť v prospech ľudí so zdravotným postihnutím. Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.

Ďakujem, pán predsedajúci. Chcel by som povedať možno dve veci.

Ten úvod toho prejavu, keďže s tým pán minister kultúry prišiel ohľadom Penty, je obludný až skôr ma zaráža, že aj pri tejto kultúrnej téme sa musíme baviť o oligarchizácii spoločnosti.

Ale druhá poznámka. Predsa len sa nezhodneme v jednej veci, kedy štát právo vstúpiť do prostredia regulácie má a nemá. A chcem sa potom v rozprave ústnej vyjadriť k tomu hlbšie, ale budeme si musieť asi povedať omnoho viacej ako audiovizuálne alebo vizuálne prostredie regulované je doteraz. To audiovizuálne prostredie je regulované vysoko. My sme v deväťdesiatych rokoch pristúpili k tomu, že naše televízie, keď to poviem jednoduchšie, sú už doteraz kvótované. A mám ten pocit, že z hľadiska ochrany európskej tvorby toto je a bolo dlhodobo jediným možným riešením, aby sme sa ubránili možno pretlaku tej tvorby, ktorá prichádzala spoza oceánu alebo zo sveta. A dokonca, a to málo ľudí vie na Slovensku, je to v miere viac ako 50 %. Tento parlament už toto funkčné obdobie prijímal inú kvótu. Takisto volala sa on demand alebo na požiadanie. Čiže dokonca regulujeme aj to... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán predsedajúci, spomínam si, že tu diskusia pred pár dňami bola a, nakoniec, je i v médiách o tom, že Ústavný súd rozhodol, že nemožno súkromných prevádzkovateľov zdravotníckych zariadení nútiť, akú mzdu majú vyplácať svojim zamestnancom, pričom tá zvýšená mzda bude len pre zdravotníckych zamestnancov v štátnych nemocniciach. Domnievam sa, že pokiaľ sa daňoví poplatníci skladajú na niektoré médiá, tak je, pripusťme, možné, aby ich volení zástupcovia určili tomuto médiu a takémuto médiu kvótu. Považujem za podobne takmer protiústavné, aby sa niečo určovalo prevádzkovateľovi, ktorý nedostáva ani korunu od daňových poplatníkov, ale my by sme jemu, ktorý nič s nami nemá, mali niečo určovať. Neviem si... (Reakcia z pléna.) Predpokladám, že z nej platí a platí dane. Takže frekvencia nemôže byť otázkou. (Reakcia z pléna.) My sme mu to predali za to, aby nám platil dane a prevádzkoval, takže táto námietka je bezpredmetná.

Ale chcem povedať k tomuto len ešte že, viete, keby napríklad si niekto otvoril obchod s cigarami, tak si tiež neviem presne predstaviť, že mu určíme, aký podiel cigár má byť slovenských. A je možné pritom, že na Slovensku sa nejaký dohán ešte pestuje. Dokonca sa pamätám, že raz bola istá kauza okolo dotácií na pestovanie tabaku, Zsolt Simon by možno si vedel lepšie na to spomenúť. Takže i tu sme ešte neprikročili k tomu, že v CigarShope budeme určovať kvótu slovenských cigár, lebo je to súkromný obchod.

Ja by som sa vrátil k rokovaciemu poriadku a reagoval by som na pána poslanca Lipšica. Pán poslanec, vy ste v úvodnom slove sám povedali, trošku si protirečíte v tom, čo ste hovorili, že máte rád slovenské umenie, americké umenie, dokonca ruské umenie v súvislosti s hudbou. No ale na to, aby ste sa mohli rozhodnúť a aby ste mohli povedať, že máte rád aj takéto umenie, musí vám ho niekto ponúknuť. Ťažko vy budete hovoriť o tom, či máte rád poéziu alebo nemáte rád poéziu, keď vám ju nikto neponúkne. Ja sa pýtam úplne legitímne, kto z nás má aký prehľad o inštrumentálnej tvorbe, kto dnes počúva kvartetá inštrumentálne, kto dnes počúva zborovú tvorbu, kto sa k nej dnes vie vyjadriť, aká je ona, keď ju nikto neponúka, keď ona vôbec nie je v ponuke? Prosto na to, aby ste vy mohli o čomsi povedať, že to máte rád alebo nemáte rád, musíte dostať istú ponuku. Keď tú ponuku nedostanete, prichádzate o isté žánre. O tomto je aj tento zákon, ktorý hovorí všeobecne o pôvodnej slovenskej tvorbe. On nehovorí o skupine ELÁN, on nehovorí o nejakých vokalistoch takých alebo onakých, on hovorí všeobecne o pôvodnej slovenskej hudobnej tvorbe v súvislosti so všetkými žánrami, ktoré táto tvorba obsahuje. O tom je tento zákon.

Ďakujem pekne za slovo. Veľmi podporujem návrh kvót pre ľudí so zdravotným postihnutím, ktorý odznel vo vystúpení predrečníka, klobúk dolu pred tým, čo v tejto veci náš kolega Lipšic a naša milá exkolegyňa, v súčasnosti europoslankyňa Janka Žitňanská urobili, robia a, verím, aj naďalej budú robiť. To, ako sa naša Národná rada postaví k tejto téme a k avizovaným pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom v druhom čítaní, bude ďalším lakmusovým papierikom, ktorý ukáže, aký je náš reálny vzťah k hendikepovaným menšinám, aká je miera našej empatie a aká je úroveň našej ľudskosti. Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Pán poslanec Lipšic, v úvode vystúpenia ste hovorili o tom, že pán minister Maďarič mlčí, keď sa vyskytnú nejaké negatívne prvky, chyby v tomto vládnutí. Asi žijeme v inej dimenzii, pretože pán minister Maďarič patrí medzi tých, ktorí sa absolútne neobávajú v tomto čase, v tomto priestore ako súčasť tejto vlády vyjadriť svoj názor, aj kritický, k mnohým prvkom, ktoré sa vyskytujú.

Prepáčte, trošku ma prekvapilo, že to hovoríte práve vy ako minister spravodlivosti v druhej Dzurindovej vláde. Prečo ste vtedy nekritizovali napríklad kupovanie poslancov, kedy ste otvorili túto otázku? Otvorili ste ju v podstate neskôr, keď ste už neboli vo vláde, keď bola úplne iná vláda. Teda toto vytýkať pánovi ministrovi Maďaričovi je, myslím, úplne scestné a osobitne z vašej strany.

A ďalej ste hovorili, že tento vládny návrh zákona diktuje niekomu, čo je dobré, čo je zlé. Tu ste tiež na omyle. Tu nikto nikomu nediktuje, čo a kedy má byť hrané, tu ide iba o to, aby bolo určité percento slovenských piesní.

Viete, ja som asi pred dvomi mesiacmi počula jednu krásnu pieseň. Evidentne to bolo mladé žieňa, od ktorého to bolo. Započúvala som sa do jej slov. Nielenže bola melodická, ale mala aj veľmi hlboké slová. Počula som to v Slovenskom rozhlase. Kvôli tejto piesni som každé ráno Slovenský rozhlas zapínala. Ja som ju odvtedy nepočula. Naša som si ju na YouTube a zistila som, že táto autorka nielenže píše slová, ale sama si skladá aj hudbu. Nemali by mať takíto mladí talentovaní ľudia možnosť prezentovať sa? A išlo o Slovenský rozhlas. Ďakujem.