53.schôdza

Ďakujem veľmi pekne.

Dobre som počul, že ste sa aj prihlásili potom ako prvý do rozpravy. (Reakcia navrhovateľa.) Ďakujem.

Poprosím teraz pána spravodajcu, ktorým je pán Marián Radošovský a ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, aby nám podal informáciu o tomto návrhu zákona. Nech sa páči.

Ďakujem pekne, pán predseda. Milé kolegyne, kolegovia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.

Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky.

Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny výbor, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 10. septembra 2015 a v gestorskom výbore do 11. septembra 2015.

Pán predseda, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem veľmi pekne.

Otváram všeobecnú rozpravu. Konštatujem, že som nedostal do rozpravy žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa niekto hlási do rozpravy ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

Ako prvý o slovo požiadal pán navrhovateľ pán poslanec Chren, po ňom vystúpi pán poslanec Kuffa. Nech sa páči.

Ďakujem veľmi pekne. Dámy a páni, chcel by som len dodať pár slov aj s možnosťou reagovať na mňa faktickými poznámkami. Z Banskej Bystrice je to do Spišskej Novej Vsi, minule som to meral, cez Donovaly asi 160 kilometrov, autom to prejdete za dve hodiny. A teraz si predstavte, že na celej tejto ceste z Banskej Bystrice do Spišskej Novej Vsi cez Donovaly stoja v rade za sebou plne naložené kamióny, normálne veľké tiráky. Dohromady by ich tak bolo desaťtisíc. Predstavte si, že tieto veľké tiráky, týchto desaťtisíc kamiónov, ktoré tvoria rad od Banskej Bystrice až do Spišskej Novej Vsi, sú úplne plné, doplna naložené potravinami. A teraz si predstavte, že všetky tieto potraviny z týchto desaťtisíc kamiónov zoberiete a spálite v spaľovni, vyhodíte na skládku a zlikvidujete v kafilérii, približne toľko potravín na Slovensku totiž končí v domovom odpade.

Podľa štúdie neziskovej organizácie Priatelia Zeme vyprodukuje priemerná slovenská domácnosť približne 30 až 50 kilogramov odpadu z potravín ročne na osobu. A veľká časť týchto potravín, ktoré dnes končia v odpadkoch, je pritom stále dobrá, stále kvalitná, stále by sa dala zjesť a je úplne zdraviu neškodná.

Keby sme tieto potraviny namiesto ich vyhadzovania do odpadu rozdali ľuďom, urobíme obrovský sociálny a ekologický skok. Tak by sme nakŕmili desiatky tisíc chudobných a prírodu by sme odľahčili o tisícky ton odpadu. Lenže na Slovensku to nejde. Prečo to na Slovensku nejde? Za posledných 20 rokov všetci doterajší úradníci, ktorí boli zodpovední za túto oblasť, či boli nominovaní ľavicou alebo pravicou, to je úplne jedno, vždy rozhodli, že Slovensko musí byť výnimkou v Európskej únii. Na rozdiel od takmer všetkých krajín Európskej únie sa preto na Slovensku trvanlivé potraviny, hoci sú stále dobré a stále zdravotne neškodné, musia likvidovať ako biologický odpad v momente, keď v obchode prejde deň ich minimálnej trvanlivosti. Obchody na Slovensku tak musia každý rok zlikvidovať kvalitné a bezpečné potraviny za takmer jednu miliardu korún, teda vyše 30 miliónov eur. To je 30 miliónov eur sociálneho balíčka, ktorý by sme mohli okamžite využiť na nasýtenie pre tých, ktorí to najviac potrebujú. A by nás to nestálo vôbec nič, ani cent zo štátneho rozpočtu. Kvalifikovaný odhad hovorí, že len tie najväčšie obchodné siete na Slovensku museli v roku 2014 zlikvidovať zhruba 50-tisíc ton potravín po dobe minimálnej trvanlivosti, je to 50-tisíc ton len za rok 2014.

Hovoríme o potravinách, aké som si názorne priniesol, aby som vám ich ukázal, a sú predo mnou tu v tejto krabici (Ukázanie rukou pred rečnícky pult.), o potravinách, ktoré sú úplne trvanlivé, absolútne zdraviu nezávadné, o potravinách, o ktorých aj Štátna veterinárna a potravinová správa hovorí, že sú úplne v poriadku, pokiaľ boli dodržané podmienky ich skladovania a nebol porušený obal, v ktorom sa skladujú. Priniesol som vám túto názornú memotechnickú pomôcku. Všetky potraviny v tejto krabici sú jeden deň až jeden týždeň po dobe minimálnej trvanlivosti. Ktorúkoľvek z nich som ochotný teraz pred vami otvoriť a zjesť, aby som vám preukázal, že viem, o čom hovorím, a že sa nemusíme obávať žiadnych zdravotných rizík. A medzičasom som sa dohodol so Štefanom Kuffom, že si odnesie túto krabicu potravín a vezme ju do svojho hospicu, resp. hospicu svojho brata, kde padnú na úžitok ľuďom, ktorí t o naozaj potrebujú.
Takto by sme sa mali správať k potravinám, ktoré sú stále dobré napriek tomu, že im uplynul dátum minimálnej trvanlivosti. Ide o potraviny ako napríklad konzervy, cestoviny, káva, cukrovinky, ryža, nápoje. Zákon je dnes neúprosný, obchody musia každú takúto potravinu vrátane dvojlitrovej fľaše stolovej vody, na ktorej sa naozaj nemá čo pokaziť, po uplynutí minimálne trvanlivosti likvidovať ako biologický odpad. Je to nonsens.

Preto spolu so svojimi kolegami zo SKOK-u predkladáme do parlamentu návrh zákona, v ktorom navrhujeme, aby obchody mohli takéto potraviny rozdať po dátume minimálnej trvanlivosti na charitatívne účely. Nenavrhujeme ich predaj, ktorý je tiež bežný v mnohých krajinách Európskej únie, navrhujeme len ich využitie na dobročinné účely. Chceme tým pomôcť tisícom sociálne odkázaných ľudí, pre ktorých budú potraviny zadarmo výraznou pomocou. Chceme tým pomôcť životnému prostrediu, pretože menej odpadu znamená zároveň menej ekologickej záťaže pre prírodu.

Parlamentný inštitút vypracoval v minulom roku štúdiu, podľa ktorej žiadna ďalšia európska krajina okrem Slovenskej republiky a Cypru nemá takto prísne a nezmyselné zákony, naopak, väčšina krajín umožňuje využitie potravín po uplynutí minimálnej trvanlivosti na charitatívne účely.

A kolegom, ktorí sedia v ľavej časti spektra, by som chcel dať do pozornosti, že práve ich partneri vo francúzskej vláde pred niekoľkými týždňami schválili zákon, ktorým dávajú obchodom dokonca povinnosť darovať takéto potraviny na charitu. My tu zatiaľ hovoríme len o možnosti ako o prvom kroku.

Proti plytvaniu potravinami bojuje väčšina európskych krajín a aj celá Európska únia. V rámci kampane Stop Food Waste sa Európska komisia snaží ovplyvniť zákaznícke správanie tak, aby domácnosti obmedzili množstvo vyhodených potravín. Zároveň je veľmi pravdepodobné, že v priebehu niekoľkých mesiacov príde návrh smernice Európskeho parlamentu, ktorý stanoví, že niektorým potravinám, pri ktorých to naozaj nemá zmysel, bude úplne zrušený dátum minimálnej trvanlivosti, pretože tá hermeticky uzavretá fľaša stolovej vody sa naozaj nemá prečo pokaziť a je nezmyselné, aby bola likvidovaná.
Zdôrazňujem na tomto mieste, že kým potraviny po dátume spotreby sú považované za škodlivé pre zdravie a ich konzumácia je riziková, potraviny po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti sú pri dodržaní podmienok balenia a skladovania bezpečné na konzumáciu.

V tomto smere je najrozumnejšie riadiť sa pokynmi orgánu, ktorý je na to ten jediný správny a najpovolanejší, Štátnej veterinárnej a potravinovej správy. Štátna veterinárna a potravinová správa v informačnom letáku na svojej vlastnej internetovej stránke jasne definuje rozdiel medzi obidvoma skupinami potravín. Podľa definície Štátnej veterinárnej a potravinovej správy je potravina ešte stále bezpečná na konzumovanie po uvedenom dni dátumom o minimálnej trvanlivosti za predpokladu, že sú dodržiavané návody na skladovanie a balenie a balenie nie je poškodené, napriek tomu, že by táto potravina mohla stratiť svoju chuť a textúru.
Vzhľadom na absentujúce skúsenosti v tejto oblasti na Slovensku, pretože na rozdiel od Českej republiky, Estónska, Fínska, Francúzska, Holandska, Chorvátska, Nemecka, Rakúska, Slovinska či Švédska nemáme na Slovensku skúsenosť, že by sa takéto potraviny mohli venovať na charitu, naozaj, nesnažíme sa navrhnúť umožnenie predaja takýchto potravín, ale náš návrh má výlučne sociálne ekologický rozmer, navrhujeme využitie takýchto potravín na dobročinné účely, nie ich predaj.

Zároveň ošetrujeme zodpovednosť za takéto potraviny tým, že to využitie na charitatívne účely musí byť na základe darovacej zmluvy, v ktorej sa daný obchod zaväzuje, že ku dňu darovania garantuje a preberá zodpovednosť za kvalitu potravín, ktoré na charitu odovzdáva.

Ctené kolegyne, ctení kolegovia, ďakujem, že ste ma vypočuli, chcem vás poprosiť, aby sme nezostali naozaj pápežskejší ako pápež, aby sme nezostali 100 rokov za opicami. Sociálne a ekologicky sa naozaj dá konať aj bez toho, aby to stálo veľa peňazí. Niekedy je to veľmi, veľmi jednoduché. Niekedy stačí len chcieť. Dovoľujem si vás preto požiadať o podporu nášho návrhu zákona. Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne, pán poslanec.

Na vaše vystúpenie je päť faktických poznámok. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou, dobre, ešte akceptujem aj pána poslanca Hubu ako šiesteho prihláseného s faktickou.

Ako prvý s faktickou je pán poslanec Mikloško. Nech sa páči.

Ja som bol druhý a naraz som už prvý prihlásený do faktických, nejako som preskočil tých svojich súperov. Ja si myslím, že to je naozaj dôležitý zákon, jednoduchý a jasný. To, že 50-tisíc ton potravín sa ročne u nás zničí, je absurdné, 30 mil. eur do luftu dneska, keď svet hladuje a umiera denne veľa detí? Samozrejme, ťažko to posielať do Afriky, ale aj tu je veľa ľudí, ktorí sú v núdzi. To, že sa veľa ton potravín vyhadzuje aj z domácností, pretože už nechutia alebo sú už tesne po hranici, to je tiež pravda. Vy ste hovorili, koľko ton to je, čo je tiež absurdné. Ja myslím, že aj obchodné siete by mali troška viac upozorňovať na to, že sú už potraviny, ktoré sú tesne pred hranicou, vždy je to tam také trocha schované. Mohlo by to byť na osve mieste, tiež si nechcú robiť konkurenciu, radšej potichu to dávajú. A to ide o dátum minimálnej trvanlivosti, teda je tam aj dátum spotreby. Aj po tej spotrebe sú tie potraviny ešte často dobré. A voľakedy tam nebol ani dátum minimálnej trvanlivosti, ani dátum spotreby, ani chladničky, dávali sme to do pivnice na schody a vydržalo to dobre a to bolo a nikto neumrel zato. Myslím, že ten zákon naozaj treba podporiť a je nadstranícky a verím, že prejde. Ďakujem.

Pani poslankyňa Mezenská.

Ja sa pripájam k tejto podpore. Rovnako vítam tento návrh zákona. Naozaj má silný nielen sociálny, ale aj ekologický rozmer. Samozrejme, je spôsobom, ako riešiť na jednej strane odpady potravín, ich vyhadzovanie, plytvanie nimi, na druhej strane núdzu mnohých ľudí, ktorí nielen v iných krajinách, ale aj, žiaľbohu, v našej krajine hladujú.

Naozaj by ma zaujímali dôvody, ak by nedošlo k podpore tohto zákona, pre ktoré sa vládna strana rozhodne tento zákon nepodporiť. Neviem si ich predstaviť. Verím, že v rámci tejto rozpravy a diskusie budú zdôvodnené.

Takže ja jednoznačne tento návrh zákona podporujem.

Pán poslanec Kolesík.

Ďakujem, pán predseda, za slovo. Pán poslanec Chren, nepochybne úmysel tohto zákona je pozitívny a mám silné nutkanie ho podporiť. Sám sa tejto téme ako člen hospodárskeho výboru, v ktorého v gescii je aj retailový predaj alebo po slovensky maloobchod, venujem dlhodobo. Mám však dve také otázky na vás.

Boli ste štátnym tajomníkom na ministerstve hospodárstva, prečo ste v tom období neprišli s takouto iniciatívou? Neviem, trošku mi to príde také zvláštne, ale, dobre, nepolitikárčime, sadnime si k tomuto, porozprávajme sa o tom, opakujem, úmysel sa mi zdá byť v poriadku. A súhlasím aj s tými argumentmi, ktoré ste tu ako predkladateľ aj vo vašom vystúpení v rozprave uviedli, lebo naozaj sú to vecné argumenty a myslím, že sú pravdivé.
Ďalej sa chcem spýtať, ako riešite napríklad DPH, lebo súčasný stav je taký, že ak by aj chcel malopredajca, resp. obchodník pri súčasne právnom platnom stave darovať potraviny po dobe minimálnej spotreby, tak musí za ne zaplatiť DPH. A niekedy alebo takmer vždy zo skúseností predajcov to vychádza tak, že zlikvidovať legálnou cestou, predpísanou, tieto potraviny je lacnejšie pre obchodníkov, ako ich venovať, darovať, posunúť ďalej, pretože musia zaplatiť z nich DPH. Neviem, nenašiel som to vo vašom návrhu, ale to neznamená, že by sa s tým nedalo niečo urobiť. Ďakujem.