53.schôdza

60.
No, nedá mi, aby som sa nepripojila k tomu apelu, na ktorý ste vy poukázali, na ten problém a ten hrubý nepomer medzi tým, ako štát a mnohé verejnoprávne inštitúcie, súdy, exekútori, sú promptné, s akou dôslednosťou, rýchlosťou zasahujú v prípade bezbranných ľudí, ktorí sa nedokážu brániť práve preto, že nemajú na to dostatok ani informačných, ani finančných prostriedkov, a zrazu ten veľký nepomer. Ak štát má zasahovať cestou svojich verejnoprávnych inštitúcií, súdov, exekútorov a svojich nástrojov voči špekulatívnym rôznym, či už finančným skupinám alebo oligarchom, veľkopodnikateľom, tento hrubý nepomer výkonu štátu, promptnosti zásahu orgánov je do očí bijúci. A súhlasím s vami, pán poslanec, takýto systém je neudržateľný.

Pán poslanec Zajac.

62.
Vážený pán kolega Hlina, vy ste vo svojom vystúpení spomínali prípad Váhostavu, keď celá republika vedela o tom, že Váhostav neplatí svojim subdodávateľom, stovkám, stovkám svojim subdodávateľom. A medzitým na základe § 26 chodil do ďalších súťaží a na základe čestného prehlásenia, že nedlhuje subdodávateľom, sa mohol zúčastňovať verejného obstarávania.
Dámy a páni, pred chvíľou aj ja som musel z tejto sály vyjsť von, lebo mal som stretnutie s poškodenými subdodávateľmi, ktorým iná firma, ktorá desiatky, desiatky zákazok z verejného obstarávania, väčšinou z eurofondov, povyhrávala a takisto poškodila svojich subdodávateľov tým, že nevyplácala. A chcem poukázať na ten rôzny prístup verejnoprávnych inštitúcií. Áno, možno pod to zahrnúť, pod toto slovíčko, aj súdy, ale i ten prístup napríklad aj exekútorov. Spomínali mi prípad jednej pani, ktorej táto firma nevyplatila z verejného obstarávania čiastku vo výške 170-tisíc. Pani žije sama, má štyri deti a ona následne nevyplatila sociálne poistenie, zdravotné poistenie. Pred Vianocami, za to, že ona nevyplatila sociálne poistenie, k nej nabehol exekútor. A povedala, že jej deti nieže nemali stromček, ale nemali čo jesť na Vianoce. Čiže keď ona sa domáha svojich práv voči hlavnému dodávateľovi, tak sa ich nevie domôcť. ten dodávateľ naďalej sa zúčastňuje verejného obstarávania na základe čestného prehlásenia, ale ona keď nezaplatí sociálne poistenie, k nej nabehne exekútor a je jej ochotný zabaviť všetok jej majetok.

S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Hlina.

64.
No, ja si myslím, že bude naozaj zaujímavé urobiť tie porovnávania, že ako rýchlo vedel zareagovať štát pri trebárs aj tomto prípade, ktorý spomínal pán Zajac, že niekomu prísť zobrať, alebo pani zo Spišskej Belej, ktorá, chúďa, si zničila život za to, že si z Pohotovosti požičala tisíc euro, že ako boli promptné súdy, exekútori, všetci. Ako boli promptné súdy, exekútori v prípade Váhostavu, hej? Ako boli promptné napríklad aj daňové úrady.
Prosím vás, dneska, keď ste v omeškaní s dépeháčkou, tak vám už o mesiac na to, už vám vyvolávajú, že idete do exekúcie. Možno tiež bude zaujímavé zistiť, že zistiť si, ako Váhostav platil, ak vôbec platil, a ako bol zhovievavý možno daňový úrad z pohľadu toho. Viete, áno, na biedaka to padne, na biedaka to padne. Možno zistíme zaujímavé veci, že Váhostav bol v omeškaní, neviem koľko, a nespadol do exekúcie. Viete, a to potom nech si človek spraví ten svoj názor, že komu vlastne slúži tento štát, že pre koho je vlastne vytvorený, že na koho to padne. Lebo to podľa mňa sa prepotvrdí. A dávame si to možno aj ako inšpiráciu to naozaj dozisťovať. A ak by to tu niekoho zaujímalo.

Len pravdou je, že toto nie je informácia, ktorá bude zahlcovať prvé stránky novín, lebo noviny sú určené na niečo iné, žiaľ, v niektorých prípadoch. Ale napriek tomu to stojí za to, porovnať, že čo sú ochotné a schopné urobiť súdy, exekútori, exekučné oddelenia v prípade malých ľudí, ktorí sú častokrát obeťami, a čo sú schopné, respektíve neschopné urobiť v prípade veľkých hráčov. Tých cnostných mužov, ctihodných občanov, hviezd večierkov. To som zvedavý, to bude možno zaujímavé porovnanie.

Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Lipšic.
Nech sa páči, máte slovo, pán poslanec.

66.
Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predseda, vážený pán minister, milé kolegyne, vážení kolegovia, o schránkových firmách už bolo rozprávané veľa. Ten bod zlomu nastal koncom minulého roku, kedy prepukla kauza piešťanského cétečka. Odvtedy vlastne každý mesiac vypláva na povrch nová kauza. Je až fascinujúce ako každý rezort tejto vlády, za ktorým je konkrétna finančná skupina, jedna alebo druhá alebo tretia, má svoje schránkové firmy rôzne. Niektorý rezort ich má na Bahamách, iný na Antilách, iný na Cypre, iný na Novom Zélande. Všetko väčšinou, teda tie schránky sú v jednej budove, v jednej kancelárii a, samozrejme, že patria jednému oligarchovi, ktorý má toho svojho ministra v tej vláde. Ako, ako to, ako ste ten zlepenec oligarchov dopracovali k dokonalosti, je tak čitateľné na schránkových firmách, pretože predpokladám, že ministerstvo hospodárstva nemá nič spoločné s Holandskými Antilami a ministerstvo dopravy s Cyprom a ministerstvo zdravotníctva s Novým Zélandom, ale zaujímavé je, že všetky tie biznisy a kšefty smerujú do tých istých schránkových firiem, za ktorými sú tí istí ľudia. Je to tak (reakcia na hlas v sále), nie o spravodlivosti, zdravotníctva, spravodlivosť nemá žiadne významné zákazky, myslím, ktoré by bolo možno pre oligarchov zaujímavé, chvalabohu.
No a takže nechcem opakovať, čo som už z tohto miesta hovoril niekoľkokrát, ale chcem povedať jednu, jednu. A, samozrejme, že tá situácia dnešná znamená drancovanie krajiny, úplné proste, v priamom prenose každý mesiac drancovanie krajiny. A predpokladám, že tých nášľapných mín máte ešte toľko v zásobe, že neviete, aká kedy vybuchne, že aký ďalší škandál s nejakou ďalšou schránkovou firmou v septembri, októbri, novembri vypláva na povrch. A z toho možno aj taká istá nervozita vaša vyplýva, lebo tie nášľapné míny sú tak, tak zradné, že môžu kedykoľvek vlastne vybuchnúť. A to, čo, tie škandály, ktoré tu boli aj spomínané mojimi kolegami, o ktorých parlament v minulosti rokoval, ubezpečujem vás, to je len vrchol ľadovca, 10 %, ak vôbec, toho, čo sa pod tou vodou reálne deje.
Ale chcem povedať jednu, jednu vec, pretože všetci vieme v tejto sále, či vystupujeme vehementne alebo menej vehementne, či dávame pozmeňovacie návrhy, alebo nedávame, že vládna väčšina si schváli návrh v tom znení, v akom bol predložený a v tom znení, v akom väčšina schválila pozmeňovacie návrhy v spoločnej správe. Nič viac a nič menej.
A teraz moja zásadná otázka je, a už som to spomínal vo faktických pripomienkach: tuná bola šanca, tuná bola chvíľa, kedy bolo možné prijať účinný protischránkový zákon. A to bolo v decembri minulého roku. A poviem vám iný príbeh spred troch rokov, kedy tento parlament zrušil poslaneckú imunitu. Zrušil ju v čase, kedy prepukla kauza Gorila, boli verejné protesty a áno, politické strany sa obávali verejného tlaku. Vtedy v tomto parlamente prešlo zrušenie poslaneckej imunity a, čudujte sa svete, jednohlasne, jednohlasne. Všetci boli za. Tí istí poslanci, ktorí dlhé roky hlasovali proti zrušeniu poslaneckej imunity, tí istí poslanci opakovane a opakovane, zrazu hlasovali za. Čo sa stalo? Nezmenilo sa, nejaké ústavnoprávne argumenty, bol proste verejný tlak.
Keby v tom čase, niekto poveda – no, zrušenie imunity, to je komplikované, schváľme uznesenie naprieč politickým spektrom, že vytvoríme komisiu, a tá po voľbách v marci 2012 navrhne, čo s tým – tak všetci vieme, že by nikdy poslanecká imunita zrušená nebola. A to isté sa stalo v tomto parlamente v decembri minulého roku. Úplne to isté. Bolo zrejmé, že je parlament pod tlakom, najmä vládna väčšina, ľudia boli v uliciach, boli veľké protesty. Jedna z prvých požiadaviek, ak nie prvá, bola, prijatie účinného protischránkového zákona. Mali sme tri týždne do Vianoc a sme mohli rokovať deň a noc a prijať taký účinný zákon. Ja som dával pozmeňovacie návrhy, aj kolegovia ich dávali, dokonca viaceré z nich, ja som mal prvú reakciu, lebo som hovoril, dohodnime sa, sú dobré, poďme do toho. Len potom prišiel politický pokyn, nie, nemôžme schvaľovať pozmeňovacie návrhy, a dohoda s časťou opozície, nechajme to na budúci rok, nechajme ten tlak vypustiť.
A preto mi je trošku ľúto, a ja verím, že je to ponaučenie pre mojich niektorých kolegov z opozície, ktorí to uznesenie vtedy schvaľovali a navrhovali, že ak bol zámer prijať protischránkový zákon účinný, tak to, čo sa vtedy udialo za ich veľmi aktívnej asistencie, tento zámer poškodilo. Proste úplne, úplne priamočiaro. A dnes sa obracať na plénum úplne v dobrom slova zmysle, v dobrom slova zmysle, že musíme prijať účinný zákon, máme tuná pozmeňovacie návrhy, mi príde trochu farizejské. Ako keď odsúdený za vraždu navrhuje, že aby súd vzal do úvahy poľahčujúcu okolnosť, keď zavraždil svojich rodičov, že teraz je sirota. To je blbosť, to naozaj nie je moc principiálne.
A ja verím, že kolegovia z opozície, či to urobili dobromyseľne alebo menej dobromyseľne, sa z tohto poučili. A hovorím menej dobromyseľne preto, veľmi otvorene, že aj v tom čase niektorí kolegovia z opozície hovorili, že to proste nebudeme podľa ulice sa my tuná riadiť. A, fúha, ja som si myslel, že ide o vecné riešenie, že chceme účinný protischránkový zákon, nielen ako heslo do volieb, alebo že niečo nové proste, aby v kampani sme vedeli využiť, ale že to reálne chceme. A tú jedinú možnosť, kedy to bolo možné urobiť, sme proste prepásli a sme ju prepásli trestuhodne. A sme ju prepásli preto, že časť z našich kolegov kolaborovala so SMER-om. Ja chápem, že SMER mal záujem vtedy tú paru vypustiť. Ale kvôli čomu sme mu išli akože v ústrety do náručia? My vám navrhneme, ako to urobíme, dáme uznesenie a odložíme to na budúci rok.
A preto by som chcel požiadať kolegov, kolegov z opozície, ktorí vtedy s týmito návrhmi prišli, všetci vedia, kto s tým prišiel, že aby nabudúce veľmi zvažovali svoje kroky. A ak ich nezvážia, aby buď potom priznali chybu, alebo nevystupovali ako najväčší zástancovia protischránkových firiem, keď v zásade v tom čase zamedzili, v ten jediný okamih, kedy to bolo možné, zamedzili prijatiu účinného zákona. Už sme ho dávno mohli mať, už sme ho mohli mať polrok, polrok. Všetci to vieme. Už sa mohlo mnohým kšeftom, za koľko zabrániť? Za miliardu eur? Za 500 miliónov eur? Vieme veľmi dobre, že dnes o sedemnástej neprejde žiaden opozičný návrh, vieme to.
Tak, tak by som aspoň možno očakával od niektorých kolegov prejav určitej, neviem, ako to nazvať, takého nejakého zváženia, že to, čo sa udialo v decembri, proste bola fatálna chyba. Nie kvôli kolaborácii so SMER-om, ale kvôli tomu, že Slovensko kvôli tejto chybe nebude mať viac ako rok, do budúcich parlamentných volieb účinný protischránkový zákon. Kvôli tomu, čo tu zbehlo v decembri minulého roku. Kvôli ničomu inému. Hovorme si to veľmi otvorene, lebo, lebo inak naše vystupovanie vyznieva skôr účelovo, politicky a podľa mojej mienky aj farizejsky.
Ďakujem, pán predseda.

Ďakujem veľmi pekne aj vám, pán poslanec. Na vaše vystúpenie jeden pán poslanec s faktickou poznámkou.
Pán poslanec Mikloško, nech sa páči.

68.
Ďakujem veľmi pekne. Poslanecká imunita , že sme vtedy tak rýchlo hlasovali, verne vyhlasujem, bol som somár, že som sa dal na to nahovoriť, ale boli by ma zabili, keby som to neurobil. Potom bolo aj zmrazenie platov, to už päť rokov tu všetci robíme, sudcov, nás a tak ďalej, ale nechcem vyprávať, ale tiež je to tlak ulice. Ale toto, čo tu hovorím, to už hovorím desiatykrát a budem hovoriť ešte ako papagájček: verejné obstarávanie, reťaz firiem, jedna skrachne a už ďalší nevyplatia. Ja som to hovoril, prípad Žilinskej univerzity, ktorá 2,8 mil. z europrojektu dala firme OHL, tá si našla jednu firmu, druhú firmu, RESTAV firma, tú nechala skrachovať, a pánovi Piatakovi 136-tisíc na konci, ktorý tú celú plynofikáciu urobil, do dnešného dňa, po troch rokoch nedali ani korunu. Na začiatku bolo 2,8 miliónov. Kde sú?
Ja som o tom hovoril pánovi Ficovi tu vo veľkej rozprave. Potom pánovi Vážnemu, odpovedal na interpeláciu. Potom pánovi Kaliňákovi, odpovedal mi. Potom pani Zite Táborskej, odpovedala mi, že áno, aj Váhostav, je všetko v poriadku, má právo na rekonštrukciu a tak ďalej. Potom som išiel na NKÚ, rozprával som s pánom bývalým predsedom. Áno, sľúbil, dostal som list, teraz som ho pánovi Mitríkovi pripomenul. Dneska som poslal list, aby pokračoval v tom, že ide na Žilinskú univerzitu skontrolovať. Potom som zistil, že ministerstvo zahraničia dalo tejto firme OHL 5-miliónový, vlani aj tento rok, projekt na postavenie budovy v ministerstve zahraničia k európskemu predsedníctvu. Šéf tej firmy je Španiel, potom je Čech, potom je jeden Slováčik, dobre. A stále je to španielska firma. Päť miliónov im dajú, ale oni 136-tisíc nevedia už tri roky zaplatiť. No, čiže toto je už také papagájčenie a na to sa ani nemusím pripravovať. Ale vždy to tu poviem, keď sa niečo takého pripomenie. A je verím, že raz ten pán Piatak aspoň tých 70-tisíc dostane a jeho firma, ktorá mala 40 ľudí, dneska má 18, neskrachuje.
Ďakujem.

Ďakujem pekne.
Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Hraško.
Nech sa páči, máte slovo, pán poslanec.