53.schôdza

70.
Ďakujem pekne za slovo. Pán predseda, pán minister, kolegyne, kolegovia, ja mám nachystaný jeden pozmeňovací návrh, ktorý máte rozdaný vo svojich laviciach, kde upravujeme tak isto minimálnu výšku, odkedy je, bude možné použiť elektronické trhovisko.
Včera s kolegom Petrákom sme si už vymenili zopár diskusných príspevkov. A to jeho riešenie, ktoré nachystal, v podstate je veľmi podobné, akurát, že sa z toho vypustili organizácie v správe štátu. Kdežto tento môj návrh spadá, alebo teda pod tento návrh spadajú aj tieto inštitúcie, nakoľko práve v nich, okrem teda, samozrejme, miest a obcí, najmä tých menších obcí, z nich teda vyplývala potreba zmeny. Pretože nemajú problém s tým, že nemajú kapacity na to, aby si dali alebo zadali urobiť verejné obstarávanie aj týmto spôsobom, alebo teda zadať do toho trhoviska. Ale tuná je skôr problematické časové hľadisko pri naplnení povedzme zákazky, ktorú dostanú, a aj pri samotnom obstarávaní, keď táto spoločnosť je právom, teda inštitúcia je priamo určená na komunikáciu s určitou skupinou, nemôže komunikovať na medzinárodnej úrovni, pretože by sme práve na to, na čo je určená, potláčali a potom by vlastne nestihla zákazku, ktorá je povedzme pre ďalšiu inštitúciu.
Ja môžem teda rovno uviesť konkrétny príklad. Môžem hovoriť o Ústredí ľudovoumeleckej výroby, ktorému zadá zákazku Slovenský ľudový umelecký kolektív. Tu je problém v tom, že pokiaľ sa ide cez všetky verejné obstarávania, má sa naplniť naozaj litera zákona, tak SĽUK potom nestihne mať ušité kroje na program, ktorý má momentálne pripravovať. Nehovorím, že teraz konkrétne je tento prípad, ale to aj z minulosti. Nebude mať, nestihnú sa pripraviť teda kroje, ušiť, lebo sa musí ísť cez verejné obstarávanie, zaoberať práve takými prkotinami, ktoré sú práve to tých tisíc eur. A veľmi by im to uľahčilo činnosť, keby to mali napríklad do tých 5-tisíc eur. Pretože taká zákazka na ušitie, ja neviem, 12 krojov tam môže do toho spadať, a nemusí sa tým pádom, teda, samozrejme, nie ušitie celých krojov, ale jednotlivých, nákup, ja neviem, plátna, ušitie a tak ďalej. A keď má ÚĽUV svoje vyšívačky a nemôže dať do verejného obstarávania, respektíve do verejného trhoviska hľadať vyšívačky, keď ÚĽUV je práve na to, aby chránil našich tradičných výrobcov, a vyšívačky vlastne spadajú aj pod toto. Tak isto nákup plátna nemôže ísť cez verejné trhovisko a prihlási sa, ja neviem, firma z Poľska alebo z Číny alebo neviem odkiaľ, alebo v zastúpení, a predá nám tu plátno, ktoré je buď úplne inej kvality, alebo iné. Namiesto toho, aby sme podporovali našich ešte tých tradičných, ktoré to plátno ešte dokážu u nás na Slovensku utkať. A v postate ÚĽUV to má vo svojej činnosti takto dané. Tak buď teda spraviť pre takúto inštitúciu absolútnu výnimku, pretože to nie je inštitúcia na to, ktorá by mala veľké zákazky nad pár desiatok, stoviek tisíc, nebodaj miliónov, alebo potom spraviť teda to, keď to vyhovuje naozaj mestám a obciam, tá hranica 5-tisíc eur, čo navrhol kolega Petrák, a predpokladáme, že to bude schválené vládnou stranou, tak potom urobiť možno jednu túto výnimku, že zahrnúť tam teda aj tieto inštitúcie, pretože by im to teda veľmi pomohlo. Aj keď možno sa týkalo len niekoľkých inštitúcií, ktorým by to takto pomohlo, ale veľmi by im to uľahčilo tú robotu.
Takže dávam len na zváženie, či by to teda bolo možné. A teraz by som prečítal ten pozmeňovák, keďže je veľmi krátky.
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, sa mení takto, a predkladá to teda poslanec Igor Hraško a Miroslav Kadúc:
V čl. I sa za bod 1 vkladá nový bod 2, ktorý znie:
"2. V § 4 ods. 3 písm. a) sa slová "1 000 eur" nahrádzajú slovami "5 000 eur"."
Doterajšie body sa následne prečíslujú.
Odôvodnenie: Predložený pozmeňovací návrh bol vypracovaný na základe množstva opakujúcich sa podnetov z praxe. Týmto návrhom sa reaguje na zákon z 19. marca 2013, ktorým sa novelizoval zákon o verejnom obstarávaní, ktorý zrušil podlimitné a podprahové zákazky, pričom ich zahrnul do kategórie podlimitných zákaziek. V tejto súvislosti bola jednou z najvýraznejších zmien aj zmena finančného limitu určujúceho podlimitnú zákazku.
Kým do 31. 12. 2013 bolo možné postupovať pri zadávaní zákaziek do hodnoty 10-tisíc eur bez využitia elektronickej aukcie, podľa platnej legislatívy je potrebné využívať elektronické trhovisko, respektíve elektronickú aukciu už pri zákazkách prekračujúcich sumu tisíc eur. Odôvodnenie tak výrazného sprísnenia podmienok vo verejnom obstarávaní neobsahuje ani dôvodová správa vyššie uvedeného zákona, ktorým sa zmenili finančné limity pre posúdenie charakteru zákazky.
Cieľom predloženého pozmeňujúceho návrhu je zmierniť prísnosť zákona, a to v tom zmysle, že elektronické trhovisko, respektíve ďalšie postupy uplatňujúce sa pri podlimitných zákazkách sa uplatnia až vtedy, ak výška zákazky presiahne sumu 5-tisíc eur.
Odstránenie byrokratickej záťaže a prekážok spojených s verejným obstarávaním pri zákazkách do 5-tisíc môže významným spôsobom pomôcť najmä malým obciam či iným malým verejným obstarávateľom a obstarávateľom. Napríklad tým, že im ušetrí finančné prostriedky na zamestnanie osoby venujúcej sa verejnému obstarávaniu.
Ďakujem pekne.

2.
Ďakujem pekne. Vážený pán predseda Národnej rady, vážená Národná rada, vážení členovia vlády, prepáčte za meškanie. Napriek tomu, že je 2. júl, je hrozný zhon, nechápem prečo. Čakal by som, že už budú prázdniny, ale sme pod tlakom mnohých úloh a povinností. Takže ešte raz mi prepáčte oneskorené začatie hodiny otázok.
Dovoľte mi, aby som podľa rokovacieho poriadku Národnej rady ospravedlnil z dnešnej hodiny otázok neprítomných členov vlády a oznámil ministrov poverených ich zastupovaním. Dnes sú neprítomní, a nie sú na neho ani žiadne otázky, podpredseda vlády pre investície Ľubomír Vážny, ďalej minister školstva, vedy, výskumu a športu Juraj Draxler, ďalej minister hospodárstva Vazil Hudák a otázky nie sú ani na podpredsedu vlády a ministra vnútra Roberta Kaliňáka.
Pán predseda, som pripravený odpovedať na postavené otázky.

4.
Ďakujem pekne za otázku, vážená pani poslankyňa. Dámy a páni, problém migrantov sa bezprostredne dotýka štátov Európskej únie, ktoré hľadajú riešenia a politický postoj k tejto mimoriadne vážnej situácii. Myslím si, a to aj vďaka vám a chcem za to poďakovať všetkým poslancom Národnej rady, že Slovenská republika do tohto procesu vstupuje veľmi aktívne a predovšetkým principiálne. Ponúkli sme Európskej únii vyvážený prístup založený na pripravenosti pomáhať pri riešení humanitárnej krízy, ale v súčasnom rešpektovaní pohľadov a možností členských štátov. Na jednej strane teda chceme ukázať, že sme krajina solidárna, ktorá v rámci možností, ktoré máme, ekonomických, finančných, je pripravená pomáhať, ale na druhej strane aj krajina, ktorá odmieta, aby nejaký úradník, hovorím to v dobrom, v pozitívnom, v Bruseli napísal číslo 700, 800 alebo 900 ľudí, o ktorých dohromady nič nevieme, a týchto by sme museli prijať na území Slovenskej republiky.
Veľmi citlivou témou pre Slovenskú republiku je teda nútené prijímanie migrantov na naše územie na základe tlaku európskych inštitúcií, čo sme museli zásadne odmietnuť aj vďaka principiálnemu postoju pléna Národnej rady Slovenskej republiky. S potešením konštatujem, že pokiaľ ide o dôležité medzinárodné súvislosti, vieme dosiahnuť zhodu naprieč politickým spektrom, za čo znovu patrí úprimné poďakovanie vám všetkým, ktorí tu sedíte, a samozrejme dúfam, že podobných situácií, kedy sa budeme musieť zhodnúť, bude čím ďalej tým viac a ukáže to aj jednotu slovenského politického spektra na najvýznamnejšie spoločenské, medzinárodné či ekonomické témy.
Po mimoriadnom zasadnutí Európskej rady v apríli bolo prijaté vyhlásenie, ktoré stanovilo prioritné kroky Únie v boji proti nelegálnej migrácii z dlhodobého hľadiska. Vyhlásenie hovorilo o zvážení možnosti núdzových premiestnení z najviac postihnutých štátov na dobrovoľnom základe, teda o zriadení prvého dobrovoľného pilotného presídľovacieho programu. Ale návrhy, ktoré po zasadnutí Európskej rady predložila Európska komisia s cieľom zaviesť povinný systém prerozdeľovania utečencov, boli nad rámec vyhlásenia Európskej rady. Návrhy právnych predpisov vypracované Európskou komisiou v súlade s jej právom legislatívnej iniciatívy by však mali rešpektovať závery Európskej rady. Potom nám jednoducho nefunguje nejaký systém váh, bŕzd v rámci európskych inštitúcií, pretože je to predovšetkým Európska rada, ktorá je zložená z premiérov, z hláv štátov, ktorá prijíma najcitlivejšie politické rozhodnutia, a hoci rešpektujeme, opakujem, rešpektujeme legislatívnu iniciatívu Európskej komisie, myslíme si, že by mal byť súlad medzi týmito politickými rozhodnutiami a následnými krokmi Európskej komisie.
Aká bola naša reakcia na tento stav, kedy Komisia išla inou cestou, ako odporúčala Európska rada? Komisia hovorila nútené kvóty, Európska rada hovorila dobrovoľný prístup.
Slovenské predsedníctvo V4 rozbehlo koordinačné rozhovory s predsedami vlád Českej republiky, Maďarska a Poľska. Cieľom bolo prijať spoločnú deklaráciu krajín V4, na základe ktorej sa dohodneme na spoločnom postupe pred zasadnutím Európskej rady, budeme hľadať riešenie prijateľné pre Európsku úniu a reálne pre krajiny V4 zároveň, vrátane spoločného odmietnutia povinných kvót. Bol to veľmi dôležitý krok, keďže v prípade záverov Európskej rady sa vyžaduje jednomyseľnosť. Tam nie je možné, aby sa hlasovalo kvalifikovanou väčšinou. Pokiaľ jedna krajina, dve krajiny nesúhlasia a nie je dosiahnutá jednomyseľnosť, Európska rada nemôže prijať žiadne politické závery.
Zo spoločného vyhlásenia V4 k migrácii chcem zdôrazniť najmä zhodu v názore, že opatrenia týkajúce sa premiestnenia a presídlenia by mali byť prijaté na základe dobrovoľnosti v súlade s vyhlásením hláv štátov a predsedov vlád, ktoré bolo prijaté 23. apríla 2015, pričom sa mali rešpektovať špecifiká a kapacity jednotlivých členských štátov. Akýkoľvek odkaz v zmysle povinných kvót je neprijateľný. Toto bolo stanovisko V4.
Spoločne sme deklarovali vyvíjať snahu pri hľadaní systémových a geografických komplexných riešení. Za dôležitú považujeme zodpovednosť členských štátov prvej línie za dôsledné a jasné rozlišovanie medzi osobami, ktoré vyžadujú medzinárodnú ochranu, a ekonomickými migrantami. Asi ťažko môžme hovoriť, že každý potrebuje medzinárodnú ochranu, keď 90 % migrantov sú mladí muži, ktorí preukázateľne majú záujem hľadať prácu v rámci Európskej únie. Ale sú tam aj rodiny, sú tam aj ľudia, ktorí potrebujú pomoc, potrebujú ochranu, a práve na týchto sa musíme absolútne sústrediť.
Dokonca v tomto spoločnom stanovisku V4 sme veľmi tvrdo konštatovali, že očakávame od prvolíniových krajín, ako je Grécko a Taliansko, že budú dôsledne chrániť schengenské hranice. Chápem, že majú tie hranice podstatne väčšie, ale Taliansko je podstatne bohatšia krajina a čerpá aj obrovské výhody z toho, že má more. My tiež máme 98 km schengenskej hranice na Ukrajine a robíme všetko pre to, aby táto hranica bola bezpečná a garantovali sme bezpečnosť vnútri schengenského priestoru.
Na vnútropolitickej scéne bolo kľúčovým zaradenie na rokovanie pléna parlamentu problematiky riešenia migračných výziev, ktorým teda čelí Európska únia, a jeho základom bol vyvážený návrh vyhlásenia. V ňom poslanci deklarovali pripravenosť Slovenskej republiky pomáhať pri riešení humanitárnej krízy, súčasne vyzvali inštitúcie Európskej únie na komplexné, systémové a najmä dlhodobé, udržateľné riešenie vzniknutej situácie v oblasti Stredozemného mora s dôrazom na elimináciu príčin migračných tokov v spolupráci s krajinami pôvodu a tranzitu, vrátane odstraňovania chudoby, boja proti prevádzačstvu, či obchodovania s ľuďmi. Zároveň ste navrhli a schválili odmietnuť zavedenie povinných kvót ako nesystémového riešenia v súvislosti s presídľovaním alebo premiestňovaním migrantov, ako aj akékoľvek spochybnenie základného piliera schengenského systému, ktorým je princíp voľného pohybu osôb.
My sme sa naozaj báli a sme aj o tom hovorili veľmi otvorene na Európskej rade, prosím, možno to bude znieť cynicky, čo teraz poviem, ale tú otázku postavím aj tu v pléne Národnej rady: Povedzte mi, čo má Slovensko spoločné s tým, čo sa udialo v Líbyi alebo Iraku alebo Sýrii? Absolútne nič. My sme bombardovali Líbyu? My sme likvidovali režim v Iraku? My sme destabilizovali situáciu v Sýrii? Nemáme s tým absolútne nič spoločné. Využívalo Slovensko niekedy tieto štáty v minulosti ako kolónie? Mali sme k týmto územiam niekedy nejaký vzťah? Nikdy sme nič s týmito krajinami nemali a nenesieme ani žiadnu zodpovednosť za to, v akom stave sa nachádza Líbya, Sýria alebo Irak. Z toho dôvodu nemôžme akceptovať, aby nás niekto nútil, že teraz zoberte rovnakú mieru zodpovednosti za situáciu a postarajte sa o ľudí. Áno, my vieme si predstaviť, že niektorí ľudia potrebujú pomoc, a my týmto ľuďom aj reálne pomôžeme. Ale nemôže sa stať, že nás niekto bude do týchto kvót tlačiť.
Okrem toho, ako by vyzerali tie povinné kvóty? Došlo by sem 800 alebo 900 ľudí. Dali by sme ich do nejakého tábora? Asi by boli v nejakom tábore. Ako by sme zabezpečili, že títo ľudia nebudú utekať z tých táborov a prekračovať hranice do Českej republiky, ďalej do Nemecka? Čo dáme znovu hraničné ploty medzi Českú republiku a Slovenskú republiku? Zlikvidujeme výhody, ktoré boli spojené so Schengenom? Všetky tieto témy sme veľmi otvorene na zasadnutí Európskej rady otvárali, hoci to nebola príjemná diskusia, ale verím, že aj tieto argumenty zavážili.
Dámy a páni, na Európsku radu som teda išiel nielen s podporou vás - Národnej rady, so silným mandátom, ale aj v zhode s krajinami V4. Pred zasadnutím Európskej rady slovenské predsedníctvo, ktoré práve vtedy končilo, pretože naše predsedníctvo trvalo do 30. júna 2015, sme iniciovali stretnutie premiérov s predsedom Európskej rady Donaldom Tuskom, kde sme prezentovali našu spoločnú pozíciu, pričom sme neustále zvýrazňovali prvok dobrovoľnosti. A pred štvrtkovým stretnutím sme členským krajinám Európskej únie distribuovali deklaráciu krajín V4 k otázkam migrácie, ktorá zreteľne komunikovala náš principiálny postoj. Jednoducho nebolo kam ustúpiť. Ja som mal v rukách mandát Národnej rady, bola spoločná deklarácia krajín V4, nebolo kde ustúpiť na rokovaní Európskej rady.
Na samotnom zasadnutí rady 25. – 26. júna Slovensko spolu s ďalším krajinami V4 deklarovalo svoj odmietavý postoj voči zavedeniu povinných kvót na prijímanie migrantov. Tým, že Slovensko bolo v tom čase predsedajúca krajina, predsedajúci štát V4, táto zodpovednosť bola predovšetkým na predsedovi vlády Slovenskej republiky, aby formuloval v mene krajín V4 spoločné postoje. Spoločne sme vystupovali proti samotnému návrhu Európskej komisie, ktorá navrhovala povinné kvóty pre jednotlivé členské štáty, čo bolo, ako som už uviedol, v príkrom rozpore s vyhlásením prijatým európskymi lídrami na aprílovom zasadnutí Európskej rady venovanom migrácii.
Na základe nesmierne ťažkých rokovaní, ja neklebetím, ani nebudem klebetiť, ale poviem výraz mimoriadne nepríjemných rokovaní, takýto ťažký a nepríjemný summit som za 8-ročné pôsobenie v Európskej rade ešte nikdy nezažil, na základe nesmierne ťažkých rokovaní postoj Slovenskej republiky prispel k záverom Európskej rady, podľa ktorých Európa potrebuje vyvážený a geograficky komplexný prístup k migrácií založený na solidarite a zodpovednosti. V práci na európskej migračnej agende Európska komisia musí pokračovať komplexne a systémovo. Summit lídrov Únie rozhodol aj o potrebe posilnenia riadenia vonkajších hraníc Únie.
Vážené dámy a páni, ako som už uviedol, rokovanie Európskej rady bolo mimoriadne ťažké. Považujem však výsledky tohto summitu za naše víťazstvo. Je to jednoducho veľký výsledok nášho diplomatického snaženia, ktoré bolo podporené aj Národnou radou. (Potlesk.)
Zároveň by som chcel informovať, že rokovania o riešení migračnej krízy sú aj po summite mimoriadne zložité. Luxemburské predsedníctvo využíva priestor na riešenie nahromadených problémov. A vyslovím celkom otvorene, znovu pociťujeme určitú formu tlaku na nás. Existuje snaha, aby členské štáty, v úvodzovkách, dobrovoľne súhlasili s prijatím takého počtu migrantov, ako pôvodne stanovovali kvóty. Ale veď to nemá logiku! Tak ak odmietneme povinné kvóty, tak potom predsa dobrovoľne nemôžeme povedať, že zoberieme taký istý počet, ako nám bol určený pri povinných kvótach. Myslím si, že musíme veci pomenovávať veľmi jasne, o akých ľudí ide. Prečo utekajú z Líbye? Aká tam je situácia? Najmä sa treba sústrediť na územia, odkadiaľ títo ľudia odchádzajú. Aj preto som hovoril, že ponúkame príspevok v podobe vytvárania bezpečných zón v Líbyi a v ďalších krajinách severnej Afriky. Toto je cesta. Hľadať legitímneho partnera v Líbyi, pretože inak je to akási náplasť. Ak si niekto myslí, že rozmiestnením 40- alebo 60-tisíc migrantov v Európe niečo vyriešime, nevyriešime nič, pokiaľ sa nebudeme venovať podstate samotného problému.
Dámy a páni, Slovenská republika si je plne vedomá potreby solidarity, vnímame ľudský rozmer, ľudskú tragédiu, ktorá sa odohráva na hraniciach Európy, a nie sme ľahostajní voči tomu. My budeme ľahostajní voči byrokratom, ale nemôžme byť ľahostajní voči týmto ľuďom. A myslím si, že na dobrovoľnom princípe, a už teraz sa črtá veľmi zaujímavá spolupráca so slovenskou charitou, sme pripravení urobiť podstatne viacej pre týchto ľudí. A trvalejšie a dlhodobejšie, nielen tak, že tu niekoho zoberieme, zatvoríme do tábora na dva alebo tri mesiace, potom nebudeme vedieť, čo máme s nimi robiť, že sme pripravení urobiť podstatne viacej, ako keby sme akceptovali povinnú kvótu a zobrali na územie Slovenska 700 alebo 800 ľudí. Nezatvárame oči pred kritickou situáciou, a preto pre nás diktát nie je riešenie, hoci teraz opäť cítime tlak na Slovenskú republiku.
V zmysle záverov ostatnej Európskej rady je Slovenská republika pripravená do konca júla poskytnúť návrh dobrovoľného príspevku pri riešení aktuálnej migračnej vlny do Európy, ktorý bude odrážať naše reálne možnosti, ako aj prijímacie kapacity. Ale nezaspali sme po summite. Už sme sedeli, je tu minister zahraničných vecí, bol minister vnútra, včera sme už o tom prvýkrát hovorili, rokujeme s príslušnými cirkvami. Ja verím, že v rozumnom čase predložíme návrh, ktorý bude významným solidárnym príspevkom Slovenskej republiky k riešeniu migračnej krízy.
Dámy a páni, čo sa týka migrantov, naša pomoc bude teda vychádzať z princípu dobrovoľnosti, z ekonomických možností našej krajiny. Chceme a budeme pomáhať týmto ľuďom, ale plne si uvedomujeme aj povinnosť chrániť záujmy Európskej únie, jej členských štátov a občanov. A ja ako predseda vlády si najmä uvedomujem povinnosť chrániť občanov Slovenskej republiky.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

6.
Ďakujem pekne. Vážený pán predseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán poslanec. Zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizácií v zdravotníctve, okrem iného zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov už v súčasnosti upravuje prostredníctvom koeficientov minimálnu výšku základnej zložky mzdy pre zákonom stanovenú skupinu lekárov a zubných lekárov. Minimálne mzdové nároky ostatných zdravotníckych pracovníkov sa v súčasnosti riadia príslušnými ustanoveniami Zákonníka práce a podmienkami odmeňovania dohodnutými v príslušných kolektívnych zmluvách.
Predmetom úpravy návrhu zákona je stanovenie minimálnej výšky základnej zložky mzdy pre v návrhu zákona definovanú skupinu zdravotníckych pracovníkov pracujúcich v zdravotníckych zariadeniach podľa § 7 ods. 2 písm. c), ods. 3 písm. a), prvého a tretieho bodu písm. b) až g) a ods. 4 zákona o poskytovateľoch u poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, ktorý je príspevkovou organizáciou v pôsobnosti Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky, štátnym podnikom v zakladateľskej pôsobnosti Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky alebo obchodnou spoločnosťou v zakladateľskej pôsobnosti Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky, v ktorej má štát 100-percentnú majetkovú účasť.
Väčšina zástupcov profesijných, ako aj odborových organizácií požadovala rozšírenie pôsobnosti na všetkých zamestnávateľov, štátne aj neštátne zdravotnícke zariadenia, alebo na ústavné zdravotnícke zariadenia, t. j. obdobne, ako je pôsobnosť v súčasnosti upravená pre lekárov a zubných lekárov. Spôsob, akým je definovaná navrhovaná pôsobnosť zákona, zohľadňuje skutočnosť, že navrhovaný okruh zamestnávateľov v rozsahu vydaných povolení a kódov pridelených Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou prevádzkujú súčasne viaceré zdravotnícke zariadenia podľa § 7 zákona o poskytovateľoch, t. j. nielen ústavné, ale aj ambulantné zdravotnícke zariadenia. Cieľom bolo zabezpečiť, aby sa úprava týkala všetkých zdravotníckych pracovníkov a zdravotníckych povolaní, ktoré pôsobia u navrhovaného okruhu zamestnávateľov.
Pri ostatných zdravotníckych pracovníkoch je situácia iná než u lekárov a zubných lekárov. Mnohí zdravotnícki pracovníci vykonávajú svoju činnosť takmer výlučne v ambulantnej sfére. Napríklad laboratórni diagnostici, farmaceutickí laboranti, zdravotnícki laboranti a iní, ktorí poskytujú zdravotnú starostlivosť v rámci zariadení spoločných vyšetrovacích a liečebných zložiek.
Vážený pán poslanec, dovolím si tvrdiť, že takto definovaná pôsobnosť zákona je omnoho širšia a upravuje minimálnu výšku základnej zložky mzdy pre maximálne možný okruh zdravotníckych pracovníkov a predstavuje tak komplexnú a ucelenú úpravu odmeňovania. Úprava sa dotýka 39 zamestnávateľov, z toho je 31 príspevkových organizácií, 6 akciových spoločností a 2 štátne podniky. V prepočte na úväzky 18 580 zdravotníckych pracovníkov, prepočet podľa údajov za 1. štvrťrok 2015, z toho 122 farmaceutov, 1203 sestier, 512 pôrodných asistentiek, 838 zdravotníckych laborantov, 162 farmaceutických laborantov, 3 technikov pre zdravotnícke pomôcky, 457 fyzioterapeutov, 39 zdravotníckych záchranárov, 11 verejných zdravotníkov, 1085 zdravotníckych asistentov, 487 rádiologických technikov, 5 dentálnych hygieničiek, 121 asistentov výživy, 64 masérov, 2 241 sanitárov, 3 zubných technikov, 3 ortopedických technikov, 20 logopédov, 146 psychológov, 168 laboratórnych diagnostikov, 20 liečebných pedagógov a 43 fyzikov.
Pri definovaní navrhovanej pôsobnosti zákona bolo brané do úvahy aj stanovisko Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorý odôvodňoval pozastavenie a zrušenie zákona č. 62/2012 Z. z. o minimálnych mzdových nárokoch sestier a pôrodných asistentiek a ktorým sa dopĺňa zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktoré takto ustanovený osobný rozsah zákona nevylučuje. O pripravovanom návrhu zákona boli už od samotného začiatku prípravy prác do návrhu zákona priebežne informovaní zamestnávatelia, zástupcovia profesijných združení jednotlivých zdravotníckych pracovníkov, ako aj odborových organizácie zdravotníckych pracovníkov, ide o Slovenský odborový zväz zdravotníctva a sociálnych služieb, ako aj Odborové združenie sestier a pôrodných asistentiek. Informácia o stave prác bola pravidelne poskytovaná na rokovaniach odvetvovej tripartity v rezorte zdravotníctva.
V priebehu minulého roka, ako aj tohto roku sa uskutočnilo niekoľko pracovných stretnutí so zástupcami jednotlivých komôr zdravotníckych pracovníkov za prítomnosti zástupcov Slovenského odborového zväzu zdravotníctva a sociálnych služieb. Rovnako sa uskutočnili pracovné stretnutia so zástupcami Odborového združenia sestier a pôrodných asistentiek. V nadväznosti na tieto stretnutia boli precizované koeficienty minimálnej výšky základnej zložky mzdy pre všetkých zdravotníckych pracovníkov, ktorých sa návrh zákona týka. Výsledkom týchto stretnutí bolo aj vytvorenie skupín zdravotníckych pracovníkov s porovnateľnou výškou koeficientu vo vzťahu k obdobnej náročnosti vykonávaných činností a rozloženie dosiahnutia dohodnutej výšky koeficientu na dve ďalšie etapy pre niektorých zdravotníckych pracovníkov.
Pri príprave návrhu zákona bolo snahou ministerstva zdravotníctva o dosiahnutie konsenzu navrhovanej minimálnej výšky základnej zložky mzdy so zástupcami jednotlivých komôr zdravotníckych pracovníkov, odborových organizácií, ako aj zamestnávateľov. Prevažná väčšina profesijných združení vyjadrila s návrhom súhlas, avšak ku konsenzu nedošlo v súvislosti s odmeňovaním sestier a pôrodných asistentiek, ako aj fyzioterapeutov. Zavedenie osobitnej a výhodnejšej úpravy len pre sestry, pôrodné asistentky a fyzioterapeutov by malo za následok narušenie princípu odmeňovania zavedeného už v zákone o poskytovateľoch pre lekárov a zubných lekárov, ktorý zohľadňuje náročnosť vykonanej práce. Táto skutočnosť by rovnako ovplyvnila aj navrhovaný rámec odmeňovania ostatných zdravotníckych povolaní.
S ohľadom na osobitnú úpravu výkonu zdravotníckeho povolania a odbornej zdravotníckej praxe spôsob nastavenia výšky koeficientov, ktorý navrhuje Slovenská komora sestier a pôrodných asistentiek, to je ďalšie dodatočné zvyšovanie koeficientov v závislosti od dĺžky výkonu zdravotníckeho povolania, je administratívne náročný na zistenie, určenie a preukázanie zákonného nároku každého jednotlivého zdravotníckeho pracovníka, preukazovanie doby zamestnania, rokov praxe, doby prerušenia výkonu zdravotníckeho povolania. Problematické preukazovanie a započítavanie odbornej praxe, ako aj nezohľadnenie rozdielnej náročnosti vykonávaných činností patrili medzi najzávažnejšie problémy pri aplikácii Ústavným súdom zrušeného zákona č. 62 o minimálnych mzdových nárokoch sestier a pôrodných asistentiek.
Návrhy predložené Slovenskou komorou sestier a pôrodných asistentiek a Odborovým združením sestier a pôrodných asistentiek smerovali nie k jednoduchému, teda jednoznačnému, zrozumiteľnému a administratívne nenáročnému spôsobu určenia minimálneho nároku, pokiaľ ide o výšku základnej zložky mzdy, ale k nastaveniu systému odmeňovania, ktorý by zaručoval ďalšiu dodatočnú valorizáciu v závislosti od dĺžky odbornej praxe, zamestnania či dokonca veku. Realizácia týchto návrhov by s najväčšou pravdepodobnosťou viedla k minimalizovaniu kolektívneho vyjednávania a minimalizácii diferenciácie v odmeňovaní v závislosti od dosahovaných výsledkov a kvality práce, spôsobu organizácie práce, rozdielnych pracovných podmienok vyplývajúcich zo zabezpečovania rôznych druhov zdravotnej starostlivosti na rôznych pracoviskách, ako aj zohľadnenie špecifík jednotlivých zamestnávateľov.
Stanovisko Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky na možnosť zohľadnenia týchto požiadaviek zamestnávateľmi teda je, že návrh zákona pripravený ministerstvom zdravotníctva je vypracovaný tak, aby bolo možné v konkrétnych podmienkach zamestnávateľa dohodnúť spôsob odmeňovania založeného na zohľadnení odbornej praxe, a to dohodnutím bližších podmienok takéhoto odmeňovania v podnikovej kolektívnej zmluve. Cieľom návrhu zákona nie je odstránenie sociálneho dialógu alebo minimalizovanie kolektívneho vyjednávania.
Je potrebné zdôrazniť aj tú skutočnosť, že ide o úpravu minimálnej výšky základnej zložky mzdy a nie celého systému odmeňovania. Pre porovnanie môžem uviesť, že základná zložka mzdy sestry predstavuje cca 80 % jej mesačnej mzdy.
Väčšina zamestnávateľov sa zhoduje na tom, že dohodnutie podmienok odmeňovania, ktoré budú zohľadňovať požadovanú diferenciáciu odmeňovania a zohľadnenie špecifík jednotlivých zamestnávateľov, je potrebné ponechať na kolektívne vyjednávanie, ako dôležitý nástroj sociálneho dialógu a účasti zamestnancov v pracovnoprávnych vzťahoch, ako aj spôsobom uplatnenia zásluhovosti v podmienkach príslušného zamestnávateľa.
Pokiaľ ide o návrhy Slovenskej komory fyzioterapeutov, tieto smerovali k ustanoveniu koeficientov na rovnakej úrovni, ako navrhuje jednotlivé koeficienty pre logopéda, liečebného pedagóga a psychológa. Súčasne požadovali zohľadniť súbežný výkon certifikovaných pracovných činností pre prípady, keď má fyzioterapeut viac certifikátov, a zohľadnenie rokov praxe. Pripravený návrh zákona vychádza z osobitných predpisov upravujúcich odbornú spôsobilosť na výkon zdravotníckeho povolania a výkon zdravotníckeho povolania. Avšak väčšina certifikátov, ktoré získali fyzioterapeuti, nie sú certifikátmi, ktoré je možné získať podľa nariadenia vlády č. 296/2010 Z. z. o odbornej spôsobilosti na výkon zdravotníckeho povolania, spôsobe ďalšieho vzdelávania zdravotníckych pracovníkov v sústave špecializovaných odborov a sústave certifikovaných pracovných činností v znení neskorších predpisov, t. j. certifikátmi, ktorými sa v zmysle platnej právnej úpravy získava spôsobilosť na výkon certifikovaných pracovných činností v príslušnom zdravotníckom povolaní.
Je dôležité si uvedomiť, že podľa príslušných ustanovení Zákonníka práce zamestnanec dostáva mzdu za vykonávanú prácu, nie za prácu, ktorú by s ohľadom na svoju odbornú spôsobilosť mohol vykonávať. Nakoľko návrhom zákona sa upravuje len minimálna výška základnej zložky mzdy, s ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti, ako aj s ohľadom na rozdiely vyplývajúce zo špecifík jednotlivých zamestnávateľov, je v kompetencii príslušného zamestnávateľa, aby konečná výška mzdy vrátane základnej zložky mzdy odrážala rozdiely v náročnosti vykonávaných činností a v odbornej spôsobilosti fyzioterapeutov, ktorí u neho pôsobia na príslušných pracoviskách.
Opätovne musím zdôrazniť, že takto navrhovaná výška základnej zložky mzdy má súčasne vytvoriť rámec na následné rokovanie o podmienkach diferenciácie odmeňovania s príslušnými odborovými organizáciami zamestnávateľa, ktorými bude možné v konkrétnych podmienkach jednotlivých zamestnávateľov zohľadniť kvalitu vykonávanej práce, náročnosť vykonávanej práce a pracovných podmienok na jednotlivých pracoviskách, ako aj odlišnosť a špecifiká jednotlivých zamestnávateľov. Navrhované napojenie základnej zložky mzdy na priemernú mzdu v národnom hospodárstve Slovenskej republiky zabezpečí súčasne aj garanciu medziročnej valorizácie základnej zložky mzdy v závislosti od medziročného rastu priemernej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky.
Prečo nemôže mať návrh zákona celoplošnú pôsobnosť, je dané aj zabezpečením potrebného finančného krytia na jeho realizáciu. Súčasťou každého návrhu zákona je vyčíslenie finančných dopadov navrhovanej úpravy, preto rozsah pôsobnosti zákona je determinovaný aj touto skutočnosťou. Navrhovaná pôsobnosť zákona preto vychádza z reálneho dosahu Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky na tieto zdravotnícke zariadenia a možnosť ich kontroly, ako aj dopadov, ktoré si realizácia bude vyžadovať. Ide o zdravotnícke zariadenia s porovnateľnou úrovňou odmeňovania, ktorých dohodnuté podmienky odmeňovania do značnej miery ovplyvňujú podmienky odmeňovania dohodnuté v kolektívnej zmluve vyššieho stupňa s Asociáciou štátnych nemocníc Slovenskej republiky.
S ohľadom na vyššie uvedené rozdiely a špecifiká, ktoré sa týkajú dohodnutých podmienok odmeňovania u jednotlivých zamestnávateľov a tým aj určitých rozdielov v úrovni odmeňovania jednotlivých zdravotníckych povolaní, ako aj s ohľadom na limitovanú výpovednú hodnotu štatistických údajov o výške a štruktúre dosiahnutej priemernej mzdy, pristúpilo Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky v roku 2014 v súčinnosti s jednotlivými zdravotníckymi zariadeniami k podrobnému analyzovaniu dohodnutej výšky a štruktúre mzdy každého zdravotníckeho pracovníka, členenie podľa zdravotníckeho povolania, odbornej spôsobilosti a tak ďalej a tak ďalej. Cieľom bolo preveriť, či navrhované koeficienty nebudú viesť k nežiaducemu zrušeniu alebo obmedzeniu požadovanej miery diferenciácie v odmeňovaní alebo k zníženiu súčasne dohodnutej výšky mesačnej mzdy niektorých zdravotníckych pracovníkov alebo zdravotníckych povolaní.
Z údajov o dohodnutej výške a štruktúre miezd  zamestnancov k 1. 4. 2014 všetkých 39 dotknutých zdravotníckych zariadení vyplynulo, že uplatnenie novej výšky zákonnej zložky mzdy podľa navrhnutých koeficientov by si u zdravotníckych pracovníkov s nižšou než koeficientom navrhovanou výškou základnej zložky mzdy vyžadovalo v roku 2015 dorovnanie vo výške cca 2,09 % z celkového objemu priznaných základných zložiek mzdy, čo by predstavovalo 285-tisíc eur mesačne. Takto zistený nárast zhruba zodpovedal medziročnému rastu priemernej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky v roku 2013, ktorá v súčasnosti slúži pre určenie minimálnej výšky základnej zložky mzdy pre lekára a zubného lekára v roku 2015.
Je dôležité ešte uviesť, že v roku 2014 sa zúčastnili rokovania so zástupcami vyšších územných celkov a zdravotníckych zariadení v pôsobnosti vyšších územných celkov a z analýzy údajov o výške, štruktúre miezd jednotlivých zamestnancov v zdravotníckych zariadeniach v pôsobnosti vyšších územných celkov, členenie podľa zdravotníckych povolaní a odbornej spôsobilosti, vyplynulo, že úroveň potrebného dorovnania je podstatne vyššia v porovnaní s výškou dorovnania potrebnou v zdravotníckych zariadeniach, ktoré sú v pôsobnosti Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky, presahujú úroveň primeranej medziročnej valorizácie.
Rovnako sa odlišujú podmienky odmeňovania dohodnuté kolektívnymi zmluvami vyššieho stupňa a podnikovými kolektívnymi zmluvami. Ministerstvo zdravotníctva nemá reálny dosah na uvedené zdravotnícke zariadenia a nevie zabezpečiť, že u týchto zamestnávateľov nedôjde k prijímaniu rovnakých alebo obdobných opatrení ako po nadobudnutí účinnosti zákona č. 62 v roku 2012, prepúšťanie, delený úväzok, krátenie úväzkov, zatváranie oddelení a podobne.
Na záver ešte zhrniem to podstatné. Navrhovaný zákon nemôže mať takú pôsobnosť, ako majú platy lekárov. Navrhujeme komplexnejšiu a ucelenejšiu úpravu, ktorá je omnoho širšia, a upravuje minimálnu výšku základnej zložky mzdy pre maximálny možný okruh zdravotníckych pracovníkov a predstavuje tak komplexnú a ucelenú úpravu odmeňovania. Výsledkom mnohých rokovaní so zástupcami zamestnávateľov, profesijných združení zdravotníckych pracovníkov, odborových organizácií je predložený návrh zákona v tejto podobe, ktorá v maximálnej miere zohľadňuje požiadavky týchto subjektov. Musím však konštatovať, že ak by mal byť návrh zákona posunutý do medzirezortného pripomienkového konania až po dosiahnutí úplného konsenzu všetkých zainteresovaných strán, k finálnej verzii návrhu by sme nedospeli. Naším cieľom je vytvorenie jednotnej a komplexnej právnej úpravy pre všetkých zdravotníckych pracovníkov. S osobitnou úpravou podmienok odmeňovania len pre sestry a pôrodné asistentky vyslovili zásadný nesúhlas ostatné komory zdravotníckych pracovníkov.
Ďakujem pekne, pán predseda. Skončil som.

8.
Ďakujem pekne. Chcem sa poďakovať pánovi ministrovi za vyčerpávajúcu odpoveď. Pýtal som sa na to hlavne preto, lebo tento zákon o odmeňovaní zdravotníckych pracovníkov je už dlho očakávaný medzi zdravotníkmi. Takže som rád, že aj keď sa blíži koniec funkčného obdobia, že sa to ešte stihne a že ministerstvo dospelo k nejakému záveru, s ktorým sa teda ide do medzirezortného pripomienkového konania.
Tá moja druhá poznámka už bude veľmi konkrétna. Samozrejme zachytil som to, že sestry a pôrodné asistentky nie sú spokojné s touto úpravou, a tu sa trošku vrátim do obdobia 2010 – 2012. Vtedy som bol predsedom výboru pre zdravotníctvo a s kolegami vo výbore sme odviedli obrovský kus práce, a teraz je jedno, v akej boli politickej príslušnosti pri vyjednávaní s lekármi, ktorí štrajkovali pre lepšie mzdy, aj pri vyjednávaní so sestrami, ktoré chceli lepšie odmeňovanie. Lekárov sa podarilo vyriešiť v rámci zákona o poskytovateľoch, o tom ste hovorili už aj vy, pán minister, a sestry mali samostatný zákon o minimálnych mzdových nárokoch sestier a pôrodných asistentiek.
No rozhodnutie Ústavného súdu po voľbách v dvetisícdvanástom považujem za veľmi nespravodlivé, pretože keď si prečítate tú argumentáciu, že teda nemôžte nejakej skupine zdravotníkov špeciálnym zákonom stanoviť platy, tak lekári majú zákonom o poskytovateľoch stanovené platy a platí to aj pre štátne, aj pre neštátne zdravotnícke zariadenia. U sestier to už teda bolo protiústavné.
Ja už nechcem dlho rozprávať o tom, že vnímam najsprávnejšie riešiť platy všetkých zdravotníkov jedným zákonom, alebo v celom balíku, len by som rád možno poprosil pána ministra, aby kládol pomerne veľký dôraz na to, aby sa riešili oprávnené požiadavky sestier a pôrodných asistentiek, pretože tie naozaj, a musím to povedať, cítim to aj ja, vnímajú veľkú nespravodlivosť, ktorá sa im stala v tom roku 2012, keď táto snemovňa drvivou väčšinou schválila zákon a nakoniec nedošlo k jeho uplatneniu.

Ja len doplním, ako som uviedol, legislatívny proces schvaľovania tohto zákona je na začiatku, to znamená, že vylepšovať sa dá. Ako som uviedol v svojej reči, dva, tri roky sme sa stretávali a jednali, ja si myslím, že aby sme to dokončili, tak je práve preto dôležité, aby bol v legislatívnom procese.
Ďakujem pekne.

12.
Ďakujem za slovo, pán podpredseda Národnej rady. Vážený pán poslanec, aj podľa našej osobnej dohody rozšírim ten okruh tej odpovede k otázke č. 2, aj o tých posudkových lekárov, čomu sa vlastne venuje tá vaša ďalšia otázka.
K uvedenému otvorenému listu sa uskutočnili dve pracovné stretnutia so zástupcami predkladateľov listu, konkrétne 18. júna t. r. na ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny na úrovni generálnej riaditeľky sociálnej a rodinnej politiky, ktorá riadi aj odbor kompenzácií, to znamená, priamych tvorcov tejto legislatívy, a generálneho riaditeľa Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, pretože jednotlivé úrady práce zase vyplácajú túto dávku.
Druhé sa uskutočnilo na pôde Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré sa konalo 23. júna t. r. Tohto stretnutia sa zúčastnili poslanci – páni Podmanický, Gibalová, Šedivcová, Tomanová, Jurinová, Pavlovičová, Baštrnák, ďalej zástupkyne otvoreného listu – pani Klára Denisová, Mária Trenčíková, Anna Fórová, ako aj zástupcovia ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, menovite riaditeľ odboru kompenzácie.
Viaceré požiadavky uvedené v predmetnom liste predstavovali návrhy na prijatie legislatívnych zmien, predovšetkým v zákone č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného poistenia, to znamená, výšky príspevkov, odstránenie niektorých podmienok nároku na peňažné príspevky, prípadne nový druh príspevku. Ale poukazovali aj na problémy, ktoré sa týkajú aplikácie zákona v praxi samotnej.
V rámci oboch stretnutí bol kladený najmä dôraz na peňažný príspevok na opatrovanie. V súčasnosti Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky hľadá možné riešenia ako stabilizovať najmä poberateľov peňažného príspevku na opatrovanie v produktívnom veku, ktorí opatrujú fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, poberajúcu dôchodkovú dávku. Jedná sa o skupinu opatrovateľov, ktorým sa z dôvodu valorizácie dôchodkovej dávky a nevalorizácie súm životného minima znižuje peňažný príspevok na opatrovanie o sumu, o ktorú dôchodková dávka opatrovaného presahuje 1,4-násobok sumy životného minima.
Pre informáciu, počet poberateľov peňažného príspevku na opatrovanie, ktorí opatrujú fyzickú osobu poberajúcu dôchodkovú dávku, bol v minulom roku 22 239 osôb.
Niektoré požiadavky obsiahnuté v liste menili systém poskytovania peňažných príspevkov ako takých, nielen čo sa týka ich výšky, ale aj podmienok ich nároku, prípadne návrh nového typu príspevku. V prípade návrhu na prijatie takýchto rozsiahlych legislatívnych zmien si ich práva vyžaduje jednak dostatočný časový priestor nielen na ich analýzu, riešenie finančných dopadov, ale aj na ich prípravu.
Pri tvorbe legislatívy, ktorá sa dotýka aj osôb so zdravotným postihnutím, ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny už v štádiu prípravy spolupracuje s osobami zdravotne postihnutých prostredníctvom ich reprezentatívnych organizácií, tak ako to ukladá Dohovor Organizácie Spojených národov o právach osôb so zdravotným postihnutím v čl. 4. Oni sú obsiahnutí a zastúpení najmä vo Výbore pre zdravotne postihnutých, takisto v Rade pre ľudské práva, no a bezprostredne po schválení zákona sa im bude venovať aj komisár, verejný ochranca pre zdravotne postihnutých.
Podnety nelegislatívnej povahy týkajúce sa podozrenia na pochybenie pri aplikácii zákona v praxi prešetrí Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny.
Záverom by som sa chcel pisateľom tohto otvoreného listu poďakovať za spätnú väzbu ohľadom aplikačnej praxe a s ich zástupcami sme pripravení ďalej spolupracovať pri tvorbe legislatívy podľa dohody, ktorá na tomto stretnutí bola prijatá.
K tej problematike, ktorá sa týka posudkových lekárov, dodávam, že podľa zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár úradu alebo Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny. Posudkový lekár spolupracuje s poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, ako je napríklad ošetrujúci lekár alebo odborní lekári, a vychádza z aktuálneho lekárskeho nálezu na účely kompenzácie vyhotoveného poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti.
Kompetencie posudzovať sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia v oblasti kompenzácie na jednotlivé druhy odkázanosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím majú len posudkoví lekári úradu alebo Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, a nie ošetrujúci lekári, ani odborní lekári. Hovorím o zákonných náležitostiach. V prípade nezohľadnenia alebo ignorancie lekárskych správ, nejde o nedostatok právnej úpravy, ak došlo k takémuto konaniu, išlo by o individuálne prípady, vždy tam jestvuje možnosť opravného mechanizmu a odvolania sa.
Jedným zo záverov týchto pracovných stretnutí bola aj vzájomná dohoda, že zástupcovia pisateľov otvoreného listu na základe individuálnych prípadov, možno vlastnej skúsenosti, identifikujú problémové oblasti, na ktoré Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny zameria kontrolnú činnosť, prípadne preverí ich informácie, ktoré sa tohto charakteru dotýkajú.
Ďakujem. Skončil som.

Ďakujem za slovo. Vážený pán minister, ďakujem za odpoveď. Pre doplnenie chcem dodať, že rodičia vo svojom otvorenom liste namietajú proti postupom posudkových lekárov pri posúdení sociálnej odkázanosti zdravotne postihnutých detí. Aj sám som sa už viackrát stretol s prípadmi, keď posudkový lekár svojvoľne a bez dôkladného lekárskeho vyšetrenia nezohľadňuje stanovisko lekára-špecialistu. Ako na to upozornili aj rodičia zdravotne postihnutých detí, posudkoví lekári nemajú pred zákonom žiadnu osobnú zodpovednosť za svoje rozhodnutia pred súdom. Ak dôjde k vymáhaniu práva súdnou cestou, zodpovednosť za rozhodnutie má len príslušný úrad, teda Sociálna poisťovňa alebo úrad práce, nie však samotný posudkový lekár.
Pán minister, nemyslíte si, že by bolo vhodné zaviesť osobnú zodpovednosť posudkových lekárov za ich rozhodnutia?

15.
Pán poslanec, pripúšťam, že rozhodnutie posudkového lekára môže mať, nazvem to, individuálny, osobný charakter, možno subjektívno-objektívny. Čo však pokladám v tejto situácii za najdôležitejšie a na čom sa už aj pripravuje nová legislatíva, je sústrediť všetkých posudkových lekárov do jednej inštitúcie. Sú veľmi rozdrobení na viacerých pracoviskách, na viacerých inštitúciách a spôsobuje to problém. Oni potrebujú jednotnú metodiku, jednotné riadenie.
Áno, pripúšťam, možno sa baviť aj o tom, čo hovoríte vy. Takže áno, je tu už dosť dlho systémová príprava na vytvorenie jednej inštitúcie, ktorá by celú túto časť posudkových lekárov riešila, pretože tu je treba vidieť, že ten posudkový lekár, to nie je obyčajný lekár. To sú dvojatestovaní lekári, ktorí majú veľmi vysokú zodpovednosť a najmä potrebu odbornej praxe na to, aby vedeli tak dôležité a zásadné rozhodnutia prijímať.
Ja som osobne presvedčený, že vytvorenie takejto inštitúcie s vlastným zákonom vrátane konkrétnej zodpovednosti by malo z hľadiska budúcnosti týmto problémom v značnej miere pomôcť. (Potlesk.)

17.
Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážený pán poslanec. Najčastejším problémom v oblasti životného prostredia, ktoré ľudí trápi a ktoré vidíme my asi ako ľudia tejto krajiny a stretávame sa s ním najčastejšie, sú takzvané čierne skládky. Ide o odpad, ktorý nelegálne vyhadzujú nezodpovední a neslušní ľudia.
Na Slovensku je dnes oficiálne evidovaných okolo 2,5-tisíc čiernych skládok, ale realita a neoficiálne údaje, ktoré máme nejako k dispozícii, hovorí o čísle až 7-tisíc.
Aj preto rezort životného prostredia prišiel s myšlienkou historicky prvého veľkého programu na podporu ich odstraňovania. Projektom veľkého upratovania Slovenska chceme predovšetkým výrazne posunúť riešenie dlhodobého problému, ktorý zásadne ešte neriešila žiadna ponovembrová vláda. Ide nám o to, aby sme pomohli slovenským mestám a obciam zbaviť sa opusteného odpadu alebo, ako sa ľudovo vraví, čiernych skládok, ktoré dlhé roky hyzdia našu krajinu a poškodzujú životné prostredie.
Druhý dôvod, ktorý nás k tomu viedol, je nový zákon o odpadoch, ktorý bude platiť od 1. januára budúceho roku. Tento zákon zmení celú organizáciu nakladania s odpadmi a jeho cieľ je jednoznačný: nasmerovať Slovensko z chvosta Európskej únie na cestu medzi najvyspelejšie krajiny. Chceme obyvateľov motivovať k separovaniu odpadu tak, aby sme stále viac odpadu recyklovali a aby ho stále menej s vysokými nákladmi a záťažou pre budúcnosť skončilo na skládkach.
Ministerstvo životného prostredia v novom zákone o odpadoch rieši aj problém čiernych skládok. Od januára 2016 zvyšuje právomoci polície a pokuty. Pre fyzické osoby to bude takmer desaťnásobne vyššia pokuta, až do výšky 1500 eur a pre právnické osoby sa výška pokuty v najkrajnejšom prípade vyšplhá až na 350-tisíc eur.
Práve akciou veľkého upratovania Slovenska chceme pomôcť samosprávam vyčistiť stôl od neželaného dedičstva čiernych skládok tak, aby si tento čistý stôl vedeli a chceli v nových podmienkach udržať.
Environmentálny fond, ktorý bude procesovať celý proces veľkého upratovania Slovenska, intenzívne poskytuje žiadateľom informácie týkajúce sa dotácií na odstraňovanie miest s nezákonne umiestneným odpadom. Doteraz poskytol písomné oznámenia a usmernenia vo viac ako stopäťdesiatich otázkach a denne vybaví desiatky telefonických žiadostí o usmernenie.
Rozhodovanie o pridelení finančných prostriedkov bude ovplyvnené viacerými faktormi, ako sú priorita odstránenia odpadu pre lokalitu, riziká dopadu pre životné prostredie a lokalitu, spôsob odstránenia, ale aj počtom prijatých žiadostí, celkovou výškou požadovaný dotácií.
Aj z vašej otázky jednoznačne vyplýva skutočnosť, ktorú môžem potvrdiť, záujem samospráv je mimoriadne veľký. Uvedomujú si, že ide o jedinečnú možnosť získať na likvidáciu starých čiernych skládok v katastroch ich územia financie, ktoré na to doteraz v ich vlastných rozpočtoch chýbali. Suma 10 mil. eur, ktorú sme na túto akciu vyčlenili, nemusí byť konečná. Pracujeme s ňou v rámci tejto akcie a tohto roka. Výsledky tejto akcie vyhodnotíme koncom roka a v prípade, že táto akcia bude úspešná, bude naďalej veľký záujem o financovanie takýchto, odstraňovania takýchto čiernych skládok, budeme sa snažiť uchádzať o ďalšie financie či už z rozpočtových fondov alebo z rozpočtu Slovenskej republiky alebo z iných zdrojov, ktoré nie sú napojené na štátny rozpočet.
Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som.