53.schôdza

Ďakujem veľmi pekne. Pán predseda, predstavme si situáciu, že meníme Trestný zákon. Príde pán Jánoš a povie, že za domáce násilie je nepodmienečne rok. Príde pán Mikloško a povie, za domáce násilie je nepodmienečne päť rokov. Nemôžte potom o tom druhom pozmeňovacom návrhu nedať hlasovať, prosím vás.
Čiže ja chcem, dávam procedurálny návrh, aby ste hlasovanie o celom zákone o verejnom obstarávaní vyhlásili ako za zmätočné a zlé, aby sme sa k tomu vrátili. Vy ste nemali právo nedať hlasovať o návrhu, čo predkladal pán Zajac, lebo on bol z podstaty úplne iný. Čo som sa vám pokúsil povedať na príklade teraz, keď sme robili Trestný zákon.
Ja neviem, kde beriete v sebe toľkú tú aroganciu, ten pocit, že to môžete. To absolútne so sebou nesúviselo. O tom návrhu sa malo dať jednoznačne hlasovať. Nemali ste dať hlasovať o námietke, mali ste dať hlasovať o tom návrhu.
Môj procedurálny návrh je, vrátiť, zrušiť celé hlasovanie a vrátiť sa k tomu naspäť.

40.

Ďakujem. Dovoľte pripomenúť kolegom z európskeho výboru, že budúci týždeň s najväčšou pravdepodobnosťou bude ku Grécku summit Európskej únie, tak by som vás poprosil, že by ste rátali s tým, že zrejme zvoláme aj európsky výbor. Ďakujem pekne.

42.

Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené dámy, vážení páni, dovoľte, aby som vám v stručnosti uviedol Správu o stave činnosti Generálnej prokuratúry, ktorú ste všetci obdržali, a ja v tomto mojom krátkom vystúpení mienim poukázať na tie hlavné, hlavné body, ktoré ja považujem za podstatné pre vašu informovanosť.

Začal by som oblasťou personálnou. Plánovaný počet prokurátorov v roku 2014 bol 973, skutočne pracovalo vo výkone 885, čo je 90,9 %. Tento deficit spočíval v tom, že boli to funkčné miesta, ktoré boli neobsadené. Boli to prokurátorky, ktoré boli na materskej dovolenke, 59 a 21 prokurátorom zanikol služobný pomer, či už odchodom do dôchodku, alebo, bohužiaľ, aj pozastavením výkonu funkcie prokurátora z dôvodu trestného stíhania, to sú štyria ľudia, a dvom prokurátorom kvôli disciplinárnemu konaniu.

V roku 2014 v podstate nebolo možné dopĺňať jednak tieto stavy z dôvodu konania na Ústavnom súde, kde bol zákon 220 napadnutý a v podstate až od prijatia zákona 332/2014 mohli začať prebiehať výberové konania, ktoré v súčasnosti prebiehajú. Boli ukončené výberové konania na krajských prokurátorov, kde podotýkam, že takmer polovica krajských prokurátorov neprešla výberovým konaním a boli vymenovaní noví krajskí prokurátori, pretože k výberovým konaniam sa začalo pristupovať trochu iným spôsobom. Tým spôsobom, že tí, ktorí sa prihlásili, musia preukázať svoje odborné, ale aj riadiace schopnosti. A nie je to už tak, to vám garantujem, že sa prihlásil jeden a ten zázračne uspel. Dokonca som niekoľko výberových konaní, kde boli prihlásení iba po jednom a tí, ktorí boli predtým vo funkciách, zrušil, aby som deklaroval, že to myslím vážne, že do tých výberových konaní sa má prihlásiť viac ľudí, pretože verím tomu, že na prokuratúre je viac ľudí schopných viesť konkrétne krajské prokuratúry.

Teraz sa dokončujú výberové konania na námestníkov krajských prokurátorov, tie sú v podstate už takisto hotové. Budú nasledovať výberové konania na okresných prokurátorov a ich námestníkov. To, aby som zabezpečil nejakú objektivitu pri výberových konaniach, tak síce sa to stretlo s nevôľou, ale do výberových konaní alebo komisií boli delegovaní vždy aj dvaja ľudia z Generálnej prokuratúry. Z akého dôvodu? No z toho dôvodu, že ak si určitý krajský prokurátor má vyberať len ľudí z obvodu svojej pôsobnosti, no tak neverím tomu, že tie výberové konania boli stále také, ako mali byť. Boli prípady, keď výberové konania alebo výsledky boli už dopredu známe a tomuto som, ja dúfam, zabránil.

Pokiaľ ide o zaťaženosť prokurátorov, podľa mojich relevantných poznatkov dosiahla kritickú hranicu. Ja už sa odmietam pozerať na to, ako prokurátori chodia do práce po víkendoch, pretože opatrenia, ktoré boli prijaté z mojej strany, sú naozaj veľmi tvrdé a smerujú predovšetkým k tým veciam, ktoré máme ako priority, a predovšetkým aby boli znížené prieťahy v trestnom konaní, ktoré pri mojom nástupe boli neúmerné. To všetci dobre viete. A i napriek tomu konštatujem, že keď je prokuratúra poddimenzovaná, tak tieto prieťahy sa postupne darilo znižovať, a to je u vecí, ktoré boli staršie ako jeden rok, 20 % a vyššie, staršie ako 2 roky medzi 30-40 % a staršie ako 3 roky sa toto zníženie pohybuje okolo 50 %. Tvrdím, že aj tu sa dajú ešte dosiahnuť lepšie výsledky, ale iba za stavu, ak prokurátori budú mať vytvorené podmienky na to, aby mohli pracovať v normálnom stave. A už sa nedá tolerovať jedno, že tí prokurátori pracujú na hranici svojich psychických a fyzických možností.

Samozrejme, že toto doplnenie personálnych stavov bude mať za následok, a to vám tu garantujem, bude mať za následok ďalšie znižovanie prieťahov, ktoré síce sa podarilo dosť dramaticky obmedziť, ale stále sú tam, stále sú tam prieťahy, ktoré musíme odstrániť.

Len na okraj uvádzam, že v roku 2014 bolo celkom stíhaných 50 111 osôb a trestné stíhanie bolo ukončené proti 49 644. To znamená, že v podstate nápad, ktorý v priebehu roka na tú prokuratúru prišiel, myslím nový nápad, tak sa dal relatívne v pohode stihnúť, že tam je veľmi, veľmi malý rozdiel medzi vecami vybavenými a nevybavenými. Sú však aj takí prokurátori, ktorí sa zakrývajú za to, že ten stav na prokuratúre je veľmi zlý, veľmi zlé podmienky, a nerobia nič. Pretože povie, že stav na konkrétnom okrese a kraji je strašne zlý, tak radšej nerobí nič a zakryje sa za tých ostatných. No takýchto prokurátorov „odmeňujeme“ disciplinárnymi konaniami, ktorých bolo minulý rok začatých 20.

Ja totižto tvrdím, že na prokuratúre je väčšina ľudí, ktorí si svoje povinnosti plnia naozaj zodpovedne, a to aj po tých prijatých opatreniach z mojej strany. A ak ľudia pracujú v takomto návale, tak, samozrejme, sa vyskytnú aj chyby. Nie je cestou týchto ľudí, ktorí majú enormnú záťaž, len trestať. To už ako budem veľmi redukovať a človek, ktorý robí a ktorý je preťažený, ak má nejakú chybu, ktorá sa vyskytne, tak budem pristupovať úplne inak ako u tých, ktorí síce nerobia nič, ale tie chyby majú.

Preto budem za každú cenu, aj keď som počul pred rokom, že máme hľadať rezervy vo svojich radoch a nie pýtať tabuľkové miesta, tak ja tvrdím, že rezervy vo svojich radoch už nemáme a ten stav potrebujeme doplniť, aby tie výkony boli také, aby tá prokuratúra fungovala tak, ako fungovať má.

Keď už hovorím o tých prieťahoch a keď hovorím o tom, že tí ľudia sú trestaní za prieťahy, ktoré sú enormné, ťažko potom vysvetľujem tým ľuďom, ktorí sa ma pýtajú, že prečo my trestáme za prieťahy v dvoch-troch veciach, keď dochádza napríklad na súdoch nie k prieťahom, ale k premlčaniu vecí. A to nebola jedna vec, dve veci, to bolo 50 vecí naposledy a hrozia ďalšie. Tak ja sa potom pýtam, keď ja robím opatrenia a, bohužiaľ, aj formou sankcií voči prokurátorom, kedy sa začnú robiť opatrenia zo strany súdu? Pretože je to dosť tragické, keď prokurátori upozorňujú opakovane stovkami žiadostí a sťažností, že sa vo veciach nekoná, a ten sudca aj tak nič neurobí, vec sa premlčí. Pokiaľ my tam nezačneme konať, pokiaľ nedáme podnet na disciplinárne stíhanie sudcu, dokonca sme si dovolili pár sudcov stíhať za takéto veci, pretože ak niekto premlčí 52 vecí, tak ja tvrdím, že marí svoje poslanie, marí svoju úlohu verejného činiteľa. Jeho povinnosťou je dotiahnuť to trestné konanie do konca. A keď ho premlčí, tak vlastne nedotiahol.

Ja sa potom pýtam, že to nie je len to, že tie stíhania boli premlčané, ale garantujem vám, že tí ľudia, ktorí boli poškodení v týchto veciach, sa začnú domáhať svojich práv aspoň tým, že budú pýtať nejaké odškodné a tomu sa súdy nevyhnú. Tak potom som zvedavý, kto bude tieto náklady znášať.

Pokiaľ ide o moje priority, ktoré som ja stanovil pri svojom nástupe, podotýkam, že priority neznamenajú, že v ostatných veciach nekonáme. Priority boli vytypované tak, že sú to veci, v ktorých máme najväčšie, ale najväčšie problémy a v ktorých sa vyskytujú či už prieťahy, alebo zlé rozhodnutia, alebo sa zakrývame za niektoré veci, za ktoré môžeme sami, bohužiaľ.

Prioritou mojou boli trestné činy daňové. Tu sa naozaj dosiahli celkom slušné výsledky. Sám minister financií priznal, že po zlepšení v práci Daňovej kobre, po zapojení Generálnej prokuratúry sa v rozpočte v podstate ušetrilo 2,1 mld. eura. Tento údaj je veľmi široký. Pretože to sú peniaze, jednak ktoré boli identifikované ako neoprávnene uplatňované daňové odpočty, tie boli zachytené. Potom sú to peniaze, ktoré už boli vyplatené, ale boli zachytené a sú na účtoch v rámci trestného konania. A v neposlednej miere je to prevencia, pretože tí najväčší, ktorí si mýlili podnikanie s tým, že okrádajú štát, zrejme si teraz rozmyslia, či to budú robiť naďalej. Nehovorím, že sa to nedeje, ale sa to deje v oveľa menšej miere, čo priznal, opakujem, aj pán minister financií, aj pán minister vnútra. Ale v tejto oblasti sa dajú dosiahnuť ďalšie výsledky, ďalšie výsledky, aj zlepšenie práce prokurátorov, ale aj policajtov.

Ja neustále opakujem, že treba okamžite zlepšiť vzdelávanie, či už zo strany prokuratúry, sami nejaké aktivity robíme, robia sa semináre. Kvôli týmto veciam boli určení špecialisti na danú trestnú činnosť. Ale treba sa zamyslieť, aby Justičná akadémia alebo Akadémia Policajného zboru konečne začali sa zameriavať na výchovu policajtov aj v tomto smere. Dneska nestačí poznať Trestný poriadok, Trestný zákon pri týchto trestných činoch. Tam treba poznať oveľa, oveľa viac súvisiacich predpisov.

Ďalšie, čo ja vytýkam prokurátorom a, bohužiaľ, malo by sa to vytýkať aj policajtom, je inštitút tzv. odborného konzultanta. Tento sa nevyužíva skoro vôbec. Keď som kontroloval v minulosti, tak to bolo prijaté v dvoch prípadoch. Čo to znamená? Jednak sa ušetria aj ťažké peniaze, pretože je tu tendencia za každú cenu priberať v týchto konaniach, daňových či hospodárskych, znalcov. No a pokiaľ ja priberiem toho konzultanta, tak minimálne mi môže objasniť tie otázky do takej miery, že ten znalecký posudok nebudem potrebovať alebo mi aspoň zredukuje v podstatnej miere po konzultácii s ním otázky, ktoré treba znalecky skúmať. Odbudnú enormné náklady, ktoré sú na znalecké dokazovanie, ale hlavne odbudnú aj prieťahy. To, že všetci dobre viete, že prieťahy pri znaleckom dokazovaní sú obrovské, je to zdôvodnené tým, že tých znaleckých posudkov je strašne veľa. No tak je ich veľa, ale niektoré sa dajú spraviť za mesiac, ale trvajú pol roka a viac.

Ďalšia oblasť, ktorá by zlepšila výber daní alebo ktorá by túto trestnú činnosť redukovala ešte viac, je to, že treba sa zamyslieť aj nad tými, ktorí sa nám vyslovene vysmievajú do očí. No to je to, že keď má podať daňové priznanie, tak stratil daňovú dokumentáciu, zhorela mu na chate, kde ju mal uloženú, prípadne mu zhorela v aute, ktoré mal, alebo to auto vykradli. To je výsmech, pretože toto je znižovanie ich daňovej povinnosti. Pokiaľ v tejto oblasti sa takisto nezavedie trestnoprávna úprava minimálne vo forme nedbalostných trestných činov, tak to bude trvať ďalej.

Za úvahu stojí v týchto daňových veciach, a najmä pokiaľ ide o tie reťazce, implementovať medzi tieto subjekty, ktoré sa týmto „živia“, tzv. krycie firmy. Všetci viete, čo tým myslím. Pretože táto firma, keď sa zapojí do toho reťazca podvodníkov, tak je oveľa väčší predpoklad, že polícia a prokuratúra bude priamo z toho prostredia získavať veľmi rýchle operatívne informácie, ktoré sa potom dajú využiť pri finálnej fáze.

Zlatý klinec toho, čo chcem povedať, ja neviem dokedy alebo neviem, prečo doteraz nemáme zavedenú trestnú zodpovednosť právnických osôb. To naozaj nechápem, pretože hovorí sa o tom niekoľko rokov. Je dokonca pripravená úprava a tá ešte nie je v legislatívnom procese, neviem prečo. A ja mám taký pocit, že ako keby o tom, či táto úprava bude, alebo nebude prijatá, rozhodovali podnikatelia a nie my, ktorí, alebo vy, ktorí o tom máte rozhodnúť, ale nebolo vám to predložené. Dôvody typu, že keď sa táto úprava zavedie, tak je hrozba, že sa budú čistiť firmy, ja uznávam nie ako dôvod neprijatia tejto novely, ale ako dôvod prijatia. Pretože ak sa tie firmy budú čistiť legálnym spôsobom, tak to je účel vtedy zavedenia trestnej zodpovednosti. Len podotýkam, že už aj orgány Únie nás tlačia, aby sa tento inštitút zaviedol. Potom sa nám budú veľmi, veľmi lepšie objasňovať trestné činy súvisiace s pochybnými konkurzami, s pochybnými reštrukturalizáciami, s pochybnými úžerníckymi firmami a podobne. Pretože pokiaľ ja mám v rámci nejakej obrovskej firmy dokazovať konkrétnemu človeku, ktorý to zavinil, pokiaľ sa tam dopracujem, ak sa tam dopracujem, tak to trvá 5 rokov a nakoniec to ešte nie je. Pokiaľ bude zavedená trestná zodpovednosť týchto právnických osôb, tak sa bude dokazovať veľmi rýchlejšie a ja si myslím, že aj veľmi efektívnejšie.

A hovorím, táto úprava sa nebude využívať alebo sa môže využívať nielen v daňových, ale celkovo aj v hospodárskotrestných činoch a iných. Len stále neviem, čo tomu bráni, či nie je politická vôľa alebo či podnikatelia nám budú hovoriť, kedy sa to zavedie. Tak to je cesta, ktorá nevedie nikam. A čím ďalej to budeme odďaľovať, tým ďalej sa budeme tváriť, že napríklad hospodárska trestná činnosť predstavuje na celkovej 3,8 %. To je údaj, ktorý je na smiech a ktorému ani ja, ani vy neveríte. Keby to tak bolo, tak nám tu je všetkým, všetkým oveľa lepšie. Tak by sme tu mali to malé Švajčiarsko, ktoré raz niekto spomínal ešte pred niekoľkými rokmi. Takže toto nie je údaj, ktorý zodpovedá realite.

Ďalšou mojou prioritou je domáce násilie. Musím tu hneď priznať, že v tejto oblasti stojíme na jednom mieste, nedosahujeme žiadne výsledky. A prepáčte za výraz, ale dovádza ma do zúrivosti, že príčinou tohto stavu je vysoká latencia. Je to lož! Pretože vysokú latenciu si vytvárame sami. Tým, že tieto trestné činy sa dokumentujú absolútne povrchne. Pretože po prvé, poviem príklad, prvé príde dajme tomu týraná žena, však lebo aj muži sú týraní, aby ste vedeli, príde týraná žena, oznámi, tak prvé, čo sa stáva, ju niekto presvedčuje, že to je nič, to ako, to absolútne nič sa nestalo, to je poriadku. Potom maximálne sa presvedčí, že to je priestupok. Tieto veci končia na priestupok. No a už keď sa začne konať v tej veci, teda že už niekto usúdi, že by to mohlo byť, ja teraz hovorím konkrétne napríklad o týraní, tak sa začne trestné stíhanie. Samozrejme, že oznamovateľka je vypočutá procesne. Potom je na rade ten, ktorý sa toho mal dopustiť. Tam sa absolútne neskúmajú dôvody väzby, lebo týranie, to nie je jednorazový útok. To je útok, ktorý trvá, ktoré sa opakujú, tie útoky. Dôvody väzby v žiadnom prípade sa neskúmajú. Tak sa vráti, pán tvorstva sa vráti domov. A čo nastáva? Ešte väčšie peklo, ako bolo. Lebo jednak tá žena si dovolila, si dovolila oznámiť to, že sa niečo deje. A potom sa nám stáva, že tie ženy povedia, buď že klamali, alebo sťahujú tie trestné oznámenia. Keď povedia, že klamali, hrozí im trestné stíhanie. Veď to je absurdné! To je absurdné, lebo tá žena k tomu väčšinou je donútená, a to si nehovorme, že nie. Tak potom ja by som mal stíhať ju za krivé obvinenie, pretože si vymyslela to, že niekto ju doma týra. Tak toto je choré!

A potom už teda, keď sa dostane ďalšie štádium, že obviní sa, dá sa návrh na väzbu, ide sa na súd a rozhodnutie súdu je niekedy, prepáčte za výraz, čarovné, že keď ho človek číta, tak ho musí čítať trikrát, lebo ho nepochopil, z akého dôvodu tam neboli dôvody väzby. Nebudem ja tu hovoriť o konkrétnych veciach.

Tu si ale nikto neuvedomuje, že týmto prístupom my si vychovávame ďalších potencionálnych páchateľov. Pretože ak, a väčšinou v tých rodinách sú deti, tak to končí tým, že to dieťa je buď, keď je dlhodobo vystavené takémuto správaniu, tak buď minimálne je psychicky poznačené do konca života. A o čo je to horší prípad, to dieťa to berie, takéto správanie, ako normálne a potom ho produkuje aj voči ostatným na verejnosti. Potom sa čudujeme, že zbijú niekoho len tak bezdôvodne, len tak zo zábavy. Toto je následok toho, ako sa k tejto trestnej činnosti správame.

Ja ako počúvam, že treba prijať nejakú novú právnu úpravu. Načo? Keby sme využívali to, čo máme, a máme toho dosť v Trestnom zákone, v Trestnom poriadku, aj v iných zákonoch, a keď budeme využívať to, čo máme, tak ako to využívať máme, a keď sa potom ukáže, ale opakujem, keď to budeme využívať, všetky oprávnenia, ktoré nám dáva Trestný zákon, Trestný poriadok, tak potom môžme novelizovať tieto predpisy, keď budeme identifikovať tie problémy, ktoré sú tam.

Ja sa pýtam, načo nám je ďalších päť zákonov, keď ani jeden neuplatňujeme tak, ako ho máme? To je akože, to je zákon pre zákon?! No tak to asi ťažko. Tým, že prijmeme nový zákon, nevyriešime problém, ktorý existuje! To neviem, či vy viete pochopiť. Takže keď ja počujem, v tejto oblasti treba rýchlo urobiť zmenu právnej úpravy. Nie. Urobiť ju až vtedy, keď využijeme tú, ktorú máme, a tú nevyužívame ani my prokurátori, ani policajti.

Ďalšia trestná činnosť, ktorú som už tu spomínal, je hospodárska trestná činnosť. Opakujem, je mi trápne vám tu tvrdiť, že podiel páchateľov tejto trestnej činnosti je 3,8 % na celkovom počte stíhaných osôb. Neviem, či tomu niekto z vás veríte, ja tomu neverím. V tomto prípade môžem pripustiť, že tá latencia je tu, je tu naozaj v menšej miere síce, ale dá sa tolerovať, pretože chýba, nám tu absolútne chýba to vzdelávanie, tá špecializácia. U nás pomaly ja ju zavádzam a len keď na každú trestnú činnosť budete dávať špecializáciu, no tak potom neostanú prokurátori, ktorí budú mať všeobecnú. Ale ja si myslím, to je otázka pre Justičnú akadémiu a pre Policajnú akadémiu, aby sa konečne začali zaoberať aj týmto smerom. Ak to tak nebude, tak 3,8 % budeme tu vykrikovať každý rok. Je to jednoducho údaj, ktorý nezodpovedá tomu, čo sa tu deje.

Pokiaľ ide o majetkovú trestnú činnosť, ale ešte k tej hospodárskej. Tam sa, ono sa väčšinou pácha spôsobom, ktorý je vysoko sofistikovaný. Niekedy ten policajt, ale ani ten prokurátor nemá zďaleka ani také vedomosti, ako má ten, ktorý tú trestnú činnosť pácha. Takže potom to tak dopadá, ako to dopadá. Počty daktoré, alebo stíhaných máte v tabuľke, no tak tie počty ja nebudem ani komentovať, pretože tie počty, to je, to je hrôza.

Majetková trestná činnosť, tá už dlhodobo desaťročia predstavuje 50 % z celkovej trestnej činnosti. V tejto oblasti sa zrejme nepohneme ešte dlho ďalej, pretože je to, je to fakt, ktorý, ktorý v štatistikách vyskakuje už dlhodobo. To nie je ani rok, ani dva, to je, to je, pokiaľ viem, desať rokov dozadu to stále tak platí. Je to predovšetkým z dôvodu ekonomických, zlá sociálna situácia, prípadne sú aj ľudia, ktorí si radšej, ako hľadať zamestnanie, volia túto cestu, aby sa dostali, aby sa dostali k peniazom.

Rasovo motivované trestné činy. Nedávne udalosti nás presvedčili, spred dvoch týždňov, alebo nám konečne ukázali, že máme tu aj takúto trestnú činnosť, lebo sme sa tvárili, že my ju tu nemáme až v takej miere, aby sa musela riešiť. Takisto to nie je pravda. Pokiaľ sa dokumentuje skutok tak, že tam evidentne vyplýva minimálne podozrenie, že ten skutok bol spáchaný napríklad osobitného motívu, čo je hneď ako skutok extrémizmu, tak u nás je trend dokazovať od počiatku, že to tak nebolo. Nie že to tak bolo a potom to vyvrátiť počas celého prípravného konania, ale dokazovať, nie, že to tak nebolo, a najlepšie to dať na priestupok. Tak teraz sa ukázalo, že máme. Podľa štatistík máme podiel týchto páchateľov 0,17 % na celkovej trestnej činnosti. Tak to by sme si mohli gratulovať, keby to tak bolo. Ale to tak nie je.

Potom ako dosť divne vyznieva, že napríklad od roku 2014 je úprava, kde napríklad tí, ktorí majú chrániť verejný poriadok na nejakých športových podujatiach, požívajú štatút chránenej osoby. Akonáhle je trestný čin spáchaný na chránenej osobe, zvyšuje sa právna kvalifikácia a potom sa to ťažie posúva na priestupok, to sa väčšinou robí, pretože v tomto prípade už ťažko odôvodní, že keď je to v tej vyššej kvalifikovanej skutkovej podstate, tak sa už ťažko potom postupuje na priestupok. To ako ja žasnem, že to platí od roku 2014, kde boli do 140-ky paragrafu tieto, zaradené tie osoby, no ale akosi treba, aby si to niekto aj pozrel, a teraz nebudem zas hovoriť do ktorých radov, lebo zajtra budem mať výčitky, čo som to zas povedal.

Pokiaľ ide o drogovú trestnú činnosť, v tejto oblasti opätovne dochádza k miernemu poklesu stíhaných páchateľov a tento počet predstavuje 1 852 oproti stíhaným v roku 2013, kde bolo 2 084. Tento počet bude klesať, keď sa konečne zase prijme právna úprava, ktorá určí, že tie konania najmenej spoločensky nebezpečné bude posúvať do priestupku, do roviny priestupkov, tým pádom vlastne dôjde k dekriminalizácii trošku, ale sa nám vytvorí priestor, väčší priestor kapacitný, aby sa stíhali naozaj tí, ktorých treba stíhať. To sú díleri, to sú tí, ktorí sa tým živia. Lebo pokiaľ bude čiarka za to, že chytili niekoho s tromi cigaretami, taká istá ako čiarka, že niekto chytil dílera, no tak to nikde nepôjde. Čo sa bude lepšie, alebo čo budú radšej objasňovať? No tak tie čiarky s tromi cigaretami. A táto úprava je pripravená druhý rok. Neviem, čo tomu bráni, aby išla do pripomienkového konania.

Trestná činnosť v doprave, tak tu je takisto pokles o 1 730 a sú to najmä trestné činy ublíženia na zdraví. Ale trestný čin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky, je ich podľa § 289, z celkového počtu 6 370 stíhaných bolo 5 489 za alkohol. Takže tá snaha, a tá snaha bola naozaj veľmi dobrá a potrebná, posunúť toto konanie do trestnej roviny sa akosi míňa účinkom. Pretože pokiaľ sa nebudú za takéto veci dávať exemplárne tresty, pretože ak niekto si dovolí ísť – naposledy koľko mal, 4 promile? – na ulicu, tak to je potenciálny vrah ako to. A potom dostane zákaz činnosti na dva roky, to je výsmech takisto. Absolútne sprísniť tresty, to hovorím už druhýkrát, a nerobí sa to, pokiaľ to tak nebude, každodenne vidíte, koľko ľudí sa pochytá tým, že sa posmelili pred jazdou.

Pokiaľ ide o kriminalitu mladistvých, tak tie čísla ostali v podstate na rovnakej úrovni, nie je tu žiadny dramatický nárast, dokonca niekde je pokles. A ja si myslím, že aj keď je vôbec, je vôbec smutné, že trestné činy páchajú mladiství, ale nie je to až na takej úrovni, aby sa museli prijímať nejaké, nejaké mimoriadne opatrenia, možno konštatovať, že je tu mierny pokles oproti roku 2014.

Ale naďalej pretrváva jeden stav, na celkovej trestnej činnosti mladistvých páchateľov sa podieľajú vyše 50-percentnou účasťou mladiství z krajov Prešov a Košice. Tak ja tvrdím teda, že to je jednak slabá prevencia, jednak to je ako slabá činnosť tých, ktorí majú v náplni práce ochranu rodiny a mládeže, a ten tretí dôvod nemôžem povedať, lebo by som porušil niekoho ústavné práva. Takže všetci ho vieme, prečo tam v týchto dvoch krajoch je asi, asi taká vysoká kriminalita mladistvých, ale to sa nedá prezentovať verejne, lebo niekto by mi mohol vyčítať, že som porušil niekoho práva. A ja si myslím, že všetci viete, čo myslím.

Pokiaľ ide o celkovú skladbu obvinených, tak už tradične sa na páchaní trestnej činnosti podieľa 85,05 % mužov, 14,95 % žien. Z tohto celkového počtu je to 6,45 % mladistvých.

Teraz by som niečo povedal o činnosti prokurátorov, ktorí v konečnom dôsledku majú svoje výsledky, a to je, to sú previerky prokurátorov, pokyny a veci, ktoré majú za následok znižovanie prieťahov v konaní aj kvalitu toho konania.

V roku 2014 prokurátori vykonávali celkom, a teraz počúvajte, 79 247 previerok trestných vecí. Je to o 8 958 viac ako v roku 2013 a o 17 953 viac ako v roku 2012. Tie previerky nie sú samoúčelné, tie previerky sú na to, aby sa, aby sa odhaľovali jednak konkrétne pochybenia vo veciach, ale aby sa odhaľovali aj tie prieťahy, ktoré, ktoré treba likvidovať.

Rovnako prokurátori v uplynulom roku vykonali, vydali 20 254 pokynov, čo je o 1 642 viac ako v roku 2013. Len na dokreslenie uvádzam, že niektorí, a to u nás niektorí chytali hrôzu, že nám klesol v roku 2014 počet obžalôb o 1 500, a vykladali to, akože to je zlý jav. To asi ťažko. To, že tento počet obžalôb v roku 2014 je stále vyšší o 3 037, ako bol v roku 2012. Čím to je? V roku 2013 v druhom polroku boli prijaté veľmi tvrdé opatrenia a, čuduj sa svete, obžaloby alebo spisy, ktoré mali byť dávno zažalované, sa zrazu začali žalovať. To znamená, že v tom období ten počet enormne stúpol. A je to logické, že čím tie prieťahy klesajú, tak tým tá obžalovateľnosť bude menšia a bude potom reálne zodpovedať nápadu, ktorý v tom roku na prokuratúru dôjde. Takže ja to prezentujem ako pozitívum, nie ako negatívum.

Pokiaľ ide o meritórne vybavovanie vecí na prokuratúre, teda tu by som chcel tento údaj, aby si ho pozreli aj niektorí na iných inštitúciách, pretože do 7 dní od nápadu vecí bolo na prokuratúre vydaných 30 735 meritórnych rozhodnutí, do 14 dní to bolo 7 139 meritórnych rozhodnutí a do 30 dní to bolo 5 607. Summa summarum, že z toho vyplýva, že 92 % vecí, ktoré napadli na prokuratúru, bolo meritórne vybavených do 30 dní. To tu v živote nebolo. Keď som nastúpil, to bol počet okolo 40 %, maximálne. Takže je to zrejme tým, že páni prokurátori sa, poniektorí, o ktorých som povedal, že stratili základné pracovné návyky, tiež zobudili a tento výsledok 90 % vecí do 30 dní nebol a ja si myslím, že je to výsledok, ktorým sa môžme pochváliť.

Pokiaľ ide o celkový nápad vecí, v roku 2014 napadlo na prokuratúru nových vecí 155 824, trestných vecí, ktoré sú rozdelené na trestné veci a podania, tých bolo 69 399, to sú údaje iba za okresné prokuratúry a krajské prokuratúry. Na Generálnu prokuratúru napadlo 562 trestných vecí a 5 959 podaní.

Tu treba ale upozorniť, že do roku 2014 boli prevedené aj neskončené veci, ktoré napadli koncom roku 2013 alebo sú náročnejšie, a tých bolo 33 762 trestných vecí a 11 870 podaní. Ak toto spočítame, tak v roku 2014 bolo v behu na prokuratúre 207 977 vecí. Takže ja si myslím, že, sa vraciam k tomu, že navýšenie počtu prokurátorov je mimoriadne, mimoriadne aktuálne.

Pokiaľ ide o oblasť netrestnú, tak prokuratúra v tejto oblasti vykonáva jednak činnosť na úseku mimosúdnom, to je dozor prokuratúry nad zachovaním zákonnosti v oblasti verejnej správy, a potom je to činnosť v oblasti mimosúdnej, pardon, občianskosúdnej. Výkon dozoru nad dodržaním zákonnosti verejnej správy, formy sú tam, je to vybavenie podnetov fyzických a právnických osôb, previerky prokurátora a využívanie vlastných poznatkov. Skladba na tomto úseku sa výrazne ešte aj zmenila, sú to predovšetkým veci stavebné, katastrálne, priestupkové, daňové, veci územnej samosprávy, najmä niektoré čarovné VZN-ká obcí, kde si často mýlia, že ak majú prenesenú štátnu správu, tak si myslia, že ony ju môžu upravovať. To ťažko. Ony aj prenesenú štátnu správu, kde majú kompetencie zo zákona vymedzené, tak ony si ju ešte upravujú tým, že si to vylepšujú. Tak to je absolútne podľa mňa choré. No ale stáva sa nám, keď takéto veci pýtame, tak nám pošlú pol spisu a my zistíme, že je to v poriadku, a potom zistíme, že pol spisu nám zatajili. Takže sú aj také veci. Tu asi zrejme fakt prichádza potom do úvahy, aj keď to naozaj nemusí byť čisté s ústavou, že títo napríklad starostovia by mali mať nejaké penzum vzdelania, mali mať, lebo to keby ste videli niektoré tie previerky, prepáčte za výraz, tak vás bolia zdravé zuby.

Pokiaľ ide o výsledky z tejto oblasti, tak bolo podaných celkom 1 591 protestov, úspešnosť je 92,5 %, a 2 101 upozornení, kde úspešnosť je 98 %. To znamená to, že zrejme v tejto oblasti sú katastrofálne stavy a nedostatky.

Činnosť v občianskosúdnej, tam sa prokurátori realizujú predovšetkým návrhmi na začatie občianskosúdneho konania podľa § 35 OSP odsek 1. Tam bolo podaných 135 návrhov. A potom vstúpiť do súdneho konania podľa § 35 ods. 2 OSP, kde prokurátori vstúpili celkom do 2 017 konaní. Ide najmä vo veciach spôsobilosti na právne úkony a veciach výchovy maloletých.

No a ďalším prostriedkom je mimoriadne dovolanie, ktoré ako je neustále terčom nejakej kritiky, je neustále označované ako protiústavný prostriedok. Je zaujímavé, že aj keď Štrasburg zrušil niektoré uznesenia, ktoré sa týkali mimoriadnych dovolaní, nikdy nepovedal, že tento inštitút ako taký je protiústavný, tieto boli zrušené z dôvodov pochybení, či už procesných, alebo skutkového stavu. Základným princípom právneho štátu je princíp právnej istoty, ale nie jediným. Pokiaľ je to rozhodnutie tak nelegálne alebo sa vyznačuje svojvôľou, tak tvrdím, že ten princíp právnej istoty musí ustúpiť princípu legality a v takých prípadoch sa podávajú mimoriadne dovolania.

Za našej éry, ja nebudem hodnotiť tie mimoriadne dovolania dozadu, pretože tam by som sa musel vyjadrovať k veciam, ku ktorým sa mi vyjadrovať nechce, ale bolo podané, alebo napadlo 1 746 podnetov, ale podaných bolo iba 155 mimoriadnych dovolaní, úspešnosť je teda 83,5 %, pričom neboli všetky ešte rozhodnuté. To znamená čo? Že my naozaj to podávanie mimoriadnych dovolaní absolútne zvažujeme tam, kde ten princíp právnej istoty musí byť prelomený princípom legality.

Na záver k tejto časti by som ešte chcel dať do úvahy vám, alebo poukázať na zákon 101/2010 o preukazovaní pôvodu majetku. Ja už som minule povedal na ústavnoprávnom výbore, že my sme národ veľmi šikovný a veľmi sa vieme rýchlo prispôsobiť tomu, ako ten zákon obísť. Posledný problém, čo sa stáva, nie je stanovený moment, ku ktorému, ak sa teda, ak tá výška toho majetku, ktorý je zrejme nadobudnutý nelegálne, dosiahne tú hranicu, tak nie je stanovený moment, ako dokedy, alebo že k určitému dňu, kedy sa to konanie začalo, takže ten majetok ako by mal zostať, ako je.

Napríklad sa stalo, že finančná polícia začne, potom dôjde podľa § 7 ods. 2 to prokurátor tam vypočuje a prídeme na súd a zistíme, že ten majetok nám zázračne klesol, a súd nám zastaví konanie, že tá výška toho rozdielu nedosahuje to, čo predpokladá zákon. Takže ako to je, to je výsmech, to je absolútny výsmech.

A tam stačí veľmi rýchlo spraviť jednu novelu, že pokiaľ budú splnené podmienky na začatie tohto konania, to znamená, že výška toho majetku bude taká, ako predpokladá zákon, no tak potom na ďalšie prevody jednoducho súd pri rozhodovaní nebude prihliadať. A aj keď došlo k tým prevodom, tak rozhodnutie súdu sa bude týkať aj tých, na ktorých ten majetok bol prevedený. Veľmi ľahké riešenie. A potom ich to prejde, aby prevádzali majetky počas toho celého procesu.

Ďalej by bolo celkom vhodné asi zaviesť tzv. koncentračnú zásadu, pretože iné dôkazy, ako sú uvedené vo vyjadrení toho subjektu, ktorý je preverovaný a ktoré mu boli v čase známe, keď ho prokurátor vyzval podľa § 7 ods. 2 na to podanie vysvetlenia, a ktoré bez vážnych dôvodov neuviedol, no tak potom nemôžu byť v ďalšom konaní na ťarchu prokurátora. To znamená, že niekto síce nemá argumenty vtedy, keď sa to konanie začne, keď podľa § 7 ods. 2 ho prokurátor vyzve, tak vtedy to nevedia zdôvodniť, ale počas toho konania toľko nových dôvodov nájde, že sa pozeráme jak. To v žiadnom prípade na tieto dodatočné vysvetlenia, ktoré mu boli známe už v čase, keď sa začalo, by sa nemalo prihliadať.

Na záver v tomto smere ja by som chcel dať na zváženie, či by nebolo vhodné pouvažovať aj o úprave, ktorá sa teraz momentálne prerokováva, alebo sa skúša zaviesť v Českej republike, a to je to, že ak hodnota toho neevidovaného majetku presiahne 255 465 euro, tak finančná správa vyzve na preukázanie pôvodu majetku. Ak toto subjekt nedokáže, ten majetok sa mu jednoducho zdaní. Tam ešte sa nedohodli na koľko, ale ja by som navrhoval, nech sa zdaní 90 % a vyššie. Ten proces je veľmi, veľmi pružnejší ako teraz tento zákon a dochádza k odčerpaniu celého toho nezákonného alebo nezákonne získaného pôvodu majetku.

No a na záver by som chcel povedať, že Úrad špeciálnej prokuratúry je súčasťou v hierarchii Generálnej prokuratúry, ktorý má vysoko autonómne postavenie, s ktorým ja osobne mám problémy. Úrad špeciálnej prokuratúry má svoju vymedzenú činnosť striktne podľa zákona, koná iba v určitých trestných činoch, o iných iba vtedy, ak súvisia s týmito trestnými činmi. Zo správy vyplýva, že nejak dramaticky sa nápad a stíhanie a neviem čo nezmenilo.

Poviem pravdu, a to mi potvrdí aj pán poslanec Kadúc, ja som to už otvoril na ústavnoprávnom výbore, že ja mám veľké výhrady k tejto správe, bohužiaľ, vypracoval si ju pán špeciálny prokurátor, tak ja tvrdím, že si za ňu aj zodpovedá. Pretože ak my v našej správe v tej časti môžme hovoriť napríklad, že pri hospodárskej trestnej činnosti, čo sú dôvodmi takej nízkej objasniteľnosti, aké navrhujeme opatrenia, aby sa to zlepšilo, no tak to by zrejme mali robiť aj na úrade špeciálneho prokurátora a povedať, že toto – ja viem čítať a viete čítať aj vy, že tam je dátum, že toľkoto bolo odstíhaných, a potom nasleduje veta, ktorá hovorí, že toľkoto bolo odstíhaných. Tak akože to ako ja nepotrebujem. Ja potrebujem to, že keď je nízka objasniteľnosť korupcie, prečo asi, aké to bude mať trendy a aké opatrenia majú byť prijaté na to, aby sa to zlepšilo. A to mi tam chýba.

A ja vám hovorím, že ja som to, teraz síce hovorím do vlastného hniezda, ale ja som to už, lebo táto správa bola v tejto podobe desať rokov dozadu, bola stále, teraz sa na to verejne poukázalo v určitých súvislostiach, vieme v ktorých, ale naozaj ako bolo moje dohováranie dvakrát, akonáhle tá správa bola predložená, povedal som, že tá správa nehovorí nič a do určitej miery je to dehonestácia aj tých ľudí, ktorí na tej prokuratúre robia, špeciálnej. To, že oni majú výsledky, oni majú výsledky, ktorými sa aj môžu pochváliť v iných oblastiach, ale štyri a polstranová správa to asi nevyrieši.

Tak ja ako mienim, neviem, či ma podporíte, ale mienim pri príprave novely dať do zákona teda, že správu za ÚŠP si bude vypracovávať sám pán špeciálny prokurátor s tým, že buď sem bude predvolaný sám, a potom neviem, či predstúpi pred toto plénum (potlesk) so štyri a pol stranami, alebo si bude musieť dať záležať, aby vám tu niečo mohol porozprávať. Takže to je jediná cesta, ako ho donútiť, nech teda sa sem postaví, pretože jeho zodpovednosť je vami originálna, vy ho volíte, vymenovanie prezidentom nepotrebuje, no tak by sa aj mal zodpovedať, a nie týmto, čo tu je, bohužiaľ. Takže ja si myslím, že toto je jediná cesta, ktorá k tomu vedie. Potom, hovorím, zrejme si nikto nedovolí predstúpiť pred parlament so správou, ktorá má štyri a pol strany. A hovorím, to, že tam napíše číslo a potom hneď napíše riadok, ktorý hovorí, že toto je takéto číslo, no to ja nepotrebujem, to ako. Toľko z mojej strany.

Možno ešte dva také problémy. Ja už strašne dlho čakám, teda 9 rokov, ako sa dohadujú niektorí páni ministri o realizácii toho, čo je v zákone, a to je detencia. Tu sa 9 rokov niekto dohaduje a problém je jedine v tom, že nemáme čo? Nemáme budovu, či jak som to? Tak to je smiešne, to je... Ja som len povedal, že tu sa budeme dohadovať dovtedy, keď sa nestane nejaká tragédia, a potom tak tie peniaze rýchlo nájdeme, ale tak ich nájdeme. Ale to už bude neskoro!

Ja sa pýtam, akým právom ľudia, ktorí síce sú psychicky narušení, ale nikdy nič zlého nespravili, majú byť v rovnakom ústave s ľuďmi, ktorí spáchali tie najťažšie trestné činy? Tá detencia je práve na to, aby títo ľudia boli oddelení. Deväť rokov budovu? Ja neviem teda, lebo pokiaľ som pochopil z komunikácie medzi pánmi ministrami, tak toto je jediný problém.

Ešte by som na záver chcel upozorniť, že treba venovať väčšiu pozornosť príprave smernice o európskom verejnom prokurátorovi. Tá smernica sa prerába každý týždeň, tam je stále niečo, tam je stále niečo iné, namiesto toho, aby sa najskôr ujasnilo, vôbec aký obsah alebo aký objem trestných činov by pod túto inštitúciu spadalo, tak sa buduje hierarchia taká, že nevieme síce, čo tam budeme robiť, zatiaľ sú to iba poškodzovanie finančných záujmov Európskej únie, ale zistilo sa, že ten obsah alebo ten objem a to kvantum je tak malé, že treba tam niečo doplniť. Najnovšie sa tam už dopĺňajú aj obchodovanie s ľuďmi a nedovolená migrácia. No ja to beriem ako to, že len tam niečo dajme, aby sme niečo mali.

Vážené dámy, vážení páni, tento zákon alebo táto smernica v stave, v akom je, je v niektorých prípadoch rozporná s našou ústavou. A to sme sa dohodli aj na V4-ke generálnych prokurátorov, máme rovnaký názor. Táto smernica doteraz nevyriešila napríklad tzv. zákonného sudcu, lebo pán prokurátor európsky môže povedať, že síce konanie prebiehalo v jednom štáte, ale obžaloba je podaná do iného štátu. Tak ten sudca, ktorý dostane tú obžalobu, povie, že on nie je zákonný sudca, a skončili sme. Kadejaké výberové príslušnosti a tá smernica sa strašne naháňa, ja neviem prečo, dokonca už som počul termín, že to chce do konca roka 2016. To je nezmysel, to sa nemôže stihnúť. Tá smernica sa musí celá prerábať a tá smernica zasahuje, zasahuje dokonca v mnohých oblastiach do suverenity Slovenskej republiky. Bolo by možno dobré, keby ste boli viac informovaní o priebehu tejto smernice, aby sa aj tu na tejto pôde o nej mohlo diskutovať, pretože raz príde čas, keď sa tu bude musieť tá smernica schvaľovať.

Dámy a páni, toľko z mojej strany. Ja vám ďakujem za pozornosť. Ešte, myslím, s tým som chcel začať, správu, ktorú teraz máte z našej strany, je úplne inak koncipovaná, ako boli správy doteraz, pretože ja si myslím, že správa pre vás tu je na to, aby bola zrozumiteľná, aby bola logická, aby ste vedeli, o čom sa v tej správe číta, aby to nepochopili len právnici, ktorí sú tu, tí to chápu, ale ľudia, ktorí nemajú právne vzdelanie, dosť ťažko sa tam v tej správe niekedy orientovali. A neviem, či mi dáte za pravdu, ale myslím, že sme to teraz poňali trochu inak a tak, aby to bolo zrozumiteľné.

Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)

44.

Ďakujem pekne. Pani predsedajúca, pán generálny prokurátor, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som vás informovala o prerokovaní uvedenej správy vo výboroch Národnej rady.

Predseda Národnej rady rozhodnutím č. 1574 z 1. júna 2015 pridelil predmetnú správu na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny. Zároveň určil ústavnoprávny výbor za gestorský výbor. Oba výbory, ktorým bola správa pridelená, správu prerokovali a odporučili Národnej rade vziať ju na vedomie. Ústavnoprávny výbor ako gestorský na základe stanovísk výborov k predmetnej správe odporúča Národnej rade správu vziať na vedomie.

Spoločná správa výborov Národnej rady o prerokovaní Správy generálneho prokurátora Slovenskej republiky o činnosti prokuratúry v roku 2014 a poznatkoch prokuratúry o stave zákonnosti Slovenskej republike (tlač 1555a) bola schválená uznesením ústavnoprávneho výboru č. 627 z 15. júna 2015. Týmto uznesením ma zároveň výbor poveril ako spoločnú spravodajkyňu, aby som informovala Národnú radu o výsledku rokovania výborov.

Pani predsedajúca, teraz otvorte rozpravu.

46.

Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, pán generálny prokurátor, pani spravodajkyňa, dámy a páni, už je to také signifikantné, že správa generálneho prokurátora sa preberá v piatok poobede, myslím si, že to tak bolo aj naposledy, ale nevadí.

Musím hneď na úvod povedať, že keď som si prečítal správu pána generálneho prokurátora, tak musím potvrdiť to, čím končil on svoje úvodné vystúpenie, že správa je iná. Iná ako predchádzajúce, pre mňa, s potešením musím povedať, prekvapujúco aj kritická, miestami aj do vnútra prokuratúry, aj kritická voči ďalším orgánom v trestnom konaní, dokonca som tam našiel pár statí, ktoré boli kritické aj voči vláde alebo jednotlivým ministerstvám. A toto vo mne vyvoláva určitú nádej, že by sa veci mohli na Slovensku pohnúť a zlepšiť.

Ale zase nie som so všetkým spokojný aj v tej správe, aby som bol zase objektívny. Ako naozaj korupcia ako jeden z najväčších problémov na Slovensku, korupcia vo verejnom priestore, ktorú odhadujú odborníci na viac ako 500 mil. eur ročne, toto mi tam chýbalo. Na druhej strane musím povedať, ak tam by mala byť korupcia v tej forme, ako bola tuším pri poslednej správe, keď gro tých prípadov, ktoré boli pomenované, tuším, že 230 ich bolo alebo okolo 200, boli gro tých prípadov lekári, ktorí za 20 eura vypísali PN-ku, tak to radšej nech tam ani nespomína. Naopak, občania na Slovensku, a to je tá moja nádej, očakávajú od generálneho prokurátora, od celej prokuratúry na Slovensku, ale aj od ďalších orgánov v trestnom konaní, polície, ale mali sme tu pred chvíľou aj pána riaditeľa SIS-ky, aj ten dáva určité podnety a informácie týmto orgánom, že bude tu vyšetrená korupcia, ktorá tu má veľké rozmery. A táto korupcia býva prepojená aj s politickými špičkami na Slovensku. Ale doteraz nič z toho nebolo ani dokázané, ani poukázané, boli tu podnety, boli tu indície, ale doteraz občania na Slovensku sa takého vyšetrenia nedočkali.

A preto vo svojom vystúpení sa budem venovať hospodárskej trestnej činnosti, tak by sme to zhruba mohli, tak sa to aj volá v tejto správe, ale ja ju trochu ešte rozšírim, nebudem sa venovať ďalším oblastiam, na to sú tu ďalší kolegovia. Je to oblasť, ktorej sa aj dlhodobejšie venujem.

Musím povedať, že poslednú správu sme tu mali zhruba pred pol rokom v októbri, myslím si, že tu správa za rok 2013, takže teraz to obdobie medzi jednou správou a druhou je oveľa kratšie. Inak ja vítam to, že je tá správa skôr, ako keď je na konci roka. Ale už vtedy, keď som vystúpil v októbri, tak som väčšinu svojho vystúpenia hovoril o tom, že na Slovensku sa dejú podvody, trestná činnosť, korupcia vo veľkej miere a súvisí to častokrát s verejným obstarávaním a so zákazkami veľkých napríklad stavebných firiem, ktoré týmto spôsobom získajú určitý biznis, zákazky so štátom a následne, a to je tá trestná činnosť, o ktorej som už vtedy hovoril a ktorú chcem zvýrazniť, tu nevyplácajú, systémovo nevyplácajú stovky až tisícky subdodávateľov, živnostníkov a takto ich okrádajú, ich a ich rodiny, následne legálne prejdú reštrukturalizáciou, a nič sa neudeje. Pri Váhostave, pri Váhostave to konečne prasklo. Pri Váhostave to konečne prasklo. Lebo predtým tu boli firmy ako Doprastav, ktorí vyplatili živnostníkov tridsiatimi percentami, firma TSS GRADE, ktorá vyplatila živnostníkov pätnástimi percentami. Čo to je? To je obyčajný sprostý podvod na tých ľuďoch. A že to vie niekto urobiť sofistikovane, „legálne“ využijú platné zákony na Slovensku? Pri Váhostave to prasklo. Ale tak, ako sa to vyriešilo, ako to vyriešila vláda Roberta Fica, tiež nepovažujem za dobré riešenie. Naozaj vyplatiť z našich spoločných peňazí dlhy za firmu Váhostav, za súkromnú firmu, za firmu, ktorá má dostatok majetku na to, aby uspokojila všetkých svojich veriteľov, považujem takisto za podvod.

A preto som spolu s kolegom Jánom Hudackým 23. apríla, keď Váhostav vyhlásil o deviatej ráno reštrukturalizačný plán, ktorým plánovali vyplatiť 15 % živnostníkov, o jedenástej hodine sme spolu s kolegom Hudackým mali tlačovú konferenciu, kde sme okrem iného vyzvali verejne pána generálneho prokurátora, aby začal konať, či nedošlo k trestnému činu poškodzovania veriteľov. Na naše prekvapenie v médiách sa táto informácia veľmi neobjavila, takže asi ani pán generálny prokurátor túto informáciu alebo náš podnet nemal, preto sme na druhý deň 24. v stredu navštívili Generálnu prokuratúru, požiadali sme generálneho prokurátora o stretnutie, on nás teda posunul na pána námestníka a tento podnet, túto výzvu, aby začal konať, či nedošlo k trestnému činu poškodzovania veriteľa, si Generálna prokuratúra osvojila. Vôbec nie je podstatné, že aj ďalší opoziční poslanci, či v ten deň, alebo na ďalší deň podali trestné oznámenie, podstatné pre mňa bolo, že Generálna prokuratúra začala, začala konať.

Keď som si prečítal túto stať v správe pána generálneho prokurátora, tak som tam našiel takéto ustanovenia, že túto trestnú činnosť z môjho pohľadu, túto obrovskú trestnú činnosť z pohľadu objemu týchto financií, ktorá sa nachádza, robia častokrát ľudia s vyšším vzdelaním, robia to veľmi sofistikovane, a preto je táto trestná činnosť ťažšie dokázateľná. Tomu rozumiem. Rozumiem aj tomu, že úmysel alebo zámer takýchto ľudí, ktorí niečo také zorganizujú, sa ťažko dokazuje. Ale myslím si, že kto iný, keď nie prokuratúra, polícia a ďalšie orgány v tomto štáte to majú vyšetriť? A občania naozaj oprávnene čakajú, že v tomto smere sa to pohne a že dôjdeme aj ku nejakým výsledkom. Preto hovorím pri správe generálneho prokurátora o určitej nádeji, ktorú tam vidím, len tie výsledky keby sme mali.

Spomínali ste aj úžernícke firmy. Áno, aj úžernícke firmy tu majú na Slovensku úžernícky klondike. Toto, čo robia s občanmi Slovenska, dva milióny exekučných podaní na súdoch, to je niečo neskutočné! Netvrdím, že všetky sú od nebankových subjektov, ale väčšina.

Aj preto sme určitú legislatívnu iniciatívu mali, aj ja osobne, aj kolega Hlina, naša iniciatíva neprešla, ale osvojili si ju vládni poslanci a boli prijaté určité legislatívne opatrenia. Najnovšie sú to aj vládna iniciatíva, aby boli licencované tieto subjekty. Myslím si, že tiež tam dochádza ku trestnej činnosti.

Ale ešte raz chcem zvýrazniť tú podľa mňa aj obrovskú trestnú činnosť, ktorá nastala pri verejnom obstarávaní. Podľa môjho názoru častokrát sú veľké tendre na Slovensku zmanipulované, ovplyvňované. Áno, máme tu Úrad pre verejné obstarávanie, ktorý tieto súťaže má kontrolovať, ale niekedy mám pocit, že k tomu pristupuje naozaj byrokraticky, administratívne a naozaj je tu aj podozrenie, že keď sa jedná o veľké zákazky, ktoré vyhrajú oligarchovia, mecenáši blízki vládnej strane, tak úrad takúto zákazku odobrí. Naopak, ak niekde na obci starosta alebo iný orgán robí verejné obstarávanie, tak dokáže zrušiť súťaž aj pre oveľa väčšie malichernosti a drobnosti.

Príde ku veľkej zákazke, zákazke, a teraz budem konkrétny, firma Paywell, keď vyhrala kontrolu platieb cez palivové karty, za túto kauzu sme odvolávali ministra Počiatka, naozaj firma vznikla jeden deň pred možnosťou prihlásiť sa do súťaže a mala dokladovať tri roky dozadu referencie, obraty a táto firma vyhrala, na ďalších trinásť rokov 130-miliónová zákazka. A ja som dvakrát interpeloval ÚVO. ÚVO mi odpovedalo, že tam došlo ku nejakým rovným nezrovnalostiam, ale toto údajne nemalo vplyv na výsledok a tento výsledok ÚVO považuje, teda odobrilo ho, túto firmu Paywell.

Viem o tom, že v decembri určitá skupina občanov podala trestné oznámenie v tejto kauze na Generálnu prokuratúru, vyšetrovanie bolo zastavené, ale som rád, že som si prečítal, dúfam, že to je pravda, minulý týždeň, že Generálna prokuratúra začala, obnovila znova trestné konanie v tejto kauze vo firme Paywell. Lebo, prepáčte mi za ľudový výraz, v tejto krajine si určité skupiny osôb, oligarchovia, mecenáši sa naučili, že sa dá kradnúť legálne. To znamená, splním všetky náležitosti a že ten úmysel od začiatku, ktorý sa ťažko dokazuje, ja viem, ale ten úmysel od začiatku je nastavený tak, aby kritériá a podmienky už samotnej súťaže boli nastavené tak, aby boli vylúčení zo súťaže tí, čo tam nemajú čo hľadať, a aby vyhrali tí, ktorí to majú vyhrať. Od začiatku je to tak zmanipulované.

A preto hovorím aj o firme SkyToll, o elektronickom mýte, ktorý bol vysúťažený pred piatimi-šiestimi rokmi na Slovensku, a zákazka bola za 860 mil. eur. A mohol by som hovoriť o ďalších kauzách, ktoré na Slovensku boli, Medical Group, predražené cétečko v Piešťanoch, firma Lemikon, ktorej sme vyplatili 13 mil. eur. Alebo, chcem sa spýtať, je to náhoda, že pred rokom vznikol investičný fond na Malte, ktorý dneska vlastní tretinu slovenských vagónov? To súvisí, samozrejme, so zákonom o schránkových firmách, že slovenskí občania by aspoň chceli poznať, kto je skutočným užívateľom výhod týchto firiem, ktoré sa skrývajú v týchto daňových rajoch.

Pán generálny prokurátor, hovorili ste o trestnoprávnej zodpovednosti právnických osôb. Chcem vám povedať za KDH, že KDH má v svojom programe prijatie takejto legislatívnej úpravy. Ale aj legislatívna úprava, zákon o lobingu, tuším, že dvakrát sme ho predkladali, bol odmietnutý. Aby sme vedeli, verejní činitelia, ministri, poslanci, ale aj ďalší z ministerstiev, s kým sa stretávajú, o čom jednajú.

Keď rozprávam o veľkých stavebných firmách na Slovensku, ktoré, už tu známe tie prípady, kde mohlo dôjsť k trestnej činnosti poškodzovania veriteľa, chcem sa vás spýtať v tejto chvíli, alebo v závere mi môžte odpovedať, či je pravda, či som dobre zachytil informáciu, že je dvanásť trestných podaní na firmu Eurobuilding, a či je pravda, že vy ako generálny prokurátor ste si tieto podania, trestné podania týchto dvanásť stiahli pod seba ako pod priamy manažment. Neviem, či je to správna informácia, ktorú som zachytil.

Čo sa týka hospodárskej trestnej činnosti, ktorej sa pomerne dosť veľa venujete vo svojej správe, a to sú podvody, daňové podvody najčastejšie na vratkách DPH, karuselové podvody, tzv. obchody, vy ste aj v svojom vystúpení povedali, že tam spolupracujete aj s Daňovou kobrou a že sa podarilo ušetriť 2,1 mld., hovoríte, celkový obrat. Konkrétne čiastky sú znova v správe napísané, kto má záujem, môže si to prečítať.

V tejto súvislosti moja otázka smeruje, boli medializované prípady veľkých medzinárodných karuselových podvodov na východnom Slovensku, v Prešove, asi pred dvoma rokmi. V akom štádiu je napríklad táto veľká kauza? Určite viete, o ktorej hovorím. Ale aj na košickom daňovom úrade boli takéto informácie, že k takýmto podvodom dochádza a bol tam vymenený krajský riaditeľ daňového úradu.

Keď ste spomínali ten svoj taký, nazvem to, rozpor medzi vami a špeciálnou prokuratúrou, keď ste hovorili o tom, že tá správa je taká až administratíva, veľmi krátka a že vy ju máte prednášať, tak ja ako politik, prepáčte, že to takto poviem, poviem, že aj vás, aj pána špeciálneho prokurátora zvolila vládna strana SMER. Takže nech si to láskavo vybavia v strane SMER. My sme pána špeciálneho prokurátora, ani vás nevolili z dôvodov, ktoré sú všeobecne známe.

Dovoľte mi, aby som na záver skončil tým, čím som začal. Naozaj správa je určitým posunom v tom, čo bolo, aké správy boli predtým. Správa je aj kritická. Naozaj, celkom som sa pousmial, keď pri tej hospodárskej trestnej činnosti kritizujete daňový systém na Slovensku, že je komplikovaný, zložitý a práve to umožňuje tie podvody na daniach a dépeháčke. Plne s vami súhlasím. Len posledné tri a pol roka tu vládne niekto iný. Tak ja som za to, aby daňový systém bol určite jednoduchší, aby bol jednoduchší a zrozumiteľný pre podnikateľov, živnostníkov. A vlastne vy hovoríte, že by bol jednoduchší aj pre tých vyšetrovateľov, prokurátorov, ktorý by to mohli takto jednoduchšie kontrolovať. S tým sa dá súhlasiť.

Znova ale sa treba obrátiť momentálne na vládu. Vláda SMER-u daňové zákony za tri a pol roka tejto vlády zásadne skomplikovala. Ja viem, že neustále povedia, že je to za účelom toho, aby sa mohlo dôslednejšie ísť po tých daňových podvodoch, ale de facto to komplikuje prácu každému jednému podnikateľovi a živnostníkovi. Nesúhlasím napríklad s vami, keď ste tam napísali, že daňové licencie ako napomohli tomu, aby vyšetrovatelia, teda aby zmizli firmy, ktoré sú fiktívne a ktoré by mohli páchať trestnú činnosť. Ja si, naopak, myslím, že firmy, ktoré robia tieto podvody, vratky DPH, karuselové podvody, tie nemajú žiaden problém zaplatiť 480 eur za daňovú licenciu.

Takže na záver, naozaj, správa je určitou nádejou a Slovensko, občania na Slovensku, aj my politici očakávame, že prídeme aj k výsledkom hlavne v oblasti boja proti korupcii.

Ďakujem za pozornosť.

48.

Ďakujem pekne. Pán poslanec Zajac, máte úplne pravdu, že tá správa je nepochybne posun z hľadiska procesu, z hľadiska formy, ten obsah, ktorý je tam, to my len ťažko ovplyvníme, ale určite je to pre nás čitateľné a vieme posúdiť ten reálny stav, čo je dobré.

Áno, je tam ten problém so špeciálnou prokuratúrou. A tu treba sa naozaj zmyslieť nad tým, či tá vysoká miera autonómie, ako povedal pán generálny prokurátor, a zároveň voľba v parlamente nemá spôsobiť to, že špeciálny prokurátor bude tu podávať správu. Ja už teraz za seba hovorím, ja som sa na to pozeral včera, tá úprava je pomerne jednoduchá, ja už mám paragrafové znenie pripravené, budúci týždeň to chcem dať. Pokojne, viem, že som z opozície, viem, že to zrejme neprejde, ja nemám problém, ak mi povedia smeráci, prijmeme to, ja to stiahnem. Len, prosím vás, pome to upraviť, pretože to, aby sme o korupcii hovorili, že klesá, a venujeme jej dvanásť riadkov, to mi príde proste, no, žalostné.

Pýtali ste sa na výsledky. No, tak ako spravodlivosti, tak aj pri prokuratúre chýbajú ľudia. A tieto dva rezorty sú dlhodobo poddimenzované. A tvrdím, že pokiaľ vláda nedá viac peňazí do spravodlivosti a do prokuratúry, teda garantom zákonnosti, dovtedy budem tvrdiť, že je neúprimná snaha ktorejkoľvek vlády o to, riešiť upevňovanie právneho štátu, boj s korupciou či domáce násilie. To je proste fakt. Tých peňazí je v týchto rezortoch strašne, strašne málo.

Vy ste ešte povedali, že chceli by ste, že, alebo občania by chceli poznať beneficientov schránkových firiem. No, podľa mňa by ich nechceli poznať, chceli by vidieť potrestaných ľudí, ktorí okrádajú náš štát. A tu dávam do pozornosti paragraf, ktorý sa celkom dobre uplatňuje v Čechách, ak sa nemýlim, u nás sa to volá porušovanie povinnosti k správe cudzieho majetku, tam to funguje. Verím, že tento paragraf bude viac... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

50.

Ďakujem pekne. Predmetnú správu nevidím prvýkrát. Pán generálny prokurátor nám túto správu odprezentoval aj na ústavnoprávnom výbore a už vtedy som bola prijemne prekvapená, že bola tak kritická nielen dovnútra, ale aj do našich radov, ale aj navonok. Tá kritika bola adresovaná okrem toho, čo spomínal pán generálny prokurátor aj dnes, aj na spoluprácu s inými inštitúciami a narážam tu napríklad na NKÚ alebo na súdy, ale aj, ako ste spomínali dnes, na políciu. Tak ako mám správne informácie, polícia v tomto smere, možno aj na základe vašej správy, začína konať a konkrétne je to Policajná akadémia, kde som dostala informáciu, že určite sa budú snažiť zlepšiť stav.

Chcem vás pochváliť, pán generálny prokurátor, za komplexnú správu, pretože prvýkrát sa mi podarilo dočítať túto správu až dokonca a so záujmom.

Ale možno by som chcela poukázať ešte aj na ďalšiu vec. Vy ste na ústavnoprávnom výbore hovorili aj o tom, že bolo by treba prijať účinný zákon o preukazovaní pôvodu majetku. Rozhodne by to pomohlo veci. Ja určite podporím takýto návrh s tým, aby sme ako jediný zákonodarný zbor na Slovensku neprijímali bezzubé ustanovenia, aby Trestný zákon, keď je otvorený, tak nerobili sa len kozmetické zmeny, ale komplexne, aby sa urobila úprava taká, na ktoré poukázala aj aplikačná prax.

A aby som nehovorila len negatívne veci, a keďže sa jedná o správu, aby sme aj nejaké pozitívne posolstvo poslali von, tak chcem vás pochváliť za veľmi dobre odvedenú prácu pri príprave kódexov, aj za v medzirezortnom pripomienkovom konaní, kde Generálna prokuratúra je veľmi aktívna... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

52.

Vážený pán podpredseda parlamentu, vážený pán generálny prokurátor, vážená pani spravodajkyňa, vážení páni poslanci, tak ja som sa už dávno prihlásil do rozpravy, možná pred troma týždňami, takže som rád, že som bol prvý. Ale teda už všeličo sa tu povedalo, takže možná budem trocha aj škrkať.

Všetci vás, pán generálny prokurátor, chvália. A ja tiež musím povedať, že je tam kus práce, dobrá správa. Vláda na vás váľa úlohy. Mne sa zdá, že na žiadne ministerstvo toľko nedáva, ako vám dáva, vy to tam máte aj napísané. A som aj rád, že posledné dve správy, ktoré naozaj sú už pred prázdninami, aj SIS-ka, aj toto, majú jasne svoju štruktúru, sú objektívne. Takže celkom ľutujem, že som vás vtedy nevolil, ale musím si to preveriť, či som naozaj vás nevolil. Ale teraz by som vás aj volil, lebo naozaj hovoríte: „Kamarát-nekamarát, z hrušky dole.“ Tesne pred prázdninami 53-minútový fundovaný prejav. My sme mali vašu správu vo výbore pre ľudské práva a tam bol váš zástupca, ale aj ten sa dobre zvŕtal, veľa otázok tam bolo. Proste tešíme sa, že je tu niekto, ktorý proste to ťahá tak, jak to má.

Ja často hovorím to, že, teraz v poslednom čase, že vlastne je málo ľudí, a vy ste medzi nimi v pozitívnom slova zmysle, nám odpovedajú na naše otázky. Ja svojho času som tu ministrovi Lajčákovi dal nejaké, v rozprave k zahraničným veciam, rôzne otázky. Neodpovedal na ne, ale vzápätí mi došlo jedenásťstranovú správu písomne na všetky odpovede, ktoré som dal. Tak vtedy som aj pochválil verejne, lebo bolo to pekné. Ale odvtedy sa táto politika celkom zmenila a už aj na týchto troch týždňoch bolo rozpráv, veľa vystúpení, veľa otázok na ministrov, aj mojich, a skutočne tí ministri odpovedajú, ale nepovedia nič k tomu, čo ste sa vy pýtali. Proste vy už nemáte možnosť. A toľkokrát to bolo, že som si to všimol, a nielen v rozpravách, ale aj v interpeláciách, aj v otázkach. Proste príde mi odpoveď, ktorá je v podstate o ničom. Ale to už možno sa tak teraz pred prázdninami patrí alebo pred voľbami.

Ale vidím, že SIS a Generálna prokuratúra, naozaj jej ide o vec a tých 105 strán, čo ste tam napísali, je skutočne, má hlavu a pätu, aj pre laika a bývalého matematika to bolo zaujímavé čítanie.

Ja tiež mám pár slov tu k špeciálnemu prokurátorovi, no. Trošku sa mýli, tých strán je tam 5,5, nie 4,5 (povedané so smiechom), ja som to už aj tam na tom výbore hovoril. Aj keď tu bol špeciálny prokurátor nedávno, tak som presne to isté mu povedal, že proste málo, by som povedal, temer oničovka. Iste oni veľa robia a je to riziková práca, ale tak stručne by nemusel, naozaj mohol by tam mať celkom viac a mohol by aj viac prezentovať svoje výsledky pred verejnosťou. Proste mlčí nedotknuteľný voľakde tam ďaleko, iste to neni jednoduché, ale raz za rok v parlamente, a to potom dvakrát sem nedošiel, raz prišiel. Povyprával, že Gorila je živá, že je toľko a toľko vyšetrovaní, toľko a toľko svedkov, 45-tisíc strán, proste dobre, len tak sa mi, v matematike sa hovorí, že to konverguje do nekonečna, k nule a takto sa to môže stať, lebo kedy sa k niečomu dopracujeme, to v podstate nikto nevie.

Tiež som bol prekvapený, že asi, tuším, 70-tisíc previerok trestných vecí vy musíte za rok urobiť. (Reakcia generálneho prokurátora.) 76-tisíc dokonca, no. Len mrzí ma, že tri podnety som aj ja dal, vy asi o tom viete, tretí ešte len čakám. Tak boli to také podnety, keď sa mi zdalo, že niekto nekvalifikovane a veľmi útočne urážal kresťanov. No keby, teraz napríklad bude bežať film, že Ježiš a jeho učeníci boli homosexuáli a proste všetko, čo s tým súvisí, no. To je ešte ďaleko, dúfam, ale to trestný čin hanobenia niekoho podľa viery, ten tu je a určite si nikto z týchto ľudí, ktorých som sa snažil na to upozorniť, si nedovolí urážať napríklad moslimov, ale do kresťanov kopnúť si hocikedy.

Čiže ja som tak spomínal pani Beňovú svojho času, potom aj pani ombudsmanku, ktorá naraz, sa mi zdalo, že spochybnila aj Ústavný súd, aj referendum, aj ústavu, keď všeličo definovala, ale to už je za nami, ešte je tam pani tá Schlesinger, na tú ešte čakám. Ja chápem, že možno aj to nemusím vždy vám posielať, že môžem to poslať niekde inšie, lebo vy to pošlete vždy na kraj, kraj to pošle na okres, okres ma zavolá, minule ma jedna veľmi milá a sympatická policajtka vyšetrovala, krásnu správu o tom napísala, takže aj teraz očakávam, že nejaká sympatická policajtka ma zavolá, len nateraz sa nič nedeje. Tak možnože ma ešte zavolá. No, tak to bola prvá strana z tejto mojej.

Teraz ešte by som sa k tomu vrátil, čo tu hovoril aj pán Zajac trocha, no. Mnoho vecí sa v novinách nafúkne, povie, upozornia na to noviny, vtedy sa toho aj vláda chytí, aj všelikto, len potom to ide tak trocha dostratena, ľudia aj zabudnú, nové kauzy prídu, teroristi a tak ďalej, no, už nechcem pripomínať emisie, keď sa 47 minule vrátilo niekde na adresy, ktoré sú známe, len sú s nimi ticho, Paroplynový cyklus je tu taká známa kauza, vždycky sa tu o nej hovorí, ale aj tá banka švajčiarska HSBC, ktorá naraz sa priznala, alebo vedelo sa, že tam majú Slováci svoje kontá, že nezdanené, že ich nahovárali na to, jak sa dá z daní vyvliecť a tak ďalej. Toto sú veci, ktoré treba sledovať a proste nepustiť to dostratena, lebo potom národ si myslím, že naozaj všetci politici aj všetci poslanci len kradnú, zbíjajú, klamú a tak ďalej, nič ich nezaujíma, len ich platy, a spochybní sa celá politika. Samozrejme, vôbec to nie je tak.

To napojenie oligarchov na politiku, na médiá a na všeličo ďalšie, je tiež veľmi nebezpečné. Vidíme, aj v Čechách je to už teraz akútny prípad. Nemôžu páni oligarchovia, jak sa to nazve (povedané so smiechom), naraz všetko chcieť ovplyvňovať a všetko kúpiť a potom tie médiá aj tak vyzerajú, že vlastne musia plniť ich príkazy.

Ja tu často spomínam dva také prípady. Jeden je, už nebudem ho spomínať, ale tento prvý som hovoril desaťkrát, keď z eurofondu niekto dostal 28 mil. a ten na konci, ktorý všetko spravil, nevedia mu tri roky dať 136-tisíc. Už som interpeloval, písal, ale všetci sa tvária, že to je normálne, no. Aj na ÚVO som sa, samozrejme, pýtal, NKÚ, ministerstvo zahraničia, lebo tam má teraz momentálne s tým hriešnikom pekný džob, čo sa týka budovy v svojom areáli, to nechcem tu spomínať. Len ten prípad tu stále hovorím, nula bodov, nič. Aj ÚVO mi odpovedalo, že v podstate je to v poriadku, ale to sa týkalo trošku aj Váhostavu vtedy pri reštrukturalizácii, to už nechcem pripomínať.

Ale druhý prípad je, čo ste aj vy povedali, že nielen týrané ženy, ale aj týraní mužovia. Ja som raz blogoval taký blog, jako jeden človek za to, že ho žena označila, že sexuálne zneužíva svoje troj- a päťročné dieťa, ho hneď zabasli, dali do väzenia, 13 mesiacov sedel v Leopoldove a ešte aj niekde inde, potom ho oslobodili, pustili, nič sa mu, proste všetko sa odvolalo viac-menej, ale odvtedy mu ešte ani tú zálohu nedali, odvtedy aj súdy, je aj veľa, deti si ešte nikdy nevidel a žene sa celkom nič nestalo, ani nestane. Len to spravila ako kľudne. Čiže takýchto prípadov je veľa a si osobne myslím, že naozaj aj vo väzení je veľa ľudí, ktorí sú takto obvinení, nevedia sa obrániť a potom sedia a nespravili nič v tomto smere. Ale to možno snáď sem celkom nepatrí na takúto úroveň debaty.

Schránkové firmy, tie sa tu často spomínajú. Každá koruna, o ktorú niekto chce obtiahnuť štát za dane, sa sleduje, pokutuje a neviem, čo robí, ale keď naraz milióny a možno miliardy tečú von, tam ležia a nikto nevie, koho sú, sú to naše peniaze, sú vonku, to je masový šport v celom svete, z Afriky ťahajú všetci, doma nenehajú nič, všetko dávajú do schránkových daných firiem. Čiže tu treba aj za cenu nejakého vážne protestu v Európe povedať, že toto takto nejde a niekomu to vyhovuje, ale nám nie.

Verejné obstarávanie, tu bolo veľa vecí o tom povedané, však dva dni sme aj zákon tu preberali.

Internet je taká zaujímavá vec, kde tiež by nikto nevedel ako. Ale napríklad nedávno sa objavilo, že Slovensko je prvé v EÚ, čo sa týka detskej pornografie. Tak toto neviem, kto vysledoval, ale to boli titulky u nás.

Samozrejme, počítačové hry a násilie, to je tiež veľmi aktuálna téma. Hazardné hry takisto. Teraz beží po Bratislave táto podpisovka vlastne proti tomu, ale nechcem to hovoriť. Aj tu mám jedno, keby niekto chcel z Bratislavy podpísať, môžem dať.

Odškodnenie nemajetkových ujem. Keď pán poslanec Mičovský povie niečo a teraz o 100-tisíc euro ho žaluje niekto, ale keď od politika pýtať si milión za to, že niekto povie niečo, aj poslanec, tak sa mi zdá, že to neni férové, a už o obete rôznych násilí, ale aj nehôd a tak ďalej sa potom menej stará.

Vy tam máte za prioritu, čo sa týka európskeho predsedníctva, zvláštne také priority: vzájomné uznávanie súdnych rozhodnutí, podporovať vzájomné dôvery členských štátov, aj sa tam spomína v súvislosti s tou, to má blízko úrad európskej prokuratúry. To ste k tomu hovorili, mne sa to nezdá celkom relevantné, lebo tie súdne systémy sú všade asi trocha inakšie. Ale to jako priorita, to uznávanie súdnych rozhodnutí z iných štátov je zaujímavé, ale však nemusím k tomu hovoriť teraz.

Trestnosť, trestné stíhanie mladistvých, no, 3 494 ľudí neni až tak málo, iste tam rodina zlyhala, ale ja myslím, že podpora rodín, vzdelania a tak ďalej je, toto môže zmeniť ináč, to bude len narastať, no.

Dovolanie, mimoriadne dovolanie. Najprv som bol proti, ale keď ste vysvetlili, že vlastne je tam iba tuším 155 dovolaní, z toho 80 %, viac ako 80 % prešlo, možno aj to treba, ale, samozrejme, to predlžuje celkové súdne záležitosti, ale neviem si predstaviť, že okres, kraj aj najvyšší spraví niečo a je to chybné, tak to (povedané so smiechom) tí sudcovia, neviem, kde sú, keď sa toto môže stať. Súd, ktorý má byť nestranný a tak ďalej a tak ďalej, no.

Detenčné centrum, som tiež sám tu mal poznámku, to už sme aj na výbore debatovali, to je veľmi vážna vec tu, naozaj by mala vláda k tomu dať aj do budúceho programového prehlásenia, hocijaká, ktorá bude.

Pán generálny prokurátor, tak len takto expres rekomando, už je veľa hodín, ale ďakujem vám ešte raz za vašu prácu a teda musím povedať, že to, čo som pred rokom povedal, že ten Martin Lauko, váš kolega, ma stále bije v pingpongu, tak sa to už otočilo, napríklad túto stredu dostal na frak, takže ho napomeniem, že musí viac trénovať, lebo robí hanbu Generálnej prokuratúre v pingpongu. V pingpongu.

Ďakujem.

54.

Vážený pán generálny prokurátor, pán predsedajúci, milé kolegyne, vážení, vážení kolegovia, dovoľte mi vyjadriť sa aj konkrétnejšie k správe o činnosti prokuratúry, aj keď mi je ľúto, že o nej rokujeme v piatok poobede pred prázdninami, ale tak, žiaľ, chaoticky vyzerala celá júnová a júlová schôdza.

Ja by som najskôr zareagoval na to, čo v úvodnom slove povedal pán generálny prokurátor, a potom by som prešiel k tej samotnej správe. Niektoré veci sa môžu, samozrejme, že prelínať.

Pretože pán generálny prokurátor spomínal veci, ktoré nie sú v tej správe aj, alebo z iného uhla pohľadu, čo sčasti oceňujem, pretože keď spomínal nedostatok adekvátneho vzdelania, tak správa skôr konštatuje nedostatky na strane polície, čo je aj pravda, ale tie nedostatky idú ďalej a týkajú sa, samozrejme, že aj justície, najmä čo sa týka ekonomických trestných činov a špecificky daňových trestných činov, kde naše policajné a justičné zložky častokrát nevedia trestne stíhať a odsúdiť sofistikovanejšie prípady ekonomickej kriminality. A je pravdou, že sa to týka aj polície, ale týka sa to aj justície, a preto som rád, že pán generálny prokurátor to uviedol vo svojom úvodnom slove.

Pár poznámok v tom, v čom sa zhodneme. Bola tu spomínaná pri ekonomickej kriminalite otázka, kľúčová a zásadná, trestnej zodpovednosti právnických osôb. Nie je to vôbec žiadna nová otázka, koniec koncov Národná rada už viackrát hlasovala o trestnej zodpovednosti právnických osôb tak, že ju zamietla. Hlasovala prvýkrát pri nových trestných kodifikáciách, keď ich, keď ju vypustila z trestných kodifikácií, potom následne bol predložený osobitný zákon o trestnej zodpovednosti právnických osôb, aj ten zamietla Národná rada. A potom, myslím, v roku 2008 alebo 2009 sa objavila nová, úplne absurdná konštrukcia, ktorou sa zaviedla do trestného práva takzvaná nepravá zodpovednosť právnických osôb, ktorá znamená, že sa im môžu ukladať ochranné opatrenia, čo je absurdnosť par excellence. Čoho dôkazom je skutočnosť, že doteraz, to znamená, za sedem rokov tieto inštitúty neboli vôbec aplikované, lebo sú proste neaplikovateľné. Keď som v tom čase namietal, bolo to za vašej prvej vlády, že zavádzate absurdný koncept, že mi to pripomína ten pojem nepravá trestná zodpovednosť, v kulinárstve sa niečo, čo sa nazýva nepravá treska, ktorá nie je z tresky, ale z mrkvy, proste to nie je treska, len sa to tak volá. A to ste zaviedli do trestného práva pred niekoľkými rokmi a je to absolútne neúčinné, neaplikovateľné.

A ja som sa pýtal posledne na našom výbore pani štátnej tajomníčky ministerstva spravodlivosti pri rokovaní o novelách, o parciálnych novelách trestných kódexov, kedy rezort príde s trestnou zodpovednosťou právnických osôb, a jej reakcia bola, že dala taký pohľad do medzipriestoru a povedala, že ona nevie, že to je pripravené, ale že ona nevie.

Nepýtam sa to vás, pán generálny prokurátor, lebo nedisponujete zákonodarnou iniciatívou, ale chcem povedať, že je to vážny, vážny nedostatok alebo vážna brzda reálneho odhaľovania ekonomickej trestnej činnosti. A argument, ktorý sa častokrát proti tomu vznáša, že vlastne by sa museli likvidovať podnikateľské subjekty, ktoré by boli odsúdené, a teda by sa znižoval počet pracovných miest, mi príde ako z ríše rozprávok. Pretože povedať, že, teraz to dám trošku do inej polohy, že subjekt alebo ktorý vyrába detskú pornografiu, hlavne ho nezavrime, lebo by sme prišli o zamestnanecké miesta. To nikto hádam neberie úplne vážne. A to sa týka, samozrejme, že aj ekonomickej trestnej činnosti, ktorej by sa týkalo gro prípadov, kde by boli trestne stíhané právnické osoby. A je pre mňa smutné, že po toľkých rokoch, po toľkých rokoch možno budeme posledná krajina v Európskej únii, ktorá tento inštitút vôbec zavedie. Je to podľa mňa hanba.

Vo veci, v ktorej s pánom generálnym prokurátorom nesúhlasím, teda v jej riešení, a je to vec, o ktorej rokuje Ústavný súd, je otázka povinného vzdelania pre starostov. Totižto tá myšlienka je zaujímavá a dobre mienená, len podľa mojej mienky je zjavne v rozpore s našou ústavou a nielen s tým, so základnou premisou demokracie, ktorá znie, že do priamo volených funkcií, do priamo volených funkcií by si mali ľudia zvoliť, koho uvážia, že je najvhodnejší. Demokracia nezabezpečuje, že si volíme najlepších ani najrozumnejších, ani najkrajších, ale tých, o ktorých tak rozhodne väčšina.

Samozrejme, že máme zlyhávajúce obce a treba to riešiť ale úplne iným spôsobom podľa mňa a tým, že sa rozšíria možnosti nútenej správy nad obcami, ktoré dlhodobo zlyhávajú, ktoré dlhodobo zlyhávajú. A to nemusia byť len obce, ktoré majú nevzdelaného starostu, pretože mnohé problémy a mnohé aj korupčné škandály, ktoré sú v samospráve, nespôsobujú starostovia, ktorí nevedia čítať a písať, práve naopak, spôsobujú ich starostovia a primátori, ktorí vedia veľmi dobre čítať a písať a najmä veľmi dobre počítať. Preto si myslím, že demokracia nám neumožňuje urobiť zmeny, ktoré by sa nám zdali byť dobré a prospešné, a že ak neveríme v základnú premisu demokracie, že ľudia by mali rozhodovať slobodne a väčšinovo vo volených funkciách, tak neveríme v demokraciu v zásade. Potom povedzme, však menujme starostov, zrušme samosprávu, nie je problém, ako zrušme ju a riešme to v rámci štátnej správy. Ale nemyslím si, že je riešenie dopredu povedať, že aké môže mať starosta vzdelanie alebo nemôže mať a stanovovať cenzy buď vzdialenostné, majetkové alebo iné. Nie? (Reakcia generálneho prokurátora.) Ja som to len tak... (Reakcia generálneho prokurátora.) Jaj, pardon, áno, je to rokovanie, ako viete, parlament to, žiaľ, veľkou väčšinou schválil napriek tomu, že všetci vedia, že je to protiústavné, ústavne sa to pozastavilo, účinnosť toho zákona a v merite veci. (Reakcia generálneho prokurátora.) Áno, áno.

Ale podľa mňa treba nastaviť iné riešenia, ktoré sa dajú nájsť. Tá rozšírená nútená správa proste rieši to, keď ten starosta zlyhá, keď je úplne evidentné, že samospráva zlyháva, čo inak súvisí trošku aj s tým, že na Slovensku ideme trošku do inej témy. Koľko máme samospráv proste, skoro 3 000 samospráv, malinkých samospráv, potom sa nedivme, že nejaká časť tých samospráv má starostov, ktorí nie sú kvalifikovaní. To nie je nič také obdivuhodné.

Úrad špeciálnej prokuratúry, ja sa k tomu ešte potom pri tej správe vrátim, áno, považujem to za smutné, ja podporím návrh, ak taký predloží vláda, aby podával správu o činnosti špeciálnej prokuratúry špeciálny prokurátor v parlamente. Ja si myslím, že to je správne. Nezodpovedá parlamentu úplne, je volený parlamentom, ale myslím si, že by, samozrejme, on mal obhájiť činnosť špeciálnej prokuratúry, ktorá v niektorých oblastiach, hovorím, je dobrá, v iných podľa mojej mienky nie, k tomu sa vrátim pri tej správe.

Mám pri detencii, kde úplne súhlasím s tým, čo bolo povedané, aj návrh uznesenia, ktorý by som chcel predložiť pani spravodajkyni, ktorý najprv prečítam a potom ho zdôvodním. To uznesenie, o ktorom budeme zjavne hlasovať o dva mesiace, je:

„Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu Slovenskej republiky predložiť do Národnej rady Slovenskej republiky správu o stave príprav zriadenia detenčného ústavu pre odsúdených s duševnou chorobou, páchateľov, ktorí sa odmietajú podrobiť ochrannému liečeniu, nebezpečných recidivistov a páchateľov sexuálnych zločinov“, čo je vlastne ten rámec, ktorý detencia pokrýva. Termín do 30 dní odo dňa schválenia uznesenia. A to by som pani spravodajkyni odovzdal. (Rečník odovzdal materiál spravodajkyni.)

Je podľa mňa naozaj nedobré, ak nechcem použiť expresívnejší výraz, že 9 rokov nie je zriadený detenčný ústav. Ja som ešte ako minister spravodlivosti podpísal zmluvu, ktorú následná vláda vypovedala s ministrom zdravotníctva, o zriadení detenčného ústavu, pôvodne to malo byť, myslím, v Sučanoch, to bolo pred tými 9 rokmi. Následne v roku 2006 minister spravodlivosti, nový, vypovedal tú zmluvu a odvtedy vlastne tá situácia je vo vákuu, nikto nič nerieši. Áno, predpokladám, že hlavná prekážka nie je svojvôľa, ale nedostatok finančných prostriedkov. Neviem presne, aké by tam boli finančné prostriedky v tomto čase už potrebné, ale rozhodne si myslím, že za tých 9 rokov bolo viac času ich nájsť a budov je pomerne dosť, nájsť a zrekonštruovať, ktorá by slúžila na účely detencie.

Tiež si myslím, že čakáme až na to, keď sa stane nejaká tragédia, ktorá môže mať veľmi zlé dopady. Pred niekoľkými rokmi bol ten prípad páchateľa, ktorý spáchal veľmi ťažké sexuálne zločiny v Českej republike, ale on bol odsúdený, myslím, na Slovensku a vykonával trest na Slovensku, bol to páchateľ, ktorý spĺňal všetky podmienky na uloženie detencie, ale, samozrejme, detenčný ústav neexistoval, takže nemal kam ísť a spáchal hrozné sexuálne zločiny v Českej republike.

Neviem, či čakáme na recidívu podobného prípadu na Slovensku, ale bol by som nerád, a preto vás chcem požiadať, aby sme to uznesenie prijali, lebo ak si bude ministerstvo spravodlivosti alebo ministerstvo zdravotníctva ten problém medzi sebou žonglovať a budú sa akože v jednej vláde ministri vyhovárať jeden na druhého, a to ma robiť ten jeden, to má robiť ten druhý, v akej krajine toto žijeme? Však to je absurdné. Áno. Musia dostať na to balík peňazí, to nespochybňujem, ale myslím, že v tejto krajine sa na iné veci peniaze nájdu, a ak je nejaká priorita, tak by to mala byť bezpečnosť, a nie iluzórna, ale reálna. Tak by som bol rád, keby vláda takúto správu do parlamentu priniesla. Môže predísť, môže predísť mnohým tragédiám zriadenie detenčného ústavu.

A posledná poznámka k tomu, čo hovoril v úvodnom slove pán generálny prokurátor, je európska verejná prokuratúra. Hovorím o tom ja už v tomto pléne roky, hovoril som o tom pri Lisabonskej zmluve, ktorá umožnila zriadenie európskeho verejného prokurátora, považujem to za inštitút, ktorý, áno, nielenže v nejakej rovine ohrozuje suverenitu Slovenska, ale vytvára dve trestnoprávne jurisdikcie, vytvára, podľa mňa vytvorí obrovský chaos, nie je zrejmé, keďže nebude žiaden verejný ani trestný súd, kde budú podávané obžaloby, ako sa o nich bude konať, je to, vytvorí to obrovský chaos. Z toho dôvodu v Lisabonskej zmluve bolo obmedzenie, ktoré sa zdalo, že vytrvá roky, a to, že európska verejná prokuratúra zriaďuje Rada, ale jednohlasným rozhodnutím, že každá krajina má právo veta. Teraz sa ide inou procedúrou, lebo to by neprešlo, minimálne Británia by bola určite proti, sa ide formou posilnenej spolupráce, to znamená, že kto chce, sa pripojí, a z toho, čo som počul minule na výbore pre európske záležitosti, tak Slovensko sa asi chce pripojiť, čo je, že minister spravodlivosti, ja neviem, kvôli čomu to robíme, ale chcem povedať, že je to úplne na nás. V tejto veci nás nikto neprehlasuje.

A možno by stálo za úvahu, aby buď európsky výbor alebo aj plénum prijalo podľa ústavného zákona o vzťahoch vlády a parlamentu vo veciach Európskej únie záväzné stanovisko, ako sme prijímali pri nelegálnej migrácii, proste nesúhlasiť so vznikom tohto inštitútu alebo sa nepodieľať na posilnenej spolupráci. A musím povedať, že aj to, čo spomínal pán generálny prokurátor, že sa ten návrh smernice stále rozširuje a rozširuje, že teraz už nielen to budú trestné činy, ktoré sa týkajú európskych fondov a prostriedkov a meny, ale už aj ďalšie trestné činy, tak v princípe vytvoríme naozaj nejakú federálnu európsku prokuratúru a ja by som v tej veci bol veľmi, veľmi opatrný. A čo by mňa zaujímalo, je možno postoj teda ministra spravodlivosti, lebo nakoniec on bude hlasovať na Rade, a bol by som rád, keby nebol až taký defenzívny. Nikto nás nenúti do toho ísť, ak s tým nebudeme sami súhlasiť.

Teraz k tej správe možno len pár parciálnych zistení, alebo teda pripomienok, otázok.

Na strane 23 sa píše na spodnej časti, že „ako aplikačný problém je možné vyhodnotiť rozdielnu rozhodovaciu činnosť orgánov činných v trestnom konaní a súdov v súvislosti so získavaním dôkazov z dôkazných prostriedkov podľa osobitného zákona“. Predpokladám, že najmä ide o ITP podľa zákona o ochrane súkromia. Pritom podľa mojej mienky znenie Trestného poriadku je v tomto úplne jednoznačné. To znamená, že za zákonný dôkaz považuje aj dôkazy získané podľa osobitného zákona. A otázka je, že ak je rozdielna judikatúra, či sa nesnažiť cez trestnoprávne kolégium, vieme, v ako je stave, ju zjednotiť, lebo to môže byť problém.

Zároveň sa tu píše, že je ešte aj iný problém aplikačný, ktorý sa odvíja z niektorých stanovísk zmieneného trestnoprávneho kolégia a týka sa postihu trestného činu porušovania domovej slobody, keď je v súbehu s majetkovým trestným činom. Tam by ma možno zaujímalo, že v čom je, lebo tie judikáty som nemal čas si pozrieť, že v čom je ten rozpor.

Chcel by som oceniť, že sa naďalej využívajú odklony v trestnom konaní asi v porovnateľnej výške ako v minulých rokoch s tým, že čo sa mi zdá, aj keď to správa priamo nekonštatuje, čo by som možno potom odporučil kvôli prehľadnosti doplniť pri budúcich správach, je využívanie toho, správa to nazýva zrýchlené konanie podľa § 204 alebo super rýchle vyšetrovanie, je jedno, ako to nazveme, a ja sa potom aj k tým číslam dostanem. Niekedy tá správa nie vždy uvádza, a to sa mi zdá byť dôležité práve pre poslancov, trendy, že možnože by niekedy bolo pre poslancov, ktorí sa až tak tej téme nevenujú, zaujímavejšie, keby napríklad posledných 7-8 rokov bolo na nejakom grafe, že počet napríklad zmierov, podmienečných zastavení, dohôd, že ako sa vlastne vyvíja ten trend celoslovenský. Jeden malý graf by to urobil možno viac ako len čísla. Lebo bez porovnania tých čísel s minulosťou to mnohým ľuďom čísla samy osebe nič nehovoria. Ja myslím, že by to nebolo ani veľmi ťažké spracovať. Ale bolo by to prehľadnejšie v každom prípade.

Spomínali ste, pán generálny prokurátor, aj v úvodnom slove, aj v správe, že problém domáceho násilia a aj tú skutočnosť, že pod tlakom páchateľov obete týrania menia svoje výpovede a čo s tým. Ja nechcem navádzať na to, že, samozrejme, zrejme tie ich následné výpovede sú krivé výpovede, ale faktom je, že to jasne riešime v trestnom práve, faktom je, že ak obete násilia budú najďalej pod tlakom a v jednej domácnosti s páchateľmi, tak budú vystavené potenciálnym tlakom na to, aby zmenili svoju výpoveď a tým pádom v trestnom konaní... (Reakcia generálneho prokurátora.) Áno, áno. ... v trestnom konaní, v trestnom konaní s cieľom, aby v trestnom konaní boli páchatelia, buď trestné stíhanie bolo zastavené, alebo boli oslobodení.

K daňovým trestným činom. Všetci sa tešíme, ak odhaľovanie daňových trestných činov bude mať rastúcu tendenciu, čo by mňa, sú tam nejaké dáta, ja ich aj, len neboli úplne zrozumiteľné, aspoň teda pre mňa nie, že v čom došlo k nárastu, k tomu sa ja za chvíľku vrátim, lebo na strane 32 sa konštatuje, že „bol zaznamenaný stúpajúci trend v počte osôb stíhaných za daňové trestné činy“, čo je fajn. Ale dôležité podľa mňa je aj objem daňových únikov, ktoré boli stíhané, aby sme vedeli, že nejde len o prípady páchateľov, ktorí páchajú trestnú činnosť v malom rozsahu, ale aj v oveľa väčšom rozsahu, teda nielen o dépeháčkarov, proste mäsiarov a malých podnikateľov, ale aj tých, čo páchajú vo väčšom rozsahu.

Keď som hovoril, idem totižto podľa tej správy, takže sa to, možno trošku sa vraciam späť k tomu, čo som už zmienil, na strane 41 správa konštatuje, že bolo v roku 2014 v tom super skrátenom vyšetrovaní vybavených 7 000 vecí, čo ak si pamätám predchádzajúce správy, tak je pomerne asi najväčší nárast pri, keď to porovnám s inými inštitútmi, či zmierom, dohodou alebo, tak nepozrel som si správu z minulého roku, ale mne sa zdá, že to bolo na úrovni jedného, dvoch tisíc, čiže ten nárast akože enormný, čo ja kvitujem pozitívne, a tam sa mi tiež zdá, že to nie je dostatočne zdôraznené, lebo keď si niekto prečíta 7 000 vecí, tak samo osebe to číslo nič nehovorí a nie je tam porovnanie s rokmi minulými. A to si myslím, že by pre prehľadnosť bolo dobré.

No, jednu polemickú vec si predsa len neodpustím. Na tej istej strane píšete, aká aktivita je dozoru prokurátorov v prípravnom konaní, čo je chvályhodné samo osebe, že „oprávnenie prokurátora vykonávať dozor nad dodržiavaním zákonnosti v prípravnom konaní je oprávnenie kodifikované v sústave právnych predpisov ako súčasť oprávnení prokuratúry vyplývajúcej z čl. 140 ústavy“. Je to kodifikované v predpisoch, ale podľa mňa ústava sama osebe, zákon zveruje prokuratúre všetky práva verejnej žaloby, ale ústava nie podľa mňa. Je to vec podľa mňa zákonnej úpravy. Ústava v tomto len veľmi všeobecne definuje prokuratúru a určite kvôli praktičnosti monopol verejnej obžaloby zveruje zákon prokuratúre. (Reakcia generálneho prokurátora.)

No, áno, ale predstavme si, mohol by zákon, mohol by zákon povedať, že, len na účely diskusie, že verejnú žalobu zveruje inému orgánu a prokuratúre napríklad prenechať oblasť netrestu? Podľa mojej mienky áno. Tým chcem povedať, že ústava sama nedefinuje prokuratúru ako orgán verejnej žaloby. Nedefinuje. Je to vec zákona a ten, samozrejme, to tak definuje a o tom v tomto okamihu vôbec niet sporu. To len taká jedna poznámka.

Teraz by som sa ešte vyjadril k dovolaniam v trestnom konaní generálneho prokurátora, kde konštatuje správa, že sa, samozrejme, počet znížil a predstavuje 10 až 20 % z počtu podaných bývalých sťažností pre porušenie zákona, ale, a tam by som tú vetu doplnil, pretože veľká časť SPZ-iek podávaných v minulosti sa týkala rozhodnutí orgánov prípravného konania, ktoré ruší už dnes generálny prokurátor v samostatnej kompetencii. Čiže to percento nie je úplne korektne nastavené, lebo veľká časť bývalých SPZ-iek je dnes riešená nie cez dovolania, ale cez zrušenie právoplatných rozhodnutí v prípravnom konaní. Čiže to sa mi zdá, že to percento tam nie je vyjadrené... (Reakcia generálneho prokurátora.) Nechcem povedať ako, ale že podľa mňa veľká časť, že pomerne veľká časť SPZ-iek podávaných Generálnou prokuratúrou sa týkala aj prípravného konania. Dneska to už ten režim je oveľa pružnejší, že sa nemusí ísť cez Najvyšší súd. Však koniec koncov však aj správa konštatuje pár strán, pár strán predtým.

Samozrejme, ja sa ešte toho dotknem potom pri dovolaní v civilnom procese. Samozrejme, že ten problém mimoriadnych opravných prostriedkov spočíva v tom, že musí byť k nim rovnaký prístup strán aj podľa judikatúry štrasburského súdu. To znamená, že ak by sme chceli v Trestnom poriadku rozšíriť oprávnenie generálneho prokurátora a prokurátora, generálneho prokurátora podávať dovolanie v trestnom konaní, tak by sme museli rovnocenne, ekvivalentne rozšíriť takú možnosť pre obvineného alebo už odsúdeného, a to by sme asi nechceli, lebo by v princípe sme vytvorili z trestného konania v tom súdnom štádiu trojinštančné konanie. Čiže to je, to je komplikácia, lebo samozrejme, však by to bola vec, ktorú by mohol využiť priamo na základe rôznych dôvodov, právnych či skutkových, aj obvinený, tak by všetky prípady alebo skoro všetky prípady končili na Najvyššom súde a to by samozrejme, že riešenie nebolo.

Preto som potom prijal taký kompromis, že môže podávať dovolania v širšom rozsahu skutkových vecí minister spravodlivosti, ktorý nie je stranou v konaní, a myslím, že to je, obávam sa, že maximálny kompromis, ktorý môžeme v Trestnom poriadku ústavne urobiť, aj bývalá SPZ-ka, nie je to až taká tajnosť, bola napadnutá na Ústavnom súde, potom sme rýchlo menili Trestný poriadok, dávali sme ju len na podnet a potom navrhovatelia našťastie vzali späť po tejto legislatívnej zmene návrh na Ústavný súd, to bolo v roku 2002, 2003, a Ústavný súd súhlasil so späťvzatím návrhu, čo tiež nie vždy robí, ale bolo to vtedy veľmi komplikované, aby sme udržali SPZ-ku v Trestnom, v pôvodnom Trestnom poriadku. Ale to už bolo dávno.

Ďalšiu vec, ktorú chcem zmieniť, sa týka veci, ktorú spomenul pán generálny prokurátor v úvode, a to sa týka preukazovania pôvodu majetku. Všetci vieme, že ten zákon je absolútne neúčinný, máme ho v účinnosti päť rokov, že jeden prípad sa nedostal na súd, všetci to vieme, ale myslím si, že nie je vôľa ho sprísniť. Jednu vec, ktorý spomínal pán generálny prokurátor, že v princípe nie je, nie je zafixovaný čas, ku ktorému sa vlastne majetok preukazuje, a potom sú možné majetkové transfery. Nie je to len to, je to ďalšia vec, že v princípe sa do legálnych príjmov počítajú neobvyklé obchodné operácie, čím sa vlastne úplne neguje fungovanie zákona. Inými slovami, však mali sme taký prípad, manželka jedného politika povedala, že získala príjem z toho, že jeden deň kúpila akcie tuším za milión korún a na druhý tie isté predala za 40 mil. korún. Tým pádom je to akože legálny príjem, aj ho asi zdanila a všetko je v najlepšom poriadku. No, samozrejme, že takéto, tieto typy operácií sú neobvyklé obchodné operácie podľa platných zákonov a nemali by byť počítané do legálneho príjmu, inak je možné ten zákon s dvomi ľudovými obísť veľmi ľahko. Niekto povie, mám 30 mil., jasné, mám tuná proste darovaciu zmluvu od môjho stýka z Ameriky, nie je problém. Čiže ak budeme započítavať do legálneho príjmu neobvyklé obchodné operácie, ako ich započítavame, tak ten zákon bude v princípe výsmechom, bude ľahko obíditeľný. A návrhy na zmenu v tomto zmysle boli podané už v čase, keď sa návrh predložil, vo volebnej kampani v roku 2010 a aj teraz nezískali, samozrejme, že podporu, a tým pádom asi parlamentnej väčšine vyhovuje nefunkčnosť tohto zákona.

Keď som spomínal dovolanie v trestnom konaní, tak by som sa pristavil na pár vetách pri mimoriadnom dovolaní v Občianskom súdnom poriadku. Schvaľovali sme minulý mesiac nové civilné procesné kódexy, kde sa trošku zúžili možnosti podávania mimoriadnych dovolaní, a ja by som, aj som to vtedy povedal, nebol za zrušenie mimoriadneho dovolania, poznajúc stav v našom súdnictve, aj keď samozrejme, že nie je to úplne koncepčný prvok do súkromnoprávnych vzťahov, ale vieme, aká je situácia v súdnictve, bolo by fajn, keby v čo najkratšom čase, nerobím si ilúzie, sme nemuseli tento inštitút používať, ale zatiaľ, žiaľ, potrebný je.

Jediná vec, ktorú som si teda nenaštudoval, ale registroval som, že boli nejaké rozhodnutia štrasburského súdu, ktoré sa týkali mimoriadnych dovolaní, ktoré síce náš Ústavný súd ešte v 90. rokoch odobril, ale Štrasburg asi má na to trošku iný názor, ja si tie rozhodnutia, samozrejme, že prečítam, pozriem, lebo asi budú pre aj prax Generálnej prokuratúry, ako už bolo avizované, budú dôležité, aby sa nám nestávalo, že v takýchto prípadoch tie veci skončia na štrasburskom súde, ktorý bude konštatovať, predpokladám, že porušenie čl. 6, to znamená skutočnosť, že nebola dodržaná rovnosť zbraní, keďže len tá strana štátu mala právo podať mimoriadne dovolanie.

Ďalšia vec, ktorú by som chcel ešte zmieniť, a už budem pomaly končiť, sa týka na strane 82, 83 zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Je už pomerne častým javom, že naše súdy priznávajú nahradenie majetkovej ujmy najmä v trestných konaniach, ktoré skončia buď oslobodením spod obžaloby, alebo zastavením trestného stíhania, ale dokonca v situácii, keď bolo trestné konanie vedené lege artis. Lege artis! Tak je žalovaná následne ministerstvo spravodlivosti alebo prokuratúra o náhradu škody, ale nie skutočnej škody, ale nemajetkovej ujmy. Ten najznámejší prípad dokonca sa týkal veci, kedy nebola tá osoba ani obvinená, len sa viedlo trestné stíhanie vo veci. To mi príde absurdné, lebo tým sa vlastne, tým sa vlastne podľa mňa dáva signál prokurátorom aj policajtom, že aby od citlivých vecí, a možnože ktoré sú náročnejšie, dávali ruky preč, lebo keď náhodou to skončí oslobodením, zastavením stíhania, tak budú žalovaní, proste bude štát žalovaný za spôsobenie nemajetkovej ujmy. Ak je trestné stíhanie vedené nezákonne, jasné, tam si myslím, že to je v poriadku. Ale ak je trestné stíhanie vedené zákonne a dôjde napríklad k oslobodeniu spod obžaloby kvôli, kvôli tomu, ako vyhodnotí dôkazy súd a dôkazné bremeno znáša štát, okej, tak aby následne štát zodpovedal za nemajetkovú ujmu?! Ja neviem, v akej inej krajine to je, podľa mojej mienky v žiadnej. V žiadnej inej krajine. A je to výmysel našich súdov. A v tomto by som možno navádzal aj na zmenu právnej úpravy, aby to proste bolo v zákone vylúčené. A bodka.

Samozrejme, náhrada nemajetkovej ujmy za väzbu, áno, za väzbu áno, však to aj dnes máme, to je v poriadku, ale za trestné stíhanie na slobode a zákonné trestné stíhanie na slobode bude, znamená limitovanie činností orgánov prokuratúry a polície. O tom som presvedčený. A ak sa nedá inak, zmeňme zákon, aby to bolo pre súdy raz a navždy jednoznačné. No a potom budeme vlastne žalovať len úplne jednoznačné prípady, triviálne prípady, jednoduché prípady, ale tie komplikovanejšie, kde to je niekedy na hrane noža, tie komplikovanejšie aj právne, radšej nie. To si myslím, že by bola chyba. Na to je súd, a keď my v parlamente nesúhlasíme s tým, že súdy v tejto oblasti priznávajú nemajetkovú ujmu za trestné stíhanie vedené na slobode, tak musíme zmeniť zákon, ak nesúhlasíme s judikatúrou súdov, a ja si myslím, že by sme s ňou súhlasiť nemali.

Bolo tu už spomínané inak pri správe, ktorú prednášal riaditeľ SIS, ohľadne nálezu Ústavného súdu, ktorý sa týkal data retention, a pevne verím, že do parlamentu príde čím skôr nová právna úprava. Ja som si nepreštudoval detailne, tiež to plánujem cez prázdniny, nález Ústavného súdu, ktorý, si myslím, zatiaľ z toho, čo som čítal, že je pomerne extenzívny a je to znovu taký prejav súdneho aktivizmu, ale si ho prečítam a potom radšej sa v tomto zdržím úplne priamych komentárov, zatiaľ. Ale je to problém. (Reakcia generálneho prokurátora.)

Áno, už aby bolo avizované, že príde do parlamentu nová právna úprava. Ja by som v tomto, avizujem to, aj podporil skrátené legislatívne konanie. Chodia sem skrátené konania každý druhý týždeň a vo veci, ktorá neznesie odklad, ktorá je urgentná, tak, tak ideme na prázdniny. A, no, toto si myslím, že, čiže avizujem, ak vláda predloží návrh v skrátenom konaní, zrejme až v septembri, tak ja budem hlasovať za.

Tu by som mal ešte, ešte mal jednu poznámku. K jednému, nechcem o konkrétnych prípadoch hovoriť, ani nebudem, ale jeden, jeden si, teda nie nejaký možnože veľmi známy, neodpustím, lebo v správe na strane 94 sa píše o prípadoch, že boli prezidentské komunálne voľby, a teda sa vyskytujú aj prípady volebnej korupcie.

No, bol taký prípad, a stále je, predpokladám, aj keď Špeciálny súd odmietol obžalobu, kde bol stíhaný jeden mladý muž, neviem, myslím, že niekde zo Spiša, ktorý pred prezidentskými voľbami zavesil na Facebook taký odkaz, že on teda predá svoj hlas v prezidentských voľbách, keby niekto chcel, aby volil Roberta Fica, tak chce 50 euro, ale keby niekto chcel, aby volil Andreja Kisku, tak mu stačí obed v Poprade. No, tak teraz nabehla NAKA, urobili mu domovú prehliadku, ja neviem, obvinili ho, robila to NAKA, lebo však volebná korupcia, v poriadku. Podali obžalobu prokurátori, Špeciálny súd ju odmietol, predpokladám, že bola podaná sťažnosť. A teraz to mi príde ako absurdný prípad, pretože tam chýba úplne najzákladnejší znak toho trestného činu: úmysel. To je úplne zjavné z kontextu toho celého, že išlo o žart. Išlo o to, že ten človek chcel prejaviť na Facebooku týmto spôsobom svoju preferenciu, koho chce voliť. Viete, pred nejakými rokmi robili takú reláciu v televízii, ktorá sa volala Skrytou kamerou, a v 90. rokoch, myslím, že Oliver Andrásy bol prezlečený za nejakého bezdomovca a išiel s guľovnicou a pýtal sa ľudí na ulici, že či vedia, kde je Úrad vlády. To by sme mali stíhať ako prípravu úkladnej vraždy? Nie. A prečo? Lebo tam nebol úmysel žiaden, to bolo myslené zo žartu. A ten kontext to jasne dokumentoval. Takisto ako kontext jasne dokumentoval v tomto prípade, že on nepredával svoj hlas žiaden. On chcel na Facebooku vyjadriť, koho ide voliť, kde má preferenciu.

Čiže mi prišlo zvláštne, že tento, predpokladám, že mladý muž, ja ho nepoznám, bol stíhaný za volebnú korupciu. Lebo tam absentoval úplne najzákladnejší znak skutkovej podstaty trestného činu. Nebol tam, absentoval tam úmysel. Úplne zjavne tam absentoval úmysel. No, tak to som si neodpustil pri volebnej korupcii.

Špeciálna prokuratúra, už tu bolo spomenuté viackrát, nebudem sa k tomu vracať. Ale spomeniem predsa len pár vecí z tých 5,5 strany, alebo teda asi len dve veci.

Po prvé, chcem to znovu zdôrazniť, lebo to zdôrazňujem každý rok, a verím, že už to nebudem musieť zdôrazňovať, a to je skutočnosť, že inštitút spolupracujúceho obvineného je pre odhaľovanie organizovaného zločinu kľúčový. Ja možno nepoznám žiaden veľký prípad organizovaného zločinu, kde by spolupracujúci obvinený alebo tzv. korunný svedok nebol využitý. V minulosti boli voči tomu mnohé polemiky, výhrady, snahy to obmedziť. Ja pevne verím, že sa to stalo už súčasťou po 12, 13 rokoch nášho právneho poriadku a že sa ten inštitút osvedčil, ako konštatuje správa, že nie je spochybňovaná ich dôkazná hodnota a „slúži ako jeden z podstatných dôkazov usvedčujúcich organizátorov trestnej činnosti a vedúcich páchateľov pôsobiacich na vyšších stupňoch riadenia v zločineckých skupinách“.

Ja nechcem o tom už dlho hovoriť, už hovorím viac ako som pôvodne chcel, ale to oceňujem.

Čo musím povedať, že, a toto prečítam, a to nie je chyba prokuratúry a ani špeciálnej prokuratúry, pri ktorej som vždy vyzdvihoval, že má veľké úspechy v boji proti organizovanému zločinu bez akýchkoľvek pochybností. Čo ma mrzí, že nemá také úspechy v odhaľovaní korupcie, čo, samozrejme, že nie je len chyba prokuratúry, ale aj policajných zložiek. Ale je tu konštatovanie, ktoré tu bolo už aj minulý rok a prečítam ho, lebo sa mi zdá byť, že je varovné, je na strane 97: „Pokiaľ ide o činnosť zločineckých štruktúr, v roku 2014 sa policajtom nepodarilo odhaliť a rozložiť žiadnu väčšiu zločineckú skupinu mafiánskeho typu. Trestné stíhanie bolo preto zamerané na osoby z rozložených zločineckých skupín, ktoré z rôznych príčin zostali na slobode, najmä ak boli na úteku, a na dokazovanie ďalšej trestnej činnosti, ktorá bola dodatočne odhalená vo vzťahu k už stíhaným páchateľom.“ Čiže sa dokončujú staré veci, dokončujú sa, dajme tomu sú nové parciálne, parciálne trestné stíhania ľudí, ktorí už sú vo väzbe alebo odsúdení, ale nové veľké prípady organizovaného zločinu nie sú. A to si myslím, že je signál aj voči exekutíve, lebo prokuratúra, samozrejme, že nové prípady, najmä z tejto oblasti, si nenájde sama.

Toľko z mojej strany, pani predsedajúca, ďakujem.