52.
Ďakujem pekne, pán predseda. Ja vám zas sľubujem, že keď nebudete veľmi hučať, ja budem hovoriť veľmi krátko, aby sme to stíhali.
Dámy a páni, keďže je rozprava v podstate na konci, budem sa snažiť možno aj hodnotiť niektoré vystúpenia, z môjho pohľadu, samozrejme, z môjho skromného pohľadu, pretože som naozaj odvčera veľmi pozorne počúval, pozorne som si vypočul vystúpenie pána premiéra, pána ministra vnútra, počúval som opakovane faktické poznámky a vystúpenia pána predsedu eurovýboru pána poslanca Blahu. To, čo chcem na úvod povedať, je zistenie, ku ktorému som dospel po týchto vystúpeniach, že SMER nemá žiadnu stratégiu migračnej politiky. Tým by som začal. A keď chcete nejaké dôkazy, tak použijem hneď ten, ktorý tu už aj odznel viackrát v pléne Národnej rady, že Národná rada dnes prijme vyhlásenie k migračným výzvam a odmietne povinné kvóty, tie povinné kvóty, za ktoré štyria europoslanci strany SMER hlasovali.
A keď na to minister vnútra včera povedal, veľmi pozorne som čakal na reakciu, povedal, že no viete, v SMER-e je demokracia, tak oni sa rozhodli hlasovať za. Som o tom presvedčený po mojich skúsenostiach s 83 poslancami SMER-u v tejto snemovni, že keby existovala jasná stratégia migračnej politiky v strane SMER, tak štyria europoslanci SMER-u by nehlasovali za kvóty, keď je premiér proti nim.
Moja druhá poznámka je skutočnosť, že premiér tvrdí, že bude rešpektovať vyhlásenie Národnej rady k migračným výzvam, hovorí, že je ochotný ísť do referenda a opýtať sa občanov. Prepáčte mi, dámy a páni, ale od predsedu vlády, ktorý má zrejme ambíciu pokračovať v tejto funkcii aj po parlamentných voľbách v 2016., v tom roku 2016, v ktorom bude Slovensko predsedníckou krajinou Európskej únie, je to pre mňa trošku málo. O rok takýto čas budeme pomaly preberať naše predsedníctvo v Európskej únii a predpokladám, že premiér Fico chce byť vtedy premiérom tejto krajiny. A on povie, že sa opýta občanov v referende a bude rešpektovať, čo schváli Národná rada. Akú má stratégiu Slovenská republika pod jeho vedením? Akú stratégiu presadzuje najsilnejšia politická strana? Takú, že sa opýta? Pre mňa je to trošku málo.
Dámy a páni, ja tak isto odmietam kvóty a budem hlasovať za vyhlásenie Národnej rady k migračným výzvam. Odmietam kvóty preto, lebo samy osebe nemajú žiadny zmysel a keď raz začnú bez toho, aby existovalo B, môžu pokračovať donekonečna. Najprv 800, potom 8-tisíc, potom 80-tisíc. To, čo treba, je jasná imigračná politika Európskej únie a kým tá nebude, tak kvóty sú len odďaľovaním riešenia skutočného problému. A súhlasím aj s tým, čo tu tak isto odznelo v rozprave, že problém treba riešiť tam, kde vzniká. Áno, Európska únia by sa mala intenzívne zasadiť o politickú stabilizáciu Lýbie, áno, mali by sme pomôcť nárazníkovým krajinám, Turecku, ale aj Maďarsku, dámy a páni, nášmu susedovi, ktorí sú nárazníkovou krajinou v tejto chvíli. Mali by sme vojensky a materiálne podporovať koalíciu arabských krajín, ktoré bojujú proti islamskému kalifátu v Sýrii a v Iraku, nielen verbálne, ale reálne im pomôcť, pretože práve sa snažia ukončiť besnenie tejto džihádistickej skupiny, ktorá sa tam nachádza.
A mohol by som; samozrejme, podčiarknem aj to, že boj proti prevádzačom, proti tým, ktorí na nešťastí ľudí profitujú, je absolútne namieste. Ale ja by som osobne očakával, že Slovensko ako budúca predsednícka krajina, Slovensko ako krajina, ktorá nie je prioritným cieľom utečencov, Slovensko ako krajina, ktorá nie je nárazníkovou krajinou v súčasnosti, by v rámci Európskej únie malo veľmi iniciatívne pomáhať nastolovať tu takúto diskusiu a pomáhať formulovať alebo moderovať takúto diskusiu a pomáhať formulovať stanoviská.
Takže, dámy a páni, ak niekoho teraz urazím, vopred sa ospravedlňujem, ale cítim to tak, že aj nečinnosť najsilnejšej politickej strany SMER ohľadom migračnej politiky otvorila dvere dobre organizovaným skupinám extrémistov a neofašistov, ktorých protest sme, bohužiaľ, videli minulú sobotu. Chcem ale povedať, že nebola to len strana SMER, ale boli to aj politické elity opozície, ktoré včas neformulovali jasné stanovisko k výzvam imigrácie v Európe, a bola to aj mienkotvorná elita na Slovensku, ktorá ju tak isto neformulovala. Jednoducho každý niečo potichu chcel, niečo povedal, viezol sa na nejakej verejnej mienke a vlne verejnej mienky, čo otvorilo priestor, dámy a páni, extrémistom a neofašistom a možno aj mnohým popleteným ľuďom k tomu, čo sa stalo minulú sobotu.
Neofašisti a extrémisti budú manipulovať s tradičným slovenským strachom zo všetkého cudzieho a neznámeho, budú využívať nevedomosť ľudí, ale hlavne využili to, že tu chýbali relevantné informácie. Tu bola, tu bol ťažký nedostatok relevantných informácií o problémoch migrácie, o kvótach, o tom, o akých migrantoch sa tu jedná. Verejnosť o tom nie je informovaná, poďte na sociálne siete, dámy a páni, a pozrite sa, čo sa tam šíri, aké nezmysly, obludnosti o státisícoch teroristoch, ktorí sa k nám rútia, sa šíria po sociálnych sieťach a relevantné informácie musíte hľadať. Takže nie je to len o zlyhaní SMER-u, aj keď v prvom rade som ho spomenul, ale je to o zlyhaní verejnej mienky ako takej na Slovensku, aj lídrov opozície.
K tomu na záver možno poviem len toľko, že dnes keď pán premiér hovorí o tom, že sa zajtra chystá na summit predstaviteľov V4, kde verí, že V4 spoločne odmietne kvóty, mám taký pocit, že hasí už veľmi rozšírený požiar.
Viete, teraz hovoriť o odmietnutí kvót nejakou spoločnou deklaráciou V4 je síce správne, ale mohlo to prebehnúť pred mesiacom, keď sa streli lídri V4. Prepáčte, Maďari stavajú múr na hraniciach so Srbskom. (Reakcie z pléna.) No, ja len hovorím, že je trošku asi neskoro o tom rozprávať, keď náš sused vo V4 už stavia múr v súčasnosti, ten problém je niekde úplne inde, dámy a páni.
Extrémistické skupiny v sobotu rozbíjali Bratislavu a premiér krajiny hovorí o tom, že sa opýta v referende na názor občanov. Pre mňa je to trošku alibistické. Mimochodom, k extrémistom, aby som trochu zmenil politickú tému na problém, ktorý tu na stole máme. Ja som si vypočul vystúpenie pána ministra vnútra a veľmi som bol zvedavý, čo povie, vysvetľoval, kde sa všade regrutujú utečenci a ekonomickí emigranti, aké sú bezpečnostné riziká všade vo svete, ale nepočul som, čo budeme robiť s možnými opakujúcimi sa takýmito vystúpeniami extrémistov a neofašistov, ktorí budú určitým spôsobom manipulovať aj s nevedomosťou širokých más. Čo s tým budeme robiť? Viete, reakcia, ktorú som tu počul, že treba zabrániť tomu, aby boli verejné zhromaždenia zneužité na politické účely, s tým nesúhlasím. Každý má právo sa zhromažďovať, to, aby sme obmedzovali ústavné právo na zhromažďovanie, s tým nemôžme predsa súhlasiť ako demokrati.
Ale poďme sa rozprávať napríklad o tom, že keď niekto organizuje futbalový zápas a fanúšikovia rozbijú štadión a spôsobia škody, tak klub za to nesie zodpovednosť. Čo tak uvažovať o tom, že keď niekto zorganizuje takéto zhromaždenie, ktoré skončí výtržnosťami, voči ktorým sa organizátor tam na mieste priamo neohradí, ktoré nebude mať pokojný charakter, v ktorom nebude vyzývať demonštrantov k pokojnému priebehu, tak ponesie za škody zodpovednosť?
Dámy a páni, záverom by som už len povedal to, čo asi už viackrát to odznelo, lenže strašne sa to tu mieša. Tu sa miešajú imigranti, ako keby to bola nejaká beztvará hmota, a možno sa to tu aj tak javí z niektorých diskusných príspevkov. To prvé, čo chcem povedať, nie že by sme mali veľmi jasne odlíšiť vojnových utečencov alebo utečencov, keď chcete, od ekonomických migrantov. Vojnoví utečenci sú ľudia, o ktorých tu už veľa bolo povedané, ktorí utekajú pred hrôzami vojny, ktorí zachraňujú svoju vlastnú kožu, svoju vlastnú rodinu. A, dámy a páni, aj keď dnes odmietneme kvóty, chcem povedať veľmi jednoducho, že podstatou európskej civilizácie, humanity kresťanských hodnôt je vždy pomôcť ľuďom v núdzi. Tí ľudia potrebujú našu pomoc, oni ju potrebujú preto, lebo tu chcú pracovať, oni tu prichádzajú preto, lebo nemajú domov, lebo sa boja o svoje životy. A potom tu máme skupinu ekonomických imigrantov alebo ekonomických migrantov, ktorí prichádzajú za lepším životom, ktorí prichádzajú za prácou do západnej Európy, ale už aj do ostatných európskych krajín.
Dámy a páni, chcel by som len povedať, že aj Slováci, ktorí odchádzali ani nie tak dávno do Anglicka za prácou, boli tiež ekonomickí migranti, len pre poriadok. A dedovia a pradedovia mnohých východniarov, ktorí pred prvou a po prvej svetovej vojne odchádzali do Ameriky, boli tiež ekonomickí imigranti. Čiže, my sa môžeme v tejto chvíli tváriť, minister vnútra hovorí o tom, že veľmi prísne posudzujeme azyly a že azyly nedávame ekonomickým migrantom a že to je dobrá stratégia. Len zlý demografický vývoj v Európe nás v budúcnosti, žiaľ, bude musieť priviesť k tomu, že sa budeme musieť vysporiadať aj s otázkou ekonomických imigrantov.
Ten tretí rozmer, ktorý tu treba spomenúť a tak isto odznel v rozprave, je rozmer bezpečnostno-kultúrny. Áno, veľa ľudí sa bojí islamizácie Európy a keď niekedy navštívite niektoré metropoly v západnej Európe, tak určité obavy z islamizácie budete mať aj vy. Ale nikto nenúti Slovensko, aby sme prijímali ekonomických migrantov z islamského sveta, aby sme prijímali ekonomických migrantov z Afriky, z islamských krajín, prípadne ľudí s teroristickými sklonmi. Ale chcem vám na záver povedať len toľko, že ak ste si nevšimli, na východnom Slovensku v mnohých nemocniciach pracuje veľa lekárov a sestier, ktoré sú z Ukrajiny. Poskytujú veľmi dobrú zdravotnú starostlivosť, sú to tiež ekonomickí migranti. Aj moji spolužiaci z Lekárskej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika – Palestínčania, Sýrčania, Iračania, ktorí tu ostali pracovať, sú tiež ekonomickí migranti a žiadnu bezpečnostnú hrozbu nepredstavujú.
Takže na záver chcem povedať len toľko, prečo je okolo imigrácie na Slovensku toľko hystérie? Lebo mienkotvorné osobnosti tento vzniknutý problém neriešili dobre od začiatku a nedobre diskutovali a nedobre prezentovali verejnosti svoje stanoviská. Verejnosť je málo informovaná o našom postoji k migrácii, o tom, že migranti nie sú homogénna skupina, o tom, že väčšina hrôzostrašných správ, ktoré sa šíria na sociálnych sieťach, sú obyčajné podvrhy extrémistov, a málo je informovaná aj o tom, že, mimochodom, tie hrôzostrašné kvóty, o ktorých sme toľko rozprávali, sa týkali kresťanov z Eritrey a utečencov zo Sýrie, kde napr. Poľsko sa rozhodlo, že 60 sýrskych kresťanských rodín dobrovoľne prijme. Je to príklad, ktorý je možno nasledovaniahodný aj na Slovensku.
Ďakujem pekne za pozornosť.