54. schôdza

16.9.2015 - 7.10.2015
 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie v rozprave

16.9.2015 o 17:46 hod.

JUDr. LL.M.

Daniel Lipšic

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Vystúpenia

Zobraziť vystúpenia predsedajúceho
 
 

Vystúpenie v rozprave 17:14

Jozef Viskupič
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis

138.
Ďakujem. Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi povedať pár slov k situácii, ktorú ad jedna vyvolalo niekoľko zasadnutí tohoto cteného pléna, dokonca niekoľko zasadnutí výborov, či už pre európske záležitosti, alebo iné výbory, ktoré sa zaoberajú situáciou, ktorá sa týka, či už ju budeme volať humanitárnou krízou, alebo utečeneckou krízou, alebo problémom nelegálnej migrácie. Dovoľte mi na úvod povedať zopár poznámok, ktoré sa budú týkať možno všeobecného pohľadu na fungovanie veľmi významného projektu v dejinách Slovenskej republiky a budem ho volať projektom Európskej únie.
Keďže sme sa dostali v tejto debate už tak ďaleko, že niekoľkonásobne, dokonca budem súhlasiť aj s niektorými kolegami, ktorí hovoria o tom, že neexistuje už penzum informácií, ktoré by prinieslo do debaty niečo nové, a teda prichádzame k bodu rozhodnutia, ktoré, mám pocit, že na základe toho, čo sme prijali na ostatnom zasadnutí v júni, tohoto pléna, čiže uznesenie, ktoré jasne deklarovalo akosi situáciu a jej riešenie, dokonca mám pocit, že nielen priamo riešenie, ale do uznesenia sa dostal aj popis situácie, kde sa nachádzame. Čiže sme v júni asi najvyššou legislatívnou alebo zákonodarnou mocou, dokonca posvätením pléna, nielen posvätením eurovýboru, prijali tvrdé uznesenie jednak pre mandát našej vlády, pre premiéra, aby nás zastupoval na najvyšších fórach, a dokonca sa naňho odvolával aj minister vnútra, a napriek tomu sa opätovne pri otváraní nasledujúcej schôdze teraz v septembri k tejto téme vraciame. Myslím si, že je dobré, že k téme sa vrátime.
A čo by som chcel k projektu Európskej únie dodať z tohoto momentu pri tak zložitej, a súhlasím, zložitej téme, ktorá má v sebe prvky ad jedna geopolitiky, ad dva prvky toho, ako jednotlivé parametre európskeho projektu zlyhávali, a po tretie, a nemyslím si, že na poslednom mieste, ale na veľmi významnom mieste, po tretie sa dotýka mnohých ľudských osudov, mnohých ľudských životov, dokonca si myslím, že sa dotýka ľudských životov až do miery ich záchrany alebo toho, že túto situáciu spôsobil aj tlak na to, aby si mohli do budúcna zachovať svoj život a utekajú teda pred vojnou a hrozbami, ktoré sú asi tie najväčšie, pred ohrozením vlastného života.
Preto si myslím, že sme sa dostali do mnohých absurdných situácií. Prvé, prvá absurdita, ktorá pri príprave a pomenovaní týchto tém sa dostáva pred oči sveta, európskej verejnosti je, že nám vzniká v Európe, nechcem to nazvať slovami predrečníkov, dvojrýchlostnej, myslím, že to spomínal Béla Bugár, ale začínajú nám v Európe vyrastať nové železné opony. Nemám teraz na mysli iba železnú alebo oceľovú oponu, ktorá sa dvíha na hraniciach medzi Maďarskom a Srbskom, ale mám za to, že sa dvíha aj železná opona medzi novými členskými štátmi, ak povieme užšie, krajinami V4 a ostatným európskym svetom. Tá absurdita tohoto spočíva podľa mňa v tom, že druhá kríza, ktorá má vo svojom priamo titule slovko "solidarita", rozdeľuje členské štáty Európskej únie a miesto toho, aby sme sa snažili prísť s nejakým rozumným riešením, sa dostávame do absurdnej situácie oslabovania európskeho projektu. Dôsledky oslabovania európskeho projektu a jeho obhájiteľnosť pred širokou verejnosťou v Európe sú interpretované minimálne z dvoch hladín a to je to, že Európa predsa musí priniesť nejaké riešenia, pretože ak nie, odovzdávame tento projekt kritike širokej verejnosti aj z pohľadu narastania nejakých extrémistických hnutí a ak nepríde žiadne riešenie alebo nepríde to správne riešenie z rôznych pohľadov interpretácií, tak teda robíme európskej verejnosti alebo Európskej únii medvediu službu, pretože môžu sa do vládnych zostáv jednotlivých členských štátov dostať extrémisti.
Prečo je tu situácia absurdná? Myslím si, že dlhodobé zlyhanie nespôsobuje to, čo tu pomenováva veľmi vzletne a často iba teda, aby som povedal, iba a len to, čo pomenováva dlhodobo pán predseda eurovýboru Blaha, a to je zlyhanie jednotlivých členských štátov Európskej únie navonok, často spomína Líbyu, Irak a pod., ale mám pocit, že samotné nastavovanie pravidiel v Európskej únii sa deje a dlhodobo dialo iba a len naoko a pro forma.
Myslím, že tu nezaznel ani jeden prejav, ktorý by nehovoril o tom, že ak by boli dodržiavané stanovené pravidlá Európskej únie, tak sme sa mohli mnohým problémom vyvarovať a mnohým problémom predchádzať. Ja sa teda pýtam zodpovedných ľudí, predo mnou tu rozprával pán minister vnútra, kde nastal problém pri zasadnutí jednotlivých formácií rád EÚ pred rokom, pred dvomi, pred tromi, keď až dnes dostávame na stôl jednotlivé, dokonca z môjho pohľadu takmer nové informácie o absolútnom zlyhávaní nášho chorého európskeho pacienta, keď ho mám tak nazvať, ktoré, neraz sme sa tu zaoberali krízou v eurozóne, a ten štát je Grécko. Opäť a znova máme na programe Grécko a jeho zlyhávanie, v tomto prípade zlyhávanie pri strážení jednej z externých hraníc Európskej únie a tým pádom aj zlyhávanie Schengenu. Dokonca sme dostali aj informáciu, že to, že my si plníme zo Schengenu vyplývajúce záväzky na úkor nášho štátneho rozpočtu, do Grécka natieklo 400 miliónov, takmer pol miliarda eur a priamo v tom výseku migračnej politiky bolo 260 miliónov, čo sa pretavilo iba a len do vybudovania záchytného tábora o 200 lôžkach.
Je to podľa mňa chorý prvok v celom projekte Európskej únie, pretože opäť a raz hasíme, hasíme, už keď požiar je takpovediac na streche, dokonca si myslím, že tento požiar, ktorý sa, ak to bolo prvýkrát, sme hovorili o zlyhaní alebo zlyhávaní európskej solidarity a hovorili sme hlavne o peniazoch, keďže tu bola téma eurozóny, tak opäť a raz zlyháva európsky projekt, len momentálne je vypuklejší, týka sa hodnôt, týka sa ľudí a ľudských životov, a preto je možno jeho riešenie omnoho ťažšie a omnoho ťažšie sa politikom prijímajú nejaké stanoviská, ako vzniknutú situáciu riešiť.
Absurdnosť tohto problému, kde sa Európska únia nieže zjednocuje a zjednocuje sa na, a mala by sa zjednotiť na vymenovaní základných priorít, spočíva aj v popisovaní atmosféry a možno priamo rokovaní jednotlivých formácií rady. A som dosť skeptický, ak minister vnútra v podstate pripravuje tento parlament a prostredníctvom médií aj slovenskú verejnosť na to, že naše postoje, mandát aj sila uznesenia, ktorá bola prijatá týmto plénom, bude takpovediac mimo, alebo nebude mať žiadny význam, pretože procedúra prijatá na základe Lisabonskej zmluvy nás dostane do situácie, že budeme musieť tie kritizované alebo predpokladané kvóty nakoniec prijať.
To, že minister vnútra hovorí, že ako správny šachista má pripravené ťahy dopredu, dajú sa voľne predpokladať, tým jedným ťahom môže byť, pretože vieme, že ak aj príde k prijatiu kvót, tak budú potrebovať súčinnosť jednotlivých rezortných ministerstiev od členských štátov, a ja osobne predpokladám, že tá súčinnosť ak bude zo strany Slovenskej republiky, a teda aj personálne vyjadrená ministrom vnútra Slovenskej republiky, neposkytovaná alebo poskytovaná veľmi neochotne, tak nakoniec sa tí ľudia, ktorí sem majú prísť na základe povinných kvót, neobjavia. To môže byť jeden výsledok.
A druhý, neviem celkom, keďže máme síce možnosť si vypočuť priamo aj predsedu vlády, ale do hlavy mu celkom nevidíme, či to ďalšie riešenie alebo ten ďalší krok bude, ak nás Európska únia chce silovo presvedčiť o riešení kvót, ktoré odmietame všetci cez politické spektrum, príde nakoniec k požiadavke, nazvem to taký tsiprasovský scenár k požiadavke, ktorou sa otočí alebo obráti voči slovenskej verejnosti a budeme svedkami vypísania referenda. Ja som to aj na eurovýbore aj pri tejto príležitosti počul z úst predsedu vlády. Čiže scenáre, ktoré prídu po pondelku alebo utorku, nie sú až takým veľkým tajomstvom a proti silovému rozhodnutiu európskej, orgánov Európskej únie alebo v tomto prípade jednej z formácií rád môže byť aj takéto postavenie sa vlády Slovenskej republiky, čo nepovažujem za veľmi šťastné.
Na druhej strane pravdepodobne toto asi bude vysvetliteľné slovenskej verejnosti, a dokonca si myslím, že to čo zabezpečujú v iných štátoch, ako je Francúzsko, možno pani Le Penová, ako sú v Nemecku, v Belgicku, Švajčiarsku strany, ktoré sa hlásia k extrémnej pravici, u nás môže reprezentovať aj, bohužiaľ, rozhodnutie aj našej sociálnodemokratickej vlády. A chcem sa v tejto otázke mýliť, ale mám pocit, že na jednej strane dobre, že týmto extrémistom je zobratý vietor z plachát, ale myslím, že pán predseda eurovýboru hovoril o tom, že mali by sme sa vystríhať tomu, aby nebola Európa maľovaná na hnedo, alebo aby zrovna tieto extrémistické hnutia nezískavali na popularite, a preto prijímať rozhodnutia, ktoré nejakým spôsobom dokáže akceptovať aj európska verejnosť. Na druhej strane mám obavu, že u nás ak sa nestane priamo to, že tieto extrémistické hnutia sa objavia vo vláde, tak sa môže stať to, že v mnohých vyjadreniach cítim, že sa nám dostávajú do rétoriky jednotlivých vládnych predstaviteľov, čo nie je dobre.
Druhá absurdita, ktorú som si všimol pri týchto debatách, spočíva v tom, že kde sa nám vlastne vzala téma kvót. Mám pocit, že z uhla pohľadu, ktorý chcem povedať, téma kvóty sú fakt – a chcem to do dôsledkov zdôrazniť –, fakt účelový a dokonca absurdný politický projekt. Ak si rozdelíme európske spoločenstvo a voľne ho rozdelíme medzi nové, staré a možno až supernové štáty, alebo tie úplne najnovšie členské štáty Európskej únie, tak sa mi zdá, že bolo treba niečo poskytnúť verejnosti. Ak sa pozrieme na tému kvót z pohľadu cieľových krajín, kde jednotlivé migračné vlny smerujú, tak téma kvót im veľmi dobre slúži na to, že svojej verejnosti vedia vysvetľovať, že predsa celú migračnú politiku alebo celú migračnú vlnu nebudú musieť absolvovať oni, a preto tlačia na to, že k prijatiu kvót má prísť.
Na druhej strane v tých novších štátoch Európskej únie, môžeme to aj zredukovať na V4, sa téma kvót používa ako celkom slušný politický strašiak a hovorí sa o tom, že musíme, ako keby téma celej humanitárnej krízy spôsobenej migráciou sa redukuje len na problém kvót. A tu zase funguje tento absurdne politický tlak, politický projekt, ktorý je zastrešovaný európskymi orgánmi ako veľmi účinný strašiak a uhýba alebo vychyľuje celú verejnú mienku iba na to, aby sme ten, kto silnejšie a hlasnejšie zakričí to, že tieto kvóty odmietame, tak ako keby na body v politickom boji vyhrával alebo víťazil.
Myslím si, že téma kvót by mala byť, a tu súhlasím s každým jedným predstaviteľom vládnej strany, dokonca so všetkými opozičnými subjektami, ktoré sú tu zastúpené, že tému kvót treba raz a navždy odmietnuť, ale to sa stalo už v júni a prijali sme na to asi najsilnejší politický nástroj, ktorý sme mali, a to bolo uznesenie tohto pléna. Preto je pre mňa fungovanie Európskej únie v tom, že túto otázku neustále vracia na program dňa, tým, čo som hovoril, a to je absurdným politickým projektom, ktorý v podstate nevyhovuje nikomu, ale nemá v sebe obsiahnutý ten blahodarný kompromis, kompromisné riešenie, ktoré by mohlo byť, že všetci sú síce nespokojní, ale k nejakému riešeniu prichádza, pretože tuto sú síce všetci nespokojní, ale k žiadnemu riešeniu neprichádza. Nechcem opakovať slová ministra vnútra, ktorý jednoznačne popísal to, že ak sa prijme akýkoľvek mechanizmus povinných kvót, tak o tri mesiace tú tému máme naspäť, či už pre vládnu úroveň, alebo pre potreby aj tohto pléna.
Myslím si teda, že bolo by dobré rozobrať jednotlivé parametre, ktoré situáciu ad jedna spôsobili, a to sa tu niekoľkokrát zopakovalo, a teraz nechcem ísť do hĺbky do toho, že áno, je dôležité požiadať nadnárodné alebo celosvetovo pôsobiace organizácie a vyvinúť čo najväčšiu aktivitu, aby krajiny, ktoré sú postihnuté vojnovými konfliktami, sa čím skôr dostali do mierového procesu, ale vráťme sa na troška užšie medzinárodné pole, a to je pole Európskej únie, a tam teda buďme dôslední a dôsledne hovorme o tom, že by sme potrebovali čím skôr reálny hodnotiaci mechanizmus voči krajinám, ktoré dlhodobo porušujú schengenské pravidlá a tým vlastne nechránia naše vonkajšie hranice.
Po b si myslím, že by bolo veľmi dôležité trvať na vytvorení konkrétneho a efektívneho mechanizmu návratu a readmisie, bolo to tu spomínané dlhodobo, všetkých ekonomických migrantov do ich domovských štátov. Dokonca tu už padali návrhy, ktoré hovoria aj to a, akým spôsobom rozlíšiť utečenca, ktorý naozaj uniká pred vojnovým konfliktom a snaží sa zachrániť život, alebo tým špekulantom, boli to tie vzletné hotspoty a podobne. Pretože naozaj si myslím, že štyri milióny utečencov, ktoré; to číslo som ja tiež tu počul prvýkrát, doteraz sa hovorilo o čísle okolo troch miliónov; ktoré sú už teraz v Turecku, je varovným prstom, pretože akonáhle, či už tak ako hovoril minister vnútra, nezodpovední politici vyvolajú svojimi vyjadreniami to, že sa tá vlna pohne, alebo prichádza k zníženiu dávok v utečeneckých záchytných táboroch, potravinových dávok na polovicu a tým pádom neustále bude tlak na to, že sa títo ľudia budú chcieť dostať jednak z tých táborov a potom do krajín, kde si môžu zabezpečiť svoju budúcnosť.
No a tretí bod, ktorý by som chcel zdôrazniť, je, navrhnúť vyhlásenie Európskej rady, ktoré vyšle jednoznačný signál, že všetci súčasní a budúci ekonomickí migranti by mali byť bez odkladu repatriovaní naspäť do domovských štátov, aby sa zabránilo motivácii ďalších vĺn ekonomickej migrácie. Bol tu spomínaný príklad Španielska, nechcem ísť ďalej, áno, tam zabralo najmä to, že v dvoch vlnách ako keby bola zničená tá motivácia a Španieli ukázali, akým spôsobom sa dá brániť proti tomu, že niekto špekuluje so svojou budúcnosťou a chce obísť a nedodržiavať zákony, hneď pri vstupe, zákony krajiny, kam by sa chcel dostať.
Čiže odmietnutie kvót ako politického kameňa úrazu a to, že by sme sa mali zamerať na to, kde je asi Slovenská republika prínosom do tej debaty, a trvaním na niektorých parametroch aj na európskych fórach by sme mohli situácii pomôcť, je už podľa mňa len tá koncovka, pretože si myslím, že dlhodobo, a to je moje obvinenie, sme zlyhali v tom, že sme tieto veci nevyžadovali ďaleko skôr. Ak by sme sa boli bavili o dodržiavaní schengenských pravidiel aj spomínaným Gréckom, ak by sme sa boli viacej venovali tomu, akým spôsobom sa pristupuje k napĺňaniu samotných pravidiel, ktoré si Únia definovala, a ak by sme tento problém nenechali takpovediac vybuchnúť do toho, že sa nám hromadia alebo sa hromadia v európskom priestore ľudia na jednotlivých staniciach a potom prichádza podľa mňa k reakciám, ktoré sú už naozaj iba hasením zhoreniska, ani nie už toho európskeho domu. A to, že zavádzame opätovné hraničné kontroly, môžeme ich volať akokoľvek, sú to proste hraničné kontroly, tak toto už nie je projekt Európskej únie, tak ako sme sa ho rozhodli budovať, ale myslím si, že to je už naozaj spálenisko v tom európskom projekte, lebo to, čo občania dlhodobo vnímali ako najväčší benefit, a to je voľný pohyb, je týmto pádom ohrozený.
A myslím si, že politické reprezentácie, nestačí iba ich označovať, že sú odtrhnuté od reality, doteraz nemajú celkom dotyk s tou realitou a nechcú poskytovať tie reálne riešenia, ktoré by poskytovať mohli.
Ja by som si k situácii, aby som dlho nehovoril, dovolil predložiť jedno uznesenie za náš klub, ktoré by som bol rád, keby sme prijali konečným hlasovaním, ak túto debatu ukončíme, a je to uznesenie Národnej rady k vyhláseniu Národnej rady Slovenskej republiky k Informácii o aktuálnej situácii riešenia migračnej krízy v Európskej únii a máme za to, aby Národná rada Slovenskej republiky schválila toto vyhlásenie, ako je uvedené v prílohe.
Vyhlásenie obsahuje osem bodov a je predložené alebo chcem ho predložiť v podobe, že Národná rada Slovenskej republiky v súvislosti s riešením migračnej krízy, ktorej čelí Európska únia, žiada predsedu vlády Slovenskej republiky Roberta Fica a vládu Slovenskej republiky:
1. Dôsledne odlišovať utečencov a ekonomických migrantov.
Tento bod sa nachádza a ideme v súlade s vládnymi deklaráciami aj vyjadreniami premiéra.
2. Trvať na odmietavom stanovisku k obligatórnym kvótam, ktoré sú v rozpore s princípmi solidarity a subsidiarity, na ktorých je vybudovaná Európska únia.
K tejto téme som sa vyjadril v úvode.
3. Utečencom, ktorí utekajú zo svojich krajín v obave pred prenasledovaním a vojnou poskytnúť adekvátnu pomoc, a to na dobrovoľnej báze, avšak s vedomím našej morálnej povinnosti poskytnúť pomoc ľuďom, ktorí opustili svoje domovy z obavy o svoj život a životy svojich najbližších.
4. Bez zbytočného odkladu ponúknuť pomoc utečencom, konkrétne rodinám, ženám a deťom, ktoré pochádzajú z ohrozených náboženských skupín, najmä zo Sýrie a Iraku, a to v spolupráci s neziskovými organizáciami a cirkvami.
5. Predložiť návrh novely zákona o azyle, zákon č. 480/2002 Z. z., ktorý by umožňoval odňatie azylu v prípade spáchania úmyselného trestného činu.
6. V konaní o azyle dôsledne preverovať žiadateľov o azyl tak, aby sa minizovali hrozby pre bezpečnosť Slovenskej republiky.
7. Na rokovaní Európskej rady a rady ministrov Európskej únie:
a) Iniciovať spustenie hodnotiaceho mechanizmu voči krajinám, ktoré dlhodobo porušujú schengenské pravidlá ochrany vonkajších hraníc.
b) Trvať na vytvorení konkrétneho a efektívneho mechanizmu návratu a readmisie všetkých ekonomických migrantov do ich domovských štátov.
c) Navrhnúť vyhlásenie Európskej rady, ktoré vyšle jednoznačný signál, že všetci súčasní aj budúci ekonomickí migranti budú bez odkladu repatriovaní naspäť do domovských štátov, aby sa tak zabránilo motivácii ďalších vĺn ekonomickej migrácie.
8. Schváliť humanitárnu pomoc v relevantnej výške spomínanému Turecku, Jordánsku a Libanonu, kde sa nachádza najväčšie množstvo utečencov.
Chcel by som dodať, že by som žiadal pre podporu tohoto uznesenia, ktoré vnímam ako doplnenie uznesenia, ktoré sme spoluvytvárali s predsedom eurovýboru a Jurajom Drobom v júni, kde si myslím, že ideme v zhode jednak v deklarácii jednotlivých vládnych politík, dokonca sme si dovolili ju rozšíriť a navrhnúť aj legislatívnu zmenu v azylovej politike. A boli by sme radi, ak by sa dostalo toto uznesenie až do tej fázy, že získa podporu cteného pléna, pretože obsahuje ad jeden pomenovanie tých najvypuklejších problémov, ktoré sa od toho júna po september stali, ad dva ponúkame aj niektoré konkrétne riešenia. A myslím si, že zhoda, tak ako tu bolo častokrát hovorené, na to, aby sme dopracovali alebo odstránili niektoré absurdity z európskej politiky a nebavili sa o podľa mňa umelo vytvorenom ako keby probléme alebo umelo vytvorenom riešení, ktoré či už jednotliví predstavitelia členských štátov, alebo európska administratíva používa ako keby riešiteľa alebo taký zázračný prútik, že toto pomôže, a to sú tie spomínané, vítané, presadzované, pretláčané a na druhej strane odmietané a kritizované kvóty, tak tu sme pripravili niekoľko bodov, ktoré by situácii vedeli pomôcť, napriek tomu, že súhlasím, že táto téma je širokospektrálna, a predpokladám, že či už politici členských štátov, alebo politici Európskej únie sa jej budú musieť hlbšie venovať.
Týmto by som uznesenie alebo jeho návrh odovzdal aj spravodajcovi a prosím vás aj o jeho podporu.
Ďakujem.

Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

16.9.2015 o 17:14 hod.

Mgr.

Jozef Viskupič

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 17:43

Ľuboš Blaha
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne.
Ja len veľmi vecne k tomu vyhláseniu, ktoré navrhol kolega, a nechcel by som, aby to bolo zle pochopené, ale podľa môjho názoru tým, že sme sa ako Národná rada v júni dohodli širokospektrálne, bezprecedentne, a naozaj veľmi by som chcel oceniť aj spoluprácu s kolegom Viskupičom, pánom Drobom a ďalšími, že sme sa dohodli s pani Žitňanskou a tak ďalej, sme sa dohodli na niečom, čo sa nestáva často, že celé Slovensko sa spojilo. Že "áno" solidarite, ale "nie" povinným kvótam a ďalšie a ďalšie, odmietli sme xenofóbiu a ďalšie hodnoty, ktoré; bolo to úžasné a nemyslím si, že teraz musíme devalvovať tento proces, že budeme na každej druhej schôdzi prijímať nové vyhlásenia. Bez ohľadu na to, že tie nápady, s ktorými prichádzaš, určite majú svoje miesto a ja mám dokonca pocit, však si sám spomínal, že kopírujú v mnohých veciach aj tie vládne aktivity, tak o to viac povedzme si, máme tu deklaráciu, ja ti poviem len príklad.
Teraz som tu mal prednedávnom návštevu pani Ulrike Lunacek, ktorá je veľkou podporkyňou nezávislosti Kosova, z Európskeho parlamentu podpredsedníčka. Ja keď som sa mohol odvolať na deklaráciu Národnej rady, kde odmietame všetci naprieč politickým spektrom nezávislosť Kosova, tak to bolo veľmi silné. Bolo to jedno vyhlásenie, na ktoré sa môžem odvolať napriek tomu, že má už asi sedem rokov alebo kedy to bolo prijaté, tak nejak. Čiže to je veľmi silná vec.
Nedevalvujme to. To znamená, keď sa budeme môcť o dva roky prihlásiť k tejto deklarácii z júna, že celá Národná rada, celé Slovensko je proti kvótam, stále to má tú váhu. A nedevalvujme to tými ďalšími vyhláseniami, ďalšími technickými uzneseniami a tak ďalej. Čiže čisto z tohto hľadiska by som radšej odporúčal, vráťme sa k tej podstate, bavme sa, samozrejme, o týchto veciach, ale neprijmeme ďalšie substantívne uznesenie, iba sa vráťme k tomu, čo sme už v júni prijali, že sme kvóty jednoznačne odmietli.
Ďakujem. (Potlesk.)
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

16.9.2015 o 17:43 hod.

PhDr. PhD.

Ľuboš Blaha

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 17:45

Jozef Viskupič
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem.
Rozhodne by som si nedovolil zdevalvovať proces, ktorý sme alebo teda uznesenie, ktoré sme prijali v júni. Hovoril som o tom, že téma sa niekde posunula, a myslím si, že je aj na nás – či už vládnych, alebo opozičných politikoch, aby sme sa za tie štyri mesiace pozreli na to, akým spôsobom sa tá debata vyvíja, či už vnútropoliticky alebo zahraničnopoliticky. A mám pocit, že naše uznesenie z júna celkom nepadlo na úrodnú pôdu najmä tam, kde padnúť malo, a my sa budúci pondelok alebo utorok asi stretneme s tým, že našu vôľu alebo vôľu tohoto zákonodarného zboru bude chcieť niekto pretlačiť silou. Preto sa venujú jednotlivé body návrhu toho uznesenia aj tomu, že ak máme právo čosi do tejto otázky povedať, tak je to jedine takto, čiže predložením uznesenia. A tam hovoríme o tom, čo by situáciu reálne riešilo a odmietame tie kvóty, pretože mne sa to zdá ako politický kameň úrazu, ktorý iba a len stavia nejaký vzdušný zámok, že toto riešením je. Kvóty riešením nie sú, tie body, ktoré som navrhol, podľa mňa riešením sú.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

16.9.2015 o 17:45 hod.

Mgr.

Jozef Viskupič

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 17:46

Daniel Lipšic
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis

144.
Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predseda, pán minister, pán spravodajca, milé kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi povedať pár postrehov k tejto téme, keďže som mal to privilégium zodpovedať za ňu dva roky.
My dnes a mnohí možnože aj poslanci v tejto sále majú pocit, že je to vlastne téma, ktorá je nová, ktorú teraz rieši Európska únia, a je pravdou, že tá téma sa teraz stala vypuklejšou kvôli exodu z Blízkeho východu, ale téma vôbec nie je nová. Len na to, aby ste to pochopili, vám poviem, že Európska komisia navrhovala prerozdeľovanie kvót migrantov už pred viac ako piatimi rokmi. Ja som chodil na rady ministrov pravidelne, každý mesiac sme mali na stole návrh na obligatórne kvóty prerozdelenia migrantov, čo v tom čase tlačili najmä južné štáty, teda Grécko, Taliansko, Malta, Cyprus, menej Španielsko. Ale v tom čase bola pomerne jednoznačná blokujúca ani nie že menšina, ale väčšina, lebo v tom čase okrem nás aj Nemci, aj Rakúšania, ale aj škandinávske krajiny boli proti povinným kvótam. Ale nie je to žiadna nová téma. Je to téma, ktorá je na rokovaní rady roky, minimálne päť rokov od roku 2010 a veľmi pravidelne. To, že sa stala tá téma mediálne zaujímavá až teraz, súvisí práve s tým exodom, ale nie je to žiadna téma nová.
Ja už som v júni, keď som aj na našom výbore a potom aj následne navrhoval, aby sme o tom rokovali v pléne, aby vláda mala silnejší mandát, zdôrazňoval jednu dôležitú skutočnosť a to je, aby sme začali aj v našich dokumentoch, to sa celkom nepodarilo v tom pôvodnom, dôsledne odlišovať utečencov a ekonomických migrantov. To odlišovanie má zásadný význam.
Utečenci sú ľudia, ktorí nedobrovoľne odchádzajú zo svojich domovov pred vojnou alebo pred prenasledovaním. A myslím si, že je ľudskou povinnosťou každého sa snažiť utečencom pomôcť. Samozrejme, podľa svojich možností. Nemá zmysel podľa mňa pri utečencoch najskôr diskutovať, kto ich situáciu spôsobil a prečo ju spôsobil a kto je vinný a kto je nevinný. To je ako keď sa niekto topí v jazere. Ak sa niekto topí v jazere, mám povinnosť ho zachrániť. Je jedno, či to spôsobil si tú situáciu sám, alebo ju spôsobil niekto iný, alebo ho nezachraňuje niekto iný a idem ho zachraňovať len sám, či tam spadol sám, alebo ho tam niekto hodil, nie je dôležité, nie je dôležité. Dôležité je ho zachrániť. Čiže sa mi zdá, že pri utečencoch túto ľudskú povinnosť máme.
A ja nechcem teraz špekulovať o pomere medzi ekonomickými migrantami a utečencami. Spomínal to premiér, spomínali to ďalší poslanci, jednoducho preto – a to je teda smutné svedectvo, že ani Európska únia nemá do dnešného dňa odhad reálnych čísiel, koľko z celkového počtu migrantov sú utečenci a koľko sú ekonomickí migranti. Je pravdepodobné, že nejaká časť, možno veľká časť utečencov alebo migrantov zo Sýrie sú vojnoví utečenci. Často sú to rodiny s deťmi, často sú to ženy, starší ľudia, ale tiež si nemyslím, že všetci migranti zo Sýrie sú utečenci. Sú medzi nimi muži, ktorí utekajú zo Sýrie kvôli tomu, aby nemuseli splniť povolávací rozkaz. Sú to utečenci, keď vlastne majú povinnosť nastúpiť do armády a z tohoto dôvodu, čo aj oficiálne priznávajú, utekajú zo Sýrie, aby nemuseli bojovať na jednej alebo druhej strane proti Islamskému štátu? Tam by som bol trošku s otáznikom. Rodiny, ženy s deťmi áno. Ale nie je to automatické.
Naopak, ekonomickí migranti, tam je situácia úplne odlišná a absolútna väčšina migrantov zo subsaharskej Afriky sú ekonomickí migranti. A tam si myslím, že je potreba, aby Európska únia konečne nadobudla rozvahu a odvahu týchto migrantov repatriovať do ich domovských štátov. Tak ako to robia mnohé krajiny, ktoré sa nelegálnej migrácii pomerne úspešne bránia, ako napríklad Austrália.
Už to bolo spomínané, že dlhodobá neschopnosť Európskej únie vynucovať pravidlá návratovej politiky a readmisie znamená už dnes a bude znamenať vytvorenie takzvaného pull efektu, teda neustáleho zvyšovania počtu ekonomických migrantov, ktorí budú viac a viac motivovaní prísť do Európy. O tomto pull efekte hovorili kolegovia na rade už pred piatimi rokmi, vrátane nemeckých ministrov vnútra. Thomas de Maiziére bol v tom čase tiež ministrom vnútra chvíľu a potom následne bol aj Hans-Peter Friedrich, terajší šéf CSU. Pretože žiadne ľudské právo žiť v ktorejkoľvek krajine, ktorú si vyberiem, neexistuje. Čiže pri ekonomických migrantoch my nemáme žiadnu povinnosť prijímať ekonomických migrantov. Samozrejme, že každá krajina sa môže rozhodnúť prijímať ekonomických migrantov, ale v takom prípade sa už môže rozhodnúť, z akej krajiny, akého vzdelania migrantov prijme.
Aj Slovensko stojí pred demografickou krízou a keď som bol na ministerstve vnútra, tak sme sa snažili vypracovať koncepciu legálnej migrácie. Legálnej migrácie vzdelaných ľudí z kultúrne blízkych krajín. Keď sa spomína často v diskusii o nelegálnej migrácii história Slovenska a to, že aj naši starí rodičia často boli ekonomickí migranti, ktorí cestovali do Ameriky alebo do iných krajín za prácou, tak je to pravda. Ale k tomu by som mal len dve poznámky.
Po prvé, aj Amerika uplatňovala pri ekonomickej migrácii presné kvóty a vždy. To znamená, z ktorých krajín migrantov prijme.
A po druhé, naši starí rodičia rešpektovali pravidlá hry krajiny, ktorá im ponúkla pohostinnosť.
Bolo by zakrývaním si očí nevidieť, čo spôsobila nekontrolovaná migrácia z moslimských krajín do západnej Európy. Nehovorím, že všetci moslimi, ale významná časť moslimských komunít v Európe sa nespráva, ako sa správali naši starí rodičia v Amerike. To nie je strach z neznáma, to je práveže trpká skúsenosť posledných desaťročí.
Po ďalšie, už tu bolo spomínané viackrát, že Európska únia dlhodobo zlyháva pri ochrane svojich vonkajších hraníc. To vôbec nie je nová téma. Teraz sa dostala do pozornosti médií najmä kvôli tragédiám na Stredozemnom mori. Ale už pred mnohými, viacerými rokmi, keď navrhovala Európska komisia prerozdeľovanie migrantov cez obligatórne kvóty, bolo problémom to, že Grécko nechránilo svoju, a zdôrazňujem, pevninskú hranicu s Tureckom, ktorá je približne dvojnásobne tak dlhá ako naša hranica s Ukrajinou. Teda Grécko si jednoducho neplnilo dlhodobo svoje povinnosti nielen v eurozóne, ekonomické povinnosti, ale ani pri ochrane vonkajšej hranice. Európska únia sa bezmocne prizerala.
Preto mi príde trochu neadekvátne dnes kritizovať Maďarsko za to, že sa snaží, áno, možno do písmena, napĺňať platnú európsku azylovú a migračnú politiku. Namiesto toho, aby Európska únia pomohla Maďarsku zvládať situáciu v utečeneckých táboroch, ktorá isteže nie je a ani nebola ideálna, tak začala Maďarsko pranierovať. Dosť absurdné. Navyše, ak hovoríme, už to tu bolo spomínané, o utečencoch, aký je dôvod ich snahy odísť z Maďarska nelegálne do Nemecka? V Maďarsku možno nie sú dobré podmienky, ale nie je tam vojna a ich rodinám nehrozí žiadne nebezpečenstvo.
Naši emigranti za socializmu trávili mesiace a roky, mesiace a roky v rakúskych utečeneckých táboroch, dokonca v tých istých, ktoré Rakúsko používa dnes, kým ich neprijala krajina, v ktorej chceli žiť. Jednoducho rešpektovali pravidlá krajiny, v ktorej im už nehrozilo prenasledovanie.
Po ďalšie, už tu bola spomínaná otázka bezpečnosti a ja som to už spomínal vo faktickej poznámke pre predsedu vlády. Samozrejme, že je dôležité zabrániť tomu alebo minimalizovať riziko, aby sa infiltrovali v rámci migrácie alebo azylových konaní na Slovensko radikálni islamisti. Ale ak má v niečom Slovenská informačná služba dobré renomé, a myslím si, že proste je v tom kompetentná, tak to je v oblasti rozviedky a spolupráce so zahraničnými partnerskými službami, a najmä v regióne Blízkeho východu, kde proste tradične máme tento región dobre spravodajsky pokrytý. Ale považujem za dôležité povedať, že v tomto kontexte prijímať väzňov z Guantánama je chyba a bola chyba, ktorá ohrozuje a ohrozovala bezpečnosť Slovenskej republiky. Len ako príklad spomeniem, že oveľa väčšie krajiny ako Francúzsko a Británia prijali, myslím, že deväť väzňov z Gauntánama a Slovensko osem. Slovensko je tretia krajina v Európe, ktorá prijala po Francúzsku a Británii najvyšší počet väzňov z Guantánama, osem, deväť Británia, Francúzsko, osem Slovensko. A potom dlho-dlho nič.
Ja chápem, že mať fotku s americkým prezidentom v roku 2010 pred voľbami je fajn, v roku 2014 pred voľbami prezidentskými je fajn, a ubezpečujem vás, že pre administratívu amerického prezidenta Obamu je zatvorenie Guantánama priorita číslo jedna, on to sľúbil vo volebnej kampani v roku 2008. Keď som bol v Spojených štátoch v roku 2011 aj s ministerkou vnútra aj na State Departmente, pre nich to bola absolútna priorita. Ale to je americká priorita, ja nemôžem hovoriť ani podrobnosti, lebo nemôžem, ale tá prvá trojica väzňov, ktorá bola na Slovensku od roku 2010, ktorá prišla pred voľbami, predstavovala pre Slovensko bezpečnostné riziko. Išlo o osoby s preukázateľnými prepojeniami, ktoré udržiavali na Slovensku s teroristickými skupinami. Hovorím to veľmi jasne. A podarilo sa nám so šťastím, so šťastím, dvoch, ktorí boli najrizikovejší, dopraviť za našej vlády do ich domovských štátov, do Tunisu a Egypta, vďaka tomu, a preto hovorím o šťastí, že v Tunise a v Egypte boli tie revolúcie arabskej jari, ktoré im umožnili sa vrátiť, pretože keby sa vrátili za bývalých režimov, tak ich zrejme, toto by ani nesúhlasili, tak boli v týchto krajinách stíhaní pre hrdelné zločiny. Čiže by som bol pri terorizme zo strany SMER-u trošku opatrný, lebo pritiahnuť sem osem väzňov s Guantánama, ktorí nie sú žiadne bezúhonné osoby, ktoré náhodne v Afganistane zatkli pri varení proste nejakej fazuľovej polievky, nonsens, samozrejme, tak to považujem za bezpečnostné riziko.
Jedna posledná poznámka na záver ešte, ja už som hovoril o Lisabone a ja tu aj mám, alebo som si to nechal hore, ale ja som to citoval v júni, ja som v Národnej rade v roku 2008 vystríhal parlament v tom čase, aby sme neschvaľovali Lisabonskú zmluvu práve preto, boli to tri dôvody, jedna bola Charta ľudských práv, druhá bola prenos kompetencií niektorých zo strany národných štátov na úrovni Európskej únie a tretia bola práve presun hlasovaní z jednohlasných hlasovaní do väčšinových hlasovaní v mnohých oblastiach vrátane azylu a migrácie. A vedel som ako minister spravodlivosti predtým, ako je dôležité, aby členské štáty mali právo veta v kľúčových veciach. Vtedy, samozrejme, že som bol označený, že my sme protinárodní, keď sme nehlasovali za a tak ďalej. K tomu sa nemá zmysel vracať.
Len Lisabon spôsobil, že Slovensko dnes nemá právo veta, to, čo hovoril premiér Fico, že summity majú politické vyhlásenie, ktoré prijímajú konsenzom, je veľmi pekné a chválitebné, ale tuná sa nebudú prijímať správy ani vyhlásenia politické, tuná sa prijme smernica, právny akt, o ktorom rozhodne kvalifikovaná väčšina rady, to je jedno, akej rady, rady, kde môžeme byť prehlasovaní. My sme stratili právo veta v tejto oblasti, nech si hovorí premiér Fico, čo chce, sme stratili právo veta kvôli Lisabonskej zmluve. Je to veľmi jednoznačné, ak by Lisabonská zmluva nebola, dnes bez nášho súhlasu by žiadne kvóty nemohli byť. Neviem, či to je dosť jasne povedané. By nikto ich nemohol schváliť a teraz nemuseli by sme morfondírovať, že čo urobíme, keď to schvália proti nášmu súhlasu, proste by sme povedali "nie" a bodka. Takže si pamätajme aj trošku minulosť.
A posledná poznámka je k europoslancom: Myslím si, že našu pozíciu znedôveryhodňuje, keď európski poslanci v Európskom parlamente práve za vládnu stranu, traja zo štyroch, opakovane hlasujú za povinné kvóty. Ja tu aj tie hlasovania, samozrejme, že mám, lebo vznikla o tom polemika, tak vám o tom niečo poviem.
Vo štvrtok bola schválená správa, ktorá zahŕňa obligatórne kvóty. V bode 9 opakuje svoju výzvu Európsky parlament Komisii, aby sa použil záväzný systém rozdelenia žiadateľov, povinný prerozdeľovací kľúč zohľadňujúci perspektívu integrácie a potreby a osobitné okolnosti samotných žiadateľov o azyl, ktorý zakotvuje permanentný obligatórny prerozdeľovací mechanizmus. A je síce pravdou, že bol návrh, pozmeňovací návrh, aby to tam nebolo, ten neprešiel, za ten návrh hlasovali všetci europoslanci, ale to bolo v spoločnej správe, to tam aj zostalo, pretože boli prehlasovaní. A štyria europoslanci napriek tomu hlasovali za túto správu spolu s bodmi o povinnom prerozdeľovacom systéme. Pani poslankyňa Beňová, pán poslanec Zala, pán poslanec Maňka a pán poslanec Nagy, ale myslím, že MOST má trošku iné stanovisko, takže u nich sa aspoň nekryjú, alebo nerozporujú slová a skutky. Ale ak prezident, vláda, opozícia jednotne odmietajú kvóty a europoslanci za SMER ich opakovane schvaľujú, tak si myslím, že to našu pozíciu v rámci Európskej únie nijako nerobí dôveryhodnejšou, práve naopak. Robí ju menej dôveryhodnou a tomu by sme sa mali vyvarovať.
Ja si myslím, že by sme mali prijať uznesenie, to nesúhlasím s pánom poslancom Blahom, koniec koncov, veď premiér nám tu tvrdil, že by bolo dobré niečo povedať k tomu ako ďalej, ak budú prijaté napriek nášmu stanovisku kvóty. A to si myslím, že tiež treba prijať uznesením parlamentu, aby vláda potenciálne mohla mať silnejší mandát.
Ďakujem veľmi pekne.

Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

16.9.2015 o 17:46 hod.

JUDr. LL.M.

Daniel Lipšic

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 18:03

Anton Martvoň
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne.
Pán poslanec Lipšic, no som rád, že v prvej časti vystúpenia ste schválili alebo schvaľujete väčšinu názorov našej vlády, s ktorými prišli aj z pohľadu bezpečnosti, aj z pohľadu kvót. Ja som rád, že ste tam spomenuli tie Spojené štáty americké, tam sa to dá krásne poukázať, keď dokázali Spojené štáty americké proti ekonomickým migrantom postaviť 1 100 km dlhý múr s Mexikom, stavajú takýto múr aj Izrael, myslím si, že aj Maďarsko, je na mieste, že takýto múr mohlo postaviť proti ekonomickej migrácii.
A v tej druhej časti vystúpenia čo ste povedali, alebo spomínali ste Guantánamo, no neviem, ja pokiaľ viem, Guantánamo nebola legálna väznica ako taká a nemám pocit, že ako minister vnútra alebo spravodlivosti, ktorý spolupracoval aj so Spojenými štátmi americkými, že by ste to bol kritizoval. V podstate nevidím tam súvis medzi ôsmimi väzňami, ktorí tu boli presunutí, a ekonomickými migrantami, medzi ktorými sú tisícky alebo stovky príslušníkov Islamského štátu, čiže to sa mi zdá trošku vytrhnuté z kontextu.
Čo sa týka tej smernice, čo ste spomínali v rámci Európskej únie a v rámci Lisabonskej zmluvy, tam myslím si, že nedá sa s vami úplne súhlasiť, že by sme boli úplne bezradní. Lisabonská zmluva pripúšťa práve v rámci kompetencie Súdneho dvora EÚ, že štát sa môže v prípade, že má argumenty, že ide o smernicu, ktorá je v rozpore s inými právami občanov alebo ľudskými právami alebo občanov EÚ, obrátiť sa na Súdny dvor EÚ, čiže tu stále je tá možnosť
No a to, čo ste spomínali ohľadom hlasovania našich europoslancov, myslím si, že tam išlo o jasné stanovisko našej strany, že naši europoslanci pri poslednom hlasovaní boli proti, alebo teda nepodporili, nepodporili kvóty.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

16.9.2015 o 18:03 hod.

Mgr. PhD.

Anton Martvoň

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 18:05

Ľuboš Blaha
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne.
Pán kolega Lipšic, ja iba vecne k tej Lisabonskej zmluve. Ja naozaj neviem, ako konkrétne vy z akých dôvodov ste hlasovali, ale je pravda, že vtedy bola situácia taká, že opozícia, dominantná časť opozície odmietla, hlavne SDKÚ a SMK v tom čase, SMK sa nakoniec potom obrátila, v konečnom dôsledku kvôli tlačovému zákonu. A ja už neviem, ja už mám v tom zmätok, vy ste boli tuším členom KDH vtedy, že? Hej, boli ste ešte a ja som si len tak klikol do internetu, do Googlu, že Lisabonská zmluva, Figeľ ako predseda KDH, a citujem článok v Pravde. Kresťanskí demokrati nesúhlasili v minulosti s novou zmluvou o Európskej únii, bla, bla, bla. Nehlasovali za Lisabonskú zmluvu. Figeľ tvrdí, že nehlasovali, lebo vtedy s SDKÚ obštrukciou blokovali Ficov tlačový zákon. Tak asi Figeľ vie lepšie ako vy, ako predseda KDH, aké boli zámysly KDH, aké boli vaše konkrétne, to naozaj viete len vy, len dôležitejšie asi bude to, čo hovorí váš predseda alebo váš bývalý predseda. Čiže mám pocit, že aj KDH má v tomto trošku nejasno a asi máte očividne, no už v KDH nie ste, ale v KDH majú očividne odlišné názory na tento problém, len to je problém KDH, nie náš.
Druhá vec, prečo sme prijali Lisabonskú zmluvu? Viete, prečo sme v Európskej únii, to môžete takto položiť otázku. No keby sme neboli v Európskej únii, tak by tento problém vôbec nenastal. Boli by sme ako krásne Enver Hodžovo Albánsko izolovaní a bolo by nám fantasticky. Ako tento druh argumentácie podľa mňa nikam nevedie. Lisabonská zmluva, samozrejme, má svoje negatívne dôsledky a treba ich riešiť v tých možnostiach, aké ponúka, a ja si myslím, že to aj vyriešime.
Posledná vec. Väzni z Guantánama, presne ako povedal kolega Martvoň, tak to bolo väzenie, v ktorom Bushova vláda mučila ľudí, to dobre vieme, mučila ľudí, porušovali ľudské práva, páchali zločiny proti ľudskosti, to neboli obvinení teroristi, to boli proste ľudia, ktorým boli porušované základné ľudské slobody, to dobre viete. Čiže, mimochodom, tú vojnu, ktorú spustil Bush v Iraku, vláda, v ktorej ste sedeli, podporovala. Ďalšia vec, z toho plynú tí utečenci, tam sú tie príčiny z takýchto odporných vojen Západu. Toto je kľúčové.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

16.9.2015 o 18:05 hod.

PhDr. PhD.

Ľuboš Blaha

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 18:07

Daniel Lipšic
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis

150.
Ja len stručne. Po prvé, väzni z Guantánama, tí, ktorí teda boli u nás, pochádzali z vojny v Afganistane, nie v Iraku, to len na upresnenie. Po druhé, považujem za; nech si Amerika v tomto rieši svoje problémy sama, americký kongres prijme zákon, ktorý neumožní, aby väzni z Guantánama vstúpili na americkú pôdu, a my ich prijmeme? To je v poriadku podľa vašej mienky? To nie je v poriadku, to je absurdné!
K Lisabonskej zmluve: My sme už vtedy boli členmi Európskej únie, keď sa hlasovalo. A ja si myslím, že suverénny člen má právo povedať "áno", ale aj "nie". To znamená, nebola to otázka vstupu do Európskej únie, ale až následne. V roku 2008 nebol predsedom KDH Ján Figeľ, ale Pavol Hrušovský. Ján Figeľ bol eurokomisár v tom čase a KDH sa nezúčastňovalo na hlasovaní kvôli protestu, áno, inak by hlasovalo proti. (Reakcia z pléna.) Inak by KDH hlasovalo proti. (Reakcia z pléna.) Bolo by dobré si prečítať vyjadrenia všetkých poslancov za KDH v tom čase a Ján Figeľ nebol vtedy poslancom za KDH, bol komisár, bol komisár. (Reakcia z pléna.)
Ale ešte raz, pán poslanec, počúvajte, čo hovorím, skúste s porozumením, skúste. On povedal, že my sme nehlasovali, lebo na protest KDH vtedy vyšlo s ostatnými stranami, okrem SMK, tú ste nejako dohodli, myslím, že sa nejaká brožúrka vydala Pálovi Csákymu vtedy? To mu dohodil pán Fico, tak sa mi zdá, že? No, ale postoj KDH bol dlhodobo pri ústavnej zmluve, Lisabonskej zmluve jednoznačný, že sme proti a keby sme tu boli a hlasovali, tak hlasujeme proti. Čiže Ján Figeľ má pravdu, nehlasovali sme kvôli tlačovému zákonu. Ak by sme hlasovali, ako sme to avizovali, boli by sme proti.
A mám tu ja prepis svojho vystúpenia z roku 2008 (rečník zdvihol hárok papiera), kde je úplne zrejmé a jasné, aký bol postoj KDH. A jedným z dôvodov práve bol ten, že sme presúvali rozhodnutia v oblasti azylu a migrácie z jednohlasného na väčšinové rozhodnutie. Z toho sa dá veľmi ťažko podľa mojej mienky už dostať.

Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

16.9.2015 o 18:07 hod.

JUDr. LL.M.

Daniel Lipšic

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 18:10

Alojz Hlina
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis

152.
Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, som rád, že sa učíme, treba sa učiť celý život. Aj kolega si uvedomil, že z fľašky sa piť nemá a je lepšie si počkať na pohár.
Takto. Aj skrz vedomia si toho, akej mentálnej výbavy sú niektorí tuná z našich kolegov, poviem, že toto je taký položart. Dobre? Že aj jeden z najväčších žijúcich filozofov na svete Mike Tyson, viete, čo povedal? Že celú tvoju životnú filozofiu môže zmeniť jedna dobre mierená rada medzi oči. To povedal jeden z najväčších žijúcich filozofov ešte stále na svete Mike Tyson. A asi ju potrebujeme. Asi ju naozaj Európa potrebuje, tú ranu medzi oči, aby sa z toho zobudila. Že s čím hazardujeme, o čom rozprávame? Lebo už len z extrakcie toho, čo tu dnes odznelo, a keby bol človek nejaký sadomasochista, že číta tie diskusie, tak z toho by zistil, že s čím sa zahrávame. Naozaj, že s čím sa zahrávame.
Vážení, každá poriadna vojna vznikla v Európe. Každá poriadna vojna vznikla v Európe a už sa poučili aj múdre národy, kde vždycky sa nájde niekto, kto si myslí, že predsa len ináč, poučili. V modernej Európe už Nemci s Francúzmi bojovať nebudú. Nebudú. Ani Rakúšania so Slovincami, ani Poliaci s Nemcami. Proste nebudú. My nebudeme zápasiť o uhlie, nebudeme zápasiť o pšenicu, nebudeme zápasiť, ja neviem o čo, železnú rudu. Bojím sa však, že začneme zápasiť o podobu Boha. Že začneme zápasiť, akého vlastne vierovyznania je ten Boh. A prídu tu rôzni ľudia a budú hovoriť, že takého, a niekto povie takého. A bojím sa toho, že tú jednu presne cielenú medzi oči dostaneme. Možno nás to preberie, možno nás to preberie. Ja nechcem byť katastrofista, ale my pracujeme s niečím veľkým.
Ak chcete Európu zdestabilizovať, tak ju zdestabilizujete presne takýmto spôsobom. Európu nezdestabilizujete tak, že sa začne hádať Merkelová s Hollandom a Fico im začne trhať rukáv. Nie. Európu ako určitú, dobre poviem?, entitu alebo niečo zdestabilizujete vložením piatych kolónií, niekoľkých proste, určitým systémom diverzných prvkov proste špinavej vojny. Proste ja by som o tom možno vedel dlhšie, ale nebudem. Áno, ak chcete destabilizovať Európu, pošlite sem, dovezte sem, nechajte sem prísť státisíce utečencov. Tu to bolo spomenuté. Le Penová ide hore, neviem kto ide hore.
U nás ak za niečo treba poďakovať SMER-u, tak za to, že vyfúkol gumy kotlebovcom. Tou rétorikou, ktorú nastavili, tak vyfúkli... (reakcia z pléna), oni sú z toho hotoví, strácajú zmysel svojej existencie, že naozaj tou rétorikou proste im ubrali, zobrali im to, čo oni už čakali, že kedy príde. Toto mal byť ten jasný ťah, tak zrazu nič. Bol druhý protest a nik. Hej, proste, toto jediné možno by stálo za to, že pre túto malú chvíľu, by som povedal, ako znamienko plusu. Ale ja sa dostanem, že tie riziká sú horšie ako toto malé bezvýznamné plus, obzvlášť pri skúsenostiach s tým, že či niekedy v určitých prípadoch personálne by bolo lepšie, keby tu bol niekto iný ako tu existujúci, ale do toho sa nechcem púšťať.
Čiže ak ju chcete zdestabilizovať, tak pracujte nezodpovedne, tak ako je to nezodpovedné teraz. Prosím vás, ja som videl zábery, že sa tlieskalo, že prišli niekde na železničnú stanicu, tam boli balóniky a tam niekto tlieskal. Ja som to, my sme boli mimo Slovenska, ja som pozeral, či dobre vidím. Proste to bola inštalácia. Proste to sú veci, ktoré naozaj sa zahrávame s niečím, čo sa nám môže brutálnym spôsobom vymknúť z rúk, a otázka stojí, že či sme toto chceli.
Ja som jeden z posledných konšpiračných paranoikov v tejto snemovni, ale priemerný analytik som. Proste nastavíte určité mechanizmy takýmto spôsobom a keď hráte šach na viac ťahov dopredu, tak vám to začne vychádzať. Tohto, tejto rozohratej partie sa bojím. Tejto rozohratej partie sa bojím a môže skončiť všelijako. Mne sa zápasiť o podobu Boha nechce. Proste Európa bojovala o podobu Boha pred 500 rokmi. Mne sa nechce teraz zápasiť s niekým o podobu Boha. Obzvlášť, keď tu ešte budú chlapci od liberálov vykrikovať, že oni žiadneho nepotrebujú a nebránia nikomu inému, aby on s tou jeho prišiel a nechajú ho zosilnieť tak, že; ale to už sa naozaj nechcem púšťať do úplne iných, možno na túto chvíľu, rovín, ktoré nie sú potrebné. Bojím sa toho. Nie že by som sa bál. Podľa mňa nechajme ešte tú Európu tak, ako je. V zásade sa tu dá celkom kľudne žiť. A našou úlohou, úlohou Európy, je byť stabilný.
Nikdy Európa nepomohla svetu viac, nikdy nepomohla svetu viac, ani nepomôže, ak nesplní túto jednu základnú požiadavku. Keď my budeme stabilní, keď Európa bude stabilná, tak pomôžeme najviac svetu. Tým, že my budeme nestabilní, my nepomôžeme Eritrei. Tým, že sa to rozbije u nás, my nepomôžeme sýrskym kresťanom. To, že nebude, nepôjde z Európy rešpekt, nepomôžeme, neviem, kde ešte sa všade bojuje. Proste to už sa bojuje asi všade. Proste to naozaj úlohou Európy je byť stabilná a prijať toľko a urobiť toľko, koľko zvládne.
Ja viem, že tu sú niektorí, viete, systémové, nesystémové, o tom tu budem hovoriť v krátkosti, že je systémovým opatrením ísť si do Lidlu nakúpiť dva kartóny minerálok a zaniesť ich utečencom? To je úplne v poriadku. To sa nefotí na Facebook, prosím vás. Viete, to sú, prepáčte, to sa nefotí na Facebook. Proste, keď to máte potrebu ísť urobiť, tak to urobte a majte dobrý pocit, ale nedávajte si fotku na Facebook kvôli tomu. To je ten extrém, ktorého, tu sa proste ideme konfrontovať, že kolega Miškov si zoberie domov. No nech sa páči. Ja si nezoberiem domov. Ja vám poviem otvorene. My sme, ja si domov pre túto chvíľu naozaj, ale ja pomôžem ináč a pomôžem tým, že naša rodina bude stabilná, ja týmto pomôžem rádovo viac, ako keby som si ja niekoho zobral k sebe domov a po dvoch týždňoch si budeme lietať hrnce. Proste to nie je riešením. Proste obskúrne nápady, obskúrne riešenia, bláznovstvá na veľkú vec. Mne sa nechce zápasiť o podobu Boha. Prosím vás, Európa ide byť konfrontovaná s niečím veľkým, s niečím rovným, zahrávame sa s niečím, čo nevieme ešte ani pomenovať. A niekto tu povie, že treba ísť, ja neviem, zaniesť minerálku. Treba, samozrejme, dvakrát za deň, trikrát za deň treba ísť zaniesť minerálku, ale netreba to dávať na Facebook.
Prosím vás, a to by som bol nerád, to by som si prípadne vyprosil, ja naozaj, my čelíme už teraz aj humanitárnej katastrofe. Je teplo. Za chvíľku bude zima. Ja neviem, kde tí ľudia budú. To je presne, čo hovoril kolega Lipšic. Už keď sa niekto topí, treba ho zachrániť. Už neriešime, kto ho tam hodil, či spadol, či sám, či bol opitý. Už ho treba len zachrániť. A v tomto ja tu verím, že nikto z nás tu nie je taký cynik, že by toto nejakým spôsobom rozporoval. Ani to mne neklaďte, že ja som, by som nechal sa niekoho utopiť. Ja direkt nie, lebo aj viem plávať. Proste určite nie. Čiže oddeľme veci typu humanitárnej katastrofy. Verím, že tu sa nikto nepostaví a povie, nechajte ich tam pomrznúť. To verím, že k tomu sa nedopracujeme, keď to niekto aj možno má na jazyku, ale tu si nedovolí sa postaviť. Čiže oddeľme to.
Ale hovorme o systémovom, čo je systémovým riešením toho celého? Že sa sem presťahuje Líbya? Že sa sem presťahuje Sýria? Toto je riešením toho a budeme napínať ten luk, že koľko zvládneme, že koľko zvládne ten systém? Nezvládne. Ten systém to nezvládne.
Prosím vás, ak niekto má pocit, že potrebuje prijať ekonomického migranta, nech sa páči. Naozaj. Keď niekto má pocit, že potrebujú, demograficky sú na tom zle, chýbajú im do výroby, nech sa páči, nech si ekonomických migrantov prijímajú, koľko potrebujú. Ak my chceme u nás definovať na Slovensku, že my potrebujeme ekonomických migrantov, poďme o tom rozprávať. Tam by som bol veľmi opatrný, že či my zrovna potrebujeme. Tam by som bol naozaj v tejto veci veľmi opatrný, či my zrovna potrebujeme.
A viete, zaznelo už všeličo. A mne to tak chodí po rozume a ja mám rešpekt pred vecami, ako je život a proste ochrana a že muž, viete, že muž chráni, muž chráni. Muž je od toho mužom, že chráni ženu. Ak je, povedzte mi, potom mi to prípadne niekto vysvetlite. Ak je niekde vojna, tak ako je možné, že ten mladý chlap odíde od tej rodiny a nechá tú rodinu v tej vojne? Ja by som od mojej ženy vo vojne neodišiel. Ja by som od mojej ženy, a to nemusím ani dvakrát hovoriť, ona to vie, ja by som od mojej ženy neodišiel a nenechal by som ju v nejakej vojnovej zóne, v nejakom, že by tam niekto mohol vtrhnúť a že by im mohol; ja by som od mojej ženy neodišiel. Ja by som odišiel buď s nimi, alebo by som ich poslal a ja by som čakal na nich. Ja neviem, ale proste si pripadám, možno je to z nejakého precitu, ale to je moja prirodzenosť.
Čiže ja len na tomto by som rozporoval niektoré skutočnosti, že čomu čelíme. Či čelíme naozaj tomu, ale ja som videl tie obrázky, že sú tam, to je všetko v poriadku. Tie percentá ja neviem. Jeden hovorí, že ich je toľko, druhý, že ich je toľko. Ja neviem, koľko ich je. Každopádne je to namixované. Každopádne je to namixované, že hovoríme o niekom, kto fakt uteká, a hovoríme o niekom, kto ide na týždňovku. Celá Orava chodí na týždňovku! U nás na Orave chlapi chodia na týždňovku. Prosím vás, postavte sa v piatok ráno na námestovskú autobusovú stanicu. Ráno o tretej tam je jak na 1. mája v Prešove. Tam je ľudí jak dreva. Proste, všetci Oraváci idú na týždňovku. Ak je proste, tak dobre, tak z tej Sýrie nejdete na týždňovku, tak možno idete na polroka, ale tak ich nazvime, že idú proste vyskúšať. (Reakcia navrhovateľa.) V pondelok ráno. Že to proste idú vyskúšať a rozdeľme to, cizelujme to. Lebo treba pomôcť tomu, komu treba pomôcť. Lebo môže sa stať, že keď budeme pomáhať tak, ako pomáhame, tak na tých, čo skutočne potrebujú pomoc, nám už nezostane sila. Nezostane nám energia, možno peniaze a možno už ani vôľa, že už ľudia budú z toho tak frustrovaní, že už prestanú mať aj tú vôľu alebo chuť a vôbec niečo pre to urobiť a pomôcť.
Proste, robíme naozaj, pristupujeme k tomu mimoriadne nezodpovedne. Mimoriadne nezodpovedne. Prosím vás, ja som, pán premiér, nefandím si, ale pozrite sa, dovtedy to nepoužíval a pri mojom prvom vystúpení, to bolo v júni, či kedy sme prijímali to uznesenie, som spomenul tri veci. To znamená, že my nemôžme niekoho nútiť, aby u nás bol. Povedal som, že my máme sami problém s Rómami, že proste máme čo robiť. A tretie, že je to určitá forma dane z kolonializmu. Krajiny, ktoré s tým majú veľký problém, tak proste áno, o niečo neskôr to dobehlo. Zaujímavé, že všetky tieto tri veci sa spomenuli v rétorike v budúcnosti, čo ma teší. A možno sme v tom na rovnakej hladine.
Ja chcem povedať aj teraz niečo nové v tom, aby sme na konci našli nejaké riešenie, aby sme len neskonštatovali, čo sa bojím, že pre túto chvíľu konštatujeme, že my vieme, že prehráme, my vieme, že povinné kvóty budú, len SMER chce ustáť aspoň svojich 40 percent. Že už hráme iba o SMER, smeráckych 40 percent. Proste my sme už pokorení.
Viete, ... to povedal v Umení vojny: Ak niekoho pokoríš, tak ho nenechaj v rohu sa vylízať z rán. Doraz ho! Proste to je vec. Ak; proste teraz budeme my čeliť prvýkrát, mám pocit, že prvýkrát budeme čeliť tomu, že nás proste hlasovaním pokoria ako štát, lebo pokoria nás všetkých. Aj parlament. Však parlament bol jednoznačný, všetci sme boli proti kvótam. A nás pokoria a nechajú nás, a skrz čo. Čiže kde je ten šarm pána Kaliňáka, kde je tá vyjednávacia schopnosť Roberta Fica, že sa toto stane? Proste my zostaneme pokorení v kúte a tí chytrejší povedia: Dorazte ich! Nemôžte ich nechať, i keď sú krčmoví hrdinovia, ale nevieš, čo sa môže stať, dorazte ich! Ale hovorím stále v obrazoch, v metaforách, tak ma neberte doslovne.
Čiže ak hráme už iba o to, že vieme, čo sa udeje, že povinné kvóty budú; a prosím vás, povinné kvóty sú princíp. Povinné kvóty sú princíp a počet je číslovka. To znamená, ak sa prijme princíp, tak číslovka sa bude dynamicky už len meniť podľa nejakého proste, aktuálnej situácie. Buď fajčíte, alebo nefajčíte, buď ste panna, alebo nie ste panna. Proste ak je to princíp, princíp povinné kvóty, či 1 200, 700, 800 je len číslovka. To už je tá následná vec. To už tiež tu, myslím, bolo spomenuté, aby sa nám zo 700 nestalo neviem koľko. To nezvládneme, my to nezvládneme, Slovensko to nezvládne. Slovensko má tisíc zle uchopených migrantov a viete, čo tu z tohto parlamentu bude, prosím vás? Viete čo tu, kto tu všetko bude? Po tom všetkom? My to nezvládneme, my sa, my naozaj predtým majme veľký rešpekt.
Prosím vás, systémové opatrenia, a tým skončím, podľa môjho názoru, ak sú, ale to už tiež asi aj odznelo, a keď nie, tak odznie, je byť stabilný, riešiť konflikt tam, kde vznikol. Ja som vyvesil, stálo ma to dosť peňazí, na jeden obrovský baner, tuná jak sa prichádza do Bratislavy, takú smerovú tabuľu, only pre NATO Army, navigáciu, dopravnú navigáciu. Jedna šípka ide rovno do Sýrie a jedna doprava do Líbye. Proste tam, tam je pes zakopaný. Naozaj, pre túto chvíľu je tam pes zakopaný. Proste tam to treba ísť nejakým spôsobom vyriešiť, doriešiť, kto vie, vie, kto tam bol, bol, ja som tam nebol. Ja len zo sedliackeho rozumu rozmýšľam. Tam je riešenie toho problému. Riešenie toho problému nie je v Gabčíkove, v Medveďove ani na Nickelbergu alebo neviem kde všade. Tam nie je riešenie toho problému. Tam je riešenie.
Prosím vás, také vojská NATO musia ISIS dobyť do troch dní. Alebo ráno začnú a večer skončia, mastný fľak po nich nezostane. Proste to je vec, ktorú, je len o tom, že ako to uchopia, ako to vlastne zvládnu a že to vyriešia. Ako môžu fanatici ovešaní nejakou handrou, jeden starý polohrdzavý kalašnikov, terorizovať celý svet? Keď dneska máte zbraňové systémy, ktoré vám pošlú, ja neviem, pomaly strelu z Marsu. To je proste hrubý nepomer toho celého. Proste tam je pes zakopaný. Ak tí ľudia dokážu vyhnať to množstvo ľudí, tak treba proste pomôcť tým ľuďom, aby ich stade nevyháňali. Ja, moja sedliacka logika mi takto k tomu, o tom hovorí. A keď my sme členom NATO a nespochybňujem to, práve naopak, ja som vždycky si ctil, aj ctím si aj teraz, sme členom NATO, tak by sme sa mali ubrať týmto smerom. Načo sa naši vojaci opaľujú niekde na Cypre či kde? Prosím vás, ja som tam bol, však tam sa opaľujú, tam nemajú čo robiť. Načo sa váľajú v prachu v Afganistane? Tam už tiež je vymaľované, tam už nie je pre túto chvíľu čo robiť. Načo sa NATO presúva hore-dole teraz po celej Európe? Prosím vás, NATO pre túto chvíľu, naozaj je to obrovská sila, jediná sila, jediná sila, ktorá je schopná to zastaviť. Tak poďme rozmýšľať tým smerom. Ako pomôže tým miliónom ľudí, pomôže zachrániť ich svet.
Lebo ak si niekto myslí, že riešením toho problému je to, že sa presťahujú do Európy, tak to nie. Lebo všetci budeme, a teraz ma napadá expresívny výraz, všetci budeme v keli, keď to takto, keď to takto budeme sa snažiť riešiť. To určite, ale určite nie je riešením. Čiže tie systémové, len zopakujem. Stabilný, Európa by mala byť stabilná, to dokáže len niekedy, a NATO a armáda NATO a vojská NATO a naša účasť v NATO by mala riešiť problém tam, kde vzniká.
Ďakujem pekne.

Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

16.9.2015 o 18:10 hod.

Alojz Hlina

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 18:28

Martin Poliačik
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Pán kolega, možno by bolo treba si pozrieť tie príbehy, že ako to vlastne s tými mužmi, ktorí čakajú, že ženy s deťmi prídu za nimi, je. Ono to nie je tak, že oni ich nechávajú priamo v Sýrii, tam, kde im padajú tie bomby na hlavu. To je tak, že celá rodina uniká z toho vojnového konfliktu a prídu do toho prvého bezpečného miesta a od ktorého teda podľa našich vládnych predstaviteľov sa z nich teda stávajú ekonomickí migranti a špekulanti a ďalej sa pohybuje ďalej len ten muž a to kvôli tomu, že je najsilnejší a je uňho najvyšší predpoklad, že zvládne tú pešiu a tú namáhavú cestu do Európy. A v momente, keď požiada o azyl, ideálne teda v prvej krajine, kde môže, tak potom na základe zlučovania za ním rodina môže prísť bezpečným spôsobom. Tam nejde o to, že by nechávali svoje rodiny na frontovej línii a oni sami utekali do bezpečia. Tam ide o to, že práveže tí muži sú najschopnejší prežiť tú cestu a potom, keď už sa dostanú do azylového konania v Európe, tak ťahajú teda rodiny za sebou, aby nemuseli ony absolvovať celý ten peší pochod, ako ho máme možnosť vnímať. Že keď už ho niekto bude biť na macedónskej hranici, tak bude biť toho chlapa, že keď niekto bude mrznúť medzi Chorvátskom a Maďarskom, tak to bude ten chlap, a že keď niekto dôjde tam, kde potrebuje, a požiada o ten azyl, tak to bude ten chlap, ktorý má na to naozaj najväčší predpoklad to prežiť a v zdraví sa dostať na druhú stranu. Takže možno najprv sa treba zorientovať v tom, že ako tie príbehy vyzerajú a potom si klásť tieto otázky.
Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

16.9.2015 o 18:28 hod.

Mgr.

Martin Poliačik

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 18:30

Miroslav Kadúc
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne.
Ale už sme, začnem, alebo mám dve poznámky ja. Prvá sa týka toho Facebooku. Ja teda nepatrím do tej skupiny, ktorá zverejňovala fotky z oblasti, kde bolo treba pomáhať, ale napriek tomu poviem jednu vec. Ja si nemyslím, že, alebo nechcem sa sporiť o tom, aké boli pohnútky tých, ktorí vešali konkrétne fotky konkrétnej pomoci na Facebook, určite tam boli aj také, ktoré tam boli čisto cez politiku. To, myslím, že to je to, čo si ty narážal a s čím máš problém. Ale dôležitý je podľa mňa ten výsledok. A ten výsledok je, že politici ako zástupcovia ľudí mohli týmto konaním a touto prezentáciou inšpirovať aj ostatných. Toto je pre mňa výsledok pozitívny aj napriek tomu, že to pozadie nemusí byť úplne pozitívne.
Druhá poznámka sa týka, a tam, v tej dávam ti za pravdu, že NATO, ak by zasiahlo, mohlo by to byť pomerne rýchlo vyriešené. Ale treba si uvedomiť, že bez OSN sa ani NATO nepohne. A OSN má päť stálych členov s právom veta, a zhodneme sa na tom, že Sýria a Líbya, hlavne Sýria v tejto chvíli je naozaj stretom geopolitiky, kde má záujem tak Rusko, ako aj Spojené štáty americké a obidvaja majú právo veta. Čiže pokiaľ títo dvaja alebo všetci piati nebudú mať spoločný záujem, čo sa javí, že zatiaľ nemajú, dovtedy si myslím, že NATO nezasiahne. Čiže toto len pre záznam a na podporu toho, čo hovoríš.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

16.9.2015 o 18:30 hod.

JUDr. Ing.

Miroslav Kadúc

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video