54. schôdza

Ďakujem za slovo.
Ja by som sa vyjadril k takým dvom veciam. Naozaj som veľmi rád, že aj vo vašom prejave, ale aj v príhovore pána ministra zahraničných vecí alebo pána premiéra odznelo to, čo treba zdôrazňovať, a to je ten sociálny rozmer celého tohto, že sme, samozrejme, ochotní a chceme pomôcť ľuďom, ktorí naozaj pomoc potrebujú. Dovolím si povedať, že v tomto chaose, ktorý teraz vlastne nastal, je veľmi ťažké rozoznať ľudí, ktorí to naozaj potrebujú a ktorí nie. Takže z tohto hľadiska treba vždy, aby zaznelo, že Slovenská republika je ochotná pomôcť v každom možnom ohľade. Samozrejme tým, ktorí tú pomoc potrebujú.
Samozrejme, z druhej strany to vystúpenie bolo jasné s takými jasnými argumentami a určite súhlasím aj s Jurajom Blanárom, ktorý povedal, že bolo kľúčové, pretože bolo trošku iné, ako bolo vystúpenie ministra zahraničných vecí alebo pána premiéra aj z titulu vašej funkcie. Ľudia sa mnohokrát pýtajú, pýtajú sa napríklad aj takú otázku, že prečo ja, keď idem niekde, cestujem, tak mňa dobreže neskontrolujú ma od hlavy po päty a teraz sem prichádzajú tisíce, tisíce ľudí, ktorí naozaj nevieme, čo so sebou donášajú. A to nemusí byť tak, že aj v médiách mnohokrát odznelo, že strašíme, alebo v niektorých prejavoch, že vždy sa vyjadrujeme, že čo všetko by mohlo vzniknúť. Ale ľudia naozaj majú oprávnený strach aj kvôli tomu, že nielen z toho, čo počujú, ale z toho, čo vidia v rôznych tých krajinách, a ako a kde a do akej miery... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

133.
Pán poslanec Hudacký ako posledný s faktickou poznámkou.

134.
Ďakujem pekne, pán predseda, za slovo.
Vážený pán minister, vy ste celkom slušne zanalyzovali celý ten proces zlyhávania či už samotnej Európskej komisie, Európskej únie ako celku, resp. niektorých členských štátov, ako sa podieľali vlastne na jednotlivých zlyhaniach, či už sa to dotýka ochrany schengenskej hranice, alebo v podstate potom toho celého procesu súvisiaceho s prechodom tých v podstate ilegálnych migrantov a tak ďalej. Ja si myslím, že stále je to, je to stále len sekundárna príčina, o ktorej hovoríme. Tie zlyhávania, samozrejme, boli, ale je to sekundárna príčina toho celého.
Tá primárna príčina, o ktorej, žiaľ, ani vy nehovoríte veľa, nehovorí o tom, ani Európska komisia, ani, v podstate dá sa povedať, že ani iní predstavitelia jednotlivých členských krajín, je tá, že sme v podstate ako keby nepozerali na ten konflikt, ktorý vznikol v Iraku a v Sýrii, čo je prvotnou príčinou vlastne tohto problému.
A akosi tak isto nehovoríme o tom, že kto by to mal riešiť. A ja si myslím, že máme tu celosvetové spoločenstvo Organizáciu Spojených národov a Bezpečnostnú radu, ktorá by vlastne mala čosi povedať v tomto. My sme členovia OSN, síce nie sme stáli členovia Bezpečnostnej rady, ale na druhej strane máme v Európskej únii dvoch stálych predstaviteľov Bezpečnostnej rady, a to je Francúzsko a Veľká Británia. Prečo sa ich nepýtame, čo chcú podniknúť v najbližšom období nato, aby sa ten konflikt konečne zastavil v tej Sýrii, prípadne v Iraku? Aby sme nečakali ďalších migrantov, lebo my stále len riešime, čo budeme robiť s ďalšími migrantami a toto nie je rie... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem.
S reakciou na faktické poznámky pán minister, nech sa páči.

Ďakujem pekne. Nedá sa asi na všetky tieto poznámky reagovať.
Ja by som tak všeobecne iba skonštatoval, že po dlhom období konečne som počul prvýkrát - aj to veľmi hanblivo - povedať, že nelegálna migrácia je negatívny jav. To sa teraz prvýkrát v Únii ukázalo, že je to negatívny jav, je to hlavne po prvej skúsenosti z Nemecka s nezvládnutou situáciou. A prvé slová, ktoré použil aj nemecký minister vnútra, boli, že z bezpečnostných dôvodov zatvárajú hranice alebo teda, aby som bol presný, zavádzajú hraničné kontroly z bezpečnostných dôvodov. To znamená, že ak sme boli doteraz obviňovaní z toho, že strašíme, tak potom prečo straší nemecký minister, ktorý povedal, z bezpečnostných dôvodov že zatvára hranice.
A netreba za tou bezpečnosťou vnímať iba teroristické útoky, ale všeobecné pravidlá komunít, ktoré nerešpektujú zákony v krajine, v ktorej žijú, pretože majú vlastne svoje vlastné pravidlá, to je jedno z tých ďalších veľkých nebezpečenstiev, ktoré v mnohých štátoch západnej Európy vznikli, proste segregované komunity, ktoré majú vlastné pravidlá a nerešpektujú ten zvyšok. To je to, čo si myslím, že sa aj naši občania najviac obávajú, nezvládnutá integrácia, to je najväčší problém.
A keď sa bavíme o tom, že čo bude ďalej, no tak našou úlohou je garantovať bezpečnosť Slovenskej republiky a garantovať vlastne tie pravidlá, ktoré sme robili doteraz bez ohľadu na to, aké bude rozhodnutie ministrov vnútra, či ich prehlasujú, neprehlasujú, proste moja úloha je to garantovať, budem to garantovať. A ďalšou vecou je, že proste šachisticky dva kroky dopredu svoje pravidlá proste neprezradím, lebo to je taktika súboju. Ja mám presnú predstavu, dostatočne dlho som v Rade ministrov a dostatočne dlho poznám, ako fungujú jednotlivé štáty pri takýchto vyhláseniach, takže to bude ešte určite veľmi zaujímavé.
A k štruktúre, čo povedal pán poslanec Abrhan, tá vyplýva z toho, o aké krajiny sa delia. Samozrejme... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne, pán minister.
Ako ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Viskupič.

138.
Ďakujem. Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi povedať pár slov k situácii, ktorú ad jedna vyvolalo niekoľko zasadnutí tohoto cteného pléna, dokonca niekoľko zasadnutí výborov, či už pre európske záležitosti, alebo iné výbory, ktoré sa zaoberajú situáciou, ktorá sa týka, či už ju budeme volať humanitárnou krízou, alebo utečeneckou krízou, alebo problémom nelegálnej migrácie. Dovoľte mi na úvod povedať zopár poznámok, ktoré sa budú týkať možno všeobecného pohľadu na fungovanie veľmi významného projektu v dejinách Slovenskej republiky a budem ho volať projektom Európskej únie.
Keďže sme sa dostali v tejto debate už tak ďaleko, že niekoľkonásobne, dokonca budem súhlasiť aj s niektorými kolegami, ktorí hovoria o tom, že neexistuje už penzum informácií, ktoré by prinieslo do debaty niečo nové, a teda prichádzame k bodu rozhodnutia, ktoré, mám pocit, že na základe toho, čo sme prijali na ostatnom zasadnutí v júni, tohoto pléna, čiže uznesenie, ktoré jasne deklarovalo akosi situáciu a jej riešenie, dokonca mám pocit, že nielen priamo riešenie, ale do uznesenia sa dostal aj popis situácie, kde sa nachádzame. Čiže sme v júni asi najvyššou legislatívnou alebo zákonodarnou mocou, dokonca posvätením pléna, nielen posvätením eurovýboru, prijali tvrdé uznesenie jednak pre mandát našej vlády, pre premiéra, aby nás zastupoval na najvyšších fórach, a dokonca sa naňho odvolával aj minister vnútra, a napriek tomu sa opätovne pri otváraní nasledujúcej schôdze teraz v septembri k tejto téme vraciame. Myslím si, že je dobré, že k téme sa vrátime.
A čo by som chcel k projektu Európskej únie dodať z tohoto momentu pri tak zložitej, a súhlasím, zložitej téme, ktorá má v sebe prvky ad jedna geopolitiky, ad dva prvky toho, ako jednotlivé parametre európskeho projektu zlyhávali, a po tretie, a nemyslím si, že na poslednom mieste, ale na veľmi významnom mieste, po tretie sa dotýka mnohých ľudských osudov, mnohých ľudských životov, dokonca si myslím, že sa dotýka ľudských životov až do miery ich záchrany alebo toho, že túto situáciu spôsobil aj tlak na to, aby si mohli do budúcna zachovať svoj život a utekajú teda pred vojnou a hrozbami, ktoré sú asi tie najväčšie, pred ohrozením vlastného života.
Preto si myslím, že sme sa dostali do mnohých absurdných situácií. Prvé, prvá absurdita, ktorá pri príprave a pomenovaní týchto tém sa dostáva pred oči sveta, európskej verejnosti je, že nám vzniká v Európe, nechcem to nazvať slovami predrečníkov, dvojrýchlostnej, myslím, že to spomínal Béla Bugár, ale začínajú nám v Európe vyrastať nové železné opony. Nemám teraz na mysli iba železnú alebo oceľovú oponu, ktorá sa dvíha na hraniciach medzi Maďarskom a Srbskom, ale mám za to, že sa dvíha aj železná opona medzi novými členskými štátmi, ak povieme užšie, krajinami V4 a ostatným európskym svetom. Tá absurdita tohoto spočíva podľa mňa v tom, že druhá kríza, ktorá má vo svojom priamo titule slovko "solidarita", rozdeľuje členské štáty Európskej únie a miesto toho, aby sme sa snažili prísť s nejakým rozumným riešením, sa dostávame do absurdnej situácie oslabovania európskeho projektu. Dôsledky oslabovania európskeho projektu a jeho obhájiteľnosť pred širokou verejnosťou v Európe sú interpretované minimálne z dvoch hladín a to je to, že Európa predsa musí priniesť nejaké riešenia, pretože ak nie, odovzdávame tento projekt kritike širokej verejnosti aj z pohľadu narastania nejakých extrémistických hnutí a ak nepríde žiadne riešenie alebo nepríde to správne riešenie z rôznych pohľadov interpretácií, tak teda robíme európskej verejnosti alebo Európskej únii medvediu službu, pretože môžu sa do vládnych zostáv jednotlivých členských štátov dostať extrémisti.
Prečo je tu situácia absurdná? Myslím si, že dlhodobé zlyhanie nespôsobuje to, čo tu pomenováva veľmi vzletne a často iba teda, aby som povedal, iba a len to, čo pomenováva dlhodobo pán predseda eurovýboru Blaha, a to je zlyhanie jednotlivých členských štátov Európskej únie navonok, často spomína Líbyu, Irak a pod., ale mám pocit, že samotné nastavovanie pravidiel v Európskej únii sa deje a dlhodobo dialo iba a len naoko a pro forma.
Myslím, že tu nezaznel ani jeden prejav, ktorý by nehovoril o tom, že ak by boli dodržiavané stanovené pravidlá Európskej únie, tak sme sa mohli mnohým problémom vyvarovať a mnohým problémom predchádzať. Ja sa teda pýtam zodpovedných ľudí, predo mnou tu rozprával pán minister vnútra, kde nastal problém pri zasadnutí jednotlivých formácií rád EÚ pred rokom, pred dvomi, pred tromi, keď až dnes dostávame na stôl jednotlivé, dokonca z môjho pohľadu takmer nové informácie o absolútnom zlyhávaní nášho chorého európskeho pacienta, keď ho mám tak nazvať, ktoré, neraz sme sa tu zaoberali krízou v eurozóne, a ten štát je Grécko. Opäť a znova máme na programe Grécko a jeho zlyhávanie, v tomto prípade zlyhávanie pri strážení jednej z externých hraníc Európskej únie a tým pádom aj zlyhávanie Schengenu. Dokonca sme dostali aj informáciu, že to, že my si plníme zo Schengenu vyplývajúce záväzky na úkor nášho štátneho rozpočtu, do Grécka natieklo 400 miliónov, takmer pol miliarda eur a priamo v tom výseku migračnej politiky bolo 260 miliónov, čo sa pretavilo iba a len do vybudovania záchytného tábora o 200 lôžkach.
Je to podľa mňa chorý prvok v celom projekte Európskej únie, pretože opäť a raz hasíme, hasíme, už keď požiar je takpovediac na streche, dokonca si myslím, že tento požiar, ktorý sa, ak to bolo prvýkrát, sme hovorili o zlyhaní alebo zlyhávaní európskej solidarity a hovorili sme hlavne o peniazoch, keďže tu bola téma eurozóny, tak opäť a raz zlyháva európsky projekt, len momentálne je vypuklejší, týka sa hodnôt, týka sa ľudí a ľudských životov, a preto je možno jeho riešenie omnoho ťažšie a omnoho ťažšie sa politikom prijímajú nejaké stanoviská, ako vzniknutú situáciu riešiť.
Absurdnosť tohto problému, kde sa Európska únia nieže zjednocuje a zjednocuje sa na, a mala by sa zjednotiť na vymenovaní základných priorít, spočíva aj v popisovaní atmosféry a možno priamo rokovaní jednotlivých formácií rady. A som dosť skeptický, ak minister vnútra v podstate pripravuje tento parlament a prostredníctvom médií aj slovenskú verejnosť na to, že naše postoje, mandát aj sila uznesenia, ktorá bola prijatá týmto plénom, bude takpovediac mimo, alebo nebude mať žiadny význam, pretože procedúra prijatá na základe Lisabonskej zmluvy nás dostane do situácie, že budeme musieť tie kritizované alebo predpokladané kvóty nakoniec prijať.
To, že minister vnútra hovorí, že ako správny šachista má pripravené ťahy dopredu, dajú sa voľne predpokladať, tým jedným ťahom môže byť, pretože vieme, že ak aj príde k prijatiu kvót, tak budú potrebovať súčinnosť jednotlivých rezortných ministerstiev od členských štátov, a ja osobne predpokladám, že tá súčinnosť ak bude zo strany Slovenskej republiky, a teda aj personálne vyjadrená ministrom vnútra Slovenskej republiky, neposkytovaná alebo poskytovaná veľmi neochotne, tak nakoniec sa tí ľudia, ktorí sem majú prísť na základe povinných kvót, neobjavia. To môže byť jeden výsledok.
A druhý, neviem celkom, keďže máme síce možnosť si vypočuť priamo aj predsedu vlády, ale do hlavy mu celkom nevidíme, či to ďalšie riešenie alebo ten ďalší krok bude, ak nás Európska únia chce silovo presvedčiť o riešení kvót, ktoré odmietame všetci cez politické spektrum, príde nakoniec k požiadavke, nazvem to taký tsiprasovský scenár k požiadavke, ktorou sa otočí alebo obráti voči slovenskej verejnosti a budeme svedkami vypísania referenda. Ja som to aj na eurovýbore aj pri tejto príležitosti počul z úst predsedu vlády. Čiže scenáre, ktoré prídu po pondelku alebo utorku, nie sú až takým veľkým tajomstvom a proti silovému rozhodnutiu európskej, orgánov Európskej únie alebo v tomto prípade jednej z formácií rád môže byť aj takéto postavenie sa vlády Slovenskej republiky, čo nepovažujem za veľmi šťastné.
Na druhej strane pravdepodobne toto asi bude vysvetliteľné slovenskej verejnosti, a dokonca si myslím, že to čo zabezpečujú v iných štátoch, ako je Francúzsko, možno pani Le Penová, ako sú v Nemecku, v Belgicku, Švajčiarsku strany, ktoré sa hlásia k extrémnej pravici, u nás môže reprezentovať aj, bohužiaľ, rozhodnutie aj našej sociálnodemokratickej vlády. A chcem sa v tejto otázke mýliť, ale mám pocit, že na jednej strane dobre, že týmto extrémistom je zobratý vietor z plachát, ale myslím, že pán predseda eurovýboru hovoril o tom, že mali by sme sa vystríhať tomu, aby nebola Európa maľovaná na hnedo, alebo aby zrovna tieto extrémistické hnutia nezískavali na popularite, a preto prijímať rozhodnutia, ktoré nejakým spôsobom dokáže akceptovať aj európska verejnosť. Na druhej strane mám obavu, že u nás ak sa nestane priamo to, že tieto extrémistické hnutia sa objavia vo vláde, tak sa môže stať to, že v mnohých vyjadreniach cítim, že sa nám dostávajú do rétoriky jednotlivých vládnych predstaviteľov, čo nie je dobre.
Druhá absurdita, ktorú som si všimol pri týchto debatách, spočíva v tom, že kde sa nám vlastne vzala téma kvót. Mám pocit, že z uhla pohľadu, ktorý chcem povedať, téma kvóty sú fakt – a chcem to do dôsledkov zdôrazniť –, fakt účelový a dokonca absurdný politický projekt. Ak si rozdelíme európske spoločenstvo a voľne ho rozdelíme medzi nové, staré a možno až supernové štáty, alebo tie úplne najnovšie členské štáty Európskej únie, tak sa mi zdá, že bolo treba niečo poskytnúť verejnosti. Ak sa pozrieme na tému kvót z pohľadu cieľových krajín, kde jednotlivé migračné vlny smerujú, tak téma kvót im veľmi dobre slúži na to, že svojej verejnosti vedia vysvetľovať, že predsa celú migračnú politiku alebo celú migračnú vlnu nebudú musieť absolvovať oni, a preto tlačia na to, že k prijatiu kvót má prísť.
Na druhej strane v tých novších štátoch Európskej únie, môžeme to aj zredukovať na V4, sa téma kvót používa ako celkom slušný politický strašiak a hovorí sa o tom, že musíme, ako keby téma celej humanitárnej krízy spôsobenej migráciou sa redukuje len na problém kvót. A tu zase funguje tento absurdne politický tlak, politický projekt, ktorý je zastrešovaný európskymi orgánmi ako veľmi účinný strašiak a uhýba alebo vychyľuje celú verejnú mienku iba na to, aby sme ten, kto silnejšie a hlasnejšie zakričí to, že tieto kvóty odmietame, tak ako keby na body v politickom boji vyhrával alebo víťazil.
Myslím si, že téma kvót by mala byť, a tu súhlasím s každým jedným predstaviteľom vládnej strany, dokonca so všetkými opozičnými subjektami, ktoré sú tu zastúpené, že tému kvót treba raz a navždy odmietnuť, ale to sa stalo už v júni a prijali sme na to asi najsilnejší politický nástroj, ktorý sme mali, a to bolo uznesenie tohto pléna. Preto je pre mňa fungovanie Európskej únie v tom, že túto otázku neustále vracia na program dňa, tým, čo som hovoril, a to je absurdným politickým projektom, ktorý v podstate nevyhovuje nikomu, ale nemá v sebe obsiahnutý ten blahodarný kompromis, kompromisné riešenie, ktoré by mohlo byť, že všetci sú síce nespokojní, ale k nejakému riešeniu prichádza, pretože tuto sú síce všetci nespokojní, ale k žiadnemu riešeniu neprichádza. Nechcem opakovať slová ministra vnútra, ktorý jednoznačne popísal to, že ak sa prijme akýkoľvek mechanizmus povinných kvót, tak o tri mesiace tú tému máme naspäť, či už pre vládnu úroveň, alebo pre potreby aj tohto pléna.
Myslím si teda, že bolo by dobré rozobrať jednotlivé parametre, ktoré situáciu ad jedna spôsobili, a to sa tu niekoľkokrát zopakovalo, a teraz nechcem ísť do hĺbky do toho, že áno, je dôležité požiadať nadnárodné alebo celosvetovo pôsobiace organizácie a vyvinúť čo najväčšiu aktivitu, aby krajiny, ktoré sú postihnuté vojnovými konfliktami, sa čím skôr dostali do mierového procesu, ale vráťme sa na troška užšie medzinárodné pole, a to je pole Európskej únie, a tam teda buďme dôslední a dôsledne hovorme o tom, že by sme potrebovali čím skôr reálny hodnotiaci mechanizmus voči krajinám, ktoré dlhodobo porušujú schengenské pravidlá a tým vlastne nechránia naše vonkajšie hranice.
Po b si myslím, že by bolo veľmi dôležité trvať na vytvorení konkrétneho a efektívneho mechanizmu návratu a readmisie, bolo to tu spomínané dlhodobo, všetkých ekonomických migrantov do ich domovských štátov. Dokonca tu už padali návrhy, ktoré hovoria aj to a, akým spôsobom rozlíšiť utečenca, ktorý naozaj uniká pred vojnovým konfliktom a snaží sa zachrániť život, alebo tým špekulantom, boli to tie vzletné hotspoty a podobne. Pretože naozaj si myslím, že štyri milióny utečencov, ktoré; to číslo som ja tiež tu počul prvýkrát, doteraz sa hovorilo o čísle okolo troch miliónov; ktoré sú už teraz v Turecku, je varovným prstom, pretože akonáhle, či už tak ako hovoril minister vnútra, nezodpovední politici vyvolajú svojimi vyjadreniami to, že sa tá vlna pohne, alebo prichádza k zníženiu dávok v utečeneckých záchytných táboroch, potravinových dávok na polovicu a tým pádom neustále bude tlak na to, že sa títo ľudia budú chcieť dostať jednak z tých táborov a potom do krajín, kde si môžu zabezpečiť svoju budúcnosť.
No a tretí bod, ktorý by som chcel zdôrazniť, je, navrhnúť vyhlásenie Európskej rady, ktoré vyšle jednoznačný signál, že všetci súčasní a budúci ekonomickí migranti by mali byť bez odkladu repatriovaní naspäť do domovských štátov, aby sa zabránilo motivácii ďalších vĺn ekonomickej migrácie. Bol tu spomínaný príklad Španielska, nechcem ísť ďalej, áno, tam zabralo najmä to, že v dvoch vlnách ako keby bola zničená tá motivácia a Španieli ukázali, akým spôsobom sa dá brániť proti tomu, že niekto špekuluje so svojou budúcnosťou a chce obísť a nedodržiavať zákony, hneď pri vstupe, zákony krajiny, kam by sa chcel dostať.
Čiže odmietnutie kvót ako politického kameňa úrazu a to, že by sme sa mali zamerať na to, kde je asi Slovenská republika prínosom do tej debaty, a trvaním na niektorých parametroch aj na európskych fórach by sme mohli situácii pomôcť, je už podľa mňa len tá koncovka, pretože si myslím, že dlhodobo, a to je moje obvinenie, sme zlyhali v tom, že sme tieto veci nevyžadovali ďaleko skôr. Ak by sme sa boli bavili o dodržiavaní schengenských pravidiel aj spomínaným Gréckom, ak by sme sa boli viacej venovali tomu, akým spôsobom sa pristupuje k napĺňaniu samotných pravidiel, ktoré si Únia definovala, a ak by sme tento problém nenechali takpovediac vybuchnúť do toho, že sa nám hromadia alebo sa hromadia v európskom priestore ľudia na jednotlivých staniciach a potom prichádza podľa mňa k reakciám, ktoré sú už naozaj iba hasením zhoreniska, ani nie už toho európskeho domu. A to, že zavádzame opätovné hraničné kontroly, môžeme ich volať akokoľvek, sú to proste hraničné kontroly, tak toto už nie je projekt Európskej únie, tak ako sme sa ho rozhodli budovať, ale myslím si, že to je už naozaj spálenisko v tom európskom projekte, lebo to, čo občania dlhodobo vnímali ako najväčší benefit, a to je voľný pohyb, je týmto pádom ohrozený.
A myslím si, že politické reprezentácie, nestačí iba ich označovať, že sú odtrhnuté od reality, doteraz nemajú celkom dotyk s tou realitou a nechcú poskytovať tie reálne riešenia, ktoré by poskytovať mohli.
Ja by som si k situácii, aby som dlho nehovoril, dovolil predložiť jedno uznesenie za náš klub, ktoré by som bol rád, keby sme prijali konečným hlasovaním, ak túto debatu ukončíme, a je to uznesenie Národnej rady k vyhláseniu Národnej rady Slovenskej republiky k Informácii o aktuálnej situácii riešenia migračnej krízy v Európskej únii a máme za to, aby Národná rada Slovenskej republiky schválila toto vyhlásenie, ako je uvedené v prílohe.
Vyhlásenie obsahuje osem bodov a je predložené alebo chcem ho predložiť v podobe, že Národná rada Slovenskej republiky v súvislosti s riešením migračnej krízy, ktorej čelí Európska únia, žiada predsedu vlády Slovenskej republiky Roberta Fica a vládu Slovenskej republiky:
1. Dôsledne odlišovať utečencov a ekonomických migrantov.
Tento bod sa nachádza a ideme v súlade s vládnymi deklaráciami aj vyjadreniami premiéra.
2. Trvať na odmietavom stanovisku k obligatórnym kvótam, ktoré sú v rozpore s princípmi solidarity a subsidiarity, na ktorých je vybudovaná Európska únia.
K tejto téme som sa vyjadril v úvode.
3. Utečencom, ktorí utekajú zo svojich krajín v obave pred prenasledovaním a vojnou poskytnúť adekvátnu pomoc, a to na dobrovoľnej báze, avšak s vedomím našej morálnej povinnosti poskytnúť pomoc ľuďom, ktorí opustili svoje domovy z obavy o svoj život a životy svojich najbližších.
4. Bez zbytočného odkladu ponúknuť pomoc utečencom, konkrétne rodinám, ženám a deťom, ktoré pochádzajú z ohrozených náboženských skupín, najmä zo Sýrie a Iraku, a to v spolupráci s neziskovými organizáciami a cirkvami.
5. Predložiť návrh novely zákona o azyle, zákon č. 480/2002 Z. z., ktorý by umožňoval odňatie azylu v prípade spáchania úmyselného trestného činu.
6. V konaní o azyle dôsledne preverovať žiadateľov o azyl tak, aby sa minizovali hrozby pre bezpečnosť Slovenskej republiky.
7. Na rokovaní Európskej rady a rady ministrov Európskej únie:
a) Iniciovať spustenie hodnotiaceho mechanizmu voči krajinám, ktoré dlhodobo porušujú schengenské pravidlá ochrany vonkajších hraníc.
b) Trvať na vytvorení konkrétneho a efektívneho mechanizmu návratu a readmisie všetkých ekonomických migrantov do ich domovských štátov.
c) Navrhnúť vyhlásenie Európskej rady, ktoré vyšle jednoznačný signál, že všetci súčasní aj budúci ekonomickí migranti budú bez odkladu repatriovaní naspäť do domovských štátov, aby sa tak zabránilo motivácii ďalších vĺn ekonomickej migrácie.
8. Schváliť humanitárnu pomoc v relevantnej výške spomínanému Turecku, Jordánsku a Libanonu, kde sa nachádza najväčšie množstvo utečencov.
Chcel by som dodať, že by som žiadal pre podporu tohoto uznesenia, ktoré vnímam ako doplnenie uznesenia, ktoré sme spoluvytvárali s predsedom eurovýboru a Jurajom Drobom v júni, kde si myslím, že ideme v zhode jednak v deklarácii jednotlivých vládnych politík, dokonca sme si dovolili ju rozšíriť a navrhnúť aj legislatívnu zmenu v azylovej politike. A boli by sme radi, ak by sa dostalo toto uznesenie až do tej fázy, že získa podporu cteného pléna, pretože obsahuje ad jeden pomenovanie tých najvypuklejších problémov, ktoré sa od toho júna po september stali, ad dva ponúkame aj niektoré konkrétne riešenia. A myslím si, že zhoda, tak ako tu bolo častokrát hovorené, na to, aby sme dopracovali alebo odstránili niektoré absurdity z európskej politiky a nebavili sa o podľa mňa umelo vytvorenom ako keby probléme alebo umelo vytvorenom riešení, ktoré či už jednotliví predstavitelia členských štátov, alebo európska administratíva používa ako keby riešiteľa alebo taký zázračný prútik, že toto pomôže, a to sú tie spomínané, vítané, presadzované, pretláčané a na druhej strane odmietané a kritizované kvóty, tak tu sme pripravili niekoľko bodov, ktoré by situácii vedeli pomôcť, napriek tomu, že súhlasím, že táto téma je širokospektrálna, a predpokladám, že či už politici členských štátov, alebo politici Európskej únie sa jej budú musieť hlbšie venovať.
Týmto by som uznesenie alebo jeho návrh odovzdal aj spravodajcovi a prosím vás aj o jeho podporu.
Ďakujem.

139.
S reakciou, jedna faktická poznámka na vaše vystúpenie. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.
Pán spravodajca Blaha, nech sa páči.

Ďakujem pekne.
Ja len veľmi vecne k tomu vyhláseniu, ktoré navrhol kolega, a nechcel by som, aby to bolo zle pochopené, ale podľa môjho názoru tým, že sme sa ako Národná rada v júni dohodli širokospektrálne, bezprecedentne, a naozaj veľmi by som chcel oceniť aj spoluprácu s kolegom Viskupičom, pánom Drobom a ďalšími, že sme sa dohodli s pani Žitňanskou a tak ďalej, sme sa dohodli na niečom, čo sa nestáva často, že celé Slovensko sa spojilo. Že "áno" solidarite, ale "nie" povinným kvótam a ďalšie a ďalšie, odmietli sme xenofóbiu a ďalšie hodnoty, ktoré; bolo to úžasné a nemyslím si, že teraz musíme devalvovať tento proces, že budeme na každej druhej schôdzi prijímať nové vyhlásenia. Bez ohľadu na to, že tie nápady, s ktorými prichádzaš, určite majú svoje miesto a ja mám dokonca pocit, však si sám spomínal, že kopírujú v mnohých veciach aj tie vládne aktivity, tak o to viac povedzme si, máme tu deklaráciu, ja ti poviem len príklad.
Teraz som tu mal prednedávnom návštevu pani Ulrike Lunacek, ktorá je veľkou podporkyňou nezávislosti Kosova, z Európskeho parlamentu podpredsedníčka. Ja keď som sa mohol odvolať na deklaráciu Národnej rady, kde odmietame všetci naprieč politickým spektrom nezávislosť Kosova, tak to bolo veľmi silné. Bolo to jedno vyhlásenie, na ktoré sa môžem odvolať napriek tomu, že má už asi sedem rokov alebo kedy to bolo prijaté, tak nejak. Čiže to je veľmi silná vec.
Nedevalvujme to. To znamená, keď sa budeme môcť o dva roky prihlásiť k tejto deklarácii z júna, že celá Národná rada, celé Slovensko je proti kvótam, stále to má tú váhu. A nedevalvujme to tými ďalšími vyhláseniami, ďalšími technickými uzneseniami a tak ďalej. Čiže čisto z tohto hľadiska by som radšej odporúčal, vráťme sa k tej podstate, bavme sa, samozrejme, o týchto veciach, ale neprijmeme ďalšie substantívne uznesenie, iba sa vráťme k tomu, čo sme už v júni prijali, že sme kvóty jednoznačne odmietli.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne.
S reakciou na faktickú poznámku pán poslanec Viskupič.