54. schôdza

118.
Ďakujem pekne. Ja nadviažem na kolegu Blahu.
Pán podpredseda, ja osobne si myslím nielen to, že zlyhala Európska únia, zlyhalo aj OSN, ktoré sa už dlhodobo prizerá na zločinnosti Islamského štátu, podobne ako to bolo pri Srebrenici alebo pri Rwande. Jednoducho OSN zlyhalo a teraz idú predstavitelia OSN mudrovať, že prečo má Európska únia prijímať utečencov?
Čo sa týka, s tým, čo ste povedali, že ochrana hraníc EÚ má byť na prvom mieste. Plne s vami súhlasím. Myslím si, že vzorom nám môžu byť bohaté štáty Perzského zálivu, podotýkam moslimské, ako sú Arabské emiráty, Kuvajt a Saudská Arábia, ktoré bez milosti ekonomických migrantov posielajú naspäť. Dokonca viacerí Sýrčania, ktorí sa objavili na pôde EÚ, priznali, že to skúšali najskôr tam, ale boli bez milosti poslaní naspäť.
Ďalej čo by som chcel povedať. Je úsmevné, pán podpredseda, keď vás kritizuje pán Poliačik, kde prednedávnom jeho stranícky kolega Galko chcel potápať lode smerujúce do Európy ako takej. To už pán Galko nesedí, teraz zmizol.
No, proti smernici, ktorou by to bolo prijaté, tu chcem nepriamo, ospravedlňujem sa, na pána Lipšica, vždy ešte je tu posledná šanca obrátiť sa na Súdny dvor EÚ, tak ako to bolo pri smernici o rovnosti, čo sa v minulosti už stalo.
Čiže sú tu ešte riešenia, ale určite netreba ustúpiť nátlaku Európskej únie vo vzťahu k prijatiu ekonomických migrantov, zvlášť keď vyšlo najavo, že honorárna konzulka Francúzska v Turecku pani Olcay predávala člny a vesty migrantom na trase Bodrum - Kos. Zvlášť keď toto vyšlo najavo teraz v septembri a, samozrejme, naše média o tom mlčia, ale nemecké médiá a francúzske to majú ako veľkú tému. Dokonca francúzska televízia túto konzulku tajne nahrala pri predaji týchto člnov ako takých.

Ďakujem.
Ten jeden moment, ktorý už počúvam niekoľkokrát alebo v niekoľkom prejave ohľadom tejto témy, je situácia grécko-tureckých hraníc a z dvoch rôznych momentov. Prvý si spomínal, pán minister, myslím v tej júnovej debate. To bol ten 10-hviezdičkový 200-miestny tábor, ktorý Gréci za 260 miliónov eur vybudovali. A ďalší ten aktualizačný moment prišiel nedávno, myslím, že na eurovýbore, kedy sa hovorilo o tom, že absolútne nezvládajú tú suchú hranicu alebo teda nie tú morskú, ktorá je asi v dvojnásobnej dĺžke našej hranice s Ukrajinou.
Pre mňa je pomenovanie tých šiestich príčin zlyhania v túto dobu dobrých a možnože tráfajú, ale mám základnú otázku, a to je, že kde boli tie summity, rady a formácie rady dávno predtým. Pretože, pred týmto vypuklým problémom, keďže tu tých ľudí máme. Ak máme byť na projekt Európskej únie nejakým spôsobom nároční, a teraz sa nám deje to, že k tomu Grécku sa veľmi opatrnúčko vyjadrujeme, ako sme počuli, nejakou vetičkou, tak prečo sa do nemoty správame napríklad ku Grécku tak ako k chorému pacientovi. Vieme, že spôsobil problém v eurozóne. Vtedy sa to dotýkalo peňazí a napriek tomu sme boli vyzývaní k solidarite. Teraz sme opäť vyzývaní k solidarite, len, bohužiaľ, sa jedná o milióny alebo stotisíce ľudí a ľudských osudov, ktorí nám do Európy chodia. Preto sa pýtam, kde a prečo sme nezačali omnoho skôr s kritikou toho, že nedodržiavajú schengenské pravidlá dávno?

Ďakujem pekne.
Pán minister, asi sa zhodneme, nie asi, určite sa zhodneme, že primárnou alebo jednou zo základných funkcií štátu je bezpečnosť občanov. Preto ja sa chcem konkrétne spýtať na tie čísla, ktoré nás trápia, a vy hovoríte, že máte od spravodajských služieb informácie. Ja len dávam na vedomie, že kľudne môžeme rokovať o niektorých veciach aj v utajenom režime. Ak nie tu, na branno-bezpečnostnom výbore. Tieto čísla podľa mňa je jedna z kľúčových vecí, ktoré pomôžu diskusii, či v parlamente, ale aj voči verejnosti. Toto je podľa mňa fakt zásadné.
Ďalšia vec. Mal som tú príležitosť byť v Medveďove aj na cudzineckej polícii v Bratislave. Stretli sme sa s niektorými situáciami, ktoré nie sú úplne šťastné, a pán riaditeľ apeloval na to, že nie sú, nemajú právo prinútiť migranta, aby mu zobrali krv. To vám dávam opäť do pozornosti na nejaký námet na právnu úpravu, aby to bolo podobne, ako je to v trestnom konaní, že ak je nutnosť, tak zoberme krv. Pretože nevieme, kto sem chodí, a nevieme, s akými chorobami sem chodí. Títo ľudia proste unisono odmietajú zobratie krvi.
Čo ma zaujíma, je, ako to funguje, keď migrant povie, že ja som z krajiny Kamerun, potom povie, že je z Maroka. Proste, že nevieme zistiť jeho krajinu pôvodu. Kam ho nakoniec vrátime? Ako sa vysporiadať s týmto problémom, nie iba celoslovensky, ale aj európsky?.
A ešte jedna vec na podnet pána Poliačika, len pripomínam, že európsky súdny dvor pre ľudské práva v roku 2011 konštatoval, že Grécko nie je schopné splniť podmienky pre azyl. Takže to len do diskusie. A predsa, ja považujem to, čo robilo Maďarsko za veľmi dobré, hodné príkladu solidarity a myslím si, že mali by sme ísť rovnakým smerom... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo, pán predseda.
Ja by som chcel nadviazať na pána poslanca Kadúca. Trošku mi zobral vietor z plachiet a slovo, pretože som sa chcel presne venovať tejto otázke, a to je zvýrazniť otázky ochrany schengenskej hranice z hľadiska bezpečnostných rizík. Pretože tie bezpečnostné riziká podľa môjho názoru nespočívajú len v tom, že sa nám tu začne pohybovať alebo by sa nám tu mohlo začať pohybovať množstvo ľudí, ktorých nebudeme vedieť identifikovať ani autentifikovať žiadnym spôsobom, pretože pokiaľ máme tie informácie spravodajské, tak si úmyselne ničia doklady, sú ochotní si zničiť prsty, tak aby sa im nedali zobrať odtlačky prstov, a podobne.
Ale pokiaľ sa jedná o nelegálnych migrantov, tak sa stáva presne to, čo pomenoval môj predrečník, že odmietajú sa vyšetriť na rôzne choroby, čo je už aj otázka možno ochrany verejného zdravia, za čo tak isto zodpovedá štát a vláda. A len na porovnanie si treba uvedomiť, že pokiaľ sem príde cudzinec na dlhodobý pobyt, tak musí získať potvrdenie z úradu verejného zdravotníctva, že prešiel testami na rôzne cudzokrajné choroby, až potom ho môže dostať. Pokiaľ sa bavíme o nelegálnych migrantoch, tak títo sú v zásade nedonutiteľní k tomu, lebo oni odmietnu a neexistuje žiaden právny nástroj, ako ich prinútiť k takémuto úkonu.
Čiže tie bezpečnostné riziká sú tu z rôznych hľadísk. To nie je len otázka boja proti terorizmu, ale sú tu rôzne bezpečnostné riziká, ktoré podporujú vlastne ten cieľ, ktorý chceme, a to je, aby dôsledne sa dodržiavali pravidlá ochrany schengenského priestoru, tak ako sme boli ich nútení plniť pri vstupe do Európskej únie, kedy sme boli prijímaní.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Po tom skoro hodinovom prejave ťažko je čoho sa chytiť a dostať to do dvoch minút. Skúsim aspoň niečo.
V zásade možno povedať, že, a to sa budem venovať v mojom vystúpení, že každá poriadna vojna začala v Európe a už dneska nebudú Nemci bojovať s Francúzmi. Už nebudú, hej, lebo však bojovali, vieme, ako to dopadlo. A jeden zo spôsobov, ako ho destabilizovať, sa práve deje a to sú skutočnosti, ktorým sa chcem ja venovať. Nebudem rozprávať o nejakých konšpiračných teóriách, ale nejakých fakt že faktoch.
A prečo to hovorím? Preto, lebo sa snažím priniesť niečo do problematiky nové. Keď sme tu rozprávali o tom prvom uznesení, ja som sa tiež snažil priniesť do problematiky niečo nové. Oceňujem, že pán premiér si osvojil kolonializmus, že proste máme svojich Rómov a že nemôžme držať tých imigrantov tu nasilu. Oceňujem.
Pán kolega, vy ste v zásade toto, čo som tu ja počul, už som počul štvrtýkrát a nie som masochista v tom, či sadomasochista či čo, ale chcel som, či niečo nové nebude. Lebo v zásade nič nové, desiatykrát.
Vy ste v zásade ale zjednodušili, ako to celé vyzerá, že to ide dopadnúť. Tak či tak nás prehlasujú. Vy to viete, ale ste si povedali, čo tak z toho ešte niečo vytrieskať. Tak trieskate, trieskate odušu, vrátili ste sa na 40 %, ešte z toho vybijete. Treba vám priznať k dobru to, že ste vyfučali gumy extrémistom. To je úplne super. To je fakt, lebo inde by nám to rástlo. Takto ste im zobrali vietor z plachát, ale to riešenie tej situácie je kde? V čom? Lebo idete po výsledku alebo len po tom, že prijmete tú porážku a vy ju prijmete, budete ju musieť. Ešte to bude pre nás veľká hanba, lebo s pokorou, a už budeme pokorení, čo niektoré kultúry veľmi nemajú rady, aby zostali pokorení. Neviem sa z toho vysomáriť. To isté stále dokola opakujete, nič nové a už len mám pocit, že trieskate z toho kapitál.

Ďakujem za slovo.
Pán minister, hovorili ste, že nechcete nás oberať o nejaký čas, ale ja, práve naopak, si myslím, že vaše vystúpenie bolo kľúčové v tejto rozprave. Pretože toľko informácií, ktoré som sa ja dozvedel, a myslím si, že aj ostatní kolegovia, neboli doteraz povedané, i keď niektorí poslanci sa tvária, že už všetko počuli, pretože toto je tak komplikovaný problém, ktorému málokto rozumie. Samozrejme, všetci sa tvária, tí, ktorí chcú do toho zasvätene hovoriť, že všetkému rozumejú, ale to je komplikovaný problém, ktorý si vyžaduje obrovskú pokoru. A ja oceňujem našich odborníkov, ktorí sú či už na ministerstve zahraničia, ministerstve vnútra, ktorí sa tým zaoberajú, že vedia presne pomenovať tie problémy, ktoré tu boli naznačené.
Tu teraz nejde o to, že budeme kritizovať, že kto zlyhal, ale čo ideme urobiť. A preto si myslím, že postoj Slovenskej republiky a rovnako krajín Vyšehradskej štvorky, ktoré jasne pomenovali tieto problémy, je možno aj osudný v tom, že pre Európsku úniu môže znamenať možno aj trošku záchranu. Pretože napriek nepriazni rôznych okolností, ktoré teraz primäjú mnohé krajiny v Európskej únii konať úplne proti pravidlám, ktoré si samy nadefinovali, je potrebné, aby možno krajiny, ako je Slovenská republika, pomenovávali, aj keď možno v hlasovaní prehráme, pomenovali tieto problémy, pretože môžeme čím skôr ten problém vyriešiť.
Čiže, pán minister, veľmi pekne ďakujem za toto vysvetlenie, a postoj, ktorý má slovenská vláda, má absolútnu podporu z mojej strany a som presvedčený, že aj kolegov. Pretože toto je cesta, na otázky, ktoré tu boli nastolené, musí byť odpovedané. To nie sú žiadne populistické otázky a pomenovanie problémov, ale sú to otázky, ktoré môžu riešiť tento problém. Takže vďaka. (Potlesk.)

Ďakujem pekne.
Pán minister, analyzovali ste alebo hovorili ste o zlyhaniach Európskej únie a s veľkou pravdepodobnosťou sa asi aj zhodneme, že niekde tam tie príčiny sú. Mňa by ale zaujímali alebo chcel by som vám položiť dve otázky.
Vy ste hovorili o migrantoch, ale chcel by som sa opýtať, že či, ak sa hovorí o 120-tisíc migrantov, ktoré je treba rozdeliť, že či na Radu ministrov a ak, tak kto vám predložil štruktúru týchto migrantov. Že či, lebo to je, to sa mi zdá, že to je jedna základná informácia a nielen, že kde sa nachádzajú, ale aj odkiaľ pochádzajú a proste aká je štruktúra, ak to bolo predložené, takže kto a teda aká je tá štruktúra.
A druhá otázka, ktorej som úplne nerozumel a trošku ste sa toho dotkli. Pán premiér už v svojom vystúpení tu povedal, aby sme diskutovali o tom, že hlavne čo bude ďalej, a podľa vášho vyjadrenia, ja som rozumel tak, že vy ste presvedčený, že azylová politika nepatrí do kompetencie Rady ministrov. (Reakcia ministra.) Toto rozdelenie, že nepatrí do kompetencie Rady ministrov. Dobre, dobre, v tom môže byť možnože spor alebo iný pohľad. A teraz dajme tomu zasadne Rada ministrov a rozhodne väčšinovým hlasovaním nejakým spôsobom a premiér povedal, že podnikneme právne kroky, aby sme sa tomuto ubránili. A tá moja otázka je v tom, že či ste diskutovali, ak podniknete, či už dneska nám viete povedať, aké právne kroky chce proti rozhodnutiu Rady ministrov podniknúť vláda Slovenskej republiky.

Ďakujem za slovo.
Ja by som sa vyjadril k takým dvom veciam. Naozaj som veľmi rád, že aj vo vašom prejave, ale aj v príhovore pána ministra zahraničných vecí alebo pána premiéra odznelo to, čo treba zdôrazňovať, a to je ten sociálny rozmer celého tohto, že sme, samozrejme, ochotní a chceme pomôcť ľuďom, ktorí naozaj pomoc potrebujú. Dovolím si povedať, že v tomto chaose, ktorý teraz vlastne nastal, je veľmi ťažké rozoznať ľudí, ktorí to naozaj potrebujú a ktorí nie. Takže z tohto hľadiska treba vždy, aby zaznelo, že Slovenská republika je ochotná pomôcť v každom možnom ohľade. Samozrejme tým, ktorí tú pomoc potrebujú.
Samozrejme, z druhej strany to vystúpenie bolo jasné s takými jasnými argumentami a určite súhlasím aj s Jurajom Blanárom, ktorý povedal, že bolo kľúčové, pretože bolo trošku iné, ako bolo vystúpenie ministra zahraničných vecí alebo pána premiéra aj z titulu vašej funkcie. Ľudia sa mnohokrát pýtajú, pýtajú sa napríklad aj takú otázku, že prečo ja, keď idem niekde, cestujem, tak mňa dobreže neskontrolujú ma od hlavy po päty a teraz sem prichádzajú tisíce, tisíce ľudí, ktorí naozaj nevieme, čo so sebou donášajú. A to nemusí byť tak, že aj v médiách mnohokrát odznelo, že strašíme, alebo v niektorých prejavoch, že vždy sa vyjadrujeme, že čo všetko by mohlo vzniknúť. Ale ľudia naozaj majú oprávnený strach aj kvôli tomu, že nielen z toho, čo počujú, ale z toho, čo vidia v rôznych tých krajinách, a ako a kde a do akej miery... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

134.
Ďakujem pekne, pán predseda, za slovo.
Vážený pán minister, vy ste celkom slušne zanalyzovali celý ten proces zlyhávania či už samotnej Európskej komisie, Európskej únie ako celku, resp. niektorých členských štátov, ako sa podieľali vlastne na jednotlivých zlyhaniach, či už sa to dotýka ochrany schengenskej hranice, alebo v podstate potom toho celého procesu súvisiaceho s prechodom tých v podstate ilegálnych migrantov a tak ďalej. Ja si myslím, že stále je to, je to stále len sekundárna príčina, o ktorej hovoríme. Tie zlyhávania, samozrejme, boli, ale je to sekundárna príčina toho celého.
Tá primárna príčina, o ktorej, žiaľ, ani vy nehovoríte veľa, nehovorí o tom, ani Európska komisia, ani, v podstate dá sa povedať, že ani iní predstavitelia jednotlivých členských krajín, je tá, že sme v podstate ako keby nepozerali na ten konflikt, ktorý vznikol v Iraku a v Sýrii, čo je prvotnou príčinou vlastne tohto problému.
A akosi tak isto nehovoríme o tom, že kto by to mal riešiť. A ja si myslím, že máme tu celosvetové spoločenstvo Organizáciu Spojených národov a Bezpečnostnú radu, ktorá by vlastne mala čosi povedať v tomto. My sme členovia OSN, síce nie sme stáli členovia Bezpečnostnej rady, ale na druhej strane máme v Európskej únii dvoch stálych predstaviteľov Bezpečnostnej rady, a to je Francúzsko a Veľká Británia. Prečo sa ich nepýtame, čo chcú podniknúť v najbližšom období nato, aby sa ten konflikt konečne zastavil v tej Sýrii, prípadne v Iraku? Aby sme nečakali ďalších migrantov, lebo my stále len riešime, čo budeme robiť s ďalšími migrantami a toto nie je rie... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Nedá sa asi na všetky tieto poznámky reagovať.
Ja by som tak všeobecne iba skonštatoval, že po dlhom období konečne som počul prvýkrát - aj to veľmi hanblivo - povedať, že nelegálna migrácia je negatívny jav. To sa teraz prvýkrát v Únii ukázalo, že je to negatívny jav, je to hlavne po prvej skúsenosti z Nemecka s nezvládnutou situáciou. A prvé slová, ktoré použil aj nemecký minister vnútra, boli, že z bezpečnostných dôvodov zatvárajú hranice alebo teda, aby som bol presný, zavádzajú hraničné kontroly z bezpečnostných dôvodov. To znamená, že ak sme boli doteraz obviňovaní z toho, že strašíme, tak potom prečo straší nemecký minister, ktorý povedal, z bezpečnostných dôvodov že zatvára hranice.
A netreba za tou bezpečnosťou vnímať iba teroristické útoky, ale všeobecné pravidlá komunít, ktoré nerešpektujú zákony v krajine, v ktorej žijú, pretože majú vlastne svoje vlastné pravidlá, to je jedno z tých ďalších veľkých nebezpečenstiev, ktoré v mnohých štátoch západnej Európy vznikli, proste segregované komunity, ktoré majú vlastné pravidlá a nerešpektujú ten zvyšok. To je to, čo si myslím, že sa aj naši občania najviac obávajú, nezvládnutá integrácia, to je najväčší problém.
A keď sa bavíme o tom, že čo bude ďalej, no tak našou úlohou je garantovať bezpečnosť Slovenskej republiky a garantovať vlastne tie pravidlá, ktoré sme robili doteraz bez ohľadu na to, aké bude rozhodnutie ministrov vnútra, či ich prehlasujú, neprehlasujú, proste moja úloha je to garantovať, budem to garantovať. A ďalšou vecou je, že proste šachisticky dva kroky dopredu svoje pravidlá proste neprezradím, lebo to je taktika súboju. Ja mám presnú predstavu, dostatočne dlho som v Rade ministrov a dostatočne dlho poznám, ako fungujú jednotlivé štáty pri takýchto vyhláseniach, takže to bude ešte určite veľmi zaujímavé.
A k štruktúre, čo povedal pán poslanec Abrhan, tá vyplýva z toho, o aké krajiny sa delia. Samozrejme... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)