54. schôdza

Ďalší s faktickou, nech sa páči, Ľubomír Petrák.

Pán predseda zahraničného výboru, musím povedať, že to vystúpenie z hľadiska historického exkurzu bolo dobré, ale boli tam postavené otázky a neboli tam dané odpovede, myslím si, absolútne žiadne.
Ja skúsim postaviť možno pár ďalších otázok. Ak demokratov Európskej únie napadlo ako prvé riešenie vysporiadať sa v tomto s neposlušným Slovenskom a krajinami V4 s tým, že zoberú im eurofondy, to znamená, obmedzia ich na financovaní, ako je možné, že ich nenapadlo obmedziť na financovaní strany, ktoré vedú konflikt, Islamský štát, Sýriu a ďalšie strany zúčastnené v tomto konflikte?
Vy ste sám pomenovali, že hlavným problémom v tomto je Turecko, cez ktoré vedú tie trasy. Ja chcem povedať, Turecko je členom organizácie, ktorá sa volá NATO, je to bezpečnostná organizácia, ktorá sa má starať o bezpečnosť väčšiny európskych krajín aj o bezpečnosť Slovenska. Ako je možné, že z našich priateľov v NATO nikoho nenapadlo požiadať jedného z členov tejto organizácie, aby sa postaral o prerušenie migračných trás, o prerušenie dopravných trás, o prerušovanie trás, ktoré tam finančne logisticky a iným spôsobom zásobujú bojujúce strany? Toto sa mi zdá absolútne, absolútne nepochopiteľné.
A ešte sa spýtam, ako je možné, že nikoho nenapadlo, že stranám tohto konfliktu nebudeme dodávať zbrane, pričom mnohé krajiny sa podieľajú na zásobovaní vojenského konfliktu?
Možno aj toto sú otázky, ktoré bolo treba postaviť vo vašom vystúpení ako vo vystúpení predsedu Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky. Ďakujem pekne.

Ďalšiu faktickú má Alojz Hlina.

Ďakujem veľmi pekne. Nie celkom chápem, prečo, pán Šebej, potrebujete urážať. Naozaj prečo ste potrebovali uraziť tuná ľudí, ktorí robia nejakú konferenciu, prečo ste potrebovali za potrebné povedať, že ľudia, ktorí povedia, že to má riešiť NATO, a pri jeho palebnej sile by to malo trvať týždeň, tak že to sú ľudia bez zvyšku rozumu? Sú hanbou? Ja už si tie slová presne nepamätám. Ja som to povedal. A priznávam sa k tomu. Situáciu v Sýrii, Líbyi má riešiť aj NATO, pri ich palebnej sile, predpokladám, by ten konflikt trval tri dni. To som povedal v určitej hyperbole. A to som povedal, za tým si stojím. Prečo potrebujete urážať? To nechápem. Pán Šebej, ja sa venujem stavebnej biológii a trošku poľnohospodárstvu. Dokázal by som tu o tom rozprávať cca hodinu. Toto, čo ste vy povedali, bol seminárny, bol konferenčný príspevok. Ak urobíte konferenciu o vývoji alebo o nejakej genéze toho konfliktu v Sýrii, lebo ste sa venovali tomu, tak pôjdem, pokiaľ nebude urážať, lebo ma to zaujíma. A my sme parlament. Vy ste naozaj tu odviedli kus roboty z pohľadu Bagdádího, Habdádího, neviem nejakého Bádího, Mádího, ale, prosím vás, čo s tým máme my, mám ja ako poľnohospodár. Ja viem, že nedosiahnem nikdy a nikdy som sa ani nesnažil dosiahnuť genialitu niektorých poslancov strany SMER a už vôbec nie vašu genialitu, ale neurážam z toho pohľadu niekoho iného. Čiže čo s tým my obyčajní poľnohospodári pôjdeme robiť teraz? Tuná je Európa, ktorá čelí jednému obrovskému konfliktu, sme členom NATO, platíme do toho peniaze, mali by sme do toho platiť viac, ale však nemáme na to, musíme platiť Širokému, ale, prosím vás, čo s tým pôjdeme robiť? To je podľa mňa kľúčový moment, prečo potrebujete uraziť. To sa ma, poviem otvorene, aj trošku dotklo, lebo Poliačik tu veľavýznamne na mňa sa pozrel, áno, asi nemám zvyšok... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Nech sa páči, Peter Muránsky.

Ďakujem. Pán kolega, samozrejme, hovorí z vás sčítanosť, aj tá analýza toho stavu je správna, aj čo sa týka popisu vecí, ale nemôžem tu s jednou vecou súhlasiť, a to s tou, že nás ohrozujú viac emócie ako utečenci. No, nehnevajte sa, ale skutočne aj hluchí a slepí, nie tí v Gabčíkove musia mať ohromní strach z toho, čo sa deje dneska v Európe z tejto utečeneckej krízy.
Treba si povedať, vlastne akí ľudia dnes utekajú. Sú to predovšetkým ekonomickí utečenci. Treba si to demonštrovať aj na príklade Sýrie. V Sýrii je obsadená Islamským štátom polovica územia, ale toho púštneho, na ktorom žije okolo 15 % obyvateľov Sýrie. V Iraku je takisto obsadená okolo polovica územia Islamským štátom, ale tam, kde žije iba asi 10 až 15 % populácie sunitov v rámci Iraku. Ale utekajú odtiaľ vo veľkom šiiti, kresťania, proste zo Sýrie väčšinou mladí ľudia, mladí muži, ktorí otvorene do televíznych obrazoviek hovoria, že si chcú založiť nový život, novú existenciu v Európe. Teda nechcú sa vrátiť potom budovať vojnou zničené svoje krajiny. To je problém, že po miliónoch sem chcú utekať ľudia, ktorí by, naopak, potom sa mali vrátiť a mali by budovať tú krajinu, ale oni tu chcú začať žiť. To znamená, že utekajú ľudia tam, kde ešte ani konflikt nie je, preto, aby sa vyhli aj vojenskej službe a vyhli sa, samozrejme, aj situácii, ktorá tam nastala.
A takisto tá fetišizácia Asada je nie namieste, pretože, áno, boli to nacionalistické režimy panarabského sveta, ktoré mali blízko aj k fašizmu, však ešte počas roku 1944 hlavný mufti v Jeruzaleme zostavoval pre Nemcov hlavnú divíziu z SS a z toho vznikli aj tieto dva režimy... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Nech sa páči, Peter Osuský.

Ďakujem pekne. Z podnetného vystúpenia si dovolím dotknúť sa jedného bodu. A to je tá mantra, že riešenia treba sa pokúsiť urobiť na mieste. No riešenie konfliktu sa dá robiť, ako s radosťou vždy hovoríme my Európania, rokovaním. Je, samozrejme, možné vyslať do centra Islamského štátu (Rakka) delegáciu diplomatov, ale bolo by dobré, aby mali so sebou náhradné hlavy, keby prišli o svoje vlastné. Takže potom ostáva vojenské víťazstvo, vojenské víťazstvo ako, tu zaznieva, palebná sila NATO. Chcem povedať jedno, vojenské víťazstvo, dokonca aj zo vzduchu, by bolo možné, ale časy sa zmenili. Po tom, čo Hitler coventrizoval Coventry a následne spojenecké letecké zväzy vypálili Hamburg, Drážďany a podobne, nie je problém zničiť Islamský štát, ale collateral damages, teda obete všetkých ostatných, ktorí sú v pazúroch Islamského štátu, by boli absolútne. Zničiť Islamský štát zo vzduchu znamená územie, ktoré má v moci Islamský štát, vyľudniť, vyľudniť, to znamená zbaviť islamistických prívržencov Islamského štátu a zároveň zbaviť sa všetkých ďalších živých ľudí. To, samozrejme, možné nie je, zrejme, pretože citlivosť verejnosti je príliš veľká i na šesť svadobčanov, ktorí sú omylom obeťou, podobne, ako by to bolo v prípade státisícov kolaterálnych obetí. Je teda druhá možnosť, bojovať o dom za domom, tak ako v Stalingrade, okno za oknom. A tu sa pýtam, kto má túto mantru riešenia na mieste podstúpiť? Slovenská armáda to má byť? Pošleme tam všetky dve lietadlá, všetkých pár tankov a všetkých pár vojakov, lebo aj my sme NATO, aj my sme tá palebná sila, kolega Hlina, aj my tam musíme poslať lietadlá, vojakov, OT-čka, tanky, delostrelectvo? A potom budeme môcť hovoriť, že to budeme riešiť... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Nech sa páči, Jozef Viskupič.

Ďakujem. Začínal si takým dobrozdaním, že nemáš tu patentné riešenie. A keď som to počúval, tak naozaj patentné riešenie až vyriešenie tej situácie v tom prejave nebolo. Napriek tomu si si zobral veľmi ťažkú úlohu, ktorá podľa mňa na veľmi širokej báze chcela vysvetliť, že predpokladané alebo možno v hlavách rodiace sa riešenie, ktoré by mohlo zdvihnúť nejakú palebnú silu na to alebo prísť do tohto územia a niečo vojensky vyriešiť, je pravdepodobne v súčasnej situácii nemožné. Myslím si, že napriek asi tvojej ambícii osvetliť, ako to celé vzniklo, aj možno pod duchom, repetitio est mater studiorum, sa ti to celkom nepodarilo, lebo hneď prvé reakcie boli o tom, že sme sa opäť a znova dozvedeli, kde sa to celé začalo, slovami predsedu eurovýboru, že začalo sa to v Iraku, napriek tomu, že problém Sýrie je ďaleko hlbší a ďaleko viac siaha do histórie. Vieme, že treba v týchto parlamentných diskusiách používať expresiu, vložiť nejakú emóciu, napriek tomu si myslím po tvojom prejave, že si nie celkom tento prejav trafil tam, asi kde by mal byť, iný rečník tu reagoval možno slovami: Laudo laudare – co s tím ve šroubárně?