54. schôdza

48.
Ďakujem za slovo. Pán predseda, vážené dámy, vážení páni. Na úvod si treba uvedomiť, že súčasný stavebný zákon je naozaj v platnosti od roku 1976, a to sa, dúfam aspoň, v tomto všetci zhodneme, že to je už naozaj veľmi dlho, keď je skoro tak starý ako ja.
Každému príčetnému človeku musí byť jasné, že po nespočetných novelách starého zákona je jediná racionálna možnosť vytvoriť úplne nový zákon, ktorý bude zodpovedať potrebám súčasnej doby, a nepokračovať už v nespočetných novelizáciách starého zákona. Aj keď by to bola, samozrejme, jednoduchšia cesta. O to sme sa presne pokúsili. Dva roky sa snažíme nájsť konsenzus medzi všetkými, na ktorých má stavebný zákon dosah. Je to častokrát takmer nemožné, pretože mnohé záujmy sú protichodné. Napríklad niekto podporuje verejné prerokovanie, iný neverejné. Ale takých príkladov je ďalšie nespočetné množstvo, a môžme sa im odborne venovať, ale nie zjavne na tomto fóre.
Aj keď tu počúvam viacerých opozičných poslancov, je úplne evidentné, že obhajujú častokrát konkrétne záujmy konkrétnych lobistov, aj keď mali možnosť zákon pripomienkovať viackrát na práve odbornej úrovni. A viackrát tu odznelo, že sa majú vyjadrovať práve odborníci, a s tým ja úplne súhlasím. Čo si o mnohých teda, ktorí tu vystupovali, nemyslím. A vystúpili, naopak, v politickej rovine.
Myslel som si, že keď sme poskytli nadštandardný priestor všetkým zúčastňovať sa na príprave tohto zákona, že sa nám podarí naozaj pripraviť zákon, ktorý bude nakoniec aj v parlamente prijatý konsenzuálne. Ale ako vidím, sa to nepodarilo, pretože mnohí politici, najmä opoziční, stavajú potrebu bojovať za každú cenu nad urgentnú potrebu prijatia nového stavebného zákona, a teda namiesto toho, aby aktívne participovali na jeho príprave, sa ho snažia spochybňovať za každú cenu bez odborných argumentov.
Takže teraz pripomeniem svoje vlastné slová, ktoré som vyslovil pri uvádzaní tohto zákona v prvom čítaní. Ak nebude zrejmé, že zákon bude podporený konsenzuálne a poslanci, v úvodzovkách, hasákom začnú tento zákon deštruovať rôznymi pozmeňovákmi, tak tento zákon stiahnem. A to presne v tento moment (potlesk) aj urobím... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Poprosím, kľud, aby sme...

Počiatek, Ján, minister dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR
Podľa § 95 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s čl. 18 Smernice na prípravu a predkladanie materiálov na rokovanie vlády Slovenskej republiky schválenej uznesením vlády č. 512 z 13. júna 2001 beriem späť z legislatívneho procesu vládny návrh zákona o územnom plánovaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (stavebný zákon).
Budeme sa snažiť samozrejme hľadať konsenzus ďalej, pretože si myslím naozaj, že tento zákon je tak významný a nemá byť vôbec predmetom primitívnych politických diskusií, ako to predviedol napríklad pán Hraško, ale naozaj to má byť odborný zákon. A vyzývam preto práve tých, ktorí majú k tomu čo povedať, aby sa zúčastnili odborných fór a prezentovali to tam. Nedorábajte sa, pán Hraško, tu na poslancoch, choďte argumentovať s odborníkmi. A mnohé z tých argumentov, čo ste tu predniesli, tak budete sa červenať od hanby, ako budete utekať z tej miestnosti. Ale to je v pohode.
Napriek tomu všetkému stále mám autentickú ambíciu o to, aby to bol nespolitizovaný zákon, ktorý má slúžiť ľuďom a dlhé desaťročia, pravdepodobne. Čiže nikdy nebolo mojou ambíciou a povedal som to od začiatku legislatívneho procesu, nebudem tento zákon tlačiť, ako sa hovorí, cez bolesť. A to som aj urobil. Čiže budeme ďalej hľadať konsenzus.
Pozitívom, ktoré ja vnímam, je, že viacerí konštatovali, že zákon je posunom vpred, a na tom sa dá budovať ďalej. A stále verím, že kvalita zákona preváži nad ambíciami zúčastnených pozerať sa len na vlastné záujmy a najmä nad ambíciami politikov sa tu predvádzať za každú cenu.
Takže ďakujem za slovo, skončil som.

Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. Dovoľte, aby som uviedol vládny návrh zákona o uznávaní dokladov o vzdelávaní a uznaní odborných kvalifikácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Ak by som mohol túto normu zhrnúť, ide o technickú normu, cieľom návrhu zákona je transpozícia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/55 Európskej únie z 20. novembra 2013, ktorou sa mení smernica 2005/36 Európskeho spoločenstva o uznávaní odborných kvalifikácií a nariadenie Európskej únie č. 1024 z roku 2012 o administratívnej spolupráci prostredníctvom Informačného systému o vnútornom trhu s transpozičnou lehotou do 18. januára 2016.
Cieľom predloženého návrhu zákona je zároveň aj vytvorenie uceleného a prehľadného spoločného legislatívneho rámca pre problematiku uznávania dokladov o vzdelaní a uznávania odborných kvalifikácií. Návrh zákona komplexne upravuje uznávanie dokladov o vzdelaní a uznávanie odborných kvalifikácií, zjednocuje podmienky vzdelávania, pardon, podmienky uznávania, terminológiu, lehoty a všetky súvisiace skutočnosti s prihliadnutím na medzinárodné zmluvy, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ďakujem za pozornosť a dovoľujem si vás požiadať o prerokovanie a schválenie tohto návrhu zákona do druhého čítania.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, pán minister, dámy a páni, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada pri všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 9. novembra 2015 a gestorský výbor do 10. novembra 2015.
Pán predseda, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem pekne. Veľmi krátko, pretože to iným spôsobom nejde urobiť. Takže dávam návrh, aby tento zákon bol prerokovaný aj na výbore pre sociálne veci, nakoľko práve ministerstvo, tento rezort, je zodpovedné takisto za kvalifikácie.
Ďakujem.

56.
Ďakujem veľmi pekne. Ja len sa chcem v dobrom teraz spýtať, že či prerušujeme teraz o osemnástej?

2.
Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som uviedol vládny návrh zákona o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Materiál bol dlhodobo pripravovaný zdola za účasti športovcov, športových zväzov aj za účasti odbornej a laickej verejnosti. Cieľom návrhu zákona je regulácia vzťahov v športe na základe ich detailného poznania, pochopenia a snahy pozitívnym spôsobom ovplyvniť ďalšie smerovanie slovenského športu. Návrh zákona prináša zmenu vo financovaní športu. Štát by mal v zmysle návrhu zákona na centrálnej úrovni podporovať z prostriedkov štátneho rozpočtu tzv. uznané športy tak, že doterajšie financovanie vo forme dotácie sa zmení na príspevok k uznanému športu zo štátneho rozpočtu. Tradičné športy na Slovensku budú môcť byť podporované aj naďalej aj formou dotácie. Príspevok k uznanému športu sa navrhuje určovať tzv. automatom prostredníctvom vzorca vyjadrujúceho popularitu, úspech a masovosť športu mládeže.
V súvislosti s financovaním sa upravuje aj zmluva o sponzorstve s daňovými benefitmi pre sponzora, pričom na jej uzatvorenie sa pre športovú organizáciu vyžaduje registrácia v informačnom systéme športu a spôsobilosť byť prijímateľom verejných prostriedkov.
Návrh zákona vychádza z myšlienky, že iba Národný športový zväz môže byť predstaviteľom konkrétneho športu na Slovensku, lebo najlepšie pozná problematiku športu, ktorý zastrešuje. Preto sa mu dáva voľnosť v tom, ako naloží s pridelenými prostriedkami, avšak výmenou za transparentnosť. V tomto smere podstatnou časťou návrhu zákona je zavedenie informačného systému športu s cieľom zásadne posilniť prehľadnosť a verejnú kontrolu finančných tokov verejných financií v športe.
K posilneniu snahy o dodržiavanie príslušných právnych predpisov, ale aj predpisov zväzu má prispieť aj navrhovaná funkcia kontrolóra a hlavného kontrolóra športu.
Návrh upravuje pôsobnosti rezortu školstva, ale aj vlády, rezortov obrany a vnútra, pôsobnosti obcí a samosprávnych krajov. Jedným z ďalších aspektov je posilnenie pozície profesionálnych športovcov, pretože tento návrh zákona zavádza ich pracovnoprávny vzťah so športovým klubom.
Významným prvkom, ktorý by mal posilniť stredný manažment v športe, je stredná športová škola, kde sa budú talentovaní športovci popri vykonávaní športu pripravovať aj na povolanie súvisiace so športom. V
záujme zvýšenia pohybovej aktivity detí a získania zdravých športových návykov sa týmto návrhom zákona ďalej upravuje inštitút športových poukazov pre deti od 5 do 14 rokov tak, aby ministerstvo školstva mohlo podľa disponibilných zdrojov podporiť šport detí formou tohto príspevku.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ďakujem za pozornosť a dovoľujem si vás požiadať o prerokovanie a schválenie predloženého návrhu zákona do druhého čítania.

4.
Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážený pán minister, predsedom Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport som bol určený za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona (tlač 1723). Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby Národná rada po všeobecnej rozprave sa uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor, výbor pre financie a rozpočet, výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj, výbor pre sociálne veci a výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 9. novembra 2015 a gestorský výbor do 10. novembra 2015.
Pani predsedajúca, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

6.
Vážená pani podpredsedníčka, pán minister, panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som zaujal stanovisko za Kresťanskodemokratické hnutie k predloženému návrhu zákona o športe.
Tento zákon o športe mohol byť na svete už pred 10 rokmi. Asi poldruha roka prebiehali práce, konzultácie. Bol v roku 2005 pripravený v legislatívnej forme, prediskutovaný, pripomienkovaný, no ale musíme povedať aj to, že vzhľadom na politickú žiarlivosť partnerov a politické šarvátky nakoniec do Národnej rady nedorazil. Ale všimol som si, že predkladatelia tohto zákona sa inšpirovali týmto zákonom, jeho myšlienkami. No našťastie neexistuje niečo takého ako autorstvo zákona, lebo, našťastie, lebo keby existovalo, tak neviem, čo by sa tu dialo v tejto Národnej rade. Takže ja s tým nemám problém, ale predsa len mi nedá spomenúť aspoň jedného človeka, pretože motorom vtedy prípravy toho zákona bol vtedajší generálny riaditeľ Stanislav Kosorin, ktorý dnes už medzi nami nie je, ale myslím si, že prácu, ktorú vtedy robil, istým spôsobom zúročili dnešní predkladatelia.
Rokovací poriadok hovorí, že pri prvom čítaní sa máme venovať v prvom rade filozofii, a nie detailom toho zákona, takže sa pokúsim dodržať rokovací poriadok, pretože aj ten celý zákon vlastne vychádza a má sa robiť z toho, čo existuje. Existuje podľa istých pravidiel a funguje šport a tu je snaha mu dať istý legislatívny rámec, podchytiť to, čo, podľa čoho dnes funguje, prípadne, áno, snaha riešiť problémy, ktoré sa pri športe neraz vyskytujú. A je to v takých častiach v celku prvé logicky, že definuje zákonom jednotlivé pojmy. Nazval by som to, že pojmológia. Ja viem, že je to veľmi citlivá vec. Záleží tam na každom slove, pretože neskôr sa v ďalších diskusiách a zmenách bude všetko odvíjať od týchto pojmov. K nim sa potom detailnejšie vrátim, samozrejme, v druhom čítaní.
Čiže povedal by som, že tá prvá časť je, čo je čo v športe.
Ďalšia časť sa dotýka toho, kto je kto v športe a aké má práva a aké má povinnosti. Ale tu by som hneď rád povedal jednu vec, ktorá dlhodobo zaznievala z drvivej väčšiny športovej komunity, a to, aby bolo jasne určené to, čo je v kompetenčnom zákone, t. j. že štátna podpora, štátny pohľad na šport ide cez rezort ministerstva školstva, vedy, mládeže a športu. Asi predkladateľ je v tomto smere trochu slabý na to, aby prevalcoval to, že podpora ide aj cez ďalšie dva rezorty, vnútro a obrana. Tu nie je problém, že existuje armádny šport. To je problém v prvom rade o tom, akým spôsobom tečú dotácie zo štátneho rozpočtu. A ten pocit celkovej tej športovej komunity bol v pocite nespravodlivosti ukrytý, je to, že pre rovnaký druh športu, pre rovnakých športovcov, povedal by som, z jednej strany tiekla podpora bohatou rukou a z druhej strany chudobnou rukou. To je ten problém, že to nie je v poriadku, ale sila niektorých rezortov je podstatne väčšia, zdá sa. Nakoniec sme to videli, že aj rezort vnútra v tomto volebnom období obral rezort školstva o kompetencie v oblasti školstva.
No ale teraz k tým záležitostiam, kto je kto v športe. Áno, ten základný rámec im vždy určuje národný zväz. Nakoniec to vo svojom úvodnom slove povedal aj pán minister a ja pokladám za veľmi dôležité vymedzenie kompetencií týchto národných zväzov, ich povinností, takisto ako aj ich práv. Tam je veľmi dôležité, ako sa to nastaví, a poviem aj prečo.
Z osobnej skúsenosti viem, že v športových zväzoch existuje tendencia na tzv. bunečné delenie. Dneska to trochu registrujete možno v hokeji, keď ešte ten stav nenastal, ale bolo veľmi bežné, že vo zväze sa nedokázali dohodnúť, tak založili ďalší zväz. Jeden zväz obyčajne potom mal takpovediac postavenie uznané, lebo bol zaregistrovaný v medzinárodnej federácii príslušného druhového športu, a druhí dokázali stiahnuť k sebe kluby, čiže už športovcov. A teraz bola otázka, že koho máte ako podporiť, koho máte financovať z pozície štátu. Ja si myslím, že práve preto je veľmi dôležité, akým spôsobom sú nastavené kompetencie a povinnosti jednotlivých zväzov, aby v rámci možností sme legislatívne tieto procesy, ktoré sú tak typické pre slovenskú povahu, nenastávali. Tam sú aj ďalšie, nižšie články, klub a tak, takisto určujeme práva a povinnosti.
V tej časti kto je kto, ktorú som takto nazval, je dôležité aj delenie športovcov, profesionálni, amatéri a som rád, že sú tam zahrnutí aj tí ostatní, že sú aspoň pomenovaní tí, ktorí robia šport rekreačne, akurát by som bol rád, keby sme im aj potom v budúcnosti boli schopní dať väčší priestor na ich podporu. Všeobecne všetci uznávame takú ideu šport pre každého, šport ako súčasť zdravého životného štýlu. Ja si myslím, že pozornosť voči nim by mala byť podstatne väčšia.
Čo sa týka profesionálnych športovcov, tam musím povedať, že vidím istý problém v tej, v tom nastavení, pretože sa tam často opakujú veci, ktoré vyplývajú z iných zákonov, zákonov týkajúcich sa pracovného práva, uzatvárania zmlúv, minimálnej mzdy a podobne. Ja si myslím, že tieto zákony sú platné, rovnako ak profesionálny šport uzavrie pracovnú zmluvu v tomto zmysle, pre ňu sú rovnako platné a nevidím dôvod, aby sa opakovali. Nehovoriac o tom, že sú známe prípady športovcov, ktorí sa ohradili voči niektorým rozhodnutiam, a na základe európskeho práva boli rozhodnutia najvyšších orgánov športu v danom odvetví ako zrušené. Čiže myslím si, že naozaj tie všeobecné zákony to podľa mňa dostatočne pokrývajú.
Ďalšia časť sa týka dopingu a násilí na štadiónoch a pri športových podujatiach. Tu celkom je zhoda, predpokladám, aj športovej komunity vo všeobecnom rámci, čo sa týka dopingu. Nakoniec Slovensko pristúpilo k protokolu WADA už veľmi dávno, pokiaľ si pamätám, v roku 2004 sme ho podpísali a nakoniec, keby sme ho neboli podpísali, tak by slovenskí športovci už v roku 2006 sa neboli mohli zúčastniť na zimnej olympiáde tuším v Turíne.
Ja v tejto časti sa stotožňujem, akurát mám pocit, že oblasť, ktorá sa týka tak citlivých vecí, s ktorými sa stretávame veľmi často, a to je jednoducho nevhodné správanie sa, násilie na športových štadiónoch a pri športových podujatiach, myslím si, že tuná to riešenie legislatívne nie je dostatočné.
Potom ma trošku prekvapilo čosi ako hlavný kontrolór. Totižto kompetenčne je zodpovedné za to, čo sa deje v športe a aj vo financiách, ministerstvo školstva, vedy, mládeže a športu, má vlastnú sekciu a nevidím dôvod, aby táto sekcia nekonala, aby v prípade tam, kde došlo k posilneniu, ale trochu mi to pripomína, poviem, reminiscenciu, s ktorou sa športová komunita nedokázala vysporiadať, keď po roku 1989 zanikol SZTK, Slovenský zväz telesnej kultúry ako strešný orgán. A aj keď sa rozpadol, vznikli zväzy, tak ten strešný orgán ešte de facto sa tváril a existoval viac ako desať rokov a mal tendenciu a chcel teda rozhodovať o jednotlivých športoch a športových zväzoch, o ich financovaní. Istým spôsobom, istý čas po takejto kompetencii poškuľoval aj Slovenský olympijský výbor. Ja si myslím, že takto to nejde a tá pozícia toho kontrolóra, hlavného kontrolóra je trošku zvláštna. Rád by som o tom počul bližšie vysvetlenie od pána ministra.
No a posledná, najcitlivejšia časť, je posledná v tom zákone, týka sa financovania a finančných tokov. Áno, to funguje mnoho rokov takým spôsobom u časti športových zväzov, štát daj a nestaraj sa o to, čo a ako s tými peniazmi naložíme. Ja si myslím, že takto to nejde. Ja som za to, aby časť tých financií bola dokonca dávaná vyslovene účelovo, áno, aby to bolo aj kontrolované, či idú. Sú tam uvedené aj niektoré čiastky, minimálne 10 % na niektoré aktivity, o tom budeme v druhom čítaní diskutovať. Ja by som sa privrával, dokonca k tomu, aby to bolo ešte detailnejšie a s väčšími čiastkami urobené, teda s väčším percentuálnym podielom.
To je v podstate načrtnutie celej tej filozofie, toho zákona o športe. Zhrnutím. Iste, v druhom čítaní budeme mať viaceré návrhy a pozmeňovacie návrhy a pripomienky, pretože tak, ako sa hovorí, a to je fakt, že diabol sa skrýva v detailoch. Takže o to sa budeme pokúsiť a podľa toho budeme aj pri druhom čítaní postupovať, ale v mene Kresťanskodemokratického hnutia chcem povedať, že to, aby sme mali zákon o športe, je dôležité a takisto si myslíme, že je dobré, že tuná sa ocitol, a preto v prvom čítaní podporíme návrh zákona.
Ďakujem pekne, skončil som.

8.
Ďakujem za slovo. Vážená pani presedajúca, vážený pán minister, vážený pán kolega, dovoľte mi, aby som pár, pár slovami alebo myšlienkami prispel k tomu, aby ten zákon bol lepší.
Myslím si a treba uznať, že podľa terajšieho funkčného zákona je určite tento zákon lepšie pripravený, je podrobnejší a myslím si, že viacej pozitívnych vecí prinesie do športu. Ak by sme dostali do športu väčšiu vážnosť, ja stále a hovoril som to už párkrát z tohto miesta, by som navrhoval, aby zastrešoval na ministerstve školstva celý šport štátny tajomník športu a mládeže, ktorý by mal kompetencie v týchto veciach konať, a potom funkcia pána Galisa by bola zbytočná, splnomocnenca, pretože toto je vyšší level, ktorý určite je bližšie k ministrovi a určite si to zaslúži, pretože v ostatných štátoch Európskej únie aj vo svete existujú ministerstvá športu a mládeže. Myslím si, že ako na veľkosť Slovenska je to, je to príliš veľký luxus, ale určite by som podporoval, aby túto funkciu zastrešoval štátny tajomník pre mládež a šport.
Určite aj k tomu mám pár pripomienok. K § 55 bod 2, kde sa píše, riadenie vrcholového športu. Aj, aj k tomu som už povedal na tejto pôde veľa myšlienok. Samozrejme, vrcholový šport na Slovensku teda zabezpečujú tri rezorty, to je obrana, vnútro a školstvo, a kde nie sú vôbec rovnaké podmienky pre vykonávanie tejto činnosti, čiže vrcholového športu. A hovorím to práve preto, lebo, samozrejme, platovo, funkčne na ministerstve obrany a ministerstve vnútra sú lepšie podmienky a tým pádom najlepší športovci sa tlačia do tých rezortov, kde sú väčšie peniaze a, samozrejme, už sami dobre viete, prijal sa jeden zákon tu v Národnej rade, kde je kompenzácia dôchodkov, a tuto vidím rozpor, pretože tí športovci, ktorí odídu z ministerstva vnútra alebo ministerstva obrany do predčasného dôchodku, nie predčasného, ale výsluhového dôchodku a povie, že ja nechcem pracovať, a nejaký 42-ročný chlap môže požiadať práve kompenzáciu tohto dôchodku na základe toho zákona, ktorý sme, ktorý sme v Národnej rade prijali, a je tým pádom ten športovec, ktorý športuje v civilnej zložke, a to je ministerstva školstva, vo vrcholovom športe, túto možnosť nemá a musí dočkať do tých 65 rokov a eventuálne, keď nebude mať taký dôchodok, tak môže o túto kompenzáciu požiadať. Prijímam aj to, čo som dostal písomne, lebo písal som to medzi pripomienkami, že by prehodnotiť optimalizáciu, by sa malo stať do roku 2016 z týchto troch stredísk rezortných.
A ja stále navrhujem, že vytvoriť jedno, jedno silné stredisko vrcholového športu, ale, samozrejme, na tých podmienkach, v ktorých sú teraz najlepšie, či to je armáda alebo polícia, neviem, ale rozhodne nie je to športovec, ktorý športuje pod záštitou ministerstva školstva.
Ďalším bodom, ktorým by som chcel upozorniť, je postavenie Slovenského olympijského výboru. Na základe svojich možností a marketingovej činnosti a štátnych dotácií by malo okrem iného ako zabezpečovať zimné a letné olympijské hry, samozrejme, držať, držať úzky kontakt s Medzinárodným olympijským výborom, si myslím, že práve tu je tá, tu je tá možnosť tohto Slovenského olympijského výboru a paraolympijského výboru takisto porozmýšľať nad tým, že práve tu, čo som už predstavoval v tomto parlamente, tú doživotnú rentu, mali by mať oni vytvorené podmienky, aby k týmto úspešným olympionikom mohli mať určitý budžet, možno aj príspevok, určite aj s príspevkom štátu, aby mohli vyplácať túto olympijskú rentu tým športovcom, ktorí sú úspešní na olympijských hrách. Samozrejme, ešte okrem toho rozmýšľam nad tým, že dôležité je, aby olympijský výbor nejakým spôsobom podchytil aj tých športovcov vrcholových, ktorí zároveň aj študujú. By som mohol, mohol, vedel by som si predstaviť, aby bol vytvorený jeden štipendijný fond aj na olympijskom výbore, ktorý by podporoval týchto športovcov. Hovorím o vrcholových športovcoch, o reprezentantoch, ktorí si nájdu čas na to popri úspešnom športovaní, aby mohli, aby mohli študovať, a tým pádom Slovenský olympijský výbor by mohol, mohol poskytnúť určitú finančnú pomoc pri štúdiu.
V tomto zákone mi chýba jednoznačne postavenie fakúlt telesnej výchovy a športu. A teraz nehovorím len o bratislavskej, hovorím o prešovskej, o..., o..., myslím, že v Trnave je fakulta, ktorá vychováva, má podmienky vytvorené na to, aby, aby vykonávala tú činnosť, čo chýba, aj keď zákon teraz predpisuje. Čiže jedná sa o doškoľovanie a školenie odborných kádrov cvičiteľov, jedine si myslím, že na to je adekvátny, a práve preto ich máme, tie fakulty, aby mohli mať možnosť si dať certifikáty a boli jediní, ktorí tieto certifikáty mohli vydať, lebo zo zákona vyplýva to, že musí zabezpečiť doškoľovanie na tých nižších úrovniach zväz, ale myslím si, že malo by to ísť cez fakulty telesnej výchovy a športu.
Nedá mi to nepovedať, že, samozrejme, v zákone hovoríme o testovaní športovcov, testovaní žiakov, tried, ale otázka je to, kto bude tieto testy vykonávať a kto bude ich vyhodnocovať. Veľmi dôležité je, mnohí sa pamätáte, starší, že existoval pri fakulte telesnej výchovy takpovediac výskumný ústav pre šport, ktorý práve by túto úlohu mal spĺňať a mal by možnosti spracovávať tieto výsledky a dať verejnosti na známosť, že kde stoja tí naši športovci, akým smerom by sa mali uberať, pretože ak to nebude jednotné, ak to testovanie nebude jednotné, ak to nebude vyhodnocovať jeden, jeden nejaký orgán, tak môžu byť tam rôzne výsledky, ktoré kedy komu vyhovujú, pretože na fakultách telesnej výchovy a športu majú na to vytvorené podmienky, čo sa týka študentov, diplomantov a práve týchto výskumných, riešenie týchto výskumných úloh na základe, na základe prichádzajúcich podnetov z testovania.
Telovýchovné lekárstvo takisto. Pamätáte si? Telovýchovné lekárstvo za onoho času fungovalo. Teraz telovýchovné lekárstvo nefunguje a, samozrejme, my chceme, aby sme mali zdravých športovcov, pretože každý mesiac skoro čítame v novinách, že niekde mladý športovec dostal srdcovú nejakú nemoc, alebo ja neviem, jak sa to volá, infarkt a umrel na športovisku.
Ale preto si myslím, ak my vyžadujeme od športovcov, a musíme vyžadovať špeciálnu prehliadku, čo sa týka smerom k športu, tak toto by malo vykonávať nejaké odborné telovýchovné lekárstvo, ktoré určí, čo je potrebné, aby sme vykonali v tej kategórii, v ktorej sa ten športovec nachádza, a je to, vláda o tomto hovorí v § 55 bod 2 písm. e): "zabezpečenie poskytovania zdravotnej starostlivosti a testovania športovcov". Čiže tam ja vidím povinné prehliadky, samozrejme, ale v rámci tých povinných prehliadok čo. Teraz to sami dobre viete, kto v športe trošku robí, idete za lekárom, obvodným, poviete, pán doktor, chcem športovať, nech sa páči, zaplať 50 euro alebo 20 euro, koľko je tam, všade je to iné, dám vám pečiatku a ideš, môžeš športovať. To je celé. Toto si myslím, že je veľmi zlé a toto by mal zastrešovať práve taký orgán, ktorý špeciálne robí pre telovýchovu.
A tu musím povedať, že v tom prvom návrhu zákona bolo, v zákone bolo aj to, že zdravotné poisťovne by mali prispievať určitým percentom pre zdravie ľudí práve do športu, a tu som, škoda, že to vypadlo, tu som videl tú možnosť, že áno, ak zdravotné poisťovne prispievajú, tak nech preplácajú aspoň tým športovcom tie povinné lekárske prehliadky, ktoré musia absolvovať. Čiže registrovaný športovec, ak chceš závodiť, musíš mať lekársku prehliadku. Ale dobré je to aj pre normálneho človeka, ktorý robí len amatérsky šport. Čiže z tých peňazí sa dalo zaplatiť tieto, tieto lekárske zákroky alebo lekárske testovanie, čo by sa, samozrejme, bezpodmienečne týkalo športovcov.
Mám tu ešte nejaké veci, ktoré by som chcel, športový odborník v § 6, bod... "športovým odborníkom je kontrolór športovej organizácie". Myslím si, že kontrolór nie je športovým odborníkom. To je odborníkom na to, aby sa nepodvádzalo, a to si myslím, že je ďaleko od toho. A potom je tam, to je, v bode e) a v bode f) je napísané "funkcionár športovej organizácie". Myslím si, že funkcionár športovej organizácie by nemal byť v tomto zákone vedený ako športový odborník, lebo funkcionárom športovej organizácie môže byť každý, a zvykne byť ten, kto prináša do tej organizácie určité peniaze.
Národný zväz - § 16 ods. 1 písm. c) - "národný športový zväz a jeho úlohy", vždycky som vybral len tú vec, ktorá ma zaujala. Možnože nebudú, áno, možnože budú niektoré športové zväzy, lebo tu je presne napísané: "musí byť desať funkčných oddielov a minimálne 200 registrovaných športovcov". Možnože budú niektoré olympijské športy – taekwondo, karate, možno aj šerm –, kde nebude desať funkčných oddielov a nebude 200 registrovaných športovcov, ale budú mať dobré medzinárodné výsledky. Ja viem, že sa k tomu treba, treba snažiť, aby sme dostali, dostali aj k masovosti, určitej masovosti týchto špecifických športov, možno aj vrcholových, ale myslím si, že to je na zváženie, že tých desať funkčných oddielov je veľa. Asi treba stanoviť nejaké kritérium, ale 200 športovcov, aby závodilo, to je už také, to je už také, to je už také veľmi na hrane, ale môže sa to stať, že založia oddiely preto, aby zas splnili túto úlohu, zaregistrujú z telefónneho zoznamu nejakých športovcov a nejakých známych a v živote s tým nemali čo dočinenia, lebo tu sa píše "200 registrovaných športovcov", čiže nie ani závodníkov, ale 200 registrovaných.
Ďalšia vec, ktorú som tu našiel, je udeľovanie čestných titulov, § 56, majster športu, zaslúžilý majster športu, zaslúžilý odborník, zaslúžilý pracovník v športe. My starší sa pamätáme, za socíku boli majstri športu, zaslúžilí majstri športu, ale tieto tam ďalšie už neboli, že odborník, zaslúžilý, to je jedno. Ale ak to tam máme, nech to tam je, aspoň sa pár ľudí poteší, ale nie sú stanovené presné kritériá ani možnosti získania. Keď sa bavíme o zaslúžilom majstrovi športu, tak musíme vyšpecifikovať asi pravdepodobne pre každého rovnaké kritériá. Čiže poviem príklad, niekedy za socíku bolo, kto bol trojnásobný majster Československa v senioroch, bol majster športu, kto mal medailu z majstrovstiev sveta, bol zaslúžilý, mal nárok na získanie titulu zaslúžilý majster športu. Tu to nevidím, že by bolo, a, samozrejme, tento titul, musíme o to dbať.
A chýba mi to tam, zas je tam bezúhonnosť. Prosím vás pekne, pokiaľ niekto dáva za to, že čestný športovec dáva dobré výsledky a zviditeľňuje štát vo svete, tak musíme mať páku na to, ak ten športovec sa zmení a bude dopovať a bude nejakým pedofilom, lebo sa dostane, tak toto je eticky v športe neprijateľné, čiže musíme tam stanoviť možnože úmyselný trestný čin, o čom sme včera rozprávali – doping, nečestnosť a tak ďalej –, že tento titul, keď je niekto zaslúžilý majster športu, tak mal by mať všetky etické a tie veci, ktoré vyžaduje ako etika celého športu.
A ešte ma zarazilo, že návrh na udelenie čestného štátneho titulu môžu predkladať vláde alebo ministrovi školstva a tak ďalej zväzy, ale môže sa udeliť aj bez návrhu. Myslím si, že nejaký návrh by mal byť, lebo budeme niekedy, kto bude, to je jedno, kto bude pri moci alebo minister, alebo niekto, niekto si zmyslí, že ten mi je sympatický a pridelí mu titul čestný alebo nečestný a tak ďalej. Niekto by ten, zospodu ten návrh by mal byť, s ktorým by potom ministerstvo mohlo narábať.
Financovanie športu. Rozdelenie finančných prostriedkov podľa vzorca. Áno, je to, je to jeden pozitívny krok dopredu a tuto v prvom čítaní, vlastne v tom pôvodnom návrhu zákona došli nejaké úpravy, lebo treba uviesť, že tento vzorec musí okrem členskej základne výrazne zahŕňať aj výsledky individuálnych športovcov, pretože sú zväzy, ktoré sú malé, ale sú veľmi úspešné. Veľmi úspešné na olympiádach, na majstrovstvách sveta. Toto sa musí vykompenzovať určitým spôsobom, určitým koeficientom, keď je ten malý šport úspešný a má také výsledky, samozrejme, ide o to, aby, prezentuje Slovensko na olympijských hrách, majstrovstvách sveta, to je jedno, ten zväz má podľa nového 200 členov, ale 150, ale má olympijského víťaza, ale on keď nemá za sebou určitú členskú základňu, tak aby nevypadol z toho, že musí byť honorovaný a musí mať možnosť ďalej rozvíjať tento šport smerom k ďalšej olympiáde. Takže na to v druhom čítaní ešte dám trošku, dám trošku pozor, ale myslím si, že je to tam opravené, že by nemali tí individuálni športovci úspešní byť nejakým spôsobom ukrátení.
Paragraf 76, príspevok na športový preukaz. Áno, je to dobrá vec a zarazila ma jedna vec. Citujem: "Ministerstvo školstva môže poskytnúť príspevok na športový preukaz v závislosti od disponibilného objemu prostriedkov v štátnom rozpočte." Tak pokiaľ nebude v štátnom rozpočte toľko peňazí, tak nebudeme musieť dávať na tieto poukazy alebo poukazy pre športovcov do 14 rokov, určité, nedáme poukazy. Čiže poukazy sú finančné prostriedky. Ale, ale prečo to hovorím? Hovorím to preto, lebo tie poukazy majú určitý dopad. Majú dopad na to, že keď odovzdám v tom klube poukaz, kde športuje ten, športuje moje dieťa, a chcem, aby tam ostalo, tak z tých poukazov, finančných prostriedkov, ktoré majú krytie v tých, tieto poukazy, je odmeňovaný tréner alebo pracovník v športe. A toto tu nevidím. Ak nebudú poukazy, nebude na to krytie, tak nebudú môcť byť odmeňovaní tréneri.
A na druhej strane ešte musím skonštatovať, že práve o tréneroch a športových cvičiteľoch sa v tomto zákone nehovorí, a bol by som rád, keby sa tam dostalo takisto ako bezpečnosť športovca, keď podpíše zmluvu, má tieto predpoklady, tak aj tréner by mal mať určité istoty, keď chceme, aby šport mal pozitívny ohlas, aby sme išli dopredu, pretože bez trénerov, bez školiteľov, cvičiteľov neexistuje robiť už teraz šport.
Financovanie, § 77, t. j. zdroje financovania športu zo štátneho rozpočtu. Je tu jedna vec, že štát, presne percentuálne, koľko finančných prostriedkov by malo ísť do športu, nie je tu napísané. Čiže bolo by dobré, keby v zákone sme mali mať napísané, že, ja neviem, 0,5 % alebo 1 % alebo koľko percent zo štátneho rozpočtu by malo ísť priamo na šport, a nech to určuje zákon. Bývavalo to niekedy, aj to treba povedať, že žiadna vláda nenaplnila nikdy to percento, ale podľa môjho názoru v zákone by malo byť napísané, aby vedeli športovci, ak štát napreduje a má možnosti, tak šport získa z toho, z toho budžetu určité množstvo peňazí, ktoré sa dá vypočítať, koľko je to.
Áno, je pozitívne, o tom som tiež tu hovoril, v Národnej rade, že príjem z prevádzkovania lotériových hier, je to menej, jak sa plánovalo, asi minister financií povedal na to svoj názor. V roku 2016 by to malo byť 25 %, v roku 2017 50 %, 2018 75 %, výťažky z lotérií. Z tohto objemu 80 % príspevkov by malo ísť uznanému športu a zvýšená časť na národné športové projekty a správu, prevádzku informačného systému. Dobre, ide z toho 80 %, ale vypočítal som to, že koľko je asi, koľko to obnáša financií. Výpočet, zisk zo zdanení v roku 2014 výťažky v lotérii bol 160 mil., možnože sa mýlim o niečo, ale ako príklad je to dobré. Z toho 25 % by malo ísť na budúci rok do športu, je 40 mil., z toho 80 % na šport samotný je 32 mil. a ostatných 8 mil. ide na informačný systém a ide na... Čo som tu povedal ešte? Na športové projekty. Dobre, čert to ber, nech je to tak, beriem to. Otázka je, my sme chceli asi podľa mňa, pán minister, viacej vydobyť na ministerstve financií, minimálne 50 % na vlaňajší rok, ale asi to minister financií nejakým spôsobom si to prepočítal a mu to nevyšlo.
Ešte raz opakujem, tento zákon by mal riešiť aj osobitné postavenie trénerov, cvičiteľov a ľudí, ktorí práve tento šport zabezpečujú, preto, aby bolo dobré.
Súhlasím s tým, že áno, stredná škola, ktorá vznikne, stredná športová škola je dobrá vec. Tu treba dávať pozor na to, aby zakryla regionálne, regionálne možnosti športu. Mám na mysli, že napríklad v Poprade by nemala byť nejaká škola, ktorá sa týka rýchlostnej kanoistiky, ale mala by tam práve byť lyžiarska trieda a tak ďalej, lebo teraz je také, že kde máš protekciu, tam dostaneš na športovú triedu svoje decko, to je jedno, či je tam alebo hentam, nikto to nejakým spôsobom nesleduje. A toto je asi aj o sponzorstve. Samozrejme, sponzorstvo športu je pozitívna vec. Myslím si, že uvidíme v praxi, zaregistrovanie, dobre, nech to funguje. Uvidíme v praxi, že čo prinesie po prvom roku platného zákona toto sponzorstvo, ktoré má byť priamo v tomto športe, a potom môžeme o tom uvažovať. V niektorých štátoch to majú úplne, presnejšie ináč riešené. Toto skôr sú vybrané športy a tak ďalej, ale toto teraz nebude rozoberať.
Myslím si, že strana MOST - HÍD podporí v prvom čítaní tento návrh a v druhom čítaní by sme radi nejaké veci tam dostali, ktoré, si myslíme, že sú dobré.
Ďakujem za pozornosť.

10.
Ďakujem pekne. Samozrejme, kolega, myslím, celkom oprávnene namietol, že niektoré špecifické športy, ktoré nedosahujú veľký počet športovcov a logicky ani oddielov, by boli odsúdené na živorenie. Práve teraz v konzultácii s Jožom Mihálom som hovoril o svojej láske z mladosti, skokoch na lyžiach, samozrejme, že tí sú našťastie krytí Slovenským zväzom lyžiarskeho športu, teda lyžovania, lebo si tiež, samozrejme, neviem predstaviť oddiely skokanské, lyžiarske, chvalabohu, hádam áno, ale naša generácia, ktorá vyrástla s Matoušom, Höhnlom, Raškom, Kodejškom, majstrami sveta, olympijskými víťazmi, samozrejme, smutne pozoruje, ako tento okrajovo lyžiarsky šport – kedysi výkladná skriňa československého športu i slovenského – zaniká.
A pokiaľ ide o tých zaslúžilých majstrov športu, no, samozrejme, bolo to prevzaté zo Sovietskeho zväzu. Krajiny okolo nás nekomunistické nemali svojich zaslúžilých majstrov športu, na druhej strane musím povedať a tiež neviem, ako je to tam s tým navrhovaním, ako hovorí kolega Érsek, že to má ísť zospodu, to je správne. Briti majú tú vlastnosť, že nemajú očividne zaslúžilých majstrov športu, ale tých, ktorých uzná, a to by ma zaujímalo, odkiaľ to začína, dostávajú titul sir. Teda sir Redgrave, olympijský víťaz vo veslovaní, alebo sir Sebastian Coe sa stali na základe svojho športu "sirmi" podobne ako sir Boby Charlton, to znamená, že neviem presne, ako to oni zospodu alebo zvrchu, alebo Alžbeta rozhodne, ale myslím si, že nejakú úctu si tí úplne vrcholoví športovci zasluhujú, i keď by to pochádzalo zo sovietskeho vzoru.