54. schôdza

32.
Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Pekné dobré ráno.
Na úvod sa chcem poďakovať pánovi poslancovi Mihálovi za konštruktívny a veľmi vecný príspevok a pánovi ministrovi a celému pracovnému tímu, ktorý na tomto zákone robil skutočne niekoľko rokov, rovnako ako každému inému, kto sa na tom podieľal, za veľmi konštruktívnu, veľmi odbornú, veľmi vecnú diskusiu a ja pevne verím, že v tejto diskusii nie je na Slovensku jeden subjekt, ktorého by, obrazne povedané, nelízla, a kto by nemal možnosť sa k nej vyjadriť, pokiaľ takú potrebu mal.
Chcem len niekoľko poznámok. Ako hovoril pán poslanec Mihál, ja vidím zásadné pozitívum tohto zákona v transparentnosti toho, ako by sa mali prerozdeľovať peniaze od samotného štátu, od samotným zväzov až ku jednotlivým športovcom, čo dnes je veľký problém, lebo mnohokrát tí obyčajní mladí, úspešní športovci, tie deti na uliciach, ktorých rodičia na to mnohokrát nemajú, sa mnohokrát, žiaľbohu, nedostanú k reálnym peniazom na to, aby mohli športovať a vykonávať šport a reprezentovať, lebo tie peniaze sa v tom celom súkolí, kadiaľ tečú, jednoducho buď stratia, alebo nedostanú v takej miere k tomu konkrétnemu športovcovi, čiže ten transfer je veľmi dôležitý. Ja som veľmi rád, že pán minister to uchopil takýmto spôsobom, a verím tomu, že na konci toho dňa alebo toho samotného celoročného periodického cyklu tých športovcov, ktorí budú reálne športovať, bude čoraz viacej.
A dve také poznámky. Ja som nezachytil, možno sa mýlim, ma opravte, veľmi dôležitá vec je a tí, ktorí to robíte, pán poslanec Mihál asi má tú skúsenosť, viete, že aký je problém dnes, keď sa na Slovensku robí alebo organizuje množstvo športových podujatí, či domácich, či zahraničných, či medzinárodných. A ja by som bolo možno rád, keby ministerstvo v rámci toho druhého čítania hľadalo možno aj cestu s ministerstvom financií, ako nájsť nejaký mechanizmus, ako možno nepodporovať len jednotlivých športovcov a športy, ale aj tie športové aktivity a akcie, ktorých na Slovensku sa koná nemálo. Mnohokrát sú tu akcie a aktivity medzinárodné, ktoré reprezentujú Slovensko, ktoré priťahujú ľudí na Slovensko a ktoré nás môžu... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo. Šport ako taký je fenomén, ktorý je neporaziteľný, je neporaziteľný šport, a preto som presvedčený o tom, že aj takéto diskusie, debaty okolo toho nájdu cestu, ako sa spojíme a urobíme zákon, na ktorý budeme všetci pyšní, pretože je to veľmi potrebné.
Ale ešte raz hovorím, šport je neporaziteľný, treba si vážiť ľudí, ktorí robia okolo športu, ktorí mu venujú celý život. A ja som hlboko presvedčený o tom ako my všetci, ktorí tu sedíme, že chceme, aby v športe bol poriadok. A potom budeme vidieť, že aj tie výkony, aj tá práca ľudí okolo športu bude absolútne na inej úrovni.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Som veľmi rád, že pán poslanec Mihál vystúpil, lebo objasnil aj tú ekonomickú časť toho, ktorá pre mňa je trošku ako nie úplne ako moja téma, ale z odbornej stránky zas bolo dobré, že sme to posúdili aj viacerí.
Ale chcem vám povedať, že, ako ste povedali, práve to je tá časť, taekwondo nikdy nemôžte porovnať s nejakým futbalom alebo kolektívnym športom, pretože nikde vo svete to nie je masový šport. Niekde je to výraznejšie, niekde menej výraznejšie. Ale poviem vám príklad, že kým na taekwondo dôjdu dvaja rodičia jedného závodníka, tak na futbal dôjde z 15 hráčov 15-krát dva (povedané so smiechom), tým pádom tá populárnosť, samozrejme, je lepšia.
Ale zarmútilo ma to, že som nevedel, že práve stávkové hry, kde tipujete na športový výsledok, že sa do toho nepočítajú, čo si myslím, že je veľmi zle. Možnože, ja neviem, či sa to dá napraviť, alebo sú tam iné bariéry.
A na druhej strane, čo sa týka merania populárnosti, dá sa to nie dotazníkom zmerať. Dá sa to na základe predaných lístkov, aby návštevnosti na štadiónoch hokejových, futbalových, volejbalových, basketbalových, a pekne sa to môže za celý rok, sa to môže spriemerovať a máte návštevnosť športu. A možnože by to motivovalo aj, aj futbalových fanúšikov, aby dobehli hokejových fanúšikov a opačne. Samozrejme, to, čo povedal Dušan Galis, určite to napraví aj s tým, že keď budú vybudované kultúrnejšie športoviská na Slovensku, čo chýbajú, tak to určite bude podporovať aj návštevnosť, návštevnosť športu, športu milujúcich občanov.
Ďakujem.

Ďakujem. V mojich očiach si ten zákon v prvom čítaní zaslúži podporu z dvoch dôvodov najviac, a to pre, jednoznačne pre zvýšenú transparentnosť, ktorá umožňuje aj verejnú kontrolu tam, kde štát jednoducho nemá kapacity, nemá kapacity na to, aby kontroloval použitie prostriedkov v každom zväze a najmä v každom športovom klube a u každého sponzora. Dobrý posun.
A druhý, veľmi dobrý posun je práve v tom vzorci, ktorý, áno, občas je kritizovaný, ale ja myslím, že tak ako je teraz napísaný, tak ešte umožňuje všetky prípadné nedostatky napraviť, pretože ďalej bude nasledovať podzákonná norma, a tam sa dá urobiť to, že, že ani tí, čo teraz hovoria, že sú najslabší a najmenej populárni, tak aby, aby, ak si zaslúžia, aby tie prostriedky dostali. Veľká vec toho vzorca je, že vytvára predvídateľné prostredie pre rozhodovanie v športe. To je plná veľká vec. Okrem toho, samozrejme, aj znižuje mieru klientelizmu v systéme.
No a, samozrejme, platí, že pokiaľ má niekto nulovú popularitu a nulové úspechy, no tak, bohužiaľ, si asi tú podporu nezaslúži. Súčasne chcem ale povedať, že, že pokiaľ ide o to naviazanie, povedal by som to tak, na verejné financie, tak vnímam to tak, že je teraz pred voľbami a že, myslím si, že to je otázka alebo sú tam otázky, ktoré ešte budú raz otvorené.
Ďakujem za pozornosť.

Ja si tiež myslím, že šport je pre každú krajinu a pre Slovensko, samozrejme, tiež nesmierne dôležitý. A preto, aby som vedel si tak urobiť dobrý názor na tento návrh zákona, som sa bavil aj s ľuďmi od športu, ktorí sa tomu venujú celý život, pre ktorých je to celoživotné aj povolanie, aj poslanie. A s veľkou spokojnosťou môžem povedať, že na základe týchto rozhovorov a ich odporúčaní môžem bez problémov za tento zákon zahlasovať a zároveň sa aj poďakovať všetkým členom pracovnej skupiny, že odviedli dobrú prácu.

Ďakujem pekne. No jednoducho som rád, že je tu taká dobrá atmosféra a že nezaznela žiadna zásadná kritika. Ak zaznieva, tak len v dobrom, v dobrom s návrhmi, ako by sa dal zákon ešte vylepšiť, či už ide o vzorec alebo o financovanie. Čiže určite sa teším na diskusiu na výbore, na ktorý by som rád prišiel, ak mi to časovo vyjde, a potom v pléne pri druhom čítaní. Čiže možno ten zákon ešte dokážeme zlepšiť, ale som veľmi rád, že aj z týchto faktických poznámok zaznieva všeobecná podpora zákonu, a teším sa na to, čo prinesie. A teším sa na to, že športovci s ním budú spokojní.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, v určitý moment som sa zľakol, že či som ešte v slovenskom parlamente. Taká selanka tu je, že mám pocit, že som na rokovaní športového klubu Slovan. (Povedané so smiechom.) Ale ja... (Reakcia z pléna.) Inter. A kdeže Inter hral futbal. Nikdy ho nehral. A prosím vás, ja nebudem, aby mi nikto nepovedal, že nejaký deštruktívny, ja nebudem ani hovoriť o tele tohto zákona, ale o určitej filozofii alebo ambíciách tejto vlády, v prvom čítaní môžem.
Ak niekto vládne sám, vládne so 40 % aj sa darí, tak by mal mať veľkú ambíciu proste niečo zmeniť, niečo urobiť, prevziať za to zodpovednosť. A každý minister by mal sem doniesť nejakú svoju vlajkovú loď, hej. A každého ministrom je, po kariére by mala zostať nejaká vlajková loď a prebrať za ňu zodpovednosť.
Ja len malý výpočet urobím. Pán Žiga tu, chudák, doniesol zákon o odpadoch, ale aspoň ho doniesol a prešiel mu. Bolo to trápenie. Vy, ktorí pamätáte, ktorí nie, neviem, koľko tam bolo pozmeňovákov v spoločnej správe, ale pán Žiga má svoju vlajkovú loď. Pán Glváč tu má štátnu službu profesionálnych vojakov. To bude jeho vlajkovou loďou. Ja neviem, jak mu to bude prechádzať, ale asi, asi áno. Pán Borec tu mal občianske súdne poriadky. Bolo to trápenie, ale má vlajkovú loď, môže za to prebrať zodpovednosť. Včera tu bol človek, ktorý vyhlásil ráno vojnu Googlu a večer sa, si zbabelo stiahol svoj stavebný zákon, čo mal byť jeho vlajkovou loďou, hej. Čiže už máme prvého, ktorý zlyhal. Neviem, čo je vlajkovou loďou pána Richtera, možno dotácia pre Krutého, to neviem, to ešte možno počkáme.
A pán minister, ak je ministrom školstva, ak je ministrovi školstva jeho vlajkovou loďou zákon o športe, nie som ten, ktorý tu bude nadšene tlieskať. Nie som ten, ktorý tu bude nadšene tlieskať. Lebo nechcem povedať, že šport je subkategória vášho rezortu, ale podľa mňa vlajkovou loďou ministra školstva by mala byť vec, ktorá sa týka školstva. Prosím vás, dneska na tých školách učí kdekto. Tam učia právnici úžerníkov. To by ste neverili. Právnici, ktorí tomu nerozumejú. Proste po tých školách vám už dneska chodí kdekto.
Dakedy sa hovorilo, že, alebo u nás aj na Orave to bolo, že ide na školu, to bola taká určitá aj honorová záležitosť, nie každý šiel. Dneska ide, nezoberú ho do roboty, ide na vysokú. Proste a ja si myslím, že tam je strašne čo robiť. A ja si myslím, že vlajkovou loďou ministra školstva mal byť iný zákon, nie zákon o športe. A to je moja, to je, prepáčte, že som vám narušil tú selanku, ktorá tu vládla.
Ja nebudem, ja si pozriem priebeh toho, hej, lebo aj vlajkové lode, všimnite si, koľko striel dostali, hej. Žigova spoločná správa neviem koľko bodov. Všetko to malo, bolo to rozstrieľané pomaly jak, jak Louisiana, ale neviem, koľko váš zákon v priebehu, vo výboroch, v spoločnej správe, pozmeňovákoch, počkám si, som zvedavý, hej, že ako dobitá tá loď príde do prístavu. Tak to tiež bude možno zaujímavé.
Ja prajem, ja fandím, ja som za, aby bol dobrý zákon o športe, ale hovorím, z pohľadu ministerstva školstva je subkategória. Mali ste mať väčšiu a vyššiu ambíciu. Síce ste tam kratšie, nie ste tam od začiatku. Bodaj by to bola všetko pravda, čo tu bolo povedané, že to bude super, že to bude fungovať. Bodaj by to bola pravda. Viete prečo? Lebo my športovcov potrebujeme. Preto. My športovcov potrebujeme, ale nie preto, že aby im niektorým potom, keď niekde niečo vyhrajú, sa okolo nich motal, krútil a fotil sa s nimi, ale preto, že to sú ešte hrdí ľudia. Proste s nimi sa cvičiť nedá. So športovcami, to sú ešte hrdí ľudia, s nimi cvičiť môžete po určitú chvíľu, určitý moment už s nimi cvičiť nemôžte. To nám krásne ukázali hokejisti.
A proste my potrebujeme športovcov aj kvôli, by som povedal, svedomiu a zdraviu našej spoločnosti, lebo keď nebudú, tak ja už neviem, kde to dopracujeme. Naozaj hokejisti nám teraz ukázali, ako sa to robí, hej. Oni sú naším - aj, aj tešíme sa z ich úspechov, ale ja sociologicky vnímam ako naozaj veľkú vec to, čo dokázali, že si povedali odtiaľ potiaľ, vážení. Odtiaľ potiaľ. To, že v hokeji má namočený dneska nos už kdekto, to, že sme postavili najdrahší štadión na svete, viete to je jedna vec, že niekto povie, že jaký pekný štadión. Ale koľko stál ten štadión? A druhá vec, keby tie peniaze, ktoré išli na štadión, išli pre tie deti - hokejistov, tak môžeme hrať NHL všetci tu, prosím vás, aj Skalica, aj Ružomberok, aj Kežmarok. Keby, keby proste tie peniaze nešli do, lebo všimnite si, postavil sa hokejový štadión a vedľa neho sa zjavil súkromný hotel. To sú také, za komunistov, za boľševika sa stavala veľká stavba a niekde sa zjavil malý rodinný dom, hej. A niekto môže povedať a v tomto, žiaľ, v tomto prípade aj pravdivo, že tu už sú iné, iné ligy. Stavia sa štadión a popritom sa zjaví súkromný hotel. To už nie sú žiadni trochári, rozumiete, že by si on nejaký garáž postavil zo štátneho. To sú, ale viete, ten rozmer toho je, nieže tešme sa, že to bolo síce najdrahšie na svete, ale poďme rozmýšľať, že veď teraz to musí niekto splatiť. Bratislava to musí splatiť ten štadión niekde. A mohla dať trebárs do tých mladých, hokejových škôl, mohla dať na podporu talentov, mohli tie peniaze ísť inde.
Čiže áno, potrebujeme dobrý zákon o športe. Ja chcem veriť, že tento je taký. Počkám si na jeho vývoj vo výboroch aj kvôli tomu, že my potrebujeme športovcov, lebo športovci v tejto krajine ešte vedia zdvihnúť chrbát na rozdiel od niekoho, kto je tu zohnutý v hlbokom predklone a čaká, čo spadne alebo nespadne.
Ďakujem za športovcov. Verím, že im tento zákon pomôže.

46.
Ďakujem, pán predsedajúci. Pán poslanec, ja rovnako nie som ako vy nadšený, že ministerstvo školstva riadi aj tak zložitú agendu, ako je, ako je agenda športu, ale, žiaľbohu, takto to tu je historicky nastavené a v mnohých krajinách nielen v Európe, ale aj vo svete, najmä tí na východ od nás, už jednoducho tie trendy zriaďovať samostatný vrcholný ústredný orgán štátnej správy pre šport a športovú reprezentáciu prevládajú. Ja pevne verím, že takáto aktivita po, ak nie po voľbách ďalších, ale po voľbách možno ďalších, príde aj na Slovensko a bude samostatný rezortný minister, ktorý bude mať na starosti iba šport, športovanie detí, mládeže a reprezentáciu.
Ja viem, že pán minister má rovnako množstvo iných problémov na hlave, ktoré súvisia so stredným, základným, vysokým školstvom, ale, žiaľbohu, niekto tu tak to nastavil pred rokmi a tá agenda dnes na ministerstve nemá možno také ani spoločenské, ani politické krytie, aby sa jej mohol venovať plnohodnotne tak, aby to nezaťažovalo ostatnú agendu, ktorú ako minister má.
Takže pevne verím, že to, čo ste tu dnes povedali, po ďalších voľbách alebo vo voľbách ďalších bude mať nejakú oporu, ak nie v samostatnom ministerstve, tak minimálne vo funkcii samostatného rezortného štátneho tajomníka pre šport.

Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega, no ja osobne si nemyslím, že minister školstva alebo ministerstvo školstva je dnes v pozícii, že zákon o športe je jediným, čím by sa mohlo za štyri roky prezentovať. Nie je tomu tak dávno, bolo to na jar tohto roku alebo na jeseň minulého roku, keď sme prerokovávali zákon o duálnom vzdelávaní. Treba povedať, že chátrajúci systém učňovského školstva, stredného školstva, ktorý bol desaťročie, možno viac ako desaťročie, dve desaťročia, sa konečne podarilo vytvoriť rámec, v ktorom môže fungovať.
Ako ja si myslím, že malou vlajkovou loďou môže byť aj zákon o duálnom vzdelávaní. A ja som veľmi rád, že bude prijatý podľa toho, ako to tu zaznieva z úst opozície, takmer konsenzuálne návrh zákona o športe, lebo šport, ako tu niekoľkokrát bolo pomenované, je fenomén. Vy môžte desaťkrát vyliezť na nejaké bralo a dať tam nejaký transparent - teraz to nehovorím pejoratívne - môžete byť akože ako populárny politik a môžete mať sto vystúpení v parlamente, ale stačí jedno víťazstvo na majstrovstvách sveta, a to zjednotí tento národ ďaleko viacej ako odpor voči vláde, ktorú sa snažíte dlhodobo prezentovať v rôznych formách.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Až tak na záver aj na úvod aj poviem na záver rozpravy, ale na úvod, ja v tomto prvom čítaní tento návrh zákona – podporím – o športe a uvidíme, že to bude v tom druhom čítaní.
V každom prípade podporuje tento šport a v druhom čítaní sa môžu ešte vylepšiť tie, tento návrh zákona. Ale tak, pán kolega, ako si spomenul, že športovci sú naozaj potrební aj pre to zdravie tej spoločnosti. To jak sa hovorí, v zdravom tele zdravý duch, a keď naozaj otužuješ to svoje telo, tak otužuješ aj toho svojho ducha. A ten, kto športoval aj je športovcom, tak môže tak rekapitulovať, pokiaľ spoločensky neskôr neprepadol rôznym formám závislosti. Aj to sa stáva. Ale obyčajne sú to ľudia, ktorí sú aj v živote húževnatí. Ľudia, ktorí aj študujú a zároveň aj športujú, tak musia byť takí aj vo svojom živote, aj počas toho štúdia takí priebojnejší.
Aby sme sa nebáli tuná investovať do toho športu, lebo myslím si, že to je tá najlepšia prevencia, o ktorej som rozprával, a keď my investujeme do športovísk a vytvárame podmienky pre mladých ľudí, o to menej musíme potom buď na prevenciu dávať, alebo na riešenie rôznych foriem tých závislostí. Žiaľ, musím skonštatovať, že v poslednom období veľmi veľa mladých ľudí aj v mojom a v našom okolí prepadáva rôznym formám závislostí. To sú tragédie nielen tých konkrétnych ľudí, ale aj mnohých rodín, kde si nevedia pomôcť s takýmto človekom.
A keď si tak humorne povedal, že ten štadión, ktorý bol aký veľmi drahý, a čo sa mohlo všetko vybudovať a NHL sa mohla hrať aj v Kežmarku, tak ma to tak napadlo. Ja som odtiaľ, Kežmarčan, nemohla. Lebo náš zimný štadión je rozobratý, funkčný, ktorý bol, takmer do šrúbky. Zaslúžil sa o to predchádzajúci primátor. Je nefunkčný... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)