54. schôdza

41.
Ďakujem, pani poslankyňa. Na vaše vystúpenie päť faktických poznámok.
Uzatváram možnosť prihlásiť sa a dávam slovo pánovi poslancovi Jarjabkovi.

42.
Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Pani poslankyňa, ale to, čo hovoríte teraz, sa diametrálne odlišuje od toho, čo ste hovorili na výbore, kde ste teda zdôvodňovali totálne o 180 stupňov niečo úplne iného. A teraz neviem, či ste ironizovali v parlamente alebo či ste ironizovali na výbore. Kedy vlastne vás mám brať vážne? Ktorá verzia? Tá, ktorá bola na ústavnoprávnom výbore, alebo tá verzia, o ktorej ste hovorili teraz? Tam ste predsa tento paragraf strašným spôsobom zavrhli. Dnes hovoríte, že ho chcete tam nechať, že sa vám páči. Teda skutočne nerozumiem. Asi ste ironizovali, len som nepostrehol kedy.
No ale teraz poďme vážne, trošku odbornosti do tej vašej kritiky. Ešte raz. V tomto pozmeňujúcom návrhu je akcentovaný princíp tvorby. Interpret je takisto spoluautorom, spolutvorcom diela. Viete veľmi dobre, to sa týka či už inštrumentálnej tvorby, alebo vokálnej tvorby. Ja neviem, Čajkovského B-mol koncert sa dá interpretovať na storaký spôsob, nehovoriac o vokalistoch, ktorí v rámci piesňovej tvorby tiež majú istú inú prezentáciu. Čiže interpret je z istého pohľadu takisto spolutvorca diela. Len v tomto prípade ministerstvo upustilo od tejto definície a je v tomto návrhu, ktorým som predložil po dohode s ministerstvom kultúry akceptovaný princíp tvorby. Tvorby, pani poslankyňa, ak vám to niečo hovorí. Nie interpretačný, tvorčí prístup. Trošku poďme do tej odbornej roviny z tej demagógie.
Ďakujem za pozornosť.

Pán poslanec Viskupič.

Aby som urobili slovenského jazyku zadosť, mysleli sme tvorivý princíp asi. Tvorčí. (Povedané so smiechom.) Ale moje... (reakcia z pléna), moje skromné zdroje hovoria o inom type demagógie, ktorý si, pani poslankyňa, v tom plamennom prejave použila, a to je ten príklad Francúzska. Kde ste to, pán poslanec, Novotný a pani poslankyňa Pfundtner, vzali?
Francúzi zaviedli v ’94. roku 30 % kvótu a moje zdroje hovoria nasledovné. To, že regulácia v tejto oblasti môže hlavne na príklade Francúzska od roku ’94 hovoriť, že sa vydali francúzski zákonodarci po dobrej ceste, o tom, že zmena, ktorá aj vo Francúzsku vyvolala toľko rozruchu, ktorú tu reprezentujete vy dvaja, mala blahodarný vplyv na celú hudobnú branžu v rámci Francúzska, pretože predajnosť domácej tvorby sa zvýšila o 60 % a v roku 2013 bolo z 20 predávaných albumov 17 francúzskych. V roku 2013 bolo 20 najlepšie predávaných albumov francúzskych. Ak to porovnáme s dekádou dozadu, bolo medzi 20 najpredávanejšími albumami tri francúzske.
Čiže nerozumiem, kde sa berie strašenie, príklad Francúzska, keď je to presne tá krajina, ktorá tým, že zostávali na základe prijatého mechanizmu väčšie finančné prostriedky vo Francúzsku a neodchádzali na tvorbu anglofónnych umelcov, čiže Francúzi odmietli platiť Justina Biebera, ale platili svoju tvorbu cez tento mechanizmus, malo to blahodarný vplyv na francúzsku pôvodnú tvorbu. (Reakcia z pléna.)

Pán poslanec Kvasnička.

Ďakujem veľmi pekne. Ja, mne sa, mne sa vystúpenie kolegyne Pfundtnerovej páčilo. Ja som sa snažil chvíľu nepočúvať a len teda vizuálne, vizuálne vnímať ten zápal. Bolo to, bolo to čarovné a presvedčivé. Editka, naozaj gratulujem. Jediná vec snáď, keď k tým, k tým konfliktom, že čo je interpret, čo je slovenské, čo nie je, ja som si robil poznámky, som vás počúval, robil som poznámky. Pre mňa do tej oblasti slovenskej hudby celkom určite patrí aj Ghymes, patrí Pacora trio, patrí Miloš Železňák s jeho adaptáciou rusínskej hudby, patria sem chasidké piesne bratislavského rabína Barucha Myersa, Pressburger klezmer band bezosporu, Triango Petra Breinera takisto a, samozrejme, tvorbu, ktorú robí jedno fantastické teleso s medzinárodnou reputáciou Solamente Naturali, naposledy, keď zhudobnili naozaj medzinárodne univerzálny zborník Szirmay-Kecerovej a ďalšie.
A už len posledná vec možno. To Zimbabwe a Nigéria, ktoré ste spomínali v tom kontexte akéhosi separátneho národného rádia, ja myslím, že to je rozumné. Ale takýto priestor sa nájde aj v iných rádiách, a to by sme mohli ísť aj do oblastí, čo ja viem, iných afrických krajín, Mali, oblasť, ktorá dneska slávi úspechy aj na festivaloch po celej Európe, to je oblasť púštneho blues a podobne. Takže ja si myslím, že v tých inšpiráciách nebudeme mať predsudky a nebudeme pracovať s týmito komerčnými, komerčnými pohľadmi, tých podnetov je v každej oblasti bárskoľko.
Každopádne ale ďakujem za vaše vystúpenie.

Pán poslanec Novotný.

Ďakujem pekne aj ja za vystúpenie pani poslankyne Pfundtnerovej.
Najprv ku kvótam. Zo zásady som proti tomu, aby boli nejaké kvóty, pretože principiálne to nie je dobré riešenie a nepovedie to zďaleka k tomu, čo si od toho sľubuje ministerstvo kultúry.
Podľa mňa to riešenie, aby pre súkromné rádiá neboli žiadne kvóty slovenskej hudby, a nech sa páči, ak si ministerstvo kultúry myslí, že musí hrať Slovenský rozhlas viacej slovenskej hudby zo zákona, nech je tam určená kvóta. Koniec koncov aj vo Veľkej Británii je to práve BBC, ktorá je naozaj vlajkovou loďou verejnoprávnych rádií, ktorá vyťahuje mladé talenty, vyťahuje okrajové žánre a mnohokrát vyrába, doslova vyrába hviezdy, ktoré sa potom presadia aj v súkromných rádiách.
Keď neprejde môj pozmeňujúci návrh, čo teda, žiaľ, očakávam, tak, samozrejme, podporím pozmeňujúci návrh pani poslankyne Pfundtnerovej, aj keď s kvótami nesúhlasím, ale tých 15 % by bolo podľa mňa skôr splniteľné ako tých 25 %, dokonca 33 %, keď to počítame od 6.00 hod. do 24.00 hodiny. Chcem len povedať, že ten francúzsky príklad v jej podaní vôbec nebol zlý. Je tam totižto jeden malilinký háčik, že keď to Francúzom pomohlo, nezabudnime, prosím, na nich, že je to 500 mil. francúzsky hovoriacich ľudí na tejto planéte, a tak francúzska produkcia je niekde inde ako produkcia stokrát menšieho slovenského národa s počtom 5 mil. ľudí.
Posledná moja poznámka. Áno, je to presne tak, čo bude s národnostným vysielaním. Tam vraj bude nejaká výnimka. Ale ja sa viac ako maďarské vysielanie Rádia Patria bojím o českú hudbu v našich rádiách, ktorá je veľmi obľúbená, a súkromné rádiá v snahe zachovať si počúvateľnosť najprv budú nahradzovať české pesničky slovenskými.

Pán poslanec Martvoň.

Ďakujem pekne. Pani poslankyňa, budem reagovať vo vzťahu k ústavnoprávnemu výboru. Trošku to bolo účelovo dezinterpretované alebo skrútené, to, čo tam sa vlastne udialo. Tam bolo diskusia vo vzťahu k právu Európskej únie, či kvótový systém môže byť náhodou v rozpore s právom EÚ alebo nemôže byť. Tam tá diskusia prebehla a tým, že Európska únia teraz bez mihnutia oka uplatnila kvóty, jasne dala najavo, že Európska únia nejaký kvótový systém uznáva, čo je, samozrejme, iné pri imigrantoch, s čím my nesúhlasíme, a je iné pri uplatňovaní kvót tvorby národnostnej väčšiny, teda Slovákov. Však kvótový systém sa už uplatňuje v rámci kultúry pri používaní jazyka národnostnej menšiny v úradnom styku. Je to v prospech národnostnej menšiny a nikto to nekritizuje. To je dokonca správne a dobré. Tak prečo by sa nemohol uplatniť v prípade národnostnej väčšiny, teda Slovákov a slovenskej tvorby kvótový systém. Čiže trošku ste to inak povedali tu ako to, čo sa udialo na ústavnoprávnom výbore.
A súčasné dianie vo vzťahu ku kvótam v rámci Európskej únie, Európska únia sama dokázala, preukázala, že s kvótovým systémom problém teda nemá, keďže to dokázali prijať pri imigrantoch. A je to podobné dokonca, ako Maďarsko nepriamo vybudovaním toho múru na hranici uznalo Trianonské zmluvy. To je to isté.