54. schôdza

26.
Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážený pán minister, vážený pán spravodajca, dámy a páni, ja už som k vládnemu návrhu o vysielaní a retransmisii vystupoval v prvom čítaní a prvé čítanie je na to, aby sme povedali celkový pohľad na to a politický postoj k takémuto riešeniu problematiky ochrany slovenskej hudby v slovenských rádiách.
Dnes preto naozaj len veľmi krátko zhrniem tie hlavné protiargumenty, o ktorých som hovoril aj v prvom čítaní, a potom by som podal pozmeňujúci návrh. Chcem teda veľmi jasne povedať, že z môjho pohľadu je zavedenie akýchkoľvek povinných kvót pre slovenskú hudbu v rádiách nezmyslom. Prakticky sa to bude veľmi ťažko napĺňať, bude to znamenať hlavne pre súkromné rádiá veľký problém, čo sa týka udržania počúvanosti týchto rádií, tá kvóta je neobyčajne vysoká, aj keď je tam postupný nástup v priebehu 2 rokov. Napriek tomu, dámy a páni, uznajte, že 25 % slovenskej hudby, ktoré by, ktorú by mali hrať súkromné rádiá v čase od 6.00 hod. do 24.00 hod., prakticky znamená, že v tomto čase bude musieť byť ich vysielaní 35 % slovenskej hudby, teda každá tretia pesnička, aby som to veľmi jednoducho povedal. Je to veľmi vysoké a hlavne nepochopiteľné, čo tým chce vlastne ministerstvo kultúry dosiahnuť, a aký je jeho reálny praktický ciel. O tom ešte, samozrejme, budem hovoriť.
Rozumiem tomu, že Rozhlas a televízia Slovenska, resp. rozhlasové vysielanie RTVS má okrem účelu zabávania poslucháčov aj iné účely, ktoré mu ukladá zákon, preto nebudem navrhovať vypustenie tejto kvóty pre RTVS, ak sa teda ministerstvo kultúry rozhodlo, že je dôležité, aby Slovenský rozhlas, ako sme ho volali po starom, alebo rozhlasové vysielanie RTVS obsahovalo veľa slovenskej hudby, pretože to má pozitívny vplyv na poslucháčov alebo posilňuje to Slovensko v tomto vysielaní. Je to rozhodnutie ministerstva kultúry, ukáže sa to v budúcnosti na počúvanosti verejnoprávneho rozhlasu. Treba ale povedať, že aj tam je tá kvóta, ktorá je nevrhnutá na 35 %, prakticky 44 %, ak to počítame na vysielací čas od 6.00 hod. do 24.00 hodiny. Čiže prakticky skoro každá druhá pesnička musí byť v slovenčine.
Chcel by som povedať to, o čom som, o čom som hovoril aj v prvom čítaní v rozprave, že Francúzi to v minulosti zaviedli, zhodou okolností som tam vtedy bol na stáži a pamätám sa na veľmi živú diskusiu, ktorá prebiehala vtedy v médiách, ale aj medzi ľuďmi, lebo, viete, Francúzi sú veľkí patrioti a sú veľmi hrdí na svoj jazyk, napriek tomu kvóta 40 %, ktorú chceli zaviesť a nakoniec aj zaviedli v rádiách, bola pre mnohé rádiá, ale aj pre veľkú časť verejnosti skoro nepredstaviteľná a báli sa hlavne o počúvanosť, o to, že stratia poslucháčov, jednoducho z dôvodu, že frankofónnych ľudí máme na svete 500 mil., nepočítam len obyvateľov Francúzska, ale krajiny, kde sa hovorí po francúzsky, napriek tomu mali francúzske rádiá veľký problém, aby týchto 500-tisíc (pozn. red.: správne má byť 500 mil.) frankofónne hovoriacich ľudí vyprodukovalo toľko kvalitnej hudby, aby dokázali plniť kvótu 40 %.
No, preto veľmi povážlivo hľadím na kvótu skoro 44 % v čase od 6.00 hod. do 24.00 hod. pre Slovenský rozhlas vzhľadom na to, že 100-krát menej slovensky hovoriacej populácie, teda 5 mil. bude mať dosť značný problém vyprodukovať toľko kvalitnej hudby, aby dokázala konkurovať žiadanej anglosaskej hudbe. To je realita, ja nie som odborník na kultúru v zmysle, aby som hovoril o tom, prečo Slováci neprodukujú viacej kvalitnej hudby, ktorá by vedela súťažiť, či je to len naozaj otázka veľkosti populácie alebo aj niečoho iného. Toto naozaj nechám na odborníkov, ja teraz hovorím v tejto chvíli len o kvótach.
Keď sa vrátim k súkromným rádiám a ku kvóte 25 % slovenskej produkcie v ich vysielaní, rád by som povedal, že z môjho pohľadu je to nepochopiteľná snaha štátu zasiahnuť do súkromného vlastníctva. Som predstaviteľom pravicovej strany, malej pravicovej neparlamentnej strany Šanca, ale vždy budeme vystupovať zásadne voči tomu, keď chce štát z nepochopiteľných dôvodov zasahovať do súkromného vlastníctva.
Keď budem podávať pozmeňovací návrh, budem hovoriť aj o tom, ako to vidí generálna prokuratúra, a vidí to takisto veľmi podobným spôsobom, že je nepochopiteľné, aby štát predpisoval súkromnému vlastníkovi, čo má predávať vo svojom obchode. Súkromné rádiá vznikli preto, aby získavali poslucháčov, aby sa vedeli samofinancovať prostredníctvom reklamy, resp. sponzorských programov, a pre nich je počúvateľnosť zdrojom ich príjmu, čiže keď chce štát regulovať, čo majú hrať tak zasahuje priamo do toho, aby si navzájom vedeli konkurovať a zvyšovať svoju počúvateľnosť.
Pri Slovenskom rozhlase alebo rozhlasovom vysielaní RTVS som ochotný akceptovať skutočnosť, že ako verejnoprávne médium má plniť aj iné účely, ako len získavať reklamu, resp. zvyšovať svoju počúvateľnosť. Prosím, ak sa tak rozhodlo ministerstvo kultúry. Ale pri súkromných rádiách je to hrubý zásah do súkromného vlastníctva, s čím ako predstaviteľ pravicovej strany nemôžem súhlasiť.
Treba povedať, že súkromné rádiá na Slovensku sú dobre počúvané a sú veľmi kvalitné, dokonca aj medzinárodné porovnania ukazujú, že sa dokážu na veľmi silnom konkurenčnom európskom prostredí umiestňovať na popredných miestach, napriek tomu majú k dispozícii pomerne skromné príjmy z malej časti reklamného koláča, ktorý sa dostane do týchto rádií prostredníctvom reklamy. To percento je len 6 % z celkového objemu reklamy, ktorý sa na Slovensku míňa. Ak chce štát zasiahnuť do toho, čo majú hrať a ohroziť takých počúvateľnosť, tak štát priamo ohrozí ich príjmy, prepáčte, že to tak zjednodušujem, ale to je fakt, lebo ak klesne počúvateľnosť, tak klesnú ich príjmy z reklamy, ak klesnú ich príjmy z reklamy, mnohé menšie rádiá môžu byť existenčne ohrozené. A to zrejme nie je zámerom ministerstva kultúry, aspoň nepredpokladám, že preto ministerstvo kultúry prišlo s týmto návrhom.
Ja rozumiem tomu, že naivný pohľad na problematiku môže byť taký, že ak budú hrať všetky rádiá veľa slovenskej hudby, tak tým poslucháčom nič iné nezostane, iba tú slovenskú hudbu počúvať a asi si ju aj obľúbia, lebo tak keď ju počúvate stále v rádiu, čo iné vám zostáva. Musím ale upozorniť pána ministra kultúry aj tvorcov tejto legislatívy, že dnes nežijeme v časoch rozhlasu po drôte. Dnes nežijeme v časoch, keď sme toho veľa nemohli v československom socialistickom rádiu počuť, dnes žijeme v časoch, keď sa predovšetkým na mladú a strednú generáciu valia možnosti počúvania hudby cez web, cez spotify, cez množstvo iných možností. Moje 7- a 9-ročné dieťa v aute v okamihu, keď vyladím správy na Slovenskom rozhlase, si zapnú cez slúchatká svoje mobily a vyberú si v play liste pesničku, ktorú chcú počúvať. A teda môžem im to zakazovať, ale budú to počúvať iným spôsobom, vtedy, keď nie som doma. Čiže dneska žijeme v takejto modernej dobe.
Naopak, si myslím, že také nútenie, viete, kvóty, veľa sme o nich hovorili minulý týždeň v inej súvislosti, hovorili sme o kvótach pre imigrantov, ale kvóty nič neriešia a, naopak, môžu do určitej miery naladiť to poslucháčstvo tak, že nebudú počúvať to rádio, lebo keď im niečo nútite, tak to jednoducho ľudia nechcú. Takže skutočne vidím reálne ohrozenie počúvateľnosti, a teda aj príjmov rádií. No a s tým by som sa pomaly dostal aj k záveru.
Predpokladám, že ministerstvo kultúry, aj keď to nikde neprečítate v zámere tohto zákona, má takú predstavu, že chce pomôcť týmto opatrením slovenskej kultúre. Nie je to síce jasne vyšpecifikované, ako by to malo pomôcť slovenskej kultúre, ale som o tom presvedčený, že minister kultúry to vidí tak, že ak by bolo viacej slovenskej hudby, tak slovenskí umelci dostanú viacej tantiémov od tých rádií, keď dostanú viacej tantiémov, tak budú slobodnejší vo svojej tvorbe a možno ich to povzbudí k lepšej tvorbe. Ale to som si vymyslel ja, toto nech vysvetlí pán minister Maďarič, lebo nikde to takto odôvodnené nie je.
No len upozorňujem na to, že keď rádiu budú klesať príjmy, budú klesať aj tantiémy. A obávam sa, že budú klesať tantiémy práve tým umelcom, ktorí sú najviac hraní a nie sú veľmi populárni, lebo na Slovensku máme veľa kvalitnej modernej hudby, ktorá je počúvaná, máme koncerty slovenských interpretov, ktoré sú vypredané, kde chodia dokonca nielen mladí ľudia, ale aj celá stredná generácia.
Čiže, dámy a páni, trošku sa obávam tomu, aby to nedopadlo, ako to hovorieval bývalý ruský premiér Černomyrdin, že mali sme len tie najlepšie záujmy, a dopadlo to tak ako obvykle. Takže obávam sa týchto opatrení v zmysle, že môžu paradoxne viesť k tomu, že slovenskí umelci budú na tom ešte horšie a hlavne mladá generácia nebude počúvať slovenské rádiá, čo si myslím, nie je cieľom ministerstva kultúry, o tom som presvedčený.
Takže, dámy a páni, záverom mi dovoľte podať pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Viliama Novotného k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
1. V čl. I sa vypúšťajú body 1 až 4. Ďalšie body sa primerane prečíslujú.
Odôvodnenie. Zmena súvisiaca s bodom 3.
2. V čl. I sa vypúšťa bod 6. Ďalšie body sa primerane prečíslujú.
Odôvodnenie. Zmena súvisiaca s bodom 3.
3. V čl. I sa vypúšťajú body 14 a 15. Ďalšie body sa primerane prečíslujú.
Odôvodnenie. Zavedenie povinnej 25 % kvóty pre súkromných rozhlasových vysielateľov možno považovať za nedôvodné obmedzenie slobody prejavu, ako aj za neodôvodnený zásah do slobody podnikania v súlade s názorom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, podľa ktorej môže prijatie takejto právnej úpravy byť v rozpore s čl. 55 ods. 1 a 2 v spojitosti s čl. 35 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.
Tak ako uvádza vo svojich pripomienkach Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, každý podnikateľ v trhovom prostredí spravuje a prispôsobuje svoju ponuku dopytu zákazníkov a neexistuje žiadny legitímny dôvod na to, aby štát nútil podnikateľa zahrnúť do jeho ponuky tovar, po ktorom nie je dopyt, ktorý je menej kvalitný, resp. tento dopyt je menší, ako v prípade iných tovarov. Slovensko je malou krajinou na to, aby žánrovo pre jednotlivé rádiá bola produkovaná počúvateľná hudba. Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky nenavrhlo žiadne ďalšie súvisiace a konštruktívne premyslené opatrenia, ktoré by zabezpečili podmienky pre lepšiu tvorbu a ani také, ktoré by zamedzili stratu poslucháčov u jednotlivých vysielateľov.
Keďže vysielanie je špecifický spôsob šírenia hudby, aj veľmi kvalitná hudba nemusí byť počúvateľná, vysielateľná pre daných poslucháčov. Hudba, ktorá znie z rádia, musí byť nielen kvalitne nahraná, ale tiež aj žánrovo blízka poslucháčom daného rádia, pričom musí byť takto aj vnímaná.
Návrh zákona nie je odôvodnený žiadnou argumentáciu, ktorá by preukazovala, že uvedená povinnosť nespôsobí podnikateľským subjektom žiadnu ujmu ani že by išlo o opatrenie, ktoré bude mať pozitívny vplyv na tvorbu slovenskej hudby. Zavedenie kvót predstavuje okrem iného zásah do slobody prejavu, keďže obmedzeniu chýba ústavne konformný dôvod, podpora produkcie ním totiž nie je. Na účely plnenia verejného záujmu Slovenská republika zriadila Rozhlas a televíziu Slovenska, ktorej môžu byť kladené povinnosti práve na účely zabezpečenia vysielania aj takýchto programov alebo služieb, ktoré nie sú pre súkromný sektor rentabilné, prípadne ktoré sú určené pre menšinového diváka, poslucháča. Nie je legitímny dôvod, prečo by mali súkromné subjekty plniť úlohy vo verejnom záujme na základe zákonom ustanovenej povinnosti, ktorá navyše ich službu nerobí ani atraktívnejšou pre poslucháčov.
Navrhovaná úprava je tiež spôsobilá vytlačiť z vysielania českú hudbu, ktorá sa bude ako prvá nahrádzať slovenskou. Ďalšie dva problémy, ktoré zavedenie takýchto kvót otvorí, je tak postavenie jazykov národnostných menšín a diskriminácia v rámci voľného pohybu tovarov a služieb. Navrhuje sa preto vypustiť z návrhu novely úprava, ktorá sa týka zavedenia povinnej kvóty na vysielanie slovenskej hudby v súkromných rádiách.
4. V čl. I sa z a bod 15 vkladá nový bod 16, ktorý znie:
16. V § 31a ods. 2 sa na konci vypúšťajú slová "a dlhšie reklamné oznámenie podľa § 35 ods. 8".
Ďalšie body sa primerane prečíslujú.
Odôvodnenie. Jedná sa o legislatívno-technickú úpravu súvisiacu s návrhom vypustiť § 35 ods. 8.
5. V čl. I sa za bod 16 vkladá nový bod 17, ktorý znie:
17. V § 25 sa vypúšťa odsek 8.
Doterajší odsek 9 sa označuje ako odsek 8. Ďalšie body sa primerane prečíslujú.
Odôvodnenie. Navrhuje sa odstrániť nadbytočná regulácia rozhlasového vysielania označovania dlhšieho reklamného oznámenia, ktorá je nedôvodná. Na základe praktickej aplikácie tohto ustanovenia je nutné konštatovať, že táto úprava nie je priaznivejšia pre rozhlasové vysielanie, naopak, je prísnejšia než úprava reklamy pre televízne vysielanie, ktoré je regulované smernicou o audiovizuálnych mediálnych službách, a to napriek tomu, že regulácia rozhlasového vysielania reklamy nie je vyžadovaná ani európskym právom, ani trhom. Zároveň je potrebné uviesť, že pôvodný účel tohto inštitútu, tzv. rozhlasového telenákupu sa v praxi vôbec nepoužíva a uvedené ustanovenie sa nevhodne aplikuje na nedôvodné obmedzenie rozhlasového vysielania reklamy.
6. V čl. I sa za bod 16 vkladá nový bod 17, ktorý znie:
17. § 38 sa dopĺňa odsekom 6, ktorý znie:
(6) Ustanovenie odseku 2 sa nevzťahuje na rozhlasovú programovú službu, ak je čiastočne alebo ako celok sponzorovaný program rozhlasovej programovej služby, jeho ucelená časť, séria programov rozhlasovej programovej služby, musí taký program, časť alebo sériu vysielateľ rozhlasovej programovej služby zreteľne označiť na začiatku alebo na konci názvom, obchodným menom, menom a priezviskom alebo logom sponzora, alebo odkazom na výrobok, službu, ochrannú známku, webové sídlo alebo niektorú z aktivít sponzora. Ak vysielateľ takto označí program, nemusí už označiť ucelenú časť tohto programu, a ak takto označí ucelenú časť programu, nemusí už označiť program ako celok.
Ďalšie body sa primerane prečíslujú.
Odôvodnenie. Navrhuje sa odstrániť nadbytočnú reguláciu rozhlasového vysielania sponzorovaných programov, a to pri zachovaní povinnosti označovania sponzorovaného programu. Rozhlasové vysielanie je z hľadiska výrazových prostriedkov vo svojej podstate obmedzené len na zvukové prostriedky, čo predstavuje pri rovnakej právnej úprave s televíznym vysielaním horšie podmienky komunikácie. Pre vysielateľov rozhlasovej programovej služby sa teda navrhuje odstrániť bezdôvodne prísnejšia právna úprava obmedzenia znenia sponzorského odkazu.
7. V čl. I sa vypúšťajú body 19 až 22. Ďalšie body sa primerane očíslujú.
Odôvodnenie. Zmena súvisí s bodom 3.
8. V čl. I v bode 23 sa vypúšťa § 76dh vrátane nápisu, § 76di sa označuje ako § 76dh a uvádzacia veta tohto bodu znie:
"Za § 76df sa vkladajú § 76dg a 76dh, ktoré vrátane nadpisov znejú".
Odôvodnenie. Zmena súvisiaca s bodom 3.
Posledný, deviaty novelizačný bod:
9. Článok V. znie:
Čl. V.
Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januára 2016 okrem článku I bodov 10, 13, § 76dh v bode 15 a bodu 16 a článku IV bodov 9, 10 a § 43b v bode 11, ktoré nadobúdajú účinnosť 20. mája 2016.
Odôvodnenie. Návrh zohľadňuje legislatívno-technické zmeny po prečíslovaní jednotlivých bodov spôsobené vypustením niektorých pôvodných bodov z návrhu, resp. vložením nových bodov do pôvodného návrhu podľa tohto pozmeňovacieho návrhu.
Ospravedlňujem sa, dámy a páni, že tam bolo strašne veľa písmen, ale, žiaľ, tak treba pozmeňujúci návrh napísať, po slovensky preložené, tento pozmeňujúci návrh je o tom, aby z vládneho návrhu zákona bola vypustená kvóta 25 % pre vysielanie slovenskej hudby v súkromných rádiách a aby pravidlá pre reklamu a sponzorované programy v rádiách boli rovnaké, ako sú v televízii a ako sú aj doteraz, aby nemuseli byť označované dvakrát, teda aj v samotnom spote, aj pred, aj po začiatku samotného vysielania tohto spotu, ktoré, samozrejme, zbytočne zaťažuje ako rádio, tak hlavne poslucháčov, pretože doterajšia prax neukazuje na to, že by s tým boli nejaké problémy.
Dámy a páni, poprosím ešte, ak dovolíte pána spoločného spravodajcu, keďže som podal pozmeňujúci návrh, ktorý má 9 bodov, a niektoré súvisia s bodmi zo spoločnej správy, navrhujem teda vybrať na osobitné hlasovanie body 1, 2 a 3 zo spoločnej správy, teda všetky tri, aby sme o nich hlasovali samostatne s tým, že navrhujem z môjho pozmeňujúceho návrhu hlasovať o bodoch 1, 2, 3, 7 a 8 spoločne, čiže ešte raz: 1, 2, 3, 7 a 8 spoločne, súvisia so zrušením kvóty 25 % pre vysielanie slovenskej hudby v súkromných rádiách.
Ďalej navrhujem hlasovať spoločne o bodoch 4, 5, 6 z môjho pozmeňujúceho návrhu, pretože súvisia s úpravou vládneho návrhu týkajúcou sa reklamy a sponzorovaných programov, a potom samostatne o bode 9, ktorý teda je o prečíslovaní tých jednotlivých ustanovení týkajúcich sa prvého aj druhého problému, ktorý riešim týmto pozmeňujúcim návrhom.
Dámy a páni, ďakujem za pozornosť a poprosím vás o podporu môjho pozmeňujúceho návrhu.

28.
Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca.
Vážený pán poslanec, no mne je veľmi ľúto v tejto chvíli, že mám iba nejaké dve minúty, lebo na to, čo si povedal, tie dve minúty určite nestačia. A zároveň mi je veľmi ľúto, že si nebol ani na výbore pre kultúru a médiá, kde sme o týchto veciach rokovali, nebol si ani na ústavnoprávnom výbore, kde bola veľmi živá debata o tejto téme aj s názormi pre a proti, a na niečom sme sa predsa len dohovorili aj opozično-koalične a rôzne debaty, rôzne názory padali v rôznym súvislostiach. Škoda, že si nebol na týchto výboroch, lebo naozaj v tejto chvíli odpovedať na to, čo si rozprával, znovu by sme začali od Adama, znovu by sme začali od Adama v rámci zdôvodňovania, v rámci istých názorov, vyvracania tých názorov. Tie výbory sú na niečo dobré, ja viem, že tvoja problematika v tejto chvíli je iná a že skôr zdeluješ slová niekoho, s ktorým si túto problematiku konzultoval, všetko v poriadku. Škoda, že sme sa o tom neporozprávali, lebo nemám určite ani zmienku o tom, že by si bol na ministerstve kultúry a tento problém tam predložil, ako problém, pre ktorý chceš nejaké vysvetlenie, a určite pán minister kultúry sa toho dotkne a bude veľmi teda zdôvodňovať ti niektoré tvoje, niektoré tvoje vety, ktoré si použil vo svojom príspevku.
Hovorím, večná škoda, ešte raz, že si nebol na výbore pre kultúru a médiá. Keď sa budeš chcieť venovať v budúcnosti tejto problematike, príď alebo poďme my dvaja na kávu, keď nebudeš mať čas, a môžeme sa o tom porozprávať.
Ďakujem pekne za pozornosť.

30.
Ďakujem. Budem voľne pokračovať v tom, čo hovoril predrečník, pretože ja si vážim veľmi tvoju odbornosť a neviem teda, či toto mal byť odborno-vecný príspevok do debaty alebo skôr politický.
Ak ho mám vyhodnocovať z politického pohľadu, lebo tam to zaznelo: "Som predstaviteľ malej neparlamentnej strany....", a viem, kto je predsedom tejto strany, a predpokladám, že práve preto prišlo k niektorým vyjadreniam, ale zaujali ma dve, lebo sú veľmi skreslené, a myslím si, že ak budeme súhlasiť s akýmkoľvek názorom a toto plénum má byť súbojom názorov, tak nemôžeme predsa strašiť ľudí spôsobom, že ak klesnú zisky komerčných rádií, klesnú tantiémy, tam rovnítko nie je, to je proste, ako hovoril jeden z českých politikov, "hluboké nedorozumění" a bolo by možno treba si pozrieť si ten mechanizmus, o čom sa presne bavíme, ak hovoríme o zavádzaní rádiových kvót. To je jedna výtka.
A druhá, keďže ten čas na faktickú poznámku je malý, naozaj táto téma je v spoločnosti živá viac ako dva a pol roka, nie sú to tie kvóty, ktoré sú teraz živé, sú iné a myslím si, že nakoniec sme sa dopracovali k nejakému kompromisu, ktorý zvládnu aj médiá, ktoré vysielajú na základe licencie a vysielajú na štátom vlastnených frekvenciách. Nie je pravdou – a Generálna prokuratúra, neviem čo, kde sa tam vzala –, že ja si zajtra môžem otvoriť rádio. Ani ty, ani ja si ho nemôžeme otvoriť, lebo je to... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

32.
Ďakujem veľmi pekne. Bolo by o čom polemizovať, pokiaľ ide o tú oblasť kvality. Ja myslím, že napriek tomu, že ide o súkromné rádiá, vysielajú vo verejnom priestore a sme zodpovední aj za jeho formovanie, aj keď, samozrejme, to inžinierstvo v zmysle, že toto musíš a to nesmieš, nemám celkom rád. Ale nechcem o tom hovoriť.
Skôr ma zaujala táka dilema, ktorú si vyslovil, keď si postavil slovenskú tvorbu alebo pôvodnú slovenskú tvorbu do kontrapunktu s tou anglofónnou tvorbou, ja si myslím, že to je taká veľmi umelá a veľmi zjednodušujúca dilema. Ja ju mám oveľa zložitejšiu. Vedel by som si predstaviť formovanie európskeho, hovorím ako občan Európskej únie, priestoru aj o žánre a o tipy hudby, ktorá by bola určite obohatením, a keby sme ju naučili ľudí počúvať, tak by si ju dokonca aj vyžadovali. Teraz myslím egejské rembetiko, portugalské fado, francúzsky šansón, frog Transylvánia maďarskej oblasti, flamengové produkcie, hudbu Rómov, hudbu Bretagne, Galície, Andalúzie, írske jigy, reely, Balkán s jeho povedzme dychovkami, ktoré poznáme z Kusturicových filmov, ukrajinskú alternatívu, poľský kabaretný rock a ešte aj v tej anglofónnej oblasti, o ktorej hovoríš, aj tam je ten pohľad zúžený, pretože mnoho žánrov aj z tejto hudby sa nehrá, či ide o kontakt s mexickou oblasťou, hispánska hudba, ktorá vzniká v Amerike, či, alebo, alebo iné oblasti, ktoré sa nás dotýkajú, hudba Maghrebu, rai severnej Afriky alebo oblasť Anatólie, ktoré aj pre nás je, je zaujímavé, a táto hudba tiež absentuje.
Čiže áno, rozšíril by som ten priestor okrem slovenskej tvorby prinajmenšom na priestor európsky, lebo je z čoho vyberať, je z čoho formovať, je z čoho proste čerpať. A ten návyk na počúvanie tohto sa vytvorí, verím tomu.

34.
Ďakujem pekne. Pán poslanec Novotný, no ja, dovoľte, aby som zareagoval na vaše vystúpenie. Viete, dlhodobo sa hovorí o podpore slovenských výrobkov a podpore slovenských výrobcov. Ja potom nevidím dôvod, prečo by nemohla byť v takejto forme podpora slovenskej tvorby a slovenských umelcov. Myslím si, že keď už normálne fungujú kvóty v potravinárstve, ako boli mliečne kvóty alebo kvóty na cukor, nemyslím si, že by takéto kvóty nemohli byť aj práve pri hudbe a pri rádiu ako takom. Dokonca myslím si, že je to v poriadku. A po tom, čo urobila Európska únia, že zaviedla kvóty na migrantov, už nikto nemôže ani pochybovať o tom, že by to mohlo byť v nejakom konflikte s právom EÚ, keď Európska únia zavádza kvóty na migrantov, myslím si, že na podporu slovenskej tvorby a umelcov je namieste, keď sú zavedené takéto kvóty.
No a to, čo ste povedali, že to ohrozí hrateľnosť určitých rádií. No ja osobne si nemyslím. Keď je nejaké rádio zamerané na mladých ľudí, na mladú tvorbu, nič nebráni, ani tento zákon nebráni tomuto rádiu, aby si otvorilo tzv. slovenské okienko alebo okienko slovenskej hudby od jednej rána do šiestej rána, keď to počúvajú, povedzme to rádio starší ľudia a mladí ľudia počúvajú cez deň, čiže im to nenaruší ani tú vysielaciu alebo programovú štruktúru, len si ju treba trošku upraviť. Zákon zavádza kvóty v rámci posudzovania na celý mesiac, nie na celý deň. Čiže oni si kľudne môžu zmeniť vysielaciu štruktúru, keď sú zameraní na mladých ľudí, že cez, proste cez deň budú hrať pre mladých ľudí a v noci od jednej do šiestej rána pôjde okienko slovenskej tvorby a slovenských umelcov a majú to pekne splnené. Čiže ja v tomto nevidím a myslím si, že zbytočne iba strašíte, že to ohrozí ich vysielanie a ich príjmy za reklamu. Jednoducho musia si iba upraviť tak, ako to urobili vo Francúzsku iné rádia, svoju vysielaciu štruktúru a myslím si, že tieto kvóty sú absolútne vhodné a sú v súlade so zákonom aj s európskymi predpismi.

36.
Ku vám tak heslovite. Pán poslanec, nie je celkom pravda, že vo Francúzsku sa to neujalo, vo Francúzsku sa to ujalo a na základe takejto podpory ich tvorby domácej, predajnosť domácej francúzskej hudby stúpla až na 60 % a v roku 2013 bolo z 20 najlepšie predávaných albumov až 17 francúzskych, čiže to malo veľký význam. My takisto po tomto voláme.
U nás, keď si chceme vypočuť nejakú skladbu domácej, z domácich autorov, tak väčšinou musíme siahať po cédečkách, ktoré sú v predaji, a s týmito domácimi skladbami sa vôbec vo vysielaní rádií, predovšetkým súkromných, nestretávame. Takže je tu dostatok, nazvime to materiálu, s ktorým sa dá pracovať. Lenže je to náročná práca predovšetkým dramaturgického charakteru a myslím si, že aj v tomto je problém aj súkromných vysielateľov, ktorí jednoducho nechcú asi nájsť takých profesijne zdatných ľudí, ktorí by s takýmito dramaturgickými plánmi robili a ovplyvňovali dramaturgiu vysielania aj z hľadiska výberu, výberu vhodných skladieb v rámci celodenného vysielania.
A čo sa týka tých kvót, tie kvóty sú mesačné, nie sú denné, to znamená, ozaj je to dramaturgia o tom, ako si vyprofilujú možno to celé svoje vysielanie.
A čo sa týka licencií, už to tu bolo povedané, treba povedať jedno, že ozaj vysiela sa na frekvenciách, ktoré sú vo vlastníctve štátu, a štát, či chce, alebo nechce, má právo jednoducho do týchto vecí vstúpiť a môže nejakým spôsobom regulovať, čo by sa tu mohlo alebo čo chce, aby sa na území tejto republiky vysielalo.
Takže nebude vstupovať ani do obsahu, nebude vstupovať ani do dramaturgie štát, dáva iba všeobecné kritéria, ktoré platia pre všetkých vysielateľov plošne.

38.
Ďakujem všetkým, ktorí na mňa reagovali. Nemal som ambíciu vás presvedčiť, lebo je mi to úplne jasné, keď som zbieral podpisy pre pozmeňujúci návrh, že asi väčšina snemovne má názor taký, že tie kvóty treba zaviesť. No čas ukáže, ako to bude prakticky fungovať vo vzťahu k súkromným rádiám.
Znovu zopakujem, vo vzťahu k rozhlasovému vysielaniu RTVS, ak je toto zámer ministerstva kultúry, že teda má vysielať viacej slovenskej hudby, nech sa páči. Vo vzťahu k súkromným rádiám si dovolím ako pravičiar trošku s vami polemizovať. To, že získajú licenciu a že môžu ju prevádzkovať nejaký čas a že musia spĺňať nejaké podmienky je jedna vec, ale to, aby ste predpisovali rádiu, ktoré sa neživí zo štátnej dotácie, ktoré nedostáva peniaze cez koncesionárske poplatky, ale zdrojom jeho príjmu je reklama, diktovať, čo má hrať, a ohrozovať tak možno spektrum jeho poslucháčov, počúvateľnosť tohto rádia, a teda aj jeho ďalšie príjmy z reklamy, to podľa mňa nie je celkom z pohľadu môjho liberálneho chápania správne, dámy a páni. Akože vy mu poviete, čo majú hrať a oni sa nejak majú uživiť, aby vládali vyplatiť tantiémy v rovnakej výške. Čiže čo zrušia? V najhoršom zrušia seba.
A ešte jedna poznámka k tomu, čo hovoril niektorý z pánov poslancov. No v zákone je napísané, že to majú, tých 25 % odohrať od 6.00 hod. do 24.00 hod., čiže nočným vysielaním pre zúfalých kamionistov si neporadia. To znamená, že reálne tých 25 %, keď to rozložíte na každý deň od 6.00 hod. do 24.00 hod., znamená 33 %. Každá tretia pesnička slovenská. Vy veľmi dobre viete, že tie rádiá, každé jedno, sa profiluje na iných poslucháčov. V niektorých žánroch to môže byť veľmi veľký problém.
Takže ohrozuje to vysielanie súkromných rádií.

40.
Vážený pán minister, vážená pani podpredsedníčka, kolegyne, kolegovia. Priznám sa, že v prvom čítaní som tento návrh vládneho zákona podporila, a keď sa ma z médií pýtali na to, že či podporujem slovenskú kultúru a konkrétne slovenskú hudobnú tvorbu, tak myslím si, že nenájde sa medzi nami nikto, kto by na to odpovedal záporne. Že, samozrejme, aj ja som povedala, že áno, podporujem slovenskú hudobnú tvorbu.
Ale keďže ako člen ústavnoprávneho výboru, sa k nám na výbor dostávajú všetky zákony, medzinárodné zmluvy, ktoré sem prídu do parlamentu, a priznám sa, že pozorne som si tento zákon prečítala, tak vtedy som zistila a odhalila možno, možno také veci, ktoré neboli pôvodne ani zámerom pána ministra pri tvorbe tohto návrhu. Ak mi dovolíte krátku ukážku.
V § 28a návrhu sa hovorí, čo sa má považovať za slovenské hudobné dielo. Slovenské hudobné dielo na účely zákona je - a teraz citujem - písm. b), lebo najmä toto písmeno ma zaujalo, "je hudobné dielo s textom alebo bez textu, predvedené najmenej jedným výkonným umelcom, ktorý má alebo mal trvalý pobyt na území Slovenskej republiky". Takto to ešte by nebolo nejaké zaujímavé, ale keď som začala do týchto vecí implementovať aj tých konečných aktérov, ako by to mohlo vyzerať, tak mi vyšla napríklad takáto vec, že Berlínska filharmónia hrá, reprodukuje operu Richarda Wagnera a v orchestri sedí ako jeden huslista s trvalým pobytom možno niekedy v roku 1985 z Bernolákova. A takéto dielo v zmysle predloženého návrhu zákona by sa považovalo za slovenské hudobné dielo.
Teraz veľmi vítam, že pán Jarjabek túto chybu napravil svojím pozmeňujúcim návrhom, avšak zabudlo sa na výkonných umelcov, to znamená, že keď bude známy výkonný umelec, Slovák, reprodukovať napríklad českú hudbu, tak to už sa v rádiách nebude považovať za slovenské hudobné dielo. Takže sme čo urobili? Teraz, ak sa schváli pozmeňujúci návrh pána Jarjabka, tak sa stane to, že slovenským hudobným dielom bude len hudobné dielo s textom alebo bez textu, kde najmenej jeden z autorov hudby alebo jeden z autorov textu má alebo mal trvalý pobyt na Slovensku, alebo hudobné dielo má mať text, celý text v slovenskom jazyku. To znamená, tých výkonných umelcov sme vyhodili z toho zákona. Priznám sa, že na jednej strane som sa tomu ustanoveniu veľmi smiala, ale na druhej strane sa mi aj toto ustanovenie zapáčilo, pretože myslím si, že mohli to byť také zadné dvierka aj pre súkromných vysielateľov, pretože takéto ustanovenie, ak by tam zostalo, tak je neodkontrolovateľné. Ja si neviem dosť dobre predstaviť, že kto by kontroloval súčasný alebo bývalý trvalý pobyt výkonného umelca, ktorý hrá napríklad na triangli niekde v orchestri, ja neviem, v USA alebo tu v susedstve vo Viedni, alebo je napríklad huslistom. Takže ja by som bola za to, keby tam to ustanovenie pôvodné, tak ako to bolo prinesené do parlamentu, tam zostalo.
K tým kvótam. Slovenská republika a aj tento parlament zaujal veľmi jasný postoj k povinným kvótam, pokiaľ ide o migrantov. Tuto zasa už zavádzajú kvóty, a ako som počula aj z úst pána kolegu aj z ústavnoprávneho výboru, tak on za tie kvóty zrazu je. Takže už to odôvodňuje ich legitimitu, napríklad včerajším hlasovaním ostatných, nie vlastného ministra vnútra, ostatných ministrov vnútra v rámci Európskej únie, a hovorí, že je to výborná vec. No ja si myslím, že nie je to výborná vec, lebo aj v Číne sú kvóty na deti a ja by som takéto kvóty napríklad nechcela ani na hudbu, ani na módu, nabudúce možno príde sem návrh zákona, že však podporme slovenskú módnu, slovenskú tvorbu napríklad módnom priemysle, nebudeme tu predávať zvučné zahraničné značky v obchodoch, predávajme 30 % slovenskej tvorby, kde budú len slovenský módni návrhári. Nechcem zachádzať až do takýchto absurdností, ale, a preto som vlastne podporila aj pozmeňujúci návrh pána poslanca Novotného, ktorý dal návrh zrušiť a priori tieto kvóty.
Ale aby som zase nespochybnila dobrý úmysel pána ministra a vlastne legitímny cieľ na podporu slovenskej hudobnej tvorby, tak som vytvorila aj ja pozmeňujúci návrh, kde sa snažím nájsť nejakú tú, tú strednú cestu a navrhujem tieto kvóty znížiť, aby boli primerané. O primeranosti hovoril aj odbor legislatívy parlamentu, kde vyslovene v stanovisku k predmetnému návrhu zákona poukázali na to, že tieto kvóty sú strašne vysoké a sú neprimerané. Pán minister, možno aj vy, ale aj ja, ja určite mám rada bryndzové halušky, ale nechcela by som ich jesť každý deň. Takže nenúťte tiež ma, prosím vás, počúvať každý deň tú istú tvorbu, pretože odzneli tu rôzne príklady z Francúzska alebo z iných krajín, a práve z Francúzska mám také štatistiky, že oni si stanovili tie kvóty na 40 %, ale tých 40 % vlastne dosiahli tým, že stále dookola sa hralo tých istých 15 pesničiek. Takže neotvorili sa brány pre ostatných interpretov, ktorí sa doteraz málo hrali alebo sa vôbec nehrali a nepúšťali sa v rádiách, ale stále tí istí interpreti sa púšťali a vlastne tým sa naplnila kvóta a ja hovorím, že je to na úkor kvality, aby sa tu hovorilo o nejakých kvantitatívnych ukazovateľoch. Takže nepovažujem to za dobré.
Ešte k tým skúsenostiam. Aj na Ukrajine boli kvóty, mali ich vo výške 50 % a znížili to na 25, lebo ich nevedeli naplniť. Lebo napríklad nemali takú alebo toľko tej novej tvorby, ktorá, ako vieme, že z tých 25, resp. 30, 35 %, tá nová tvorba, ktorá nie je staršia ako 5 rokov, má tvoriť 20 %. Pán minister, ja sa pýtam, dokážeme to vyprodukovať na tom malom Slovensku, keď sú takéto kritéria, také prísne kritéria na tú definíciu, že čo sa bude považovať za slovenské hudobné dielo? Ja by som z vašej strany možno uvítala inú formu podpory. Napríklad keď chcete, aby sa hrali tie slovenské hudobné diela, však máte možnosť zriadiť vyslovene stanicu, kde sa budú hrať len tieto diela. Ale nenúťme to súkromným podnikateľom, ktorí podnikajú na základe licencií, ktoré sú, samozrejme, vydané na osem rokov, a teraz im ideme meniť zásadne, zásadne, hovorím, zásadne ideme meniť programovú štruktúru. A ešte si aj povieme, že tie kvóty sa majú plniť nie v noci, jak to napríklad v Austrálii obchádzali, že v noci, keď bola najmenšia počúvanosť, tak medzi polnocou a 6.00 hod. rannou sa púšťali tie pesničky, ktoré mali, sa mali púšťať podľa kvóty. Inak aj v Austrálii sa proti tomu ohradili a ešte aj vo viacerých krajinách.
Ale napríklad mám veľmi pozitívny príklad z Nigérie a zo Zimbabwe, kde tie kvóty sú 80 %, pokiaľ ide o Nigériu, a Zimbabwe 75. Neviem, koľko vysielajú, či dve hodiny denne, alebo 24-hodinové vysielania majú, ale zrejme tie kvóty spĺňajú. Neviem, nebola som ani v jednej krajine, ale možno im to tam veselo funguje a zvyšuje sa úroveň tej miestnej lokálnej hudobnej tvorby.
Ak dovolíte, ešte by som si dovolila upriamiť pozornosť na jednu veľmi závažnú vec, toto stanovisko som našla v medzirezortnom pripomienkovom konaní a je to pripomienka Generálnej prokuratúry. Myslím si, že stanovisko Generálnej prokuratúry v tomto smere by sme nemali rozhodne podceniť. A tu sa píše:
"Novelizačným bodom 15, špecificky v navrhovanom § 28 b sa navrhuje povinnosť vysielateľov s licenciou vyhradiť najmenej 25 % vysielacieho času slovenským hudobným dielam. Máme za to, že prijatie takejto právnej úpravy môže byť v rozpore s článkom 55 ods. 1 a ods. 2 v spojitosti s čl. 35 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky."
Kolegovia, máme dbať na ústavnosť, je tu na to upozornenie, možno generálny prokurátor začne konať v tejto veci aj bez podnetu, nevieme, uvidíme, možno to skončí aj na Ústavnom súde, neviem, s akým výsledkom, ale je to rozhodne na zváženie. Ďalej pokračuje:
"Vysielateľ s výnimkou vysielateľa na základe zákona je štandardný podnikateľský subjekt," teda obchodná spoločnosť a tak ďalej, "ktorý je ako každý podnikateľ založený na účely dosahovania zisku. Pre vysielateľov je akékoľvek hudobné dielo tovarom, ktorý nakupujú. Tovarom je teda aj slovenské hudobné dielo. Prijatím navrhovanej právnej úpravy štát prikazuje vysielateľom nakupovať zákonom vymedzený druh tovaru bez ohľadu na to, či je o tento tovar zo strany odberateľov, teda poslucháčov záujem. Každý podnikateľ v trhovom prostredí spravuje a prispôsobuje svoju ponuku dopytu zákazníkov" - a toto je veľmi dôležité - "neexistuje žiadny legitímny dôvod, aby štát nútil podnikateľa zahrnúť do jeho ponuky tovar, po ktorom nie je dopyt, ktorý je menej kvalitný, resp. tento dopyt je menší ako v prípade iných tovarov. Takáto právna úprava neexistuje v žiadnom inom podnikateľskom segmente, teda v obchode, energetike, poisťovníctve a podobne. Je prirodzené, že ak by bol po slovenských hudobných dielach dostatočný dopyt, nebol by dôvod na zákonný zásah. Tento zásah je tak v rozpore s princípmi trhovo orientovanej ekonomiky a ochranou riadnej hospodárskej súťaže tým, že vytvára nerovnomerné a nespravodlivé podmienky pre konkrétny druh podnikateľa a zároveň zvýhodňuje istú skupinu podnikateľov, autorov hudby, textu, ktorým zabezpečuje príjem, ktorý by inak dosiahli iba v prípade, že by po ich diele bol prirodzený dopyt," citujem s medzirezortného pripomienkového konania.
Pán minister, ja, ja neviem ako vy, ale nemám obavy o mladé a nové slovenské talenty na slovenskej hudobnej scéne. Ak sú šikovní, ja som presvedčená, že sa určite presadia, a nie je, nie sú potrebné takéto, takéto prísne kvóty. Som presvedčená, že kvalita sa nestratí. A možno dôkazom sú aj, aj rôzne súťaže, kde sa vyhľadávajú mladé talenty. Je veľmi veľa mladých ľudí – a odznelo to aj z úst pána poslanca Novotného –, ktorí počúvajú rádiá práve kvôli hudbe. Ja mám tiež obavu, že keďže tento návrh zákona sa nemá vzťahovať na internetové rádia, tak vytvorí sa na trhu určitá nerovnosť a budú podnikatelia, istá skupina podnikateľov znevýhodňovaná.
Ak dovolíte, teraz by som pristúpila k prečítaniu môjho pozmeňujúceho návrhu. Dopredu sa ospravedlňujem, že bude veľmi dlhý, lebo keď som to konzultovala legislatívno-technicky, tak dostala som radu, že keď mením jeden bod, kde je niekoľko paragrafov, aj keď to nemením, tak musím aj tie mnou nezmenené paragrafy zahrnúť do toho jedného bodu, takže dopredu sa ospravedlňujem, že bude to dlhé. Ale aby som učinila zadosť tomu, čo som už písomne predložila, tak sa do toho pustím.
Takže čl. 1 bod 15 znie:
"15. Za § 28 sa vkladajú § 28a až 28d, ktoré vrátane nadpisov znejú:
§ 28a
Slovenské hudobné dielo"
- bez zmeny, ako to bolo navrhnuté vládou, takže -
"Slovenské hudobné dielo na účely tohto zákona je
a) hudobné dielo s textom alebo bez textu, ktorého najmenej jeden autor hudby alebo najmenej jeden autor textu má alebo mal trvalý pobyt na území Slovenskej republiky,
b) hudobné dielo s textom alebo bez textu, predvedené najmenej jedným výkonným umelcom, ktorý má alebo mal trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, alebo
c) hudobné dielo s textom v slovenskom jazyku.
§ 28b
Slovenské hudobné dielo vo vysielaní rozhlasovej programovej služby
(1) Slovenským hudobným dielam je vysielateľ s licenciou povinný vyhradiť najmenej 15 % času vysielania hudobných diel za kalendárny mesiac a vysielateľ na základe zákona najmenej 20 % času vysielania hudobných diel za kalendárny mesiac, a to vo vysielaní každej rozhlasovej programovej služby takého vysielateľa osobitne.
(2) Na účely výpočtu podielu podľa odseku 1 sa časom vysielania hudobných diel za kalendárny mesiac rozumie celkový čas vyhradený hudobných diel vo vysielaní rozhlasovej programovej služby za kalendárny mesiac.
(3) Do podielu podľa odseku 1 sa započítavajú iba slovenské hudobné..." (Reakcia z pléna.) Pardon. (Povedané so smiechom.)
"Do podielu podľa odseku 1 sa započítavajú iba slovenské hudobné diela zaradené do vysielania v čase od 6.00 hod. do 24.00 hod.
(4) Z času vysielania vyhradeného slovenským hudobným dielam podľa odseku 1 je vysielateľ povinný vyhradiť najmenej 20 % vysielaniu nových slovenských hudobných diel; za nové slovenské hudobné dielo sa považuje hudobné dielo vysielané do piatich rokov od jeho prvého uvedenia na verejnosti.
§ 28c Informačná povinnosť vysielateľa rozhlasovej programovej služby
(1) Vysielateľ rozhlasovej programovej služby je povinný poskytovať rade na požiadanie údaje potrebné na kontrolu plnenia povinností podľa § 28b, a to
a) údaje o časovom rozsahu odvysielaných hudobných diel,
b) údaje o percente, počte a časovom rozsahu odvysielaných slovenských hudobných diel,
c) zoznam odvysielaných slovenských hudobných diel s uvedením dátumu a času ich odvysielania v rámci programovej služby, dátumu ich prvého uvedenia na verejnosti, informáciu, že ide o hudobné dielo s textom v slovenskom jazyku, alebo pri hudobných dielach bez textu a hudobných dielach, ktorých text nie je v slovenskom jazyku, identifikáciu autora hudby, autora textu alebo výkonného umelca, na základe ktorého sa hudobné dielo považuje za slovenské hudobné dielo.
(2) Údaje podľa odseku 1 je vysielateľ povinný poskytnúť rade do 15 kalendárnych dní odo dňa doručenia žiadosti rady o poskytnutie údajov podľa odseku 1.
§ 28d
(1) Ustanovenia § 28b a 28c sa nevzťahujú na vysielanie rozhlasovej programovej služby, ktorá je určená na vysielanie obsahovo a regionálne vyvážených programov v jazykoch národnostných menšín a etnických skupín žijúcich na území Slovenskej republiky.
(2) Ustanovenia § 28b a 28c sa nevzťahujú na vysielanie rozhlasovej programovej služby, ak rada rozhodla, že určenie podielu slovenských hudobných diel je zameraním programovej služby úplne vylúčené.
(3) Ustanovenie § 28b ods. 4 a povinnosť uvádzať dátum prvého uvedenia slovenských hudobných diel na verejnosti podľa § 28c ods. 1 písm. c) sa nevzťahujú na vysielanie rozhlasovej programovej služby, ak rada rozhodla, že určenie podielu nových slovenských hudobných diel je zameraním programovej služby úplne vylúčené."
Bod 2 môjho pozmeňujúceho návrhu:
V čl. 1 bod 23 znie:
"23. Za § 76df sa vkladajú § 76dg a 76dh, ktoré vrátane nadpisov znejú:
§ 76dg
Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. januára 2016
Do podielu programov sprevádzaných titulkami pre osoby so sluchovým postihnutím podľa § 18 ods. 2 písm. a) a § 18a písm. a) možno v období od 1. januára 2016 do 31. decembra 2021 započítať aj program sprevádzaný titulkami, ktoré nie sú titulkami pre osoby so sluchovým postihnutím podľa § 18aa, ale spĺňajú podmienky uvedené v § 18aa ods. 1 písm. a) a b) a zároveň približujú ostatné zvuky obsiahnuté v programe spôsobom, ktorý osobám so sluchovým postihnutím umožňuje porozumieť jeho obsahu alebo bol prvýkrát odvysielaný na území Slovenskej republiky pred 1. januárom 2016. V období od 1. januára 2016 do 31. decembra 2021 môžu programy sprevádzané titulkami podľa prvej vety tvoriť najviac 25% z celkového podielu programov sprevádzaných titulkami pre osoby so sluchovým postihnutím.
§ 76dh
Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 20. mája 2016
Ustanovenia § 39 ods. 7 a § 39a ods. 7 v znení účinnom od 20. mája 2016 sa vzťahujú iba na programy vyrobené od 20. mája 2016."
Ja by som touto cestou chcela poprosiť pána spravodajcu, aby o bodoch, ktoré kolidujú so spoločnou správou, dal hlasovať osobitne, resp. o bodoch spoločnej správy dal hlasovať osobitne. (Reakcia z pléna.) Číslo, myslím, 1 a 2. No musím sa pozrieť, moment, spoločná správa, áno, 1 a 2. Ďakujem.
Ako odôvodnenie uvádzam, že v ustanovení § 28b vládou navrhovaného znenia sa navrhuje, aby bol vysielateľ rozhlasovej programovej služby s licenciou povinný vyhradiť najmenej 25 % času slovenským hudobným dielam. Vzhľadom na špecifické poslanie verejnoprávneho vysielateľa je kvóta pre tohto vysielateľa vyššia ako kvóta vysielateľa s licenciou a je stanovená na najmenej 35 % času vysielania hudobných diel za kalendárny mesiac. Ako navrhovateľka tohto pozmeňujúceho návrhu, ako som už uviedla aj v úvode, ja nespochybňujem legitímny cieľ predkladateľa, ktorý zavedením povinného podielu slovenských hudobných diel chce podporiť cirkuláciu slovenskej hudby alebo hudbu slovenských autorov a interpretov vo vysielaní rozhlasových vysielateľov. Avšak, ako som už na to poukazovala, zavedením týchto povinných kvót v navrhovanej výške sa ide nad rámec toho, čo je na dosiahnutie tohto cieľa nevyhnutné.
V záujme, aby opatrenie spĺňalo podmienku primeranosti, tak týmto mojím pozmeňujúcim návrhom navrhujem znížiť povinný podiel slovenských hudobných diel na 15 % pre vysielateľa rozhlasovej programovej služby s licenciou, teda pre súkromné rádiá, a na 20 % pre verejnoprávneho vysielateľa. A navrhovaná výška kvót sa na rozdiel od vládneho návrhu nemá zvýšiť ani v roku 2017. Takže ustanovenie, kde sa má stupňovať alebo navyšovať tá kvóta, navrhujem vlastne vypustiť. V zmysle vládou navrhovaného § 28d sa povinnosť zaradiť do vysielania stanovený podiel slovenských hudobných diel alebo nových slovenských hudobných diel nemá vzťahovať na tých rozhlasových vysielateľov, u ktorých Rada pre vysielanie a retransmisiu rozhodla, že je to zameraním programovej služby úplne vylúčené.
Keď som sa na rokovaní výboru pýtala pána štátneho tajomníka na to, ako to bude riešiť napríklad v prípade rádia Patria, čo vieme, že je vysielanie, verejnoprávne vysielanie Slovenského rozhlasu, ale v maďarskom jazyku, tak ma uisťoval, že Patria, Rádio Patria dostane výnimku na základe rozhodnutia Rady pre vysielanie a retransmisiu. Ja sa priznám, že keď sa má vybavovať nejaká výnimka na základe nejakých subjektívnych názorov členov tejto Rady pre vysielanie a retransmisiu, tak trošku už mám obavu, nakoľko Rádio Patria je zriadené zákonom. Normálne zákon prikazuje, že Slovenský rozhlas má takéto vysielanie zabezpečiť. Prečo to nevieme priamo potom, to, aby sa na nich tie kvóty nevzťahovali, zabezpečiť priamo v zákone?
Takže môj pozmeňujúci návrh reflektuje aj na tento prípad, a navrhujeme, aby sa v takýchto prípadoch nevyžadovalo nejaké ďalšie rozhodnutie alebo súhlas Rady pre vysielanie a retransmisiu.
Ešte pozerám, že na čo som zabudla. Ale myslím si, pán minister, že som toho povedala dosť, a rozhodne vítam, že na základe toho, že som si pozorne prečítala predložený návrh zákona, ste predložili sem pomocou pána poslanca Jarjabka ten pozmeňujúci návrh, ktorý zrejme bude schválený, a predpokladám, že ten môj, resp. pozmeňujúci návrh pána poslanca Novotného, ktorý som tiež podpísala, asi neprejde, ale určite je tu ešte priestor, ako iným spôsobom pomôcť slovenskej hudobnej scéne aj inými metódami, formami. A možno aj my ako Ukrajina na konci prehodnotíme toto rozhodnutie a pristúpime možno po voľbách k zníženiu týchto kvót.
Ďakujem veľmi pekne.

42.
Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Pani poslankyňa, ale to, čo hovoríte teraz, sa diametrálne odlišuje od toho, čo ste hovorili na výbore, kde ste teda zdôvodňovali totálne o 180 stupňov niečo úplne iného. A teraz neviem, či ste ironizovali v parlamente alebo či ste ironizovali na výbore. Kedy vlastne vás mám brať vážne? Ktorá verzia? Tá, ktorá bola na ústavnoprávnom výbore, alebo tá verzia, o ktorej ste hovorili teraz? Tam ste predsa tento paragraf strašným spôsobom zavrhli. Dnes hovoríte, že ho chcete tam nechať, že sa vám páči. Teda skutočne nerozumiem. Asi ste ironizovali, len som nepostrehol kedy.
No ale teraz poďme vážne, trošku odbornosti do tej vašej kritiky. Ešte raz. V tomto pozmeňujúcom návrhu je akcentovaný princíp tvorby. Interpret je takisto spoluautorom, spolutvorcom diela. Viete veľmi dobre, to sa týka či už inštrumentálnej tvorby, alebo vokálnej tvorby. Ja neviem, Čajkovského B-mol koncert sa dá interpretovať na storaký spôsob, nehovoriac o vokalistoch, ktorí v rámci piesňovej tvorby tiež majú istú inú prezentáciu. Čiže interpret je z istého pohľadu takisto spolutvorca diela. Len v tomto prípade ministerstvo upustilo od tejto definície a je v tomto návrhu, ktorým som predložil po dohode s ministerstvom kultúry akceptovaný princíp tvorby. Tvorby, pani poslankyňa, ak vám to niečo hovorí. Nie interpretačný, tvorčí prístup. Trošku poďme do tej odbornej roviny z tej demagógie.
Ďakujem za pozornosť.

Aby som urobili slovenského jazyku zadosť, mysleli sme tvorivý princíp asi. Tvorčí. (Povedané so smiechom.) Ale moje... (reakcia z pléna), moje skromné zdroje hovoria o inom type demagógie, ktorý si, pani poslankyňa, v tom plamennom prejave použila, a to je ten príklad Francúzska. Kde ste to, pán poslanec, Novotný a pani poslankyňa Pfundtner, vzali?
Francúzi zaviedli v ’94. roku 30 % kvótu a moje zdroje hovoria nasledovné. To, že regulácia v tejto oblasti môže hlavne na príklade Francúzska od roku ’94 hovoriť, že sa vydali francúzski zákonodarci po dobrej ceste, o tom, že zmena, ktorá aj vo Francúzsku vyvolala toľko rozruchu, ktorú tu reprezentujete vy dvaja, mala blahodarný vplyv na celú hudobnú branžu v rámci Francúzska, pretože predajnosť domácej tvorby sa zvýšila o 60 % a v roku 2013 bolo z 20 predávaných albumov 17 francúzskych. V roku 2013 bolo 20 najlepšie predávaných albumov francúzskych. Ak to porovnáme s dekádou dozadu, bolo medzi 20 najpredávanejšími albumami tri francúzske.
Čiže nerozumiem, kde sa berie strašenie, príklad Francúzska, keď je to presne tá krajina, ktorá tým, že zostávali na základe prijatého mechanizmu väčšie finančné prostriedky vo Francúzsku a neodchádzali na tvorbu anglofónnych umelcov, čiže Francúzi odmietli platiť Justina Biebera, ale platili svoju tvorbu cez tento mechanizmus, malo to blahodarný vplyv na francúzsku pôvodnú tvorbu. (Reakcia z pléna.)