54. schôdza

Ďakujem pekne.
No vyzerá, že asi nám tu vadí, že máme garanciu súkromného vlastníctva aj k pozemkom, lebo čím ďalej, tým viac sa mi to začína podobať znovu na socializmus a že ten vlastník bude stále niekde na konci.
Števo, ako si povedal, že u nás môžu si zahraniční už aj teraz kupovať celé družstvá, no oni si ich skupujú, pri tých družstvách vlastne to užívacie právo, ktoré tam vlastne má ten pôvodný nejaký privatizér, a potom berú aj to celé, poľnohospodárske družstvá, samozrejme, diktujú podmienky, ale vlastníctvo viac-menej ešte ostáva tam zachované tým našim ľuďom, ktorí, samozrejme, tiež sa ho snažia nejakým spôsobom odkúpiť a prísť za lacné peniaze zahraniční k majetku.
Myslím si, že aj v poľnohospodárstve by sme mali mať udržateľný rozvoj a nielen stále brať, brať a zaberať tú pôdu, ale mali by sme zracionálniť a zrevidovať, aké máme lokality v kultúre ostatná plocha alebo zastavané pozemky, ktoré nie sú využívané a mohli by prakticky slúžiť aj na tieto veľké investície.
Žiaľ, bojím sa, že ideme stále tak, že ideme stavať na zelenej lúke, veď tá pôda to ešte znesie. Ale udržateľný rozvoj, viete, čo je kolegovia, udržateľný rozvoj aj v poľnohospodárstve, aj v ekonomike? To je taký rozvoj, ktorý zabezpečuje súčasné podmienky pre súčasnú generáciu bez toho, aby ponižoval možnosti uspokojovania potrieb budúcich generácií. Ľudskou rečou povedané, aby sme neprejedali budúcnosť našich detí a našich vnukov. Žiaľ, my ju už prejedáme aj tým, že zaberáme stále viac a viac poľnohospodárskej pôdy.
Myslím si, že tak ako ste to povedal, že tie čierne stavby, bola tam nejaká lehota. No, všetko je o daniach, pretože aj evidencia pôdy bola urobená za Márie Terézie aj kvôli tomu, aby bola evidencia o dani, od koho mám vyberať. A ja som rád, že starostovia v mnohých obciach už začínajú cez fotomapy a iné mapové podklady si tie čierne stavby identifikovať a prakticky sa tie čierne stavby stále menej a menej vyskytujú.
Ďakujem pekne.

Nech sa páči, Andrej Kolesík.

Ďakujem pán predsedajúci.
Štefan, trošku ma mrzí tvoje vystúpenie, lebo zdá sa mi, ako keby si nepochopil podstatu verejného záujmu a veľkých, významných investícií. Významné investície sú definované zákonom o významných investíciách, to nie je ktorákoľvek alebo akákoľvek investícia, lebo tak ako povedal jeden z kolegov v týchto faktických poznámkach, že kto si čo zmyslí. Tam sú presne definované podmienky, ktoré musí významná investícia spĺňať a jednoducho to, že vlastníctvo je nedotknuteľné, veď ja s tebou súhlasím.
Ale uvedom si jednu vec, Štefan, vyvlastnenie je posledným krokom v celom procese predchádzajúcich krokov, prichádza k nemu až vtedy, ak nie je možná iná dohoda. A už som to tu minule hovoril pri zákone o významných investíciách, v 90 a viac percentách, či už pri líniových stavbách, cestách, diaľniciach dochádza k dohode za primeranú náhradu a vyvlastnenie naozaj v troch, v siedmich, v desiatich maximálne percentách. Takže nestraš ľudí, že teraz príde zlý štát a zoberie im ich roličku alebo záhradu alebo niečo, o čom ani možno nevedeli, že sú vlastníkmi alebo to desiatky rokov nevyužívali.
A, Štefan, neverím tomu, že ty nechceš, aby na Slovensko prichádzali investori, ktorí dajú prácu tisíckam ľudí, tisíckam rodín. Vzniknú multiplikačné efekty, zvýši sa príjem obyvateľstva, odvody, dane a všetok tento kolobeh. Neverím tomu, že ty by si to nechcel.

Nech sa páči, s reakciou Štefan Kuffa.

Ďakujem, kolegovia. Samozrejme, že chcem, aby boli tuná investori, aby bola tuná zamestnanosť, aby naša krajina rástla, ale jednoducho nemôžem súhlasiť, aby sme dobrú vec riešili nespravodlivou cestou. Ja som o tom hovoril. Ja by som ani ako ten posledný krok nenechal ako to vyvlastňovanie. Jednoducho však, áno, sú tu, platia trhové mechanizmy, tak jednoducho s tými vlastníkmi treba rokovať, prípadne im ponúknuť adekvátnu cenu, alebo ak nechcú predať takýto pozemok, tak adekvátnu náhradu. Aj to je možné, hej, že nahradím ti ten pozemok. Samozrejme, ja viem, že je to komplikovanejšie a predlžuje sa celkový ten proces a ten investor, samozrejme, má, ak príde tu taký významný investor alebo má v pláne tuná prísť. Chápem aj túto vec, ak vláda dokáže prísť s ponukou a mu povedať, áno, pri Nitre máš tuná 250 hektárov, toto máš ako k dispozícii.
Inak tí predrečníci, ktorí tuná tak rozprávali, ja tiež som sa nad tým zamyslel. Ak teda postavíš tú fabriku a produkuješ, robíš tam. Viem si predstaviť aj to, že by si to mal na dobu určitú. Pokiaľ táto výroba ide, funguje, tak jednoducho ako si užívaš ten pozemok. Ale tiež ma to koľkokrát zarazilo alebo zamýšľam sa nad tou vecou, že raz tieto fabriky budú odchádzať, čo to zostane tam? Čo to zostane? To budú také zbúraniská? Máme tuná na Slovensku také opustené fabriky.
Jednu vec, ktorú som tiež nespomenul. Však tá Nitra. V poriadku, že je to tuná, ale máme tuná menej úrodnú pôdu v rámci našej krajiny. Ja viem, že nám chýba tá infraštruktúra. Tú R1 nám treba dobudovať, diaľnicu nám treba spojiť do tých Košíc, ale na východe Slovenska a severovýchode je menej úrodná pôda a je tam vysoká miera... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne.
To bolo posledné vystúpenie, reakcia na neho, z písomnej časti. Pýtam sa, či sa niekto hlási do rozpravy ústne. Končím možnosť ďalšieho hlásenia sa. Jedno meno na tabuli.
Ján Mičovský, pán kolega, nech sa páči.

58.
Ďakujem za slovo, vážený pán podpredseda. Kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, len stručne a možno aj trocha z iného konca.
Chcem sa tak úprimne zastať možnože pána Roberta Fica z toho pohľadu, že predpokladám, že naozaj neexistuje krajina, ktorá by sa z príchodu povedzme v tomto prípade Jaguara, Land Rover, alebo akejkoľvek veľkej investície úprimne nepotešila. A pravdepodobne neexistuje ani premiér žiadnej takejto krajiny, ktorý by nemal takýto záujem. Takže potadiaľto by tá možno aj chápavá rétorika bola namieste.
Už trocha menej chápavé z môjho pohľadu bude posúdenie toho, že prečo musíme – hoci zákonom – porušiť isté doterajšie zákonné práva krajiny, jej kultúrnych hodnôt, jej prírodných pamiatok, a to preto, že potlačíme obligátne súčasti územného konania. To sa mi zdá, že je to istá neúcta ku krajine, čosi, čo síce vyriešime zákonom, ale viete, tu je otázka, či môžem na potlačenie zákonnosti iným zákonom vybudovať dobrú vec. Tak ako na zločine nie je možné vybudovať zákonnosť, tak si myslím, že ani na potlačení oprávnených a dovtedy zákonom uznávaných nárokov, prebitej aj vyšším zákonom, nie je možné postaviť úplne dobrú myšlienku.
Ale aj tam, keby som možno bol na mieste pána Roberta Fica, ktovie, či by som nepovedal, mám tú možnosť, potlačím doterajší zákon silou iného zákona. Ba keby mi niekto vyčítal, že je to už štvrtá automobilka, že sa to Slovensko začína preklápať na ten západ, že Volkswagen, Peugeot, Kia tak tlačia ten západný cíp kdesi k zemi váhou tisícov áut, ktoré tu vyprodukujeme, aj tam by sa dalo povedať, že rozumiem pánovi Ficovi, lebo dnes sú to automobily a možno tá pracovná zručnosť ostane zachovaná vďaka tomu, že isté obdobie, nebude to naveky, tu bude podporená schopnosť ľudí nielen sa zamestnať, ale nezakrnúť vo svojom vývoji aj vďaka produkcii automobilov.
Ale moment, kde prestáva moje porozumenie pre pána Roberta Fica úplne a kde si hovorím, že toto by som už neprekonal, je ten moment, ktorý hovorí o tom, že to Slovensko sa nám príliš preklopilo naozaj s týmito investíciami v smere východ – západ, a že považujem to už za bezcitnosť, nie voči krajine, jej územným hodnotám, kultúrnym a prírodným, potlačením územného konania, ale to už považujem za bezcitnosť voči ľudu, ktorý v tejto krajine platí rovnaké dane a ktorý žije na východnom Slovensku.
Naozaj možno tomu niektorí nerozumiete a poviem taký extrémny príklad. Niektoré domácnosti na východnom Slovensku splachujú WC až večer. Viem, že to trocha až zasmrdelo, a viete kvôli čomu? Lebo majú zrátané, že nemôžu minúť toľko vody. Absurdné, ale nie vymyslené.
Ak sme si dovolili zaplatiť možno 400 miliónov eur na to, aby sme kúpili Jaguar, tak hovorím, dobre, budiš, ale potom prečo sme nezaplatili 450, aby sme kúpili Jaguar s tým, aby prišiel možno nie do tých Medzilaboriec, ako tu kolega povedal, možno do tej obrovskej spádovej oblasti, do tej prírodnej, južnej časti východného Slovenska, kde sa spájajú mnohé toky a cesty v okolí Košíc, v okolí druhého najväčšieho mesta na Slovensku, kde máme letisko, kde máme neďaleko autostrádu, kde máme infraštruktúru a kde máme stovky, tisíce ľudí, ktorí boli voľakedy vo Vihorlate, ktorí boli voľakedy vo Východoslovenských strojárňach, ktorí jednoducho ešte stále možno nezutekali všetci na západ a vedia ešte, ako sa postaviť ku sústruhu, a týmto ľuďom sme mohli dať v Jaguari robotu. Možno tu na západe bude problém niektorých nájsť a tam na východe sa núkajú.
Nuž, pán premiér, tu končí moje porozumenie pre vaše rozhodnutie, ktorému som do istej miery porozumel, ale nerozumiem, prečo sme nedokázali posunúť túto investíciu do oblasti Kechnecu alebo lokality, ktorá je už viac-menej pripravená na tento účel. Všetko je to otázka jednaní, ja viem, že nemohli byť jednoduché a že ťažko niekomu povedať, príď a ešte ti aj presne povieme, že kam. Ale neverím, že sa to nedalo, alebo moja teda otázka znie: Viete nám zodpovedať v tejto súvislosti otázku, ktorá by znela, koľko bolo treba ešte prihodiť, aby sa Jaguar bol ochotný rozhodnúť pre lokalitu na východnom Slovensku, ktoré túto investíciu veľmi potrebuje a ktorá mohla nerovnováhu, ku ktorej tak často rozprávame, výrazne vylepšiť v prospech množstva tých nezamestnaných, ktorí majú na východnom Slovensku základné problémy, so základnými životnými potrebami, ich zabezpečením?
Škoda, snažil som sa byť chápavý, ale toto je moment, ktorému nedokážem porozumieť, a je mi ľúto, že takáto významná investícia nebola využitá práve preto, aby chudobní trocha zbohatli.
Ďakujem za pozornosť.

Na vystúpenie pána poslanca Mičovského sú štyri faktické.
Nech sa páči, Juraj Blanár.

Vážený pán poslanec, vaše vystúpenie prešlo z tej vecnej roviny do tej už politickej, treba to úplne napriamo povedať, pretože tento zákon, ktorý teraz prerokovávame, hovorí o tom, že bude sa to týkať investícií, ktoré môžu byť aj na východe, o ktorom hovoríte. Môžu byť aj v tých regiónoch, ktoré sú naozaj postihnuté práve vysokou nezamestnanosťou. A vôbec nie je pravda to, čo hovoríte, že územné konanie sa nejakým spôsobom týmto vylučuje v prípade takýchto investícií. Nie, len bude spojené so stavebným konaním. Ide o to, aby sa urýchlila táto procedúra, pretože ak chceme byť konkurencieschopní v tomto regióne v strednej Európe s ostatnými krajinami, ktoré sa uchádzajú rovnako o takéto investície, tak musíme mať nejakú komparatívnu výhodu. A myslím si, že toto je v prospech práve toho, aby sme vytvárali pracovné miesta.
A vy veľmi dobre viete, že táto investícia v podstate ani nemala byť tu, ale vďaka enormnému úsiliu vlády Slovenskej republiky, súčasného splnomocnenca práve pre túto investíciu sa podarilo presvedčiť investora, aby prišiel na Slovensko, aby práve tu investoval, pretože veľmi dobre viete, že keď tu bude investovať, prinesie to aj viacero efektov. Prirodzene, tu už je otázka aj určitého kompromisu, že či tá lokalita, ktorú si on vybral, tento investor, je práve tá lokalita, ktorá by povedzme pre nás bola tá najlepšia. Ale ak ju pokladá iba za jedinú, ktorá je preňho najlepšia, asi vie, prečo to je. Čiže inými slovami ste povedali, že ak on chce iba túto lokalitu, tak Slovenská republika by mala povedať, tak nie, nedostanete nič a môžete ísť kdesi do Poľska? Ja si myslím, že to nie je správne, a určite ste to ani vy tak nemysleli.
Ďakujem.

Nech sa páči, Daniel Lipšic.