54. schôdza

Áno, súhlasím, môžeme hlasovať naraz.

Ďakujem pekne, pán poslanec. Tá poznámka tam smerovala len k tomu, že pokiaľ otázka nebola rečnícka, mala mať charakter otázky položenej v bode interpelácie, musí byť zároveň aj písomne položená. Iba o to mi išlo. Dobre, ďakujem pekne za. Ďakujem.
Teraz v rozprave vystúpi pán poslanec Mičovský a pripraví sa pán poslanec Zajac.

50.
Dobré popoludnie. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážený pán predseda vlády Slovenskej republiky, vážení členovia vlády Slovenskej republiky, vážení občania, budem reagovať na štyri odpovede členov vlády Slovenskej republiky, a to v takejto postupnosti: Najprv na moju interpeláciu, ktorá bola smerovaná na ministra životného prostredia a zároveň na ministra pôdohospodárstva a rozvoja vidieka, tie odpovede prišli pod číslami 29 a 30. Potom budem reagovať na odpoveď pána ministra školstva, tá je pod číslom 32. A napokon posledná moja reakcia bude venovaná odpovedi, ktorá je uvedená pod č. 31, a interpelovaný bol predseda vlády Slovenskej republiky. Takže skúsme v tejto postupnosti.
Najprv k interpeláciám, ktoré zhrniem slovne, tematicky do jedného bodu, pretože aj pán minister životného prostredia, aj pán minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka boli interpelovaní v tej istej veci. O akú išlo?
Išlo o niečo, čo vypadá ako banalita, ale napokon, keďže vieme, že dokonalosť sa skladá z maličkostí, tak ani v tomto prípade určite o banalitu nejde. Išlo o niečo, čo sa udialo koncom júna v oblasti obce Cinobaňa-Hrnčiarky, Kotmanová, v peknom, dokonca veľmi peknom prostredí širšieho Podpoľania. Tu boli povolené úradmi štátnej správy výnimky na to, aby sa mohli uskutočniť preteky motocyklov Enduro, medzinárodné majstrovstvá Slovenska. Nič proti športu, tobôž ani proti motoristickému. V tomto prípade však išlo o výnimky, ktoré smerovali nielen k tomu, aby bolo možné vstúpiť na lesné cesty, ale priamo do lesných porastov, do prírody, ktorá má svoju cenu, o ktorej netreba rozprávať, a ktorú treba len chrániť.
Je zaujímavé, že tento počin pobúril mnohých, ale nepobúril tých, ktorých podľa mňa pobúriť mal a keď už nie pobúriť, tak aspoň ich donútiť k zamysleniu. Mnoho občanov, ktorí sa obrátili aj na mňa, že niečo také si nevedia predstaviť, boli prekvapení tým, že orgány štátnej správy na okresnej úrovni, ale aj obecné zastupiteľstvá takéto motocyklové preteky povolili, hoci sa jednalo o masívnu záťaž zhruba 250 motocyklov, ktoré lesnými porastami prechádzali dva dni.
Možno pri všetkej úcte k nadšencom, ktorí zorganizovali tento pretek, treba naozaj zdôrazniť, že došlo k veľmi zvláštnemu osláveniu júna, mesiaca poľovníctva, ku ktorému sme my starší boli vedení ako k niečomu, kde sa poľovníci prezentujú naozaj svojou všestrannou láskou k zveri, k prírode a starostlivosti o ňu. Nuž, takáto starostlivosť môže mať veľa výrazov a jeden z tých je aj taký, že 250 motocyklov zavýja dva dni v lesných porastoch a my hovoríme a prečo nie, však zákon nebol porušený, resp. zo zákona bola daná výnimka. A naozaj zákon, ak by sme chceli hovoriť len prísne v jeho intenciách, zrejme porušený nebol, pretože dotknutí majitelia pozemkov dali súhlas a štátne orgány, hoci nemuseli, ale sa rozhodli tento súhlas využiť na to, aby dali rozhodnutie o povolení takýchto pretekov.
Nuž záver, a to bude aj moja reakcia na odpoveď pánov ministrov, bol daný tým, že som využil svoje právo poslanca a spýtal som sa obidvoch príslušných ministrov, či takéto niečo považujú nielen za vhodné, lebo tam sa dalo tušiť, že keďže minister musí konať len podľa zákona, čo už s tým, ale či nie sú ochotní – a v tom je podstata – zamyslieť sa nad tým, či takýto postup je pre slovenské lesy a slovenskú prírodu v poriadku.
A čuduj sa svete, obidvaja páni ministri konali vo vzácnej zhode a oznámili mi veľmi lakonicky, že nevidia najmenší dôvod k tomu, aby do budúcnosti sa nad touto záležitosťou zamýšľali, alebo aby hľadali nejaké riešenia, napríklad také, že by mohli odporučiť svojim úradníkom, že výnimky sa bezhlavo nemajú dávať, pretože okrem šušťania listov potom také výnimky zaváňajú aj šušťaním kadečoho iného.
A tu chcem povedať, vážení páni ministri, pán Žiga a pán Jahnátek, že som veľmi sklamaný z vášho jednotného postoja, že sa nič nestalo. Predstavte si, že mnohí občania, ktorí nemajú možno tak naštudované zákony, ako majú vaše aparáty, sú presvedčení, že sa niečo zlé stalo. Nielen preto, že deň poľovníctva bol takto narušený, to by sme prežili, ale kvôli tomu, že takýmto prístupom naozaj bolo vytvorené veľmi nežiaduce prostredie pre danú lokalitu, veľmi nežiaduce príklady pre daných ľudí, ktorým sme odkázali, že keď sa chce, dá sa všetko, aj 250 motocyklov môže na výnimku jazdiť po lesných porastoch zóny, ktorú, keď ju poznáte, môžeme pokojne ju nazvať jednou z najkrajších nielen na strednom Slovensku.
Nuž nebudem navrhovať, aby odpovede pod č. 29 a 30 boli hlasovaním posudzované ako nenáležité, pretože to vôbec nie je potrebné. Za prvé predvídam výsledok hlasovania, a za druhé si myslím, že nie je dôležité, aby sme my tu vyjadrovali nespokojnosť. Bolo by veľmi dobré, keby obidvaja menovaní páni ministri vyjadrili nespokojnosť so svojimi podriadenými, ktorí im takéto odpovede pripravili; pretože viem, že ich nepíšu sami, ani na to nemajú určite dostatok času; aby ich upozornili, že takáto odpoveď by mohla zohľadňovať nielen zákonné normy, ale aj čosi, čo by minister mal spĺňať. To čosi znamená, že okrem poznania zákona má minister poznať aj svoju úlohu vysoko postaveného úradníka, ktorý vytvára istú atmosféru v spoločnosti. A ja si myslím, že týmto dvom ministrom sa svojím rozhodnutím, resp. svojou odpoveďou túto atmosféru v žiadnom prípade nepodarilo vylepšiť. Mrzí ma to.
Ale predsi treba zakončiť pozitívne. Vyjadrujem nádej, že od marca budúceho roku možno posty ministrov na týchto dvoch ministerstvách budú zastávať ľudia, ktorí budú mať nielen znalosti zákonov, ale ktorí by mohli mať aj také srdce pre túto krajinu, pre životné prostredie a pre lesy, keď už to majú v názve, tak mohli by to naplniť aj takouto snahou.
Pokračovať budem odpoveďou, ktorú som dostal od pána Draxlera, ministra školstva, ktorá sa týkala školského zákona, tá interpelácia, a odpoveď na ňu.
Išlo mi o pomerne jednoduchú vec. Mnoho učiteľov aj funkcionárov Slovenskej komory učiteľov bolo po prijatí školského zákona pomerne prekvapených tým, že pán minister pripustil predloženie a následne aj odsúhlasenie zákona, ktorý vôbec nezohľadňoval požiadavky, podmienky a isté veľmi závažné pripomienky množstva učiteľov aj množstva členov Slovenskej komory učiteľov.
Tu by som, pán minister, zdôraznil jednu vec, ktorá sa mi zdá taká príznačná v tej vašej odpovedi. Opäť neviem, či je to vaša štylizácia alebo je to text niektorých vašich úradníkov, ale taký múdry záver dávate do svojej odpovede. Prepáčte, začínam záverom. Hovoríte tam niečo také, že je dobré, keby sme uplatňovali vo svojom živote čo najviac vedeckých postupov a prístupov a snažili sa o to, aby bolo čo najmenej neobjektívnosti a pomýlenosti.
Nuž, ďakujem pekne. Tak trocha ste ma vyškolili. Pochopil som, že zrejme som svojou otázkou, že prečo bol prijatý školský zákon na základe takého masívneho množstva pripomienok a nesúhlasných stanovísk učiteľov, že to považujete za pomýlenosť a neobjektívnosť. Ako poslanec to musím zobrať, máte právo na takúto odpoveď. Len neviem, keďže túto odpoveď poznajú členovia komory učiteľov, učitelia, či si to oni zaslúžili od vás, že ich dávate do akéhosi podivného, zmätočného vreca ľudí, ktorí sú pomýlení, ktorí sú neobjektívni, ktorí neuplatňujú svoje vedecké alebo neuplatňujú vedecké prístupy k riešeniu problémov. Domnievam sa, že si nezaslúžili. A vy odpovedáte na tú moju zásadnú otázku, že prečo ste neuplatnili a prečo ste sa nesnažili zvážiť tú anketu, ktorú usporiadali učitelia medzi 1 400 školami, kde došlo k veľmi význačnému a príznačnému množstvu odpovedí na túto anketu, ktoré rozhodne mali vzbudiť vašu obavu, prečo ste sa nesnažili s týmito učiteľmi viac komunikovať a prečo ste nezohľadnili tie výsledky. A naopak, ste ich teda označili za akúsi neobjektívnu pomýlenosť.
Myslím si, že sám neveríte tomu, že takýto prieskum, takáto anketa uskutočnená na 1 400 školách v rámci vášho rezortu nemá dostatočný štatistický význam, že je úplne zanedbateľná z hľadiska hodnovernosti. A ak áno, tak potom možno bolo by bývalo namieste, keby ste mi, pán minister, boli odpovedali, že disponujete svojou anketou, svojimi otázkami a zistili ste teda, že je to niečo celkom iné, ako sa to javilo mne na základe podkladov od členov Slovenskej komory učiteľov. Nič také ste tam neuviedli. Naopak, a za to vám môžem aj poďakovať, ale to len potvrdzuje, že nie ste si istý v tom základe v tej odpovedi, že si sám uvedomujete, píšete, nie je to pokus o citát, ale nebudem veľmi ďaleko od pravdy, kde hovoríte, že si uvedomujete, že je problém príliš komplikovaný a že ho budete musieť otvoriť, aby bol vyriešený tak, aby sa závažné problémy v školstve vyriešili.
Nuž, pán minister, ale kedy vlastne chcete riešiť závažné problémy v školstve, ak nie školským zákonom, ktorý mal navodiť dôležité momenty, ktoré by priniesli uspokojenie v radoch desiatok tisíc učiteľov? Myslím, že ste prepásli príležitosť, a vaša odpoveď, kde teda mi hovoríte, že vy ste napokon rokovali a členovia významného inštitútu komory učiteľov, naopak, toto rokovanie považujú za veľmi povrchné a hlavne, že z neho nevyplynuli žiadne priznania ich pripomienok, už to všetko navádza atmosféru toho, že je to škoda, že ste nedokázali nie mne odpovedať na to, prečo tá anketa a prečo tie rokovania, ale že ste nedokázali využiť možnosť, ktorú ste predložením tohto zákona mali. A nezabudnime pripomenúť, že o krajnú nespokojnosť v tomto prípade išlo práve v tom smere, že školské rady ako inštitút demokracie, demokratického riadenia na našich školách boli vaším zákonom, zákonom, ktorému ste sa podrobili povedzme. Možnože neboli tie texty všetky z vašej hlavy a z vášho ministerstva, ktorým ste teda demokraciu demontovali a nechali ste sa školské rady zahrať alebo nechávate sa zahrať na orgán, ktorý môže rozhodnúť, ale v konečnom dôsledku mu odkazujete, že aj tak bude mať konečné slovo zriaďovateľ, čo vytvára veľké nebezpečie, pretože prípady, ktoré hovoria o tom, že sa to pod kuratelou zriaďovateľov zďaleka v našom školstve nedeje tak, ako by sa malo, vôbec nie sú ojedinelé.
Takže ani v tomto prípade nenavrhujem, aby vaša odpoveď bola považovaná alebo bola posúdená hlasovaním pléna za nenáležitú. Skôr vás prosím, keďže sám mi v odpovedi dávate, prakticky priznávate svoj spôsob rozmýšľania, že si uvedomujete, že sa tie veci musia riešiť a že sa to musí otvoriť. Nuž už asi veľa času neostáva, ale asi teda využite ešte ten zostávajúci čas na to, a možno budete členom aj budúcej vlády, aby sa doriešili. Pretože ja neviem, do akej miery dochádzajú k vám hlasy vašich učiteľov, lebo niekedy to tak býva, že na vrchole pyramídy je človek síce šéfom všetkého, ale v konečnom dôsledku tá pravda sa k nemu dostáva veľmi ťažko, pretože ste obklopený možno množstvom úradníkov, ktorí vám nehovoria celkom to, čo by vystihovalo objektívnu realitu vo vašom rezorte. Ale skúste uveriť tomu, že Slovenská komora učiteľov a jej anketa, ktorou oslovili 1 400 škôl, a najmä výsledky tejto ankety sú dostatočne závažné na to, aby ste im venovali väčšiu pozornosť, než by človek mohol usúdiť z vašej pomerne strohej odpovede.
Toľko k tejto druhej časti, kde som reagoval na odpoveď pána ministra Draxlera vo veci školského zákona a hlavne nespokojnosti učiteľov s prístupom, resp. postupom, ktorá je pod číslom 32 v zozname.
A posledná interpelácia bola venovaná pánovi predsedovi vlády Slovenskej republiky Robertovi Ficovi. Je pod číslom 31 a týkala sa témy, ktorá už tu dnes v pléne zaznela, a to témy cestného obchvatu obce Dvorianky na východnom Slovensku.
Možno teraz príde aj otázka, že prečo by mal predseda vlády odpovedať na túto rýdzo technicko-dopravnú vec. Nuž kvôli tomu, bol tu pán predseda, už nie je, pán predseda, kvôli tomu, že ja som poukázal na fakty, kde zjavne už možnosti vašich podriadených, vašich ministrov boli buď vyčerpané, alebo neboli využité, pretože som vás upozornil na závažné veci. Nie na to už známe, ako trpia občania Dvorianok z titulu popraskaných múrov, nadmerného hluku, nadmerného znečistenia, ale kvôli tomu, že zjavne im bolo vysvetlené, keď sa domáhali svojho práva vedieť, aká bude postupnosť v príprave obchvatu, ktorý by to mal riešiť, že im prišla odpoveď veľmi lakonická z vášho Úradu vlády, a to považujem za dostatočný dôvod na to, aby ste sa zamysleli nad svojimi úradníkmi, že vraj občania nemajú právo stanovovať Úradu vlády, čo má kontrolovať a kde má na ktoré ministerstvo v akej veci ísť. A oni sa domnievali, že vám môžu v tejto veci poradiť, pretože zjavne došlo k tomu, že na ministerstve dopravy vládou stanovená úloha, ktorá bola stanovená 24. júna minulého roku, o zabezpečení nevyhnutných finančných prostriedkov na predprojektovú prípravu tohto obchvatu nebola splnená.
To znamená, že úlohu, ktorú ste dali svojmu ministrovi, tento nesplnil, a teraz vzniká tu otázka, že koho sa na to spýtať, prečo sa úlohy vo vašej vláde neplnia. Nuž, dovolil som si preto adresovať túto otázku vám, aj keď vy ste mi odpovedali úplne najstručnejšie, že v takomto prípade predsi sa mám obrátiť na rezortného ministra a nemám, neni veľmi dôvod, aby som sa na to spytoval predsedu vlády.
Nuž, domnievam sa, pán predseda vlády, že pri takejto súvislosti, na ktorú upozorňujem, dôvod vari asi na to nejaký je. Ale bol to nie jediný dôvod, bol tam ešte jeden dôvod, a to ten, že samotní občania dostali informáciu, ktorá nebola objektivizovaná, že je dosť pravdepodobné, že z titulu toho enormného zaťaženia dopravnej tepny prechádzajúcej ich obcou dochádza v niektorých obdobiach dňa k prekročeniu niektorých chemikálií vo vzduchu, a konkrétne malo ísť o oxid dusičitý. Ale že im nemôžu túto vec potvrdiť meraním, ale im poradili – veľmi zvláštne na pracovníkov štátnej správy, že si majú nájsť súkromnú firmu, ktorá zabezpečí takéto meranie a tým pádom teda že sa zistí skutočný stav. No, myslím si, že toto je – slušne povedané – nenáležitá reakcia, aby občania, ktorým povie štátny úradník, že pravdepodobne dochádza k prekročeniu závažných limitov chemikálií vo vzduchu, ktorý musia dýchať, sa im zároveň odporučilo, že ak by chceli teda vedieť, či naozaj, tak nech sa páči, môžu si najať za svoje peniaze meraciu inštitúciu, ktorá im to zmeria.
Vážený pán predseda vlády, aj v tomto smere si dovolím povedať, že vaša odpoveď mohla byť minimálne zameraná do tej oblasti, že či ste alebo nie ste spokojný so svojím ministrom dopravy a či považujete alebo nepovažujete jeho prístup pri zabezpečovaní potrebných prostriedkov na danú aktivitu obchvatu štátnej cesty obce Dvorianok za dostatočnú. A tiež by možno bola bývala náležitá aj odpoveď, ktorá by sa týkala toho, či je to v poriadku, keď občanom orgán štátnej správy, odborný úrad hovorí, že pravdepodobne ste ohrození, ale keď to chcete zistiť, či naozaj, tak nájdite si nejakú firmu, zaplaťte si ju a ona vám to zmeria. Nie je to podivný postup, pán predseda vlády?
Ja si myslím, že je. Škoda, že ste sa práve týmto motívom, na ktorý som vás upozornil mojou interpeláciou, ktorej odpoveď je už pod tým spomínaným číslom 31, nezamerali. To je moja reakcia.
Teda záver je ten, že nežiadam ani o jednej z týchto odpovedí hlasovať, ale prosím interpelovaných členov vlády Slovenskej republiky, aby možno viacej dohliadali na to, čo ich úradníci do odpovedí napíšu.
Ďakujem pekne.

Ďalej vystúpi v rámci bodu odpovede na interpelácie pán poslanec Zajac.

52.
Ďakujem veľmi pekne, pán predseda Národnej rady.
Vážené dámy a páni, musím oceniť účasť ministrov na dnešných interpeláciách, možno to bude aj tým, že pred chvíľou sme tu videli premiéra Roberta Fica, ale naozaj v minulosti to tak nebývalo, takže to oceňujem hneď na úvod.
Ja sa chcem vyjadriť najprv k odpovedi na moju interpeláciu, ktorá je pod číslom 18, ale nebudem žiadať o hlasovanie o mojej nespokojnosti.
Interpelácia bola na pána ministra Kaliňáka v súvislosti s tým, že na východe Slovenska sú vlastne dve cesty prvej triedy, ktoré robia vlastne severojužné prepojenie z Maďarska, z Balkánu smerom na Poľsko. A jedna z tých ciest, cesta číslo 1/73 Šarišský Štiavnik – Hunkovce je momentálne v rekonštrukcii a je pre automobily nad 12 ton neprejazdná. Čiže kamióny cez ňu nemôžu chodiť. A obchádzka je, obchádzková trasa je z Lipník smerom na Vranov po ceste číslo 1/18 a následne z Vranova smerom na Stropkov a Svidník po ceste 1/15. To znamená, všetka ťažká kamiónová doprava, severojužné prepojenie na východe Slovenska sa deje po ceste číslo 1/15 a čiastočne po ceste 1/18. Enormne sa zvýšil počet tranzitujúcich kamiónov. A tieto kamióny častokrát jazdia v noci v tzv. vláčikoch, to znamená niekoľko kamiónov, až desať, dvanásť kamiónov jazdí za sebou vo veľmi malých rozostupoch medzi sebou a vo veľkých rýchlostiach. Hlavne v nočných hodinách jazdia vo veľkých rýchlostiach, keďže na tejto ceste, ktorá, mimochodom, kedysi nebola cestou prvej triedy a podľa môjho názoru ani nie je veľmi uspôsobená svojimi technickými parametrami na cestu prvej triedy, je tam veľa obcí, rodinných domov, ktoré sú pri tejto ceste, mimochodom, aj cesta cez Dvorianky vlastne je takým pokračovaním toho severojužného pokračovania od Vranova smerom na Trebišov, tak celá tá kamiónová doprava jazdí hlavne v noci neprimeranou rýchlosťou v malých rozostupoch. Obrátilo sa na mňa viacero občanov z týchto regiónov, ktorí sa sťažovali na enormný hluk a na veľké nebezpečenstvo toho, že keď idú v noci, majú problém z bočnej cesty vyjsť alebo dokonca odbočiť.
Myslím si, preto som interpeloval pána ministra Kaliňáka, aby v týchto okresoch na týchto cestách tranzitujúce kamióny vo väčšom množstve kontrolovali a kontrolovali dodržiavanie dopravných predpisov, okrem iného vysokej rýchlosti a vzdialenosti medzi týmito kamiónmi, čím by sa aspoň čiastočne znížili nepríjemné napríklad otrasy rodinných domov, ktoré pri tejto ceste sú.
Pán minister mi odpovedal v tom zmysle, že, samozrejme, túto zvýšenú frekvenciu tejto ťažkej kamiónovej dopravy zaznamenali aj útvary polície a že útvary dopravnej polície od začiatku roka po 30. jún 2015, keď mi odpovedal, teda odslúžili o 57 % hodín viac ako za rovnaké obdobie v roku 2014. Nuž, z pohľadu toho, že odslúžili viacej hodín policajti v týchto okresoch na dopravných inšpektorátoch, tak z tohto pohľadu by som mohol povedať, že mal by som byť spokojný, ale musím povedať, že aj moje skúsenosti, ale aj ľudí, ktorí bývajú v tomto regióne, prakticky sa to nijakým spôsobom neprejavilo na tom, ako táto ťažká kamiónová doprava po týchto cestách jazdí. Naozaj v noci dopravná polícia podľa môjho názoru odslúžila síce viacej hodín, ale viacej sa neustále zameriava na osobné autá cez deň a veľakrát aj v noci. Jej zameranie a moje odporúčanie, aby sa sústredili na tieto prejazdy týchto kamiónov a na dodržiavanie rýchlosti, sme ani ja a ani ďalší občania veľmi vo zvýšenej miere nezaznamenali.
Skôr sme zaznamenali takú skutočnosť, a tu musím povedať jednu moju skutočnosť, príbeh, ktorý som zažil aj s kolegom Hudackým, keď po tejto ceste sme sa vracali z jednej akcie o pol dvanástej v noci, keď pred nami idúce auto sme ako dobehli a odrazu od značky, ktorá označovalo obec, to auto okamžite začalo ísť 50-kilometrovou rýchlosťou, obec bola pomerne dosť dlhá, aj pri výjazde z tejto obce auto neustále išlo 50-kilometrovou rýchlosťou, až po značku a od značky išlo to auto znova 90-kilometrovou rýchlosťou a takto sme za týmto autom išli asi ďalšie dve obce. Už aj nám bolo asi teda jasné, že pred nami ide dopravná polícia. Takto sme išli za dopravnou políciou striktne od značky obce 50-kilometrovou rýchlosťou, medzi obcami 90-kilometrovou rýchlosťou, až policajti pred nami pochopili, že nás nevyprovokujú k tomu, že ich predbehneme vyššou rýchlosťou a nedajú nám pokutu. Takže v tretej obci automobil o pol dvanástej v noci zastavil, zakýval nám s poľutovaním, že teda na nás nezarobil.
Myslím si, že dopravná polícia takto striktne vyžadovať predpisy o pol dvanástej v noci po osobnom aute, keď ďalšie desiatky kamiónov idú neprimeranou rýchlosťou s malými rozostupmi medzi sebou, naozaj by som to teda prial, nikomu to neprajem, aby to videl. Jeden náš kolega sa s nami vracal zo Stropkova, zo stropkovského jarmoku a keď videl, aké kolóny kamiónov idú za sebou, tak nestačil sa čudovať.
V tejto súvislosti ešte musím povedať, že po tom, čo sa stalo na Orave, že tam prestal fungovať most na ceste prvej triedy, tak som sa až musel pousmiať, keď dopravná polícia odporúčala týmto kamiónom, ktoré smerujú do Poľska, aby niektoré využili aj tranzit smerom na Prešov, Vranov, Svidník a Vyšný Komárnik, pretože už teraz tieto preťažené cesty, ak by mali byť zaťažené ďalšou dopravou, tak neviem, nakoľko by to bolo únosné.
Posledná poznámka v tejto súvislosti: s touto rekonštrukciou cesty číslo 1/73 Šarišský Štiavnik bol najviac postihnutý okres Bardejov, a to podnikatelia, ktorí podnikajú v tomto meste, v tomto okrese a majú obchodné kontakty a svojich obchodných partnerov v Poľsku, pretože títo museli využívať obchádzku smerom na Lipníky, Vranov a Vyšný Komárnik a znamenalo to pre nich obchádzku cca 120 kilometrov. Viete si predstaviť, ak denne vozíte napríklad drevnú štiepku, čo to znamená robiť obchádzku 120 kilometrov naviac?
Takže nechcem dať hlasovať o nespokojnosti s touto odpoveďou, svoju nespokojnosť môžu občania prejaviť vo voľbách v marci roku 2016.
Druhá odpoveď, ku ktorej sa chcem vyjadriť, je odpoveď číslo 40 od pána ministra práce, sociálnych vecí a rodiny pána Jána Richtera, ktorého som interpeloval v súvislosti s tým, čo sa stalo, keď Sociálna poisťovňa v lete, začiatkom, teda koncom júla, to znamená 31. júla, keď Sociálna poisťovňa oznámila, že odkladá zasielanie výšky odvodov do Sociálnej poisťovne všetkým živnostníkom na Slovensku a prekladá termín zaplatenia z 8. augusta na 2. septembra. Stalo sa to preto, lebo tak ako vtedy povedal hovorca Sociálnej poisťovne, lebo dostali enormné množstvo nesprávnych, nepresných údajov z Finančnej správy, z Daňového riaditeľstva.
Viete dobre, že informačný systém Daňového riaditeľstva, informačný systém, ktorý stál 100 miliónov eur, vytvoril takéto výstupné zostavy s takými chybami, ktoré keď Sociálna poisťovňa chcela zapracovať do svojho informačného systému a z toho urobiť výstupy pre jednotlivých živnostníkov, čo jej ukladá zákon, čo jej ukladá zákon, vládny návrh zákona, ktorý prešiel, a ja som rád, pán minister, že takýto zákon tu je, že Sociálna poisťovňa musí vypočítať odvody živnostníkov a zaslať im, nie ako to bolo v minulosti, že živnostník musel si vypočítať odvody a Sociálna poisťovňa ho len následne kontrolovala, ak boli nesprávne, tak perzekvovala, penalizovala. Teraz je to Sociálna poisťovňa, ktorá musí vypočítať tieto odvody a zaslať všetkým živnostníkom.
No tým, že Sociálna poisťovňa dostala nesprávne údaje a neurobila tieto, nezaslala tieto oznámenia o výške odvodov živnostníkov, bohužiaľ, porušila zákon. Porušila zákon. To znamená, štátna inštitúcia Sociálna poisťovňa porušila zákon, lebo iná štátna inštitúcia, Finančná správa, jej zaslala nesprávne, chybné údaje. A na to, koľko tých údajov bolo nesprávnych, som sa pýtal pána ministra.
Samozrejme, cez Sociálnu poisťovňu si to pán minister zistil a je to dosť dôležité, aby som vám povedal tento údaj, pretože v lete sme sa snažili na Finančnej správe aj návštevou, aj auditom ministerstva financií, aj aktivitou opozičných poslancov vo výbore pre financie zistiť, koľko tých údajov bolo, a nemohli sme sa dopracovať. Preto som celkom rád, že nám bolo odpovedané, a tých nesprávnych údajov, ktoré dostala Sociálna poisťovňa z Finančnej správy do 30. júla 2015, dámy a páni, bolo 261 540. Dvestošesťdesiatjednatisíc päťstoštyridsať nesprávnych údajov dostala Sociálna poisťovňa z Finančnej správy! Takže je z toho logické, že nemohla vypočítať správne odvody.
A preto druhá moja otázka bola teda, koľkým živnostníkom Sociálna poisťovňa zaslala oznámenie do 31. júla, keď následne zastavila zasielanie ďalších oznámení. Mimochodom, okolo 235-tisíc týchto oznámení mala zaslať. Do 31. júla zaslala Sociálna poisťovňa, odpoveď pána ministra, 21 500 oznámení zaslala.
Trochu to súvisí, teda dosť podstatne to súvisí s mojou treťou otázkou: Aké náklady naviac mala Sociálna poisťovňa v súvislosti s tým, že zaslala určitým živnostníkom oznámenie, lebo minimálne týmto živnostníkom musela tieto oznámenia poslať naspäť.
Bolo mi odpovedané, že táto čiastka nepresiahne 4-tisíc eur, a je mi tam ďalej vysvetľované, že keďže Sociálna poisťovňa je veľkým objednávateľom poštových služieb v Slovenskej pošte, tak dostáva výrazné zľavy, a preto aj tých 21 500 novozaslaných oznámení vyjde Sociálnu poisťovňu na necelých 4-tisíc eur.
Ja som sa v ďalšej otázke pýtal, teda aké náklady mala Sociálna poisťovňa nielen v súvislosti so zaslaním, ale určite tieto údaje, ktoré dostala nesprávne, musela nanovo prepočítať, nanovo to museli vypočítať tým živnostníkom, ktorým už to zaslali. Teda aké ďalšie náklady v súvislosti s tým, že pracovníci Sociálnej poisťovne mali naviac prácu, aké ďalšie náklady vznikli?
Bolo mi odpovedané, a tu celkom nesúhlasím s odpoveďou pána ministra, keď píše o tom, že sa to vlastne ani nedá zistiť, lebo tí pracovníci Sociálnej poisťovne takto, keď kontrolujú výšku týchto odvodov, postupovali aj v minulosti, aj teraz a že je to vlastne ich taká permanentná práca. Ja si myslím, že keď niekto ako Finančná správa zašle Sociálnej poisťovni 261-tisíc nesprávnych údajov, tak to úsilie pracovníkov Sociálnej poisťovne muselo byť oveľa, oveľa väčšie. Ale neviem sa k tomu dopátrať, keďže pán aj generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne je členom vládnej strany SMER a je aj členom poslaneckej snemovne, no tak nebude tu hovoriť o tom, že Sociálna poisťovňa mala oveľa vyššie náklady. Ja som vnútorne presvedčený, že boli to oveľa vyššie náklady, ktoré Sociálna poisťovňa mala.
Takisto som sa pýtal, že aké finančné straty vznikli Sociálnej poisťovni z tohto dôvodu, že vlastne vyzvala verejne živnostníkov, aby teda ak dostali oznámenie, aby to oznámenie teda nepovažovali za správne, aby si počkali teda na nové oznámenie, aké straty zaznamenala Sociálna poisťovňa skrz toho, že vlastne nie všetky odvody, určite nie všetky odvody dostala do toho 10. augusta, ale až do 2. septembra.
Zasa mi bolo odpísané, že tie finančné straty neboli veľké, lebo časť živnostníkov odvody zaplatila aj podľa toho, aké platila predtým a že ten rozdiel, ktorý doplatili niektorí až 2. septembra, nebol až tak veľký, aby tá finančná strata bola veľká pre Sociálnu poisťovňu.
Aby som to zhrnul na záver: Som presvedčený, že tento problém, ktorý vznikol na Finančnej správe, na Daňovom riaditeľstve z informačného systému, ktorý stál 100 miliónov, keď vyšli nesprávne údaje pre Sociálnu poisťovňu, považujem to za škandál, za škandál, ak informačný systém za 100 miliónov vydá údaje a do Sociálnej poisťovne príde 261-tisíc nesprávnych údajov, ak jedna štátna inštitúcia týmto donútila druhú štátnu inštitúciu, aby porušila zákon.
Živnostník, podnikateľ, keď poruší zákon v tom, že neodvedie príslušné odvody napríklad do Sociálnej poisťovne alebo do zdravotnej poisťovne, alebo daňovému úradu nezaplatí, hoci len o jeden deň sa omešká, hoci len o pár eur, je následne aj po rokoch perzekvovaný, penalizovaný. A takéto prípady z minulosti tu sú. Keď boli podnikatelia, živnostníci, ktorí sa omeškali o, budem hovoriť v korunách, o 35 korún, po niekoľkých rokoch, keď sa to zistilo, zaplatili niekoľko tisíc penálov, niekoľko takých príkladov poznám. A bolo im povedané, to je preto, lebo ste porušili zákon. Ak náhodou si nevšimli, že sa zákon zmenil, že sa zmenila nejaká výška odvodov, keď sa zmenila minimálna mzda a im stúpli odvody, bolo im povedané, že neznalosť zákona nikoho neospravedlňuje.
Ak tu poruší zákon štátna inštitúcia, lebo Finančná správa jej dá zlé údaje, tak aj slovami pána ministra financií pána Kažimíra nebude vyvodzovať voči nikomu žiadnu personálnu zodpovednosť. Dokonca, a to ma úplne prekvapuje, dodávateľ informačného systému, ktorý bol zodpovedný za to, aby tie výstupy z informačného systému boli správne, boli relevantné, boli také, aké mal ten informačný systém vyrobiť pre Sociálnu poisťovňu, nie je nijako postihovaný, nie sú voči nemu vyvodené žiadne penále, žiadne sankcie. Tak z toho som teda sklamaný, musím pravdupovediac.
Nebudem už hovoriť o tom, že Finančná správa z tohto informačného systému dodala Sociálnej poisťovni tieto údaje o 26 dní neskôr, ako mala dodať. To znamená, aj týmto spôsobom, tým, že o tých 26 dní dodala tieto informácie neskôr, dostala Sociálnu poisťovňu pod tlak. Samozrejme, Sociálna poisťovňa tieto odvody prvýkrát vypočítavala a zasielala všetkým živnostníkom, ale to nijako neospravedlňuje Finančnú správu.
Takže ani o tejto odpovedi nežiadam, aby sa hlasovalo o mojej nespokojnosti.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne, pán poslanec.
Dávam slovo pánovi poslancovi Mikloškovi. Nech sa páči.

54.
Vážená pani podpredsedníčka, vážení viacerí členovia vlády, vážení kolegovia, kolegyne, dovolím si na odpoveď dvoch pánov ministrov, ministra zahraničných vecí a ministra hospodárstva, odpovedať niektorými poznámkami, ktoré v tých odpovediach neboli. Tieto odpovede boli seriózne, skôr by som povedal, že vyčerpávajúce, až príliš uspokojujúce, ba až príliš pozitívne, tak by som povedal.
Týkali sa našich pochybností o zmluve TTIP, voľná obchodná zóna, investície a garancie. Ja stále mám dojem, že táto zmluva TTIP sa snaží skôr presadiť americké výrobky v Európe ako opačne. To je taká prvá konštatácia.
Druhá je, že príliš veľká tajnosť a netransparentnosť je v súvislosti s touto zmluvou a že teda bežný človek z ulice alebo dokonca aj poslanec nemá možnosť sa nejako hlbšie dostať k tej zmluve, ktorá už tri roky sa pripravuje a ešte sa chvíľu aj bude. Tu v európskom výbore sme mali vážnu diskusiu a seminár, ktorú viedol jeho predseda pán Blaha a bolo tam dosť kritiky na túto situáciu netransparentnú a dlhotrvajúcu a nejasnú, aj keď potom tie naše závery sa nejako neprejavili v ďalšom postupe, z našej strany najmä.
Európska únia, pokiaľ viem, dala 200 pozmeňujúcich návrhov a už o nich sa tiež nehovorí, že či sa akceptovali alebo neakceptovali, čo sa akceptovalo a čo nie. Čiže túto tému treba udržiavať v lufte, pretože je vážna a môže v mnohom ako naše záležitosti ovplyvniť. Taká téma antibiotík v mäse alebo geneticky modifikované potraviny, geneticky modifikované krmivá pre dobytok a tak ďalej sú stále hrozbou a tá hrozba prichádza najmä zo Spojených štátov v tomto zmysle. Samozrejme, presadenie našich najmä poľnohospodárskych výrobkov nie je jednoduché, neviem, do USA už vôbec nie, ale ani do Nemecka, ani do Rakúska a Francúzska, je to zložité aj kvôli našim daňovým záležitostiam, ale aj kvôli tomu, že proste ich nechcú, nechcú konkurovať sami sebe. Tá katastrofálna situácia s mliekom a mliečnymi výrobkami, čo sa teraz udiala a ktorú rieši Európska únia tak, že dá 500 miliónov mliekarom, je tiež, by som povedal, iba také dočasné riešenie. Proste sankcie na Rusko toto zapríčiňujú, treba otvorene povedať, a nebolo by treba dávať 500 miliónov mliekarom.
V Spojených štátoch je situácia zvláštna v tom, že veľmi tam propagujú aj používajú GMO potraviny, aspoň my nevieme o tom, či sú nejaké štúdie, aké sú dopady na zdravie ľudí. Vieme, že u nich sú potraviny silne dotované a tým pádom aj lacné. Vieme aj to, že tá monopolizácia veľkých reťazcov, to je aj v Európe, ale tam v Amerike najviac, úplne zabíja tých menších a vlastne ostáva tam jasný monopol len jedných a tí si potom určujú ceny. No ale to sme prežili aj pri likvidácii vlastne železníc, keď vlastne všetko sa dalo na benzín, len tiráky nosia tovar, železnice veľmi málo, zabrzdili rozvoj aj elektromobilov a tak ďalej a tak ďalej.
Čiže ja troška mám otáznik aj nad tými škandálmi, ktoré dneska súvisia s automobilovým priemyslom a ktoré iste budú aj narastať, a je to tiež, sa mi zdá, vojna len preto, že sa Volkswagenu príliš darí aj v Spojených štátoch. Ale to už sú len domnienky.
Teda nehovorím, že som nespokojný s tými odpoveďami, najmä minister hospodárstva ma na štyroch stranách veľmi podrobne informoval, aké sú naše vystúpenia, čo robíme, ale proste všetko to išlo veľmi pozitívne a zdalo sa, že ako keby tam neboli žiadne problémy, a tie problémy, samozrejme, sú tam.
Záverom by som povedal jednu takú, by som povedal, troška aj anekdotu, troška aj klebietku, ale takú pravdivú klebietku, ktorú teraz mám s ľuďmi, ktorí boli okolo toho, keď išlo o rekonštrukciu rozbombardovaného Iraku a bolo treba Ameriku presvedčiť o nových štátoch, ktoré mohli sa podieľať na rekonštrukcii a tým aj na zarobení, tak viem, že to vyzeralo veľmi vtedy atraktívne, vtedy sa ešte nevedelo, jak bude Irak ďalej pokračovať, a vtedy všelikto si dával kľučky o Amerike a jedným z nich bola aj veľká česká najvyššia delegácia a, samozrejme, boli aj u prezidenta Busha vtedy, ten ich poslal ďalej, ten ich zas poslal ďalej a tak ďalej, išli, až posledný im povedal, že dalo by sa s tým niečo urobiť, keby ste nám dali rekonštrukciu Ruzyně. Čiže Američania sú teda takí, že im ide v podstate o biznis, a teda veľmi sa bojím, že tá zmluva TTIP sa bude vlastne skôr týkať prúdu výrobkov od nich k nám ako opačne.
Takže súhlasím s vašimi odpoveďami a dovolil som si ešte týchto pár poznámok na tému TTIP povedať.
Ďakujem.

Ďakujem, pán poslanec.
Teraz dávam možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Uzatváram možnosť prihlásenia sa. Do rozpravy je prihlásený pán poslanec Miroslav Kadúc a dávam mu zároveň slovo.
Ešte kým začne pán poslanec rozprávať, chcem vás teda požiadať, páni poslanci, aby ste vyjadrili, že či jednotlivo sa bude hlasovať potom o vašej nespokojnosti, alebo o všetkých naraz.

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, hostia na balkóne, budem reagovať na dve odpovede, a to je odpoveď označená pod poradovým číslom 3 (rečník chvíľu listoval vo svojich podkladoch) a odpoveď číslo 16.
Ešte predtým mi dovoľte pripomenúť pár citácií zo základného zákona štátu, a to je ústava. Týka sa to hlavne poslanca Hubu, ak ho vždy správne počúvam, tak dostáva odpovede neúplné a dostáva ich neskoro. Ak vôbec. Tak dovoľte mi, vážení členovia vlády, ktorí ste tu, pripomenúť článok 80 ústavy, ktorý hovorí: "Poslanec môže interpelovať vládu Slovenskej republiky, člena vlády Slovenskej republiky alebo vedúceho iného ústavného orgánu štátnej správy vo veciach ich pôsobnosti. Poslanec musí dostať odpoveď do 30 dní."
Poslanec musí dostať odpoveď! Nejde o odpoveď akúkoľvek, pretože odpoveď alibistická, neúplná, všeobjímajúca, alebo odpoveď neskoro určite nespĺňa kritériá riadnej odpovede a teda odpovede takej, ktorá napĺňa požiadavky základného zákona štátu, a to je ústava. A, páni členovia vlády, zložili ste sľub, kde ste sľubovali dodržiavať ústavu. Toto len na pripomenutie, pretože tá politická kultúra, ktorá tu je zavedená, nepovažujem ju za najšťastnejšiu a verím, že pán podpredseda parlamentu Číž, ktorý apeluje na politickú kultúru, na toto dohliadne.
K odpovediam na interpeláciu, v prvom rade na pána ministra zdravotníctva Čisláka. Téma veľmi aktuálna, a to je, alebo stále veľmi aktuálna, zrušenie prednostného vyšetrenia. Ja som sa pýtal 2. júna, podal som interpeláciu 2. júna, kde som sa pokúsil vysvetliť, že zrušenie prednostného vyšetrenia bolo, alebo poplatku za prednostné vyšetrenie bolo nesprávne. Ukázalo sa, to ovocie tu máme dnes, kedy Asociácia lekárov jasne hovorí o chaose v ambulanciách, o tom, že sú rôzne poplatky za manažovanie, poplatky za nespolupracujúce dieťa, vlastne sa nahradili poplatky, ktoré minister plánoval zrušiť alebo obmedziť, sú nahradené inými poplatkami. Z chaosu ešte väčší chaos. Ono vznikol z toho akýsi boj medzi pacientmi a lekármi, kedy veľká časť pacientov požaduje možnosť prednostného vyšetrenia za poplatok, lekári to požadujú rovnako, pritom ministerstvo aj vládny poslanec argumentovali pri zrušení hlavne tým, že tento poplatok má antisociálny rozmer, s čím sa dá čiastočne súhlasiť, ale ja neverím, že nie je možné dôjsť k nejakému pragmatickému riešeniu.
A pragmatické riešenie nepochybne je aj to, že vieme zaviesť poplatok, kedy lekár bude môcť objednávať pacienta za poplatok v poobedňajších hodinách. Nikomu to neublíži. Všetkým by to malo pomôcť. Tí dôchodcovia, ktorými sa apelovalo, ktorí čakajú a sú predbiehaní, nebudú ukrivdení, pretože práve tí, ktorí si môžu dovoliť zaplatiť prednostné vyšetrenia, musia odísť zo zamestnania, napríklad z roboty, z podnikania, môžu prísť až poobede. Všetkým bude vyhovené. A toto som sa presne ministra pýtal.
A tá odpoveď, ktorá prišla, musím povedať, že som rád, že bola to odpoveď, že nebolo to odpísanie, ako sa zvykne odpísať poslancovi Hubovi, pán minister sa pokúsil odpovedať riadne. Avšak nemôžem s touto odpoveďou súhlasiť, pretože opäť argumentoval antisociálnymi opatreniami, že iné riešenie neexistuje, plus dôvodom zavedenia zrušenia poplatku za prednostné vyšetrenie bolo, že mali sme rôzne poplatky, ktoré boli nekontrolovateľné. Keďže ten dôvod nezmizol, dokonca nabobtnal, nabujnel, tento dôvod podľa mňa stratil na význame. Preto túto odpoveď nemôžem považovať, alebo s ňou nesúhlasím a len do diskusie alebo do pozornosti dávam, určite to pán minister zachytil, nie som sám, čo nesúhlasil s touto úpravou, bol to aj pán prezident, ktorý povedal, že úprava je nejednoznačná, a preto si myslí, že je nesúladná s ústavou.
Ja iba dodávam, že akákoľvek právna norma musí byť tak jednoznačná, aby adresát tej právnej normy vedel, ako sa má správať. A tu, keď sa pozriete na niektoré ambulancie, je úplne nepochybné, že lekári nevedia, ako sa majú správať, a poplatky si v zásade vymýšľajú, aby vykryli výpadok svojich príjmov. Norma, ktorá bola zavedená v tomto pléne, v tejto sieni zákonnosti, sa minula účinkom. Čiže preto si myslím, že ju nemôžem považovať za súladnú s ústavou rovnako. Definitívne bude až na Ústavnom súde.
A druhú odpoveď, na ktorú by som chcel reagovať, je odpoveď pána ministra Kažimíra, kedy som sa ho pýtal na zavedenie tzv. e-kolku. Ma zaujíma hlavne fakt, či považuje za správne alebo za pragmatické, aby sme medzi platiteľa a tú službu, ktorá je poskytovaná, a teda pokladnicu justičnú dali nejaký tretí subjekt a to je v tomto prípade Slovenská pošta. Dnes to fungovalo, prišli ste, zaplatili ste kolkom, úradník zaevidoval, pokladnica zaevidovala, úradník vedel operatívne vyhodnotiť, k čomu bola platba alebo čo bolo zaplatené, dnes to možné, žiaľ, nie je. Ukazuje sa, že aj v tejto veci je chaos, a to iba z toho dôvodu, že bol zavedený prostredník medzi pokladnicu a platiteľa.
Pán minister mi argumentoval, že došlo k zmene zákona, má dôjsť k zjednodušeniu systému. Bohužiaľ, k zjednodušeniu neprišlo a nevidím na to teda ja proste pragmatický dôvod, aby to takto bolo, aj keď minister hovorí, že malo ísť o to, že môžete zaplatiť kartou. To je to, prečo tam vstúpila Slovenská pošta, eventuálne Poštová banka. No len ja si myslím, že žijeme v modernom štáte a justičná pokladnica tiež by mala ísť s dobou a namiesto toho, aby sme dávali rôzne medzičlánky, skôr išli k tej efektivite, aby bolo možné zabezpečiť alebo zaplatiť poplatok prostredníctvom pokladnice kartou alebo akokoľvek inak, aby to bolo pre občana výhodné.
Zároveň som sa pána ministra pýtal, čo nás to bude stáť. Odpoveď som nedostal. Nedostal som odpoveď, koľko si účtuje za túto službu Slovenská pošta, nepochybne si musí niečo účtovať, ale tuto priznávam, že je asi aj moja chyba, lebo som sa pýtal na Poštovú banku, aspoň takú mám informáciu, že spravuje to Poštová banka. V zásade je to v tejto chvíli jedno, pretože zaujíma ma, o koľko prichádzajú ľudia tým, že, alebo štát tým, že bol zavedený do tohto systému prostredník.
A možnože vizionársky, ktovie, že čo bude so Slovenskou poštou, keď už dnes tam fyzicky funguje Poštová banka. Ako to už v tomto štáte, ako býva dobrým zvykom, zvykom, bohužiaľ zvykom, pokojne môžeme očakávať privatizáciu Slovenskej pošty, nehovorím to rád, ale indície, ktoré sú za posledné tri roky, naznačujú tomu, že k tomuto môže dôjsť.
S odpoveďou pána Kažimíra si dovolím nesúhlasiť a poprosím hlasovať o nich spoločne.

57.
Ďakujem, pán poslanec.
Vyhlasujem týmto všeobecnú rozpravu za skončenú.
Chce sa k vystúpeniu poslancov vyjadriť nejaký pán minister? Evidentne nie.

Otváram teda bod

interpelácie poslancov.

Chcem vám dať do pozornosti § 129 ods. 1 a 2 zákona o rokovacom poriadku, ktorý upravuje charakter tohto ústavného inštitútu. Ďalej chcem pripomenúť, že podľa zákona o rokovacom poriadku ústne prednesenie interpelácie nezbavuje poslanca povinnosti odovzdať svoju interpeláciu písomne predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky.
Písomne sa do bodu interpelácie prihlásili títo poslanci: pán poslanec Jozef Mikloško z klubu KDH, pani poslankyňa Monika Gibalová rovnako z klubu KDH, pán poslanec Fronc takisto z klubu KDH.
Dávam slovo prvému prihlásenému poslancovi pánovi poslancovi Jozefovi Mikloškovi.