54. schôdza

54.
Vážená pani podpredsedníčka, vážení viacerí členovia vlády, vážení kolegovia, kolegyne, dovolím si na odpoveď dvoch pánov ministrov, ministra zahraničných vecí a ministra hospodárstva, odpovedať niektorými poznámkami, ktoré v tých odpovediach neboli. Tieto odpovede boli seriózne, skôr by som povedal, že vyčerpávajúce, až príliš uspokojujúce, ba až príliš pozitívne, tak by som povedal.
Týkali sa našich pochybností o zmluve TTIP, voľná obchodná zóna, investície a garancie. Ja stále mám dojem, že táto zmluva TTIP sa snaží skôr presadiť americké výrobky v Európe ako opačne. To je taká prvá konštatácia.
Druhá je, že príliš veľká tajnosť a netransparentnosť je v súvislosti s touto zmluvou a že teda bežný človek z ulice alebo dokonca aj poslanec nemá možnosť sa nejako hlbšie dostať k tej zmluve, ktorá už tri roky sa pripravuje a ešte sa chvíľu aj bude. Tu v európskom výbore sme mali vážnu diskusiu a seminár, ktorú viedol jeho predseda pán Blaha a bolo tam dosť kritiky na túto situáciu netransparentnú a dlhotrvajúcu a nejasnú, aj keď potom tie naše závery sa nejako neprejavili v ďalšom postupe, z našej strany najmä.
Európska únia, pokiaľ viem, dala 200 pozmeňujúcich návrhov a už o nich sa tiež nehovorí, že či sa akceptovali alebo neakceptovali, čo sa akceptovalo a čo nie. Čiže túto tému treba udržiavať v lufte, pretože je vážna a môže v mnohom ako naše záležitosti ovplyvniť. Taká téma antibiotík v mäse alebo geneticky modifikované potraviny, geneticky modifikované krmivá pre dobytok a tak ďalej sú stále hrozbou a tá hrozba prichádza najmä zo Spojených štátov v tomto zmysle. Samozrejme, presadenie našich najmä poľnohospodárskych výrobkov nie je jednoduché, neviem, do USA už vôbec nie, ale ani do Nemecka, ani do Rakúska a Francúzska, je to zložité aj kvôli našim daňovým záležitostiam, ale aj kvôli tomu, že proste ich nechcú, nechcú konkurovať sami sebe. Tá katastrofálna situácia s mliekom a mliečnymi výrobkami, čo sa teraz udiala a ktorú rieši Európska únia tak, že dá 500 miliónov mliekarom, je tiež, by som povedal, iba také dočasné riešenie. Proste sankcie na Rusko toto zapríčiňujú, treba otvorene povedať, a nebolo by treba dávať 500 miliónov mliekarom.
V Spojených štátoch je situácia zvláštna v tom, že veľmi tam propagujú aj používajú GMO potraviny, aspoň my nevieme o tom, či sú nejaké štúdie, aké sú dopady na zdravie ľudí. Vieme, že u nich sú potraviny silne dotované a tým pádom aj lacné. Vieme aj to, že tá monopolizácia veľkých reťazcov, to je aj v Európe, ale tam v Amerike najviac, úplne zabíja tých menších a vlastne ostáva tam jasný monopol len jedných a tí si potom určujú ceny. No ale to sme prežili aj pri likvidácii vlastne železníc, keď vlastne všetko sa dalo na benzín, len tiráky nosia tovar, železnice veľmi málo, zabrzdili rozvoj aj elektromobilov a tak ďalej a tak ďalej.
Čiže ja troška mám otáznik aj nad tými škandálmi, ktoré dneska súvisia s automobilovým priemyslom a ktoré iste budú aj narastať, a je to tiež, sa mi zdá, vojna len preto, že sa Volkswagenu príliš darí aj v Spojených štátoch. Ale to už sú len domnienky.
Teda nehovorím, že som nespokojný s tými odpoveďami, najmä minister hospodárstva ma na štyroch stranách veľmi podrobne informoval, aké sú naše vystúpenia, čo robíme, ale proste všetko to išlo veľmi pozitívne a zdalo sa, že ako keby tam neboli žiadne problémy, a tie problémy, samozrejme, sú tam.
Záverom by som povedal jednu takú, by som povedal, troška aj anekdotu, troška aj klebietku, ale takú pravdivú klebietku, ktorú teraz mám s ľuďmi, ktorí boli okolo toho, keď išlo o rekonštrukciu rozbombardovaného Iraku a bolo treba Ameriku presvedčiť o nových štátoch, ktoré mohli sa podieľať na rekonštrukcii a tým aj na zarobení, tak viem, že to vyzeralo veľmi vtedy atraktívne, vtedy sa ešte nevedelo, jak bude Irak ďalej pokračovať, a vtedy všelikto si dával kľučky o Amerike a jedným z nich bola aj veľká česká najvyššia delegácia a, samozrejme, boli aj u prezidenta Busha vtedy, ten ich poslal ďalej, ten ich zas poslal ďalej a tak ďalej, išli, až posledný im povedal, že dalo by sa s tým niečo urobiť, keby ste nám dali rekonštrukciu Ruzyně. Čiže Američania sú teda takí, že im ide v podstate o biznis, a teda veľmi sa bojím, že tá zmluva TTIP sa bude vlastne skôr týkať prúdu výrobkov od nich k nám ako opačne.
Takže súhlasím s vašimi odpoveďami a dovolil som si ešte týchto pár poznámok na tému TTIP povedať.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, hostia na balkóne, budem reagovať na dve odpovede, a to je odpoveď označená pod poradovým číslom 3 (rečník chvíľu listoval vo svojich podkladoch) a odpoveď číslo 16.
Ešte predtým mi dovoľte pripomenúť pár citácií zo základného zákona štátu, a to je ústava. Týka sa to hlavne poslanca Hubu, ak ho vždy správne počúvam, tak dostáva odpovede neúplné a dostáva ich neskoro. Ak vôbec. Tak dovoľte mi, vážení členovia vlády, ktorí ste tu, pripomenúť článok 80 ústavy, ktorý hovorí: "Poslanec môže interpelovať vládu Slovenskej republiky, člena vlády Slovenskej republiky alebo vedúceho iného ústavného orgánu štátnej správy vo veciach ich pôsobnosti. Poslanec musí dostať odpoveď do 30 dní."
Poslanec musí dostať odpoveď! Nejde o odpoveď akúkoľvek, pretože odpoveď alibistická, neúplná, všeobjímajúca, alebo odpoveď neskoro určite nespĺňa kritériá riadnej odpovede a teda odpovede takej, ktorá napĺňa požiadavky základného zákona štátu, a to je ústava. A, páni členovia vlády, zložili ste sľub, kde ste sľubovali dodržiavať ústavu. Toto len na pripomenutie, pretože tá politická kultúra, ktorá tu je zavedená, nepovažujem ju za najšťastnejšiu a verím, že pán podpredseda parlamentu Číž, ktorý apeluje na politickú kultúru, na toto dohliadne.
K odpovediam na interpeláciu, v prvom rade na pána ministra zdravotníctva Čisláka. Téma veľmi aktuálna, a to je, alebo stále veľmi aktuálna, zrušenie prednostného vyšetrenia. Ja som sa pýtal 2. júna, podal som interpeláciu 2. júna, kde som sa pokúsil vysvetliť, že zrušenie prednostného vyšetrenia bolo, alebo poplatku za prednostné vyšetrenie bolo nesprávne. Ukázalo sa, to ovocie tu máme dnes, kedy Asociácia lekárov jasne hovorí o chaose v ambulanciách, o tom, že sú rôzne poplatky za manažovanie, poplatky za nespolupracujúce dieťa, vlastne sa nahradili poplatky, ktoré minister plánoval zrušiť alebo obmedziť, sú nahradené inými poplatkami. Z chaosu ešte väčší chaos. Ono vznikol z toho akýsi boj medzi pacientmi a lekármi, kedy veľká časť pacientov požaduje možnosť prednostného vyšetrenia za poplatok, lekári to požadujú rovnako, pritom ministerstvo aj vládny poslanec argumentovali pri zrušení hlavne tým, že tento poplatok má antisociálny rozmer, s čím sa dá čiastočne súhlasiť, ale ja neverím, že nie je možné dôjsť k nejakému pragmatickému riešeniu.
A pragmatické riešenie nepochybne je aj to, že vieme zaviesť poplatok, kedy lekár bude môcť objednávať pacienta za poplatok v poobedňajších hodinách. Nikomu to neublíži. Všetkým by to malo pomôcť. Tí dôchodcovia, ktorými sa apelovalo, ktorí čakajú a sú predbiehaní, nebudú ukrivdení, pretože práve tí, ktorí si môžu dovoliť zaplatiť prednostné vyšetrenia, musia odísť zo zamestnania, napríklad z roboty, z podnikania, môžu prísť až poobede. Všetkým bude vyhovené. A toto som sa presne ministra pýtal.
A tá odpoveď, ktorá prišla, musím povedať, že som rád, že bola to odpoveď, že nebolo to odpísanie, ako sa zvykne odpísať poslancovi Hubovi, pán minister sa pokúsil odpovedať riadne. Avšak nemôžem s touto odpoveďou súhlasiť, pretože opäť argumentoval antisociálnymi opatreniami, že iné riešenie neexistuje, plus dôvodom zavedenia zrušenia poplatku za prednostné vyšetrenie bolo, že mali sme rôzne poplatky, ktoré boli nekontrolovateľné. Keďže ten dôvod nezmizol, dokonca nabobtnal, nabujnel, tento dôvod podľa mňa stratil na význame. Preto túto odpoveď nemôžem považovať, alebo s ňou nesúhlasím a len do diskusie alebo do pozornosti dávam, určite to pán minister zachytil, nie som sám, čo nesúhlasil s touto úpravou, bol to aj pán prezident, ktorý povedal, že úprava je nejednoznačná, a preto si myslí, že je nesúladná s ústavou.
Ja iba dodávam, že akákoľvek právna norma musí byť tak jednoznačná, aby adresát tej právnej normy vedel, ako sa má správať. A tu, keď sa pozriete na niektoré ambulancie, je úplne nepochybné, že lekári nevedia, ako sa majú správať, a poplatky si v zásade vymýšľajú, aby vykryli výpadok svojich príjmov. Norma, ktorá bola zavedená v tomto pléne, v tejto sieni zákonnosti, sa minula účinkom. Čiže preto si myslím, že ju nemôžem považovať za súladnú s ústavou rovnako. Definitívne bude až na Ústavnom súde.
A druhú odpoveď, na ktorú by som chcel reagovať, je odpoveď pána ministra Kažimíra, kedy som sa ho pýtal na zavedenie tzv. e-kolku. Ma zaujíma hlavne fakt, či považuje za správne alebo za pragmatické, aby sme medzi platiteľa a tú službu, ktorá je poskytovaná, a teda pokladnicu justičnú dali nejaký tretí subjekt a to je v tomto prípade Slovenská pošta. Dnes to fungovalo, prišli ste, zaplatili ste kolkom, úradník zaevidoval, pokladnica zaevidovala, úradník vedel operatívne vyhodnotiť, k čomu bola platba alebo čo bolo zaplatené, dnes to možné, žiaľ, nie je. Ukazuje sa, že aj v tejto veci je chaos, a to iba z toho dôvodu, že bol zavedený prostredník medzi pokladnicu a platiteľa.
Pán minister mi argumentoval, že došlo k zmene zákona, má dôjsť k zjednodušeniu systému. Bohužiaľ, k zjednodušeniu neprišlo a nevidím na to teda ja proste pragmatický dôvod, aby to takto bolo, aj keď minister hovorí, že malo ísť o to, že môžete zaplatiť kartou. To je to, prečo tam vstúpila Slovenská pošta, eventuálne Poštová banka. No len ja si myslím, že žijeme v modernom štáte a justičná pokladnica tiež by mala ísť s dobou a namiesto toho, aby sme dávali rôzne medzičlánky, skôr išli k tej efektivite, aby bolo možné zabezpečiť alebo zaplatiť poplatok prostredníctvom pokladnice kartou alebo akokoľvek inak, aby to bolo pre občana výhodné.
Zároveň som sa pána ministra pýtal, čo nás to bude stáť. Odpoveď som nedostal. Nedostal som odpoveď, koľko si účtuje za túto službu Slovenská pošta, nepochybne si musí niečo účtovať, ale tuto priznávam, že je asi aj moja chyba, lebo som sa pýtal na Poštovú banku, aspoň takú mám informáciu, že spravuje to Poštová banka. V zásade je to v tejto chvíli jedno, pretože zaujíma ma, o koľko prichádzajú ľudia tým, že, alebo štát tým, že bol zavedený do tohto systému prostredník.
A možnože vizionársky, ktovie, že čo bude so Slovenskou poštou, keď už dnes tam fyzicky funguje Poštová banka. Ako to už v tomto štáte, ako býva dobrým zvykom, zvykom, bohužiaľ zvykom, pokojne môžeme očakávať privatizáciu Slovenskej pošty, nehovorím to rád, ale indície, ktoré sú za posledné tri roky, naznačujú tomu, že k tomuto môže dôjsť.
S odpoveďou pána Kažimíra si dovolím nesúhlasiť a poprosím hlasovať o nich spoločne.

58.
Vážená pani podpredsedníčka, vážení členovia vlády, kolegovia, prepáčte, že zase som tuná, ale tak som sa nejako prihlásil a naraz tak to vypálilo. Budem stručný a budem mať tri krátke interpelácie.
Tá prvá bude troška neférová v tom, že to bude vlastne otázka dneska na ministra Kaliňáka, ktorá, samozrejme, hlboko sa stratila v nevylosovaných otázkach, ale je tu pán poslanec Zajac, hovoril o tých pokutách, tak dovolím si ju takto formulovať.
Vážený pán minister vnútra, prezident Policajného zboru Tibor Gašpar sa vyjadril, citujem, že "nikdy sme nemerali prácu policajtov podľa počtu vybraných pokút. Ten počet sa v poslednom období znížil, pretože chceme pôsobiť skôr preventívne ako represívne."
Štát si každoročne plánuje príjmy do rozpočtu aj prostredníctvom výberov pokút od vodičov, ich tendencia je, žiaľ, rastúca. Občania sú znepokojení, že policajti striehnu na každom rohu, kedy ich môžu pokutovať. Samozrejme, mnohí policajti sú v tomto smere, pochopia situáciu, aká nastala, a nie vždy veľmi tvrdo požadujú, diskutujú a niekedy pochopia tú situáciu, ktorá môže nastať naozaj z nejakého technického zlyhania, ale toho sa nechcem ani zastávať, ani konštatovať, ale moja otázka znie na pána ministra, akú sumu sa vám podarilo vyzbierať od vodičov tento a minulý rok, kvôli porovnaniu.
Ďakujem.
Druhá otázka je na ministra obrany. Ja som mu sľúbil na Facebooku, že na to budem reagovať, lebo 8. augusta mi naraz ráno volali nejakí ľudia, že niečo sa na Spiši deje, a teda som volal všelikde ďalej a potom sa dozvedel, o čo sa jedná, tak k tomuto budem sa pýtať pána ministra niečo.
8. augusta a 10. augusta 2015 bez predbežného oznámenia občanom Slovenska, najmä obyvateľom na Spiši, obyvateľov vyľakalo neznáme obrovské nízko letiace štvormotorové lietadlo s otvorenými dverami nákladového priestoru. Ministerstvo obrany obratom konštatovalo, že v uvedenom priestore vzdušné sily Slovenska nevykonávajú žiadnu výcvikovú činnosť. Neskôr ministerstvo konštatovalo, že išlo o americké vojenské lietadlo Hercules C130 s americkou posádkou.
Ešte neskôr; to teda máme z médií; ministerstvo obrany konštatovalo, že táto činnosť bola vopred nahlásená, že táto letová činnosť vojenského lietadla bola so súhlasom ministerstva obrany a že teda prelety lietadiel nad územím členského štátu NATO majú svoj režim schvaľovací a že teda tieto prelety, o ktorých tu hovorím, boli skutočne diplomaticky povolené.
Tak išlo to z ministerstva pomaly, nie naraz, a moja teda otázka je skôr v tom, nie že by som to spochybňoval celé, ale skôr to, že prečo o takýchto preletoch nie sú informovaní občania skôr, viete si predstaviť deti, ktoré sa kúpu a naraz nad ich hlavami niečo s čiernym otvoreným priestorom, z ktorého môže vypadnúť tank, letí.
A druhá otázka je, tá sa týka troška inej situácie, ale je podobná. Viete, že americké vojská prešli hranicu s Českom v noci zo 14. na 15. septembra, akurát bol sviatok Sedembolestnej, išli blízko Šaštína, lebo prešli tam hranicu, a teda mladí boli v kostole, všetci, sa tam spievalo, modlilo a vojská teda blízko nich, dá sa povedať, išli na Slovensko akurát na tento sviatok. Takže moja otázka je, či museli prechádzať naozaj akurát na sviatok Sedembolestnej po Slovensku.
A teraz otázka, tá bude troška nepríjemnejšia, je tiež na ministra Kaliňáka, vnútra, podpredsedu vlády: Vážený pán minister, na Slovensku bolo do 31. augusta 2015 príliš veľa, konkrétne 116 nebankových subjektov, s činnosťou ktorých mali slovenskí občania veľa problémov. Výsledkom aj týchto transakcií bol stav, že 1,3 milióna obyvateľov Slovenska je v exekúcii, pričom nechcem nijako spochybňovať exekútorov ako stav, iste mnohí veľa ľuďom pomáhajú, keď si nevedia svoje dlhy vymôcť, ale práve v exekúcii kvôli nebankovkám, keď sa z troch eur spraví tristo a z tristo tritisíc a z tritisíc človek stratí dom len zato, že si poriadne neprečítal zmluvu, lebo bola príliš malými písmenami, táto situácia tu ako nie je dobrá.
Od 1. septembra mohli pôžičky občanom udeľovať iba subjekty s licenciou, pričom Národná banka Slovenska, myslím, že v dvoch termínoch udelila 16 licencií, neviem, ako je to ďalej, táto téma aj keď sa tu nespočetnekrát v parlamente o nej debatovalo, stále sa mi zdá, že dosiahnuté výsledky v prospech občanov boli skutočne a sú nedostačujúce.
Nie som za metódu liečenia spoločnosti šokom, aj keď po vyčerpaní všetkých možností niekedy aj takúto treba použiť. Tak túto použil poslanec Hlina, ktorý, nie vždy súhlasím s jeho metódami práce, to často spomínam, ale v úvodzovkách, zamurovať vchod do takejto nebankovky, ohlásený, nebolo celkom fér, ale bol to zúfalý pokus upozorniť na situáciu, ktorá tu existovala. No, už ostatné všetko viete vlastne. Nepatrí sa, aby poslanca, ktorý sedí, štyria mladí ľudia, našťastie starší sa na to nedali policajti, chytili, viedli ho ako nejakého drogového dílera, hodili ho nacvičeným trikom na kapotu auta, na ktorom bolo napísané pomáhať a brániť. (Reakcia z pléna.) Najprv na kapotu, ruky dozadu, potom ho pritlačili k zemi. Ja by som povedal, že na koľajnice, tvárou dole, vykrivili mu ruky dozadu a nasadili mu putá a jemne ho, aby si nebuchol hlavu o kapotu auta, zatlačili do autíčka a odjazdili s ním.
Zlý pocit som mal pri tom, to sa s poslancami nerobí, ani sa poslanci neštípu ani nenarážajú sa rebrá. Som sa dozvedel od menovaného, že niekoľko dní spával postojačky, lebo mal narazené rebro. Ja som to ešte v živote nemal, takže neviem, čo to znamená, ale že to je lepšie, ako keď máte zlomené rebro.
Moja otázka je skôr taká, odvtedy už ubehlo dosť času, presne, možno aj mesiac, a ja by som skôr čakal, že odpoveď na otázku, či tá nebankovka bez licencie dávala alebo nedávala pôžičky. To sa už dalo dávno-dávno zistiť, ale je o tom mlčanie a nič sa proste o tom nehovorí. Čiže tú tému otváram, a teda prosím pána ministra odpovedať na túto otázku a zároveň aj na otázku, či jednanie voči poslancovi Národnej rady bolo adekvátne. A to je vlastne všetko, to bol len otáznik, tým moja tretia interpelácia končí.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo. Pani predsedajúca, vážení kolegovia, kolegyne, vážení páni ministri, dovoľte mi položiť tri interpelácie.
Prvá interpelácia bude na pána ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Jána Richtera:
Vážený pán minister, v odpovedi na moju otázku v hodine otázok 12. 2. 2015 ste ma informovali, že ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny plánuje kontinuálne pokračovať v podpore opatrovateľskej služby aj v programovacom období 2014 až 2020 z prostriedkov európskeho sociálneho fondu prostredníctvom operačného programu Ľudské zdroje, a to na území celej Slovenskej republiky. Zmienili ste sa aj o uskutočnených konzultáciách v Bruseli a začatých prácach na tomto projekte. Prosím, odpovedzte, v akom štádiu rozpracovania je príprava projektu, kedy bude vyhlásené vyzvanie na predĺženie žiadosti o pridelenie finančných prostriedkov pre tento národný projekt, v akom finančnom objeme a v akej dĺžke trvania.
Moja nasledujúca interpelácia bude na pána ministra spravodlivosti Slovenskej republiky Tomáša Boreca:
Vážený pán minister spravodlivosti Slovenskej republiky, v znení zákona č. 264/2014 Z. z. o poskytnutí jednorazového finančného príspevku vojnovým sirotám s poukazom na § 2 ods. 1 písm. a) a b) v spojení s § 4 ods. 1 až 3 sa priznáva oprávneným osobám na základe žiadosti jednorazový finančný príspevok. Uveďte, prosím, koľko príspevkov bolo vyplatených za obdobie od účinnosti tohto zákona a v akej výške. Uveďte, prosím, počty jednotlivých vyplatených príspevkov podľa § 4 ods. 1 až 3 jednotlivo.
A moja posledná interpelácia je na ministra dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky pána Jána Počiatka.
Vážený pán minister dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja, v odpovedi na opakovanú interpeláciu vo veci odpredaja pozemkov vo vlastníctve štátu a v správe ŽSR, na ktorých sú v Poprade postavené garáže vo vlastníctve fyzických osôb, ste mi odpovedali, že proces prevodov vlastníctva pozemkov pod garážami v Poprade sa bude priebežne posudzovať. Zároveň ste ma ubezpečili, že máte osobný záujem, aby proces prevodov pozemkov v Poprade bol ukončený čo najrýchlejšie. Nakoľko uplynulo od vašej odpovede osem mesiacov, žiadam vás o tieto informácie:
Koľko žiadostí ministerstvo eviduje, o ktorých súčasne rozhoduje?
Koľko žiadostí aktuálne spracúvavajú Železnice Slovenskej republiky?
A žiadam vás o zverejnenie termínu ukončenia procesu prevodu pozemkov vo vlastníctve štátu v správe ŽSR, ktoré sa nachádzajú v katastrálnom území v Poprade.
Ďakujem za pozornosť.

62.
Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka.
Vážení páni ministri, vážené poslankyne, páni poslanci, interpelujem pána ministra Draxlera, a to vo veci výberového konania na riaditeľa Spojenej školy internátnej v Starej Ľubovni, kde došlo k odobratiu zákonnej kompetencie rade školy, na základe, keď to poviem veľmi jemne, zvláštneho výkladu zákona odborom školstva. Pokladám to za bezprecedentný zásah do zákonných práv rady školy. Ja mám podrobne faktografiu, tak aby som ju celú nečítal, tie podstatné veci tu poviem.
23. apríla tohto roku vypísal Odbor školstva Okresného úradu v Prešove, prednosta pán Chlapeček a vedúca odboru školstva doktorka Komanická, výberové konanie na miesto riaditeľa Spojenej internátnej školy v Starej Ľubovni. Pôvodnému riaditeľovi končilo funkčné obdobie 30. augusta 2015. Rada školy konala podľa zákona, teda príjem prihlášok, otvorenie obálok a bolo pripravené aj výberové konanie. Termín, ktorý bol určený 26. júna 2015, bol potvrdený Okresným úradom v Prešove, odborom školstva a dokonca ešte telefonicky znova 19. 6. bol potvrdený. Čiže nič nebolo do tohto okamihu spochybnené, ale dňa 23. 6. odoslal okresný úrad, odbor školstva list, ktorým konanie výberového konania zrušil z dôvodu prekročenia dvojmesačného intervalu od vypísania výberového konania. To prekročenie je, pokiaľ dobre počítam, dva dni. V odôvodnení okresný úrad, odbor školstva konštatuje, že z dôvodu nekonania rady školy bude postupovať podľa § 5 zákona 552 a jednoducho on vykoná výberové konanie.
Ja si myslím, že je evidentne preukázateľné, že rada školy konala, že sa vykonal príjem obálok, že existuje zápis o otvorení obálok a tak ďalej. Čiže nemožno tvrdiť, že rada školy v tomto prípade nekonala. A je len na zamyslenie, pretože pri zmene zákona, ktorá sa udiala v minulosti, s tým, že v rade školy pôsobia aj odborní pracovníci odboru školstva kedysi krajských úradov, teraz ako odborov školstva okresných úradov, bol hlavný cieľ týchto pracovníkov ten, aby dohliadli na to, aby sa tam nestalo niečo, čo je v rozpore so zákonom, vzhľadom na to, že v rade školy nemusia byť právne kvalifikovaní ľudia. No, v tejto rade školy pôsobili títo profesionálni úradníci, ale za celý čas, aj počas otvárania obálok a pod., nevzniesli jednu námietku, a tak jednoducho ešte treba povedať, že podľa zákona organizáciu výberového konania je zodpovedné a má vykonať odbor školstva. K tomu, mimochodom, si myslím, že predsa len do istej miery patrí aj určenie termínu. Dobre.
Čiže potom sa konalo druhé kolo 24. 8. na pôde okresného úradu, kde boli len dvaja kandidáti, z ktorých ani jeden neuspel, pretože jednoducho nevyhoveli príslušným vedomostným požiadavkám, nakoniec na základe tretieho kola jeden takto nekompetentný bol poverený a bol menovaný dočasne za riaditeľa.
Ja si myslím, že ide o bezprecedentné zneužitie zákona, že jednoducho je to jedna z posledných kompetencií, veľmi obmedzených, ktoré má rada školy, a aj toto bolo porušené. A preto, pán minister, sa na vás obraciam, aby ste v rámci vašej právomoci a vašich kompetencií vykonali nápravu, ktorú, myslím si, sa patrí vykonať.
Ďakujem pekne.

Vážená pani predsedajúca, vážení páni ministri, dámy a páni, ja som sa koncom augusta tohto roku obrátil s interpeláciou analogického znenia na všetkých členov vlády. Samozrejme, prednesiem iba jednu tým pádom.
Čiže, vážený pán minister XY; keďže to bolo adresované všetkým ministrom; "už len necelý rok nás delí od chvíle, kedy sa Slovensko stane predsedajúcou krajinou Rady Európskej únie. Zrejme sa zhodneme na tom, že jedným z hlavných zmyslov rotujúceho predsedníctva v Rade EÚ je to, aby predsedajúca krajina usmernila vývoj celej Európskej únie smerom, ktorý považuje za ten najlepší z možných v druhej polovici druhej dekády 21. storočia, kedy Európa i svet čelia stále naliehavejším výzvam.
V uplynulých dvoch rokoch som opakovane navrhoval, aby sme sa touto problematikou zaoberali aj na pléne Národnej rady Slovenskej republiky, ale poslanci a poslankyne za vládnu stranu SMER - sociálna demokracia tieto moje návrhy nikdy nepodporili, a tak sa tento dôležitý bod v programe schôdze Národnej rady nikdy neobjavil. Z tohto dôvodu som nútený obrátiť sa na Vás ako člena vlády Slovenskej republiky a prostredníctvom interpelácie sa Vás opýtať na to, ako sa Váš rezort pripravuje na úlohu lídra Európskej únie v druhom polroku roku 2016.
1. Aké budú priority Vášho rezortu v rámci slovenského predsedníctva v Rade EÚ?
2. Kam chcete Európsku úniu posunúť počas šiestich mesiacov nášho predsedníctva v Rade EÚ?
3. Akými prostriedkami chcete dosiahnuť vyššie uvedené ciele počas nášho predsedníctva v Rade EÚ? (Príkladmo uvádzam napríklad rokovania na vládnej, ministerskej či expertnej úrovni, odborné konferencie, návrhy dokumentov, programov a podobne.)
4. Aké ukazovatele plánujete použiť na meranie úspešnosti pôsobenia Vášho rezortu v rámci predsedníctva v Rade EÚ?
5. Ako plánujete zapojiť do prípravy a priebehu slovenského predsedníctva v Rade EÚ mimovládne subjekty?
6. Aké budú verejne prístupné výstupy z pôsobenia, respektíve z dosiahnutých výsledkov Vášho rezortu v rámci nášho predsedníctva v Rade EÚ a kde sa s nimi bude mať verejnosť možnosť oboznámiť?
Vopred Vám ďakujem za vaše komplexné, úplné a konkrétne odpovede." A môj podpis.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Viete čo, v zásade áno, ale nechcem zdržiavať. Čiže ja to predložím písomne. To stačí aj v takej forme, takže.

Veľmi pekne ďakujem, pán predseda, za slovo.
Vážené panie poslankyne, poslanci, účelom návrhu zákona, ktorý predkladám v prvom čítaní, je čiastočná transpozícia smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2013/11/EÚ z 21. mája 2013 o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov, ktorou sa mení nariadenie európskej smernice č. 2009/22/ES, ktorá vymedzuje predpoklad nestranného a nezaujatého výkonu mediácie a novým spôsobom definuje štandard alternatívneho riešenia spotrebiteľských sporov v členských štátoch Európskej únie.
Úplnú transpozíciu smernice realizuje Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky v spolugescii s ministerstvom spravodlivosti v podobe osobitného návrhu zákona o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý bol predložený do legislatívneho procesu a jeho účinnosť sa predpokladá k 1. januáru 2016.
V súvislosti s nevyhnutnosťou transpozície smernice je potrebné v návrhu zákona najmä definovať spotrebiteľský spor pre účely mediácie, precizovať povinnosti mediátora a mediačného centra, upraviť takzvané odklony dojednávania, trvania a zániku dohody o začatí mediácie pre prípad spotrebiteľských sporov, upraviť odmeňovanie mediátora v súvislosti s riešením spotrebiteľských sporov, zaviesť transparentnosť zverejňovania a poskytovania informácií mediátorom a mediačným centrom, precizovať požiadavky odbornej prípravy a odbornej skúšky mediátora a jeho ďalšieho vzdelávania, precizovať požiadavky na činnosť mediačného centra a napokon precizovať výkon mediácie a osobitne okamih jej začatia a skončenia.
Tento návrh zákona je v súlade s ústavou, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a taktiež zákonmi a súčasne aj v súlade s právom Európskej únie.
Predkladaný návrh zákona nemá environmentálny vplyv, vplyv na rozpočet verejnej správy a má vplyv na podnikateľské prostredie, informatizáciu spoločnosti aj sociálne vplyvy.
Tento návrh zákona bol predmetom riadneho medzirezortného pripomienkového konania. Bol prerokovaný Legislatívnou radou vlády Slovenskej republiky a dňa 26. augusta 2015 ho prerokovala a schválila vláda Slovenskej republiky.
Toľko úvodom. Pán predseda, skončil som. Ďakujem.

Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som v zmysle § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpila v prvom čítaní ako spravodajkyňa určená ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa po formálnoprávnej stránke náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby uvedený návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor a výbor pre hospodárske záležitosti. Ako gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh zákona do 9. novembra 2015 a gestorský výbor do 10. novembra 2015.
Ako spravodajkyňa určená navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Prosím, pán predseda, otvorte rozpravu.

73.
Vážený pán predseda, vážený pán minister, pani spravodajkyňa, prítomní poslanci, dovoľte mi, aby som sa vyjadrila k predloženému návrhu zákona o mediácii, ktorý ponímam ako nadstavbový alebo súvisiaci zákon s tým, čo tu bolo predložené za rezort ministerstva hospodárstva, a to bol zákon o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov.
Hneď v úvode chcem vyzdvihnúť, že sa mi páči tá skutočnosť, že konečne takéto zákony, zákon o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov, ako aj zákon o mediácii prichádzajú na rad, že sú zaradené do programu rokovania pléna Národnej rady. V podstate to vnímam aj ako záväzok vyplývajúci z plánu legislatívnych úloh, ale aj ako záväzok vyplývajúci z programového vyhlásenia vlády, ktorý, ak zhrniem do jednej vety, sleduje cieľ zvýšenia vymožiteľnosti práva ako takého, spotrebiteľského práva do toho ponímajúc, formou podpory rozvoja mimosúdnych foriem riešenia sporov ako takých.
Avšak ak by som tento predložený návrh zákona hodnotila z pohľadu formálneho, vecného, obsahového, tak do istej miery, áno, môžem povedať, bolo tu vyvinuté úsilie, snaha na to, aby boli zadefinované pojmy, ktoré či už v zákone o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov, alebo v zákone o mediácii neboli doteraz zadefinované. Je tu postavený apel na vyšpecifikovanie a vymedzenie osobitného pojmu, osobitného inštitútu zameraného práve na spotrebiteľský spor, na riešenie, mimosúdne riešenie spotrebiteľských sporov, ale ak sa pozriem na obsahové znenie a formálne znenie tohto zákona z pohľadu budúcej praxe a perspektívy využitia týchto novoprijatých inštitútov priamo v praxi, v činnosti mediátorov alebo tých, ktorí sa venujú mimosúdnemu riešeniu, tak až takýto uspokojivý rozmer pre mňa takto pripravený návrh zákona nemá. Platí to aj pre tento návrh zákona.
Rovnako som sa tak zmienila pri prerokovaní návrhu zákona o alternatívnom riešení sporov, že determinant, ktorým určujeme maximálny finančný limit pre inkasný poplatok, stanovený na hodnotu piatich eur, je nie že len nemotivujúci, ale je vážnou prekážkou toho, aby sa podporila mediácia, mimosúdne riešenie tam, kde naozaj má svoje opodstatnenie a má svoju perspektívu.
Pokiaľ v zákone o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov bola toto z mojej strany taká najvážnejšia výhrada, nielen stanovenie tohoto inkasného poplatku, ale aj absentujúci program alebo nejaký plán podpory zo strany štátu – či už morálnej, alebo aj finančnej – v tomto prípade, ak by som mala jednoducho zhodnotiť takto predložený návrh zákona, najväčšie výhrady mám k tomu, do akej miery je pozornosť v tomto zákone sústredená na prijatie kontrolných, reštriktívnych opatrení voči mediátorom a mediačným centrám na úkor podporných nejakých inovatívnych a podporných proaktívnych opatrení.
Jednoducho v podstate celý tento návrh zákona je okrem vymedzenia základných pojmov, a to za oblasť spotrebiteľského práva, okrem vymedzenia toho, čo je vlastne spotrebiteľský spor a opäť ako možno ohraničiť maximálnu výšku nákladov alebo poplatku pre spotrebiteľa, okrem toho sleduje zámer prijatého súboru opatrení, ktoré majú dohliadavať na pôsobenie a činnosť mediátorov. Pritom ambície alebo tie spoločenské potreby, potreby mediátorov boli nastavené ďaleko vyššie už dlhodobo, aj predpokladám vy, pán minister, viete o požiadavke Asociácie mediátorov Slovenska, že pre sfunkčnenie a zefektívnenie, pre spriechodnenie činnosti mediátorov je potrebné v zákone urobiť omnoho viac.
Poviem jeden príklad za všetky a ten opäť bude súvisieť s podporou pre rozvoj mediácie a mimosúdneho riešenia v oblasti spotrebiteľského práva. Určite do takéhoto podporného opatrenia bodu by patrilo odstránenie prekážky, a tou prekážkou je povinnosť mediátora pri začatí mediácie vykonať alebo podať potvrdenie alebo teda uložiť dohodu o začatí mediácie do notárskeho centrálneho registra. Platí to nielen, táto povinnosť je uložená nielen pre začatie mediácie, ale aj pre ukončenie mediácie, dať rovnaké potvrdenie do notárskeho centrálneho registra.
Neviem, či niekto z tu prítomných poslancov má vedomosť o tom, ako mimosúdne riešenie, respektíve mediácia prebieha v praxi. Ja z praxe a z niekoľkých takýchto mimosúdnych procesov mediácie viem povedať, že v oblasti riešenia nízkopredmetových vzťahov, nízkopredmetových sporov, a to platí obzvlášť pre oblasť spotrebiteľského práva, na ktorý je tento zákon o mediácii obzvlášť zameraný, je to veľmi problematické a zaťažujúce obmedzenie.
Takýto návrh zápisu mediačnej dohody, dohody o začatí mediácie spôsobuje naozaj v praxi veľké problémy, pretože reálna situácia pri snahe mediátorov vstúpiť a riešiť mimosúdny spor je asi taká, v mnohých prípadoch tí mediátori majú problém vôbec predajcov alebo poskytovateľov služieb presvedčiť o význame mediácie, nieto ešte ich nejakým spôsobom motivovať k tomu, aby navštívili mediačnú kanceláriu a aby boli ochotní sadnúť si so spotrebiteľom za spoločný rokovací stôl. Vo väčšine prípadov tá skutočnosť je taká, že ak mediátor má záujem pomôcť spotrebiteľovi, tak v mnohých prípadoch, aspoň teda ak môžem hovoriť z praxe, je to tak, že navštevuje predajcu, ak si nájde čas a je ochotný a dobrovoľne vstúpi do mediačného procesu, hľadá toho predajcu v sídle jeho spoločnosti. Vo väčšine prípadov, ak ide už o nejaké obtiažnejšie spotrebiteľské spory, mediátor a ten, kto sprostredkováva mimosúdne riešenie, komunikuje s manažmentom tejto spoločnosti. Málokedy sa stane, že predajca na prevádzke alebo ten, kto je poverený vybavením reklamácie, reklamačného sporu, je oprávnený vykonávať rozhodnutia za manažment, prípadne za majiteľa, konateľa spoločnosti, a manažmenty väčšiny týchto spoločností sa nachádzajú v Bratislave.
A tak teraz z toho reálneho hľadiska ja by som chcela vedieť a poznať to vysvetlenie, akým spôsobom má prebiehať mimosúdne riešenie a pomoc tomu spotrebiteľovi, ak ten mediátor ide riešiť nejaký spotrebiteľský spor vo výške povedzme 100 eur, 200 eur. Je nútený vďaka takémuto opatreniu, ak chce primeť k spolupráci predajcu, vycestovať, ak je to nejaký vzdialenejší región, je nútený vycestovať do sídla spoločnosti v Košiciach, v Bratislave a ešte v príslušnom meste hľadať si notársky úrad, v takejto možno, až by som povedala, šikanistickej podobe je nútený, že okrem toho, že uzavrie dohodu, utekať s dohodou o začatí mediácie, o samotnej dohode na riešení sporu, znova utekať vlastne za notárom. Naozaj takéto obmedzenie alebo takáto povinnosť zapísať dohodu o začatí mediácie na notárskom úrade je pre mediátorov v tej bežnej praxi veľkou záťažou, veľkou časovou, finančnou aj administratívnou prekážkou.
O tejto prekážke v podstate už v tomto pléne som ja hovorila, predniesla som v roku 2013 a predložila som novelu zákona o mediácii, v ktorom som sa snažila práve pre spriechodnenie a sfunkčnenie inštitútu mediácie vylúčiť takúto stanovenú povinnosť z príslušného ustanovenia z tohoto zákona. Nebolo tomu vyhovené. V podstate táto moja požiadavka stále pretrváva. Iste to nie je len moja požiadavka. V tejto požiadavke sa snažím interpretovať potreby ostatných mediátorov, a teda aj nepriamo spotrebiteľov, ktorým je takto vlastne znemožnené uplatniť osvedčený, efektívny a perspektívny inštitút v praxi.
Takže v prípade takto predloženého zákona naozaj ja budem tvrdiť a zastávam postoj, že preto, aby sme rozvinuli mediáciu, nestačí len formálne pripraviť zákon, nestačí len poukázať na to, že zadefinujeme potrebné inštitúty, potrebné pojmy, zavedieme novú terminológiu, stanovíme reštriktívne opatrenia, čo v prípade, ak mediátor nezvláda alebo nestíha alebo nemôže previesť mediáciu, ak aj napríklad to nie je schopný v takomto režime, v akom som sa snažila opísať, realizovať, ako ho vylúčime, ale podporné nejaké rozvojové impulzy, resp. opatrenia, ktoré by umožnili vo väčšej miere a zjednodušenej podobe realizovať mediáciu, takéto podporné mechanizmy, takéto podporné opatrenia a ustanovenia v návrhu zákona absentujú.
Ja verím, že na základe týchto mojich pripomienok, ktoré som sa snažila aspoň takto rámcovo uviesť v prvom čítaní, sa vytvorí pôda pre to, aby som v druhom čítaní mohla znova nejaké tie poznatky z praxe, prípadne aj recyklovaný návrh novely zákona predložiť vo forme pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu. A verím, že pre sledovanie spoločného cieľa, ktorým je formou mimosúdneho riešenia zefektívniť vymožiteľnosť nielen spotrebiteľského práva, ale práva ako takého, nájdeme spoločnú reč a na konštruktívnom základe vytvoríme spoločné riešenie, ktorým vlastne takto navrhovanú legislatívu a takto predložený zákon pripravíme do realizovateľnej a uplatniteľnej podoby.
Ďakujem.