54. schôdza

75.
Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, keď hovoríme o tom, že sa boríme s nejakým vážnym problémom, tak by sme mali vyjadriť aj nejakú účasť na tom probléme, viacerými formami sa prípadne dá.
Žiaľ, musím skonštatovať, že spotrebiteľská téma, ale niekto si to skresľuje, spotrebiteľská téma nie je, že prísne vzaté, že reklamujete topánky, ale to je vlastne, v tom vzťahu spotrebiteľ a dodávateľ sme vlastne všetci ako zase fyzické osoby, keď sa zúčastňujeme nejakého vzťahu, a dopadlo to tak, ako to dopadlo, že my máme desaťtisíce ľudí, ktorí sa stali finančnými otrokmi. 1,3 milióna exekúcií a ten záujem verejnosti o túto tému, že ako to pomôcť, je vlastne vyjadrený aj dneškom. Hej, aj dneškom a vlastne aj včerajškom.
Ja nie som právnik a možno jediné šťastie, pán Borec, pre vás, že nie som. Lebo keby som si dal viacej času a nemám koniec koncov ani času na to, že by som to fakt že naštudoval, ale ja sa čudujem, že kde sú tí titani práva. Tí proste, veď to je téma, to je kľúčová téma aj volebná. Ja to nechcem, fakt, veď ak môžete pomôcť zákonmi desaťtisícom ľudí a stačí to len formulovať, dobre to uchopiť, tak kde ste? Kde ste právnici, kde ste proste zástancovia spotrebiteľov? Či to sme už načisto všetci tu, s prepáčením, zmagoreli tuná? Naozaj, pardon za výraz, tu je vyfučaná atmosféra.
Tu, včera tu bol pán Vazil Hudák, tak sa, myslím, volá pán minister hospodárstva. Doniesol zákon o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov a ja sa nehrám na nejakého proroka alebo neviem čoho, alebo jasnovidca, ale nevedel, čo doniesol. On fakt nevedel, čo doniesol, že doniesol zákon, s ktorým ste vy spolupracovali. Vy nesiete nejakú nadstavbu alebo prístavbu tomu nosnému, čo tu včera prišlo.
Naozaj, tuná nebude diskusia o veciach, ktoré by mohli mať vplyv na to, že ako sa s našimi ľuďmi bude cvičiť. Lebo vždycky aj je niekto silnejší. Aj v prírode je niekto silnejší. Keď je silnejší, tak toho druhého buď zhodí z mosta, alebo ho prekole rohom, alebo neviem čo. Ale ľudská civilizácia je postavená na niečom inom, že proste my nastavujeme vzťahy, že síce je silnejší, ale tá spoločnosť tých slabších nejakým spôsobom ochráni. Čiže toho slabšieho spotrebiteľa, nie vybitých právnikov, nie vybitých podnikateľov, nie vybitých úžerníkov, hej, ale tých slabých spotrebiteľov nejakým spôsobom ochráni a komu by na tom malo záležať, ak nie politikom? To znamená, politici už niekto úprimne, niekto len tak trošku z falše, lebo je to témou spotrebiteľskou volebnou. V tejto krajine nič nefunguje.
Prosím vás, však toto je volebná téma, to tu nikoho nezaujíma, lebo v tejto krajine to nepotrebujete ani vedieť. Ja normálne žasnem a žasnem aj tým ľuďom, že sa proste nechajú takýmto spôsobom lakovať, že sa nechajú takýmto spôsobom lakovať. Tuná nebude zraz titanov, zraz koncepcií toho, že koľko pomáhať. Nebude nič, lebo my sme povinní pomáhať, lebo Európska komisia, keby na nás záležalo, tak my tých ľudí všetkých utopíme v Dunaji, v Hrone, vo Váhu, to je jedno. Keby to na nás záležalo, ale ešte, chvalabohu, sme členom Európskej komisie pre túto vec, chvalabohu, a tá nás núti prijímať prospotrebiteľské zákony a tuná nebude "fight", nebude zápas, ako veľmi treba pomáhať, ako veľmi, tu nebude žiaden zápas. Tu keby pán minister doniesol niečo, čo sa podobá na ten zákon, to nikoho tu nezaujíma. To ma mrzí.
Včera tu doniesol pán Vazil Hudák, ešte povedal, že teda je to smernica o ochrane. Zákon, ktorý, sme sa s kolegyňou o tom bavili, ktorý v zásade, áno, všetko chránime, všetko jak treba, ale odmena toho subjektu pre mimosúdne riešenie práva je maximálne 5 eur.
Pán minister, vy za 5 eur ani telefón nezdvihnete! Viete, že to je, ako právnik, pardon, hej? (Reakcia ministra.) No, prosím vás, ale teraz som to neprehnal, ale to právnici proste kvôli 5 eur sa nezdvihnú zo stoličky, to vieme, hej? (Reakcia ministra.) Čiže, no keď svieti kamera, tak možno áno. Keď nesvieti, tak sa nezdvihnú.
Prosím vás pekne, ak teda chcete povedať, že áno, nie je problém, my sme prebrali smernicu, chránime spotrebiteľov. Všetko, čo ste od nás chceli, sme urobili. Chránime spotrebiteľov. Len ako ste to nastavili? Povedzte mi, ako bude fungovať ten alternatívny subjekt pre riešenie spotrebiteľských sporov, keď môže dostať maximálne 5 eur od spotrebiteľa? Ako vám bude fungovať táto mediácia, keď maximálne od spotrebiteľa pri spotrebiteľskom spore môže dostať 10 % z odmeny, maximálne 20 eur? Je to proste, je to strašne nevyvážené, je to strašne nevyvážené. Hej? Čiže zase ste toho spotrebiteľa hodili, hodili tigrom. Hej, že proste nate, žerte! Proste hodili ste ho tigrom, i keď sa niekde v tom koloseu na piatom poschodí niekto tvári ako jeho ochranca, hej, ale ako on k nemu príde na to piate poschodie? Viete, neviem, aký obraz mám použiť na to, že ste doniesli síce, budete riportovať do Európskej komisie. Jasné, jasné, u nás sú spotrebitelia chránení. Nebojte sa, máme mediáciu, mimosúdne, mimo, alterna, všetko máme, čo chcete, ale v praxi to nebude fungovať a vy to viete, že to nebude fungovať.
Prosím? No jak to bude fungovať? Prosím vás, to vy ste, ja neviem, veď z logiky veci to vyplýva. Veď keby ste ten motivačný systém nastavili tak, že ten alternatívny riešiteľ sporu alebo mediátor pri spore, v ktorom uspeje spotrebiteľ, tak si nárokuje, neviem, nejaký paušál alebo nejakú sumu z hodnoty toho sporu alebo od toho dodávateľa, tak to bude fungovať jak v Amerike emergency chasers, to sú tí, ktorí, keď zhavarujete v Amerike, keď zhavarujete, tak skôr ako záchranka je pri vás právnik, ktorý vám ponúkne právne zastupovanie. To sú tí naháňači sanitiek. To sú presne tí, ktorým záleží na tom, hej, aby ste jeho splnomocnili, že on vám bude vybavovať. Tak to je možno extrém, hej? Ale aj tu, keby ste nastavili ten model, že niekomu záleží na tom, že spotrebiteľa budem zastupovať tak, aby som vyhral, lebo na konci z toho dodávateľa vytrieskam peniaze.
Viete, to ja viem, že tie slová možno nie sú celkom na mieste, ale motivačne to preklopíte. Ale, a budem veriť v spravodlivosť, že vyhrá spravodlivosť, že nieže nasilu, ale že vôbec bude mať záujem sa o toho spotrebiteľa trápiť. Prosím vás, pani z Michaloviec, chúďa, ktorú obabrali cez nejaké hrnce, keď príde do Michaloviec niekde ku kulturáku a tam bude nejaký mediátor a on vám to teraz začne pol dňa vysvetľovať? Povedzte mi vy z logiky veci a z praxe, ako voľne vás to bude zaujímať, keď viete, že budete mať z toho 5 eur, prosím vás. To sa nedá, to sa nedá. Naozaj sa to nedá. A povedzte to, prečo to nepoviete férovo, prečo to nepoviete? Prečo idete teraz hovoriť, že áno, jasné, chránime. Nechránite! Nechránite!
My tu ešte budeme s niekým, s kým má význam, rozprávať o tom, že čo treba urobiť a že ako to vlastne dopadlo a ako to postupne lepšiť a nazvať veci pravým menom. Viete a že nazvať veci pravým menom, pán minister.
Čiže ja chcem apelovať na politikov, však nechoďte variť guláše teraz ešte, teraz nechoďte variť guláše, ešte si zoberte zákon o alternatívnom riešení sporov, ešte si pozrite zákon o mediácii, pozrite si, vytvorte si v googli (www google.com) proste by ste neverili, čo sa všetko dá nájsť, pripravte si, spravte, dostavte sa do obrazu a vytvorte niečo, čo toto bude živým organizmom, na konci ktorého bude to, že chceme toho spotrebiteľa ochrániť. Ale skutočne, nie formálne.
Prosím vás, všetci už varíte guláše a aj spotrebiteľom hovorím, všetci vás už za chvíľku začnú oblápať, milujem vás, voľte ma, balónik do ruky, žltý, modrý, to je jedno, nejaký do ruky, guláš, guláš, ešte guláš chcete? Chlebíky dva, tri k tomu? Prosím vás, toto všetko funguje, to nie je, toto už 25 rokov funguje, skutočná práca je tu, tu nemáte ani jedného titana práva, nemáte tu ani jedného titana, ktorý by sa tejto problematike venoval, venoval, by som povedal, plnohodnotne, a nechcem, a okrem teda pani Mezenskej, ktorá sa, chúďa, tomu venuje. Tam je pomoc, to je aj zmyslom, ja tu nebudem filozofovať, teraz už pomaly pred piatkom, ale aj o tom je politika.
Čiže ak sme teraz v prvom čítaní, aj pri včerajšom zákone, aj pri dnešnom zákone, aj pri zákone o úveroch na bývanie, prosím vás. Toto tu doniesol pán Kažimír, to je tiež jedna vec, ktorú nikto nepovedal korektne. Úver na bývanie sa javí ako vec, ktorá súvisí s nejakou hypotékou. Vôbec to nesúvisí, to súvisí s tým, a vy to viete tiež, pán minister, že to súvisí s tým, že keď chcete si vybrať pôžičku a chcete zaručiť LV-čkom, tak sa to už volá úver na bývanie. To znamená, tie pôžičky, to je jedno 500, 1 000 euro, a keď chcete od niekoho LV-čko, tak už to neni spotrebiteľský úver v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch, už je to úver na bývanie v zmysle teraz prijímaného zákona o úveroch na bývanie.
Kto sa venoval tej veci? Kto sa venoval tej veci? Tu nebola ani hláška, nikto nepovedal ani mäkké f na tú tému. To sú témy, ktoré milióny ľudí našich trápia, desaťtisíce ľudí sú ňou postihnutých. A tie zákony tu prechádzajú jak značky dopravné. Veď to je normálne sen! Nikto tu sa nad tým nezamýšľa, či je to dostatočné, že či naozaj.
Ja ako neprávnik vám hovorím, pán minister, že aj včerajší, lebo však ste hovorili, že spolupracujete na tom zákone, aj váš dnešný, je v praxi, mám veľké obavy, že bude nefunkčný. Formálne bude, splníte si požiadavku, podmienku, transpozíciu, všetko bude, ale v praxi bude nevykonateľný. Tej pani, ktorá sa tam možno dovaľká po neviem koľko, z nejakej dedinky, chúďa, sa tam dovaľká, sa nikto za tých 5 eur venovať nebude, a vy to viete. Vy to viete!
Neviem, na čo mám ešte apelovať alebo čo mám ešte povedať, aby som sa neopakoval. Je čas naozaj prestať variť guláše a povedať ľuďom, že čo ste schopní, ochotní a pripravení pre nich urobiť tak, aby sa nestali obeťou nejakých, by som povedal, častokrát až zvrátených chúťok. Lebo ak niekto požičia 300 eur a chce 7-tisíc naspäť, to je monštrum, to je monštrum! To neni človek, to je monštrum a to monštrum je u nás ctihodný občan!

Hoc to znelo možno pre právnikov laicky a jednoducho, chcem vám povedať, pán poslanec, že máte veľkú pravdu. Naozaj, ak sa zákon prijme v takejto podobe, bude funkčný len na papieri. Splní sa legislatívny plán úloh, splní sa vládny program, ale k reálnemu praktickému posunu v riešení spotrebiteľských podnetov alebo aj iných sporov mimosúdnou cestou reálne vôbec nedôjde. Viete, ak si zoberieme časovú dispozíciu alebo takú časovú dotáciu na riešenie, mimosúdne riešenie, mediačné riešenie takého klasického, štandardného spotrebiteľského sporu, tak sú to štyri hodiny. My máme vlastne na tieto štyri hodiny finančný limit 5 eur. Naozaj takto nastavené podmienky sú nielen odrádzajúce, ale v takýchto podmienkach je využiteľnosť či už jedného, alebo druhého zákona takmer nereálna.
Takto nastavené zákony naozaj, pokiaľ sa neupravia a nebudú zohľadnené požiadavky mediátorov z praxe, pokiaľ nebudú zapracované do druhého čítania, budú len výrazom podcenenia inštitútu mediácie aj obce mediátorov.

Ďakujem pekne, pán predseda.
Pán poslanec Hlina, no keď už trpím tou obsesiou na tú vašu osobu, tak nedalo mi nevystúpiť, aby ste sa necítili nakoniec urazený ešte, že som na vás nezareagoval.
Ja vám chcem iba pripomenúť, že s obdobným vystúpením ste vystúpili aj pri pánovi ministrovi Kažimírovi, ktorý vám vtedy jasne povedal, že nie je to pravda, to čo hovoríte, pozval vás na stretnutie k nemu na ministerstvo financií, aby vám to odborníci vysvetlili, a znova teraz v jeho neprítomnosti ste vystúpili s tými úvermi na bývanie v takom kontexte, ako ste vystúpili. Jednoducho znova ste zaviedli verejnosť. Ja ale v podstate som si už na túto vašu taktiku a praktiku zvykol, že jednoducho potrebujete sa znova prezentovať, aby pán Figeľ videl, že si zaslúžite to miesto tam uňho.
Ale, pán Hlina, ja sa chcem spýtať, dokážete vy prísť s novelou väčšou ako jeden paragraf odpísaný z Trestného zákona, ktorý by vyriešil všetky tieto problémy? Lebo zatiaľ ja som tu také niečo od vás nevidel. Vy ste prišli s jednou jedinou novelou na danú tému, ktorá mala v podstate jeden či dva paragrafy z toho odpísané z Trestného zákona, aj to ešte zle urobené, a s komplexným riešením danej problematiky a situácie ste neprišli. Jednoducho minister spravodlivosti aj minister financií snažia sa riešiť, samozrejme, keďže 20 rokov sa na danom úseku ochrany spotrebiteľa za Dzurindovej a Radičovej vlády nič nerobilo poriadne, bola prijatá jedna stratégia, to bolo všetko, tak jednoducho to chvíľku trvá, kým sa to poopraví, vyčistí a dá do normálneho stavu.
Ale vy ste neprišli so žiadnym reálnym riešením a jednoducho stále ako pokazená platňa prichádzate s tými istými útokmi a spomínate niečo, že za 300 euro niekto musel zaplatiť 7-tisíc, čo platilo ešte pred týmito novelami, s ktorými prišla vláda Roberta Fica. Čiže, pán Hlina, ja očakávam teda, keď kritizujete, že prídete aj s nejakými riešeniami.

Ďakujem pekne, pán predseda.
Vážená pani poslankyňa a poslanec, veľmi stručne, ja, samozrejme, sme v prvom čítaní, čiže nemá zmysel teraz nejako podrobnejšie sa tým zaoberať. Ale chcel by som vás upozorniť ešte raz, že tu nejde o nejakú divotvorbu alebo normotvorbu, ktorú sme si urobili ako my na ministerstve. Tu ide o transpozíciu smernice, ktorá platí naprieč celou Európou, čiže tak ako to bude u nás, tak to bude v Nemecku, Francúzsku a tak ďalej, čiže tu nejde o nič iné, áno? Takže aby sme si rozumeli v tomto úplne jasne, že o čo tu ide.
Ak ste, pani poslankyňa, spomínali, že ukladaním alebo začínaním a ukončovaním mediácie, je to veľmi byrokratické a tak ďalej a tak ďalej, že teda sa musí ísť k notárovi. Chcem vás upozorniť na jednu vec, vy iste viete, že práva a povinnosti sú limitované určitými lehotami, či už sú to prekluzívne alebo premlčacie lehoty, a samozrejme, že začatie mediácie zakladá v podstate rovnaké právne účinky pre plynutie premlčacej lehoty ako začatie súdneho konania, čiže na súde. Čiže to treba nejakým spôsobom mať jasne zadefinované a bezsporne zadefinované, pretože potom, keď sa niekto bude odvolávať na premlčanie, tak môže vzniknúť spor a nebude to mať kto vyriešiť, pretože budú chýbať dôkazy. To je veľmi jednoduché, čiže o tom netreba nejak ďalej hovoriť, navyše je to uložené opäť členským štátom, aby sme takéto niečo urobili. Stručne. Nič viac.
Pán poslanec, prešli ste všetkým možným, samozrejme, ako obvykle, chcem upozorniť, že hovoríme teraz o zákone o mediácii, včera ste mali s pánom ministrom Hudákom možnosť hovoriť o inom zákone, tak skúsme sa sústrediť v debate vždy na ten zákon, ktorý je predložený, pretože niektoré tvrdenia, ktoré ste tu uvádzali, tak boli mimo tohto návrhu zákona. Takže ja by som len chcel poprosiť, keď budeme hovoriť k zákonu, tak hovorme k zákonu a nehovorme o veciach, ktoré sú mimo.
Spomínali ste aj skutočnosti, ktoré sa týkajú návrhu poslancov, ktorý bude tiež v riešení, čiže vyčkajte na tú debatu a potom o tom môžeme hovoriť konkrétne na mieste, keď to patrí.
Ďakujem pekne, to je všetko, skončil som.

Ďakujem pekne, pán predseda.
Vážené panie poslankyne, poslanci, dovoľte, aby som uviedol v prvom čítaní návrh zákona, ktorého cieľom je zvýšenie úrovne tvorby právnych predpisov a odstránenie nedostatkov súčasnej legislatívnej praxe prostredníctvom vymedzenia základného rámca pravidiel tvorby právnych predpisov. Zároveň návrh zákona aj predpokladá zachovanie dvoch osobitných dokumentov, a to legislatívnych pravidiel vlády Slovenskej republiky a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov, ktoré detailne upravia postup pri tvorbe príslušných právnych predpisov a tiež proces ich prípravy, predkladania a prerokúvania.
Vzhľadom na častú novelizáciu právnych predpisov a potrebu poznania aktuálneho práva vyplýva pre adresátov práva de facto povinnosť skladať si z noviel aktuálne znenia právnych predpisov. To je však v praxi pre nich často nerealizovateľné, myslím, že aj vy poslanci sa s týmto často stretávate, preto úlohu zistiť aktuálne znenia právnych noriem riešia prostredníctvom iných nástrojov, než je Zbierka zákonov.
Ministerstvo spravodlivosti preto pripravilo projekt elektronizácie Zbierky zákonov Slovenskej republiky, cieľom ktorého je vytvoriť elektronickú podobu Zbierky zákonov, ktorá by bola rovnocenná v súčasnosti primárnej listinnej podobe Zbierky zákonov. Z uvedených dôvodov návrh zákona obsahuje v druhej časti právnu úpravu týkajúcu sa elektronickej podoby Zbierky zákonov Slovenskej republiky a návrh ďalších zmien, ktoré je potrebné vykonať v súvislosti s jej vytvorením. Návrh zákona tiež upravuje publikáciu konsolidovaných znení novelizovaných právnych predpisov v elektronickej podobe Zbierky zákonov.
Tento návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a zákonmi a súčasne v súlade s právom Európskej únie.
Tento návrh zákona má negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, nemá vplyv na podnikateľské prostredie, sociálne vplyvy ani vplyvy na životné prostredie. Tento návrh zákona bude mať pozitívne vplyvy na informatizáciu spoločnosti.
Návrh zákona bol prerokovaný a schválený vládou Slovenskej republiky dňa 26. augusta 2015.
To je úvodom všetko, skončil som, pán predseda.

Ďakujem pekne, pán predseda. Vážený pán predseda, vážená pani kolegyňa a kolegovia, dovoľte, aby som v zmysle § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa po formálnoprávnej stránke náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby uvedený návrh zákona prerokovali: ústavnoprávny výbor, výbor pre financie a rozpočet a výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Ako gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh zákona do 9. novembra 2015 a gestorský výbor do 10. novembra 2015.
Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy a ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona sa prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predseda, prosím vás, otvorte všeobecnú rozpravu.

87.
Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predseda.
Vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, o tomto zákone, nazvime ho zákon o tvorbe zákonov, sa v poslednej dobe veľmi veľa hovorí, je súčasťou, myslím, aj akčných plánov, ktoré prijala vláda Slovenskej republiky v poslednej dobe na posilnenie právneho štátu. A chce sa mi povedať, že ako keby vláda na poslednú chvíľu plnila úlohy, ktoré si dala do programového vyhlásenia vlády, aby v kampani mohla plniť akčné plány a fajfkať to programové vyhlásenie vlády.
Ale, žiaľ, treba povedať, že po 53 schôdzach parlamentu, keď do konca tohto funkčného obdobia zostávajú aj s touto už len tri schôdze, na ktorých môžeme prijať nejaký zákon, tak už nejde o zmenu legislatívneho prostredia pre toto volebné obdobie, ale pre budúcu vládu. Takže musím povedať, že dobre načasované, páni, ale nie veľmi funkčné.
Jednu vec, čo cítim potrebu v každom prípade povedať, je, že pokiaľ ide o elektronickú zbierku zákonov a vôbec celú elektronizáciu procesu tvorby zákonov a ich zverejňovania v procese celej tvorby zákona, to je niečo, čo považujem za veľmi užitočný projekt. Tá myšlienka je stará niekde 10 rokov. Postupne jednotlivé časti v nejakej podobe nabiehali a dnes sa dostávame do finále tohto projektu, ktorý prešiel rôznymi obmenami, úskaliami, ale v princípe ja som ho vždy podporovala a podporovať budem a myslím si, že je to z tohto pohľadu užitočný projekt.
Ale vrátim sa naspäť k tomuto zákonu o tvorbe zákonov a k tomu, čím som začala, že naozaj na konci funkčného obdobia schvaľujeme zákon na to, aby sme skvalitnili legislatívny proces. A ja sa vrátim len k dnešku, kedy parlament schvaľoval skrátené legislatívne konanie k stavebnému zákonu, asi kvôli Jaguaru, asi, lebo nebolo to tam napísané, a ja som to povedala aj v rozprave k tomu skrátenému legislatívnemu konaniu, a muselo to prejsť aj vládou, čiže aj vy ste to museli vidieť, pán minister.
Ministerstvo dopravy, vláda Slovenskej republiky zastúpená ministerstvom dopravy si v tom odôvodnení čisto formálnom nedala ani tú námahu, aby správne odcitovala znenie § 89 ods. 1, to znamená, že "hrozia štátu značné hospodárske škody". Píše sa tu nejaký blábol o potenciálnych škodách. To je absolútna drzosť a nedodržiavanie rokovacieho poriadku, nieto že v tej dôvodovej správe by malo byť teda povedané, v čom teda hrozia tie škody, keď to nebude schválené zajtra, ale až o dva mesiace. Tak prečo nenapísať do tej dôvodovej správy, tak pri tom Jaguari máme takéto a takéto termíny, ku ktorým sme sa zaviazali voči Jaguaru, keď to nestihneme, tak bude nejaký problém?
Prečo o tom hovorím? Hovorím o tom preto, pretože na konci volebného obdobia, teda tú budúcu vládu a budúci parlament ideme zaviazať aj k veciam, po ktorých všetkých voláme, čiže súčasťou zákona by malo, keď to schválime, bude aj to, že návrh zákona nemôže obsahovať novelizáciu iného zákona, ktorá obsahovo nesúvisí s návrhom zákona. Fajn, to znamená, aby nám to cez druhé čítanie sa neprilepovali rôzne prílepky priamo tuto v sále a dokonca bez výborov.
Fajn, ale ja sa pýtam aj po tejto skúsenosti, aj po predchádzajúcich skúsenostiach: Načo mi bude táto veta v zákone, o ktorom dnes rokujeme, keď dnes sme len tak porušili rokovací poriadok väčšinou hlasov tohto parlamentu pri skrátenom legislatívnom konaní? Ako to budeme vymáhať, alebo aká bude sankcia, rovnaká ako pri rokovacom poriadku? Pretože, keď rovnaká ako pri rokovacom poriadku, tak nemusíme potom ten zákon ani prijímať, lebo my by sme v skutočnosti vôbec nemuseli tu mať prílepky zákonov v druhom čítaní a nepotrebovali by sme na to vôbec žiadny zákon, pretože to máme v moci.
Ďalší príbeh, lebo to bude všetko na tej istej schôdzi, zákon o tvorbe zákonov a ešte aj iné zákony. Napríklad v utorok?, v stredu budúci týždeň budeme prerokovávať v druhom čítaní novelizáciu zákona o DPH. Celkom dobrú, v prospech podnikateľov, ale my vieme, že tu máme ešte úlohu zo sociálneho balíčka niečo spraviť s DPH na potraviny, že? Tak som sa pýtala pána štátneho tajomníka na ústavnoprávnom výbore, teda kedy uvidíme, ako bude vyzerať tá DPH na potraviny. Príde to zasa v druhom čítaní v pléne?
Pán štátny tajomník odpovedal, že áno, čiže príde aj na tejto schôdzi taká vážna vec ako zníženie DPH na potraviny. Na ktoré potraviny, bude to dobré, nebude to dobré? Príde to tu v tomto pléne.
Takže upozorňujem na to, že je dobré alebo je ľahké splniť úlohu z akéhokoľvek akčného plánu tak, aby som zaviazala budúcu vládu a budúci parlament, a pritom konzekventne, ako keby ste si dali záväzok, štyri roky porušovala všetky princípy štandardného legislatívneho procesu skoro pri každom dôležitom zákone. Cítila som potrebu toto k tomuto zákonu povedať.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán predseda.
Pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som sa krátko vyjadril k predloženému vládnemu návrhu zákona a vyjadril najskôr také osobné stanovisko.
Bol som rád, keď počas obdobia, kedy parlament nerokoval, sa objavila správa o tom, že vláda sa chystá vstúpiť zákonom do skvalitnenia legislatívneho procesu. Mnohí z nás sme boli kontaktovaní, vyjadrovali sme svoje názory a ja naozaj som si myslel, že táto snaha je úprimná a že povedie k nejakému odstráneniu častokrát chaotického stavu, ktorý vzniká pri legislatívnej tvorbe, či už keď je predkladateľom vláda Slovenskej republiky, alebo my poslanci, výbory Národnej rady, alebo tí, ktorí máme priamo legislatívnu iniciatívu.
Možno by som nebol až tak proti, pán minister, keby na tejto schôdzi sme neprerokovávali dve právne normy, ktoré navzájom spolu súvisia a ktoré obidve, predpokladám, že majú tú ambíciu, aby sme legislatívny proces skvalitnili. Ja sa však obávam, že ak by sme pokračovali v rokovaní o predložených návrhoch zákonov, že tie podmienky len zhoršíme, ako zlepšíme.
Ja osobne som veľmi podrobne študoval váš vládny návrh zákona, vedel by som si predstaviť ho schváliť vtedy, keby ste stiahli prvých desať bodov, jedenásť a pokračovali by sme len druhou časťou, ktorá obsahuje návrh o Zbierke zákonov, a nechali na nás, ako si my tu v parlamente dokážeme upraviť podmienky, za akých Národná rada prerokováva, poslanci predkladajú a potom rokujú o jednotlivých návrhoch zákonov. Takto sa mi zdá, že vytvárame neprehľadný duálny systém, preto lebo budú existovať dva zákony, budú existovať legislatívne pravidlá vlády, budú legislatívne pravidlá tvorby zákonov a okrem toho parlament bude mať svoje pravidlá, podľa ktorých poslanci predkladajú a Národná rada rokuje.
Nechcem sa teraz vyjadrovať k normatívnej podobe, preto lebo na to bude čas v druhom čítaní. Mali by sme čo zmeniť, všetci to cítime, ja som dokonca s pánom predsedom o tom hovoril, že nie novelizovať, ale prijať nový rokovací poriadok, ktorý by stransparentnil a zosúladil legislatívny proces tak pre vládu, tvorby zákonov, tak pre vládu, ako aj pre parlament. Myslím, že by sa to dalo, keby ale bola vôľa a ochota. A preto by som chcel navrhnúť, aby sme - a to považujte za môj pozmeňujúci návrh - nerokovali o návrhu zákona, o tom hlasovali. Myslím to úprimne, nie je to nejaká snaha za každú cenu torpédovať navrhovaný zákon, ale nevidím v tom žiadnu kvalitatívnu zmenu k posunu k lepšiemu.
Hromadná pripomienka je tam okrajovo spomenutá, navrhovatelia, 500 podpisov, ak takáto hromadná pripomienka vznesená bude, ako bude pokračovať potom postup, kto bude rokovať v prípade akej dohody alebo výsledku s tými, ktorí tú pripomienku vzniesli? Budeme zosúľaďovať tie výhľady tých, ktorí pripomienku vzniesli, a navrhovateľov zákona?
Zdá sa mi tam byť strašne veľa chaosu, konfliktu a nedorozumenia, preto by som, ak neprejde tento môj pozmeňovací návrh, teda procedurálny návrh, poprosil vás, pán minister, aby ste návrh zákona stiahli už aj z dôvodu možno času, ak nie obsahu. Dve schôdze Národnej rady Slovenskej republiky, také, by som povedal, ktoré môžu ešte niečo zmeniť, budeme absolvovať do konca tohto volebného obdobia. Nechajme to na nový parlament, naozaj, nechajme to na tých, ktorí prídu možno s nejakou novou ambíciou, ako legislatívny proces skvalitniť. A by som už ja nerád vypracovával nejaké pravidlá, ktoré už sú poznačené možno aj príliš politicky, príliš volebne, a odporúčam takýto návrh a takéto riešenie.
Ďakujem pekne.

Áno, je to paradox, že práve zákon o tvorbe zákonov, nazvem ho takto pracovne, ktorý má prispieť k skvalitneniu legislatívneho procesu, prijímame v situácii, keď nie je zladený s rokovacím poriadkom Národnej rady, ktorý je predkladaný na tej istej schôdzi. Iste môžete povedať, že v rámci druhého čítania, ale je pre mňa veľmi nepochopiteľné, že vládna väčšina, vláda a parlament proste nevedia prísť s jedným solídnym riešením tak, že paralelne a naraz vláda predkladá zákon o tvorbe zákonov a parlament predkladá rokovací poriadok, ktoré sú zladené. O to viac, že sme v situácii, že vládna väčšina a vláda je jedna strana. Kedy je lepšia príležitosť proste toto urobiť dobre, ako nie v takejto situácii?
Ďakujem.

93.
Ďakujem pekne, pán predseda.
Vážený pán minister, vážený pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, dovoľte aj mne vystúpiť k tejto možno na prvý pohľad nenápadnej, ale pre mňa veľmi dôležitej téme, a to je tvorba právnych predpisov.
V prvom rade určite súhlasím s mojimi predrečníkmi, elektronizácia, výborná vec, výborná. Avšak to, čo hovoril pán poslanec Hrušovský aj pani Žitňanská, skrátené legislatívne konanie, to, čo bolo dnes, to bolo podľa mňa dôkazom toho, že táto snaha je neúprimná. Tento zákon, ktorý tu je, ktorý má stanoviť pravidlá tvorby zákonov, aby boli pre, aby právny poriadok bol prehľadnejší, aby sme išli v súlade s rokovacím poriadkom, aby sa zákon neobchádzal, dnes bol jasným dôkazom toho, že tie pravidlá, nie je vôľa dodržiavať pravidlá. To je podľa mňa škoda.
Tiež je pravda, máme otvorený rokovák, ktorý priamo súvisí s týmto zákonom. Tento zákon dokonca ani nie je prepojený s rokovákom, čo je obrovská škoda. Pán poslanec Hrušovský hovoril, že nechať len druhú časť, to skutočne môžme ten zákon proste ukončiť, seknúť a ísť nanovo, a to je aj to, s čím ja prídem alebo čo budem navrhovať.
Ak som správne počas leta zachytil tú pozitívnu informáciu, že ideme spraviť zákon o tvorbe právnych predpisov, že tá ambícia bola sprehľadniť, aby bol právny poriadok viac zrozumiteľný, aby bola taká nejaká integrácia tvorby právnych predpisov, tá ambícia bola nepochybne dobrá, ale podľa mňa sa minula účinku. Ja nemám dobrý pocit z toho návrhu zákona a keďže by to nemalo byť o pocitoch, poviem aj svoje zásadné výtky, pričom jedna je podľa mňa veľmi zásadná, to mi, verím, že pán minister aj dá za pravdu, a druhé budú konkrétne, to budú skôr otázky, pretože si neviem vyložiť ten zákon, ktorý má sprehľadniť, pre mňa je v častiach nezrozumiteľný.
Takže tá prvá časť. Začnime odzadu. Predložený zákon úplne v závere ruší zákon č. 1/1993 Z. z. Toto je časť rekogničnej sústavy. Preložené, niečoho, čo odlišuje náš právny poriadok od právneho poriadku Česka, Poľska, ale aj Líbye či Sýrie. Určite si pán minister pamätá profesora Prusáka, ktorý túto tému veľmi rád prednášal a považoval, dával na ňu veľký dôraz, že tu sa identifikuje, čo je to právny poriadok, aké sú pravidlá správania, že je to znakom štátu, mať rekogničnú normu. Symbolika je v politike dôležitá, ale aj je dôležitá pre akceptáciu práva, pretože ak právo nie je akceptované občanmi, prestáva byť právom. Čiže pre mňa predloženie nespĺňa kritériá toho, aby sme nahradili symbolický a dôležitý zákon o Zbierke zákonov 1/1993, ktorý neobsahuje zásadné chyby, je funkčný a je používaný a akceptovaný verejnosťou, aby sme ho nahrádzali niečím novým. Keď tak doplnením. Poďme ho novelizovať, podľa mňa ten priestor tu na to je a bude to určite schodnejšia cesta.
Konkrétne výtky, pán minister. Určite tá ambícia mala začať tým, zjednotiť pravidlá tvorby zákonov – či vo vláde, či u jednotlivých poslancov, ale aj v tejto sále. Tá ambícia by bola podľa mňa naplnená iba vtedy, ak by sme dali dokopy legislatívne pravidlá vlády a legislatívne pravidlá tohto parlamentu. Práve vtedy by sme mohli hovoriť o nejakej integrácii, a to sa nedeje. A dovolím si zacitovať z vašej dôvodovej správy, pretože vy ste tieto pravidlá neintegrovali. Ale pritom v dôvodovej správe hovoríte: "Aj napriek skutočnosti, že obidva uvedené dokumenty", rozumej legislatívne pravidlá vlády, ktoré sú iné ako legislatívne pravidlá parlamentu, spôsob tvorby zákonov, "obsahujú úpravu základných pravidiel a požiadaviek na tvorbu právnych predpisov, aktuálny stav legislatívnej praxe jednoznačne preukazuje, že pri tvorbe právnych predpisov sa tieto pravidlá a požiadavky nerešpektujú, nedodržiavajú či obchádzajú."
Ale toto tvrdenie je argumentom preto, zintegrovať tie zákony alebo uznesenia vlády či parlamentu, dať dokopy jednotný dokument, teraz je jedno, akú má právnu silu, podľa ktorého budeme tvoriť zákony. My tu dneska máme, dámy a páni, štyri dokumenty, podľa ktorých sa tvoria zákony. Zákon o rokovacom poriadku, zákon o Zbierke zákonov, ktorý sa bude nahrádzať týmto, a dvoje legislatívne pravidlá. Podľa mňa nešťastné riešenie.
K ďalším bodom. Jedným z hlavných cieľov je zvýšenie prístupu účasti verejnosti. Táto časť je deklarovaná v § 2, § 9, 10, 12 ods. 4, a pritom v porovnaní s tým, čo máme teraz, nedochádza k zásadnému posilneniu úlohy verejnosti. Nedochádza. Prečo tomu tak je, keď na jednej strane deklarujeme, že verejnosť má mať prístup, a my nedávame v zásade žiadne nové práva? Nič, čo by prakticky nemali už teraz. De facto tie práva majú a ich využívajú. Neposilujeme alebo nejdeme míľovými krokmi, ako bolo avizované, možno je to krôčik vpred. To vám uznávam, že niečo tam je, ale je to stále málo.
Predložený návrh zákona nerozlišuje medzi zákonom, ktorý je podaný vládou a poslancami. Neviem, či to bol úmysel. Teda aj na všetky opozičné návrhy sa bude vzťahovať tento zákon? Ak áno, tak ja potom neviem, ako budeme realizovať, že zákon má plniť podmienky podľa § 7 ods. 1 písm. g) napríklad. Opozičný poslanec má predložiť k návrhu informované konsolidované znenie právneho predpisu. Jak to predložíme? Dá sa to splniť? Podľa mňa, no podľa mňa nie.
Ďalej v § 5 ods. 2, kde sú upravené splnomocňujúce ustanovenia. Jedna z podmienok návrhu zákona je, že zákon musí obsahovať ani nie odkaz, ale vykonávací predpis. Teraz si predstavme, že opozičný poslanec dá návrh zákona, kde má zároveň predložiť vykonávací predpis. Vykonávací predpis realizuje výkonná moc. Opozičný poslanec nie je vo výkonnej moci ako zákonodarná moc, ale na druhej strane. Ako má on realizovať tú výkonnú moc? Alebo ako on vie, ako chce vláda realizovať tú výkonnú moc? Proste je to nesplniteľná podmienka.
Ak sa mýlim, pán minister, opravte ma, ja, toto sú pre mňa celkom veci, ktorým nerozumiem k tomu zákonu a podľa mňa je to zlé.
Ďalej. Bolo to tu, myslím, povedané. Len formálne sa deklaruje používanie legislatívnych prílepkov bez akýchkoľvek opatrení, ktoré by mohli zabrániť tomuto celému. Ak príde k prílepku v nepriamej novele, čo potom? Už budem počuť niektorých pánov z tejto sály, ako hovoria, že záverečné hlasovanie konvaliduje všetko. A načo potom máme takéto pravidlá? To je imperfektná norma. Chýba tomu sankcia. Vy to deklarujete, ale je to nevymáhateľné. Inak to je ako teraz. Už dnes je to možné. Máme na to, myslím, že aj rozhodnutie Ústavného súdu, ktorý to odporúča nepoužívať, asi takto, hej? Ale nie je to s tým žiadny problém. Tie prílepky tu sú a budú, a budú aj po prijatí tejto právnej úpravy, lebo tam nie je sankcia.
Ďalej, upravuje sa predbežná informácia o návrhu, § 9. Teraz opäť sa pýtam: Znamená to, že poslanecké návrhy sa musia tiež takýmto spôsobom zverejňovať? Máme dávať predbežnú informáciu o návrhu? Ako? Aký bude ten komunikačný kanál? Chýba úprava lehoty alebo lehôt všeobecne, v ktorej je potrebné oznámiť túto predbežnú informáciu. Aj dokonca lehoty pri pripomienkovaní zákona, čo by tam podľa mňa celkom pasovalo.
Ďalej. Vzťah tohto návrhu zákona po prijatí s rokovacím poriadkom. Aký tam bude vzťah? Tá väzba mi je nejasná, dokonca niektoré paragrafy sú totožné. Paragraf 68 je totožný. Ktorý sa bude používať? Ten v rokováku alebo ten v tomto zákone? Ktorý to bude? No, dámy a páni, rokovák, § 68 sa bude derogovať, sa zruší týmto návrhom zákona, lebo tento návrh zákona jasne hovorí v § 20, neskorší predpis ruší skorší predpis. Budeme mať § 68, ktorý je platný a účinný v rokovacom poriadku, po prijatí tohto zákona, no bude platný, účinný, ale nebude efektívny. Bude zbytočný. Bude obsolentný. Toto sa absolútne nerieši a o to viac, že máme otvorený rokovací poriadok, ja nerozumiem tej komunikácii ľudí z jednej strany alebo nominantov jednej strany, ako sa nemôžu na týchto základných veciach proste dohodnúť.
Čo ma zaujíma, je, pri novelizáciách sa ponechá ten model, že bude mať návrh zákona tri, štyri, päť článkov alebo prípadne článkov 178, ako je pri civilnom sporovom poriadku? Ale tomu rozumiem, že prečo to tak je. Ale nebolo by prehľadnejšie, ak by zákon o vodách neobsahoval v sebe, neviem, spotrebiteľskú tematiku? Aby to boli vždycky dva samostatné zákony? Dneska sa v tom nevyznajú, bohužiaľ, ani právnici, nie bežní ľudia. Určite stojí za úvahu zaviesť pravidlo, ak zákon prejde medzirezortným pripomienkovým konaním a bude tam noša, stovky pripomienok, čo sa stáva, sa to vyhodnotí a dá sa to ešte raz do medzirezortu. Proste aby ten zákon naozaj bol prehľadný, aby sme dospeli k tomu výsledku, tomu požadovanému, že to bude zrozumiteľné pre bežného človeka.
Ďalej. Doteraz sa mohlo pripomienkovanie zákona vynechať iba z taxatívne uvedených dôvodov, dnes je to demonštratívny výpočet, pomerne vágny, tak ako pri skrátenom konaní v tomto parlamente. Dovolím si povedať, že aj budúci parlament, pre ktorý je tento návrh proste prichystaný, bude obchádzať tieto pravidlá, lebo opäť nie je tam sankcia a keď si proste vláda zmyslí, tak prijme zákon a povie, že je to mimoriadna udalosť, musíme to prijať a pripomienkovanie nebude.
A, riešenie pozmeňujúcich návrhov. Ak sa nemýlim, tak ambícia bola aj, aby tu neprichádzali pozmeňováky a z pléna také nečakané, ktoré sú ďaleko širšie, ako je samotný návrh zákona. Neviem, asi som to prehliadol. Ale tento návrh, ktorý má byť, ktorý má zabezpečiť prehľadnosť, túto situáciu proste nerieši. Stále bude možné podľa môjho názoru prijať pozmeňovák, ktorý je, ktorý bude mať tristo strán úplne bez problémov a bude to v súlade, povieme, ale však my sme nič neporušili.
Podľa mňa úplná pikoška na záver. Legislatívne pravidlá tohto pléna hovoria o tom, že návrh má používať, alebo ak dávate návrh zákona, malo by sa použiť, mal by mať nejaké kritériá jazykové, štylistické a podobne, a jedno z kritérií je používanie jednotného čísla. Čo by ste povedali, používa sa v tomto návrhu zákona jednotné číslo? Používa? Nepoužíva. Zákon, ktorý má spraviť z tvorby predpisov niečo konzistentné, niečo lepšie, sám porušuje legislatívne pravidlá tohto parlamentu.
Ja z tohto dôvodu navrhujem nepokračovať v rokovaní o tomto návrhu. Ale na malú rekapituláciu, pri tých konkrétnych výtkach nechám si proste povedať alebo poradiť, ak je to inak, ako som to ja porozumel, okej, nie som neomylný, ale minimálne pri tej symbolike rekogničnej normy, tej základnej normy toho, čo je pre každý právny poriadok alfa a omega, mali by sme byť veľmi, veľmi citliví a zdržanliví a nerobiť zásahy, ktoré nie je nevyhnutné, a keď tak novelizovať tú rekogničnú normu.
Ďakujem pekne.