54. schôdza

Ďakujem, pán spravodajca.
Otváram všeobecnú rozpravu. Nedostala som žiadnu písomnú... (Reakcia z pléna.) Ospravedlňujem sa, pán poslanec, mám prekrytý papier.
Do rozpravy je prihlásený jeden pán poslanec, pán poslanec Hlina, zároveň mu dávam týmto slovo.

220.
Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, rozmýšľam, ako začať, ale napadá ma teraz cestou haleluja. Fakt. Haleluja! Konečne! Konečne. Konečne niečo, čo pomôže. Fakt. Niečo, že vieme, načo sme tu.
Ja som aj rozmýšľal, že keď chcete popísať, že čo sa vlastne umožnilo v tejto krajine, skúsim to povedať na jednom príklade, neviem, či sa mi to celkom podarí, ale pokúsim sa. Predstavte si niekde nejakú malú reštauráciu a tam reklama, že poďte si dať super koláčik. Hej, a teraz si budú, teda ľudia si sadnú a dajú si super koláčik, lebo budú v nejakom vedomí, že teda cena bude asi primeraná, alebo keď sa spýtajú, tak im povedia, nepýtajte sa na cenu, alebo keď sa moc spýtajú, tak im povedia a tí si ten koláčik nedajú. Ale poväčšine ľudia si sadnú na ten koláčik, však môže stáť len primeranú cenu, keď ho zjedia, tak príde čašník a povie 5 000 euro. Príde čašník a povie 5 000 euro. To sme my dovolili, že toto mohlo fungovať pod mantrou zmluvná voľnosť cien, či jak sa to povie, voľná tvorba cien. Je voľná tvorba cien, hotovo! Ten človek sa začne rozčuľovať a povie, jak je to možné, za jeden koláčik 5 000 euro? Jak, jak je to možné?! Dajte to na súd. Súd čo povie? Áno, je to v poriadku. Súd povie, áno, je to v poriadku. Exekútor vám pošle exekútorsky príkaz a ešte vám povedia: Viete čo, vy ste taký starší pánko, nebojte sa, my vám dáme splátky, zo sociálnej budete nám to postupne desať rokov splácať za ten koláčik.
Toto bola situácia, ktorá platí, zatiaľ ešte stále platí u nás. Toto je stav, ktorý naozaj platí u nás. My sme, a ja som to tu včera vyčítal, že máme, na dnešnej schôdzi sme mali, teda na terajšej schôdzi sme mali tri veľké zákony z pohľadu spotrebiteľa a ochrany spotrebiteľa, nulová diskusia, nulový záujem. A to sú tie zákony, kde my môžme predchádzať neželaným javom. My dneska riešime dôsledok toho, že sme to neriešili, hej. My dneska riešime, vlastne nechali sme to dohniť, vyhniť, je to neudržateľné a my dneska riešime dôsledok toho. Ale ja hovorím haleluja, ale super, teším sa. Teším sa tomu, že ten návrh tu je, teším sa tomu, že je odvážny, chcem veriť tomu, že aj v druhom čítaní bude rovnako odvážny ako v prvom čítaní.
V zásade tomuto návrh niet čo vytknúť. Má slušných predkladateľov, proste verím, že tá komunikácia bude korektná a na konci bude mať výsledok. Budeme mať výsledok, lebo tu naozaj si urobili z našich ľudí finančných otrokov s požehnaním štátu a s požehnaním súdov.
Ja vám poviem, viete, kde celý tento príbeh začal a ako to je, dnes začíname ukončovať ten príbeh predložením tohto návrhu, to celý ten príbeh začal tým, že som tu mával niekedy v júni, tu sedel pán Richter a som mu hovoril, vianočné dôchodky sem, vianočné dôchodky tam, a tu je pani zo Spišskej Belej.
Vtedy som tu mával, aj vy, ktorí ste sa na mňa hnevali, že som kričal, neviem čo, tým, že som mával, vyzerá, že v tejto snemovni sú ešte ľudia, ktorí majú nejakú sociálnu empatiu, tak si ma zavolal pán Pellegrini, že čo to mám. Pán Pellegrini si ma zavolal, že čo to je za papier. Tak som mu ukázal ten papier a pán Pellegrini si zavolal tuná pána Madeja a povedal mu, že nech to nejakým spôsobom riešia. A ja nehovorím, že nerád, ja nemám s tým najmenší problém, keď urobím chybu, sa ospravedlniť, a keď je čo pochváliť, tak pochváliť.
A do môjho vedomia to, čo sa udialo v priebehu prázdnin, že niekto vykonal naozaj enormné množstvo, pán poslanec a jeho ľudia vykonali enormné množstvo z pohľadu tých, lustrácie tých rozsudkov vykonali. A dopátrali sa ale k morbídnym číslam. By sme sa dopátrali k morbídnym číslam, že tu je 18-tisíc podaní takýchto zmenkových, z toho, myslím, 2 800 už prešlo, z toho 500 rozsudkov tu pán kolega aj spomínal. My sme tých 500 rozsudkov chodili páliť. My sme ich pálili v Košiciach, v Prešove aj v Bratislave. Symbolicky.
Ja som si vedomý toho, že ako politik nemám komentovať rozhodnutia súdov. Ale, prosím vás pekne, nechcite odo mňa, aby som nekomentoval rozhodnutie súdu, ktorý prizná niekomu spotrebiteľovu zmenku, nechcite to odo mňa. Prosím vás. To by sme sa mohli v tom zhodnúť.
A ja budem, keď sa v tomto zhodneme, ja nebudem, ja mám rešpekt a úctu a vzdávam úctu, aj to vždycky budem mať, ale tieto rozsudky si nezaslúžia ani rešpekt, ani úctu a je našou povinnosťou ich riešiť.
Tam ten príbeh začal. Verím, že dnešným dňom a na budúcej schôdzi ho ukončíme a tým ľuďom pomôžeme. My naozaj pomôžeme ľuďom, na ktorých sa niekto chystal, že si z nich urobí finančných otrokov na cirka desať rokov za to, že si biedaci požičali 600 eur. Proste desať rokov sa niekto chystal, že ich bude krútiť za krk.
Je to naozaj veľká vec. Teším sa tomu. A skončím s tým, že ja chcem povzbudiť ľudí, nie naschvál som to zbytočne zmoril ten začiatok, i keď človek si častokrát berie na seba, že je šašo a neviem čo a vykrikuje. Ja som priateľ výsledkov. Prosím vás. Aj najväčšia katedrála je postavená z malých tehál. Má význam, má význam sa zaujímať o verejný priestor, má význam upozorňovať na to hlasno, polohlasno, ticho, nejakým spôsobom má. Lebo keď nie, tak všimnite, čo sa našim urobilo, našim ľuďom čo sme dokázali urobiť, a keď sa na to upozorňuje, využijú sa všetky prostriedky, tak na konci vyzerá, že bude aj výsledok. Na konci bude aj výsledok.
Čiže skončím. Naozaj, ľudia, prosím vás, nedajte sa. Nie ste povinní strpieť veci, ktoré z vás robia otrokov. Nie ste povinní strpieť absolútnu nespravodlivosť, i keď táto krajina jej častokrát ju toleruje, priviera očami. Urobte niečo, urobte nejaký pohyb, bojujte, nedajte sa tomu zlomiť, nerezignujte. Má to zmysel. Má zmysel bojovať o svoje práva. Aj tá najväčšia katedrála je z malých tehličiek. A verím, že aj tento prípad a jeho ukončenie v druhom čítaní bude toho dôkazom.
Ďakujem pekne.

Ďakujem, pán poslanec. Na vaše vystúpenie jedna faktická poznámka. Uzatváram možnosť prihlásiť sa.
Nech sa páči, pán poslanec Mikloško.

222.
Ja teda len dve vety poviem. Ale, pán poslanec Hlina, toto bol dobrý prejav. Toto bol štátnický prejav, toto bol prejav, ktorý nikoho neurazil, a pritom si povedal asi všetko, čo si mal. Ja ťa veľmi prosím, buď aj naďalej takýto a budeš ešte hviezdou, uvidíš.
No, ale samozrejme treba oceniť aj mnohých iných, ktorí za tých tri a pol roka túto tému stále otvárali: exekúcie, verejné obstarávanie a tak ďalej atď., no. Čiže je to pyramída, na ktorej sedia títo páni navrhovatelia. Treba ju oceniť a poďakovať im za to, lebo mnohí ľudia na to čakajú. Ja mám kopu listov, kde neviem čo s tým, v súvislosti s tým, čo sa teraz rieši. A teda bodaj by sme vo všetkých témach, ktoré Slovensko páli a bolí, postupovali takto a jednotne a skoro, teda rýchlo, operatívne, lebo predsa je päť mesiacov do volieb a troška sme to za tých tri a pol roka zanedbali. A to už nechce byť výčitka, iba konštatovanie pravdivé.
Ďakujem.

Vážené pani poslankyne, páni poslanci, teraz dávam možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Do rozpravy je prihlásený pán poslanec Zajac ako jediný. Uzatváram možnosť prihlásiť sa.
A dávam zároveň pánovi poslancovi Zajacovi slovo.

224.
Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, pán navrhovateľ, pán spravodajca, dámy a páni, naozaj som sa nechystal vystúpiť k tomuto návrhu zákona, lebo som vedel, že kolega Hlina vystúpi, ale keď už som bol navrhovateľom vyzvaný, tak teda mu splním to jeho prianie.
Na úvod hneď musím povedať, že pán navrhovateľ mal veľmi dobré vystúpenie, ako myslím to uvedenie zákona. Až je mi ľúto, že v minulosti ste viackrát nevystúpili a s tak dobrými návrhmi zákona, ako je tento. Takže veľmi ho chválim, tento návrh zákona.
A ja tu musím potvrdiť to, čo hovoril, veľmi kľudne dneska, môj kolega Alojz Hlina. Ale keď to tu hovoril v júni, keď tu mával tým papierom, keď veľmi expresívne tu kričal, tak úplne zostali niektorí poslanci, ktorí nevedeli, o čom hovorí, lebo nestihli si všimnúť v tej rýchlosti, ako tu kričal, o čom hovorí, úplne konsternovaní zostali viacerí. Zostali aj viacerí novinári, na chodbách sa pýtali, čo to ten Alojz tam kričí, prečo to tam vrieska a už ho nálepkovali všelijako. A ja som potom vystúpil a som to tu vysvetľoval a bol tu ešte pán minister Richter, aj on zostal konsternovaný, keď sa dozvedel, že pani má zaplatiť za 600 eur, 8 000 že má vrátiť? 8 000 za 600 eur?! To keď som znova preopakoval, pán minister Richter tu tiež gúľal očami. Na to reagoval predseda pán Pellegrini, oslovil pána Madeja a dneska je tu zákon, ktorý túto problematiku zmeniek zo zahraničia, ktoré vymáhajú po slovenských občanoch, tých 91 % plus ďalšie zákonné úroky, čiže skoro 100 %, sa tu rieši. Pán Boh zaplať za to.
Ale my sme naozaj v minulosti túto problematiku s kolegom Hlinom riešili. A naozaj sme robili aj akcie ako protest proti úžerníckym nebankovkám aj v Banskej Bystrici. Kolega Hlina bol celú noc pred ministerstvom spravodlivosti. Aj v Bratislave robil protest proti úžerníkom. A naozaj som navrhoval v minulosti opakovane návrh zákona, aby existoval strop pre tieto úroky pri nebankovkách. A dvakrát som to navrhoval. Odmietli ste to. Potom ste prišli, vládni poslanci, s návrhom zákona, ktorý to vyriešil. A tešil som sa, že aj toto je moja práca opozičného poslanca, poukazovať na takéto závažné problémy, keď, ako vy ste povedali vo svojej úvodnej reči, tisíce občanov sú zdierané úžerníckymi nebankovkami. Úžernícky klondike na Slovensku sa rozbehol. Tisíce podaní na slovenských súdoch. A ja som si tiež vtedy myslel, že stačí prijať strop pre úroky, pre tieto spotrebiteľské úroky a budú niektoré problémy vyriešené. Kolega Hlina zase poukázal na riešenie exekúcií. Aj tie sa sprísnili vládnym návrhom zákona. A nebankovky sú dneska licencované. Čiže pohli sa veci.
Ani nás vtedy nenapadlo, že existuje takto perfídny sofistikovaný spôsob, ako sa dá cez zahraničie vymáhať cez zmenky, sa dá vymáhať 100 % od slovenských občanov. A je to perfídny sofistikovaný spôsob. Vtedy sme o ňom nevedeli.
Takže máme za sebou nejaké výsledky. Venovali sme sa tejto problematike. To nie je o tom, že ja sa potrebujem chváliť. Ja potrebujem to, aby bol výsledok, aby slovenskí občania mali tu zákonom stanovené, že tu ich nebude niekto zdierať stovkami, tisíckami percent.
Však prišla za mnou redaktorka Slovenskej televízie, keď sme to riešili, a ukázali mi zmluvu na 6 000 % ročne. 6 000 % ročne!
Takže, áno, dneska zákonom máme stanovený strop pre úroky, exekúcie sprísnené, licencované musia byť nebankovky. Aj toto kvitujem, že len vymáhať pohľadávku bude môcť v tomto návrhu zákona len licencovaný subjekt, nie nejaká cyperská zahraničná firma fiktívna. Takže chválim tento návrh zákona.
O toto by nám malo ísť tu v pléne Národnej rady. Alojz Hlina tu nekričal preto, aby získal nejaké politické body. A to je odkaz aj pre teba, Jozef Šimko, Jozef Mikloško, prepáč, on keby to vtedy hovoril kľudne, sofistikovane, keby tu ukázal nejakú zmluvu, všetci by to prešli. No, Lojzo tu niečo povedal, psy štekajú, karavána ide ďalej. Ale keď tu kričal, keď robil tie excesy, pozri, dneska je tu návrh zákona od vládnych poslancov. A ja sa z toho teším. My to podporíme. Ak bude treba, v druhom čítaní vieme napomôcť vylepšiť.
Takže podporujem tento návrh zákona.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem, pán poslanec. Na vaše vystúpenie jedna faktická poznámka. Uzatváram možnosť prihlásiť sa.
Pán poslanec Martvoň, máte slovo.

226.
Pán poslanec Zajac, myslím si, že dôstojné vystúpenie. Ja chcem potvrdiť to, čo si povedal, že jednoducho na to RPMN a tú hornú hranicu si poukazoval. My vtedy s kolegom Brixim sme aj prišli za tebou a sme povedali, že sa na to pozrieme. Potom aj na základe tvojich pripomienok sme na tom pracovali spoločne, samozrejme, s ministerskou administratívou a myslím si, že aj vtedy sme to priznali a povedali sme, áno, že ty si bol jeden z tých ľudí, okrem teda verejnosti, lebo aj tebe prišiel ten podnet z verejnosti, že jednoducho toto bolo treba riešiť. My sme popritom, samozrejme, riešili aj iné potom veci z pohľadu inkasných spoločností, ktoré ma teraz žalujú na súde, že som legislatívnou mojou iniciatívou pokazil dobré meno, čo ešte je stále priestor riešiť. Lebo v podstate už teraz nechodia vymáhať pohľadávky od bežných občanov a od našich dôchodcov exekútori, ale chodia inkasné spoločnosti, ktoré v podstate sa tvária ako exekútori, nemajú žiadne vzdelanie, sú to hrubokrkí vypaľovači, ktorí jednoducho snažia sa vystrašiť tých ľudí, aby im zaplatili potom, alebo teda uznali dlhy, ktoré proste už sú premlčané alebo ktoré ani nie sú. Je tu ešte stále dosť roboty.
Ale prečo vystupujem? Chcel som povedať, že ty ako poslanec si vystupoval dôstojne bez toho, aby si kričal, niekoho si napádal alebo tak. Myslím si, že každý uznal, že sú to dobré pripomienky, na rozdiel od pána poslanca Hlinu, ktorý, dobre, mal niektoré dobré pripomienky, to súhlasím, ale ten spôsob, aký zvolil, nebol dôstojný. Ako teraz dám bokom náš spor, ktorý máme. Ale myslím si, že, pán poslanec Zajac, tvoje vystúpenia sú príkladom, alebo aj uznám toto vystúpenie, čo mal dneska pán Hlina, sú príkladom, že dá sa to aj normálnym spôsobom a na tom teda zapracovať a povedať to.