54. schôdza

Ďakujem veľmi pekne.

Otváram rozpravu k tomuto bodu. Konštatujem, že mám písomnú prihlášku do rozpravy od pani podpredsedníčky Jurinovej, ktorá vystúpi v rozprave za klub OĽaNO, a potom ďalej je písomne prihlásený do rozpravy pán poslanec Mikloško.Ako prvá vystúpi pani podpredsedníčka Jurinová. Nech sa páči, máte slovo.

Ďakujem pekne, pán predseda. Ďakujem za ústretovosť, že ste teda potiahli vedenie schôdze za čas, keď môžem vystúpiť.
Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi teda opäť sa vyjadriť k zákonu, ktorý sa týka organizovania v podstate profesionálnej Horskej služby a zároveň sa dotýka aj práce dobrovoľníckej Horskej služby, alebo dobrovoľníckych záchranárov.
Po prvom vystúpení som si teda vyslúžila od pána ministra, ak sa to povie tak jemne, dobrú nátierku, zotrel ma ako malé decko. A ešte som sa čudovala, čím som si to vyslúžili, pretože nechápem, že skade ste prišli s tým, že som sa snažila nejako očierniť „vašu“ profesionálnu Horskú službu. Pritom mojím zámerom bolo upozorniť na to, že naozaj skupina dobrovoľných záchranárov sa cíti ukracovaná na svojich možnože možnostiach pomáhať tejto spoločnosti zadarmo. Je to vec, ktorá v normálnej spoločnosti je dostatočne cenená. A je mi ľúto, že nemajú podmienky také, aby mohli fungovať zároveň s profesionálnou Horskou službou.
Medzitým, ako tu ubehlo prvé a druhé čítanie, som sa stretla na podnet, samozrejme, pána ministra so skupinou aj profesionálov, aj dobrovoľníkov, myslím, do témy som sa už dostatočne vhĺbila, aj keď, samozrejme, tá profesionalita tam chýba. Ale aj keď v tom vidím ústretové kroky zo strany ministerstva, musím oceniť teda snahu o vyriešenie podľa mňa patovej situácie, čo sa týka odbornej spôsobilosti. Tak budem stále trvať na tom, čo som hovorila aj v prvom čítaní, že naozaj zákon o profesionálnej Horskej službe istým spôsobom obmedzuje činnosť dobrovoľníkov Horskej služby, minimálne tým, že nie je ochotná zazmluvniť všetkých tých dobrovoľníkov.
Mám pripravený pozmeňujúci návrh, ktorý si dovolím prečítať, a potom k nemu poviem krátky komentár, začnem tým.
Takže pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Eriky Jurinovej k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 544/2002 Z. z. o Horskej záchrannej službe v znení neskorších predpisov.
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 544/2002 Z. z. o Horskej záchrannej službe v znení neskorších predpisov, sa mení a dopĺňa takto:
Bod jeden. V čl. I bode 9 § 8 ods. 1 písm. d) sa vypúšťa bodkočiarka a slová „prepravu zranenej osoby pri sklone lyžiarskej trate nad 25 % je povinný zabezpečiť odborne spôsobilou osobou na výkon záchrannej činnosti podľa tohto zákona“.
Odôvodnenie. Horská záchranná služba bola vytvorená so zámerom zabezpečiť výkon záchrannej činnosti vo voľnom teréne. Napriek tomu sa javí, že sa jej hlavné aktivity sústreďujú na lyžiarske trate v exponovaných strediskách, kde je možné zabezpečiť záchrannú činnosť na komerčnej báze. Služby na lyžiarskych tratiach tvorili hlavný príjem dobrovoľníckych organizácií horských záchranárov. Rovnako je potrebné prihliadnuť na finančné postavenie menších lyžiarskych stredísk a dedinských vlekov, ktoré si komfort v podobe zaplatenia Horskej záchrannej služby budú môcť dovoliť len ťažko. Prevádzkovateľ lyžiarskej trate bude oprávnený vybrať si osoby, ktorými prípadne zabezpečí prepravu zranených osôb bez rozdielu, aký sklon má lyžiarska trať.
Bod dva. V čl. I bode 10 § 8a ods. 7 sa slovo „šesť“ nahrádza slovom „pätnásť“.
Odôvodnenie. Navrhuje sa zvýšiť vekovú hranicu osôb, ktoré sú povinné mať oblečený reflexný bezpečnostný odev alebo na sebe viditeľne umiestnené reflexné bezpečnostné prvky, a to na osoby mladšie ako 15 rokov. Tu je účelom zabezpečiť čo najvyššiu mieru ochrany maloletých osôb a predchádzať ich možným zraneniam a úrazom na lyžiarskych tratiach.
Sú to dva body, pri ktorých pána spravodajcu poprosím, aby dal o nich hlasovať samostatne s tým, že som si vedomá, že prvý bod tohto pozmeňujúceho návrhu neprejde. Aj tak som si povedala, že pôjdem do toho, aby som to predniesla. Tá téma, o ktorej stále hovorím, a ja viem, že to možnože pán minister bude považovať za verklíkovanie, si myslím, spôsobuje tu ten najväčší problém. Odborná spôsobilosť a zasahovanie možnože do výkonu tých dobrovoľníckych zložiek v plnej miere vedia nahradiť aj profesionálov na zjazdovkách, ktoré doteraz vlastne aj zákonom mali pokryté dobrovoľníkmi.
Druhý bod sa týka takého možnože zlepšenia. Keďže dávame povinnosť lyžiarom do veku 15 rokov mať povinné prilby, myslím si, že je vhodné, aby aj pri organizovaných činnostiach, pričom máme na mysli lyžiarske škôlky, školy alebo aj lyžiarske kurzy, čo je organizovaná činnosť, mali povinnosť mať reflexné prvky deti vo veku nielen do 6 rokov, ale naozaj minimálne do 15 rokov. Ja by som bola aj za to, keby sa ten vek vôbec neuvádzal. Na každého, kto sa učí lyžovať, či má vek 6 alebo 15, alebo 60 rokov, nech je upozornené práve tým reflexným odevom. Ale som vďačná za to, že možno aspoň vek 15 rokov má šancu na prejdenie v tom návrhu.
Vrátim sa ale k podstate. Každý jeden poslanec dostal od tých dobrovoľníkov v podstate dva listy, v ktorých upozorňujú na dva vážne problémy. Prvým listom upozorňovali na to, že zákon o Horskej službe obmedzuje ich činnosť. Ja vidím najväčší problém ani nie v tom, že sa štát rozhodol organizovať činnosť Horskej služby, tak ako sa rozhodol, ale veľký problém vidím v tom, že zároveň so zákonom o Horskej službe, o jej profesionáloch, zjednodušene povedané, nevznikol aj zákon o dobrovoľnej Horskej službe. To je jablkom sváru a možnože aj práve tým celkom nepochopením možnože aktivít jednej aj druhej strany, jablkom sváru, ktoré sa vlastne len rozširuje, zvyšuje, akoby neexistovalo zatiaľ v pohode tu riešenie, ktoré by boli obidve tie skupiny schopné akceptovať.
Takže týmto by som chcela veľmi poprosiť ministerstvo, pod gesciou ktorého bude zrejme aj zákon o tých dobrovoľníkoch, aby sa aj on do toho zainteresoval, aby na základe toho, síce viem, že má poverenie zostavovať tento zákon o dobrovoľnej Horskej službe Rada vlády pre občiansku spoločnosť, sa aj ministerstvo možnože aktívne zainteresovalo do prípravy tohto zákona. Pomohlo by to naozaj naštrbiť nie veľmi dobré aj medziľudské vzťahy, ktoré, verím, majú tiež veľký vplyv na to nepochopenie možnože tých zmien v zákone, ktoré sú presadzované aj dnes.
Veľmi rada by som ešte upozornila na pozmeňujúce návrhy, ktoré prichádzajú do parlamentu a ktoré máte rozdané v laviciach.
Pán poslanec Šuca dáva pozmeňujúci návrh, ktorý zastrešuje akoby horské sprievodcovstvo. S tým nejaký problém nemám. Čo však úplne zarazilo mňa, a teda aj dobrovoľníkov je rozšírenie pôsobnosti Horskej záchrannej služby, to doplniť o horstvá, v ktorých naozaj doteraz pôsobia dobrovoľníci, aj keď mi bolo, myslím, pánom kolegom Lukšom povedané, že v Bukovských vrchoch nie sú žiadni dobrovoľníci. Overovala som si túto informáciu. Sú tam záchranári, ktorí sú pod Červeným krížom, hej, zjednodušene povedané. Tak opäť im berieme možno možnosť realizovať sa. A pritom len poviem, že pôjde opäť o vynakladanie väčších prostriedkov zo štátneho rozpočtu. Sú to peniaze, ktoré možno mohli byť použité na efektívne aj školenie, aj vystrojenie dobrovoľníkov.
Pán predseda ma požiadal, aby to vystúpenie bolo krátke, tak by som ho nerada sklamala.
Na záver by som chcela ešte raz oceniť snahu ministerstva vzhľadom na to, čo sa dostalo do zákona o povinnostiach osôb, ktoré sú na zjazdovkách, a aj tých, ktorí organizujú činnosť, aj ktorí vlastne prevádzkujú vleky, prevádzkovateľov, že mal pre tých dobrovoľníkov snahu o vyriešenie patovej situácie ohľadom ich odbornej spôsobilosti. Za to mu ďakujem. Verím, že svoj sľub dodrží. A do budúcna by som ho veľmi prosila, aby ešte tých rokovaní, možnože sa niekedy zdá, že sa predsa len nevie niekto s niekým dohodnúť, bolo viac a možnože aby sa zapisovalo to, čo sa tam dohodne, aby nevznikali potom ďalšie šumy. Možnože jediný problém vidím v tých šumoch, že ľudia, ktorí reprezentujú dobrovoľnícke organizácie, nekonajú na vlastnú päsť, ale konajú na základe rozhodnutia predsedníctva jednotlivých združení a organizácií. Takže v tomto je tá ich právomoc možnože aj okliesnená, aj keď si poviete, že ide len o občianske združenia.
Takže ďakujem veľmi pekne. A verím, že sa čím skôr dostane do parlamentu aj zákon o dobrovoľnej Horskej službe, ktorý tu upraví vzťahy medzi profesionálmi a dobrovoľníkmi. Opäť poviem, že dobrovoľníci robia túto prácu alebo toto poslanie naozaj srdcom. Takže nechajme im, nech majú možnosť rozvíjať toto svoje poslanie. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka.

Na vaše vystúpenie evidujem dve faktické poznámky. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými.Pán Osuský, nech sa páči.

Ďakujem pekne. Pripájam sa k tomu, čo hovorila kolegyňa Jurinová. Myslím si, že naša spoločnosť urobila v oblasti dobrovoľníctva na jednej strane mohutný krok vzad. Predstava, že by niekto skrášľoval svoju obec či mesto v Akcii Z, je dneska zrejme čistou utópiou. Na druhej strane vyrastajú dobrovoľnícke organizácie, ktoré by mali podporovať aj štát, aj spoločnosť, pretože pomáhajú niesť časť kríža, ktorý by inak musel celý niesť štát.
A musím povedať, že ak sa takto na nás listom obrátili (dobrovoľnícka Horská služba), domnievam sa, že je to možno ešte úplne iný level, ako je zápas bratislavských taxikárov s Uberom, pretože dobrovoľnícke organizácie Horskej služby konajú dôležitú humánnu a potrebnú činnosť. Ak majú pocit, že sa ich zákonné postavenie zhoršuje, tak to nie je dobré z akéhokoľvek pohľadu. A domnievam sa, že, samozrejme, možno cechovnícky záujem hovorí vybrať si jedného poskytovateľa a toho fedrovať, ale nemalo by to platiť špecificky práve pri takých dobrovoľníckych činnostiach, ako je Horská služba.
Za seba môžem povedať, že ak ešte niekedy budem mať možnosť a istotu, že má môže podporiť 76 poslancov, podobne ako kolegyňa Jurinová sa budem snažiť reglementovať práva dobrovoľníckej Horskej služby, pretože si málokto zasluhuje, ako práve takéto organizácie, našu pozornosť, pretože slúžia všetkým. A neželám nikomu, aby možno v jednej chvíli, v nejakých sekundách života, chýbal horský dobrovoľný záchranca.

Pán poslanec Šuca.

Ďakujem za slovo, pán predseda. Pani podpredsedníčka Jurinová, ja som presvedčený, že toto, čo ste tu povedali, ste mysleli podľa svojho najlepšieho svedomia a vedomia. Áno, máte pravdu, tí dobrovoľní záchranári poslali niekoľko listov aj nám poslancom Národnej rady, aj vám. Ja mám taký pocit, že v tých listoch, možno sa mýlim, bol jediný cieľ a zámer podľa môjho pocitu, poškodiť dobré meno Horskej služby profesionálnej. A dosť konkrétne tam opisovali aj riaditeľa Horskej služby pána inžiniera Janigu, o ktorom si myslím, že principiálny, charakterný a rovný človek.
Ja len skúsim prečítať stanovisko iných dobrovoľníkov Horskej služby Kysuce, občianskeho združenia. „Občianske združenie Horská služba Kysuce trvá na svojom stanovisku a s predloženou novelou zákona súhlasí. Zároveň dupľujeme, že štatutári nášho občianskeho združenia sa na liste adresovanom poslancom neuvádzajú, takže nereprezentuje myšlienky uvedené v liste ani v pripomienkovom konaní, ani sa s nimi nestotožňuje. Horská služba Kysuce nevníma návrh geografického rozšírenia pôsobnosti Horskej záchrannej služby ako zásah do regionálnej pôsobnosti Horskej služby Kysuce, nakoľko spoluprácu s Horskou záchrannou službou profesionálnou na poli školiacom, pátracom či inom materiálovo-technickom považuje za obojstranne prospešnú a pre občianske združenie v záujme profesionalizácie záchrannej činnosti za perspektívnu. Horská služba Kysuce už doposiaľ v uvedených činnostiach s Horskou záchrannou službou, profesionálnou, podotýkam, úzko spolupracuje a nevníma túto spoluprácu za zásah do jej suverenity a právnej subjektivity.“
Chcem tým povedať, že, tak ako sme sa bavili, možno celý problém spočíva v nejakých osobnostných animozitách určitých ľudí.
A ešte raz opakujem, že cítim to tak a verím, že tieto veci riešite podľa svojho najlepšieho svedomia a vedomia, ale sú aj iné listy, ktoré dávajú podporné stanovisko tomuto zákonu o Horskej záchrannej službe. Ďakujem pekne.

Ďakujem.
S reakciou na faktické pani podpredsedníčka, nech sa páči.

Ďakujem pekne za reakcie. Áno, naozaj proste som za to, aby sa všemožne podporovala činnosť dobrovoľníkov vo všetkých oblastiach, ktoré sa týkajú spoločnosti.
Dotknem sa spolupráce Horskej záchrannej služby a dobrovoľníkov a možnože ma napadá teraz len príklad z tohto víkendu, hej, kam sme tu dospeli. A neviem, už ako to povedať, aby som nikoho neurazila, lebo nechcem nikoho urážať, ale, skrátka, vieme, že tento víkend sa stala zasa smutná udalosť, zahynuli dve turistky lotyšské, hej, pričom bolo povolaných 40 profesionálov. Otázka je: Naozaj tam boli všetci schopní záchrany povolaní? Boli tam povolaní len tí, ktorí mali podľa zákona na to odbornú spôsobilosť. Tým len chcem naozaj poukázať, že ak by boli možnože zavolali aj tých ďalších dobrovoľníkov, ktorí sú fyzicky v tom rajóne, možnože naozaj tie panie by boli doteraz živé. Ja vôbec nechcem to nejako viacej naťahovať. Je to smutná udalosť.
Ale urobme všetko preto, aby naozaj dobrovoľní záchranári sa mohli aktívne podieľať na tom, o čom im ide v prvom rade, na záchrane ľudských životov, aby neboli vyčleňovaní s tým, že ty, áno, patríš tam a ty, nie, nepatríš tam. Urobme všetko pre to, aby v konečnom dôsledku boli organizácie začlenené do pomoci záchrany ľudských životov, aby sa sem nevyberali len jednotlivci ako hrozienka. Nechcem sa naozaj nikoho dotknúť a verím, že sa pomaly podarí nájsť ten konsenzus, ale najmä teda v prípade zákona o dobrovoľnej Horskej službe. Ďakujem.

Ďakujem pekne.Teraz vystúpi v rozprave druhý písomne prihlásený, pán poslanec Mikloško. Potom dám možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Nech sa páči, pán poslanec Mikloško, máte slovo.

Vážený pán aj predseda odchádzajúci, aj podpredsedníčka, aj minister, aj pán Abrhan, ktorý zaťažuje pána ministra, dobre... (Smiech v sále.) Mám všetky poznámky k tomu, môžem ich dať aj písomne, keď treba, dobre.
Vážení, nikto nepochybuje, že dôležitá inštitúcia je Horská záchranná služba, ktorá je plná obetavých ľudí, ktorí venujú veľa času, tejto dôležitej problematike. A keď vidno na svahoch a niekde červenú vetrovku, tak naozaj to vzbudzuje rešpekt a úctu vlastne u všetkých. Iste, je to štátna organizácia jediná, ktorá môže vykonávať záchrannú činnosť v horách, a taktiež jediná, ktorá môže školiť ľudí na výkon dovolania profesionálnej záchrany v horách. Ja mám to šťastie, že v rodine mám profesionála z Horskej služby, a teda vidím jeho aj vyťaženosť, aj nasadenosť, aj proste vo dne, v noci výjazdy a tak ďalej. Čiže som dosť zblízka informovaný o tomto. A on mi aj sprostredkoval dnešné stretnutie s pánom plukovníkom Jozefom Janigom, s ktorým som debatoval, informoval ma o všetkých týchto problémoch v tejto organizácii. A preto som tak naraz múdry, že si dovolím povedať k tejto problematike pár slov svojich.
Samozrejme, aj ja, tak ako mnohí z vás alebo všetci dostali viacero listov, by som povedal, aspoň päť listov mám tu na stole z rôznych tých dobrovoľníckych organizácií, sú tam podpísaní niekde ôsmi, niekde desiati, niekde šiesti, niekde sám niekto. Čiže troška som aj bol v rozpakoch, lebo viem, že keď taký list dôjde všetkým poslancom, tak potom naraz aj piati chcú to isté. No takže zo začiatku som nevedel, o čo vlastne sa jedná, no ale po tom rozhovore s tým pánom plukovníkom som teda lepšie pochopil, o čo sa jedná. A teda dovolím si to tu povedať, z čoho aj bude vyplývať, že tento zákon určite podporím. Týka sa to profesionálnej Horskej služby a že v podstate nie sú zásadné problémy v tejto inštitúcii profesionálov. Skôr sa mi zdá, že tie problémy sú, tak už to aj povedala aj pani podpredsedníčka, u dobrovoľníkov Horskej záchrannej služby, ktorých je momentálne dosť, sú nejednotní a iste robia veľkú činnosť, ale treba tú činnosť, ešte k tomu prídem, čo už tu tiež bolo povedané, nejakým aj zákonom proste ustanoviť.
K tomu zákonu vlastne som mal len chvíľu takú pochybnosť, či tých 15 rokov nie je málo, či by sa tam na tú povinnosť mať prilby nemal dať vek 18 rokov. Ale aj po týchto diskusiách, aj po prečítaní toho zákona vidím, že vlastne vedia tí ľudia, čo chcú, že tých 15 rokov teda tam ostane, aj keď sú nejaké pozmeňujúce návrhy, ktoré snáď to ešte môžu aj zmeniť.
Teda, ako som už povedal, problém sa mi zdá, že sú dobrovoľníci, u ktorých tých inštitúcií je veľa, myslím, že ich je 25 len v jednom horskom masíve, neviem to teraz, zabudol som, v ktorej lokalite to je, a teda nikto nechce ísť proti nim, lebo skôr chcú ísť za nich, ale proste treba to nejakým spôsobom uzákoniť, ako na to ísť.
Samozrejme, všetci horskí záchranári musia byť vysoko odborne a fyzicky zdatní ľudia, vzdelaní, profesionálni a tak ďalej. To sa iste dá nejakým spôsobom dosiahnuť, alebo aj overiť.
Sú niektoré snahy dať tých dobrovoľných záchranárov pod gesciu Horskej záchrannej služby, tej štátnej, tak aby sa tu zabezpečilo jednotné vzdelávanie, ústroj, používanie záchranných techník.
Sú snahy získavať nejako licencie pre tých dobrovoľníkov a súhlasy na ich činnosti. Tu je otázka, že u jedných to je, u druhých to nie je. To zvádza na určitú možnosť kamarátstva však a tak ďalej. Ale o tom tam zákon nie je.
No a myslím si, že treba teda vypracovať zákon o dobrovoľníckej Horskej službe, čo tento zákon predkladaný neobsahuje, a teda, pokiaľ viem, tak splnomocnenec vlády pre občianske združenia pán Giertl bol poverený týmto. A podľa plukovníka Janigu už niekoľko mesiacov sa pokúšajú tento zákon napísať. A myslím, ak by bol čo najskôr napísaný, tým by to bolo lepšie. A nemusí sa na to rok alebo mesiace čakať. A proste nejakým spôsobom tak dajú sa pravidlá hry pre týchto dobrovoľníkov, teda zákon o dobrovoľníckej Horskej službe.
Áno, tak ja už len rýchlo to skončím. Teda, samozrejme, keby bol takýto zákon, keby bola jedna organizácia strešná pre všetkých tých dobrovoľníkov, tak by bol aj jeden reprezentant pre vládu, jeden reprezentant pre styk s touto štátnou organizáciou Horskej služby. A to by bolo iste dobré.
Takže v podstate som na konci, ale to, že som dneska hovoril so šéfom záchranárov, a to nie krátko, tak si cením a tak mi to troška otvorilo oči. A to som sa tu snažil povedať. Ďakujem pekne.