54. schôdza

Vážená pani predsedajúca, milí kolegovia, ja by som chcel povedať len jednu poznámku, lebo ja toto oceňujem na jednej strane, pán poslanec Šuca ma informoval o tomto pozmeňujúcom návrhu aj mi predostrel argumenty v jeho prospech, čo oceňujem, ale nie som ním nadšený. A aj to zdôvodním.
Ja si myslím, že je fajn, aby parlament a vláda, samozrejme, tiež v maximálnej možnej miere podporovali dobrovoľných záchranárov, horských záchranárov. Samozrejme, ten návrh sa týka ale niečoho celkom iného a v princípe inštitucionalizuje novú asociáciu, ktorá dnes pôsobila na báze zrejme občianskeho združenia, Slovenskú asociáciu horských sprievodcov. A ja nie som presvedčený o tom, že to je nevyhnutné mať v zákone, vytvárať znovu nejaký akoby monopol pre Asociáciu horských sprievodcov. Pri horských vodcoch to sa týka naozaj aj nebezpečných štítov, ale dávate tu do zákona horských sprievodcov. Sme hovorili o trase na Téryho chatu, neviem, či to poznáte. Neviem to podľa mňa môže byť úplne kľudne voľná živnosť. Ja by som ju nereguloval takýmto spôsobom, ktorý naozaj znamená de facto obmedzenie konkurencie. „Nás je teraz štrnásť a nás bude štrnásť navždy, preto, aby nebola ďalšia konkurencia.“ Nechcem to nijako ja bagatelizovať, ale, samozrejme, horskí sprievodcovia sú iní ako sprievodcovia turistickí v mestách. Aj tí mestskí by možno, že chceli svoju asociáciu. A každý, kto by chcel robiť turistického sprievodcu v Bratislave, vieme to aj zdôvodniť, by mal mať kvalifikáciu. Mal by mať skúšku odbornú, aby vedel hovoriť o pamiatkach. Dá sa to všetko zdôvodniť aj racionálne, ale ideme to dávať do zákona kvôli tomu?
Ja som a priori trošku skeptický k takému prejavu korporativizmu, že budeme do zákona dávať mnohé doteraz organizácie tretieho sektora, ktoré doteraz aj fungovali. A kľudne ich podporme, dajme im dotácie, to dnes zákon nevylučuje. To nie je problém v tom. A upravme tu ako môžu spolupracovať s profesionálnymi záchranármi, a všetko možné. Ale zriaďovať, dať do zákona, že toto je jediná inštitúcia, ktorá dáva pečiatky, kto môže a kto nemôže to robiť, to v princípe rozhoduje de facto tým pádom o svojej konkurencii. Sme trošku hovorili, čo tak bude s taxikármi. No iste keby taxikári si mohli rozhodovať (Cech taxikárov rozhodne, to tomu dám, tomu nedám, nikomu by nedali, pretože netreba konkurenciu nejako rozširovať.), tak by to asi nebolo dobré. Čiže tieto korporatívne prvky sa mne zdajú byť nie teda paušálne, ale až na výnimočné prípady by som ich nemnožil v právnom poriadku, lebo mi to príde nefér. Nech sú horskí sprievodcovia ako asi doteraz voľnou živnosťou, nevidím v tom problém, lebo, znovu hovorím, nehovoríme o horských vodcoch, ktorí idú naozaj na ten Gerlach a na Slavkovský štít a na Lomnický štít, proste musia mať nejakú kvalifikáciu, ale tu sa mi zdá, že ideme trošku ďaleko a v princípe tú činnosť monopolizujeme, lebo je to práve táto a jedine táto asociácia, ktorá bude mať zo zákona oprávnenie povedať, kto môže a kto nemôže byť horský sprievodca. To znamená, dnes, keď vznikne alebo už existuje a stransformuje sa na zákonom vytvorenú, tak tí ľudia, ktorí sú dnes jej členmi, budú vlastne mať monopol na rozhodovanie o tom, kto v budúcnosti ich rady rozšíriť môže alebo nemôže, minimálne musia si vykonávať tie odborné skúšky. Čo ja viem, možnože to niekde funguje, ja som si nerobil komparatívnu analýzu, ale som hovoril aj pánovi poslancovi Šucovi, nie všetko, čo funguje vo Švajčiarsku, bude fungovať aj na Slovensku tak hladko a bezkonfliktne, lebo proste to tak nebude, žiaľ. A teraz nechcem ísť do iných, lebo už je neskorá hodina, porovnaní, ako proste niektoré inštitúty sa na Slovensku, kým neboli upravené, zneužívali a vo Švajčiarsku nikto o tom ani neuvažoval, že by sa zneužiť mohli. Takže mne sa nezdá, že je rozumné takýmto spôsobom rozširovať korporativizmus už pri horských sprievodcoch. Potom naozaj ako kde to skončí, turistickí sprievodcovia vo veľkých mestách, v menších mestách. Obávam sa, že ak to začneme takýmto spôsobom do právnych predpisov pretavovať, tak to sa vlastne neskončí nikdy, tak každý, kto bude mať trošku dobrý lobing, to myslím v dobrom, lobing nie je nič zlé, lobing v parlamente, tak si proste presadí, že jeho asociácia bude v zákone, aj akože bohumilá vec, asociácia, bohumilá vec. Prečo to nedáme do zákonov? Však sú mnohé organizácie treťosektorové, ktoré tiež robia veľmi záslužnú robotu v oblasti zdravotníctva, sociálnych vecí. Sú ich proste tisíce, pánboh zaplať, za ne, ale prečo musíme ich dať do zákonov? Ja si nemyslím, že dôležitosť, vážnosť, bohumilosť nejakej aktivity je daná tým, či je alebo nie je v zákone. Práve, naopak, to obmedzenie konkurencie je niečo, čoho sa obávam. Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne za slovo, pani podpredsedníčka. Vám, pán poslanec Lipšic, veľmi pekne ďakujem za konštruktívne vystúpenie v rozprave. Áno, bavili sme sa o tejto predmetnej novele. Vy ste tam povedali, prečo tí horskí sprievodcovia, resp. Slovenská asociácia horských sprievodcov nemôže mať voľnú živnosť. No takáto živnosť v zákone nie je. Doteraz je tu iba jedna živnosť, a to viazaná živnosť horskí sprievodcovia. Práve týmto tu, ukotvením toho občianskeho združenia, teda keď bude odsúhlasený ten návrh zákona, vznikne stavovská organizácia, na základe certifikátu od nich, to sme sa už bavili, môžete to priznať a na živnostenskom úrade žiadať si živnosť.
A chcem povedať toto. Súhlasím so všetkým, čo ste povedali, my sme si to vysvetlili. Tak presne funguje legislatíva vo všetkých krajinách, ktoré združujú tieto dve medzinárodné organizácie. Toto nie je výsledok rozmýšľania našich sprievodcovských vodcov, to sú pravidlá tých dvoch medzinárodných organizácií, z ktorých zastrešuje jedna horských vodcov a druhá horských sprievodcov. Ideme podľa ich pravidiel. Oni dajú mustru, ako to má byť. Každá národná asociácia, ktorá je združená, mám na mysli horských sprievodcov, pod tou medzinárodnou strechou, v tej únii, o čom sme sa bavili, UIAA, je v zákone. Aj preto sme dávali do zákona horských sprievodcov, aby sme odstránili právny dualizmus, aby sme dodržiavali zákony v Slovenskej republike, nadviažem na zákon č. 293/2007 Z. z. o uznávaní odborných kvalifikácií. Doteraz môže prísť na Slovensko právnická osoba iná zo zahraničia a na základe oprávnenia dostane živnostenský list, teraz ide o horských vodcoch, zo zákona o horských vodcoch ešte z roku 2006. Problém je pozmeňovák zákona č. 293/2007 Z. z. 2007, kde vzniká rozpor uznaných odborných kvalifikácií. To nie je o tom, že niekto vytvára elitnú skupinu a ja rozhodnem o tom, či bude ten alebo ten horský sprievodca, my zosúlaďujeme týmto tu právne normy so zákonom č. 293/2007 Z. z. o.... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ja neviem, ktoré krajiny sú členmi tých medzinárodných organizácií, ale to sú, predpokladám tiež, medzinárodné organizácie, ktoré vznikli podľa súkromného práva, teda celkom určite, ktoré združujú národné organizácie, neviem z ktorých štátov to je. A opakujem, že tu nemám analýzu žiadnu komparatívnu, ale bol by som veľmi prekvapený, keby tie národné všetky boli zákonom zriaďované. Tam, si myslím, to celkom tak nie je. Zrejme inštitúcia, ktorá to presadzuje, samozrejme, má záujem tie argumenty predstaviť, že to je všade v každej krajine sveta takto, lebo inak to proste nemôže byť. (V princípe vyplýva priamo zo zákona o gravitácii tá právna úprava.) To si ja nemyslím.
A, znovu, ja nevidím dôvod, prečo by to nemohla byť voľná živnosť. Ešte raz, pri tých vodcoch chápem, tam musí byť odborná kvalifikácia. Kto z vás chodí po horách, tak vie, že túra na Téryho chatu alebo cez Priečne sedlo proste v princípe nevyžaduje nejakú mimoriadnu kvalifikáciu. Teraz, samozrejme, keď je hrozné počasie, tak aj proste možno na Hrebienok túra môže byť nebezpečná, ale za štandardných okolností. A preto sa mi zdá byť naozaj, že je to prílišná snaha reglementovať, vstupovať, monopolizovať niečo, čo ak nefunguje, tak to máme opraviť voľnou živnosťou. Ale do zákona týmto spôsobom vstupovať a vlastne monopolizovať tú činnosť, čo určite časť aktérov ocení, mne to nepríde ako najrozumnejšie riešenie.

Veľmi stručné skonštatovanie vecí, ktoré sa udiali za posledné roky.
No treba povedať, že tento zákon sme predkladali pred rokom a otvorili sme diskusiu o ňom na zhruba rok. Neskôr sme počkali a vrátili sa s ním opätovne. A teraz sme opäť odložili jeho prerokovanie o niekoľko týždňov.
Chcem oceniť, pani podpredsedníčka, aj váš prístup, že ste diskutovali so všetkými stranami, ktoré sú do toho zainteresované, a chcem vám ubezpečiť o tom, že pohľad, že štátna profesionálna Horská záchranná služba chce obmedzovať prácu dobrovoľnej služby, nie je tým správnym alebo netreba sa toho obávať. Naopak, je to synergický efekt, ktorý umožní rozvoj aj dobrovoľných horských služieb. Medzi týmito dvoma inštitúciami nie je a nemôže byť konkurencia. Ak to niekto tak vykladá, nechápe potom svoje poslanie správne. Dobrovoľníci sú vždy o tom, že to robia vo svojom voľnom čase, bez nároku na odmenu, na úkor svojich rodín, ako sa vždy hovorieva. To znamená, nie sú k dispozícii 24 hodín denne, pretože niekedy jednoducho nemôžu tak byť. Práve preto sa v mnohých horstvách, aj podporujem ten pozmeňujúci návrh, zriaďujú také centrá, kde budú profesionálni horskí záchranári k dispozícii 24 hodín denne práve preto, že je to zvyšovanie kvality záchrany života. Pri záchrane života sa nemôžeme baviť o konkurencii, o akýchkoľvek slovníkoch, ktoré súvisia s nejakou komerčnou činnosťou a podobne. Naopak, garantujem, že aj s týmito úpravami bude práveže rozvoj dobrovoľných horských záchranárov zabezpečený. A, naopak, dostanú sa tak na úplne inú úroveň a budú v omnoho lepšej kondícii ako kedykoľvek predtým. Aj to, čo povedal pán poslanec Mikloško, bolo presné a jasné. Aj nový zákon o dobrovoľnej horskej službe určite príde. Viem, že to tiež nie je tak úplne v súlade s tým, čo hovoril pán poslanec Lipšic. Ale myslím si, že v tomto prípade štát potrebuje strešného komunikátora, cez ktorého bude schopný aj financovať technické zabezpečenie. Je síce pravda, že to robia oni zadarmo, ale to ešte neznamená, že štát im nemôže prispieť na tie veci, ktoré musia platiť v súvislosti so svojím vzdelaním, tým, čo potrebujú na technické svoje vybavenie, napriek tomu, že majú šancu aj komerčne zarobiť. Takže v podstate veľmi oceňujem to, že ste s nimi diskutovali, že ste sa s nimi bavili, že to vlastne dospelo k nejakému kompromisu.
My garantujeme, že tú disproporciu budeme schopní podporiť, aby tam bolo všetko v poriadku, ale skôr si myslím, že zásadným spôsobom tento zákon aj ďalšie právne normy, ktoré budú nasledovať, prispejú k rozvoju dobrovoľníctva a znovuobnove, by som povedal, takých tradičných centier dobrovoľných horských služieb v rámci Slovenska a že naši turisti sa nebudú musieť obávať, že keď sa im niečo stane, že sa im neposkytne pomoc.
K vášmu pozmeňujúcemu návrhu, pani podpredsedníčka parlamentu. Schvaľujem otázku rozšírenia tých reflexných prvkov aj na vyššiu kategóriu.
V prípade toho obmedzenia odbornej spôsobilosti odborná spôsobilosť je garantom toho, že zranený dostane odbornú zdravotnú starostlivosť podľa zákona. Nemôžeme si dovoliť riskovať, že proste bude ošetrovať niekto, kto nie je odborne spôsobilý. To, si myslím, by bolo príliš veľké riziko na to, aby sme s tým manipulovali. Musí tu byť garantovaná odborná zdravotná starostlivosť. Neviem si predstaviť, že keď máme aj dobrovoľných záchranárov lekárskych, že ich proste pustíme sedieť do sanitky bez toho, aby mali certifikát, že sú schopní poskytovať prvú pomoc adekvátne. Čiže si myslím, že rozumiem tomu motívu, ktorý ste dali. A možno je určite v niektorých oblastiach správny. Ale myslím, že zodpovednosť, ktorú štát má pri poskytovaní kvalitnej záchrany, by mala byť zachovaná, napriek tomu, že určite bol mienený veľmi dobre a dobrým úmyslom tento pozmeňujúci návrh. Myslím, že by sme sa pozreli na aplikáciu v tejto chvíli. Keby bolo v budúcnosti potrebné, môžeme sa k tomu vrátiť.
V každom prípade všetkým vám zúčastneným ďakujem a aj ďakujem za tú diskusiu, ktorá bola naozaj široká, či už pánovi poslancovi Mikloškovi, alebo opätovne pani podpredsedníčke za to, že diskutovali so všetkými zainteresovanými. A máme teda na stole kompromis, ktorý je hodný schválenia. Ďakujeme pekne.
Oceňujem aj, samozrejme, pozmeňujúci návrh pána poslanca Šucu aj ďalší pozmeňujúci návrh, pána Michala Lukšu. Obidva tieto návrhy, si myslím, veciam prospejú tak, aby naše turistické centrá boli ešte kvalitnejšie pripravené pre zvyšujúci sa nápor turistov. Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy, vážení páni, cieľom predloženého návrhu zákona je vytvoriť právny rámec na skvalitnenie, urýchlenie a zefektívnenie prípravy strategických parkov podľa zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Návrh zákona zachováva koncepciu súčasnej právnej úpravy v oblasti územného a stavebného konania, avšak špecifikuje právnu úpravu týkajúcu sa strategických parkov. Ide najmä o zefektívnenie povoľovacích procesov pre strategické parky a má sa dosiahnuť nasledujúcimi úpravami: Územie, ktoré bude dostatočne zregulované územným plánom obce alebo zóny, sa nebude v tomto prípade vyžadovať územné konanie. V prípade, že vyvlastňovaný pozemok alebo stavba neboli predmetom dedičského konania domnelých dedičov, ktorí sú účastníkmi vyvlastňovacieho konania, zastupuje v tomto konaní až do právoplatnosti rozhodnutia súdu o dedičstve Slovenský pozemkový fond. Povinnosť doložiť právoplatné rozhodnutie o trvalom odňatí pozemku sa umožňuje až v okamihu pred vydaním stavebného povolenia a pre vyváženie chýbajúceho územného rozhodnutia sa posilňuje postavenie obcí tak, že ich stanovisko, či je dodržaná záväzná časť územného plánu, bude záväzné pri povoľovaní stavieb strategických parkov.
Ďakujem za slovo. Skončil som.

4.
Ďakujem pekne. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, pán minister, Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 1782, podáva v Národnej rade v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky spoločnú správu výborov Národnej rady.
Národná rada uznesením č. 1995 z 24. septembra 2015 pridelila vládny návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a Výboru Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona.
Výbory Národnej rady, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, zaujali k nemu nasledovné stanoviská: Ústavnoprávny výbor Národnej rady uznesením č. 670 z 24. septembra 2015 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť. Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie uznesením č. 377 z 29. septembra 2015 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť. Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením č. 254 z 29. septembra 2015 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť.
Z uznesení výborov Národnej rady uvedených pod bodom III tejto správy nevyplynuli žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Gestorský výbor odporúča o návrhoch výborov Národnej rady hlasovať s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto vládnemu návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v spoločnej správe a prednesených v rozprave schváliť.
Spoločná správa výborov Národnej rady bola schválená v druhom čítaní uznesením gestorského výboru č. 255 z 29. septembra 2015. Výbor ma určil za spoločného spravodajcu výborov a súčasne ma poveril predniesť spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady a navrhnúť Národnej rade hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré vyplynuli z rozpravy, a hlasovať o predmetnom vládnom návrhu zákona ihneď po ukončení rozpravy k nemu. Zároveň po skončení druhého čítania pristúpiť k tretiemu čítaniu ihneď.
Ďakujem, skončil som.

6.
Príjemné dobré ráno. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, pán minister, pán spravodajca, dámy a páni, keď som vystupoval v skrátenom konaní, tak som povedal, že už v prvom čítaní nebudem vystupovať a že poviem svoje argumenty aj čo sa týkajú skráteného konania, aj čo sa týka samotných argumentov ku predloženému návrhu zákona v prvom čítaní. A nebol by som vystúpil ani v druhom čítaní, pán minister, ak by ste v záverečnom svojom vystúpení, na ktoré sa nedá reagovať, takže musím reagovať teraz, neboli si kopli do opozície a použili niektoré slová, ktoré som tu aj ja povedal, ale vytrhli ste ich z kontextu. A to konkrétne, keď som povedal, že sa jedná o špinavý kšeft.
Som rád, že viaceré médiá zaznamenali moje vystúpenie správne a v kontexte. A ja vám to chcem pripomenúť, čo som povedal. Som povedal, že my nie sme proti investícii, ako je Jaguar, aby vstúpil na Slovensku, vstúpil na slovenský trh, pretože to naozaj podporí zamestnanosť, ale že, keďže sa jedná o verejné peniaze, verejnosť má právo vedieť, aké dotácie, aký investičný stimul, v akej výške dostane tento investor. A špinavým kšeftom som nazval to, čo sa deje a dialo s vykupovaním pozemkov pri Nitre, keď určité osoby špekulatívne využili, zneužili informácie, ktoré podľa môjho názoru museli mať z niektorého ministerstva. Najviac to podľa mňa smeruje k ministerstvu hospodárstva, keď vedeli, ktoré pozemky sa budú vykupovať. Zneužili ľudí, väčšinou starších ľudí a vykúpili pozemky od týchto ľudí po informácii, ktorá začiatkom leta prebehla, že Jaguar predsa len nepríde na Slovensko, a vykúpili tieto pozemky, konkrétne eseročka Poľnohospodárska pôda, ktorej som aj povedal, že sa tvárila ako štátna inštitúcia a vykúpila od týchto väčšinou starších ľudí pozemky po 30 až 70 centov. A štátna akciová spoločnosť, ktorá vykupuje pre štát tieto pozemky, platí za tieto pozemky 15 eur. Toto nazývam špinavý kšeft a zneužitie informácií v obchodnom styku na zneužitie týchto občanov a podľa mňa je to aj špekulatívne.
Štát platí za tieto pozemky okolo 15 eur. Keď niekto vykupuje po 30, 40, 60 centov a zneužíva takto občanov Slovenska, tak je to u mňa špinavý kšeft. Neviem, čo to je u vás, pán minister, ale u mňa to je špinavý kšeft. Niekto sa na tom pekne chcel nabaliť.
Preto podstatná moja otázka na vás, pán minister, a ja by som bol veľmi rád, aby ste v záverečnom slove, ak nevystupujete v rozprave, aby ste veci, na ktoré sa poslanci pýtajú, a viacerí kolegovia, vrátane mňa, sa pýtali aj vecné otázky k navrhovanému zákonu, a vy na nich neodpovedáte. Samozrejme, už sme si to u vás zvykli, ale treba to tu jasne pomenovať. Poslanci sa pýtali vecné otázky, nielen politické, vy na nich neodpovedáte. Vy, naopak, v záverečnom slove si kopnete do opozície a vytrhávate z kontextu niektoré jej slová. Ale dosť podstatná otázka, ktorú sa chcem spýtať, pretože sú tu vyjadrenia splnomocnenca vlády pre tieto významné parky, ktorý povedal, Viktor Stromček: "Špekulantov sme identifikovali, nevyplatíme im žiadne peniaze a počkáme si na rozhodnutie súdu." Druhé vyjadrenie prečítam, pani hovorkyne ministerstva hospodárstva: "Štát nevyplatil ani nebude vyplácať žiadnych vlastníkov, ktorí vlastníctvo nadobudli zjavne špekulatívnym spôsobom." A moja otázka znie, pán minister: Budú sa tieto pozemky vykupovať, konkrétne od firmy Poľnohospodárska pôda? Bude štátna akciová spoločnosť vykupovať tieto pozemky?
Tu by som mohol skončiť, pretože vecne som vystupoval v prvom čítaní a nedostal som odpovede na moje otázky. Aj vo vašom úvodnom slove ste povedali, že posilní sa právomoc obcí tým, že bude sa musieť, obec bude musieť dať záväzné stanovisko k tejto investícii ku stavebnému povoleniu. Prepáčte, ale ako sa posilní právomoc obcí, keď sa vynechá územné rozhodnutie, územné konanie? Tak toto by som nenazýval posilnením obcí tým, že vydajú záväzné stanovisko. Som rád, že aspoň to záväzné stanovisko tam zostalo, lebo potom by to naozaj vyzeralo ako za socializmu, keď strana a vláda povedali, že niekde postaví fabriku, a nikoho sa na nič nemuseli pýtať. Tú fabriku tam postavili, nič nemuseli ani vykupovať, ani vyvlastňovať. Ešte, našťastie, chvalabohu, ešte v tejto situácii to nie je, lebo naozaj budete vykupovať pozemky. Dúfam, že nie týmto spôsobom ako, aby sa nejaké súkromné osoby priživovali na tom a robili tento špinavý kšeft. A ešte tam to stavebné povolenie je, no ale vynechať územné konanie, to by som nenazýval posilnenie právomocí obcí.
A druhá vec, na ktorú som sa pýtal, veď ten zákon sám osebe nie je veľmi dlhý, a chcel som dostať vysvetlenie., nedostal som, a to je tá vec, keď neprebehlo dedičské konanie na určitých pozemkoch. Prečítam zo zákona: Ak vlastník vyvlastňovacieho pozemku alebo vyvlastňovacej stavby tak, že sa bude aj vyvlastňovať, ešte pripomínam, zomrel alebo bol vyhlásený za mŕtveho a pozemok alebo stavba nebola predmetom dedičského konania, účastníkmi vyvlastňovacieho konania sú osoby, ktorí preukážu, že ako dedičia prichádzajú do úvahy. Tak teda prichádzajú do úvahy ako dedičia, tak nech si to riešia klasickým dedičským konaním. Lebo tu zákon pokračuje: Navrhovateľ vyvlastnenia, to znamená štát, nie je povinný zisťovať takýchto domnelých dedičov. A tu sa zavádza pojem, odrazu, "domnelých dedičov". A pokračuje to ďalej: domnelých dedičov zastupuje Slovenský pozemkový fond až do právoplatnosti osvedčenia o dedičstve alebo právoplatnosti rozhodnutia súdu o dedičstve. Takže je tu ten Slovenský pozemkový fond, ten bude zastupovať domnelých dedičov. Pokiaľ viem, aj kolega Zsolt Simon o tom hovoril, že Slovenský pozemkový fond zastupuje pôdu, teda spravuje pôdu neznámych vlastníkov. Domnelých dedičov? No? Ako sa bude rozlišovať to, že kto? Máte napísané, že dedičia, ktorí prichádzajú do úvahy. Priznám sa, že tomuto odstavcu nieže nerozumiem, rozumiem tomu, že to chcete urýchliť, presne ako podľa spôsobu, že strana a vláda sa rozhodne, že postaví fabriku a nemá čas sa pýtať na nejakých dedičov. Ale myslím si, že, a to som povedal aj v prvom čítaní, že toto je na hrane alebo za hranou ústavnosti o ochrane vlastníctva občanov Slovenska. Preto by som bol rád, aby som na tieto otázky dostal odpoveď.
Ale keďže považujem tento navrhovaný zákon, ktorý je šitý na mieru jednej investícii, investícii Jaguar, to by bolo tiež dobré, aby navrhovateľ to tu pomenoval jasne, pretože vláda sa tvári, že by to sa mohlo dotýkať aj ďalších strategických parkov. Nuž, ale ako poslanci Národnej rady by sme potom radi chceli vedieť, kde tie strategické parky, ďalšie, vláda chystá? Podľa mojich informácií alebo informácií ďalších kolegov je tento zákon šitý na mieru investícii Jaguar, takže tieto odpovede by sme chceli poznať, keďže podľa nášho názoru je to na hrane ústavnosti alebo za jej hranou. Nemôžme podporiť takýto navrhovaný zákon.
Ďakujem pozornosť.

8.
Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, pán spravodajca, dámy a páni. Ja teraz budem veľmi stručný, v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady dávam procedurálny návrh, aby sme ďalej nerokovali o tomto návrhu zákona. Tento môj návrh je totožný s tým, ktorý som podal pred necelým týždňom v prvom čítaní, kedy som ho aj vecne zdôvodnil. Nepovažujem za potrebné opakovať toto moje vystúpenie, a preto sa zdržím ďalších komentárov a odôvodnení.
Možno len pripomeniem, že všetci sme dostali včera komplexné stanovisko zo združenia VIA IURIS, ktoré v piatich hlavných bodoch argumentuje, prečo by bolo veľkou chybou prijať tento návrh zákona. Ja sa s tým stanoviskom stotožňujem. Všetci ste ho, pokiaľ viem, dostali, takže opäť nemám dôvod z neho citovať a naťahovať čas.
Ďakujem a teším sa na ďalšiu rozpravu.