54. schôdza

Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážený pán splnomocnenec pre šport, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som uviedol návrh zákona, ktorý máte pod tlačou 1682, ktorý predkladám spoločne s pánom kolegom Brockom a pánom kolegom Mikušom. Je to návrh na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov.
Aj keď tá zmena je prakticky krátka, ale je veľmi dôležitá. My tam prakticky žiadame vypustenie v § 4 ods. 3 predmetného návrhu zákona a do § 16 dopĺňame písm. a), f), kde výrobcovi elektriny, ak nesplní povinnosti podľa § 4 ods. 2, toto sa považuje za správny delikt, a vlastne tam navrhujeme pokutu od 500 do 100-tisíc eur.
Tento návrh zákona alebo jeho cieľom je odstrániť nedostatky existujúcej právnej úpravy a stanoviť maximálnu výšku sankcie za nesplnenie povinností podľa § 4 ods. 2 a dáva inšpekcii, Slovenskej obchodnej inšpekcii, ktorá sa zlúčila s energetickou, Štátnou energetickou inšpekciou, teda udeliť v prípade deliktu sankciu, pokutu. Ale novela má rovnako za cieľ zvýšiť právnu istotu a posilniť ochranu práv výrobcov elektriny. I keď v tom našom návrhu sa píše, že predkladaný návrh zákona nemá vplyv na štátny rozpočet, z vyjadrenia ministerstva financií sme dostali nesúhlasné stanovisko s týmto naším konštatovaním, ale vlastne také, ktoré nás potešilo, pretože píšu, že v § 16 ods. 2 sa navrhuje rozšíriť sankcie pre výrobcu elektriny s právom na podporu za nesplnenie povinností podľa § 4 ods. 2, čo môže mať pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy. Takže tento náš návrh zákona bude mať, keď bude prijatý, aj pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy.
Toľko k uvedeniu, pani podpredsedníčka, a tiež by som sa potom prihlásil po spravodajcovi do rozpravy ako prvý.
Ďakujem.

Pani podpredsedníčka, dávam procedurálny návrh, aby sa o 11.00 hodine hlasovalo, tak ako je dobrým zvykom. V tejto chvíli máme deväť bodov na hlasovanie. Ja som včera upozorňoval na to, že odôvodnenie, ktoré pán predseda dal, nesúvisí s realitou, pretože celkom určite budú body na hlasovanie. Nemáme iný dôvod zo strany vedenia parlamentu udaný pre nehlasovanie o jedenástej. Ak je iný dôvod to, že tu chýba niekto z vedenia alebo že poslanci SMER-u sú niekde, že sa ho nemôžu zúčastniť, tak, prosím, to oznámte, ale odôvodnenie pre zrušenie hlasovania už neplatí, preto navrhujem, aby sme o jedenástej hlasovali.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Pani podpredsedníčka, vážený pán predkladateľ, kolegovia, kolegyne, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma uznesením č. 472 určil za spravodajcu k predloženému návrhu poslancov Mikuša, Brocku a Přidala, máme to ako tlač 1682.
V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva financií. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny výbor a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 9. novembra 2015 a v gestorskom výbore do 10. novembra 2015.
Pani podpredsedníčka, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

58.
Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, kolegyne, kolegovia, my predkladáme na rokovanie Národnej rady opätovne s pánom teda kolegom Brockom a s pánom Mikušom návrh úpravy zákona, ktorá má, ktorý by mal aspoň čiastočne vrátiť pôvodnú systematičnosť jednotlivým oddielom zákona o podpore obnoviteľných zdrojov a vysoko účinnej kombinovanej výroby. Navrhujeme upraviť zákon, ktorý sme tu v roku 2009 prijali, a týmto zákonom o podpore obnoviteľných zdrojov sme vlastne my požiadali našich občanov, aby nám pomohli naplniť záväzok podielu obnoviteľných zdrojov energie na našej spotrebe.
Ako podnikatelia aj bežní občania investovali svoje financie, nemalé prostriedky a použili ich na realizáciu množstva inštalácií elektrární na obnoviteľné zdroje energie a tiež na kombinovanú výrobu elektriny a tepla. Množstvo inštalácií prekročilo 2 500, celkový inštalovaný výkon z obnoviteľných zdrojov dosiahol viac ako 650 MW a celková výroba elektriny z obnoviteľných zdrojov energie prekročila 11 percent. Pomocou týchto ich súkromných investícií sa nám darilo napĺňať záväzok Slovenskej republiky, že do roku 2020 podiel elektriny z obnoviteľných zdrojov dosiahne 14 % na celkovej spotrebe.
Toto však nie je len náš sľub alebo prísľub voči Európskej únii, ale je to aj záväzok dôležitý pre naše potomstvo, pre zdravý život našich detí, vnukov, jednoducho pomôže to odovzdať im krajinu menej zaťažovanú škodlivými emisiami. Zo všetkých týchto občanov sa stali výrobcovia elektriny, ktorí sa spoliehajú a spoliehali na to, že zákony, ktoré tu my schvaľujeme, im budú pomáhať robiť ich prácu dobre. Spoliehali sa a spoliehajú sa na to, že nami prijímané zákony máme premyslené, že majú zmysel, logiku a dlhodobú stratégiu. Verili, že takto prijaté zákony sa nielen musia, ale aj môžu riadiť bez toho, aby po každej našej schôdzi menili svoje dlhodobé stratégie, či už investičné, alebo aj ochrany nášho životného prostredia.
Bohužiaľ, tento zákon sa menil pričasto, myslím, že tých noviel bolo až pätnásť. Treba konštatovať, že niektoré zmeny boli naozaj potrebné, lebo sa naprávali prvotné chyby zákona, s ktorými sme nemali skúsenosť. Ale, bohužiaľ, niektoré ustanovenia sa nám nepodarilo naformulovať tak jasne, aby nemohlo prísť k rozdielnym výkladom.
Na výrobcov sme namiesto jednoznačných a jednoduchých povinností zavesili obrovské množstvo administratívy, ktorá nemá legislatívne, technické ani iné opodstatnenia. Výrobcom sme nami upravovaným zákonom dali za povinnosť zasielať duplicitné nič neriešiace papierové hlásenia, papierové oznamy na viaceré inštitúcie, v tomto prípade na ÚRSO, na distribučné spoločnosti. Papierové hlásenia, ktoré v čase internetu a štátnych informačných systémov, ktoré teda túto krajinu stoja obrovské peniaze, oni musia posielať na tieto inštitúcie a tieto listiny navyše obsahujú údaje, ktoré tieto inštitúcie už dávno majú. Papierom musia každoročne posielať a žiadať o niečo, čo sme sa im zaviazali tým istým zákonom poskytnúť po dobu 15 rokov. Na 15 rokov majú podpísané zmluvy.
To však na týchto nadbytočných papierových hláseniach nie je najhoršie. Výrobcovia chcú podporu na svoje investície a teda musia znášať nejakú administratívnu záťaž. Zlé je však to, že sme z dvoch nadbytočných papierov urobili také dôležité dokumenty, že ak ich nepošlú svojim partnerom, respektíve aj na ÚRSO, ktoré tieto údaje aj tak dávno už majú v svojich informačných systémoch, tak im zákonom garantovaná podpora môže byť krátená.
Ale úplne najhoršie je, že sme úpravou posudzovania splnenia tejto nadbytočnej zákonnej povinnosti vlastne ani nikoho nepoverili. Nikoho alebo všetkých. V inej časti dávame týmto zákonom Slovenskej obchodnej inšpekcii, ktorá sa zlúčila so Štátnou energetickou inšpekciou, povinnosť bdieť nad ustanoveniami tohto zákona. Avšak nešťastným umiestnením kontroly tejto povinnosti a následných sankcií mimo pôsobnosť SOI-ky sme zaviedli nejednoznačnosť, ktorá viedla v tomto roku k existenčnému ohrozeniu viac ako tretiny výrobcov, výrobcov, ktorí si poctivo plnili svoje povinnosti, vyrábali a dodávali elektrinu v kvalite, akú sme im predpísali, a ktorí tiež verili nám, že my tu v parlamente robíme svoju prácu dobre a kvalitne.
Treba si uvedomiť, že veľká časť výrobcov nemá výrobu elektriny ako hlavnú a už vôbec nie jedinú činnosť. Nie sú to právnici ani zákonodarcovia a našu poslednú novelu zákona si nejako vysvetlili. Povinnosť zaslať dva papiere si možno splnili, možno nie. Viacerí veria, že áno, ale strana, ktorá tieto dokumenty má prijímať, im ani nedala šancu obhájiť sa. Nik im nedal priestor na obhajobu, na doloženie, že si myslia, že tento dokument, táto zmluva, tento papier je to, čo splnilo ich povinnosť. Bez posúdenia, bez možnosti obhajoby boli jednoducho odsúdení a bol vykonaný trest. A to je najobludnejší rozmer v tejto veci. Toto sa udialo v našej demokratickej spoločnosti na základe nami prijatej úpravy zákona, aj keď treba povedať, že teda predkladatelia za tú úpravu zákona, ktorá toto spôsobila, nehlasovali. To je dôvod, prečo výrobcovia protestovali pred parlamentom, boli aj pred Úradom vlády a nemohli sa dovolať svojho práva.
Úpravou tejto jednoduchej novely nie je vyriešiť všetky odchýlky od účelného a rozumného zákona, jej úlohou je vyriešiť tú najproblematickejšiu, tá, ktorá traumatizuje viac ako tretinu výrobcov. Jednou z množstva noviel sme do zákona v časti práva a povinnosti začlenili to, čo patrí inde, medzi správne delikty. Potrebujeme a musíme im dať možnosť spravodlivého správneho konania, kde by predložili svoje dôkazy, ako si povinnosť splnili. Ak na základe spravodlivého posúdenia Slovenská obchodná inšpekcia zistí, že nesplnili, tak ich potrestať pokutou. A tá pokuta je naozaj dosť veľká, ten rozsah, ktorý navrhujeme. Ale nie potrestať ich tak, pre ktoré, pre ich dva nepodstatné papiere ich uvrhuje do stavu krachu a môžu dostať aj milión eur, dokonca pri následných škodách aj ďalšie milióny. Áno, aj takéto dôsledky má táto nejednoznačnosť zákona. Spolupodieľame sa na likvidácii nášho slovenského poľnohospodárstva, poškodili sme tých, ktorí ako vedľajšiu činnosť použili tento zákon na stabilizovanie svojich finančných tokov. Podnikatelia, poľnohospodári a bežní občania si na základe nami prijatého zákona zobrali úvery a investovali do obnoviteľných zdrojov. A teraz sú za to potrestaní. Znovu opakujem, oznámením podľa § 4 ods. 2 písm. c) majú každoročne posielať niečo, čo im predchádzajúca, a žiadať niečo, čo im predchádzajúca časť zákona dáva na 15 rokov. Majú posielať informácie, ktoré už dávno Úrad pre reguláciu sieťových odvetví aj distribučka vie. Ale tieto dva papiere navyše výrobca znesie, v tom nie je problém. Problém je v tom, že takto postaveným znením v časti § 4 ods. 3 sme im zobrali právo na spravodlivé konania. Boli označené za vinných, odsúdení a potrestaní bez toho, aby dostali právo sa obhájiť, ako sa to v slušnej spoločnosti nesmie stať.
Preto vás všetkých chcem požiadať o to, aby ste túto novelu podporili a schválili. Mám takú nádej aj preto, že keď sme ju tu minule dávali, poslanci za stranu SMER sa zdržali hlasovania, dokonca myslím, že pán Faič, ktorý je takým garantom energetiky, túto našu novelu podporil. Som presvedčený, že aj na vás sa obracali mnohí postihnutí výrobcovia elektriny z obnoviteľných zdrojov.
Aby bolo vidieť, že tu nejde o nejakú akademickú debatu nad výkladom zákona, tak by som vám chcel poukázať aj na niektoré konkrétne dôsledky takto uplatneného zákona. Z viac ako 2500 výrobcov elektriny z OZE a KVET-u je postihnutých takmer 1200. Už len tieto čísla ukazujú, že problém asi nie je v nedbanlivosti výrobcov, ale že ide o systémovú chybu. Medzi tými, čo si údajne nesplnili povinnosť, patria výrobcovia od maličkých fotovoltických elektrární s výkonom 2 kW až po veľké teplárne. K tým malým patrí aj podpredseda vlády pán Ľubomír Vážny. Jeho asi výpadok príjmu 2000 eur za rok ekonomicky nepoloží, ale iných ohrozil. Medzi postihnutými sú bioplynové stanice, na ktoré je naviazaná poľnohospodárska výroba, sú postihnuté podniky, pre ktoré je teplo z KVET-u nevyhnutným zdrojom pre ďalšiu výrobu. Bez výroby a dodávky elektriny nemôže KVET toto teplo vyrobiť a dodať. U množstva výrobcov bol finančný výnos z výroby a predaja elektriny súčasťou dlhodobých ekonomických plánov na obnovu alebo ďalší rozvoj často mimo energetiky v ich hlavnom obore. Namiesto rozvoja ich čaká strata, úpadok, pokles pracovných miezd, no, bohužiaľ, je to častokrát i v miestach, v regiónoch s nízkou zamestnanosťou. Postihnutí sú zamestnanci družstva v Sobranciach, píly pri Levoči, družstva v Matejovciach, družstvá na Orave, v Rimavskej Sobote alebo Rožňave. Pri Prievidzi mali investičný zámer s výškou 4 mil. eur a chceli zamestnať 20 nových ľudí, tieto nové pracovné miesta nevznikli, lebo podnikateľ riešil existenčný problém. Sú však ohrození aj jednotlivci, ktorí si na kúpu a realizáciu menšej výroby elektriny zobrali komerčné úvery a ručia vlastnými domami. Tých tragických príbehov alebo príbehov s tragickým nádychom ste určite aj vy viacerí počuli.
Nespomínam to preto, aby som vás obmäkčil a prijali sme nejakú nesystémovú nápravu. Práve naopak, preto, aby som ukázal, že novela, ktorú navrhujeme, je iba časť nášho príspevku k tomuto, aby zákon o podpore OZE sa stal opäť viac jasný, systémový. Touto novelou už nevieme spomínané škody napraviť. Verím, že sa o to postarajú súdy, ktoré prebiehajú. Tu chcem len opraviť jeden z vážnych problémov tohto inak celkom dobrého zákona. Chcem našim občanom ukázať, že naša práca je kvalitná a že kto ju robí, teda sem-tam aj spraví chybu, a verím, že sme schopní túto chybu aj napraviť.
Vážené dámy a páni, 13. 7. sme mali tlačovú konferenciu, prakticky všetky opozičné strany, kde sme prezentovali a oznámili sme verejnosti, že 40 poslancov Národnej rady podalo na Ústavný súd návrh, ktorého predmetom bolo posúdenie súladu ustanovenia § 3 ods. 3 zákona o podpore obnoviteľných zdrojov s predpismi vyššej právnej sily. V týchto dňoch som poslal na Ústavný súd list, v ktorom žiadam, urgujem rozhodnutie Ústavného súdu a píšem teda Ústavnému súdu, že mnohí tí postihnutí sa obracajú na Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, Slovenskú obchodnú inšpekciu, Generálnu prokuratúru aj vyššie súdy, žiadna z týchto inštitúcií však nezastavila neúnosné oberanie výrobcov elektriny o podporu, ktorá im podľa nášho názoru nepochybne patrí, a požiadal som v tom svojom liste teda Ústavný súd, aby konal čo najrýchlejšie a aby nám zaslal informáciu, v akom stave sa predmetné konanie nachádza a kedy možno očakávať rozhodnutie, a samozrejme žiadame o pozastavenie účinnosti § 4 ods. 3 zákona o podpore, prípadne, kedy môžeme nejaké iné rozhodnutie očakávať.
Ďakujem vám za pozornosť.

Ďakujem pekne, pán predseda, za slovo. Vážený pán kolega, súhlasím s vami, že stav, keď mnohé spoločnosti, ktoré vyrábajú elektrinu z obnoviteľných zdrojov energie, nedostali zaplatené za tieto svoje služby, tú dotáciu určenú na tieto účely len preto, že si nesplnili určitý administratívny záväzok, a vlastne takéto nesplnenie potom postačilo na to, aby dostali minimálne na jeden rok, respektíve aby nedostali minimálne na jeden rok v podstate túto dotáciu, určite to prinesie neblahé dôsledky, od straty zamestnanosti až po, samozrejme, hospodársky, až po hospodárske efekty v tejto krajine. Myslím si, že keď 1200 subjektov si nesplní takýto záväzok, niečo v tom systéme nehrá. A preto súhlasím s tebou, že by bolo dobré upraviť tento zákon o obnoviteľných zdrojoch tak, aby v podstate sa dotýkalo len určitej sankcie, ktorú by mohla potom realizovať Slovenská obchodná inšpekcia, namiesto toho, aby tieto spoločnosti, ktoré vyrábajú elektrickú energiu, boli takto postihované.
Ďakujem pekne.

Ďakujem, pán kolega Hudacký, za vašu poznámku a podporu tohto zákona. Naozaj ide o to, aby Slovenská obchodná inšpekcia, kde je zahrnutá teraz aj energetická inšpekcia, riešila takéto nepodanie papierov, ktoré nič nové tej distribučke ani ÚRSO nehovoria. Keď už, tak ako správny delikt. A ten rozsah je tam od 500 eur do 100-tisíc eur tej pokuty, ale jednoducho aby aj v správnom konaní títo sa mohli brániť.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Dámy a páni, napriek tomu, že predkladám novelu zákona o Štátnom fonde rozvoja bývania a začal by som možno trošku netradične, tak ako sme diskutovali, keď sme dospeli k tomuto návrhu zákona, hovorili sme o probléme, problematike školstva a učiteľov. Sami dobre viete, že školstvo je a malo by byť, tak ako vzdelanie, v centre našej pozornosti. Vieme, že je dôležité, aby sme obnovovali, zatepľovali budovy, aby naše deti sa mohli učiť vo vynovených alebo nových a vybavených triedach, aby mali kvalitné učebné pomôcky. Napriek tomu som presvedčený, že v centre našej pozornosti okrem tohto technického materiálneho vybavenia by mal byť učiteľ. Na učiteľoch by nám malo záležať.
Preto ak sme diskutovali, tak sme prišli k piatim bodom, ktoré by boli dôležité, aby sme ich, aby sme nimi zvýšili status učiteľa v spoločnosti. Samozrejme vždy prvým bodom, prvou otázkou je postavenie učiteľa v spoločnosti v závislosti od mzdy. Ale nechcem sa týmto zaoberať, lebo to je vždy závislé na financiách. Ale okrem tohto jedného okruhu sme našli štyri ďalšie okruhy, ktorými by sme mohli pomôcť zvlášť novým začínajúcim pedagógom. A to je otázka stáží, možnosti absolvovať stáže pre učiteľov základných a stredných škôl, nielen v zahraničí, lebo také projekty a programy sú, ale aj na Slovensku medzi školami na obciach a v mestách, medzi kvalitnejšími a menej kvalitnejšími školami. Ďalej je to oblasť relaxácie, relaxu v štátnych zariadeniach, tak ako je to ponúknuté dôchodcom. Prečo by štát nemohol takúto formu relaxu učiteľom a ich rodinným príslušníkom ponúknuť aj v týchto zariadeniach, učiteľom? Ďalej je to problematika šikany učiteľov. Mnoho takýchto príbehov poznáme zo zahraničia, žiaľ, prenikajú aj sem. No a posledná tá oblasť, ktorá nevyžaduje nové finančné prostriedky, je problematika bytov.
A tým prichádzam k tomu návrhu, ktorý aj teraz sa snaží vylepšiť status učiteľov, a v dvoch článkoch navrhujeme po prvé, podporu vlastného bývania učiteľov a po druhé, podporu nájomných bytov pre učiteľov v tomto návrhu zákona.
Predkladaný návrh zákona má za cieľ vo všeobecnosti zvýšiť atraktivitu a sociálne možnosti pedagógov, odborných zamestnancov a vysokoškolských učiteľov, a to tým, že im pomôže v živote s najnákladnejšou položkou, a to bývaním. Preto v čl. 1 rozširujeme okruh osôb, ktoré môžu požiadať fond na podporu bývania o pôžičku na kúpu bytu s dlhšou lehotou splácania a výhodnejším úrokom vzhľadom na aktuálny stav verejných financií a len pomalú tendenciu nárastu platov učiteľov. Preto vnímame túto možnosť zvýhodnenej pôžičky na bývanie ako povinnosť spoločnosti vo vzťahu k učiteľom. Je prianím zákonodarcov, ako aj celej spoločnosti, aby učiteľské povolania neboli len poslednou voľbou mladých ľudí pri rozhodovaní sa o svojej budúcnosti. Preto je potrebné poskytnúť týmto učiteľom aj možnosť jednoduchšieho, alebo inak povedané, výhodnejšieho úveru na kúpu bytu.
K čl. 2. Článok 2 sa týka nájomných bytov pre učiteľov. Je potrebné zdôrazniť, že kúpa akejkoľvek nehnuteľnosti je vážnym okamihom v živote každého človeka. Uvedomujúc si túto skutočnosť, vychádzame v ústrety touto úpravou učiteľom tým, že v rámci štátnej pomoci je možné si zo strany učiteľov prenajať byt od štátu, reprezentovaného napr. obcou, a to s pomerne nižšími nákladmi, aké sú ponúkané na komerčnom trhu. Navrhujeme, predkladaným návrhom si myslíme, že pomôžeme menším obciam, aby tak pritiahli učiteľov do svojich škôl na jednej strane, a na druhej strane ponúkame učiteľom výhodnejšie podmienky i napriek rôznym nákladom na bývanie v rozličných častiach Slovenska. Je preto na mieste predpokladať, že predkladaný návrh zákona i prostredníctvom nájomných bytov pre učiteľov zvýši sociálny status učiteľov i atraktivitu tohto povolania a tak v konečnom dôsledku pomôže k lepšiemu a kvalitnejšiemu vzdelávaniu detí a mladých ľudí.
Ďakujem za pozornosť a uchádzam sa o vašu podporu.
Pán predseda, skončil som.

Vážený pán predseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma uznesením č. 472 určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, pána Pavla Abrhana a pána Martina Fronca na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 150/2013 Z. z. o Štátnom fonde rozvoja bývania a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Ten zákon máte všetci naštudovaný, je to tlač 1687. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov, súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva financií. Zo znenia návrhu je zrejmý účel úpravy. Nevyužijem priestor na vlastnú úvahu a vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla sa na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby zákon prerokoval výbor ústavnoprávny a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 9. novembra 2015 a v gestorskom výbore do 10. novembra 2015.
Pán predseda Národnej rady, skončil som, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Dámy, páni, chcel by som pri tomto zákone, pri tomto návrhu zákona trošku tak osviežiť vašu pamäť a dostať do obrazu všetkých tých, ktorí možno nepoznajú súvislosti alebo nepamätajú si, čo sa stalo už v časoch po revolúcii. Súčasťou straty takého statusu kvality a statusu uznávaného občana obce, mesta, aký učitelia kedysi mali, sú vlastne dva dôvody alebo dve príčiny. Jedna je ich mzdové zatriedenie a mzdová úroveň a z toho vlastne vyplývajúca aj istá, by som povedal, sociálna odkázanosť, čo sa týka bývania. Kedysi súčasťou vlastne ponuky, ak sa obec uchádzala alebo mesto uchádzalo o učiteľa, bola aj ponuka bytu. Boli to služobné byty, ktoré jednoducho boli úplne normálnym vybavením obce, a patrilo aj ku komfortu získaného učiteľa poskytnúť mu primeraný byt. Žiaľ, za Mečiarovej vlády, pamätáte si, ja som bol vtedy poslanec obecného zastupiteľstva, sme boli donútení obecné byty, ktoré sme vlastne zdedili od štátu a ktoré mali status učiteľské byty, odpredať. Žiaľ, opäť tým pádom každá obec s tým stratila, ktorá takéto byty mala, stratila možnosť prilákať dobrého učiteľa.
Tento návrh zákona by mohol, ak by ste akceptovali a počúvali, čo sa v tomto zákone, a prečítali si, čo sa v tomto zákone hovorí, by mohla byť jedna z pák ako vrátiť status učiteľa ako toho, ktorý dáva vzdelanie, a uznávaného občana obce a mesta, vrátiť mu vlastne túto úlohu, ktorá mu prináleží, bez ktorej nevie byť a nemôže byť akceptovaný v obci.
Čiže vyjadrujem sa podporne pre tento návrh a žiadal by som o podporu aj všetkých tých, ktorí budú hlasovať, to znamená všetkých vás, ktorí ste prítomní a neprítomní v sále.
Ďakujem pekne.

Pán poslanec Radošovský, ja naozaj súhlasím s tým, že, bohužiaľ, ten sociálny status učiteľov je katastrofálny. Tí, ktorí ovplyvňujú mladú generáciu, jednoducho mali by ich nielen učiť aj vychovávať, majú mizerné platy a SMER v sociálnom balíčku na týchto ľudí veľmi nemyslel. Možno, že toto by mohol byť teda taký príspevok, aj keď svojím spôsobom, nie je to možno najštandardnejšie riešenie, ale ja verím, že SMER tento návrh zákona podporí, že mu nedá srdce, aby nemyslel na učiteľov.