54. schôdza

Ďakujem pekne, ospravedlňujem sa, že aj v rozprave vystupujem, ale chcem... Marián ešte?
Pán predseda, máme problém.

Ospravedlňujem sa, lebo prakticky reakcia, chcel som už len také doplnenie. V tejto chvíli vlastne sa vytvárajú predpoklady v investovaní v obciach výstavbou bytov. To znamená, že bytové jednotky sa stavajú a bytové jednotky jednoducho na obciach rastú, to znamená, je takáto možnosť pre obce, aby takto mohli reagovať.
Ďakujem pekne.

Už do tretice sa nebudem ospravedlňovať, len by som chcel požiadať. Na jednej strane je moja politická skúsenosť z tohto volebného obdobia taká, že stačí prečítať nie, čo je navrhované, ale kto to navrhuje, a podľa toho sa rozhoduje. Ale na druhej strane chcem reagovať na ten návrh, ktorý pán spravodajca predložil, a ja som uvádzal v tomto, že aj keď hovoríme o Štátnom fonde rozvoja bývania, sa to týka učiteľov. Čiže preto by som chcel, a to musím v rozprave predniesť, navrhnúť, aby pokiaľ ten návrh zákona prejde do druhého čítania, bol pridelený aj výboru pre školstvo.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, predloženým návrhom zákona sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 126/2015 Z. z. o knižniciach a o zmene a doplnení zákona č. 206/2009 Z. z. o múzeách a galériách a o ochrane predmetov kultúrnej hodnoty.
Predkladaný návrh zákona má za cieľ primäť zriaďovateľov knižníc k tomu, aby zamestnávali v knižniciach na prvom mieste, čiže nielen, ale na prvom mieste zamestnancov, ktorí sú na takúto činnosť kvalifikovaní. Je totiž nemilou skutočnosťou, že absolventi špecializovaných odborov, ktoré sú svojím študijným programom zamerané priamo na odborné potreby knižníc, v týchto knižniciach nemôžu nájsť zamestnanie. Práca v knižnici nie je len ukladanie kníh do políc, je to častokrát náročná činnosť, na ktorú je potrebné mať odborné vzdelanie. Predložený návrh zákona rovnako obmedzí politické nominácie na riadiacich funkciách v slovenských knižniciach, keďže do popredia kladie vzdelanie a odborné skúsenosti pred stranícku nomináciu. Predložený návrh zákona neobmedzuje nijakým spôsobom zamestnávanie osôb, u ktorých nie je požadovaná odborná kvalifikácia, napr. administratívny personál, nakoľko Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky vydáva katalóg pracovných činností v rezorte kultúry.
Predkladaný návrh zákona má účinnosť od 31. decembra 2015. Navrhovaný zákon je v súlade s právom Európskej únie a Ústavou Slovenskej republiky. Nemá finančný, ekonomický, environmentálny vplyv, vplyv na zamestnanosť ani vplyv na informatizáciu spoločnosti.
Pán predseda, skončil som, ďakujem pekne.

80.
Vážený pán predseda, pán navrhovateľ, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku predložil informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona, ako ho predniesol navrhovateľ, je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Nebudem vystupovať v rozprave, len chcem povedať, že je to naozaj problém, ktorý sa netýka len knižníc, týka sa viacerých inštitúcií a nielen kultúrnych inštitúcií. Rozumiem politickým nomináciám, ale niekedy rozum zastáva, čo všetko sa dá pod túto politickú nomináciu skryť, a tak sa potom môže stať, že na čelo inštitúcie, či kultúrnej, osvetovej alebo aj inej, sa dostane človek, ktorý nemá žiadnu kvalifikáciu. Stačí ak je frajerkou syna riaditeľa úradu a ešte... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Pán poslanec, prepáčte, len si chcem overiť, teraz len informujete o obsahu...

Kvasnička, Marián, poslanec NR SR
Podávam spravodajskú... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Len informujete o obsahu?

Kvasnička, Marián, poslanec NR SR
Áno, mám tu napísané, že môžem doplniť. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Môžte, môžte, určite. Ja som si len overoval.

Kvasnička, Marián, poslanec NR SR
Jasné. Chcem to len doplniť, že ešte je poľahčujúcou okolnosťou keď je to frajerka syna riaditeľa úradu, že má pekné nohy. Ale niekedy ani to nie. Nechcem to zľahčovať, je to veľmi, veľmi vážna a závažná vec. Takže len toľko na doplnenie. Už nebudem v rozprave vystupovať.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady SR pre kultúru a médiá a odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 9. novembra 2015 a gestorský výbor do 10. novembra 2015.
Vážený pán predseda, ďakujem, skončil, prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Táto problematika je nie až tak rozsiahla ako tá predchádzajúca. Ale je predsa len jej opodstatnenosť na riešenie. A tak, ako aj povedal predrečník, netýka sa len a len knižníc takáto problematika.
Poviem vám, že nechal som si na VÚC-ke vypracovať mzdovú analýzu ľudí, ktorí pracujú v knižniciach, v galériách, múzeách. Po prvé, ich tarifné zatriedenie je strašné. To znamená, ľudia s vysokoškolským vzdelaním zarábajú okolo 500 eur. Je to, je to strašné. Po druhé, ešte aj o takéto miesta je tlačenka v tom smere, že jednoducho odborníci sú odsúvaní a jednoducho neodborníci zastávajú tie odborné miesta, ktoré by zastávať nemali.
Odtadiaľto by bolo dobré vyslať aj rektorom a dekanom vysokých škôl také memento a upozornenie, že trh je nasýtený, už nevzdelávajte ďalších a už vôbec nie v stovkách, ale stačí možno 15, 20 ľudí v ročníku pre celé Slovensko. Lebo zbytočne míňame štátne peniaze na vzdelanie ľudí, ktorí tak či tak nenájdu v tomto odbore prácu, a už vôbec nie zaplatenú. Čiže to je také krátke moje doplnenie tohto zákona, tohto návrhu, ktorý by mal vlastne zabezpečiť zamestnanosť absolventom, odborným absolventom, ktorí by v knižniciach, v odbore, ktorý aj po tom tlaku elektronizácie je stále dôležitý, je stále na mieste a treba jednoducho sprístupňovať knihy či v mestách, či v obciach, či na univerzitách, či v iných ustanovizniach. Treba sa o ne starať a treba jednoducho ich stále posúvať ako kultúrne dedičstvo aj tohto národa, aj sveta.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán predseda. Dámy a páni, vážené kolegyne, kolegovia, návrh zákona o ochrane subdodávateľov pri verejnom obstarávaní, ktorý v podstate už piatykrát predkladám so svojimi kolegami na rokovanie Národnej rady, má za cieľ viac-menej ten istý ako, ako keď sme ho dávali prvýkrát, a to eliminovať ten istý problém, len, žiaľ, už ďalej so širším, väčším rozsahom ako takmer pred troma rokmi v roku 2012, keď som ho dával prvýkrát.
Spoločnosti, ktoré boli úspešné pri verejnom obstarávaní a realizujú verejné zákazky, často arogantným spôsobom neplnia svoje finančné záväzky voči subdodávateľom, firmám a živnostníkom, ktorí participujú na dodávkach tovarov, služieb alebo stavebných prác. Subdodávatelia, ktorých sa to týka, sú neraz malé firmy alebo malí živnostníci, ktorí kvôli zlej platobnej disciplíne úspešného uchádzača, my ho nazývame obyčajne, generálneho dodávateľa, sa často dostanú do existenčných problémov, pretože nemajú dostatočné vlastné finančné rezervy, aby mohli prekonať platobné omeškanie alebo dokonca nezaplatenie faktúr od generálneho dodávateľa. Výsledkom je takzvaná druhotná platobná neschopnosť, čo znamená, že tieto malé firmy a živnostníci nie sú schopní zaplatiť svojim zamestnancom, ale aj, samozrejme, aj svojim prípadným subdodávateľom.
Na prvý pohľad sa zdá, že po kauze Váhostav, ktorú vláda Roberta Fica, v úvodzovkách, vyriešila po svojom, je problém nezaplatenia faktúr zažehnaný. Tak tomu, žiaľ, nie je. Mnohé malé firma a živnostníci naďalej nedostávajú zaplatené za svoje práce, za svoje služby, predovšetkým stavebné práce. A, žiaľ, vláda sa naďalej nečinne prizerá, ako stovky a možno aj tisíce ľudí, predovšetkým domácnosti alebo rodinní príslušníci týchto firiem alebo živnostníkov, ako doplácajú vlastne na tento stav.
Súčasná situácia je skutočne kritická. Nie je vyhrotená len preto, že v spoločnosti rezonujú momentálne vážnejšie problémy spojené možno s migračnou krízou. Vláda navyše prekrýva tento problém štedrými sociálnymi balíčkami. Čiže ako keby v skutočnosti ten problém neexistoval. Ale ja vás môžem ubezpečiť, dámy a páni, že tento problém naďalej existuje. Ja dostávam opäť desiatky podnetov od živnostníkov a malých podnikateľov, ktorí sa stále sťažujú, že jednoducho nedostávajú platby za svoje práce práve v rámci verejných zákazok.
Ja pre istotu zopakujem v podstate aj toto jadro tohto návrhu po tej obsahovej stránke. Tento návrh zákona dáva štátu možnosť prostredníctvom verejného obstarávateľa intervenovať do procesov v rámci verejných projektov. Toky týchto zdrojov musia byť samozrejme na jednej strane transparentné, na druhej strane nemajú byť omeškané alebo tobôž nie zastavené.
Chcem len v tej úvodnej reči, alebo v rámci uvedenia tohto návrhu zákona pripomenúť, že my dopĺňame, a toto je podstata tohto upraveného návrhu zákona, dopĺňame k tomuto návrhu zákona alebo rozširujeme ten pôvodný návrh zákona o povinnosť elektronickej fakturácie vo všetkých ekonomických vzťahoch, ktoré sú súčasťou plnenia zákazky, ak bola premetom verejného obstarávania. To znamená, že chceme, aby všetky tie subjekty, ktoré sú súčasťou verejnej zákazky, fakturovali elektronicky, aby bola vyššia transparentnosť, aby samozrejme boli prehľadné tie toky financií od generálneho dodávateľa až po posledného subdodávateľa. A takýmto spôsobom, aby verejný obstarávateľ mal dokonalý prehľad, ktoré záväzky nie sú plnené alebo prečo nie sú plnené, aby mohol konať, aby mohol reagovať. Aby mohol, jednoducho mohol, tak ako som povedal, vstupovať do týchto procesov a snažiť sa, aby bol tento zákon prijatý, aby sme eliminovali neplatenie týchto faktúr.
Chcem vás na záver samozrejme požiadať o podporu tohto návrhu zákona. Ešte raz zopakujem, ten problém tu je stále, kauzou Váhostav sa tento problém absolútne nevyriešil. Momentálne sme v situácii, keď sú tu a rezonujú tu vážne iné problémy v spoločnosti aj v Európe. Zdá sa, ako keby tento problém neexistoval. Ale ja vám hovorím, že tento problém tu je a je vážny.
Takže poprosím vás, vážené dámy, vážení páni, vážené kolegyne, kolegovia, o podporu tohto návrhu zákona.
Ďakujem pekne za porozumenie.

Vážený pán predseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma uznesením č. 472 určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jána Hudackého, Jána Figeľa a Pavla Zajaca na vydanie zákona o ochrane subdodávateľov pri verejnom obstarávaní, o zavedení elektronickej fakturácie vo verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Je to tlač 1744.
V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva financií a zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Ja by chcel tu v priestore na vlastnú úvahu poďakovať predkladateľom naozaj za tento zákon, ktorý rieši tú druhotnú platobnú neschopnosť. Naozaj mnohí živnostníci, tí, ktorí sú na tomto trhu najzraniteľnejší, obracajú sa aj na pána predkladateľa, ako hovoril. Ale napríklad KDH má aj ombudsmana pre tých živnostníkov. Aj tomu píšu mnohé desiatky dopisov a treba túto problematiku riešiť.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa, ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím vaším, pán predseda Národnej rady, navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti.
Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 9. novembra 2015 a aby bol zákon prerokovaný v gestorskom výbore do 10. novembra 2015.
Pán predseda Národnej rady, skončil som, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

88.
Ďakujem pekne, pán predseda. Dovoľte mi, vážené dámy, vážení páni, milé kolegyne, kolegovia, aby som, tak ako som v tej prvej časti pri uvedení tohto návrhu zákona už povedal, máme záujem serióznym spôsobom a konzistentne pokračovať v riešení problému neplatenia faktúr. Samozrejme následne z toho čo vyplýva, tá druhotná platobná neschopnosť. Pretože povedzme, niekto si myslí, že je za tým, sú tu určite nejaké ekonomické vzťahy, ako keby sa to nedotýkalo bežných ľudí. Môžem vám garantovať, že z tých všetkých podnetov, ktoré dostávam, sú ich desiatky a už môžem počítať na stovky. Okrem iného ja som etabloval práve preto, aby sme zachytávali tie podnety, taký internetovský portál nezaplatilimifaktúru.sk, kde skutočne dostávame desiatky takýchto podnetov, a nie sú to čiste problémy, aj keď z toho to vyplýva, len určitých ekonomických vzťahov, ale sú to problémy, ktoré doliehajú už na konkrétne rodiny. A mnohé, mnohí takíto živnostníci, žiaľ, musia podliehať exekúcii alebo podliehajú exekúcii, keďže nie sú schopní po tom, ak nedostanú zaplatené, riešiť svoje ďalšie záväzky. A, samozrejme, takéto rodiny sa skutočne dostávajú do veľmi ťažkých sociálnych podmienok.
Tak ešte na úvod, aby sme si uvedomili, že má to skutočne nielen ekonomický aspekt, ekonomický dopad na firmy, spoločnosti, ktoré sú subdodávateľmi v rámci verejného obstarávania, ale že je to vážny sociálny aspekt celého tohto procesu.
Už ako som spomínal, vlastne my sme konzistentní v tomto procese, to znamená, že vlastne sme upravili určité riešenie, ktoré tu bolo doteraz. Tým, že štát prostredníctvom verejného obstarávateľa, či už sú to ministerstvá, či už sú to štátne, resp. verejné inštitúcie, alebo sú to miestna alebo regionálna samospráva, môže vstupovať do týchto procesov v prípade, ak generálny dodávateľ alebo v reťazci subdodávateľov niektorý z tých väčších, silnejší subdodávateľ nezaplatí v tom reťazci tomu nižšiemu subdodávateľovi, aby jednoducho mohol reagovať, aby ten verejný obstarávateľ mohol urobiť nápravu. Tá náprava je, samozrejme, v určitom upozornení týchto, či už generálneho dodávateľa alebo týchto subdodávateľov, aby si plnili svoje záväzky. Ak nie, potom, samozrejme, môže nastať zablokovanie platieb. To je po prvé.
Po druhé, ak aj napriek tomu si ten generálny dodávateľ alebo subdodávateľ v tom reťazci subdodávateľov nebude naďalej plniť svoje záväzky, tak môže byť vyškrtnutý cez Úrad pre verejné obstarávanie zo zoznamu podnikateľov. To znamená, že je diskvalifikovaný pre ďalšiu možnosť účasti na verejnom obstarávaní.
Čiže sú to také významné nástroje na to, aby sme konečne urobili na trhu v súvislosti s verejnými zákazkami poriadok. Žiaľ, tento návrh zákona už štyrikrát neprešiel a ja si myslím, že ak tento návrh zákona by bol schválený už v roku 2012, som presvedčený, že nejaká kauza Váhostav, Doprastav a ďalšie kauzy, ktoré súvisia s neplatením faktúr v rámci verejných zákaziek, by tu momentálne už neexistovali a posunuli by sme sa ďaleko dopredu, čo sa týka určitej finančnej disciplíny v tých ekonomických alebo teda podnikateľských aktivitách.
My naviac v súčasnosti sme upravili tento návrh zákona o zavedenie povinnej elektronickej fakturácie o všetkých ekonomických vzťahoch, ktoré sú súčasťou plnenia zákazky, ak bola predmetom verejného obstarávania. To znamená, že skutočne všetky subjekty, ktoré sú súčasťou toho verejného obstarávania, od generálneho dodávateľa, resp. od obstarávateľa cez generálneho dodávateľa až po posledného subdodávateľa, musia, obligatórne musia v podstate svoje faktúry vystavovať aj elektronicky.
Súčasne sa v návrhu počíta s tým, že subdodávateľ vo verejnom obstarávaní elektronickú faktúru odošle nielen príjemcovi tovaru alebo služby, ale jej kópiu pošle aj verejnému obstarávateľovi, aby v prípade, že nejde o priameho subdodávateľa, tak aj úspešnému uchádzačovi.
Čo to znamená? To znamená, že ktorýkoľvek subdodávateľ, ak teda splnil si svoju zákazku a vystaví faktúru, tak ju vystaví v tomto prípade už elektronicky a tú kópiu nezašle len svojmu odberateľovi, prípadne generálnemu dodávateľovi, ale pošle ju v podstate aj generálnemu dodávateľovi, ak medzitým bol subdodávateľ v tom reťazci, alebo aj verejnému obstarávateľovi. Čo to znamená? Znamená to, že ten verejný obstarávateľ má konkrétny prehľad o tom, v akom stave sú toky tých verejných zdrojov, ktoré boli uplatnené v rámci verejného obstarávania, a jednoducho môže konať. Môže absolútne bez nejakého časového omeškania, môže intervenovať do tohto procesu a môže hneď v prípade, ak tento generálny dodávateľov alebo niektorý subdodávateľ nesplnil si svoje záväzky: tak prečo si ich nesplnil? Čiže tam nedochádza k žiadnemu časovému oneskoreniu. Takže hovorím, že prakticky transparentným spôsobom môže vstupovať do týchto procesov a môže eliminovať vlastne neplatenie týchto faktúr.
Ja si myslím, že je to veľmi dobrý spôsob na to, aby sme na jednej strane aj motivovali tieto subjekty pre v podstate, by som povedal, serióznejšie konanie, ale na druhej strane prípadne, ak sa stanú prípady, že ten generálny dodávateľ, lebo niektorý podnikateľ v rámci toho reťazca, subdodávateľ si nesplní svoje povinnosti, aby tento verejný obstarávateľ mohol účinne konať.
Zaviesť povinnú elektronickú fakturáciu vo verejnom obstarávaní do roku 2016 vyzval členské štáty Európskej únie vo svojom uznesení z roku 2012 už Európsky parlament a podrobnejšie sa ním zaoberá Smernica Európskeho parlamentu a Rady o elektronickej fakturácii vo verejnom obstarávaní z roku 2014. Čiže my prakticky zároveň vlastne vstupujeme alebo sa snažíme uplatniť aj európsku legislatívu v súvislosti s využívaním elektronických faktúr aj do nášho právneho poriadku. Ale to nie je samoúčelné. (Ruch v pléne.) Pán predseda, skúste povedať...

Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Páni kolegovia, poprosím, keby ste nerušili pána navrhovateľa.

Hudacký, Ján, poslanec NR SR
Nie je to samoúčelné, pretože len naplniť, len naplniť ako keby európsku legislatívu implementovaním do našej legislatívy ešte nemusí nič znamenať. Ja si myslím, že v tomto prípade, keď sa týka takýchto vážnych problémov v rámci obchodných vzťahov medzi podnikateľmi vo verejnom obstarávaní, ja si myslím, že je najvyšší čas, aby sme aj takúto povinnú elektronickú fakturáciu zaviedli aj v našej legislatíve.
Nebudem sa ďalej rozširovať, mohli by sme tu hovoriť o konkrétnych prípadoch. Mohli by sme tu hovoriť o tom, ako tento problém je naďalej vážnym, ako sme nedoriešili tento problém, lebo po kauze Váhostav, ešte raz opakujem, ako keby sa zdalo, že všetko je v najlepšom poriadku v tejto krajine. Vôbec tomu nie je tak, a preto aj chcem vás vyzvať, vážení kolegovia, kolegyne, aby ste podporili tento návrh zákona. Myslím si, že urobíte dobrú službu nielen tým dotknutým podnikateľom, ale aj tým dotknutým rodinám, ktoré, žiaľ, v prípade, že ich, že teda tí živnostníci alebo malé firmy nedostali zaplatené, v podstate musia znášať vážne sociálne dopady.
Ďakujem pekne.

Vážený pán predseda, vážený kolega spravodajca, vážené kolegyne a kolegovia, tu z tohto miesta chcem ubezpečiť predkladateľov, aj teraz pána kolegu Hudackého, že tento návrh zákona podporím, ale nie preto, že sa osobne poznáme, ale ten dôvod je plne praktický. Tento návrh rieši dlhodobú nemoc, ktorá na Slovensku je, a na nemoc je potrebný liek.
Včera sme tu počuli, že existuje nejaký liek, ktorý veľmi nepomôže a nikomu nepoškodí, ale v tomto prípade je to naopak. Tento liek je dobrý, je radikálny. A ak sa bude uplatňovať, tak naozaj predídeme tým stavom, ktoré sme tu zažívali v minulosti, ako bola reštrukturalizácia TSS Grade, či Doprastavu alebo aj Váhostavu. Úlohou zákonodarcov je, tak ako aj u lekárov, predchádzať nemociam a predchádzať aj tým krízovým situáciám, ktoré vyplývajú z toho, že dochádza k nepreplácaniu faktúr za vykonané služby, práce alebo dodanie tovarov. Čiže z toho pohľadu už teraz môžem hovoriť len v minulosti, že bolo na škodu, že tie návrhy, ktoré v minulosti tu poslanci za KDH predkladali v súvislosti práve s nepreplácaním faktúr, a to dokonca ešte aj v takých prípadoch, keď išlo o zákazky z verejného obstarávania vo verejnej sfére.
A tu chcem teda tých, ktorí by snáď chceli pozerať na vec nejako politicky, a veď to nepodporíme, to je z opozičného tábora, aby tak nerozmýšľali, pretože z hľadiska legislatívy čiastočne tento návrh je nový, ale z hľadiska praxe nie je až taký nový. Poznám aj z vlastnej praxe príklady, kde investor, súkromný, veľmi starostlivo sledoval ako prebieha proces platenia faktúr medzi hlavným generálnym dodávateľom a ostatnými poddodávateľmi, ktorí na stavbách pracovali. Robil to preto, že chcel mať istotu, že stavba bude pokračovať plynulo, že stavba bude dokončená a že bude pripravená aj ku kolaudácii. Preto podľa mňa je úplne normálne, že takéto ambície by mal mať aj obstarávateľ, ktorý používa verejné zdroje a veľmi jednoduchým a krátkym procesom by zabezpečil to, čo tu tak traumatizovalo sa, ešte aj traumatizuje niektorých ľudí alebo firmy, ktoré sú zúčastnené v tých reťazcoch dodávateľov a poddodávateľov pri jednotlivých stavbách alebo iných službách.
Ako aj z praxe, som už spomínal, hodnotím tento návrh dobre. Je dobrý, pragmatický a môže a pomôže na Slovensku vyliečiť veľmi ťažkú chorobu, a to je neplatenie faktúr za vykonané práce, služby a tovary. Preto odporúčam všetkým tým, ktorí tu sú, aj ktorí nie sú, aby pri hlasovaní použili zdravý rozum a tento návrh zákona podporili.