54. schôdza

147.
Ďakujem veľmi pekne, ja si v záverečnom slove dovolím reagovať na vystúpenie kolegu Jurzycu. Áno, myslím si, že aj pre prokuratúru je to rovnako dôležité, v prokuratúre teda verejnej kontroly je výrazne menej zatiaľ ako v justícii ako takej, čiže tam uvažujeme verejné kontroly aj výberových konaní, aj disciplinárnych konaní, aj zverejňovanie rozhodnutí etickej komisie, ale taktiež som presvedčená, tam ešte treba vôbec zaviesť nejaký rozumný systém hodnotenia práce, ktorý by sa potom dal zverejňovať. Ale áno, som presvedčená o tom, že to je jediná cesta, ktorou sa posunieme ďalej.
A možno mi dovoľte ešte jednu poznámku, ono niekedy tieto soft riešenia verejnej kontroly a ja sa k tomu vrátim, lebo aj na tejto schôdzi práve pri tom zákone o prokuratúre pán poslanec Susko na moju tézu o verejnej kontrole povedal niečo o mantre verejnej kontroly.
Tá skúsenosť ukazuje, že na okná naozaj mnohokrát tie soft riešenia, ktoré nie sú tie silové, že vo výsledku naozaj majú svoje efekty, a nechcem sa opakovane vracať k tomu, ale naozaj treba si uvedomiť, že verejná kontrola, lebo zverejňovanie informácií výsledkov práce a vôbec prístup k informáciám nám napríklad v sektore justícii umožnil to, že sme vlastne sa konečne rukolapne dozvedeli, čo napríklad dokáže urobiť a akým spôsobom manipuluje systémom Štefan Harabin. Vtedy, keď sme zverejnili nahrávky zo Súdnej rady, zverejnili sme hlasovania a tak ďalej, hej, proste k niečomu to prispelo. Tie silové riešenia, rôznymi inými, možno až trestnoprávnymi a inými nástrojmi sme sa proste nedostali tak ďaleko ako postupne cez tú verejnú kontrolu. A to isté platí aj v iných sektoroch, preto ja verejnej kontrole verím.
Ďakujem pekne.

149.
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, toto je veľmi stručný zákon, ktorý má v zásade meritórne iba 5 bodov, a podstata tohto návrhu zákona je v tom, aby Sociálna poisťovňa mohla regulárne a podľa práva vyhlásiť ako keby všeobecnú amnestiu na penále, ak sú na to dôvody.
Ja to zdôvodním, prečo sme pristúpili k tomuto návrhu zákona. Všetci si pamätáme, čo sa dialo v lete, aký chaos vznikol, keď, keď systém na zavádzanie nového systému na Finančnej správe jednoducho nefungoval. Z Finančnej správy nešli načas údaje do Sociálnej poisťovne. Sociálna poisťovňa, porušujúc zákon, neposlala načas tým, ktorí sú povinní platiť odvody informáciu o výške ich poistných odvodov, zároveň aj upozornila všetkých, ktorí sú, ktorých sa to týkalo, že ich zákonná povinnosť uhradiť poistné v termíne do 10. augusta nemusí byť splnená, stačí, keď zaplatia do 2. septembra, a potom zašle cez stanovisko hovorcu im Sociálna poisťovňa oznámila, že nebudú pokutovaní, nedostanú žiadne penále za to, že zaplatia to júlové poistné o mesiac neskôr.
Tvrdíme, že tisícky živnostníkov sa ocitli v právnej neistote, pretože na to konanie poisťovňa proste nemala žiaden, ale žiaden právny základ. Chceme, aby sme jednoznačne predišli situácii, že niekto si o rok, o dva spomenie, že možno niektorý živnostník nezaplatil načas svoje poistné, a bude vyrubovať penále práve za tento mesiac, vytvoriť riadny právny základ na to, aby Sociálna poisťovňa mohla v istých situáciách napríklad v takejto situácie jednoducho rozhodnúť, že všetci živnostníci, ktorí sa z objektívnych dôvodov dostali do tejto situácie, ktoré spôsobila Sociálna poisťovňa, jednoducho nebudú penalizovaní, pretože to nebolo z ich viny. Nemáme na to dnes právny základ, chceme ho vytvoriť, aby všetci, aby všetci mali tú právnu istotu, že sa im nemôže nič stať, keď za nič nemôžu.
Ďakujem veľmi pekne.

151.
Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre sociálne veci za spravodajcu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 1757. V menovanom súvise si dovoľujem predložiť informáciu k tomuto návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku aj legislatívnych pravidiel tvorby zákonov.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 1769 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady pre sociálne veci.
Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 9. novembra 2015 a gestorský výbor do 10. novembra 2015 od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, skončil som, prosím vás, otvorte rozpravu.

153.
Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som v krátkosti predniesol podstatu návrhu zákona o Fonde na podporu kultúry národnostných menšín, návrhu zákona, ktorý sa snaží o systematické riešenie podpory umeleckých aktivít, kultúry a kreatívneho priemyslu národnostných menšín. Ide o tému, ktorá je nedoriešená už dekády a ktorá by mohla byť riešená pomerne nízkorozpočtovou metódou. Systematické otvorenie inštitucionálneho zázemia podpory menšinových kultúr by znamenalo pre príslušníkov národnostných menšín na Slovensku výraznú a pozitívnu zmenu, pričom naše riešenie by chránilo aj rozmanitý charakter krajiny. Inšpiráciou nášho modelu bol Fond na podporu umenia zriadený práve touto vládou, ktorá zosystematizuje dotačné schémy na podporu umeleckých aktivít na Slovensku.
Nakoľko si myslíme, že menšinové kultúry si tiež zaslúžia podobné inštitucionálne zázemie, pripravili sme návrh na vytvorenie podobného fondu na podporu menšinových kultúr. Samozrejme, menšinové kultúry sa charakterom značne líšia od majoritnej slovenskej kultúry najmä výrazne nižším počtom subjektom pôsobiacich v oblasti kultúry. Z tohto dôvodu nový fond nemôže byť absolútne štrukturálne identický s Fondom na podporu umenia. Snažili sme sa o vytvorenie takého modelu, ktorý sa čo najviac podobá na pôvodný fond, ale tiež, samozrejme, berie do úvahy špecifiká menšinových kultúr. Hlavnými zásadami, na ktorých je postavený navrhovaný dotačný systém, je stabilita, samospráva, odbornosť, transparentnosť, úmernosť a proporcionalita.
Uzákonením dotačného systému financovania by financovanie národnostných menšín získalo stabilitu. Navrhujeme, aby suma ročného príspevku zo štátneho rozpočtu pre tento fond bola vo výške 8 mil. eur. Pri vymedzení tejto sumy sme brali do úvahy jednak počet príslušníkov národnostných menšín a finančné prostriedky z rozpočtu Ministerstva kultúry Slovenskej republiky, ale aj skutočnosť, že aj príslušníci národnostných menšín sú, samozrejme, konzumentmi slovenskej väčšinou kultúry.
Samospráva znamená, že každá jedná menšina by bola v rámci fondu oddelená, a teda namiesto etnicky zmiešaných, zbytočných a nezmyselných komisií by vznikli tzv. rady pre menšinové kultúry, zvlášť pre každú jednu menšinu. Členovia týchto rád by boli jednak delegovaní menšinovými kultúrnymi organizáciami, ale aj nominovaní riaditeľom fondu. Rozdelenie zdrojov medzi jednotlivými menšinami by bolo proporcionálne, ale najmenšie menšiny by boli pri prerozdelení pozitívne diskriminované. Odbornosť fungovania dotačnej schémy by zabezpečili tzv. kolégia zložené zo subjektov menšinových kultúr, ale aj členovia rád vymenovaní riaditeľom z okruhu odborníkov v danej oblasti.
V prípade menšinových kultúr sa nedajú uplatniť obvyklé pravidlá nezlučiteľnosti ako v prípade Fondu na podporu umenia. Oblasť kultúry národnostných menšín je oveľa menší, namiesto pravidiel nezlučiteľnosti v tomto prípade by slúžili ako ochrana pred korupciou a rodinkárstvom striktné kritériá transparentnosti. Išlo by o silne transparentný proces, v ktorom všetky informácie o členoch rôznych orgánov fondu, o ich rozhodnutiach a dôvodov týchto rozhodnutí a taktiež o implementácii podporných projektov by boli verejne dostupné aj na internete.
Zdôraznil by som, že ide o nekonfliktné, ale zároveň efektívne riešenie otázky, ktorá je pre príslušníkov rôznych národnostných menšín na Slovensku výnimočne dôležitá. Malou investíciou a politickou vôľou by sme mohli vylepšiť situáciu v oblasti menšinových kultúr a spravili by sme pozitívny krok k zachovaniu rozmanitosti Slovenskej republiky.
Som presvedčený, že predložený návrh zákona by mal dostať vašu podporu, alebo keď sú ešte nedokonalosti, tak v druhom čítaní by sme ich mohli odstrániť.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

155.
Vážený pán predsedajúci, kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, dovoľte, aby som z poverenia navrhnutého gestorského výboru v súlade s § 73 podal v prvom čítaní spravodajskú informáciu k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona o Fonde na podporu kultúry národnostných menšín.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, výbor pre financie a rozpočet, výbor pre kultúru a médiá a výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny ako gestorský výbor v lehote do 9. novembra, resp. v gestorskom výbore do 10. novembra 2015.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

157.
Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi krátko sa vyjadriť k nápadu ctených kolegov zo strany MOST-u – HÍD, a to zriadenia kultúrneho fondu pre podporu kultúry národnostných menšín možno z dvoch rovín.
Prvá rovina bude hovoriť o, keďže predkladám na túto schôdzu tiež návrh zákona, ktorý sa zaoberá a mal by riešiť situáciu rovnako vo financovaní kultúry a týka sa zjednotenia tzv. kultúrnych fondov, keďže dlhodobo kritizujeme oblasť fungovania, resp. financovania kultúry tak, že vytvára, len za toto volebné obdobie vznikli dva inštitúty, a keď dva nové inštitúty, keď si to dobre pamätám, ktoré mali zabezpečovať, nazvem to jednoducho, nejakú sociálnu situáciu vyčlenených kultúrnych alebo ľudí pôsobiacich v kultúre a druhá, ktorá išla pod nejakým titulom odpolitizovania rozdeľovania kultúrnych grantov, a to je, ako bolo aj spomínané v úvodnom slovo, Fond na podporu umenia.
Naša cesta alebo môj pohľad na zmenu financovania kultúry a pohľad na to je viac-menej vytvoriť jednu silnú inštitúciu, preto aj predkladám na túto schôdzu zjednotenie kultúrnych fondov, pretože má to dve chyby podľa mňa. Naše kultúrne fondy fungujú s tromi manažmentmi, s pravidlami, ktoré platia pre každého ako keby zvlášť. Vyzerá to tak, ako keby si naše financovanie kultúry všímalo oblasť kultúry, ktorá sa venuje literatúre, umelcom tvoriacim hudbu, čiže kultúrny alebo teda fond pre..., hudobný fond, literárny fond a tzv. výtvarný fond. Máme ešte jeden ďalší, ten nevznikol v tomto volebnom období, ale vznikol za predchádzajúcej vlády Roberta Fica, venuje sa kinematografii, tzv. audiovizuálny, no a teda toto volebné obdobie vznikol Fond pre podporu umenia.
Myslím si, že mali by sme sa vydať, a to je ten filozofický pohľad alebo možno pohľad z hľadiska riadenia, cestou, že by sme sa pozreli z nadhľadu na financovanie kultúry a vytvorili jednu silnú inštitúciu, volajme ju Fond na podporu kultúry a v nej by mohli byť nielen oblasti, ktoré som vymenoval, lebo vieme, že kultúra z akéhokoľvek pohľadu sa nevytvára len pri písanom texte vzniku obrazov alebo hudby, ale má pri, ak sa budeme baviť o kreatívnom priemysle, omnoho širší zásah. Preto z tejto roviny, i keď súhlasím s novými argumentmi, ktoré kolega z kultúrneho výboru predložil, že podpora kultúry národnostných menšín má nesporne svoje špecifiká, že by mal existovať mechanizmus, ktorý bude prerozdeľovať prostriedky rešpektujúce tieto špecifiká. Napriek tomu som skeptický k tomu, aby sme vytvárali novú inštitucionálnu jednotku, a to je samostatný Fond na podporu menšinovej kultúry.
To je tá prvá rovina a dúfam, že, ani by som to nenazval veľmi kriticky, ale tá miera skepsy, že či sa vydávame ustanovovaním novej organizačnej jednotky do prikrajovaní nejakého ďalšieho fondu, ktorý bude mať v tomto stave podtitul na podporu menšinových kultúr, či je to dobrá cesta. Ale v tejto miere si myslím, že je to na diskusiu, pretože, či vytvárať novú inštitúciu, alebo zjednotiť viaceré fondy do jedného a vytvoriť tam gesčnú bázu aj pre podporu národnostných menšín, je len pri zvolenom princípe.
Druhá, druhá rovina je rovina financií. Keďže dlhodobo sa bavíme o tom alebo fungujeme s pocitom, že o peniaze ide až v poslednom rade, zaujal ma ten moment vyrátania 8-miliónovej podpory pre národnostné menšiny. Veľmi podrobne som skúmal ten mechanizmus, chápem, z čoho ste vychádzali, ale teda na druhú stranu si povedzme, že sme sa dopracovali po dlhodobých diskusiách k tomu, že kapacita fondu na podporu umenia je zavesená takpovediac na štátnom rozpočte priamo, ak odrátame ten TIPOS alebo podobne 10 mil. eur, a druhú časť jeho 20-miliónovej kapacity má z hľadiska jeho fungovania tvoriť táto zložka. Preto sa mi zdá, že by som možno o tomto momente, kedy vy argumentujete s tým, že na podporu kultúry aj tak už v súčasnom stave ide 3,8 mil. eur, a na dosiahnutie cieľovej sumy, ktorá je navrhnutá v zákone, by malo ísť 8 mil. eur je pre mňa, mierne povedané, trošička prehnané, ale možno, že budú existovať argumenty.
Druhá téma v miere financovania je, že z hľadiska podpory kreatívneho priemyslu, ak to budeme volať tak, a teda kultúry, sa nám v začiatkoch, pretože viaczdrojové financovanie máme zadefinované len v Audiovizuálnom fonde, ale európsky priestor minimálne, ale možno aj keď sa pozrieme globálnejšie, tak zabezpečenie viaczdrojového financovania dáva často odpoveď na to, akým spôsobom hľadať finančné zdroje na to, aby sme prepotrebné finančné zdroje do kultúry vedeli nájsť.
Ja som teda, a skúste ma opraviť, pri kreácii a z hľadiska toho, ako má fungovať zamýšľaný vznik tohto kultúrneho fondu, tu viaczdrojovosť veľmi nevidel, a preto by som chcel upozorniť na ten moment, že možno by sme mali začať asi v opozícii, keďže sa to dlhodobo nestretáva s pochopením u kolegov v SMER-e, začať rozmýšľať nad tým, že nielen šport, kde sa teraz stal výsek nejakého možného sponzorstva a zavedenie donorskej politiky, je tou oblasťou, ktorá by mala byť podporená aj tým, že budú existovať pre súkromný sektor úľavy, a ak sa teda rozhodnú podporiť napríklad kultúrnu činnosť, a tým pádom by sme mali vyriešenú jednu z mnohých nôh, ktoré pri viaczdrojovom financovaní je. Je to a tu by som, asi to nezvládneme toto volebné obdobie, ale absolútnou prioritou z hľadiska financovania kultúry by mal tzv. zákon o sponzoringu, pretože ja som to nevidel vôbec ani v snahe v otváraní, spomeniem jeden príklad, kedy si to uvedomila štátna správa, najviac je pri zamýšľanom, teda pri príprave slovenského predsedníctva, kde sa prvýkrát s týmto problémom stretol organizátor slovenského predsedníctva, ako koordinátor v tomto prípade ministerstvo zahraničných vecí, a zistil, že je to obrovský problém, že nevieme obstarať sponzorov, a možno si pamätáte, že aj v tejto sieni sme museli ad hoc kvôli predsedníctvu meniť zákon o verejnom obstarávaní, aby vôbec sme boli schopní zabezpečiť z hľadiska kultúrneho, kde patria aj nejaké výrobky, aj účasť zo súkromného sektora, určite patrí aj súkromný sektor a viaczdrojové financovanie. Čiže z hľadiska financovania sa mne zdá 8 mil., tak ako je to vyrátané, ako to stojí a beží, mierne prehnané, tak to poviem, a chýba mi tam tá druhá až tretia noha zabezpečenia možno z viaczdrojového financovania, aby sme sa dostali do cieľovej roviny, že aj podpora kultúry národnostných menšín je finančne poddimenzovaná, a preto hľadať zdroje, či v donorskej politike, v sponzorskej politike, možno z odvodov ľudí, ktorí, alebo organizácií, ktoré pôsobia v našom priestore a chcú sa venovať kultúre, by vyriešila to, čo predpokladám, že tento fond chce vyriešiť, a to je, aby bolo kam podávať žiadosti, poviem to jednoducho, aby o nich rozhodovali odborne zdatní ľudia, rešpektujúc špecifiká jednotlivých národnostných alebo kultúr národnostných menšín, a zároveň z 3,8 mil. súčasnej, nazvem to dotačnej politiky, asi vieme, o čom hovoríme, navýšili tento parameter o 4,2 mil. a išli k sume 8 mil. eur.
Posledná poznámka a to je, nazvime to tak, že hľadám spojencov v jednej téme, a to je spojenectvo ohľadom širšieho zámeru zmena financovania kultúry, pretože keďže som spomínal naše kultúrne fondy asi pre ľudí z kultúrneho fondu to nebude tajomstvo, ale pre viacerých ľudí tohto cteného pléna áno, je, že u nás sú tieto kultúrne fondy tri, ktoré som spomínal, absolútne nestoja na viacdruhovom financovaní, a absolútne to zjednoduším, stoja na financovaní koncesionárov pre RTVS.
Čiže aby bolo jasné, tak naše tri kultúrne fondy na základe zákona z roku ’93, ktorý sa, koncom roku ’93, ktorý sa doteraz nezmenil, ja ho teda teraz chcem meniť a avizoval som to častokrát v rozhovoroch, či už s generálnym riaditeľom RTVS, alebo ministrom kultúry, aby sme sa na to pozreli a aby tieto kultúrne fondy neboli zavesené na odvode zo zástrčkového zákona, ale aby sme vyriešili minimálne v tej miere, že nielen používatelia verejnoprávnej televízie, čiže samotná verejnoprávna televízia používa diela kultúrneho významu z hľadiska literatúry, obrazov alebo hudby, ale aj súkromný sektor, čiže vysielatelia zo zákona, a prečo sa za, od vzniku Slovenskej republiky, čiže od toho ’93. roku nevieme dohodnúť na tom, že by sme minimálne túto zložku do financovania kultúry a vylepšenia financovania kultúrnych fondov mali, mali zaviesť. Táto téma ale bude sa preberať pri podávaní toho môjho návrhu zákona. Preto len avizujem, a ako som avizoval, hľadám spojencov pri tejto téme, že ak máme na mysli to, že či to budú ľudia pôsobiaci v kreatívnom priemysle z akejkoľvek oblasti kultúry, a jedna z nich je aj špecifická kultúra národnostných menšín, sadnime si za stôl a skúsme vymyslieť to, že naozaj budeme potrebovať prekopať financovanie kultúry, ak chceme vôbec napĺňať tú stratégiu, ktorú si definovalo samotné ministerstvo kultúry za tejto vlády. Pretože, a tu je obrovská kritika, pretože ak budem hovoriť o stratégii a nepoviem, kto to zaplatí, tak nehovorím o stratégii, ak sa budeme baviť na pôde teórie riadenia, ale hovorím o nejakej možnej vízii. A vízií tu bolo a veľa debát odznelo, preto vítam, že niekto zo svojho výseku zastávania alebo obhajoby verejného záujmu sa vôbec púšťa do debaty otvárania alebo financovania kultúry, a ak by sme sa na to pozreli viacej z tej vyššej perspektívy, tak budeme súhlasiť s tým, čo bolo pri programovom vyhlásení vlády, že kultúra ako taká je z hľadiska nielen verejných financií, ale aj činnosti neustálou popoluškou rozpočtových kategórií nášho rozpočtu, čo je obrovská hanba, pretože ak niečo zo spoločnosti a z ľudskej snahy a životov v spoločnosti zostáva, sú priamo tie kultúrne artefakty, a ak sa týmto zaoberať nebudeme, tak to popoluškovské postavenie, či už kultúrneho prostredia ako takého, ale aj postavenia kultúry národnostných menšín nás môže v budúcnosti veľmi nemilo prekvapiť, pretože záznam o tom, akým spôsobom sme sa k tejto otázke postavili, nám tá budúcnosť, ale aj naša možno veľmi skorá alebo priamo teraz minulosť, ktorú tu formujeme za posledných 25 rokov, veľmi skoro vystaví k tomuto zrkadlo.
Čiže ak by som, ak by som chcel povedať, či tento návrh získa podporu nášho klubu, ja by som chcel povedať, že mám na mysli to, aby všetky oblasti kultúry získali viac financií, a ak odpoveď z hľadiska obhájenia toho finančného nárastu s tlakom na verejné financie bude dostatočná, myslím si, že v rámci tej aktivity hľadania spojencov pre rozvoj kultúrneho prostredia, ak to neni vymyslené čisto účelovo a politicky, že treba aj toto volebné obdobie prísť s nejakou témou, ktorá môže byť pre národnostné menšiny, tak jedného spojenca vášho zamýšľaného nápadu s kultúrnym fondom pre národnostné menšiny máte.
Tu asi skončím a držím palce všetkým, ktorí sa chcú a môžu zaoberať odstránením popoluškovského stavu kultúry ako celku.
Ďakujem.

159.
Ďakujem, pán predsedajúci. Pán kolega Viskupič, musím povedať, že aj tu platí, že cesta do pekla je vydláždená dobrými úmyslami. Viete, hovoriť o tom, že ako by sme to mohli riešiť, my už o tom hovoríme 25 rokov, nikdy nebola vôľa. Takže práve preto aj na vzor Fondu slovenskej kultúry sme navrhli riešiť, povedzme aj financovať menšinové kultúry takýmto, takýmto fondom. Hovoríte, že ste skeptický, či to je dobrá cesta.
No ak tento fond bude fungovať prehľadným spôsobom, každý bude vedieť, že či môže, alebo nemôže z tohto fondu dostať určité množstvo peňazí, tak minimálne zamedzíme k tomu, čo vidíme dnes na úrade vlády, sa nerozdeľujú peniaze na základe toho, kto čo robí, ale kto komu je blízky, a tomu sa chceme vyvarovať. Ja si myslím, že toto práve preto je dobrá cesta.
Takisto keď hovoríte o tom, že financovanie či nie je prehľadné, viete. Tak poďme k tej axióme. Platí, že menšiny obohacujú štát? Každá menšina v Slovenskej republike svojou kultúrou, jazykom, zvykmi a tak ďalej. Ak to platí, tak to niečo aj stojí. To znamená, že ak už vyhadzujeme obrovské množstvo peňazí na rôzne tendre, tak či to budú 4 mil. alebo 8 mil., prepáčte, z tohto hľadiska, ak platí, že menšiny potrebujeme, lebo obohacujú náš štát, tak potom mali by sme aj takýmto spôsobom rozmýšľať.
Takže s týmto vaším stanoviskom, aj keď teda si cením, že ste vystúpili, súhlasiť nemôžem.

161.
Ďakujem za slovo. Ja som presvedčený o tom, že kultúra národnostných menšín na Slovensku obohacuje vlastne celú krajinu, a som presvedčený o tom, že si zaslúži nielen väčšiu pozornosť, ale aj spravodlivosť v prerozdeľovaní vlastne finančných prostriedkov, ktoré teda by mali tiecť do, do kultúry týchto menším.
Ako som povedal v úvode, tá kultúra obohacuje celú krajinu a nedokážem si predstaviť, že by Slovensko existovalo bez krásnych rómskych piesní alebo bez krásnych teda maďarských piesní. Ja som presvedčený o tom, že inštitucionálne zastrešenie tejto kultúry národnostnej menšiny pomôže v podstate tejto téme, a preto teda budem hlasovať za tento návrh.

163.
Ďakujem za slovo. Pán poslanec, ja považujem za veľmi dôležité, že tento návrh zákona tu dnes máme na stole, pretože aj slovenská politická elita už desaťročia dlhuje voči príslušníkom národnostných menšín s tou právnou úpravou.
Návrhom chceme nastavovať jasné podmienky podpory kultúry národnostných menšín a poskytujeme tým istý rámec alebo skôr východiskový bod tak pre menšiny, ako aj pre štát bez ohľadu na aktuálne zmeny v personálnom obsadení výkonných orgánov moci a vládnej garnitúry. Jedno z najdôležitejších prínosov navrhovanej právnej úpravy je podľa môjho názoru to, že pomáha predchádzať úplne zbytočným politickým konfliktom v oblasti poskytovania štátnej dotácie pre kultúrne organizácie národnostných menšín.
Ďakujem.

165.
Menšiny obohacujú Slovensko - súhlas. A vytvorenie prerozdeľovacej štruktúry, ktorá odpolitizuje rozdeľovanie dotácií - súhlas. Inštitucionálne zabezpečenie rozvoja kultúry národnostných menšín - súhlas.
Nesúhlas v dvoch veciach, resp. otázka. Momentálne sa rozdeľuje 3,8 mil. a chce sa rozdeľovať 8. Čiže otázka, ktorá asi je legitímna. Ak porovnáme 10 mil. zo štátneho rozpočtu pre rozvoj umenia plus 10 z TIPOS-u a 8 mil. pre národnostné menšiny, je, je podľa mňa absolútne legitímna. Prečo nie spôsobom viaczdrojového financovania, rovnako legitímna otázka.
A čo ma zaujíma úplne najviac, je, keďže dlhodobo hovorím o tom, že vyspelosť každého národa alebo štátu sa meria tým, ako sa správa k slabším, menšinám a podobne, je absolútne, absolútne normálne, že chcete predkladať niečo, čo zlepší postavenie aj kultúrneho prostredia týchto, týchto národnostných menšín. Preto sa pýtam, či nájdeme spojenectvo a spoločnú reč, aby sme sa pozreli na toto hlbšie a našli spôsob financovania pre celú kultúru a v nej aj pre národnostné menšiny.
Ďakujem.