54. schôdza

127.
Pár reakcií. No ono, podľa mňa neplatí tá, vy ste to aj naznačili, tá priama úmera, že čím vyšší majetok, tým je to viacej komplikované. Sú prípady, a nie je ich málo, resp. tá priama úmera tu nie je. Sú prípady, kedy nie je takmer žiadny majetok, a pritom je tam dedičov sto. Toto konanie trvá niekoľko týždňov v tom lepšom prípade. A pri vašom modeli by ten notár dostal 13 či 16 euro? Tak je nejako nastavené. Áno, áno. Ja teraz nehovorím, že ten systém je dobrý. Určite je nezmysel, ak máte majetok, ktorý je nepredajný, nevymožiteľný, a dostaneme sa k tomu, že trhová hodnota je niekde 100-tisíc a ten človek má zaplatiť nejaké percento. Ale podľa mňa, vy to týmto návrhom proste neriešite. Vy meníte iba odmeny. Riešite len spôsob, kedy treba zaplatiť za to, za konanie notára ako súdneho komisára. To je podľa mňa riešenie a tam je ten kľúč a až následne sa bavme možno o výške, ktorá je, teda či je alebo nie je spravodlivá, ale na základe údajov, dát, ktoré by mali byť podľa mňa v tej dôvodovej správe, mali by z niečoho vychádzať. Nie iba z pocitov. Takže, takže toľko.
Ďakujem pekne.

129.
Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, tento návrh je v zásade aj návrh, ktorý sa pokúša znova vrátiť k téme, ktorú sme nedokončili. Začali, ale nedokončili, aj kvôli, by som povedal, nešťastným vyjadreniam niektorých vašich údajne právnikov a to je riešenie vzniknutej priestupkovej imunity. Proste my máme na Slovensku veľkú množinu obyvateľstva, ktorá proste má výsadu priestupkovej imunity, hej, a ona je si toho vedomá a pracuje s tým, že je priestupkovo imúnna, a irituje to čoraz viac majoritného obyvateľstva, bežných obyvateľov. Otázka stojí, že či to chcete riešiť alebo nechcete, hej. A ja budem možno tieto slová skôr adresovať, ak sa to dostane k nejakým policajtom. Lebo ja aj týmto návrhom chcem chrániť aj policajtov. My sa dostávame do polohy, že nám bijú policajtov. Viete, že, nieže policajti bijú, ale že nám bijú policajtov, že policajti začínajú mať v určitých lokáciách problémy nielenže s autoritou, to už dlhodobo práve kvôli tejto priestupkovej imunite, ale už začínajú mať problémy s fyzickými atakmi, hej. A nejde to dole, ide to práveže hore.
Takže pokúsim sa predložiť návrh, ktorý by pomohol policajtom vrátiť sa k autorite, o ktorú nie svojou vinou prišli. Prišli vinou toho, že zákony tejto krajiny sú zlé, a tento parlament sa zaujíma o všetko možné, len nie o to, aby sa ľuďom pomohlo. Čiže ak bijú niekde policajtov, tak podľa mňa by to malo byť jasným signálom sociologickým, že niekde sa stala chyba. V návrhu hovoríme, že ak je niekde skupina priestupkovo imúnnych, ktorým v zásade nič nemôžete, lebo vám nič nezaplatia, lebo však nič nemajú, hej, a naďalej budú pokračovať v tej činnosti, ktorá je v rozpore s priestupkom, nemusí byť protizákonná, lebo tam môže ísť do basy. Ale im je niekedy v base lepšie poväčšine. Však sú prípady, mne to už hovorili, že na zimu sa sťahujú jak "Dobrí holubi sa vracajú" alebo jak bociany idú do Afriky, tak ľudia idú do basy. Lebo je tam teplo, je tam strava a niekto sa priamo vypýta, hej, do tej basy. Čiže my sme sa dostali do polohy, že už začína byť problém, že už ani tá basa neplní funkciu toho, toho trestu, hej. Pre niekoho to je pobytový tábor, hej. Čiže naozaj sú zvláštne veci, s ktorými sme konfrontovaní. Otázka stojí, že či máme to ambíciu to riešiť, alebo nie. Nech sa páči. Myslím, že s tým budeme mať čoraz väčší problém.
Tento návrh hovorí zjednodušene, že ak niekto trikrát po sebe nezaplatil pokutu, ktorá mu bola udelená v priestupkovom konaní, tak na šesť mesiacov sa mu tá sociálna dávka, to 61 eur, ja neviem, koľko centov drobných, nebude vyplácať v hotovosti, ale bude sa to nahrádzať zjednodušene jedným teplým jedlom denne. Zjednoduším to úplne absolútne. (Reakcie z pléna.) To znamená, že ak niekto robí priestupky, neplatí za priestupky, tak je možné využiť inštitút, že na pol roka ten človek bude chodiť na kapustovú, a teraz môžeme hovoriť, že kde, na obecný úrad, na policajnú stanicu, to už upraví všeobecne záväzný predpis. Čiže nebojme sa, nebojme sa nazvať veci pravým menom.
A ja vám poviem. Ak niekde je societa, ktorá vie, že im nikto nič nemôže, tak sa podľa toho správa. Ak však bude ustanovenie, ktoré bude hovoriť, chlapče môj zlatý, trikrát, trikrát to urobíš a nezaplatíš, tak na kapustovú ty nepôjdeš, ja neviem, kedy tie dávky vyplácajú, nepôjdeš dvadsiateho alebo koľkého na poštu pre dávky, ale každý deň pošliapeš tri kilometre na obecný úrad a tam ti dajú kapustovú polievku. A dovolím si tvrdiť, že toto môže pôsobiť výchovne a preventívne. Lebo my, v zásade to je zmyslom zákona pôsobiť výchovne a preventívne. Toto môže mať ten efekt, ktorý sme už častokrát pri našich zákonoch stratili. A na to apelujem. Čiže ak si nejaký, nechcem sa menovať alebo nejako dotknúť, ale niekto povie, aha, môže sa mi stať to, že mi nedajú tie peniaze, ale budem musieť chodiť na fazuľovú alebo kapustovú raz za deň na obecný úrad alebo na policajnú stanicu dokonca, tak si rozmyslím. A toto hovorí tento zákon.
Prosím vás, ak máte pocit, že je to zlý zákon, tak vystúpte a povedzte, že je to zlý zákon. Ja si myslím, že je to návrh, ktorý zohľadňuje skutočnosti, s ktorými sme konfrontovaní. A my sme naozaj konfrontovaní s tým, že nám bijú policajtov. Naši policajti stratili rešpekt v určitých komunitách a toto je spôsob, ako tomu pomôcť.

131.
Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda Národnej rady, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený výborom Národnej rady pre sociálne veci za spravodajcu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 1776. V menovanom súvise si dovoľujem predložiť informáciu k tomuto návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku aj legislatívnych pravidiel tvorby zákonov.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa, ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 1788 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor Národnej rady a výbor Národnej rady pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 9. novembra 2015 a gestorský výbor do 10. novembra 2015 od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Pán predseda, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu k tomuto bodu programu.

133.
Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážené poslankyne, poslanci, dovoľte mi, aby som v krátkosti povedal, o čo sa jedná. Tento zákon už bol tu v parlamente, je to trošku v inom znení. Jedná sa o dvojjazyčné názvy na železničných staniciach a zastávkach v krátkosti.
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/2009 Z. z. o dráhach v zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, predkladáme z dôvodu zosúladenia právneho stavu v oblasti používania jazykov národnostných menším označovaním železničných staníc.
Viete, že tento zákon platí napríklad na cestách, kde sa označujú začiatky a konce obcí alebo miest, kde žije viac ako 20% obyvateľov národnostných menších, ale nedotiahlo sa v tom, spravila sa chyba, keď ten zákon bol platný, že sa na železniciach a železničných staniciach sa tento zákon nedotiahol do konca, pretože používanie jazyka národnostných menšín v znení neskorších predpisov umožňuje uvádzať označenie obce v jazyku národnostnej menšiny v obciach vymedzených nariadením vlády Slovenskej republiky č. 221/1999 Z. z. aj pri označení železničnej stanice. Súčasná právna úprava zákona č. 513/2009 Z. z. o dráhach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení niektorých predpisov však takúto povinnosť dotknutým orgánom štátnej správy neukladá.
Navrhuje sa, aby dopravný úrad zo zákona rozhodol o umiestnenie označenia železničnej stanice v jazyku národnostnej menšiny, pričom bude povinný tak urobiť vo všetkých obciach, v ktorých v zmysle zákona č. 184/1999 Z. z. o používaní jazykov národnostných menšín v znení neskorších predpisov používa jazyk národnostnej menšiny v úradnom styku a nachádza sa železničná stanica alebo zástavka. Navrhovaná zmena sa týka 144 obcí v Slovenskej republike.
Prosím vás pekne, ďalej v tomto nebudem pokračovať, lebo neni nás tu veľa, ale dovoľte pár myšlienok k tomuto zákonu. Jedná sa len o dobrú vôľu väčšinových poslancov, ktorí tu nie sú, aby prikývli na tento zákon. Myslím si, že je to v súlade aj s európskymi normami, ak prejdeme naše hranice, či už na Rakúsku alebo všade sú tieto dvojjazyčné tabule aj pri mestách, aj pri zástavkách staniciach. Treba vedieť, že nechceme alebo tento zákon o tom nehovorí, aby sme ich dostali do cestovných poriadkov. Ide jednoducho o označenie stanice Kvetoslavov, aby tam bolo napísané napríklad maďarsky Úszor, a práve preto, Úszor je Kvetoslavov, práve preto na vás apelujem, aby ste, aby ste trošku uvažovali európsky, keď hovoríme neustále o migrantoch, my nie sme žiadni migranti. Národnostné menšiny žijúce na Slovensku nie sú migranti. Oni sú ľudia, ktorí sa tu narodili, a chcú byť nejakým spôsobom aj odmenení alebo mali, aby tú možnosť, aby, aby to prešlo Národnou radou, že chcú si označiť železničnú stanicu vo svojom jazyku, kde je väčšina alebo aspoň 20 % žije menšina v tejto obci.
Táto novela ja apel na väčšinový národ, na jeho ústretovosť a nejakým spôsobom uznať aj pre národnostné menšiny svoje práva. Je to jediná vec, ktorú od vás chceme, aby ste zosúladili, nie je to žiadny nový zákon. Ide o zosúladenie železničného zákona práve kvôli tejto skutočnosti. Preto vás prosím, aby ste porozmýšľali nad tým aj, keď si myslím, že bude to ťažké rozmýšľanie, ale my sme sa o to pokúšali. Je to našou povinnosťou, pretože zastupujeme v tomto parlamente národnostné menšiny.
Ďakujem pekne, skončil som. (Potlesk.)

135.
Ďakujem pekne. Vážený pán predseda Národnej rady, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán predkladateľ, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma uznesením č. 472 určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Árpáda Érseka, Bélu Bugára, Eleméra Jakaba na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/2009 Z. z. o dráhach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý máme pod tlačou 1663.
V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj, pričom za gestorský výbor odporúčam Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti.
Vážený pán predseda, otvorte, prosím, rozpravu.

137.
Pán kolega, keď mal taký pekný vstup, nedá sa na to nereagovať. Keď tak v závere povedal, že to bude ťažké uvažovanie, rozhodovanie. Pre mňa nie, lebo keď si si nevšimol, ja som ti aj v tomto zákone tu opakovane, ja som ti to podporil aj hlasovaním. Ja som nemal s tým problém. Nemám ani teraz.
Ale dovoľte mi teda niekoľko slov, keď možno pre tých, ktorých si spomenul a označil, ktorí budú mať možno to ťažšie ako rozhodovanie. Dneska sú otvorené hranice a máme možnosť, vďakabohu, sa dostať aj do toho zahraničia, a koľkokrát človek je v tej cudzej krajine, tak máme tendenciu to porovnávať s tou našou vlastnou ako krajinou. A jednou takou krajinou a ja tu tak dosť často ako aj spomínam, ale ona tá krajina je zaujímavá aj príkladom pre nás v mnohých iných veciach, ale aj trebárs aj v tej národnostnej teraz a to je Švajčiarsko. Tam sú štyri úradné jazyky, nemčina, taliančina, rétorománčina a francúzština. A keď som bol v oblasti Ticino, Ticina, to je talianska ako oblasť a tam to bolo také nádherné, úplne to bolo perfektné, tam tí ľudia či v taliančine na vás reagovali, vo francúzštine, nemčine a rovnako aj tie nápisy. A ja som mal taký pocit z toho prostredia, že tí ľudia jednoducho tak sa vzájomne ako akceptujú a proste nebola taká tá nenávisť.
Ja som zo severného alebo severovýchodného Slovenska a mesto Kežmarok, keď sa aj tak nezdá, ono je tak ďaleko na severe, ďalej od tých maďarských hraníc, ale ešte generácia našich starých mám a hovorím o vlastnej starej mame, tak tá vedela perfektne rozprávať a tety, ktoré chodili na návštevu k našej starej mame, vedeli perfektne rozprávať nemecky. Boli to jednoduchí, obyčajní ľudia. Oni ovládali 4 jazyky. Vedeli perfektne nemecky, perfektne maďarsky, pán kolega, u nás sa normálne rozprávalo maďarsky a tí ľudia nežili v nejakej tej nenávisti alebo neznášanlivosti, ale veľakrát, práve tu je ten rozmer, kedy si my musíme dávať pozor aj politici, na tie slová, to, čo hovoríme, lebo tí ľudia majú tendenciu nás kopírovať. Ak my vystupujeme aj tuná od toho rečníckeho pultu s takou veľkou nenávisťou a možno aj k národnostným menšinám, kolega sa dotkol teraz aj tých migrantov, ktorí tuná sú, majú tendenciu nás nasledovať.
Viete, no, keď, kolega, si spomenul tých migrantov nedá mi ani mne, aby som ich ako neobišiel. Viete, keď by ste mali žiť v krajine alebo utekáte kdesi, chránite svoj vlastný život a utekáte z vlastného rodného kraja alebo prostredia, kde je vojnou rozvrátená krajina, nie je to jednoduché. Je vtedy potrebné a očakáva sa to a myslím si, že aj od nášho národa slovenského, aby sme boli zase otvorení a akceptovali to, že druhý potrebuje pomoc. Hovorili sme tu o tých kvótach. To je čosi, keď ti na silu vnucujem, že ty máš povinnosť v takom alebo v takom rozmere robiť dobro. Ľudí motivovať k tomu, aby sme mali otvorené srdia pre tých, ktorí tú pomoc potrebujú. To len tak na okraj. Ale ja by som sa vrátil k návrhu zákona, aby som nerozprával o utečencoch. Prepáčte mi to.
Ale to, že by boli aj tie železničné stanice označené dvojjazyčne, tak ako sú aj obce v našej krajine označované dvojjazyčne, ja nemám s tým najmenší problém. Spomenul si tuná tú hranicu 20 %. Chcem povedať a poukázať možno aj na ten iný rozmer, že okrem národnostnej menšiny maďarskej máme tu aj iné národnosti, ale máme aj tie dvojjazyčné názvy aj v iných jazykoch a iných národoch. Tak, aby sme boli krajinou, kde, zvonka, aby sme boli vnímaní, že sme krajinou takou, ktorá dokáže akceptovať národnostné menšiny. Ale aby sme si tuná nezamieňali tie pojmy, ktoré tuná sú.
Ale nedá mi, teraz tak ma to, keď niekto označuje národnostnú menšinu, že je to komunita ľudí, ktorí sú inak orientovaní. Mám na mysli teraz tú homosexualitu. Tak to národnostná menšina nie je a je to urážlivé veľmi vo vzťahu k národnostným menšinám. Skutočným reálnym národnostným menšinám. Je to urážka ako pre tieto národnostné menšiny. Tak mi to tak prepáčte ešte takýto vstup.
Ďakujem za slovo.

139.
Ďakujem za slovo. Chcem sa poďakovať pánovi Kuffovi, že vystúpil k tomuto a podporí tento zákon. Zákon, len úpravu. V konečnom dôsledku treba vedieť, že aj tie tabule rôznofarebné, čiže sú nápisy, ktoré sú čiernobiele, to sú väčšinového národa a modrobiele sú menšinového národa. Aj v tom je rozdiel, takže ďakujem, že podporíte tento pozmeňovací návrh.
Ďakujem pekne. Dodatok.

141.
Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, podľa akčného plánu na posilnenie Slovenskej republiky ako právneho štátu, ktorý schválila vláda v júli tohto roku, má minister spravodlivosti Borec za úlohu do konca decembra tohto roku, teda do 31. decembra 2015, pripraviť legislatívny návrh, ktorý umožní zverejňovať hodnotenie práce sudcov.
Vzhľadom na to, že návrhy, ktoré budú predložené parlamentu po 31. decembri, už nemajú šancu byť schválené v riadnom legislatívnom procese, predkladám za stranu MOST - HÍD návrh zákona o sudcoch a prísediacich, ktorý umožní jeho prerokovanie a schválenie ešte v tomto volebnom období.
Častou a v podstate aj oprávnenou požiadavkou z prostredia justície je požiadavka na individuálny prístup k posudzovaniu práce sudcov. Všeobecné hodnotenia, osobitne však negatívne, paušalizujúce vyjadrenia a hodnotenia sudcov ako kategórie a negatívne hodnotenia neprospievajú jednoducho tomu, aby sme sa dostali do toho, že budeme posudzovať tých, ktorí robia dobrú robotu a, naopak, vyčleňovať zo systému tých, ktorí kazia dobré meno justície. A výsledkom toho je, že možno aj menšie množstvo excesov alebo zlých príkladov hádže veľmi zlé svetlo na justíciu ako takú. Práve na toto vyselektovanie tých, ktorí robia dobrú robotu, a tí, ktorí by, naopak, možno mali byť zo systému vytesnení, práve s týmto cieľom bolo zavedené hodnotenie sudcov do právnej úpravy statutových sudcovských zákonov.
My však potrebujeme poznať reálny obsah tohto hodnotenia. Dnes hodnotenie sudcov robia vlastne ich kolegovia. My potrebujeme vedieť, či to robia objektívne, potrebujeme vedieť, či to hodnotenie podľa súčasných pravidiel plní svoju funkciu, má svoj význam, a to môžeme zistiť vtedy, keď budeme sa vedieť pozrieť na to, ako to hodnotenie prebieha, a ten mechanizmus, ktorý sa jednoducho osvedčuje, je verejná kontrola. Preto navrhujeme zverejňovanie hodnotenia sudcov, pretože to znamená kontrolu práce jednotlivých sudcov, ale zároveň kontrolu práce tých, ktorí hodnotia. Dnes zverejňujeme štatistické výkazy, to je len kvantitatívny ukazovateľ. Potrebujeme poznať celkový pohľad na prácu každého jedného sudcu. Preto som presvedčená o tom, že zverejňovanie hodnotenia sudcov v nejakej podobe v každom prípade má svoj zmysel a rozšírenie verejnej kontroly týmto smerom má svoj zmysel a môže zvýšiť aj dôveryhodnosť justície.
Opakujem, vláda uznesením zaviazala ministra Boreca, aby toto pripravil do konca tohto roku. Keď ministerstvo spravodlivosti zverejňovanie hodnotenia sudcov predloží na vládu do konca tohto roku, tento parlament zverejňovanie hodnotenia sudcov neschváli, to znamená, že bude na nejakej budúcej vláde na nejakom budúcom parlamente, či si túto ideu tiež osvojí, a ak si ju aj osvojí, tak to je odklad o možno ďalší rok alebo nevieme akú dobu. Myslím si, že je to dobrá vec, a keďže zjavne filozoficky sa zhodujeme aj s vládou, aj s vládnou stranou v tomto, že zverejnenie hodnotenia sudcov je dobrá vec, tak si myslím, že to treba schváliť ešte v tomto volebnom období, a v tomto zmysle som teda predložila aj návrh zákona, ktorého jediným bodom je, aby hodnotenia sudcov sa zverejňovali.
Ďakujem.

143.
Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som v zmysle § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený, navrhnutý, určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa po formálnoprávnej stránke náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby uvedený návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, ktorý navrhol aj ako gestorský s tým, aby gestorský výbor prerokoval návrh zákona do 10. novembra 2015.
Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Ako spravodajca určený a navrhnutý gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokujú v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výboru vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona v gestorskom výbore v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

145.
Ďakujem pekne za slovo. Extrémne krátka poznámka, myslel som, že to vo faktickej vybavím, ale nedá sa, nedá sa.
Výborný návrh kľúčový, strategický pre krajinu, veľakrát tá populistická časť spektra hovorí o tom, že môžeme zefektívniť verejnú správu, čo je strašne dôležité, samozrejme, s tým súhlasíme všetci, že ju môžeme tak zefektívniť, že zrušíme nejaké ministerstvo, spojíme ho s druhým, zrušíme nejaké úrady, popresúvame, dáme im nejaké iné nálepky, chvíľu potom trvá obdobie, kedy ľudia dúfajú, že naozaj sa niečo zmení. Nič sa nezmení, pokiaľ nebudeme merať a zverejňovať výsledky jednotlivých častí verejnej správy. Toto je úplne presne to, čo treba spraviť, a potom, samozrejme, vyhodnocovať, koľko tých výsledkov dokáže tá-ktorá časť verejnej správy vyprodukovať na jedno euro.
Kvôli tomu som sa neprihlásil, hlavne som sa prihlásil kvôli tomu, aby som sa vlastne opýtal predkladateľky, že či neuvažuje alebo či by neuvažovala o podobnom projekte, ktorý by sa týkal prokuratúry.
Ďakujem pekne.