54. schôdza

208.
Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážená pani spravodajkyňa, ďakujem vám za doplňujúce slová človeka, ktorý na rozdiel odo mňa, je oveľa fundovanejší vo veciach právnych noriem. Ale nepochybne by človek mohol, ako sa spieva v tej jednej piesni "hviezdičkovať písničky", mohol by človek hviezdičkovať silu ministrov vládnucej strany, ktorá zďaleka nie je rovnaká. A musím povedať, že som zažil pána ministra spravodlivosti, ktorého odborný "background", dokonca aj šarmantný dizajn by dával nádej, že bude mať nejakú paru.
Ale zažil som ho tu v tak, by som povedal, niekedy zvláštnych a v nejakých chvíľach, až trápnych momentoch, že som ho takmer ľutoval. Pretože samozrejme, že iste bol vážny rozdiel medzi pozíciou bývalého a možno aj terajšieho ministra školstva a ministra vnútra. No moja smola je, že veľmi často som práve v rezortoch, kde tí ministri z podstaty veci to nemajú isté. Teda už na všeličo sú istoty, ale na niektoré rezorty istoty nie sú. Pamätám sa, ako tu argumentoval pomerne nehoráznym riešením pri Váhostave pán minister spravodlivosti tým, že či si má zobrať tých tisíc päťsto zamestnancov Váhostavu na triko? No to je, samozrejme, výborný argument, ktorý tvorivo aplikovaný ospravedlní všetko vynakladanie verejných peňazí, nech je akékoľvek.
Takže ak pán minister povedal, že nebude vec predkladať, ak to zhorší informačnú situáciu, tak to musel z výraznej časti povedať o vlastnom produkte, ktorý mal zhoršiť tú situáciu. Nedomnievam sa, že občianska aktivita bola tak desivo negatívna, že by naplnila kompletne ten prísľub, že to stiahnem. V tomto prípade opäť pán minister sa mal držať starého rímskeho "Si tacuisses, philosophus transisses", teda "keby si bol mlčal, zostal by si filozofom", mohol sa tváriť nezaujate. Ale týmto vlastne označkoval atestom nekvality vlastnú prácu i prácu občianskych združení a aktivít. Nie je to bohviečo, musím povedať, a je to len taká ukážka života so stiahnutým chvostom, čo samozrejme u niekoho takmer ani neruší, ale u ministra spravodlivosti, hádam vzdelaného a súceho odborníka, je to mierne tristné.
A preto akokoľvek som presvedčený, že vládnuca strana nezahlasuje za túto bohate dozberovú novelu informačného zákona, opäť verím, tak ako mi to jediné ostáva, že "es kommt der Tag". A príde i čas, keď tu bude parlamentná väčšina, ktorá nebude mať motiváciu brániť informovanosti občanov. Aj na tomto mieste, rovnako ako jej predchodcovi, ďakujem pani spravodajkyni, že vytrvala a verme tomu, že nie "bis zum bittere Ende" "do horkého konca", lebo, aj keď je bitka prehratá, vojna ešte neskončila.

2.
Dobré ráno. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, na základe § 3 ods. 2 zákona č. 474/2005 Z. z. o Slovákoch žijúcich v zahraničí predkladám na rokovanie pléna Národnej rady Slovenskej republiky Správu za rok 2014 o štátnej politike vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí a o poskytnutej štátnej podpore Slovákom žijúcim v zahraničí a návrh programu štátnej politiky vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí na rok 2016.
Materiál v súlade s čl. 7a Ústavy Slovenskej republiky a koncepciou štátnej politiky starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí do roku 2015 i zahraničnopolitickými cieľmi Slovenskej republiky v oblasti vzťahov s príbuzenskou menšinou sumarizuje aktivity týkajúce sa zachovania a rozvoja jazykovej, kultúrnej a náboženskej identity Slovákov žijúcich v zahraničí a vytyčuje štátnu politiku na rok 2016.
Správu vypracoval Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí v spolupráci s rezortmi v oblasti ich pôsobnosti v krajanskej agende. Materiál schválila vláda Slovenskej republiky v júli t. r. svojím uznesením č. 350/2015 a následne v septembri bol schválený jednomyseľne v určených výboroch Národnej rady Slovenskej republiky, konkrétne vo výbore pre kultúru a médiá, v zahraničnom výbore a vo výbore pre ľudské práva a národnostné menšiny.
V roku 2014 bola prioritná pozornosť zameraná na podporu vzdelávania krajanských detí a mládeže formou organizovania školských táborov ukrajinských detí na Slovensku a tiež na vytvorenie lepších predpokladov pre činnosť krajanských spoločenstiev podporou kultúrnych, náboženských, športových a iných aktivít. K ich efektivite a racionalizácii prispel aj proces urýchlenia finančnej podpory krajanského života a aktivít krajanov.
Pokiaľ ide o dotačný systém: V oblasti dotácií Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí podporoval projekty s dlhodobým účinkom v zákonom stanovených oblastiach štátnej podpory krajanov, ktorými sú vzdelávanie, kultúra, informovanie a médiá. Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí pridelil v roku 2014 dotácie v celkovej sume 1 053 955 eur na 495 žiadostí z 28 krajín sveta. Prioritou bola podpora zvyšovania úrovne národného povedomia detí a mládeže a školstva. Postupne vylepšovaný elektronický dotačný systém v roku 2014 umožnil generovanie podkladov pre rýchlejšiu a kvalitnejšiu systematizáciu dát, informácie o podaných žiadostiach bolo možné efektívne triediť na základe jednotlivých oblastí podpory podľa krajín, z ktorých prichádzajú, či podľa jednotlivých žiadateľov.
Pokiaľ ide o osvedčenie zahraničného Slováka: V roku 2014 bolo prijatých 941 žiadostí o vydanie osvedčenia zahraničného Slováka. Vydaných bolo 718 osvedčení Slovákom žijúcim v 12 krajinách. Najviac osvedčení bolo vydaných krajanom žijúcim v Srbsku, 592, a na Ukrajine, 101. Nová forma vedenia spisov žiadateľov preukazuje prehľadnosť a transparentnosť konania o vydaní osvedčenia. Nový spôsob spracovania agendy zavedený v roku 2013, v priebehu roka 2014 osvedčil svoju opodstatnenosť.
Pokiaľ ide o školstvo a vzdelávanie: Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí podporil formou grantových dotácií vzdelávacie projekty v oblasti výučby slovenského jazyka v prostredí slovenských národnostných menšín a komunít v zahraničí, materiálne zabezpečenie výučby slovenského jazyka na rôznych druhoch škôl a vzdelávacích inštitúciách v zahraničí, učebnice, knihy, pomôcky, výučbové programy, podujatia, aktivity a súťaže organizované krajanmi v oblasti vzdelávania v jednotlivých krajinách. Prihliadalo sa pri tom na zemepisné špecifiká našich krajanov. V krajinách strednej, južnej a východnej Európy bola pozornosť zameraná hlavne na zlepšovanie školských zariadení, na podporu štúdia v domovských krajinách a rozvoj materských škôl. V krajinách západnej Európy a zámoria išlo hlavne o hľadanie nových možností pre výučbu v slovenskom jazyku aj s využitím podpory vzdelávania krajanov zo strany ich domovských krajín.
Oblasť kultúry: V tejto oblasti bol dôraz kladený na podporu kultúrnych aktivít krajanov a ich prezentáciu na Slovensku. Treba osobitne vyzdvihnúť založenie a rozvoj tradície Dolnozemského dvora v rámci folklórnych slávností pod Poľanou na Detve, na ktorom bola slovenskej verejnosti predstavená dolnozemská kultúra, gastronómia, folklór a remeslá. Ďalej možno spomenúť juhoslovanské detské a mládežnícke folklórne slávnosti v Dulovciach či divadelnú prehliadku Palárikova Raková.
V zahraničí Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí podporuje v Čechách medzinárodný folklórny festival ľudovej piesne Jánošíkov dukát v Rožňove pod Radhoštěm, v Rumunsku festival slovenskej ľudovej piesne Cez Nadlak je..., v Srbsku tradičné slovenské národné slávnosti v Báčskom Petrovci aj za účasti družobných žúp a miest zo Slovenskej republiky a mnoho ďalších podujatí.
V oblasti informačnej a mediálnej: Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí podporoval informovanosť v slovenskom jazyku v domovských krajinách hlavne prostredníctvom tlačových a elektronických médií.
Ak mám zhodnotiť plnenie zámerov v roku 2014, tak môžem konštatovať, že Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí v spolupráci s krajanskými organizáciami, partnerskými rezortmi a ďalšími inštitúciami naplnil v roku 2014 požadované zámery vo všetkých významných oblastiach štátnej podpory Slovákov žijúcich v zahraničí, to jest v oblasti kultúry, vzdelávania, vedy a výskumu, informácií a médií. Po určitom turbulentnom období v predchádzajúcich dvoch rokoch sa podarilo Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí upokojiť situáciu v krajanskej komunite, a to prostredníctvom trpezlivého vysvetľovania postojov a aktívnej komunikácie s krajanmi.
V tejto súvislosti patrí poďakovanie za spoluprácu kompetentným orgánom Slovenskej republiky, bez ktorých naplňovanie cieľov štátnej politiky v krajanskej agende by bolo neúplné. Ide hlavne o Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky v oblasti osvedčení, ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu v oblasti vzdelávania a ministerstvo kultúry v oblasti kultúrnych aktivít.
V roku 2016 úrad nadviaže na pozitívne poznatky v oblasti podpory národného povedomia a kultúrnej identity Slovákov žijúcich v zahraničí, v podpore inštitúcií na to určených a posilňovania vzťahov s materskou krajinou. Úrad bude spolupracovať najmä s ministerstvom zahraničných vecí a európskych záležitostí a využívať sieť našich zastupiteľských úradov v zahraničí na presadzovanie potrieb našich krajanov. V spolupráci s ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu sa bude úrad usilovať vytvoriť lepšie podmienky pre skvalitnenie slovenského školstva a vzdelávania Slovákov žijúcich v zahraničí. Tradične bude tiež spolupracovať s ministerstvom kultúry a ministerstvom vnútra.
V štátnej politike Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí sa v roku 2016 predpokladá plnenie úloh v súlade so schválenou novou koncepciou štátnej pomoci Slovákom žijúcim v zahraničí do roku 2020, v ktorej sa odrazí vplyv dynamických zmien determinovaných globalizáciou, silnou migráciou v rámci Európskej únie, vznikom istej kategórie európskych občanov a spoločenských zmien v krajinách strednej a východnej Európy, v ktorých žijú slovenské národnostné menšiny. Návrh programu obsahuje aj informáciu o rozpočtových prostriedkoch na rok 2016.
Dámy a páni, dovoľte mi na záver spomenúť, že osobne mám radosť z toho, že sa Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí darí vtiahnuť do svojich aktivít stále viac subjektov, či už z oblasti štátnej správy, neštátnych inštitúcií a cirkví, ktoré sa angažujú v oblasti krajanských záležitostí. Oceňujem, že aj viacerí z vás, poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, sa aktívne angažujete v prospech Slovákov žijúcich v zahraničí, a dovoľte mi vyjadriť vám za to moju vďaku aj menom našich krajanov.
Vážená pani podpredsedníčka, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si požiadať, aby Národná rada Slovenskej republiky predloženú správu zobrala na vedomie.
Ďakujem za pozornosť. Skončil som.

Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som predniesol spoločnú správu výborov Národnej rady o prerokovaní Správy za rok 2014 o štátnej politike vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí a o poskytnutej štátnej podpore Slovákom žijúcim v zahraničí a návrh programu štátnej politiky vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí na rok 2016.
Návrh pridelil predseda Národnej rady svojím rozhodnutím č. 1663 z 3. augusta 2015 na prerokovanie: zahraničnému výboru, výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny a výboru pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor určil zahraničný výbor.
Zahraničný výbor uznesením z 10. septembra 2015 č. 149, výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny z 10. septembra 2015 č. 187 a výbor pre kultúru a médiá uznesením z 10. septembra 2015 č. 210 odporúčajú Národnej rade zobrať správu na vedomie.
Gestorský výbor na základe stanovísk výboru vyjadrených v ich uzneseniach a stanovísk poslancov gestorského výboru odporúča Národnej rade zobrať predmetnú správu na vedomie.
Spoločná správa výborov Národnej rady o prerokovaní predmetnej správy, tlač 1653a, bola schválená uznesením Zahraničného výboru Národnej rady č. 151 zo 16. septembra 2015. Týmto uznesením ma výbor poveril plniť úlohy spoločného spravodajcu.
Toľko, prosím, pani predsedajúca, spoločná správa, prosím, aby ste otvorili rozpravu k tomuto bodu.

Ďakujem pekne, pán spravodajca, zaujmite miesto určené pre spravodajcov.
Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostala písomnú prihlášku od pána poslanca Jozefa Mikloška. Po jeho vystúpení dám možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.
Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo. Vám aj vyhráva na cestu mobil. Nech sa páči, pán poslanec.

Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, vážený pán spravodajca, kolegovia, kolegyne, v opačnom poradí, dobré ránko, nebolo ľahké sa dostať zo Svätého Jura sem, ale stihol som to, chvalabohu, a teda bolo by hanbou, keby tu nikto nič nepovedal. A dovolím si povedať pár slov k tejto téme, ktorá mi je svojím spôsobom roky blízka.
Vieme, že Slováci utekali do zahraničia od 18. storočia z rôznych dôvodov, že žijú v 50 štátoch sveta, že utekali za prácou, za chlebom, neskoršie komunizmus ich naháňal, mnohým išlo aj o krk, ku koncu skôr o lepší život. No a teraz zase, nechcem ich nazvať migranti ani utečenci, ani azylanti, ale zase mnohí ľudia chodia za prácou a nevieme, ktorí z nich sa ešte vrátia, ale k tomu sa ešte vrátim. Tie, určité spojenie s dnešnou situáciou vo svete, keď veľa ľudí uteká za lepším životom, za prácou a ešte za všeličím iným, tuná, samozrejme, je, nechcem sa k tomu vracať. Veľmi horlím za to, aby Slovensko bolo v tejto tematike jednotné, v tematike utečencov, azylantov, imigrantov, no a teším sa, že sa o tom diskutuje, a mrzí ma, keď okolo toho sú nejaké disproporcie na našej domácej scéne, lebo tam treba ťahať za jeden koniec. Slovensko, žiaľ, nateraz celkove odmieta prijať utečencov, to je veľmi zvláštne na kresťanskú krajinu, by som povedal, no a teda nemajú zabudnúť na to, že naši ľudia utekali von tiež a aj utekajú, nemusíme to tak nazvať, a vtedy ich prijímajú. Teraz ich prijímajú, tak aj my by sme mali byť troška veľkorysejší v súvislosti s utečencami, ale k tomu sa ešte iste tu v parlamente budeme viackrát vracať.
Tak čo sa týka štatistík, som si pozrel v internete, že v Česku je 350-tisíc ľudí, v Amerike je asi 200-tisíc, v Maďarsku 110, Veľká Británia 100, a tak to ide pomaly, Srbsko 69, Nemecko 60.
Ja keď sme, keď sme po revolúcii hneď ako prvá delegácia na jednom špeciáli leteli asi 100 ľudí do Ameriky, tak vtedy nám tam hovorili Američania, že Amerika a Kanada, že 4 milióny ľudí majú slovenský pôvod. Nemali sme dôvod tomu neveriť, samozrejme, po dvoch, troch, štyroch generáciách sa tá slovenskosť stráca, ľudia už dnes nevedia reč vôbec a nejaké spomienky na to, že ich prapradedkovia a dedkovia pochádzajú z tejto krajiny, existujú, ale sa to pomaličky stráca v celom svete, a tak to asi aj má byť.
Aj keď je zaujímavé, že napríklad v Srbsku po možná stáročiach ten pocit sa nestráca a tí ľudia tam stále pekne hovoria slovensky. A zostal som prekvapený, aj troška s otáznikom, že vlastne Srbsko je prípravou na túto funkciu riaditeľskú, že predtým to bol pán Furnik, teraz je to pán Maršo, obaja statní diplomati, takže neviem, kto je tam teraz, tak pomaly by sa mal po troch rokoch pripravovať tiež na túto riaditeľskú funkciu, ale to je skôr taký slabší vtip. Myslím, od 1. 10. došlo k zmene predsedu, čo iste bude dobré, aj ten minulý, aj tento, hovorím, boli statní a dobrí diplomati a iste v diplomacii ešte veľa urobia.
Za správou je kus poctivej práce v prospech krajanov, skutočne je tam veľa komisií, subkomisií, spolupráce s ministerstvami, spolupráce s inými organizáciami, ktoré sa o krajanov starajú. Asi z hľadiska krajanov najviac si cenia oni dotácie, aj s tým je veľa roboty, sú tam štyri komisie, ktoré to robia, prakticky predseda akceptoval všetky návrhy z komisií, ktoré prišli. Z tých 851 žiadostí som si prečítal, že 434, teda polovica, nadpolovica, väčšia polovica, bolo pozitívne vybavených. Najmä to išlo na kultúru, vzdelanie, informatiku, ten, mládež, šport, najmä šport sa mi zdá, že tam to bolo trošku menej, pár táborov, tuná ale, však to už isteže sa dá vždycky, závisí od tých žiadostí.
Ja tam, taká otázka, ktorá mi napadla, ktorá nie je triviálna, že či štáty dávajú tiež svojim národnostným menšinám nejaké peniaze. Napríklad Česká republika by mohla aj Slovákom žijúcim tam, už či nejakým organizáciám, dneska je ich veľmi veľa, dať tiež nejakú dotáciu. Ja viem, že v ´92. chodili za mnou rakúski Slováci, teda by som povedal, tam žijúci, ja som o tom intervenoval, písal, chodil za ministrom Buzekom a oni dostali potom, nehovorím, že len ja som bol na vine, tú možnosť byť národnostnou menšinou, to znamená dostávať od štátu pravidelne každý rok nie malú dotáciu. Už potom o dva roky Buzek povedal, že áno, oni začali dostávať, už prestali chodiť na krajanské stretnutia, do sprievodov atď., to je blízkosť a už úplne blízko hraníc v tomto prípade, ale to, že či vieme o tom, či tie organizácie dostávajú od vlastných nejakú dotáciu, to by ma celkom zaujímalo.
No, v dotáciách zaujímavé, že teda Srbsko a Česko sú na tých hlavných, vysokých priečkach, tak chápem Srbsko, že naozaj je tam silná komunita, stále sa hlásia za slovenskú, pekne stále hovoria írečitou slovenčinou a tak ďalej. Len to, že ich, Srbsko a Česko, silno preferujeme, Srbsko mnoho z toho, čo som hovoril, a Česko už kvôli celkovému počtu aj určitej veľkorysosti Čechov napríklad, že naši tam študujú teda v podstate zadarmo. To je ako Česi.
Ja by som teda ešte pár teda záverom svojho príspevku sa chcel, neni to celkom záver, dal niektoré otázky a pripomienky k tomuto. Nemyslím si, aby pán minister na všetky odpovedal, ale už som videl aj pána riaditeľa vonku, ja sa ho potom prípadne opýtam. Ale sú tu otázky, ktoré môžu aj verejnosť zaujímať a troška aj túto správu by bolo možné v budúcnosti aj vylepšiť.
Cirkvi, tak napríklad katolícka. Misie sú už vo svete veľmi aktívne, myslím, pred dvoma dňami mala v Taliansku 10 rokov výročie ich katolícka misia, bol tam biskup Halko. V Mníchove veľmi silná, to je prakticky jediné centrum Slovákov, kde sa oni schádzajú, či sú veriaci, neveriaci, naozaj, aj v Taliansku to tak bolo, aj tu je to, v Paríži je veľmi silná katolícka misia. Tie iste ony niečo dostávajú, ale potom v správe, keď si pozriem, tak katolícka cirkev tam má šesť riadkov. Ja som sa pýtal Halka, biskupa, ktorý je teraz šéfom zahraničných Slovákov v cirkvi, v KBS-ke, a on mi povedal, že nedostal žiadnu žiadosť, aby dal správu nejakú. No tak neviem, či je to pravda, ale určite slovenských aktivít v týchto misiách a nielen v misiách, Halko behá teraz po svete, bol v Amerike nedávno, by sa dalo viac napísať pre budúcnosť.
Evanjelická cirkev, tak isto akurát včera som bol s jej šéfom na nemeckej ambasáde a som ho aj pochválil, na štyri strany tam má písané, čiže tých sa zrejme opýtali alebo možno on iniciatívne viac napísal, to už neviem.
No ďalej, čo ma trocha zaujíma, stále ešte je také tabu témou dvojité občianstvo. Ja neviem, v ktorých štátoch je možné dvojité občianstvo, či Slováci majú aj také, aj také. Samozrejme, ten rest v Maďarsku tuná je a teraz všetky vlády okolo toho chodia tak ako okolo horúcej kaše, ale myslím, že budúca by si mala dať do poriadku aj túto tému, proste dvojité občianstvo maďarsko-slovenské.
Tiež otázka, aká je spolupráca s Maticou slovenskou. Tam sa o tom hovorí, ale tak len, že toto robí Matica, toto my, tak tá spolupráca mi tam trolinka chýbala. S tým súvisí aj práca komisie slovensko-maďarskej, ktorá bola taká, ktorá pripravovala všeličo, mala pripravovať, v správe je napísané, že je teraz neaktívna. No ja myslím, že už niekoľko rokov neaktívna, samozrejme, susedia, teraz sme spolu ťahali vo V4, potom neskôr vo V3, čiže túto komisiu nejako oživiť by určite nebolo zlé.
Potom sa tam hovorí aj, myslím, dosť vážne, aj vo výbore to bolo, že sa pripravuje koncepcia štátnej politiky vo vzťahu k zahraničným Slovákom na rok 2016 a ´20. Už by malo prebiehať nejaké pripomienkové konanie alebo ako, tak by ma trocha zaujímalo, že čo tam kedy budú termíny alebo kedy sa to dostane do parlamentu.
Samozrejme, európske predsedníctvo možno nesúvisí s týmto, ale ja ho všade spomínam v súvislosti so zahraničím, lebo pri tých množstvách aktivít možno by nebolo zlé mať aj jednu aktivitu, že by proste aspoň z týchto krajín európskych sa niečo urobilo spoločné v rámci európskeho predsedníctva pre našich krajanov.
No ešte taká jedna, jeden taký, jednu takú poznámku, ktorá súvisí, neviem, či s Maticou alebo s kým, lebo tradične sú v Dulovciach; nedávno som v Dulovciach bol; slávnosti folklórne. Dulovce sú na hraniciach s Maďarskom, proste tam už keď idete chvíľočku ešte, už ste v Maďarsku. No ale pritom na týchto slávnostiach sa zúčastnili Chorváti, Rumuni a Srbi a Maďar tam nebol ani jeden. Tak to neviem teda prečo, keď je to hneď na hranici.
Dosť pekne a podrobne sa tam popisuje práca jednotlivých ministerstiev, čo je dobré, aj keď je to len mapovanie, lebo ten súvis s týmto úradom a prácou ministerstiev tam nie vždy celkom vidieť.
No, a teraz už naozaj záverom, je zaujímavé, že v tejto správe je aj program na rok 2016, stručný, ale je. Samozrejme, veľmi to závisí od rozpočtu, tak neviem, či v iných správach, ktoré tuná chodia, málokedy je aj program na budúci rok. Pretože neviete, aký dostanete rozpočet, neviete, či celkom bude, tak tie témy sú jasné. Čiže možno aj v tejto správe, je to za rok 2014, stop, a čo bude v 2016, to len pánboh asi vie. Takže možno by v budúcnosti nemusel byť ten program na ďalší rok, ktorý je ešte ďaleko, a najmä keď budú voľby.
No, záverom: Je to dôležitý úrad, treba ho podporovať, má významných diplomatov na svojom čele, mal aj má, a teda prajem mu všetko dobré a som za to, aby túto správu akceptoval parlament tak, ako je.
Ďakujem.

Vážená pani predsedajúca, vážené poslankyne, vážení poslanci, na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky podľa § 46 ods. 1 písm. c) zákona o ochrane osobných údajov predkladám Správu o stave ochrany osobných údajov za roky 2013 a 2014. Správa bola vypracovaná za obdobie, kedy bola vo vedení bývalá predsedníčka pani Kročianová.
Ochrana osobných údajov prešla v hodnotenom období dôležitým vývojom na európskej úrovni, ako aj v podmienkach Slovenskej republiky. Na európskej úrovni ochrana osobných údajov predstavovala jednu z hlavných priorít, čo sa odzrkadlilo najmä na intenzite prípravy a prijímania návrhu nového nariadenia o ochrane osobných údajov.
V Slovenskej republike bol v tom čase prijatý nový zákon o ochrane osobných údajov, ktorým úrad nadviazal na európske smerovanie a zvyšujúce sa požiadavky na ochranu osobných údajov a súkromia jednotlivcov pri spracúvaní ich osobných údajov. V nadväznosti na to boli postupne upravované aj osobitné zákony zakotvujúce spracúvanie osobných údajov v konkrétnych podmienkach a v konkrétnych oblastiach spoločenského života.
Niet pochýb o tom, že problematika ochrany osobných údajov nie je jednoduchou témou, keďže do popredia sa priebežne dostávali nové výzvy a požiadavky, ktoré ovplyvnili spôsob spracúvania a prenosu čoraz väčšieho množstva osobných údajov, ako aj prístupu k nim. Vychádzajúc z takto napredujúceho trendu a zo základných ukazovateľov v oblasti ochrany osobných údajov, spoločnosť si v hodnotenom období vyžiadala vyšší štandard ochrany osobných údajov.
K takémuto zisťovaniu stavu ochrany osobných údajov, jeho priebežného vývoja a smerovania v minulosti napomáhalo pravidelné vykonávanie prieskumu verejnej mienky. Takýto prieskum sa však v rokoch 2013 a 2014 z dôvodu nepriaznivej finančnej situácie úradu nerealizoval, pričom prieskum mohol byť nápomocný k objektívnemu zhodnoteniu stavu a smerovania ochrany osobných údajov.
Napriek tomu ochrana osobných údajov si v hodnotenom období vybudovala svoje miesto v rámci uplatňovania základných práv a slobôd garantovaných Ústavou Slovenskej republiky, ktoré je v dôsledku vývoja spoločenských vzťahov a rozmachu informačných technológií nanajvýš potrebné.
Správa o stave ochrany osobných údajov za roky 2013 a 2014 bude po prerokovaní v Národnej rade Slovenskej republiky zverejnená na webovom sídle úradu a zároveň bude poskytnutá elektronickým a tlačovým médiám a verejnosti.
Ďakujem.

Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážená pani predsedníčka úradu, dovoľte mi uviesť správu gestorského Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny o prerokovaní Správy o stave ochrany osobných údajov za roky 2013 a 2014.
Predmetný materiál predseda Národnej rady svojím uznesením č. 1680 pridelil na prerokovanie výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny s tým, že výbor podá správu o prerokovaní predmetného materiálu a predloží návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.
Výbor o správe rokoval na svojej 56. schôdzi 10. septembra 2015 a prijal k nej uznesenie č. 190. V tomto uznesení výbor odporúča, aby Národná rada vzala Správu o stave ochrany osobných údajov za roky 2013 a 2014 na vedomie. Návrh uznesenia Národnej rady máte v tlači 1664a.
Pani predsedajúca, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem pekne.
Pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia, pani riaditeľka, nikto nepredpokladal, že by sa niekto mohol vôbec vyjadriť k takejto správe o ochrane osobných údajov, ale vyskytuje sa jeden problém momentálne na Slovensku, ktorý ešte nie je doriešený a nepočul som zatiaľ návrh na jeho riešenie a týka sa takisto ochrany, a ochrany súkromia a ochrany osobnosti.
Máme totiž po celom Slovensku nasadené kamerové systémy a tieto kamerové systémy zachytávajú osoby na verejných priestranstvách. Každý takýto monitorovaný priestor však musí byť označený, že je monitorovaný, aby človek vedel, že sa nachádza v priestore, kde môžu snímať jeho tvár a kde môže byť na základe toho získaná jeho identifikácia. Avšak v zákone alebo v žiadnej smernici nemáme stanovené, akým spôsobom majú byť tieto miesta označené. Majú byť označené tak, aby to bolo, samozrejme, viditeľné, aby si to mohol každý dotyčný človek prečítať.
Ale tu sa nejedná len o snímanie chodníkov, a teda chodci, keď chodia pešo, oni chodia relatívne pomaly, snímajú sa aj priestranstvá, po ktorých sa pohybujú motorové vozidlá. A teraz, kde je stanovená nejaká norma alebo niečo, na základe čoho to ešte pri danej rýchlosti je ešte viditeľné, vnímateľné, aká musí byť veľkosť daného označenia, aká musí byť reflexnosť toho označenia, aby bolo viditeľné, či za svetla, či za tmy a tak ďalej. A toto, žiaľ, na Slovensku nemáme upravené. Každý si to robí po svojom, niekde je to väčšie, niekde je to menšie, niekde je to len nacapená malá tablička veľkosti vizitky na kandelábri, ale nerieši to situáciu, kedy toto monitorované miesto má byť riadne označené, aby občania vedeli, že sa zasahuje do ich súkromia.
Ja by som sa preto opýtal, že aké riešenie má Úrad pre ochranu osobných údajov, ako bude postupovať v najbližšom období, aby tento problém bol odstránený. Akým spôsobom alebo na koho sa plánuje obrátiť, aby bola prijatá norma, ktorá bude stanovovať presnú veľkosť, s kým to bude konzultované, či s očnými lekármi, na základe čoho, čiže akým spôsobom bude stanovená teda veľkosť týchto označení a kde a v akej vzdialenosti a pri akej rýchlosti majú byť ešte viditeľné, tak aby si to človek stihol všimnúť a zaregistrovať a aby vedel, že dané miesto je monitorované kamerovým systémom.
Len toľko, ďakujem pekne.